Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sžh/1/2010

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky

senátu JUDr. Eleny Kováčovej a členov senátu JUDr. Jozefa Milučkého

a JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD., v právnej veci ţalobcu: Hlavné mesto Slovenskej

republiky Bratislava, proti ţalovanému: Protimonopolný úrad Slovenskej

republiky, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu Rady Protimonopolného

úradu Slovenskej republiky č. 2009/39/R/2/013 zo dňa 27. marca 2010, o odvolaní

ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. -41 zo dňa

27. januára 2010, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č.k. -41 zo dňa 27. januára 2010 m e n í tak, ţe rozhodnutie

Rady Protimonopolného úradu Slovenskej republiky č. 2009/39/R/2/013 zo dňa

27. marca 2009 ako i rozhodnutie Protimonopolného úradu Slovenskej republiky,

odbor zneuţívania dominantného postavenia, č. 2008/39/2/1/097 zo dňa

18. novembra 2008 z r u š u j e a vec v r a c i a Rade Protimonopolného úradu

Slovenskej republiky na ďalšie konanie.

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave zamietol ţalobný návrh

ţalobcu, ktorým sa ţalobca domáhal zrušenia rozhodnutia ţalovaného, ktorý

na základe podaného rozkladu ţalobcu zmenil podľa

o správnom konaní rozhodnutie Protimonopolného úradu SR, odboru zneuţívania

dominantného postavenia, č. 2008/39/2/1/097 zo dňa 18. novembra 2008, ktorým

Protimonopolný úrad SR rozhodol tak, ţe:

1. mesto Bratislava schválením poplatku „Likvidácia kvetinových darov

po 3-4 týţdňoch po pohrebe, resp. podľa ţelania rodiny (v cene je zahrnutá

fyzická likvidácia kvetinových darov z hrobu vrátane odvozu na skládku)

PAUŠÁL“ v cenníku prác a sluţieb poskytovaných na pohrebiskách

s účinnosťou od 01.08.2006 iným spôsobom obmedzilo súťaţ v oblasti

cintorínskych sluţieb na území Bratislavy a tým porušilo § 39 zákona

č. o ochrane hospodárskej súťaţe a o zmene a doplnení zákona

Slovenskej národnej rady č. o organizácii ministerstiev

a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení

neskorších predpisov (ďalej len „ZoOHS“),

2. mesto Bratislava schválením poplatku „Likvidácia hrobového (urnového)

pomníka (v cene sú zahrnuté všetky úkony spojené s likvidáciou pomníka

vrátane odvozu na skládku tuhého odpadu) PAUŠÁL“ v cenníku prác a sluţieb

poskytovaných na pohrebiskách s účinnosťou od 01.08.2006, ktorým umoţnilo

prevádzkovateľovi cintorínov vyberať tento poplatok od nových oprávnených

osôb na cintorínoch, na ktorých uţ nie sú voľné hrobové miesta bez pomníkov,

iným spôsobom obmedzilo súťaţ v oblasti cintorínskych sluţieb na území mesta

Bratislavy a tým porušilo § 39 ZoOHS,

3. mesto Bratislava schválením poplatku „Zapoţičanie obradnej siene (domu

smútku na cintoríne) k vykonaniu pietneho aktu poslednej rozlúčky

za jeden obrad“ v cenníku prác a sluţieb poskytovaných na pohrebiskách

s účinnosťou od 01.08.2006, ktorý obsahuje povinnosť odobratia sluţby

obradníka/organizátora, nosičov a zapoţičania katafalku, zjavnou podporou

zvýhodňujúcou určitého podnikateľa obmedzilo súťaţ v oblasti poskytovania

pohrebných sluţieb na území mesta Bratislavy, a tým porušilo § 39 ZoOHS.

4. Na základe o ochrane hospodárskej súťaţe

a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb.

o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy

Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov tak, ţe za konanie uvedené

v bode 1, 2 a 3 výroku ukladá mestu Bratislava peňaţnú pokutu vo výške

150 000,-Sk.

Krajský súd takto rozhodol, keď sa stotoţnil s právnym názorom ţalovaného,

ktorý sa vysporiadal so všetkými námietkami ţalobcu uvedenými v rozklade, pričom

bol správne určený aj účastník konania, keďţe podľa § 25 ods. 3 písm. f) ZoOHS

je účastníkom konania príslušný orgán štátnej správy, orgán územnej samosprávy

alebo orgán záujmovej samosprávy. Podľa právneho názoru krajského súdu správne

orgány správne aplikovali na danú vec i právne predpisy a druhostupňový správny

orgán správne posúdil konanie ţalobcu, ktorý zjavnou podporou zvýhodnil podnikateľa

M.- P., čím ţalobca porušil § 39 ZoOHS. Pokuta bola uloţená ţalobcovi na dolnej

hranici zákonnej sadzby a spĺňa voči ţalobcovi represívnu funkciu ako aj funkciu

individuálnej a generálnej prevencie. Taktieţ z odôvodnenia rozsudku krajského súdu

vyplýva, ţe v danom prípade zo strany ţalobcu ide o porušenie § 39 ZoOHS vo forme

zjavnej podpory zvýhodňujúcej určitého podnikateľa – mestskú príspevkovú

organizáciu M. a takáto zjavná podpora umoţňuje podnikateľovi získať taký prospech,

ktorý by bez neodôvodnenej podpory nezískal. Ţalovaný preto správne poukázal na to,

ţe ZoOHS v ustanovení § 39 nepredvída konkrétne formy zjavnej podpory podnikateľa

alebo iného spôsobu obmedzenia súťaţe zo strany orgánu územnej samosprávy a ich

špecifikáciu ponecháva na aplikačnú prax. Samotná zmena právnej kvalifikácie nie je

v rozpore so ţiadnym právnym predpisom a nemôţe ani znamenať nezákonnosť

napadnutého rozhodnutia. Čo sa týka poplatku za likvidáciu kvetinových darov

krajský súd poukázal na dôvody uvedené v napadnutom, ako i prvostupňovom

rozhodnutí s tým, ţe zavedenie takéhoto poplatku je neopodstatnené. Schválením

tohto poplatku ţalobca umoţnil podnikateľovi M. neodôvodnene získavať stabilný

príjem, a preto konanie ţalobcu zvýhodnilo podnikateľa M. pri poskytovaní

cintorínskych sluţieb na úkor pozostalých – objednávateľov pohrebov ako konečných

spotrebiteľov. Čo sa týka poplatku za likvidáciu hrobového (urnového) miesta, tak

tento poplatok bol v danom prípade ţalobcom schválený tak, ţe prevádzkovateľ

cintorínov ho bude môcť neoprávnene účtovať novému nájomcovi hrobového miesta,

ktorý chce pochovať zosnulého na cintoríne, na ktorom uţ nie j e voľné nové hrobové

miesto bez pomníkov. Tieto náklady v danom prípade nemôţu byť prenesené na novú

osobu – nájomcu hrobového miesta formou poplatku, ktorý musí pri prenájme tohto

miesta znášať a v danom prípade treba vychádzať z toho, ţe M. ako správca viacerých

cintorínov je povinný zriaďovať hrobové miesta na kaţdom cintoríne, ktorý má

v správe, a v tej súvislosti vykonávať aj obnovu hrobových miest na kaţdom cintoríne.

