Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
206/362780.7429c4.pdf
PDF · 101.07 KB
No categories available
3Cdo/230/2010
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 3 Cdo 230/2010
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ PhDr. J. O.,
bývajúceho v B., 2/ MUDr. T. O., bývajúceho v B., oboch zastúpených JUDr. M. K.,
advokátom so sídlom v B., proti žalovaným 1/ Mestu S., zastúpenému A., s.r.o., so sídlom
v B., 2/ B. K., bývajúcej v B., 3/ Ing. arch. J. H., 4/ Ing. I. H., bývajúcim v B., 5/ K. K.,
bývajúcemu v B., 6/ M. K., 7/ Ing. P. K., bývajúcim v B., 8/ MUDr. K. H., bývajúcej v B.,
9/ Ing. E. B., bývajúcej v B., 10a/ MUDr. M. K., bývajúcej v B., 10b/ JUDr. T. M.,
bývajúcej v B., 10c/ JUDr. Ľ. K., bývajúcej v B., 11/ M. M., bývajúcej v B. a zastúpenej
žalovanou 10b/, 12/ A. B., 13/ K. B., bývajúcim v B. a zastúpeným D. V., pracovníčkou
Okresného súdu Bratislava III, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, vedenej
na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. V-2 12 C 199/1995, o dovolaní žalobcov proti
rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 9. septembra 2009, sp. zn. 15 Co 60/2008, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Žalovaným náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava III rozsudkom zo 14. novembra 2008, č.k. V-2 12 C 199/1995-
342 zamietol žalobu o určenie spoluvlastníckeho práva každého zo žalobcov v podiele 6/18
k nehnuteľnostiam v k.ú. S., zapísaných v Pk. vl. č. X. ako parcely č. X. a X.. Žalovaným
nepriznal náhradu trov konania. Z vykonaného dokazovania zistil, že nehnuteľnosti, tak ako
boli žalobcami označené, už neexistujú, nakoľko z nich boli vytvorené nové parcely. Keďže
označenie nehnuteľností nezodpovedá evidencii v Katastri nehnuteľností, prípadný zápis
vlastníckeho práva žalobcov k nim by bol materiálne nevykonateľný, čo zároveň vylučuje
existenciu naliehavého právneho záujmu žalobcov na požadovanom určení. Okrem toho
nebola splnená podmienka pasívnej legitimácie (všetkých) žalovaných, z ktorých viacerí nie
sú vlastníkmi novovzniknutých nehnuteľností; naopak ich vlastníkmi sú okrem označených
žalovaných i ďalšie osoby, ktoré však žalobcovia ako žalovaných neoznačili, opomenúc tak
nevyhnutnosť núteného procesného spoločenstva (§ 91 ods. 2 O.s.p.). O trovách konania
rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s prihliadnutím na skutočnosť, že žalovaní si náhradu trov
konania neuplatnili.
Krajský súd v Bratislave na odvolanie žalobcov rozsudkom z 9. septembra 2009,
sp. zn. 15 Co 60/2008 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle § 219 O.s.p. potvrdil.
Poukázal na správne postupy, skutkové zistenia i právne závery súdu prvého stupňa.
O trovách konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že
žalovaným ich náhradu nepriznal.
Proti rozsudku odvolacieho súdu podali žalobcovia dovolanie, ktoré odôvodnili
nesprávnym právnym posúdením veci (§ 241 ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Uviedli, že súdy nižších
stupňov správne konštatovali existenciu spoluvlastníckeho práva každého zo žalobcov
v podiele 6/18 k sporným parcelám, avšak už nezohľadnili skutočnosť, že k ich následnému
rozparcelovaniu došlo bez právneho dôvodu, pričom novovzniknuté nehnuteľnosti neboli
žalobcom vyvlastnené, konfiškované ani od nich vykúpené, napriek čomu sa k nim zriaďovali
právo osobného užívania fyzických, resp. vlastnícke právo právnických osôb. Nesúhlasili so
závermi súdov o neosvedčení svojho právneho záujmu, ani o nedostatkoch týkajúcich sa
núteného procesného spoločenstva žalovaných, nakoľko každý z nich „získaval
novovzniknuté parcely vlastnou iniciatívou a samostatným konaním“. Z týchto dôvodov
navrhli dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ako aj súdu prvého stupňa zrušiť
a rozhodnúť v zmysle ich (pôvodnej) žaloby.
Po podaní dovolania došlo k zmene okruhu účastníkov konania na strane žalovaných.
Pôvodný žalovaný 2/ B., a.s. zanikol bez právneho nástupcu. Na miesto pôvodnej žalovanej
10/ Ing. K. K. nastúpila právna nástupkyňa (dedička) Ing. E. B. (žalovaná 9/). Na miesto
pôvodného žalovaného 11/ P. M. nastúpili právni nástupcovia (dedičia) MUDr. M. K.
(žalovaná 10a/), JUDr. T. M. (žalovaná 10b/), JUDr. Ľ. K. (žalovaná 10c/) a M. M., ktorá je
zároveň žalovanou 11/.
K dovolaniu žalobcov sa vyjadrili žalovaní 1/, 2/, 3/ a 4/, ktorí sa zhodne stotožnili
s rozhodnutiami súdov nižších stupňov a dovolanie navrhli „zamietnuť“ ako nedôvodné.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpení advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods.1 O.s.p.) skúmal najskôr,
či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno týmto opravným prostriedkom napadnúť
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti rozsudku. Podľa § 238 ods. 1 O.s.p. je
dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu
prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti
rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu
vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku
odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd
vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide
o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku
súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej
podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p.
Žalobcovia dovolaním napadli rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje znaky
žiadneho z uvedených rozsudkov. Nejde o zmeňujúci rozsudok v zmysle § 238 ods. 1 O.s.p.
Dovolací súd v tejto veci ešte nerozhodoval, teda ani nemohol vysloviť svoj právny názor,
od ktorého by sa odvolací súd odchýlil (§ 238 ods. 2 O.s.p.). Dovolanie smeruje proti
potvrdzujúcemu rozsudku, vo výroku ktorého odvolací súd prípustnosť dovolania nevyslovil
(§ 238 ods. 3 O.s.p.). Z tohto dôvodu je zrejmé, že dovolanie nie je v zmysle § 238 O.s.p.
procesne prípustné.
Vzhľadom k zákonnej povinnosti (§ 242 ods. 1 O.s.p.) prihliadnuť na existenciu
procesných vád konania, ktoré zakladajú tzv. zmätočnosť rozhodnutia, skúmal dovolací súd
prípustnosť dovolania aj podľa § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné
proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do
právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť
účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne
zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv
začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval
vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát. Uvedené vady konania neboli v dovolaní namietané a v dovolacom konaní nevyšli
najavo. Dovolanie preto ani podľa § 237 O.s.p. prípustné nie je.
Dovolanie je odôvodnené výhradne nesprávnym právnym posúdení veci (§ 241 ods. 1
písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení
vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.
Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácií práva na zistený skutkový
stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce použil správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval, alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne
posúdenie veci je relevantný dovolací dôvod, ktorý by v prípade opodstatnenosti mal za
následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia; samo o sebe ale prípustnosť
dovolania nezakladá (nemá základ vo vadách konania podľa § 237 O.s.p. a nespôsobuje
zmätočnosť rozhodnutia). Posúdenie, či súdy (ne)použili správny právny predpis a či ho
(ne)správne interpretovali alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodili (ne)správne
právne závery, by tak prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne
prípustné. O taký prípad v prejednávanej veci nejde.
V prejednávanej veci nemožno prípustnosť podaného dovolania vyvodiť zo žiadneho
ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, preto ho Najvyšší súd Slovenskej republiky
v zmysle § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. odmietol. Riadiac sa
právnou úpravou dovolacieho konania, otázkou vecnej správnosti napadnutého rozsudku
odvolacieho súdu sa nezaoberal.
O trovách konania rozhodol dovolací súd v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 7. apríla 2011
JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková