Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/152/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne J. Š.Š., proti ţalovanému

Ľ. Š., zastúpenému JUDr. L. Š.,

o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, vedenej na Okresnom súde

Čadca pod sp.zn. , na dovolanie ţalovaného proti uzneseniu Krajského súdu

v Ţiline z 20. januára 2010, sp. zn. takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Ţalobkyni náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Čadca rozsudkom zo 6. februára 2008, č.k. -50 vyporiadal

bezpodielové spoluvlastníctvo manţelov J. Š. a Ľ. Š. tak, ţe z vecí, ktoré mali v

bezpodielovom spoluvlastníctve manţelov, prikázal do vlastníctva ţalovaného investície do

rodinného domu č. X., zapísaného na LV X., kat. územie R., ako aj všetky hnuteľné veci, a to

obývaciu stenu, sedaciu súpravu, chladničku Calex a televízor Tesla Orava so satelitom

v hodnote 42 000,- Sk. Ţalovanému uloţil povinnosť zaplatiť ţalobkyni na vyrovnanie

podielu sumu 253 960,- Sk do jedného mesiaca od právoplatnosti rozsudku. Vyslovil, ţe

ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Ţalobkyni

a ţalovanému uloţil povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Čadca súdny poplatok

18 237,- Sk do jedného mesiaca od právoplatnosti rozsudku.

Krajský súd v Ţiline uznesením z 20. januára 2010, sp.zn. odvolanie

ţalovaného podľa ods. l písm. a) ako oneskorené odmietol. Z obsahu spisového

materiálu mal preukázané, ţe v prejednávanej veci bol ţalovanému uznesením súdu prvého

stupňa zo 4. decembra 2007, č.k. -44, ustanovený opatrovník na ochranu jeho

2

záujmov v konaní. Na základe tohto uznesenia, ktoré nadobudlo právoplatnosť 28. decembra

2007, konal ďalej s opatrovníkom ţalovaného a vo veci samej na pojednávaní 6. februára

2008 rozhodol. Napadnutý rozsudok doručil ustanovenému opatrovníkovi 27. februára 2008,

ktorý proti rozsudku odvolanie nepodal. Keďţe odvolanie nepodala ani ţalobkyňa, napadnutý

rozsudok nadobudol právoplatnosť 15. marca 2008. Na základe šetrenia, vykonaného

po podaní odvolania odvolacím súdom nemohol odvolací súd jednoznačne ustáliť, či

ţalovaný sa v období pred rozhodnutím súdu prvého stupňa zo 4. decembra 2007, č.k.

-44 zdrţiaval na neznámom mieste, alebo nie, ale z hľadiska toho, či bolo

odvolanie proti napadnutému rozsudku podané včas, nie sú tieto pochybnosti smerodajné.

Konštatoval, ţe uznesenie o ustanovení opatrovníka účastníkovi konania podľa § 29 ods. 2

je procesným rozhodnutím, ktoré sa v zmysle doručuje iba

ustanovenému opatrovníkovi. Ak ustanovený opatrovník nepodá proti nemu odvolanie, stane

sa právoplatným a na jeho základe súd ďalej koná uţ len s opatrovníkom. Iba jemu sa

za osobu, ktorá je neznámeho pobytu, doručujú aj všetky písomnosti súdu, vrátane

meritórneho rozhodnutia. Súd síce môţe podľa zrušiť uznesenie

o ustanovení opatrovníka vtedy, ak pominú dôvody, pre ktoré bol opatrovník ustanovený, ale

ak sa tak nestane, za osobu neznámeho pobytu koná do právoplatného skončenia konania

vo veci samej ustanovený opatrovník. Po preskúmaní veci mal preukázané, ţe v predmetnom

spore nebolo do právoplatného skončenia konania uznesenie zo 4. decembra 2007, č.k.