Nový nájomca hrobového miesta je oprávnený vybrať si, na ktorom cintor íne

si hrobové miesto prenajme a podnikateľ M. nie je oprávnený prenášať tieto náklady

na nového nájomcu hrobového miesta. Taktieţ pri poplatku za poţičanie obradnej

siene na cintorínoch neoprávňuje správcu cintorína do takéhoto popl atku za prenájom

obradnej siene zahrnúť aj sluţby, ktoré sú pohrebnými sluţbami a ţalobca týmto

umoţnil podnikateľovi M. získavanie neodôvodneného prospechu z poskytovania

a spoločného účtovania týchto sluţieb v poplatku za poskytnutie sluţby prenájom

obradnej siene. Podľa názoru krajského súdu ţalobca nemôţe vyhradiť poskytovanie

pohrebných sluţieb len pre jeden subjekt, ale naopak, má umoţniť vstup na pohrebisko

a vykonanie príslušných pohrebných sluţieb ktorejkoľvek pohrebnej sluţbe tak, ako si

to objednávateľ pohrebu dohodne. Ţalobca schválením tohto poplatku v podstate

prinútil pozostalých, ktorí chcú pochovať zosnulého na cintoríne, ktorého správcom je

podnikateľ M., zaplatiť tento poplatok za poţičanie obradnej siene, ktorý obsahuje

i pohrebné sluţby (sluţby nosiča, organizátora, obradníka a poskytnutie katafalku)

a tak si spotrebitelia nemajú moţnosť vybrať, ktorá pohrebná sluţba pre nich tieto

sluţby zabezpečí a nie je dôvodné, aby si pozostalí objednávali a platili ešte raz inej

pohrebnej sluţbe uvedené pohrebné sluţby.

Proti rozsudku krajského súdu podal odvolanie ţalobca a ţiadal, aby Najvyšší

súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu ako nezákonný v zmysle § 250ja

ods. 3 zrušil a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie. Podľa ţalobcu krajský

súd v celom rozsahu poukázal na odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu bez toho,

aby sa vysporiadal s argumentáciou ţalobcu a vyslovil svoj právny názor na ţalobcom

namietané skutočnosti a tieţ ţe odôvodnenie rozsudku krajského súdu je identické

s textom napadnutého rozhodnutia a to bez náleţitého zdôvodnenia právneho názoru

krajského súdu. Pre naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu v zmysle

§ ZoOHS je nevyhnutné, aby konanie príslušného orgánu zvýhodňujúce určitého

podnikateľa (zjavnou podporou alebo iným spôsobom) malo zároveň za následok

obmedzenie súťaţe. Ide o podmienku kumulatívneho spojenia protiprávneho konania

zodpovedného subjektu a jeho dopadu na obchodnú súťaţ. Nepostačuje pre naplnenie

deliktuálnej zodpovednosti len konštatovanie, ţe konanie ţalobcu je zjavnou podporou

zvýhodňujúcou určitého podnikateľa ale je potrebné uviesť a preukázať, ţe táto

„zjavná podpora“ mala dopad na hospodársku súťaţ, t.j. ako konkrétne bola v dôsledku

tejto „zjavnej podpory“ súťaţ obmedzená. Túto skutočnosť ţalovaný v dôvodoch

rozhodnutia ţiadnym relevantným spôsobom nepreukázal. Taktieţ druhostupňové

rozhodnutie má formálny nedostatok, pretoţe neobsahuje výrok o zamietnutí rozkladu.

Schválením cenníka sluţieb si ţalobca splnil svoju zákonnú povinnosť vyplývajúcu

z ustanovenia o P., ktorý ukladá obci povinnosť

schvaľovať prevádzkový poriadok pohrebiska, ktorého súčasťou je aj cenník

poskytovaných sluţieb. Ţalovaný správny orgán nepreukázal, na základe akých

skutočností dospel k záveru, ţe schválenie cenníka sluţieb poskytovaných

prevádzkovateľom pohrebiska, ktorým je M., bolo spôsobilé obmedziť hospodársku

súťaţ. Vzhľadom na skutočnosť, ţe výrok rozhodnutia ţalovaného neobsahuje výro k

o tom, ţe ţalobca svojim konaním obmedzil hospodársku súťaţ, argumentácia ohľadne

vykorisťovania a získania neoprávneného prospechu podnikateľa M., je pre

posudzovanie konania ţalobcu irelevantná. Nezákonnosť napadnutého rozhodnutia vidí

ţalobca v tom, ţe ţalovaný správny orgán neskonštatoval a ani ţiadnym spôsobom

nepreukázal, ţe schválenie poplatku za likvidáciu kvetinových darov spôsobilo

majetkovú ujmu iným poskytovateľom pohrebných sluţieb – konkurentom podnikateľa

M., ktorá ujma by mala negatívny dopad na ich podnikanie, čo by spôsobilo

obmedzenie hospodárskej súťaţe. Bez splnenia uvedených podmienok nemohlo dôjsť

zo strany ţalobcu k porušeniu § 39 ZoOHS. V časti napadnutého rozhodnutia,

týkajúcej sa schválenia poplatku za likvidáciu hrobového miesta , vidí ţalobca

nezákonnosť v tom, ţe právna argumentácia ţalovaného ako aj krajského súdu sa

opiera o zrušenú normu – VZN Hlavného mesta SR Bratislavy č. 1/1997 platnej do

31.07.2006, ktoré VZN bolo zrušené všeobecne záväzným nariadením hlavného mesta

SR č. 5/2006. Taktieţ ţalobca poukázal na to, ţe zo ţiadneho platného predpisu

nevyplýva, ţeby náklady na zrušenie starého hrobového miesta mal znášať

prevádzkovateľ pohrebiska. Pre posúdenie a uplatnenie deliktuálnej moţnosti ţalobcu

za schválenie poplatku za likvidáciu hrobového miesta by ţalovaný musel preukázať,

ţe schválením tohto poplatku ţalobca obmedzil súťaţ, t.j. zvýhodnil podnikateľa M. na

úkor iných podnikateľov – prevádzkovateľov pohrebísk (pokiaľ by takýto podnikatelia

na území mesta Bratislavy pôsobili). Túto skutočnosť ţalovaný a ani krajský súd

nijakým spôsobom nepreukázali. Čo sa týka poplatku za zapoţičanie obradnej siene ,

ţalobca okrem iného uviedol, ţe zahrnutím príslušných poloţiek v tomto poplatku

nevytvára pre prevádzkovateľa M. neoprávnený majetkový prospech, a pokiaľ tomu

prevádzkové dôvody nebránia, umoţňuje sa výkon týchto úkonov aj iným subjektom.

Ani v prípade tohto poplatku ţalovaný nepreukázal, ţe ţalobca schválením tohto

poplatku spôsobil obmedzenie súťaţe.

Ţalovaný správny orgán sa písomne k odvolaniu ţalobcu vyjadril a poukázal

okrem iného na to, ţe v ţiadnom prípade sa nemôţe stotoţniť s výkladom ustanovenia

§ 39 ZoOHS ako to urobil ţalobca a jeho tvrdenia povaţuje za účelové. Ţalovaný

poukázal vo svojom vyjadrení na dôvody svojho rozhodnutia a ţiadal, aby Najvyšší

súd SR napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení

s ) preskúmal odvolaním napadnutý

rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a rozhodol

bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 250ja ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku), pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol zverejnený

minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke

www.nsud.sk.

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe

ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupu orgánov verejnej

správy.

Podľa veta prvá SR je Slovenská republika zvrchovaný,

demokratický a právny štát.

Podľa SR štátne orgány môţu konať iba na základe ,

v jej medziach a rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Princíp legality

(zákonnosti) zakotvený v SR znamená, ţe viazanosť štátu právom

sa musí uplatňovať jednak v oblasti viazanosti štátu , ústavnými zákonmi

a zákonmi ako aj v oblastiach ich vykonávania orgánmi štátnej správy, ktoré musia

zásadne postupovať len na základe zákonov a v ich medziach.

o správnom konaní v znení neskorších predpisov

v ustanovení § 47 ods. 2 vymedzuje obsahové náleţitosti výrokovej časti rozhodnutia

správneho orgánu.

V ustanovení § 59 správneho poriadku je vymedzený postup odvolacieho

orgánu. Výrok rozhodnutia predstavuje najdôleţitejšiu časť rozhodnutia a musí byť

preto určitý a konkrétny, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo bolo predmetom

konania. Túto zásadu preto musí rešpektovať aj odvolací orgán, a to najmä v prípade,

ak mení rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu.

Vykonaná zmena rozhodnutia Radou Protimonopolného úradu SR, keď upravila

svojim rozhodnutím text prvostupňového správneho rozhodnutia tým, ţe vo výroku

rozhodnutia v predmetnej veci zmenila podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku

prvostupňové rozhodnutie tak, ţe „bod 1. výroku znie: „Hlavné mesto Slovenskej

republiky Bratislava schválením nasledovných poplatkov ...“, ďalej ţe „bod 2. a 3.

výroku sa vypúšťajú“, ďalej ţe „bod 4. výroku sa označuje ako bod 2. výroku a znie:

na základe § 38 ZoOHS ukladá za konanie uvedené v bode 1. výroku tohto rozhodnutia

...“, postupovala potom Rada Protimonopolného úradu SR v rozkladovom konaní

výslovne v rozpore so zákonom.

Uvedená skutočnosť, keď Rada Protimonopolného úradu SR v rozkladovom

konaní zmenila text výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia je vnímaná v zmysle

ustálenej súdnej praxe v oblasti správneho súdnictva ako nezákonná a preto takáto

„zmena výroku prvostupňového rozhodnutia“ ako bola vykonaná v rozkladovom

konaní spôsobila potom nezákonnosť rozhodnutia Rady Protimonopolného úradu

Slovenskej republiky.

Rada Protimonopolného úradu SR si totiţ neuvedomila, ţe ako orgán konajúci

v rozkladovom konaní môţe konať iba vo vlastnom mene a ţe príslušnou zmenou

prvostupňového rozhodnutia môţe a ak chce zmeniť musí ako odvolací správny orgán

(orgán rozhodujúci o rozklade) nahrádzať rozhodnutie správneho orgánu prvého

stupňa, avšak nemôţe ako odvolací orgán, resp. rozkladový orgán, konať v mene

prvostupňového správneho orgánu a nevyplýva mu ani zo ţiadneho ustanovenia

právneho predpisu právomoc nejakým spôsobom vylepšovať príp. upravovať svojim

rozhodnutím výrok rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ktorý povaţuje

za chybný alebo nesprávny.

Podľa názoru Najvyššieho súdu SR Rada Protimonopolného úradu SR hoci

mysliac v dobrom vykonať zmenu prvostupňového správneho rozhodnutia, má táto

zmena rozhodnutia potom skôr povahu odstránenia vád vo výrokovej časti

prvostupňového správneho rozhodnutia neţ jej zmenu v zmysle ustanovenia § 59

správneho poriadku.

Z pojmového hľadiska pod zmenou rozhodnutia je potrebné rozumieť stav,

keď vec, ktorá je predmetom konania, odvolací orgán, resp. rozkladový orgán,

rozhodne inak ako orgán prvého stupňa.

Z uvedených dôvodov preto odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok krajského

súdu v zmysle ustanovenia veta prvá tak, ţe rozhodnutia

správnych orgánov vydané v inštančnom postupe zrušil a vec vrátil Rade

Protimonopolného úradu SR na ďalšie konanie, keď k príslušnému formálnemu

pochybeniu rozkladového správneho orgánu pri vypracovaní správneho rozhodnutia

musel Najvyšší súd SR prihliadnuť z úradnej povinnosti.

O trovách konania rozhodol odvolací súd tak, ţe účastníkom náhradu trov

konania nepriznal v zmysle ustanovenia v spojení s ustanovením

Ţalobcu totiţ v predmetnom konaní zastupovala na základe

poverenia príslušná zamestnankyňa s právnickým vzdelaním a ţalovanému správnemu

orgánu náhrada trov konania zo zákona neprináleţí.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave dňa 6. apríla 2011

JUDr. Elena Kováčová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Nikoleta Adamovičová