Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
156/362071.176c3e.pdf
PDF · 157.42 KB
No categories available
2Sžh/1/2010
Najvyšší súd 2 Sžh 1/2010 Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky
senátu JUDr. Eleny Kováčovej a členov senátu JUDr. Jozefa Milučkého
a JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD., v právnej veci ţalobcu: Hlavné mesto Slovenskej
republiky Bratislava, proti ţalovanému: Protimonopolný úrad Slovenskej
republiky, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu Rady Protimonopolného
úradu Slovenskej republiky č. 2009/39/R/2/013 zo dňa 27. marca 2010, o odvolaní
ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 2 S 90/2009-41 zo dňa
27. januára 2010, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave
č.k. 2 S 90/2009-41 zo dňa 27. januára 2010 m e n í tak, ţe rozhodnutie
Rady Protimonopolného úradu Slovenskej republiky č. 2009/39/R/2/013 zo dňa
27. marca 2009 ako i rozhodnutie Protimonopolného úradu Slovenskej republiky,
odbor zneuţívania dominantného postavenia, č. 2008/39/2/1/097 zo dňa
18. novembra 2008 z r u š u j e a vec v r a c i a Rade Protimonopolného úradu
Slovenskej republiky na ďalšie konanie.
Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave zamietol ţalobný návrh
ţalobcu, ktorým sa ţalobca domáhal zrušenia rozhodnutia ţalovaného, ktorý
na základe podaného rozkladu ţalobcu zmenil podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb.
o správnom konaní rozhodnutie Protimonopolného úradu SR, odboru zneuţívania
dominantného postavenia, č. 2008/39/2/1/097 zo dňa 18. novembra 2008, ktorým
Protimonopolný úrad SR rozhodol tak, ţe:
1. mesto Bratislava schválením poplatku „Likvidácia kvetinových darov
po 3-4 týţdňoch po pohrebe, resp. podľa ţelania rodiny (v cene je zahrnutá
fyzická likvidácia kvetinových darov z hrobu vrátane odvozu na skládku)
PAUŠÁL“ v cenníku prác a sluţieb poskytovaných na pohrebiskách
s účinnosťou od 01.08.2006 iným spôsobom obmedzilo súťaţ v oblasti
cintorínskych sluţieb na území Bratislavy a tým porušilo § 39 zákona
č. 139/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaţe a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev
a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení
neskorších predpisov (ďalej len „ZoOHS“),
2. mesto Bratislava schválením poplatku „Likvidácia hrobového (urnového)
pomníka (v cene sú zahrnuté všetky úkony spojené s likvidáciou pomníka
vrátane odvozu na skládku tuhého odpadu) PAUŠÁL“ v cenníku prác a sluţieb
poskytovaných na pohrebiskách s účinnosťou od 01.08.2006, ktorým umoţnilo
prevádzkovateľovi cintorínov vyberať tento poplatok od nových oprávnených
osôb na cintorínoch, na ktorých uţ nie sú voľné hrobové miesta bez pomníkov,
iným spôsobom obmedzilo súťaţ v oblasti cintorínskych sluţieb na území mesta
Bratislavy a tým porušilo § 39 ZoOHS,
3. mesto Bratislava schválením poplatku „Zapoţičanie obradnej siene (domu
smútku na cintoríne) k vykonaniu pietneho aktu poslednej rozlúčky
za jeden obrad“ v cenníku prác a sluţieb poskytovaných na pohrebiskách
s účinnosťou od 01.08.2006, ktorý obsahuje povinnosť odobratia sluţby
obradníka/organizátora, nosičov a zapoţičania katafalku, zjavnou podporou
zvýhodňujúcou určitého podnikateľa obmedzilo súťaţ v oblasti poskytovania
pohrebných sluţieb na území mesta Bratislavy, a tým porušilo § 39 ZoOHS.
4. Na základe § 38 ods. 3 zákona č. 136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaţe
a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb.
o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy
Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov tak, ţe za konanie uvedené
v bode 1, 2 a 3 výroku ukladá mestu Bratislava peňaţnú pokutu vo výške
150 000,-Sk.
Krajský súd takto rozhodol, keď sa stotoţnil s právnym názorom ţalovaného,
ktorý sa vysporiadal so všetkými námietkami ţalobcu uvedenými v rozklade, pričom
bol správne určený aj účastník konania, keďţe podľa § 25 ods. 3 písm. f) ZoOHS
je účastníkom konania príslušný orgán štátnej správy, orgán územnej samosprávy
alebo orgán záujmovej samosprávy. Podľa právneho názoru krajského súdu správne
orgány správne aplikovali na danú vec i právne predpisy a druhostupňový správny
orgán správne posúdil konanie ţalobcu, ktorý zjavnou podporou zvýhodnil podnikateľa
M.- P., čím ţalobca porušil § 39 ZoOHS. Pokuta bola uloţená ţalobcovi na dolnej
hranici zákonnej sadzby a spĺňa voči ţalobcovi represívnu funkciu ako aj funkciu
individuálnej a generálnej prevencie. Taktieţ z odôvodnenia rozsudku krajského súdu
vyplýva, ţe v danom prípade zo strany ţalobcu ide o porušenie § 39 ZoOHS vo forme
zjavnej podpory zvýhodňujúcej určitého podnikateľa – mestskú príspevkovú
organizáciu M. a takáto zjavná podpora umoţňuje podnikateľovi získať taký prospech,
ktorý by bez neodôvodnenej podpory nezískal. Ţalovaný preto správne poukázal na to,
ţe ZoOHS v ustanovení § 39 nepredvída konkrétne formy zjavnej podpory podnikateľa
alebo iného spôsobu obmedzenia súťaţe zo strany orgánu územnej samosprávy a ich
špecifikáciu ponecháva na aplikačnú prax. Samotná zmena právnej kvalifikácie nie je
v rozpore so ţiadnym právnym predpisom a nemôţe ani znamenať nezákonnosť
napadnutého rozhodnutia. Čo sa týka poplatku za likvidáciu kvetinových darov
krajský súd poukázal na dôvody uvedené v napadnutom, ako i prvostupňovom
rozhodnutí s tým, ţe zavedenie takéhoto poplatku je neopodstatnené. Schválením
tohto poplatku ţalobca umoţnil podnikateľovi M. neodôvodnene získavať stabilný
príjem, a preto konanie ţalobcu zvýhodnilo podnikateľa M. pri poskytovaní
cintorínskych sluţieb na úkor pozostalých – objednávateľov pohrebov ako konečných
spotrebiteľov. Čo sa týka poplatku za likvidáciu hrobového (urnového) miesta, tak
tento poplatok bol v danom prípade ţalobcom schválený tak, ţe prevádzkovateľ
cintorínov ho bude môcť neoprávnene účtovať novému nájomcovi hrobového miesta,
ktorý chce pochovať zosnulého na cintoríne, na ktorom uţ nie j e voľné nové hrobové
miesto bez pomníkov. Tieto náklady v danom prípade nemôţu byť prenesené na novú
osobu – nájomcu hrobového miesta formou poplatku, ktorý musí pri prenájme tohto
miesta znášať a v danom prípade treba vychádzať z toho, ţe M. ako správca viacerých
cintorínov je povinný zriaďovať hrobové miesta na kaţdom cintoríne, ktorý má
v správe, a v tej súvislosti vykonávať aj obnovu hrobových miest na kaţdom cintoríne.