-44 zrušené. Zároveň mal preukázané aj to, ţe opatrovník ţalovaného prevzal

napadnutý rozsudok do vlastných rúk 27. augusta 2008. Ak ţalovaný podal sám odvolanie aţ

28. mája 2009 a nepodal návrh na odpustenie zmeškania lehoty podľa § 204 ods. 3 v spojení

s , jeho odvolanie bolo podané zjavne po uplynutí lehoty uvedenej

v ustanovení ods. l Uviedol, ţe na tomto konštatovaní nič nemení tvrdenie

ţalovaného, ţe napadnutý rozsudok sa mu dostal do dispozície prostredníctvom

JUDr. L. Š. aţ 13. mája 2009, nakoľko odvolaním napadnutý rozsudok bol doručený jeho

opatrovníkovi v súlade s ustanovením Na základe týchto zistení a

právnych úvah odvolanie ţalovaného ako oneskorené odmietol. O náhrade trov odvolacieho

konania rozhodol v zmysle ustanovenia veta prvá

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie ţalovaný. Prípustnosť

dovolania odôvodnil ustanovením a a ustanovením písm.

a), b) a c) Namietal, ţe v zmysle mu bola odňatá moţnosť konať

pred súdom tým, ţe odvolací súd nesprávne odmietol jeho odvolanie ako oneskorené.

Včasnosť podania odvolania odôvodnil s poukazom na skutočnosť prevzatia rozsudku súdu

prvého stupňa do vlastných rúk 13. mája 2009, kedy podľa jeho názoru začala plynúť lehota

na podanie odvolania, a preto nemal dôvod podávať návrh na odpustenie zmeškania lehoty.

K odňatiu moţnosti konať pred súdom došlo podľa názoru ţalovaného aj tým, ţe súd prvého

stupňa mu vo veci ustanovil opatrovníka bez toho, aby pre to boli splnené podmienky

stanovené , čím mu znemoţnil vyjadriť sa skutočnostiam tvrdeným

ţalobkyňou v konaní. Nesprávny postup odvolacieho súdu, spočíval podľa názoru ţalovaného

aj vo vykázaní jeho splnomocneného právneho zástupcu odvolacím súdom z pojednávacej

miestnosti v konaní o odvolaní. Mal za to, ţe konanie pred odvolacím súdom je postihnuté aj

vadou konania v zmysle ustanovenia , spočívajúcou v tom, ţe súdom

ustanovený opatrovník vôbec nehájil jeho záujmy v predmetnom konaní. Taktieţ mal za to, ţe

odvolací súd dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam,

pričom pochybil v tom, ţe predmetnú vec nesprávne právne posúdil, nakoľko sa pridrţal

nesprávneho názoru súdu prvého stupňa. Navrhol, aby dovolací súd rozhodnutia súdov

niţších stupňov zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Ţalobkyňa sa k podanému dovolaniu písomne nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia pojednávania ( ), skúmal najskôr, či jeho

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré ním moţno napadnúť.

Podľa ustanovenia dovolaním moţno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu. Dovolanie proti uzneseniu je

prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/

) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru

Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska ( veta prvá ).

Podľa je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu,

ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom

potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia

na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho

rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej

republiky.

Podľa ustanovenia odsekov 1 a neplatia, ak ide o uznesenie

o príslušnosti, predbeţnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalečnom, tlmočnom,

o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva

duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených

Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.

S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1, veta druhá O.s.p, ukladajúce dovolaciemu

súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v (či uţ to

účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len

na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa , ale sa

zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Podľa tohto ustanovenia

je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu (aj uzneseniu) odvolacieho súdu, ak a/ sa

rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako

účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred

súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto

samosudcu rozhodoval senát.

So zreteľom na ţalovaným tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd

Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, ţe v prejednávanej

veci mu súdom bola odňatá moţnosť pred ním konať ( ).

Odňatím moţnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný

procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia tých jeho procesných práv,

ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov.

Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky : 1/ odňatie moţnosti

konať pred súdom, 2/ to, ţe k odňatiu moţnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu,

3/ moţnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, ţe

zákon bliţšie v ţiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie moţnosti konať pred súdom

nešpecifikuje, pod odňatím moţnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť

taký postup súdu, ktorý znemoţňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom

chránených záujmov, priznaných mu na zabezpečenie

svojich práv a oprávnených záujmov.

