Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
4e6/362673.e708df.pdf
PDF · 219.63 KB
No categories available
8Sžh/2/2010
Najvyšší súd 8Sžh/2/2010
Slovenskej republiky
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu
JUDr. Zuzany Ďurišovej a z členiek senátu JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a JUDr. Aleny
Adamcovej v právnej veci ţalobcu: E. D. P. D. N. A. C., X. M. S., W., D. X., U., zastúpeného
JUDr. E. B., advokátkou so sídlom T. X., B., proti ţalovanému: Úrad priemyselného
vlastníctva Slovenskej republiky, so sídlom Jána Švermu 43, Banská Bystrica, za účasti: T.
A., B. X., S., K., Š., zastúpený Ing. Ľ. P., P. B., a.s., H. X., B., o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia ţalovaného č. MOZ 834512 II/57-2009 zo dňa 9. apríla 2009, na odvolanie
ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 1Scud/9/2009-90 zo dňa 3.
februára 2010, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici
č.k. 1Scud/9/2009-90 zo dňa 3. februára 2010, p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 3. februára 2010 č.k. 1Scud/9/2009-90
zamietol ţalobu ţalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ţalovaného
č. MOZ 834512 II/57-2009 zo dňa 9. apríla 2009, ktorým bol v administratívnom konaní
zamietnutý rozklad a potvrdené rozhodnutie prvostupňového orgánu č. MOZ 834512 N/155-
-2007/Su zo dňa 8. júna 2007, ktorým tento zamietol námietky ţalobcu proti priznaniu
ochrany zverejnenej medzinárodne zapísanej ochrannej známke č. X. „TEFEX“ pre územie
Slovenskej republiky, majiteľa T. A., Š..
Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, ţe po preskúmaní veci a postupu
správneho orgánu dospel k záveru, ţe ţalovaný postupoval a rozhodol v súlade so zákonom,
keď vzhľadom na predmet správneho konania posudzoval moţnú zameniteľnosť zverejnenej
ochrannej známky a namietanej ochrannej známky, pričom moţnú zameniteľnosť posúdil
komplexne z hľadiska všetkých aspektov. Vyjadril súhlas s názorom ţalovaného, ţe
prihlasovaná ochranná známka nie je na základe vyhodnotenia vykonaného komplexného
posúdenia zameniteľná s namietanou ochrannou známkou. Stotoţnil sa s argumentáciou
ţalovaného, ako aj s dôvodmi konštatovanej nezameniteľnosti prihlásenej ochrannej známky
a namietanej ochrannej známky.
Konštatoval, ţe posúdenie otázky zameniteľnosti patrí do správnej úvahy ţalovaného
a súd v zmysle ust. § 245 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“)
preskúmava iba to, či takéto rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených
zákonom, pričom správna úvaha predstavuje ponechanie moţnosti správnemu orgánu v rámci
určitého tolerančného pásma formulovať svoje závery autonómne. Relevantnými pre zrušenie
rozhodnutia súdom by boli zistené zjavné logické rozpory v úsudku správneho orgánu, resp.
porušenia základných pravidiel správneho konania, preto súd vo veciach rozhodovania
o námietkach proti prihlásenej ochrannej známke z hľadiska posudzovania zameniteľnosti
nemôţe nahrádzať správne uváţenie, na základe ktorého rozhodol správny orgán. Ďalej
uviedol, ţe súd sa v rámci preskúmavacej činnosti podľa piatej časti Občianskeho súdneho
poriadku zameriava len na to, či skutkové okolnosti, z ktorých pri voľnej úvahe správny orgán
vychádzal, boli zistené správnym procesným postupom a či právny následok zaloţený
rozhodnutím nie je v rozpore so zákonom, či rozhodnutie bolo z hľadiska aplikovanej právnej
úpravy logické a z hľadiska hodnotenia dôkazov úplné. Nakoľko posudzovanie zameni-
teľnosti je otázka skutková, o ktorej rozhoduje správny orgán, hodnotenie skutkových otázok
sa realizuje prostredníctvom vlastnej úvahy správneho orgánu. Krajský súd posudzoval,
či správny orgán vyhodnotil všetky relevantné dôkazy ohľadom skutkových otázok
komplexne, či je ich hodnotenie logické, ako aj či v úsudku správneho orgánu sa nena-
chádzajú zjavné logické rozpory. Vyslovil, ţe z odôvodnenia rozhodnutia ţalovaného,
ako aj rozhodnutia prvostupňového vyplýva, ţe jednotlivé zohľadňované aspekty posudzo-
vania zameniteľnosti boli podrobne argumentačne vyhodnotené. Vzhľadom na vyššie
uvedené nepovaţoval súd za potrebné opätovne hodnotiť skutkové otázky a argumentačne
odôvodňovať vecnú správnosť preskúmavaného rozhodnutia s poukazom na vizuálne,
fonetické a sémantické podobnosti porovnávaných označení, vrátane celkového dojmu, ktoré
označenia vyvolávajú.
S prihliadnutím na rozsah a dôvody uvedené v ţalobe zameral súd prvého stupňa
preskúmavaciu činnosť najmä na preskúmanie záveru ţalovaného ohľadom zistenej
nezameniteľnosti porovnávanej prihlásenej ochrannej známky a namietanej ochrannej známky
a na postup ţalovaného pri aplikácii ust. § 4 ods. 1 písm. a/ zákona č. 55/1997 Z.z.
o ochranných známkach (ďalej len „zákon č. 55/1997 Z.z.“) vo vzťahu k tvrdenej vade
v konaní ţalovaného zo strany ţalobcu ohľadom skutočnosti, ţe ak ţalovaný na jednej strane
pripustil určitú mieru podobnosti ochranných známok, mal povinnosť zaoberať sa aj podo-
bnosťou alebo zhodnosťou dotknutých tovarov.
Krajský súd poukázal na závery ţalovaného vyplývajúce z odôvodnenia jeho
rozhodnutia, ţe ţalovaný pri porovnávaní známok pokladal porovnávané známky za vizuálne
podobné v určitej miere a rovnako z fonetického hľadiska ich povaţoval za podobné v určitej
miere, pričom však ţalovaný konštatoval, ţe v predmetnom konaní nie je prípadná podobnosť
či zhodnosť tovarov smerodajná, lebo aj keď má orgán rozhodujúci o rozklade na zreteli
zhodné tovary, ako napríklad rôzne kuchynské potreby a nádoby pre prípravu jedál,
povaţoval predmetné ochranné známky za nezameniteľné do takej miery, ţe ani prípadná
zhodnosť tovarov nebude vyvolávať riziko zámeny porovnávaných ochranných známok.
Ďalej uviedol, ţe ust. § 4 ods. 1 písm. a/ zákona č. 55/1997 Z.z. upravuje dve situácie,
a to jednak, keď prihlásené označenie je zhodné s ochrannou známkou so skorším právom
prednosti, ak je táto ochranná známka zapísaná pre podobné tovary alebo sluţby a jednak,
keď prihlásené označenie je zameniteľné s ochrannou známkou, ktorá je zapísaná pre rovnaké
alebo podobné tovary alebo sluţby. Pokladal za zrejmé, ţe v danom prípade sa nejedná
o zhodné ochranné známky, preto sa zameral na posudzovanie námietok z hľadiska druhej
situácie, kde sa predpokladá splnenie dvoch kumulatívnych podmienok, ktorými sú zameni-
teľnosť prihláseného označenia s namietanou ochrannou známkou a zápis pre rovnaké alebo
podobné tovary alebo sluţby. Stotoţnil sa so stanoviskom ţalovaného, ţe ak nie je splnená
prvá z podmienok, t.j. nie je zistená zameniteľnosť, je bezvýznamné zaoberať sa druhou
podmienkou, a to či ochranná známka je zapísaná pre rovnaké alebo podobné tovary alebo
sluţby. Zaoberať sa otázkou podobnosti alebo zhodnosti tovarov alebo sluţieb by bolo
relevantné len v tom prípade, pokiaľ by ţalovaný konštatoval zameniteľnosť prihlásenej
ochrannej známky s namietanou ochrannou známkou, resp. aspoň istý stupeň zameniteľnosti.
Zdôraznil skutočnosť, ţe aj keď úrad pripustil, resp. v odôvodnení rozhodnutia uviedol,
ţe porovnávané známky sú vizuálne a foneticky podobné v určitej miere, uvedené nemoţno
zamieňať so záverom o prípadnej zameniteľnosti porovnávaných ochranných známok, keď
zameniteľnosť ako taká je výsledkom posudzovania-porovnávania kolidujúcich známok
z hľadiska komplexného hodnotenia viacerých aspektov, pričom vizuálne a fonetické
hľadisko sú len jedným z takýchto aspektov. Preto sa súd priklonil k stanovisku ţalovaného,
ţe je potrebné zohľadniť aj ďalšie odlišujúce prvky, ktoré spôsobujú rozdielne vnímanie
porovnávaných označení a v podstate v rámci komplexného hodnotenia tieto odlišujúce prvky
ako kritériá posudzovania prevaţujú nad tými prvkami, ktoré spôsobujú podobnosť v určitej
miere. Ţalovaný síce konštatoval podobnosť porovnávaných známok v určitej miere
z fonetického a vizuálneho hľadiska, avšak táto podobnosť je nízka na to, aby v konečnom
dôsledku vyvolala zameniteľnosť, čo predstavuje jednu z kumulatívnych podmienok
uplatneného námietkového titulu podľa § 4 ods. 1 písm. a/ zákona č. 55/1997 Z.z. Vyslovil,
ţe ak je zameniteľnosť vylúčená, potom ani prípadná zhodnosť tovarov nebude vyvolávať
riziko zámeny porovnávaných ochranných známok.
Prvostupňový súd sa nestotoţnil s tvrdením ţalobcu, ţe ţalovaný upustil od posudzo-
vania prípadnej zhodnosti či podobnosti tovarov, nakoľko z odôvodnenia rozhodnutia
ţalovaného vyplýva, ţe túto otázku vyhodnocoval a zaujal k nej také stanovisko, ţe prípadná
podobnosť čo zhodnosť tovarov nie je smerodajná vzhľadom na to, ţe povaţuje predmetné
ochranné známky za nezameniteľné. V spojení s konštatovanou nezameniteľnosťou zdôraznil,
ţe ani prípadná zhodnosť tovarov nebude za danej situácie vyvolávať riziko zámeny
porovnávaných ochranných známok, z čoho vyvodil, ţe ţalovaný sa zaoberal aj vzťahom
medzi zisteným stupňom zameniteľnosti a k tomu prislúchajúcou prípadnou zhodnosťou
či podobnosťou tovarov. Zo záveru ţalovaného je podľa krajského súdu zrejmé, ţe nezameni-
teľnosti priznal takú mieru, ţe ani prípadná zhodnosť tovarov nebude vyvolávať riziko
zámeny porovnávaných ochranných známok. Z uvedeného vyvodil, ţe ţalovaný sa zaoberal
vzájomnou súvislosťou medzi zisteným stupňom zameniteľnosti (konštatoval nezameniteľ-
nosť) a s tým súvisiacou zhodnosťou či podobnosťou tovarov. Nepokladal za potrebné
posudzovať mieru podobnosti tovarov, nakoľko ţalovaný vylúčil zámenu aj pri zhodnosti
tovarov.
Napadnuté rozhodnutie ţalovaného je podľa prvostupňového súdu v súlade aj
s rozhodnutiami Európskeho súdneho dvora (ďalej len „ESD“), keď ţalovaný pri celkovom
posúdení pravdepodobnosti zámeny z hľadiska vizuálnej, fonetickej a sémantickej podobnosti
kolidujúcich označení zohľadnil celkový dojem, ktorý vyvolávajú, pričom zobral do úvahy
predovšetkým ich rozlišujúce a prevaţujúce prvky (rozsudok súdu I. stupňa vo veci T-292/01
bod 47). V danom prípade ţalovaný po vyhodnotení jednotlivých aspektov dospel k záveru,
ţe neexistuje zameniteľnosť porovnávaných ochranných známok, v dôsledku čoho
konštatoval, ţe neexistuje riziko zámeny porovnávaných ochranných známok ani v prípade
zhodnosti tovarov. Poukázal na obdobný názor Európskeho súdneho dvora podľa rozsudku
ESD C-106/03, keď tento po posúdení, ţe neexistuje akákoľvek podobnosť medzi skoršou
ochrannou známkou a ochrannou známkou, ktorá je predmetom prihlášky, rozhodol,
ţe neexistuje pravdepodobnosť zámeny bez ohľadu na stupeň zhodnosti alebo podobnosti
dotknutých tovarov alebo sluţieb. Citovaný rozsudok tieţ uvádza, ţe ide o kumulatívne
podmienky a v prípade, ak čo i len jedna z nich nie je splnená, nemôţe existovať
pravdepodobnosť zámeny. Napokon vyslovil, ţe napadnuté rozhodnutie ţalovaného je
v súlade aj s rozsudkom ESD C-39/97 C., ktorý zakotvil zásadu, v zmysle ktorej menší stupeň
podobnosti výrobkov môţe byť kompenzovaný väčšou podobnosťou ochranných známok
a naopak, nakoľko ţalovaný po vykonaní komparatívnej analýzy oboch ochranných známok
z vizuálneho, fonetického a sémantického hľadiska, vrátane celkového dojmu dospel
k záveru, ţe porovnávané ochranné známky povaţuje za nezameniteľné (odlišujúce sa,
rozdielne, t.j. priradil im minimálny stupeň podobnosti), k čomu priradil aj prípadnú zhodnosť
tovarov (t.j. maximálny stupeň podobnosti výrobkov).
Proti rozsudku krajského súdu podal včas odvolanie ţalobca a ţiadal, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 1Scud/9/2009-90 zo dňa
3. februára 2010 zmenil tak, ţe rozhodnutie ţalovaného MOZ 834512 II/57-2009 zo dňa
9. apríla 2009 zruší a vec vráti ţalovanému na ďalšie konanie. Podané odvolanie odôvodnil
v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. tým, ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, ţe rozhodnutie ţalovaného trpí logickými
rozpormi, nakoľko ţalovaný na jednom mieste tvrdí, ţe porovnávané ochranné známky sú
„v určitej miere vizuálne i foneticky podobné“, následne však tieto ochranné známky
označuje za úplne nezameniteľné. Vyjadril súhlas s tvrdením ţalovaného, ţe vzájomnú
zameniteľnosť predmetných označení je potrebné hodnotiť komplexne s prihliadnutím ku
všetkým relevantným aspektom takéhoto hodnotenia, avšak práve s ohľadom na poţadovanú
komplexnosť nie je moţné odmietnuť význam istej miery vizuálnej a fonetickej podobnosti
iba poukazom na to, ţe sémanticky sú porovnávané označenia rozdielne. Uviedol, ţe absenciu
sémantickej podobnosti nie je moţné z hľadiska výsledného dojmu, ktorým predmetné
označenia pôsobia, chápať ako jedinú určujúcu, a v rovnakej miere treba zohľadniť aj určitú
vizuálnu a fonetickú podobnosť, ktorú týmto označeniam priznal sám ţalovaný vo svojom
druhostupňovom rozhodnutí.
Ohľadom otázky nutnosti posúdenia zhodnosti, resp. podobnosti tovarov a sluţieb
poukázal na ust. § 4 ods. 1 písm. a/ zákona č. 55/1997 Z.z., z ktorého podľa názoru ţalobcu
jednoznačne vyplýva, ţe zákonodarca pripisuje zhodnosti resp. podobnosti tovarov a sluţieb
chránených porovnávanými ochrannými známkami významnú úlohu. Ţalobca mal za to,
ţe zhodnosťou, resp. podobnosťou týchto tovarov alebo sluţieb je podmienené, aká miera
vzájomnej podobnosti samotných označení bude potrebná pre vyvodenie záveru o tom,
ţe označenie nemoţno uznať za ochrannú známku. Pokiaľ sú tovary alebo sluţby
predmetných označení zhodné alebo veľmi podobné, postačí, ak je neskoršie prihlasované
označenie zameniteľné s ochrannou známkou so skorším právom prednosti v menšej miere.
Naopak, ak sú tovary alebo sluţby menej podobné, vyţaduje sa, aby neskoršie označenie bolo
s takouto ochrannou známkou zameniteľné vo väčšej miere. Zdôraznil, ţe v znení citovaného
ustanovenia sa výslovne uvádza, ţe Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky
(ďalej len „úrad“) má predmetné vlastnosti označení a nimi chránených tovarov a sluţieb
„zistiť“, preto povaţoval za nesprávne, ak sa ţalovaný vo svojom rozhodnutí otázkou
zhodnosti, resp. podobnosti tovarov a sluţieb vôbec nezaoberal. Preto podľa ţalobcu nie je
na mieste pokladať zlučovaciu spojku „a“ v znení citovaného ustanovenia výlučne za kumu-
láciu podmienok pre zápis ochrannej známky do registra s tým, ţe pri nesplnení jednej
z týchto podmienok sa ďalšia podmienka neposudzuje bez ďalšieho, ide totiţ rovnako
o kumuláciu okolností, ktoré musí úrad pri zisťovaní dôvodov pre odmietnutie zápisu
ochrannej známky do registra zohľadniť a preskúmať. Vzhľadom na uvedené sa ţalovaný
podľa názoru ţalobcu dopustil nesprávneho právneho posúdenia veci a takisto procesného
pochybenia, ktoré malo za následok nesprávne právne posúdenie veci v zmysle ust. § 205
ods. 2 písm. f/ O.s.p.
Opätovne poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora Európskych spoločenstiev zo dňa
29. septembra 1998 (C-39/97 Canon Kabushiki Kaisha v. Metro-Goldwyn-Mayer Inc.),
z ktorého podľa ţalobcu jasne vyplýva, ţe pre objektívne posúdenie zameniteľnosti označení
je potrebné ich hodnotiť vo vzájomnej súvislosti s podobnosťou tovarov a sluţieb a nie
oddelene. Pri zhodnosti tovarov a sluţieb chránených predmetnými označeniami tak môţe
zameniteľnosť spôsobiť aj pomerne niţší stupeň podobnosti označení z vizuálneho,
fonetického či sémantického hľadiska. Poukázal na skutočnosť, ţe ţalovaný sám pripustil, ţe
porovnávané označenia sú do istej miery vizuálne a foneticky podobné, preto sa mal tým
dôslednejšie venovať aj porovnaniu zhodnosti, resp. podobnosti nimi chránených tovarov
a túto zohľadniť pri výslednom hodnotení nebezpečenstva zámeny.
Podotkol, ţe súd prvého stupňa za dôvod relevantný pre zrušenie napadnutého
rozhodnutia súdom označil aj porušenie základných pravidiel správneho konania, v súvislosti
s čím ţalobca poukázal na ust. § 3 ods. 4 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny
poriadok), v ktorom sa uvádza, ţe rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať
zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Vo vzťahu k uvedenému ţalobca spôsob, akým
sa ţalovaný vysporiadal s posúdením zhodnosti predmetných tovarov, spočívajúcom v jednou
vetou formulovanom odkaze na to, ţe prípadná podobnosť či zhodnosť tovarov nebude
za danej situácie smerodajná, nepovaţoval za „podrobné argumentačné vyhodnotenie
jednotlivých zohľadňovaných aspektov posudzovania zameniteľnosti“. Doplnil, ţe slovné
spojenie „prípadná podobnosť či zhodnosť“ nedáva odpoveď na otázku, či dané tovary
sú alebo nie sú podobné, resp. zhodné.
Namietal aj záver krajského súdu, ţe zaoberať sa otázkou podobnosti alebo zhodnosti
tovarov alebo sluţieb by bolo relevantné len v prípade, pokiaľ by úrad konštatoval
zameniteľnosť prihlásenej ochrannej známky s namietanou ochrannou známkou, resp. aspoň
istý stupeň zameniteľnosti, v nadväznosti na ktorý poukázal na znenie ust. čl. 4 ods. 1 písm. b/
Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/95/ES zo dňa 22. októbra 2008 o aproximácii
právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok, ktoré za dôvod
zamietnutia alebo vyhlásenia neplatnosti ochrannej známky povaţuje situáciu „ak existuje
z dôvodu totoţnosti alebo podobnosti so skoršou ochrannou známkou a totoţnosti alebo
podobnosti tovarov alebo sluţieb, na ktoré sa ochranná známka vzťahuje, pravdepodobnosť
zámeny na strane verejnosti, vrátane pravdepodobnosti asociácie so skoršou ochrannou
známkou“. Z uvádzaného vyvodil, ţe nebezpečenstvo zámeny (teda zameniteľnosť)
je koncept tvorený dvoma rovnocennými zloţkami – podobnosťou (totoţnosťou) ochranných
známok a podobnosťou (totoţnosťou) ich tovarov alebo sluţieb. Tento výklad podľa ţalobcu
podporuje aj rozhodovacia prax Súdneho dvora Európskych spoločenstiev (poukazujúc
na rozhodnutie vo veci C-39/97), a rovnako aj nový zákon č. 506/2009 Z.z. o ochranných
známkach (ďalej len „zákon č. 506/2009 Z.z.“) v ust. § 7 písm. a/. Preto ţalovaný nemohol
dospieť k záveru o zameniteľnosti predmetných označení bez toho, aby porovnal aj výrobky,
ktoré sú týmito označeniami chránené. S ohľadom na uvedené mal za to, ţe napadnutý
rozsudok je v rozpore s európskym komunitárnym právom.
Ďalej podotkol, ţe pokiaľ ide o „prevaţujúce prvky“, ktoré mal podľa krajského súdu
ţalovaný vziať do úvahy pri hodnotení zameniteľnosti predmetných označení, ţalovaný
v preskúmavanom rozhodnutí uviedol, ţe nie je moţné ignorovať skutočnosť, ţe sa známky
zhodujú v počiatočnej časti „TEF“, ktorá počtom písmen prevláda v prípade napadnutej
známky, v dôsledku čoho týmto ochranným známkam priznal istú mieru vizuálnej
podobnosti. Avšak následne uţ tento prevaţujúci zhodný prvok do úvahy nebral, keď
odmietol akýkoľvek význam tejto vizuálnej podobnosti s poukazom na sémantickú odlišnosť.
V konečnom dôsledku tak zhodnotil iba rozlišujúce prvky, a to bez ohľadu na výraznú
identickú začiatočnú časť porovnávaných označení. Preto ţalobca dospel k záveru, ţe súd
prvého stupňa pri rozhodovaní vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, následkom
čoho je napadnuté prvostupňové rozhodnutie v rozpore s platnými právnymi predpismi
a ustálenou judikatúrou ESD, týkajúcou sa posudzovania spornej otázky.
V závere odvolania uviedol, ţe krajský súd sa vo svojom rozhodnutí odvolával
na rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci C-106/03, k čomu poznamenal, ţe predmetný
rozsudok vychádzal z odlišného skutkového stavu veci, nakoľko ESD v ňom dospel k názoru,
ţe medzi porovnávanými ochrannými známkami neexistuje akákoľvek podobnosť.
V prejednávanej veci však bola takáto podobnosť medzi známkami ţalovaným konštatovaná.
Vzhľadom na uvedené ţalobca povaţoval odkaz na označený rozsudok pre tento konkrétny
prípad za irelevantný.
Dňa 14. júna 2010 bolo tunajšiemu súdu doručené podanie označené ako Doplňujúce
podanie ţalobcu k jeho odvolaniu zo dňa 8. marca 2010, v ktorom ţalobca poukázal
na rozhodnutie Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (OHIM) č. 1645/2003 zo dňa
5. augusta 2003 vo veci námietok proti zápisu ochrannej známky „TEFLI“ do registra
ochranných známok Spoločenstva podaných ţalobcom a zaloţených na jeho zapísaných
ochranných známkach „TEFLON“ (národných aj komunitárnych). Týmto rozhodnutím bola
zamietnutá prihláška ochrannej známky „TEFLI“ na základe jej zameniteľnosti so skoršími
ochrannými známkami „TEFLON-.“ ţalobcu. V odôvodnení uvádzaného rozhodnutia OHIM
okrem iného vychádzal zo skutočnosti, ţe verejnosť venuje väčšiu pozornosť začiatkom slov
v porovnaní s ich ostatnými časťami, a ţe má len zriedka čas porovnávať ochranné známky
priamo, v dôsledku čoho sa musí spoliehať na neúplný obraz zachovaný vo svojej mysli.
V závere porovnania ochranných známok OHIM navyše v dôsledku odlišností len na konci
označenia zhodnotil porovnávané označenia ako vizuálne podobné, pričom dospel k záveru,
ţe podobnosť písomnej stránky je postačujúca na to, aby bolo konštatované nebezpečenstvo
zámeny. S ohľadom na uvedené ţalobca opätovne zdôraznil, ţe identická a pritom nezvyčajná
začiatočná časť „TEF--„ napadnutého a namietaného označenia v predmetnom prípade vo
vzťahu k dotknutým výrobkom, ktoré sú zhodné, resp. veľmi podobné, má určujúci význam
pre vnímanie označení priemerným spotrebiteľom, ako aj pre výsledný dojem, ktorý
u takéhoto spotrebiteľa zanechá. Ďalej uviedol, ţe pri overovaní zámeny sa OHIM opieral aj
o názor, ţe nebezpečenstvo zámeny sa zvyšuje s vyššou rozlišovacou spôsobilosťou skoršej
ochrannej známky získanou v dôsledku svojej všeobecnej známosti na trhu, následkom čoho
poţíva takáto staršia ochranná známka komplexnejšiu ochranu. Mal za to, ţe začlenením
tohto tvrdenia do odôvodnenia svojho rozhodnutia, priznal OHIM ochrannej známke
„TEFLON“ status všeobecne známej známky na území Európskeho spoločenstva. Odkázal aj
na podobné stanovisko Tureckého patentového ústavu, ktorý vo svojom rozhodnutí
o námietkach ţalobcu proti prihláške ochrannej známky „teflonex“ zo dňa 27. marca 2008
túto prihlášku zamietol na základe „celosvetovo všeobecne známych ochranných známok, na
ktorých boli zaloţené námietky“, pričom ide opäť o ochranné známky „TEFLON-.“.
Súčasne ţalobca poukázal na rozhodnutie Dánskeho úradu pre patenty a ochranné
známky o výmaze ochrannej známky „TEFLET-.“ z dôvodu nebezpečenstva jej zámeny so
skoršími ochrannými známkami „TEFLON-.“ ţalobcu. V rozhodnutí bolo zdôraznené, ţe pri
posudzovaní rozsahu ochrany ochrannej známky je treba vziať do úvahy silu ochrannej
známky. Tá bola vyvodená z prítomnosti originálnych fantazijných slovných prvkov
v ochrannej známke, avšak zároveň skutočnosť, ţe ochranná známka má reálny význam,
nerobí známku autenticky slabou. V danom prípade bolo posúdenie ochranných známok
„TEFLON-.“ ako silných zaloţené na skutočnosti, ţe ţalobca je vlastníkom značnej časti
ochranných známok začínajúcich písmenami „TEFL-„ zapísaných do dánskeho registra.
108Sžh/2/2010
Následne bola potvrdená tieţ všeobecná známosť a zavedenosť týchto ochranných známok,
v dôsledku čoho im bol priznaný rozšírený rozsah ochrany.
V závere podania ţalobca poukázal na jeho korešpondenciu s majiteľom napadnutej
medzinárodnej ochrannej známky (spoločnosťou T. A.), týkajúcou sa neoprávneného
pouţívania ochrannej známky ţalobcu „TEFLON“ spoločnosťou T. A. na jej výrobkoch.
Ţalobca v tejto súvislosti upozornil na hodnotu ochrannej známky „TEFLON“ ako majetku
podniku, do ktorej ţalobca investoval značné finančné prostriedky, pokiaľ ide o jej
propagáciu a reklamu a poţadoval okamţité ukončenie pouţívania tejto ochrannej známky na
akýchkoľvek výrobkoch, obaloch či propagačných materiáloch spoločnosti T. A.. Zdôraznil,
ţe označená spoločnosť v odpovedi priznala porušenie známkových práv ţalobcu a bez
ďalšieho súhlasila s prijatím opatrení navrhovaných ţalobcom, z čoho je podľa ţalobcu
moţné vyvodiť, ţe sám vlastník napadnutej ochrannej známky uznáva existenciu ochrannej
známky „TEFLON“, ku ktorej má ţalobca chránené práva. Z uvedenej korešpondencie
ţalobca vyvodil, ţe bezprostredne pred registráciou medzinárodnej ochrannej známky č. X.
„TEFEX“ s prioritou od 8. septembra 2004, vlastník napadnutej ochrannej známky pouţíval
označenie „TEFLON“. Spoločnosť T. A. síce uznala porušenie ţalobcových práv, za čo sa aj
ospravedlnila, avšak následne sa rozhodla chrániť si označenie, ktoré je viac neţ podobné
s ochrannou známkou „TEFLON“ ţalobcu a zvolila štruktúru a kompozíciu svojho nového
označenia tak, ţe prevzala počiatočnú časť „TEF“ ochrannej známky ţalobcu, ktorá je pre
spotrebiteľov vo vzťahu k dotknutým výrobkom netradičná a ľahko zapamätateľná v dôsledku
vysokej rozlišovacej spôsobilosti a dobrého mena tejto ochrannej známky. Preto mal ţalobca
za to, ţe spoločnosť T. A. nekonala v dobrej viere, keď vediac, ţe pouţívaním označenia
„TEFLON“ porušuje známkové práva ţalobcu, si zvolila a prihlásila označenie „TEFEX“ pre
tie isté výrobky, pre aké pouţíva a chráni ţalobca svoju ochrannú známku „TEFLON“.
Ţalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej
republiky rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 O.s.p. potvrdil a účastníkom konania
nepriznal právo na náhradu trov konania. Vyslovil názor, ţe ţalovaný v správnom konaní
komplexne vyhodnotil zameniteľnosť ochranných známok so zohľadnením samotných
ochranných známok ako aj tovarov k nim sa vzťahujúcim, a súčasne poukázal na to, ţe pri
hodnotení zameniteľnosti samotných ochranných známok vzal do úvahy všetky jej aspekty
a postupoval tak v súlade s ustanoveniami zákona č. 55/1997 Z.z. Vyjadril nesúhlas
s tvrdením ţalobcu ohľadom nesprávneho právneho posúdenia veci súdom, ktoré povaţoval
118Sžh/2/2010
za účelové. Ţalovaný ďalej uviedol, ţe z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia
je zrejmé, ţe ţalovaný podrobne vyhodnotil predmetné ochranné známky z hľadiska ich
vizuálnej, fonetickej a sémantickej podobnosti. Mal za to, ţe zo záveru odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia ţalovaného zároveň vyplýva, ţe ţalovaný v konaní zohľadnil
aj zhodné tovary vzťahujúce sa k porovnávaným ochranným známkam, keď uviedol,
ţe aj keď má na zreteli zhodné tovary (napríklad rôzne kuchynské potreby), ani táto zhodnosť
nebude vyvolávať nebezpečenstvo zámeny porovnávaných ochranných známok. Zdôraznil,
ţe vzhľadom na vyhodnotenie nebezpečenstva zámeny porovnávaných ochranných známok
pri zhodných tovaroch je potom zrejmé, ţe toto nebezpečenstvo nebude existovať ani
v prípade tovarov, ktoré by boli posúdené len ako podobné. Za neopodstatnenú povaţoval
aj námietku ţalobcu o nesprávnom právnom posúdení veci, nakoľko za uvedené je v zmysle
právnej teórie pokladaná situácia, keď správny orgán aplikuje na zistený skutkový stav veci
nesprávny právny predpis, alebo ţe správne pouţitý právny predpis nesprávne interpretuje.
Dodal, ţe ani k jednej z uvedených situácií v predmetnom prípade nedošlo, keďţe ţalovaný
aplikoval správnu právnu normu (§ 4 ods. 1 písm. a/ zákona č. 55/1997 Z.z.) a súčasne bola
táto právna norma správne interpretovaná. Skutočnosť, ţe druhostupňové rozhodnutie
neobsahuje výslovné porovnanie (výslovný výpočet) tovarov vzťahujúcich sa k posudzo-
vaným ochranným známkam nepokladal za nesprávnu interpretáciu právnej normy, ktorou
by podľa ţalovaného bola situácia, ak by vo svojom rozhodnutí tovary vôbec nezohľadnil,
k čomu však v predmetnom prípade nedošlo. Zároveň podotkol, ţe ţalobca v odvolaní
neuvádza, aký vplyv by výslovné porovnanie tovarov mohlo mať na rozhodnutie vo veci
samej, a taktieţ neuviedol prečo by toto výslovné porovnanie mohlo priniesť pre ţalobcu
výhodnejšie rozhodnutie vo veci. Vyslovil názor, ţe z rozhodnutia ţalovaného jednoznačne
vyplýva, ţe zhodnosť resp. podobnosť tovarov nič nemení na závere ţalovaného
o neexistencii nebezpečenstva zámeny posudzovaných ochranných známok.
Ďalej uviedol, ţe ţalobca v podanom odvolaní k otázke nutnosti posúdenia zhodnosti,
resp. podobnosti tovarov a sluţieb poukázal na znenie ust. § 4 ods. 1 písm. a/ zákona
č. 55/1997 Z.z. a ust. § 7 písm. a/ zákona č. 506/2009 Z.z. v nadväznosti na čl. 4 ods. 1
písm. b/ Smernice EP a Rady 2008/95/ES o aproximácii právnych predpisov členských štátov
v oblasti ochranných známok, pričom ust. § 4 ods. 1 písm. a/ zákona č. 55/1997 je odlišné
od ust. § 7 písm. a/ zákona č. 506/2009 Z.z., práve čo sa týka otázky posúdenia
pravdepodobnosti zámeny na strane verejnosti. Doplnil, ţe pri posudzovaní námietok
uplatnených podľa § 4 ods. 1 písm. a/ zákona č. 55/1997 Z.z. nebolo nevyhnutnou
128Sžh/2/2010
podmienkou posúdenie podobnosti tovarov alebo sluţieb, ak ţalovaný nekonštatoval
na základe posúdenia vizuálnej, fonetickej a sémantickej podobnosti existenciu
zameniteľnosti označení, keďţe uţ prvá z podmienok, t.j. zameniteľnosť označení splnená
nebola. Vzhľadom na uvedené ţalovaný v rozhodnutiach ďalej len zdôraznil, ţe na hodno-
tenie nebezpečenstva zámeny nemá vplyv ani skutočnosť, ak by označenia boli pouţité
na rovnakých alebo podobných tovaroch alebo sluţbách. Dodal, ţe absencia výslovného
porovnania tovarov alebo sluţieb neznamenala, ţe ţalovaný nezohľadňoval zhodnosť resp.
podobnosť tovarov a sluţieb, avšak k výslovnému porovnaniu pristúpil len v konaniach,
v ktorých zhodnosť alebo podobnosť tovarov alebo sluţieb mohla ovplyvniť rozhodnutie
vo veci samej. Ohľadom uvedeného poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 3Sţhuv/3/2008 a rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
1Scud/21/2008-36.
Vo vzťahu k hodnoteniu vizuálnej, fonetickej a sémantickej podobnosti
porovnávaných známok ţalovaný odkázal na obsah vyjadrenia k ţalobe zo dňa 14. júla 2009,
pričom zdôraznil, ţe pri porovnaní ochranných známok zo sémantického hľadiska ţalovaný
v preskúmavanom rozhodnutí poukázal na skutočnosť, ţe pojem „teflon“ sa dostal do
povedomia beţnej spotrebiteľskej verejnosti ako špeciálna povrchová úprava a teda
spotrebiteľská verejnosť tento pojem dobre pozná a pripisuje mu konkrétny význam. Naopak
pojem „tefex“ nemá v slovenskom jazyku ţiadny konkrétny význam a preto bol tento pojem
vyhodnotený ako označenie fantazijné vo vzťahu k zapísaným tovarom. Preto povaţoval za
jednoznačné, ţe porovnávané ochranné známky sú sémanticky odlišné, čo má vplyv na
celkové posúdenie zameniteľnosti označení. Doplnil, ţe pri posudzovaní vizuálnej podobnosti
ţalovaný v druhostupňovom rozhodnutí poukázal na skutočnosť, ţe posudzované ochranné
známky sú vizuálne podobné do určitej miery, avšak napriek vizuálnej zhode v slabike „TE“
resp. „TEF“ v porovnávaných ochranných známkach, spotrebitelia nenadobudnú predstavu,
ţe tovary označené porovnávanými známkami pochádzajú od jedného subjektu, resp. od
ekonomicky prepojených výrobcov, pretoţe uvedená slabika (resp. slabiky) nie je prvkom,
ktorý má rozlišovaciu spôsobilosť. Za nepravdivé pokladal tvrdenie ţalobcu, ţe pri celkovom
hodnotení zameniteľnosti ochranných známok nezohľadnil aj ich vizuálnu podobnosť, ktorú
ţalovaný vzal do úvahy, avšak vzhľadom na nízku rozlišovaciu spôsobilosť spoločného prvku
„TE“ resp. „TEF“ a sémantickú odlišnosť predmetných ochranných známok vyhodnotil tieto
ochranné známky ako celkovo nezameniteľné.
Vedľajší účastník konania v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, ţe s rozsudkom
Krajského súdu v Banskej Bystrici súhlasí a povaţuje ho za vecne správny. Ţiadal, aby
Najvyšší súd Slovenskej republiky vzal do úvahy všetky argumenty, ktoré doteraz predloţil,
ako i argumenty ţalovaného.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal
rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru,
ţe odvolaniu ţalobcu nemoţno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 O.s.p. s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia
bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa
7. apríla 2011(§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.).
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú,
menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj
rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môţu byť priamo dotknuté
(§ 244 ods. 1, 2 O.s.p.).
Podľa § 245 ods. 2 O.s.p. pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe
zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváţenie), preskúmava súd iba, či také
rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť
a vhodnosť správneho rozhodnutia.
Podľa ustanovení druhej hlavy (rozhodovanie o ţalobách proti rozhodnutiam
a postupom správnych orgánov) sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická
osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu
a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.).
Je potrebné zdôrazniť, ţe konanie o správnej ţalobe je rozhodovaním o zákonnosti
právoplatného správneho rozhodnutia. Nejde tu o pokračovanie v uţ skončenom správnom
konaní.
148Sžh/2/2010
Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 55/1997 Z.z. ochranná známka je akékoľvek označenie,
ktoré moţno graficky znázorniť a ktoré tvoria najmä slová vrátane osobných mien, písmená,
číslice, kresby, tvar výrobku alebo jeho obal, prípadne ich vzájomné kombinácie spôsobilé
rozlíšiť tovary alebo sluţby jednej osoby od tovarov alebo sluţieb inej osoby, zapísané
do registra ochranných známok.
Podľa § 3a ods. 2 zákona č. 55/1997 Z.z. za zameniteľné sa povaţujú označenia alebo
ochranné známky a za podobné sa povaţujú tovary alebo sluţby, ak taká zameniteľnosť alebo
podobnosť vyvoláva nebezpečenstvo zámeny označení alebo ochranných známok, alebo
tovarov, alebo sluţieb pochádzajúcich od rôznych osôb, alebo nebezpečenstvo vzniku mylnej
predstavy o vzájomnej spojitosti s označením alebo s ochrannou známkou so skorším právom
prednosti vo vedomí spotrebiteľskej verejnosti.
Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ zákona č. 55/1997 Z.z. za ochrannú známku nemoţno uznať
označenie, o ktorom Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky na základe
námietok uplatnených podľa § 9 zistí, ţe je zhodné s ochrannou známkou so skorším právom
prednosti, ak je táto ochranná známka zapísaná pre podobné tovary alebo sluţby alebo
zameniteľná s ochrannou známkou, ak je táto ochranná známka zapísaná pre rovnaké alebo
podobné tovary alebo sluţby.
Podľa § 40b ods. 3 zákona č. 55/1997 Z.z. úrad rozhoduje na základe skutkového
stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ktoré boli účastníkmi predloţené alebo navrhnuté.
V zmysle citovaných zákonných ustanovení sa za zameniteľné povaţujú označenia
alebo ochranné známky, ak takáto zameniteľnosť môţe vo vedomí spotrebiteľskej verejnosti
vyvolať nebezpečenstvo zámeny označenia alebo ochranných známok pochádzajúcich
od rôznych subjektov alebo nebezpečenstvo vzniku mylnej predstavy o vzájomnej spojitosti
s označením alebo ochrannou známkou so skorším právom prednosti. Pri posudzovaní
zameniteľnosti označenia ochranných známok je predmetom hodnotenia jednak celkový
dojem, ktorý označenie u spotrebiteľa môţe vyvolať a ďalej jeho jednotlivé vizuálne,
fonetické a sémantické podobnosti s ohľadom na prípadné farebné prevedenie, grafické
usporiadanie, ako aj s ohľadom na dominantné prvky, pričom označenie alebo ochranné
známky sa vţdy porovnávajú v takej podobe, v akej sú prihlásené, resp. zapísané v registri
ochranných známok. Z hľadiska vyvolávania celkového dojmu u spotrebiteľskej verejnosti
a vzniku mylnej predstavy je treba uviesť, ţe tieto vznikajú v zásade vtedy, ak majú označenia
alebo ochranné známky rovnaký alebo podobný motív, teda ţe obsahujú zhodný alebo
podobný prvok, grafickú úpravu alebo farebné prevedenie.
Zmyslom a účelom ochranných známok je tak rozlíšenie výrobkov a sluţieb rôznych
výrobcov, resp. poskytovateľov, pričom zameniteľnosť nespočíva len v moţnosti zámeny
jedného konkrétneho výrobku (sluţby) za iný, ale i v zameniteľnosti výrobcov (poskyto-
vateľov) výrobkov (sluţieb) rovnakého druhu. Zameniteľnosť je nutné skúmať vţdy
z niekoľkých hľadísk, a to predovšetkým vizuálneho, fonetického a sémantického. Základným
a rozhodujúcim kritériom pre posudzovanie zameniteľnosti známok označujúcich zhodné
alebo podobné výrobky či sluţby je vţdy hľadisko beţného spotrebiteľa, teda posúdenie,
či známky sú natoľko odlišné (distinktivné), ţe nemôţu u beţného spotrebiteľa vyvolať
moţnosť zámeny a v tomto smere ho uviesť do omylu. Skúmanie podobnosti nemôţe byť
pritom zaloţené len na formálnom porovnaní jednotlivých prvkov, ale musí sa zakladať
na porovnaní známkových motívov stretávajúcich sa označení (pozri bliţšie aj rozsudok
Najvyššieho správneho súdu Českej republiky zo dňa 23. júla 2008, č.k. 4As 90/2006-123,
www.nssoud.cz).
Z obsahu predloţeného spisového materiálu je nesporne preukázané, ţe ţalobcom
namietaná slovná ochranná známka č. X. „TEFEX“, prihlasovateľa T. A., B. X., S. K., Š.,
bola zverejnená vo vestníku Medzinárodného úradu Svetovej organizácie duševného
vlastníctva dňa 2. decembra 2004 s dátumom medzinárodného zápisu dňa 8. septembra 2004,
s právom prednosti odo dňa 30. augusta 2004 pre tovary zapísané v triede 8 a pre tovary
v triede 21 medzinárodného triedenia tovarov a sluţieb. Slovná ochranná známka č. X.
„TEFLON“ majiteľa E. D. P. D. N. A. C., W., D. X., U. (ţalobcu) je zapísaná do registra odo
dňa 17. apríla 1969 s právom prednosti od 1. augusta 1968 pre tovary v triedach 1, 2, 17, 21
a 22 toho istého medzinárodného triedenia tovarov a sluţieb.
V súlade so závermi prvostupňového súdu i odvolací súd mal z predloţeného
spisového materiálu za to, ţe skutkový stav bol správnym orgánom náleţite zistený a správne
právne posúdený. Podľa názoru odvolacieho súdu ţalovaný vo veci rozhodol v súlade s vyššie
uvedenými kritériami. Ani podľa odvolacieho súdu prihlasované označenie nie je na základe
vykonaného komplexného zhodnotenia moţné povaţovať za zameniteľné s namietanou
ochrannou známkou. Pri posudzovaní zameniteľnosti z hľadiska fonetickej a vizuálnej
168Sžh/2/2010
podobnosti bola ţalovaným konštatovaná istá miera podobnosti, spôsobená identickou
začiatočnou časťou „TEF-„, avšak zo sémantického hľadiska ich povaţoval za odlišné.
Z hľadiska kritérií pre posúdenie zameniteľnosti je potrebné zohľadniť zauţívanosť pojmu
„teflon“ v povedomí spotrebiteľa, ktorý spája pojem „teflón“ s látkou určitých vlastností
pouţívanou vo vzťahu k určitým tovarom v triede 8 a 21 medzinárodného triedenia tovarov
a sluţieb, taktieţ brať do úvahy skutočnosti týkajúce sa pouţitia výraznej koncovky „-EX“
v napadnutej ochrannej známke, ako aj sémantickú rozdielnosť porovnávaných známok. Pri
celkovom hodnotení zameniteľnosti odvolací súd zastáva názor, ţe nedochádza k riziku
zámeny porovnávaných známok „TEFLON“ a „TEFEX“ alebo tovarov takto označených
a súčasne paralelné pouţívanie predmetných ochranných známok nevyvoláva nebezpečenstvo
vzniku mylnej predstavy o ich vzájomnej spojitosti v povedomí priemerného spotrebiteľa.
Odvolací súd zároveň konštatuje, ţe podľa rozsudku Súdneho dvora Európskych
spoločenstiev zo dňa 29. septembra 1998 Canon Kabushiki Kaisha v. Metro-Goldwyn-Mayer
Inc., C-39/97 nebezpečenstvo zámeny pre verejnosť môţe v zmysle čl. 4 ods. 1 písm. b/
smernice č. 89/104/EHS ku zbliţovaniu zákonov členských štátov o ochranných známkach
existovať, ak predmetné výrobky alebo sluţby majú rôzne miesta výroby. Naopak, existencia
takéhoto nebezpečenstva je vylúčená, ak sa nejaví ako moţné, aby verejnosť uverila, ţe
výrobky alebo sluţby pochádzajú od rovnakého podniku, poprípade podnikov ekonomicky
spojených. V danom prípade porovnávaných ochranných známok však z celkového dojmu
označení nehrozí na trhu nebezpečenstvo ich priamej zámeny alebo nebezpečenstvo vzniku
mylnej predstavy o vzájomnej spojitosti medzi označeniami vo vedomí spotrebiteľskej
verejnosti.
V tejto súvislosti Najvyšší súd Slovenskej republiky dáva do pozornosti aj rozsudok
Európskeho súdneho dvora vo veci SABEL BV v. Puma AG, Rudolf Dassler Sport C-251/95,
v ktorom bolo konštatované, ţe čisto asociatívne myšlienkové spojenie, ktoré by bolo mohlo
vo verejnosti vyvolať dojem o zhodnosti zmyslového obsahu oboch známok, samo o sebe
nepredstavuje nebezpečenstvo, ţe by známka bola so staršou známkou myšlienkovo spojená.
Nebezpečenstvo myšlienkového spojenia podľa názoru súdu nie je alternatívou k pojmu
nebezpečenstva zámeny, ale slúţi len na to, aby presnejšie určilo jeho rozsah. Najvyšší súd
Slovenskej republiky sa s týmto názorom v plnej miere stotoţnil.
Ohľadom vyššie uvedeného rozhodnutia Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu
odvolací súd dodáva, ţe toto nie je moţné uplatniť pre posudzovaný prípad vzhľadom
na odlišný skutkový a právny stav.
Odvolaciu námietku ţalobcu, ţe v odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentuje
porovnanie tovarov a sluţieb zapísaných pre namietanú ochrannú známku s tovarmi
a sluţbami prihlásenými pre zverejnenú ochrannú známku, povaţoval Najvyšší súd
Slovenskej republiky za neodôvodnenú, a to aj s ohľadom na rozsudok Mestského súdu
v Prahe zo dňa 11. apríla 2007, č.j. 9 Ca 212/2005-64, ktorým rozhodol, ţe prekáţkou
brániacou zápisu prihlasovaného označenia do registra ochranných známok je existencia
pravdepodobnosti zámeny na strane verejnosti, ktorá je daná len pri kumulatívnom splnení
dvoch zákonom stanovených podmienok, ktorými sú jednak zhodnosť či podobnosť
prihlasovaného označenia so staršou ochrannou známkou, a jednak zhodnosť alebo
podobnosť výrobkov či sluţieb, na ktoré sa prihlasované označenie a namietaná staršia
ochranná známka vzťahujú. Ak teda správny orgán dospeje k záveru, ţe prihlasované
označenie nie je zhodné so staršou ochrannou známkou namietateľa, ani jej nie je podobné,
nemusí ďalej skúmať zhodnosť či podobnosť výrobkov či sluţieb, na ktoré sa obe označenia
vzťahujú, pretoţe ani ich prípadne zistená zhodnosť či podobnosť by (sama o sebe) nebola
prekáţkou zápisu prihlasovaného označenia do registra ochranných známok.
Z týchto dôvodov aj odvolací súd zhodne s názorom prvostupňového súdu dospel
k záveru, ţe prihlasované označenie nie je s namietanou ochrannou známkou zameniteľné,
a preto môţe byť zapísané v registri aj na podobné alebo zhodné tovary. K tomu, aby ţalobca
mohol byť v danom prípade úspešný, musela by byť súčasne splnená podmienka
zameniteľnosti, aj podmienka zhodnosti alebo podobnosti tovarov, čo však v danom prípade
zistené ani preukázané nebolo.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel odvolací súd k záveru, ţe odvolanie ţalobcu
nie je dôvodné a námietky v ňom uvedené sú skutkovo i právne bezvýznamné pre rozhodnutie
v preskúmavanej veci. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením
napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť jeho dôvodov, na základe čoho tento podľa
§ 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
188Sžh/2/2010
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250k ods. 1 O.s.p. a s pouţitím § 246c ods. 1 veta prvá
O.s.p. tak, ţe účastníkom ich náhradu nepriznal, nakoľko ţalobca v odvolacom konaní úspech
nemal a ţalovanému náhrada trov konania zo zákona neprináleţí.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 7. apríla 2011
JUDr. Zuzana Ďurišová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Dagmar Bartalská