Nový nájomca hrobového miesta je oprávnený vybrať si, na ktorom cintor íne
si hrobové miesto prenajme a podnikateľ M. nie je oprávnený prenášať tieto náklady
na nového nájomcu hrobového miesta. Taktieţ pri poplatku za poţičanie obradnej
siene na cintorínoch neoprávňuje správcu cintorína do takéhoto popl atku za prenájom
obradnej siene zahrnúť aj sluţby, ktoré sú pohrebnými sluţbami a ţalobca týmto
umoţnil podnikateľovi M. získavanie neodôvodneného prospechu z poskytovania
a spoločného účtovania týchto sluţieb v poplatku za poskytnutie sluţby prenájom
obradnej siene. Podľa názoru krajského súdu ţalobca nemôţe vyhradiť poskytovanie
pohrebných sluţieb len pre jeden subjekt, ale naopak, má umoţniť vstup na pohrebisko
a vykonanie príslušných pohrebných sluţieb ktorejkoľvek pohrebnej sluţbe tak, ako si
to objednávateľ pohrebu dohodne. Ţalobca schválením tohto poplatku v podstate
prinútil pozostalých, ktorí chcú pochovať zosnulého na cintoríne, ktorého správcom je
podnikateľ M., zaplatiť tento poplatok za poţičanie obradnej siene, ktorý obsahuje
i pohrebné sluţby (sluţby nosiča, organizátora, obradníka a poskytnutie katafalku)
a tak si spotrebitelia nemajú moţnosť vybrať, ktorá pohrebná sluţba pre nich tieto
sluţby zabezpečí a nie je dôvodné, aby si pozostalí objednávali a platili ešte raz inej
pohrebnej sluţbe uvedené pohrebné sluţby.
Proti rozsudku krajského súdu podal odvolanie ţalobca a ţiadal, aby Najvyšší
súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu ako nezákonný v zmysle § 250ja
ods. 3 O.s.p. zrušil a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie. Podľa ţalobcu krajský
súd v celom rozsahu poukázal na odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu bez toho,
aby sa vysporiadal s argumentáciou ţalobcu a vyslovil svoj právny názor na ţalobcom
namietané skutočnosti a tieţ ţe odôvodnenie rozsudku krajského súdu je identické
s textom napadnutého rozhodnutia a to bez náleţitého zdôvodnenia právneho názoru
krajského súdu. Pre naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu v zmysle
§ ZoOHS je nevyhnutné, aby konanie príslušného orgánu zvýhodňujúce určitého
podnikateľa (zjavnou podporou alebo iným spôsobom) malo zároveň za následok
obmedzenie súťaţe. Ide o podmienku kumulatívneho spojenia protiprávneho konania
zodpovedného subjektu a jeho dopadu na obchodnú súťaţ. Nepostačuje pre naplnenie
deliktuálnej zodpovednosti len konštatovanie, ţe konanie ţalobcu je zjavnou podporou
zvýhodňujúcou určitého podnikateľa ale je potrebné uviesť a preukázať, ţe táto
„zjavná podpora“ mala dopad na hospodársku súťaţ, t.j. ako konkrétne bola v dôsledku
tejto „zjavnej podpory“ súťaţ obmedzená. Túto skutočnosť ţalovaný v dôvodoch
rozhodnutia ţiadnym relevantným spôsobom nepreukázal. Taktieţ druhostupňové
rozhodnutie má formálny nedostatok, pretoţe neobsahuje výrok o zamietnutí rozkladu.
Schválením cenníka sluţieb si ţalobca splnil svoju zákonnú povinnosť vyplývajúcu
z ustanovenia § 19 zákona č. 470/2005 Z.z. o P., ktorý ukladá obci povinnosť
schvaľovať prevádzkový poriadok pohrebiska, ktorého súčasťou je aj cenník
poskytovaných sluţieb. Ţalovaný správny orgán nepreukázal, na základe akých
skutočností dospel k záveru, ţe schválenie cenníka sluţieb poskytovaných
prevádzkovateľom pohrebiska, ktorým je M., bolo spôsobilé obmedziť hospodársku
súťaţ. Vzhľadom na skutočnosť, ţe výrok rozhodnutia ţalovaného neobsahuje výro k
o tom, ţe ţalobca svojim konaním obmedzil hospodársku súťaţ, argumentácia ohľadne
vykorisťovania a získania neoprávneného prospechu podnikateľa M., je pre
posudzovanie konania ţalobcu irelevantná. Nezákonnosť napadnutého rozhodnutia vidí
ţalobca v tom, ţe ţalovaný správny orgán neskonštatoval a ani ţiadnym spôsobom
nepreukázal, ţe schválenie poplatku za likvidáciu kvetinových darov spôsobilo
majetkovú ujmu iným poskytovateľom pohrebných sluţieb – konkurentom podnikateľa
M., ktorá ujma by mala negatívny dopad na ich podnikanie, čo by spôsobilo
obmedzenie hospodárskej súťaţe. Bez splnenia uvedených podmienok nemohlo dôjsť
zo strany ţalobcu k porušeniu § 39 ZoOHS. V časti napadnutého rozhodnutia,
týkajúcej sa schválenia poplatku za likvidáciu hrobového miesta , vidí ţalobca
nezákonnosť v tom, ţe právna argumentácia ţalovaného ako aj krajského súdu sa
opiera o zrušenú normu – VZN Hlavného mesta SR Bratislavy č. 1/1997 platnej do
31.07.2006, ktoré VZN bolo zrušené všeobecne záväzným nariadením hlavného mesta
SR č. 5/2006. Taktieţ ţalobca poukázal na to, ţe zo ţiadneho platného predpisu
nevyplýva, ţeby náklady na zrušenie starého hrobového miesta mal znášať
prevádzkovateľ pohrebiska. Pre posúdenie a uplatnenie deliktuálnej moţnosti ţalobcu
za schválenie poplatku za likvidáciu hrobového miesta by ţalovaný musel preukázať,
ţe schválením tohto poplatku ţalobca obmedzil súťaţ, t.j. zvýhodnil podnikateľa M. na
úkor iných podnikateľov – prevádzkovateľov pohrebísk (pokiaľ by takýto podnikatelia
na území mesta Bratislavy pôsobili). Túto skutočnosť ţalovaný a ani krajský súd
nijakým spôsobom nepreukázali. Čo sa týka poplatku za zapoţičanie obradnej siene ,
ţalobca okrem iného uviedol, ţe zahrnutím príslušných poloţiek v tomto poplatku
nevytvára pre prevádzkovateľa M. neoprávnený majetkový prospech, a pokiaľ tomu
prevádzkové dôvody nebránia, umoţňuje sa výkon týchto úkonov aj iným subjektom.
Ani v prípade tohto poplatku ţalovaný nepreukázal, ţe ţalobca schválením tohto
poplatku spôsobil obmedzenie súťaţe.
Ţalovaný správny orgán sa písomne k odvolaniu ţalobcu vyjadril a poukázal
okrem iného na to, ţe v ţiadnom prípade sa nemôţe stotoţniť s výkladom ustanovenia
§ 39 ZoOHS ako to urobil ţalobca a jeho tvrdenia povaţuje za účelové. Ţalovaný
poukázal vo svojom vyjadrení na dôvody svojho rozhodnutia a ţiadal, aby Najvyšší
súd SR napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení
s § 246c ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal odvolaním napadnutý
rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a rozhodol
bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 250ja ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku), pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol zverejnený
minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke
www.nsud.sk.
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe
ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupu orgánov verejnej
správy.
Podľa čl. 1 veta prvá Ústavy SR je Slovenská republika zvrchovaný,
demokratický a právny štát.
Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môţu konať iba na základe ústavy,
v jej medziach a rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Princíp legality
(zákonnosti) zakotvený v čl. 2 ods. 2 Ústavy SR znamená, ţe viazanosť štátu právom
sa musí uplatňovať jednak v oblasti viazanosti štátu ústavou, ústavnými zákonmi
a zákonmi ako aj v oblastiach ich vykonávania orgánmi štátnej správy, ktoré musia
zásadne postupovať len na základe zákonov a v ich medziach.
Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov
v ustanovení § 47 ods. 2 vymedzuje obsahové náleţitosti výrokovej časti rozhodnutia
správneho orgánu.
V ustanovení § 59 správneho poriadku je vymedzený postup odvolacieho
orgánu. Výrok rozhodnutia predstavuje najdôleţitejšiu časť rozhodnutia a musí byť
preto určitý a konkrétny, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo bolo predmetom
konania. Túto zásadu preto musí rešpektovať aj odvolací orgán, a to najmä v prípade,
ak mení rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu.
Vykonaná zmena rozhodnutia Radou Protimonopolného úradu SR, keď upravila
svojim rozhodnutím text prvostupňového správneho rozhodnutia tým, ţe vo výroku
rozhodnutia v predmetnej veci zmenila podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku
prvostupňové rozhodnutie tak, ţe „bod 1. výroku znie: „Hlavné mesto Slovenskej
republiky Bratislava schválením nasledovných poplatkov ...“, ďalej ţe „bod 2. a 3.
výroku sa vypúšťajú“, ďalej ţe „bod 4. výroku sa označuje ako bod 2. výroku a znie:
na základe § 38 ZoOHS ukladá za konanie uvedené v bode 1. výroku tohto rozhodnutia
...“, postupovala potom Rada Protimonopolného úradu SR v rozkladovom konaní
výslovne v rozpore so zákonom.
Uvedená skutočnosť, keď Rada Protimonopolného úradu SR v rozkladovom
konaní zmenila text výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia je vnímaná v zmysle
ustálenej súdnej praxe v oblasti správneho súdnictva ako nezákonná a preto takáto
„zmena výroku prvostupňového rozhodnutia“ ako bola vykonaná v rozkladovom
konaní spôsobila potom nezákonnosť rozhodnutia Rady Protimonopolného úradu
Slovenskej republiky.
Rada Protimonopolného úradu SR si totiţ neuvedomila, ţe ako orgán konajúci
v rozkladovom konaní môţe konať iba vo vlastnom mene a ţe príslušnou zmenou
prvostupňového rozhodnutia môţe a ak chce zmeniť musí ako odvolací správny orgán
(orgán rozhodujúci o rozklade) nahrádzať rozhodnutie správneho orgánu prvého
stupňa, avšak nemôţe ako odvolací orgán, resp. rozkladový orgán, konať v mene
prvostupňového správneho orgánu a nevyplýva mu ani zo ţiadneho ustanovenia
právneho predpisu právomoc nejakým spôsobom vylepšovať príp. upravovať svojim
rozhodnutím výrok rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ktorý povaţuje
za chybný alebo nesprávny.
Podľa názoru Najvyššieho súdu SR Rada Protimonopolného úradu SR hoci
mysliac v dobrom vykonať zmenu prvostupňového správneho rozhodnutia, má táto
zmena rozhodnutia potom skôr povahu odstránenia vád vo výrokovej časti
prvostupňového správneho rozhodnutia neţ jej zmenu v zmysle ustanovenia § 59
správneho poriadku.
Z pojmového hľadiska pod zmenou rozhodnutia je potrebné rozumieť stav,
keď vec, ktorá je predmetom konania, odvolací orgán, resp. rozkladový orgán,
rozhodne inak ako orgán prvého stupňa.
Z uvedených dôvodov preto odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok krajského
súdu v zmysle ustanovenia § 250ja ods. 3 veta prvá O.s.p. tak, ţe rozhodnutia
správnych orgánov vydané v inštančnom postupe zrušil a vec vrátil Rade
Protimonopolného úradu SR na ďalšie konanie, keď k príslušnému formálnemu
pochybeniu rozkladového správneho orgánu pri vypracovaní správneho rozhodnutia
musel Najvyšší súd SR prihliadnuť z úradnej povinnosti.
O trovách konania rozhodol odvolací súd tak, ţe účastníkom náhradu trov
konania nepriznal v zmysle ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením
§ 224 ods. 1 O.s.p. Ţalobcu totiţ v predmetnom konaní zastupovala na základe
poverenia príslušná zamestnankyňa s právnickým vzdelaním a ţalovanému správnemu
orgánu náhrada trov konania zo zákona neprináleţí.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave dňa 6. apríla 2011
JUDr. Elena Kováčová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Nikoleta Adamovičová