Podľa odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané

oneskorene.

Odvolací súd je vţdy povinný zaoberať sa včasnosťou podania odvolania. Ak dospeje

k záveru, ţe odvolanie je podané oneskorene, uznesením odvolanie odmietne. V prípade

potreby vykoná pred svojím rozhodnutím šetrenie nevyhnutné na zistenie, či je odvolanie

podané oneskorene. Ak sa nepodarí všetky rozhodné okolnosti spoľahlivo zistiť a ak ostane

včasnosť odvolania sporná, odvolací súd nemôţe odvolanie odmietnuť. K odmietnutiu

odvolania sú dané podmienky len vtedy, ak bude bez pochybností preukázané, ţe je

oneskorené. Odmietnutie odvolania vyjadruje procesnú situáciu, v ktorej sa odvolací súd

vôbec nezaoberá obsahom napadnutého rozhodnutia, pretoţe zistí, ţe odvolanie nebolo

podané včas. Pokračovať v konaní o odvolaní môţe odvolací súd iba vtedy, ak s oneskorene

podaným odvolaním účastník zároveň poţiada o odpustenie zmeškania lehoty a súd tejto jeho

ţiadosti vyhovie.

Z obsahu spisu vyplýva, ţe v predmetnej veci bol ţalovanému v zmysle ustanovenia

uznesením súdu prvého stupňa zo 4. decembra 2007, č.k. -44

ustanovený opatrovník. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 28. decembra 2007. Súd

prvého stupňa v konaní pokračoval s opatrovníkom ţalovaného a vo veci samej rozhodol

na pojednávaní 6. februára 2008 rozsudkom č.k. -50, ktorý doručil

ustanovenému opatrovníkovi 27. februára 2008. Proti rozsudku odvolanie nepodala ani

ţalobkyňa, ani opatrovník ţalovaného, a preto nadobudol právoplatnosť 15. marca 2008.

Opatrovníctvo nad osobou neznámeho pobytu je inštitútom sui generis. Pojmovým

znakom tohto zastúpenia zaloţeného rozhodnutím súdu je to, ţe vzťah medzi zástupcom

a zastúpeným trvá iba do času, kým súd zistí pobyt zastúpeného a kým sa ten dozvie

o prebiehajúcom konaní. Ak odpadne prekáţka neznámeho pobytu účastníka, zastúpenie

zaniká. Z vyššie zistenej skutočnosti týkajúcej sa vzniku a trvania vzťahu zastúpenia

ţalovaného opatrovníkom, mal odvolací súd otázku nadobudnutia právoplatnosti rozsudku

súdu prvého stupňa za nepochybné zistenú (doručením rozsudku súdu prvého stupňa

opatrovníkovi ţalovaného a ţalobkyni a nepodaním opravného prostriedku opatrovníkom

ţalovaného, ani ţalobkyňou, rozsudok súdu nadobudol právoplatnosť 15. marca 2008). Keďţe

odvolanie bolo podané aţ 28. mája 2009, zvrátiť následky oneskorene podaného odvolania by

bolo moţné jedine zachovaním postupu v zmysle ustanovenia

Podľa súd odpustí zmeškanie lehoty, ak ju účastník alebo jeho

zástupca zmeškal z ospravedlniteľného dôvodu a bol preto vylúčený z úkonu, ktorý mu patrí.

Návrh treba podať do pätnástich dní po odpadnutí prekáţky a treba s ním spojiť i zmeškaný

úkon.

Odpustiť zmeškanie lehoty v zmysle je moţné len v prípade

zákonných procesných lehôt a pokiaľ to zákon nevylučuje (napr. ,

ods. 3 , a pod.).

Predpokladmi na odpustenie zmeškania lehoty je, ţe účastník zmeškal lehotu a z toho

dôvodu bol vylúčený z úkonu, ktorý mu patrí, pričom dôvod zmeškania musí byť

ospravedlniteľný a návrh na odpustenie zmeškania lehoty musí byť podaný včas, t.j.

do pätnástich dní po odstránení prekáţky a s návrhom musí byť spojený zmeškaný úkon.

O návrhu na odpustenie zmeškania lehoty rozhoduje súd prvého stupňa formou uznesenia

( ), ktoré sa doručuje len tomu účastníkovi, ktorý tento návrh podal.

Právoplatnosťou uznesenia, ktorým sa odpustilo zmeškanie konkrétnej zákonnej lehoty, sa

zo zákona priznávajú účinky pôvodne zmeškanému procesnému úkonu. Ak takéto uznesenie

neexistuje, je záver, ţe odvolanie bolo podané oneskorene, nezvratný. Potom logicky,

v zmysle ustanovenia , nastáva jediný zákonom predvídaný

dôsledok, totiţ, ţe odvolací súd takéto odvolanie odmietne bez toho, aby sa zaoberal otázkou

vecnej správnosti ním napadnutého rozhodnutia. Uplatnia sa tu totiţ účinky právoplatnosti

rozhodnutia, najmä toho jej znaku, ktorým je zásadná nezmeniteľnosť rozhodnutia, ktoré

nebolo napadnuté včasným odvolaním ( a a ).

V posudzovanej veci, ako vyplýva z obsahu spisu, ţalovaný spolu s opravným

prostriedkom ţiadosť o odpustenie zmeškania lehoty nepodal, preto dovolací súd postup

odvolacieho súdu, majúci za následok odmietnutie podania, povaţuje za náleţitý. Vzhľadom

k tomuto záveru je námietka ţalovaného týkajúca sa nezákonnosti postupu súdu prvého

stupňa spočívajúceho v ustanovení opatrovníka ţalovanému a následne k znemoţneniu

ţalovaného vyjadriť sa v konaní k skutočnostiam tvrdeným ţalobkyňou, majúceho

za následok odňatie moţnosti konať pred súdom, irelevantná.

K odňatiu moţnosti ţalovaného konať pred súdom malo dôjsť podľa jeho názoru aj

tým, ţe odvolací súd nepripustil účasť právneho zástupcu ţalovaného na konaní pred

odvolacím súdom. Po preskúmaní obsahu spisu dospel dovolací súd k záveru

o neopodstatnenosti tejto dovolacej námietky.

Zo spisu je zrejmé, ţe ţalovaný udelil 25. februára 2009 advokátovi JUDr. L. S.

plnomocenstvo, aby ho zastupoval na Okresnom súde Čadca, ako aj v ďalšom konaní, najmä

ho splnomocnil na nahliadnutie do spisu č.k. , vrátane vyzdvihnutia dokladov,

ktoré sa v ňom nachádzajú (č.l. 53). Na výzvu súdu prvého stupňa

z 5. júna 2009, aby ţalovaný oznámil súdu, v akom rozsahu splnomocnil advokáta

na zastupovanie v konaní, ţalovaný písomne reagoval podaním z 19. júna 2009 (č.l. 68),

v ktorom oznámil, ţe advokáta JUDr. L. S. splnomocnil len na nahliadnutie do spisu

vedeného na Okresnom súde Čadca vedeného pod sp.zn. , vrátane vyzdvihnutia

dokladov, ktoré sa v ňom nachádzajú, pričom výslovne uviedol, ţe mu nedal plnomocenstvo

na plné právne zastupovanie v predmetnej veci. Vzhľadom na tieto skutočnosti nemoţno

odvolaciemu súdu vytknúť nesprávnosť ţalovaným namietaného postupu odvolacieho súdu,

spočívajúceho v tom, ţe účasť advokáta JUDr. L. S. v odvolacom konaní nepripustil.

Odvolací súd naopak postupoval v súlade s ustanovením

, keď po zistení, ţe advokát JUDr. L. S. nemá ţalovaným udelené plnomocenstvo

na zastupovanie v predmetnom konaní, s ním, ako s jeho právnym zástupcom, v konaní, ďalej

nekonal.

Nedôvodná je aj námietka ţalovaného (opodstatnenosť ktorej bliţšie neozrejmil)

o vade konania vyplývajúcej z , v zmysle ktorého je dovolanie prípustné

proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený.

Procesnou spôsobilosťou sa označuje spôsobilosť účastníka samostatne alebo

prostredníctvom svojho zvoleného zástupcu vykonávať pred súdom procesné úkony. Túto

spôsobilosť majú účastníci v zásade v tom rozsahu, v akom majú spôsobilosť na právne

úkony podľa hmotného práva. Úplná procesná spôsobilosť fyzickej osoby vzniká

plnoletosťou, ktorá sa nadobúda dovŕšením osemnásteho roku, pred dosiahnutím tohto veku

úplná procesná spôsobilosť vzniká len uzavretím manţelstva. Procesne spôsobilí

v obmedzenom rozsahu sú maloletí, ktorí majú spôsobilosť len na také právne úkony, ktoré sú

svojou povahou primerané ich rozumovej a vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej ich veku (§ 9

). Procesne spôsobilé v obmedzenom rozsahu sú aj fyzické osoby,

ktorých spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená súdom. V preskúmavanej veci je

zo spisu zrejmé, ţe ţalovaný nepatrí ani do jednej z kategórie osôb, ktorých spôsobilosť

na právne úkony by bola obmedzená celkom alebo úplne, pretoţe ţalovaný je plnoletou

fyzickou osobou, ktorá nebola spôsobilosti na právne úkony rozhodnutím súdu obmedzená,

prípadne pozbavená.

Ţalovaný svoje dovolanie odôvodnil aj tým, ţe v konaní došlo k inej vade konania

( ) spočívajúcej v tom, ţe súdom ustanovený opatrovník nehájil

jeho záujmy.

Iná vada konania je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných

v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Je právne relevantná, ak mala za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Z hľadiska dovolateľom tvrdenej existencie tzv. inej vady

konania v zmysle treba uviesť, ţe dovolací súd môţe pristúpiť

k posúdeniu opodstatnenosti tvrdenia o tomto dovolacom dôvode aţ vtedy, keď je dovolanie

z určitého zákonného dôvodu prípustné (o tento prípad ale v prejednávanej veci nejde).

Pokiaľ ţalovaný za inú vadu konania povaţuje aj nesprávnosť zistení skutkového

stavu veci súdmi niţších stupňov, treba uviesť, ţe v zmysle ustanovenia

dôvodom dovolania nemôţe byť samo osebe nesprávne skutkové zistenie. Dovolanie totiţ nie

je „ďalším“ odvolaním, ale je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným na nápravu len

výslovne uvedených procesných ( a ) a hmotnoprávnych (

ods. 2 písm. c/ ) vád. Preto sa dovolaním nemoţno úspešne domáhať revízie skutkových

9

zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa, ani prieskumu nimi vykonaného

dokazovania.

Ţalovaný ďalej namietal aj skutočnosť, ţe napadnuté uznesenie odvolacieho súdu

spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo o sebe ale prípustnosť

dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje

zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia ţalovaného boli opodstatnené (dovolací súd

ich z uvedeného aspektu neposudzoval), ţalovaným vytýkaná skutočnosť by mala za následok

vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle

V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)pouţil správny právny

predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil

(ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie bolo procesne

prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).

Vzhľadom na to, ţe prípustnosť dovolania ţalovaného nemoţno vyvodiť zo ţiadneho

ustanovenia , Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie

odmietol podľa v spojení s ako smerujúce

proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na odmietnutie

dovolania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej

správnosti.

V dovolacom konaní nebol ţalovaný úspešný a právo na náhradu trov dovolacieho

konania vzniklo ţalobkyni ( v spojení s a

). Dovolací súd nepriznal ţalobkyni náhradu trov dovolacieho konania, lebo

v dovolacom konaní nepodala návrh na uloţenie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho

konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 6. apríla 2011

JUDr. Vladimír Magura, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová