Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžh/2/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Zuzany Ďurišovej a z členiek senátu JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a JUDr. Aleny

Adamcovej v právnej veci ţalobcu: E. D. P. D. N. A. C., X. M. S., W., D. X., U., zastúpeného

JUDr. E. B., advokátkou so sídlom T. X., B., proti ţalovanému: Úrad priemyselného

vlastníctva Slovenskej republiky, so sídlom Jána Švermu 43, Banská Bystrica, za účasti: T.

A., B. X., S., K., Š., zastúpený Ing. Ľ. P., P. B., a.s., H. X., B., o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia ţalovaného č. MOZ 834512 II/57-2009 zo dňa 9. apríla 2009, na odvolanie

ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. -90 zo dňa 3.

februára 2010, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici

č.k. -90 zo dňa 3. februára 2010, p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 3. februára 2010 č.k. -90

zamietol ţalobu ţalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ţalovaného

č. MOZ 834512 II/57-2009 zo dňa 9. apríla 2009, ktorým bol v administratívnom konaní

zamietnutý rozklad a potvrdené rozhodnutie prvostupňového orgánu č. MOZ 834512 N/155-

-2007/Su zo dňa 8. júna 2007, ktorým tento zamietol námietky ţalobcu proti priznaniu

ochrany zverejnenej medzinárodne zapísanej ochrannej známke č. X. „TEFEX“ pre územie

Slovenskej republiky, majiteľa T. A., Š..

Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, ţe po preskúmaní veci a postupu

správneho orgánu dospel k záveru, ţe ţalovaný postupoval a rozhodol v súlade so zákonom,

keď vzhľadom na predmet správneho konania posudzoval moţnú zameniteľnosť zverejnenej

ochrannej známky a namietanej ochrannej známky, pričom moţnú zameniteľnosť posúdil

komplexne z hľadiska všetkých aspektov. Vyjadril súhlas s názorom ţalovaného, ţe

prihlasovaná ochranná známka nie je na základe vyhodnotenia vykonaného komplexného

posúdenia zameniteľná s namietanou ochrannou známkou. Stotoţnil sa s argumentáciou

ţalovaného, ako aj s dôvodmi konštatovanej nezameniteľnosti prihlásenej ochrannej známky

a namietanej ochrannej známky.

Konštatoval, ţe posúdenie otázky zameniteľnosti patrí do správnej úvahy ţalovaného

a súd v zmysle ust. (ďalej len „“)

preskúmava iba to, či takéto rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených

zákonom, pričom správna úvaha predstavuje ponechanie moţnosti správnemu orgánu v rámci

určitého tolerančného pásma formulovať svoje závery autonómne. Relevantnými pre zrušenie

rozhodnutia súdom by boli zistené zjavné logické rozpory v úsudku správneho orgánu, resp.

porušenia základných pravidiel správneho konania, preto súd vo veciach rozhodovania

o námietkach proti prihlásenej ochrannej známke z hľadiska posudzovania zameniteľnosti

nemôţe nahrádzať správne uváţenie, na základe ktorého rozhodol správny orgán. Ďalej

uviedol, ţe súd sa v rámci preskúmavacej činnosti podľa piatej časti Občianskeho súdneho

poriadku zameriava len na to, či skutkové okolnosti, z ktorých pri voľnej úvahe správny orgán

vychádzal, boli zistené správnym procesným postupom a či právny následok zaloţený

rozhodnutím nie je v rozpore so zákonom, či rozhodnutie bolo z hľadiska aplikovanej právnej

úpravy logické a z hľadiska hodnotenia dôkazov úplné. Nakoľko posudzovanie zameni-

teľnosti je otázka skutková, o ktorej rozhoduje správny orgán, hodnotenie skutkových otázok

sa realizuje prostredníctvom vlastnej úvahy správneho orgánu. Krajský súd posudzoval,

či správny orgán vyhodnotil všetky relevantné dôkazy ohľadom skutkových otázok

komplexne, či je ich hodnotenie logické, ako aj či v úsudku správneho orgánu sa nena-

chádzajú zjavné logické rozpory. Vyslovil, ţe z odôvodnenia rozhodnutia ţalovaného,

ako aj rozhodnutia prvostupňového vyplýva, ţe jednotlivé zohľadňované aspekty posudzo-

vania zameniteľnosti boli podrobne argumentačne vyhodnotené. Vzhľadom na vyššie

uvedené nepovaţoval súd za potrebné opätovne hodnotiť skutkové otázky a argumentačne

odôvodňovať vecnú správnosť preskúmavaného rozhodnutia s poukazom na vizuálne,

fonetické a sémantické podobnosti porovnávaných označení, vrátane celkového dojmu, ktoré

označenia vyvolávajú.

S prihliadnutím na rozsah a dôvody uvedené v ţalobe zameral súd prvého stupňa

preskúmavaciu činnosť najmä na preskúmanie záveru ţalovaného ohľadom zistenej

nezameniteľnosti porovnávanej prihlásenej ochrannej známky a namietanej ochrannej známky

a na postup ţalovaného pri aplikácii ust.

o ochranných známkach (ďalej len „“) vo vzťahu k tvrdenej vade

v konaní ţalovaného zo strany ţalobcu ohľadom skutočnosti, ţe ak ţalovaný na jednej strane

pripustil určitú mieru podobnosti ochranných známok, mal povinnosť zaoberať sa aj podo-

bnosťou alebo zhodnosťou dotknutých tovarov.

Krajský súd poukázal na závery ţalovaného vyplývajúce z odôvodnenia jeho

rozhodnutia, ţe ţalovaný pri porovnávaní známok pokladal porovnávané známky za vizuálne

podobné v určitej miere a rovnako z fonetického hľadiska ich povaţoval za podobné v určitej

miere, pričom však ţalovaný konštatoval, ţe v predmetnom konaní nie je prípadná podobnosť

či zhodnosť tovarov smerodajná, lebo aj keď má orgán rozhodujúci o rozklade na zreteli

zhodné tovary, ako napríklad rôzne kuchynské potreby a nádoby pre prípravu jedál,

povaţoval predmetné ochranné známky za nezameniteľné do takej miery, ţe ani prípadná

zhodnosť tovarov nebude vyvolávať riziko zámeny porovnávaných ochranných známok.

Ďalej uviedol, ţe ust. upravuje dve situácie,

a to jednak, keď prihlásené označenie je zhodné s ochrannou známkou so skorším právom

prednosti, ak je táto ochranná známka zapísaná pre podobné tovary alebo sluţby a jednak,

keď prihlásené označenie je zameniteľné s ochrannou známkou, ktorá je zapísaná pre rovnaké

alebo podobné tovary alebo sluţby. Pokladal za zrejmé, ţe v danom prípade sa nejedná

o zhodné ochranné známky, preto sa zameral na posudzovanie námietok z hľadiska druhej

situácie, kde sa predpokladá splnenie dvoch kumulatívnych podmienok, ktorými sú zameni-

teľnosť prihláseného označenia s namietanou ochrannou známkou a zápis pre rovnaké alebo

podobné tovary alebo sluţby. Stotoţnil sa so stanoviskom ţalovaného, ţe ak nie je splnená

prvá z podmienok, t.j. nie je zistená zameniteľnosť, je bezvýznamné zaoberať sa druhou

podmienkou, a to či ochranná známka je zapísaná pre rovnaké alebo podobné tovary alebo

sluţby. Zaoberať sa otázkou podobnosti alebo zhodnosti tovarov alebo sluţieb by bolo

relevantné len v tom prípade, pokiaľ by ţalovaný konštatoval zameniteľnosť prihlásenej

ochrannej známky s namietanou ochrannou známkou, resp. aspoň istý stupeň zameniteľnosti.

Zdôraznil skutočnosť, ţe aj keď úrad pripustil, resp. v odôvodnení rozhodnutia uviedol,

ţe porovnávané známky sú vizuálne a foneticky podobné v určitej miere, uvedené nemoţno

zamieňať so záverom o prípadnej zameniteľnosti porovnávaných ochranných známok, keď

zameniteľnosť ako taká je výsledkom posudzovania-porovnávania kolidujúcich známok

z hľadiska komplexného hodnotenia viacerých aspektov, pričom vizuálne a fonetické

hľadisko sú len jedným z takýchto aspektov. Preto sa súd priklonil k stanovisku ţalovaného,

ţe je potrebné zohľadniť aj ďalšie odlišujúce prvky, ktoré spôsobujú rozdielne vnímanie

porovnávaných označení a v podstate v rámci komplexného hodnotenia tieto odlišujúce prvky

ako kritériá posudzovania prevaţujú nad tými prvkami, ktoré spôsobujú podobnosť v určitej

miere. Ţalovaný síce konštatoval podobnosť porovnávaných známok v určitej miere

z fonetického a vizuálneho hľadiska, avšak táto podobnosť je nízka na to, aby v konečnom

dôsledku vyvolala zameniteľnosť, čo predstavuje jednu z kumulatívnych podmienok

uplatneného námietkového titulu podľa Vyslovil,

ţe ak je zameniteľnosť vylúčená, potom ani prípadná zhodnosť tovarov nebude vyvolávať

riziko zámeny porovnávaných ochranných známok.

Prvostupňový súd sa nestotoţnil s tvrdením ţalobcu, ţe ţalovaný upustil od posudzo-

vania prípadnej zhodnosti či podobnosti tovarov, nakoľko z odôvodnenia rozhodnutia

ţalovaného vyplýva, ţe túto otázku vyhodnocoval a zaujal k nej také stanovisko, ţe prípadná

podobnosť čo zhodnosť tovarov nie je smerodajná vzhľadom na to, ţe povaţuje predmetné

ochranné známky za nezameniteľné. V spojení s konštatovanou nezameniteľnosťou zdôraznil,

ţe ani prípadná zhodnosť tovarov nebude za danej situácie vyvolávať riziko zámeny

porovnávaných ochranných známok, z čoho vyvodil, ţe ţalovaný sa zaoberal aj vzťahom

medzi zisteným stupňom zameniteľnosti a k tomu prislúchajúcou prípadnou zhodnosťou

či podobnosťou tovarov. Zo záveru ţalovaného je podľa krajského súdu zrejmé, ţe nezameni-

teľnosti priznal takú mieru, ţe ani prípadná zhodnosť tovarov nebude vyvolávať riziko

zámeny porovnávaných ochranných známok. Z uvedeného vyvodil, ţe ţalovaný sa zaoberal

vzájomnou súvislosťou medzi zisteným stupňom zameniteľnosti (konštatoval nezameniteľ-

nosť) a s tým súvisiacou zhodnosťou či podobnosťou tovarov. Nepokladal za potrebné

posudzovať mieru podobnosti tovarov, nakoľko ţalovaný vylúčil zámenu aj pri zhodnosti

tovarov.

Napadnuté rozhodnutie ţalovaného je podľa prvostupňového súdu v súlade aj

s rozhodnutiami Európskeho súdneho dvora (ďalej len „ESD“), keď ţalovaný pri celkovom

posúdení pravdepodobnosti zámeny z hľadiska vizuálnej, fonetickej a sémantickej podobnosti

kolidujúcich označení zohľadnil celkový dojem, ktorý vyvolávajú, pričom zobral do úvahy

predovšetkým ich rozlišujúce a prevaţujúce prvky (rozsudok súdu I. stupňa vo veci T-292/01

bod 47). V danom prípade ţalovaný po vyhodnotení jednotlivých aspektov dospel k záveru,

ţe neexistuje zameniteľnosť porovnávaných ochranných známok, v dôsledku čoho

konštatoval, ţe neexistuje riziko zámeny porovnávaných ochranných známok ani v prípade

zhodnosti tovarov. Poukázal na obdobný názor Európskeho súdneho dvora podľa rozsudku

ESD C-106/03, keď tento po posúdení, ţe neexistuje akákoľvek podobnosť medzi skoršou

ochrannou známkou a ochrannou známkou, ktorá je predmetom prihlášky, rozhodol,

ţe neexistuje pravdepodobnosť zámeny bez ohľadu na stupeň zhodnosti alebo podobnosti

dotknutých tovarov alebo sluţieb. Citovaný rozsudok tieţ uvádza, ţe ide o kumulatívne

podmienky a v prípade, ak čo i len jedna z nich nie je splnená, nemôţe existovať

pravdepodobnosť zámeny. Napokon vyslovil, ţe napadnuté rozhodnutie ţalovaného je

v súlade aj s rozsudkom ESD C-39/97 C., ktorý zakotvil zásadu, v zmysle ktorej menší stupeň

podobnosti výrobkov môţe byť kompenzovaný väčšou podobnosťou ochranných známok

a naopak, nakoľko ţalovaný po vykonaní komparatívnej analýzy oboch ochranných známok

z vizuálneho, fonetického a sémantického hľadiska, vrátane celkového dojmu dospel

k záveru, ţe porovnávané ochranné známky povaţuje za nezameniteľné (odlišujúce sa,

rozdielne, t.j. priradil im minimálny stupeň podobnosti), k čomu priradil aj prípadnú zhodnosť

tovarov (t.j. maximálny stupeň podobnosti výrobkov).

Proti rozsudku krajského súdu podal včas odvolanie ţalobca a ţiadal, aby odvolací súd

napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. -90 zo dňa

3. februára 2010 zmenil tak, ţe rozhodnutie ţalovaného MOZ 834512 II/57-2009 zo dňa

9. apríla 2009 zruší a vec vráti ţalovanému na ďalšie konanie. Podané odvolanie odôvodnil

v zmysle ust. tým, ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, ţe rozhodnutie ţalovaného trpí logickými

rozpormi, nakoľko ţalovaný na jednom mieste tvrdí, ţe porovnávané ochranné známky sú

„v určitej miere vizuálne i foneticky podobné“, následne však tieto ochranné známky

označuje za úplne nezameniteľné. Vyjadril súhlas s tvrdením ţalovaného, ţe vzájomnú

zameniteľnosť predmetných označení je potrebné hodnotiť komplexne s prihliadnutím ku

všetkým relevantným aspektom takéhoto hodnotenia, avšak práve s ohľadom na poţadovanú

komplexnosť nie je moţné odmietnuť význam istej miery vizuálnej a fonetickej podobnosti

iba poukazom na to, ţe sémanticky sú porovnávané označenia rozdielne. Uviedol, ţe absenciu

sémantickej podobnosti nie je moţné z hľadiska výsledného dojmu, ktorým predmetné

označenia pôsobia, chápať ako jedinú určujúcu, a v rovnakej miere treba zohľadniť aj určitú

vizuálnu a fonetickú podobnosť, ktorú týmto označeniam priznal sám ţalovaný vo svojom

druhostupňovom rozhodnutí.

Ohľadom otázky nutnosti posúdenia zhodnosti, resp. podobnosti tovarov a sluţieb

poukázal na ust. , z ktorého podľa názoru ţalobcu

jednoznačne vyplýva, ţe zákonodarca pripisuje zhodnosti resp. podobnosti tovarov a sluţieb

chránených porovnávanými ochrannými známkami významnú úlohu. Ţalobca mal za to,

ţe zhodnosťou, resp. podobnosťou týchto tovarov alebo sluţieb je podmienené, aká miera

vzájomnej podobnosti samotných označení bude potrebná pre vyvodenie záveru o tom,

ţe označenie nemoţno uznať za ochrannú známku. Pokiaľ sú tovary alebo sluţby

predmetných označení zhodné alebo veľmi podobné, postačí, ak je neskoršie prihlasované

označenie zameniteľné s ochrannou známkou so skorším právom prednosti v menšej miere.

Naopak, ak sú tovary alebo sluţby menej podobné, vyţaduje sa, aby neskoršie označenie bolo

s takouto ochrannou známkou zameniteľné vo väčšej miere. Zdôraznil, ţe v znení citovaného

ustanovenia sa výslovne uvádza, ţe Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky

(ďalej len „úrad“) má predmetné vlastnosti označení a nimi chránených tovarov a sluţieb

„zistiť“, preto povaţoval za nesprávne, ak sa ţalovaný vo svojom rozhodnutí otázkou

zhodnosti, resp. podobnosti tovarov a sluţieb vôbec nezaoberal. Preto podľa ţalobcu nie je

na mieste pokladať zlučovaciu spojku „a“ v znení citovaného ustanovenia výlučne za kumu-

láciu podmienok pre zápis ochrannej známky do registra s tým, ţe pri nesplnení jednej

z týchto podmienok sa ďalšia podmienka neposudzuje bez ďalšieho, ide totiţ rovnako

o kumuláciu okolností, ktoré musí úrad pri zisťovaní dôvodov pre odmietnutie zápisu

ochrannej známky do registra zohľadniť a preskúmať. Vzhľadom na uvedené sa ţalovaný

podľa názoru ţalobcu dopustil nesprávneho právneho posúdenia veci a takisto procesného

pochybenia, ktoré malo za následok nesprávne právne posúdenie veci v zmysle ust. § 205

ods. 2 písm. f/

Opätovne poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora Európskych spoločenstiev zo dňa

29. septembra 1998 (C-39/97 Canon Kabushiki Kaisha v. Metro-Goldwyn-Mayer Inc.),

z ktorého podľa ţalobcu jasne vyplýva, ţe pre objektívne posúdenie zameniteľnosti označení

je potrebné ich hodnotiť vo vzájomnej súvislosti s podobnosťou tovarov a sluţieb a nie

oddelene. Pri zhodnosti tovarov a sluţieb chránených predmetnými označeniami tak môţe

zameniteľnosť spôsobiť aj pomerne niţší stupeň podobnosti označení z vizuálneho,

fonetického či sémantického hľadiska. Poukázal na skutočnosť, ţe ţalovaný sám pripustil, ţe

porovnávané označenia sú do istej miery vizuálne a foneticky podobné, preto sa mal tým

dôslednejšie venovať aj porovnaniu zhodnosti, resp. podobnosti nimi chránených tovarov

a túto zohľadniť pri výslednom hodnotení nebezpečenstva zámeny.

Podotkol, ţe súd prvého stupňa za dôvod relevantný pre zrušenie napadnutého

rozhodnutia súdom označil aj porušenie základných pravidiel správneho konania, v súvislosti

s čím ţalobca poukázal na ust. o správnom konaní (správny

poriadok), v ktorom sa uvádza, ţe rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať

zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Vo vzťahu k uvedenému ţalobca spôsob, akým

sa ţalovaný vysporiadal s posúdením zhodnosti predmetných tovarov, spočívajúcom v jednou

vetou formulovanom odkaze na to, ţe prípadná podobnosť či zhodnosť tovarov nebude

za danej situácie smerodajná, nepovaţoval za „podrobné argumentačné vyhodnotenie

jednotlivých zohľadňovaných aspektov posudzovania zameniteľnosti“. Doplnil, ţe slovné

spojenie „prípadná podobnosť či zhodnosť“ nedáva odpoveď na otázku, či dané tovary

sú alebo nie sú podobné, resp. zhodné.

Namietal aj záver krajského súdu, ţe zaoberať sa otázkou podobnosti alebo zhodnosti

tovarov alebo sluţieb by bolo relevantné len v prípade, pokiaľ by úrad konštatoval

zameniteľnosť prihlásenej ochrannej známky s namietanou ochrannou známkou, resp. aspoň

istý stupeň zameniteľnosti, v nadväznosti na ktorý poukázal na znenie ust. čl. 4 ods. 1 písm. b/

Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/95/ES zo dňa 22. októbra 2008 o aproximácii

právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok, ktoré za dôvod

zamietnutia alebo vyhlásenia neplatnosti ochrannej známky povaţuje situáciu „ak existuje

z dôvodu totoţnosti alebo podobnosti so skoršou ochrannou známkou a totoţnosti alebo

podobnosti tovarov alebo sluţieb, na ktoré sa ochranná známka vzťahuje, pravdepodobnosť

zámeny na strane verejnosti, vrátane pravdepodobnosti asociácie so skoršou ochrannou

známkou“. Z uvádzaného vyvodil, ţe nebezpečenstvo zámeny (teda zameniteľnosť)

je koncept tvorený dvoma rovnocennými zloţkami – podobnosťou (totoţnosťou) ochranných

známok a podobnosťou (totoţnosťou) ich tovarov alebo sluţieb. Tento výklad podľa ţalobcu

podporuje aj rozhodovacia prax Súdneho dvora Európskych spoločenstiev (poukazujúc

na rozhodnutie vo veci C-39/97), a rovnako aj nový o ochranných

známkach (ďalej len „“) v ust. . Preto ţalovaný nemohol

dospieť k záveru o zameniteľnosti predmetných označení bez toho, aby porovnal aj výrobky,

ktoré sú týmito označeniami chránené. S ohľadom na uvedené mal za to, ţe napadnutý

rozsudok je v rozpore s európskym komunitárnym právom.

Ďalej podotkol, ţe pokiaľ ide o „prevaţujúce prvky“, ktoré mal podľa krajského súdu

ţalovaný vziať do úvahy pri hodnotení zameniteľnosti predmetných označení, ţalovaný

v preskúmavanom rozhodnutí uviedol, ţe nie je moţné ignorovať skutočnosť, ţe sa známky

zhodujú v počiatočnej časti „TEF“, ktorá počtom písmen prevláda v prípade napadnutej

známky, v dôsledku čoho týmto ochranným známkam priznal istú mieru vizuálnej

podobnosti. Avšak následne uţ tento prevaţujúci zhodný prvok do úvahy nebral, keď

odmietol akýkoľvek význam tejto vizuálnej podobnosti s poukazom na sémantickú odlišnosť.

V konečnom dôsledku tak zhodnotil iba rozlišujúce prvky, a to bez ohľadu na výraznú

identickú začiatočnú časť porovnávaných označení. Preto ţalobca dospel k záveru, ţe súd

prvého stupňa pri rozhodovaní vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, následkom

čoho je napadnuté prvostupňové rozhodnutie v rozpore s platnými právnymi predpismi

a ustálenou judikatúrou ESD, týkajúcou sa posudzovania spornej otázky.

V závere odvolania uviedol, ţe krajský súd sa vo svojom rozhodnutí odvolával

na rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci C-106/03, k čomu poznamenal, ţe predmetný

rozsudok vychádzal z odlišného skutkového stavu veci, nakoľko ESD v ňom dospel k názoru,

ţe medzi porovnávanými ochrannými známkami neexistuje akákoľvek podobnosť.

V prejednávanej veci však bola takáto podobnosť medzi známkami ţalovaným konštatovaná.

Vzhľadom na uvedené ţalobca povaţoval odkaz na označený rozsudok pre tento konkrétny

prípad za irelevantný.

Dňa 14. júna 2010 bolo tunajšiemu súdu doručené podanie označené ako Doplňujúce

podanie ţalobcu k jeho odvolaniu zo dňa 8. marca 2010, v ktorom ţalobca poukázal

na rozhodnutie Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (OHIM) č. 1645/2003 zo dňa

5. augusta 2003 vo veci námietok proti zápisu ochrannej známky „TEFLI“ do registra

ochranných známok Spoločenstva podaných ţalobcom a zaloţených na jeho zapísaných

ochranných známkach „TEFLON“ (národných aj komunitárnych). Týmto rozhodnutím bola

zamietnutá prihláška ochrannej známky „TEFLI“ na základe jej zameniteľnosti so skoršími

ochrannými známkami „TEFLON-.“ ţalobcu. V odôvodnení uvádzaného rozhodnutia OHIM

okrem iného vychádzal zo skutočnosti, ţe verejnosť venuje väčšiu pozornosť začiatkom slov

v porovnaní s ich ostatnými časťami, a ţe má len zriedka čas porovnávať ochranné známky

priamo, v dôsledku čoho sa musí spoliehať na neúplný obraz zachovaný vo svojej mysli.

V závere porovnania ochranných známok OHIM navyše v dôsledku odlišností len na konci

označenia zhodnotil porovnávané označenia ako vizuálne podobné, pričom dospel k záveru,

ţe podobnosť písomnej stránky je postačujúca na to, aby bolo konštatované nebezpečenstvo

zámeny. S ohľadom na uvedené ţalobca opätovne zdôraznil, ţe identická a pritom nezvyčajná

začiatočná časť „TEF--„ napadnutého a namietaného označenia v predmetnom prípade vo

vzťahu k dotknutým výrobkom, ktoré sú zhodné, resp. veľmi podobné, má určujúci význam

pre vnímanie označení priemerným spotrebiteľom, ako aj pre výsledný dojem, ktorý

u takéhoto spotrebiteľa zanechá. Ďalej uviedol, ţe pri overovaní zámeny sa OHIM opieral aj

o názor, ţe nebezpečenstvo zámeny sa zvyšuje s vyššou rozlišovacou spôsobilosťou skoršej

ochrannej známky získanou v dôsledku svojej všeobecnej známosti na trhu, následkom čoho

poţíva takáto staršia ochranná známka komplexnejšiu ochranu. Mal za to, ţe začlenením

tohto tvrdenia do odôvodnenia svojho rozhodnutia, priznal OHIM ochrannej známke

„TEFLON“ status všeobecne známej známky na území Európskeho spoločenstva. Odkázal aj

na podobné stanovisko Tureckého patentového ústavu, ktorý vo svojom rozhodnutí

o námietkach ţalobcu proti prihláške ochrannej známky „teflonex“ zo dňa 27. marca 2008

túto prihlášku zamietol na základe „celosvetovo všeobecne známych ochranných známok, na

ktorých boli zaloţené námietky“, pričom ide opäť o ochranné známky „TEFLON-.“.

Súčasne ţalobca poukázal na rozhodnutie Dánskeho úradu pre patenty a ochranné

známky o výmaze ochrannej známky „TEFLET-.“ z dôvodu nebezpečenstva jej zámeny so

skoršími ochrannými známkami „TEFLON-.“ ţalobcu. V rozhodnutí bolo zdôraznené, ţe pri

posudzovaní rozsahu ochrany ochrannej známky je treba vziať do úvahy silu ochrannej

známky. Tá bola vyvodená z prítomnosti originálnych fantazijných slovných prvkov

v ochrannej známke, avšak zároveň skutočnosť, ţe ochranná známka má reálny význam,

nerobí známku autenticky slabou. V danom prípade bolo posúdenie ochranných známok

„TEFLON-.“ ako silných zaloţené na skutočnosti, ţe ţalobca je vlastníkom značnej časti

ochranných známok začínajúcich písmenami „TEFL-„ zapísaných do dánskeho registra.

108Sžh/2/2010

Následne bola potvrdená tieţ všeobecná známosť a zavedenosť týchto ochranných známok,

v dôsledku čoho im bol priznaný rozšírený rozsah ochrany.

V závere podania ţalobca poukázal na jeho korešpondenciu s majiteľom napadnutej

medzinárodnej ochrannej známky (spoločnosťou T. A.), týkajúcou sa neoprávneného

pouţívania ochrannej známky ţalobcu „TEFLON“ spoločnosťou T. A. na jej výrobkoch.

Ţalobca v tejto súvislosti upozornil na hodnotu ochrannej známky „TEFLON“ ako majetku

podniku, do ktorej ţalobca investoval značné finančné prostriedky, pokiaľ ide o jej

propagáciu a reklamu a poţadoval okamţité ukončenie pouţívania tejto ochrannej známky na

akýchkoľvek výrobkoch, obaloch či propagačných materiáloch spoločnosti T. A.. Zdôraznil,

ţe označená spoločnosť v odpovedi priznala porušenie známkových práv ţalobcu a bez

ďalšieho súhlasila s prijatím opatrení navrhovaných ţalobcom, z čoho je podľa ţalobcu

moţné vyvodiť, ţe sám vlastník napadnutej ochrannej známky uznáva existenciu ochrannej

známky „TEFLON“, ku ktorej má ţalobca chránené práva. Z uvedenej korešpondencie

ţalobca vyvodil, ţe bezprostredne pred registráciou medzinárodnej ochrannej známky č. X.

„TEFEX“ s prioritou od 8. septembra 2004, vlastník napadnutej ochrannej známky pouţíval

označenie „TEFLON“. Spoločnosť T. A. síce uznala porušenie ţalobcových práv, za čo sa aj

ospravedlnila, avšak následne sa rozhodla chrániť si označenie, ktoré je viac neţ podobné

s ochrannou známkou „TEFLON“ ţalobcu a zvolila štruktúru a kompozíciu svojho nového

označenia tak, ţe prevzala počiatočnú časť „TEF“ ochrannej známky ţalobcu, ktorá je pre

spotrebiteľov vo vzťahu k dotknutým výrobkom netradičná a ľahko zapamätateľná v dôsledku

vysokej rozlišovacej spôsobilosti a dobrého mena tejto ochrannej známky. Preto mal ţalobca

za to, ţe spoločnosť T. A. nekonala v dobrej viere, keď vediac, ţe pouţívaním označenia

„TEFLON“ porušuje známkové práva ţalobcu, si zvolila a prihlásila označenie „TEFEX“ pre

tie isté výrobky, pre aké pouţíva a chráni ţalobca svoju ochrannú známku „TEFLON“.

Ţalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej

republiky rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. potvrdil a účastníkom konania

nepriznal právo na náhradu trov konania. Vyslovil názor, ţe ţalovaný v správnom konaní

komplexne vyhodnotil zameniteľnosť ochranných známok so zohľadnením samotných

ochranných známok ako aj tovarov k nim sa vzťahujúcim, a súčasne poukázal na to, ţe pri

hodnotení zameniteľnosti samotných ochranných známok vzal do úvahy všetky jej aspekty

a postupoval tak v súlade s ustanoveniami Vyjadril nesúhlas

s tvrdením ţalobcu ohľadom nesprávneho právneho posúdenia veci súdom, ktoré povaţoval

118Sžh/2/2010

za účelové. Ţalovaný ďalej uviedol, ţe z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia

je zrejmé, ţe ţalovaný podrobne vyhodnotil predmetné ochranné známky z hľadiska ich

vizuálnej, fonetickej a sémantickej podobnosti. Mal za to, ţe zo záveru odôvodnenia

napadnutého rozhodnutia ţalovaného zároveň vyplýva, ţe ţalovaný v konaní zohľadnil

aj zhodné tovary vzťahujúce sa k porovnávaným ochranným známkam, keď uviedol,

ţe aj keď má na zreteli zhodné tovary (napríklad rôzne kuchynské potreby), ani táto zhodnosť

nebude vyvolávať nebezpečenstvo zámeny porovnávaných ochranných známok. Zdôraznil,

ţe vzhľadom na vyhodnotenie nebezpečenstva zámeny porovnávaných ochranných známok

pri zhodných tovaroch je potom zrejmé, ţe toto nebezpečenstvo nebude existovať ani

v prípade tovarov, ktoré by boli posúdené len ako podobné. Za neopodstatnenú povaţoval

aj námietku ţalobcu o nesprávnom právnom posúdení veci, nakoľko za uvedené je v zmysle

právnej teórie pokladaná situácia, keď správny orgán aplikuje na zistený skutkový stav veci

nesprávny právny predpis, alebo ţe správne pouţitý právny predpis nesprávne interpretuje.

Dodal, ţe ani k jednej z uvedených situácií v predmetnom prípade nedošlo, keďţe ţalovaný

aplikoval správnu právnu normu ( ) a súčasne bola

táto právna norma správne interpretovaná. Skutočnosť, ţe druhostupňové rozhodnutie

neobsahuje výslovné porovnanie (výslovný výpočet) tovarov vzťahujúcich sa k posudzo-

vaným ochranným známkam nepokladal za nesprávnu interpretáciu právnej normy, ktorou

by podľa ţalovaného bola situácia, ak by vo svojom rozhodnutí tovary vôbec nezohľadnil,

k čomu však v predmetnom prípade nedošlo. Zároveň podotkol, ţe ţalobca v odvolaní

neuvádza, aký vplyv by výslovné porovnanie tovarov mohlo mať na rozhodnutie vo veci

samej, a taktieţ neuviedol prečo by toto výslovné porovnanie mohlo priniesť pre ţalobcu

výhodnejšie rozhodnutie vo veci. Vyslovil názor, ţe z rozhodnutia ţalovaného jednoznačne

vyplýva, ţe zhodnosť resp. podobnosť tovarov nič nemení na závere ţalovaného

o neexistencii nebezpečenstva zámeny posudzovaných ochranných známok.

Ďalej uviedol, ţe ţalobca v podanom odvolaní k otázke nutnosti posúdenia zhodnosti,

resp. podobnosti tovarov a sluţieb poukázal na znenie ust. § 4 ods. 1 písm. a/ zákona

č. a ust. v nadväznosti na

písm. b/ Smernice EP a Rady 2008/95/ES o aproximácii právnych predpisov členských štátov

v oblasti ochranných známok, pričom ust. je odlišné

od ust. , práve čo sa týka otázky posúdenia

pravdepodobnosti zámeny na strane verejnosti. Doplnil, ţe pri posudzovaní námietok

uplatnených podľa nebolo nevyhnutnou

128Sžh/2/2010

podmienkou posúdenie podobnosti tovarov alebo sluţieb, ak ţalovaný nekonštatoval

na základe posúdenia vizuálnej, fonetickej a sémantickej podobnosti existenciu

zameniteľnosti označení, keďţe uţ prvá z podmienok, t.j. zameniteľnosť označení splnená

nebola. Vzhľadom na uvedené ţalovaný v rozhodnutiach ďalej len zdôraznil, ţe na hodno-

tenie nebezpečenstva zámeny nemá vplyv ani skutočnosť, ak by označenia boli pouţité

na rovnakých alebo podobných tovaroch alebo sluţbách. Dodal, ţe absencia výslovného

porovnania tovarov alebo sluţieb neznamenala, ţe ţalovaný nezohľadňoval zhodnosť resp.

podobnosť tovarov a sluţieb, avšak k výslovnému porovnaniu pristúpil len v konaniach,

v ktorých zhodnosť alebo podobnosť tovarov alebo sluţieb mohla ovplyvniť rozhodnutie

vo veci samej. Ohľadom uvedeného poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. a rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.

-36.

Vo vzťahu k hodnoteniu vizuálnej, fonetickej a sémantickej podobnosti

porovnávaných známok ţalovaný odkázal na obsah vyjadrenia k ţalobe zo dňa 14. júla 2009,

pričom zdôraznil, ţe pri porovnaní ochranných známok zo sémantického hľadiska ţalovaný

v preskúmavanom rozhodnutí poukázal na skutočnosť, ţe pojem „teflon“ sa dostal do

povedomia beţnej spotrebiteľskej verejnosti ako špeciálna povrchová úprava a teda

spotrebiteľská verejnosť tento pojem dobre pozná a pripisuje mu konkrétny význam. Naopak

pojem „tefex“ nemá v slovenskom jazyku ţiadny konkrétny význam a preto bol tento pojem

vyhodnotený ako označenie fantazijné vo vzťahu k zapísaným tovarom. Preto povaţoval za

jednoznačné, ţe porovnávané ochranné známky sú sémanticky odlišné, čo má vplyv na

celkové posúdenie zameniteľnosti označení. Doplnil, ţe pri posudzovaní vizuálnej podobnosti

ţalovaný v druhostupňovom rozhodnutí poukázal na skutočnosť, ţe posudzované ochranné

známky sú vizuálne podobné do určitej miery, avšak napriek vizuálnej zhode v slabike „TE“

resp. „TEF“ v porovnávaných ochranných známkach, spotrebitelia nenadobudnú predstavu,

ţe tovary označené porovnávanými známkami pochádzajú od jedného subjektu, resp. od

ekonomicky prepojených výrobcov, pretoţe uvedená slabika (resp. slabiky) nie je prvkom,

ktorý má rozlišovaciu spôsobilosť. Za nepravdivé pokladal tvrdenie ţalobcu, ţe pri celkovom

hodnotení zameniteľnosti ochranných známok nezohľadnil aj ich vizuálnu podobnosť, ktorú

ţalovaný vzal do úvahy, avšak vzhľadom na nízku rozlišovaciu spôsobilosť spoločného prvku

„TE“ resp. „TEF“ a sémantickú odlišnosť predmetných ochranných známok vyhodnotil tieto

ochranné známky ako celkovo nezameniteľné.

Vedľajší účastník konania v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, ţe s rozsudkom

Krajského súdu v Banskej Bystrici súhlasí a povaţuje ho za vecne správny. Ţiadal, aby

Najvyšší súd Slovenskej republiky vzal do úvahy všetky argumenty, ktoré doteraz predloţil,

ako i argumenty ţalovaného.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru,

ţe odvolaniu ţalobcu nemoţno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho

pojednávania podľa ustanovenia s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia

bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa

7. apríla 2011( a ).

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú,

menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj

rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môţu byť priamo dotknuté

(, ).

Podľa pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe

zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváţenie), preskúmava súd iba, či také

rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť

a vhodnosť správneho rozhodnutia.

Podľa ustanovení druhej hlavy (rozhodovanie o ţalobách proti rozhodnutiam

a postupom správnych orgánov) sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická

osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu

a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu ( ).

Je potrebné zdôrazniť, ţe konanie o správnej ţalobe je rozhodovaním o zákonnosti

právoplatného správneho rozhodnutia. Nejde tu o pokračovanie v uţ skončenom správnom

konaní.

148Sžh/2/2010

Podľa ochranná známka je akékoľvek označenie,

ktoré moţno graficky znázorniť a ktoré tvoria najmä slová vrátane osobných mien, písmená,

číslice, kresby, tvar výrobku alebo jeho obal, prípadne ich vzájomné kombinácie spôsobilé

rozlíšiť tovary alebo sluţby jednej osoby od tovarov alebo sluţieb inej osoby, zapísané

do registra ochranných známok.

Podľa za zameniteľné sa povaţujú označenia alebo

ochranné známky a za podobné sa povaţujú tovary alebo sluţby, ak taká zameniteľnosť alebo

podobnosť vyvoláva nebezpečenstvo zámeny označení alebo ochranných známok, alebo

tovarov, alebo sluţieb pochádzajúcich od rôznych osôb, alebo nebezpečenstvo vzniku mylnej

predstavy o vzájomnej spojitosti s označením alebo s ochrannou známkou so skorším právom

prednosti vo vedomí spotrebiteľskej verejnosti.

Podľa za ochrannú známku nemoţno uznať

označenie, o ktorom Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky na základe

námietok uplatnených podľa § 9 zistí, ţe je zhodné s ochrannou známkou so skorším právom

prednosti, ak je táto ochranná známka zapísaná pre podobné tovary alebo sluţby alebo

zameniteľná s ochrannou známkou, ak je táto ochranná známka zapísaná pre rovnaké alebo

podobné tovary alebo sluţby.

Podľa úrad rozhoduje na základe skutkového

stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ktoré boli účastníkmi predloţené alebo navrhnuté.

V zmysle citovaných zákonných ustanovení sa za zameniteľné povaţujú označenia

alebo ochranné známky, ak takáto zameniteľnosť môţe vo vedomí spotrebiteľskej verejnosti

vyvolať nebezpečenstvo zámeny označenia alebo ochranných známok pochádzajúcich

od rôznych subjektov alebo nebezpečenstvo vzniku mylnej predstavy o vzájomnej spojitosti

s označením alebo ochrannou známkou so skorším právom prednosti. Pri posudzovaní

zameniteľnosti označenia ochranných známok je predmetom hodnotenia jednak celkový

dojem, ktorý označenie u spotrebiteľa môţe vyvolať a ďalej jeho jednotlivé vizuálne,

fonetické a sémantické podobnosti s ohľadom na prípadné farebné prevedenie, grafické

usporiadanie, ako aj s ohľadom na dominantné prvky, pričom označenie alebo ochranné

známky sa vţdy porovnávajú v takej podobe, v akej sú prihlásené, resp. zapísané v registri

ochranných známok. Z hľadiska vyvolávania celkového dojmu u spotrebiteľskej verejnosti

a vzniku mylnej predstavy je treba uviesť, ţe tieto vznikajú v zásade vtedy, ak majú označenia

alebo ochranné známky rovnaký alebo podobný motív, teda ţe obsahujú zhodný alebo

podobný prvok, grafickú úpravu alebo farebné prevedenie.

Zmyslom a účelom ochranných známok je tak rozlíšenie výrobkov a sluţieb rôznych

výrobcov, resp. poskytovateľov, pričom zameniteľnosť nespočíva len v moţnosti zámeny

jedného konkrétneho výrobku (sluţby) za iný, ale i v zameniteľnosti výrobcov (poskyto-

vateľov) výrobkov (sluţieb) rovnakého druhu. Zameniteľnosť je nutné skúmať vţdy

z niekoľkých hľadísk, a to predovšetkým vizuálneho, fonetického a sémantického. Základným

a rozhodujúcim kritériom pre posudzovanie zameniteľnosti známok označujúcich zhodné

alebo podobné výrobky či sluţby je vţdy hľadisko beţného spotrebiteľa, teda posúdenie,

či známky sú natoľko odlišné (distinktivné), ţe nemôţu u beţného spotrebiteľa vyvolať

moţnosť zámeny a v tomto smere ho uviesť do omylu. Skúmanie podobnosti nemôţe byť

pritom zaloţené len na formálnom porovnaní jednotlivých prvkov, ale musí sa zakladať

na porovnaní známkových motívov stretávajúcich sa označení (pozri bliţšie aj rozsudok

Najvyššieho správneho súdu Českej republiky zo dňa 23. júla 2008, č.k. -123,

www.nssoud.cz).

Z obsahu predloţeného spisového materiálu je nesporne preukázané, ţe ţalobcom

namietaná slovná ochranná známka č. X. „TEFEX“, prihlasovateľa T. A., B. X., S. K., Š.,

bola zverejnená vo vestníku Medzinárodného úradu Svetovej organizácie duševného

vlastníctva dňa 2. decembra 2004 s dátumom medzinárodného zápisu dňa 8. septembra 2004,

s právom prednosti odo dňa 30. augusta 2004 pre tovary zapísané v triede 8 a pre tovary

v triede 21 medzinárodného triedenia tovarov a sluţieb. Slovná ochranná známka č. X.

„TEFLON“ majiteľa E. D. P. D. N. A. C., W., D. X., U. (ţalobcu) je zapísaná do registra odo

dňa 17. apríla 1969 s právom prednosti od 1. augusta 1968 pre tovary v triedach 1, 2, 17, 21

a 22 toho istého medzinárodného triedenia tovarov a sluţieb.

V súlade so závermi prvostupňového súdu i odvolací súd mal z predloţeného

spisového materiálu za to, ţe skutkový stav bol správnym orgánom náleţite zistený a správne

právne posúdený. Podľa názoru odvolacieho súdu ţalovaný vo veci rozhodol v súlade s vyššie

uvedenými kritériami. Ani podľa odvolacieho súdu prihlasované označenie nie je na základe

vykonaného komplexného zhodnotenia moţné povaţovať za zameniteľné s namietanou

ochrannou známkou. Pri posudzovaní zameniteľnosti z hľadiska fonetickej a vizuálnej

168Sžh/2/2010

podobnosti bola ţalovaným konštatovaná istá miera podobnosti, spôsobená identickou

začiatočnou časťou „TEF-„, avšak zo sémantického hľadiska ich povaţoval za odlišné.

Z hľadiska kritérií pre posúdenie zameniteľnosti je potrebné zohľadniť zauţívanosť pojmu

„teflon“ v povedomí spotrebiteľa, ktorý spája pojem „teflón“ s látkou určitých vlastností

pouţívanou vo vzťahu k určitým tovarom v triede 8 a 21 medzinárodného triedenia tovarov

a sluţieb, taktieţ brať do úvahy skutočnosti týkajúce sa pouţitia výraznej koncovky „-EX“

v napadnutej ochrannej známke, ako aj sémantickú rozdielnosť porovnávaných známok. Pri

celkovom hodnotení zameniteľnosti odvolací súd zastáva názor, ţe nedochádza k riziku

zámeny porovnávaných známok „TEFLON“ a „TEFEX“ alebo tovarov takto označených

a súčasne paralelné pouţívanie predmetných ochranných známok nevyvoláva nebezpečenstvo

vzniku mylnej predstavy o ich vzájomnej spojitosti v povedomí priemerného spotrebiteľa.

Odvolací súd zároveň konštatuje, ţe podľa rozsudku Súdneho dvora Európskych

spoločenstiev zo dňa 29. septembra 1998 Canon Kabushiki Kaisha v. Metro-Goldwyn-Mayer

Inc., C-39/97 nebezpečenstvo zámeny pre verejnosť môţe v zmysle čl. 4 ods. 1 písm. b/

smernice č. 89/104/EHS ku zbliţovaniu zákonov členských štátov o ochranných známkach

existovať, ak predmetné výrobky alebo sluţby majú rôzne miesta výroby. Naopak, existencia

takéhoto nebezpečenstva je vylúčená, ak sa nejaví ako moţné, aby verejnosť uverila, ţe

výrobky alebo sluţby pochádzajú od rovnakého podniku, poprípade podnikov ekonomicky

spojených. V danom prípade porovnávaných ochranných známok však z celkového dojmu

označení nehrozí na trhu nebezpečenstvo ich priamej zámeny alebo nebezpečenstvo vzniku

mylnej predstavy o vzájomnej spojitosti medzi označeniami vo vedomí spotrebiteľskej

verejnosti.

V tejto súvislosti Najvyšší súd Slovenskej republiky dáva do pozornosti aj rozsudok

Európskeho súdneho dvora vo veci SABEL BV v. Puma AG, Rudolf Dassler Sport C-251/95,

v ktorom bolo konštatované, ţe čisto asociatívne myšlienkové spojenie, ktoré by bolo mohlo

vo verejnosti vyvolať dojem o zhodnosti zmyslového obsahu oboch známok, samo o sebe

nepredstavuje nebezpečenstvo, ţe by známka bola so staršou známkou myšlienkovo spojená.

Nebezpečenstvo myšlienkového spojenia podľa názoru súdu nie je alternatívou k pojmu

nebezpečenstva zámeny, ale slúţi len na to, aby presnejšie určilo jeho rozsah. Najvyšší súd

Slovenskej republiky sa s týmto názorom v plnej miere stotoţnil.

Ohľadom vyššie uvedeného rozhodnutia Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu

odvolací súd dodáva, ţe toto nie je moţné uplatniť pre posudzovaný prípad vzhľadom

na odlišný skutkový a právny stav.

Odvolaciu námietku ţalobcu, ţe v odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentuje

porovnanie tovarov a sluţieb zapísaných pre namietanú ochrannú známku s tovarmi

a sluţbami prihlásenými pre zverejnenú ochrannú známku, povaţoval Najvyšší súd

Slovenskej republiky za neodôvodnenú, a to aj s ohľadom na rozsudok Mestského súdu

v Prahe zo dňa 11. apríla 2007, č.j. -64, ktorým rozhodol, ţe prekáţkou

brániacou zápisu prihlasovaného označenia do registra ochranných známok je existencia

pravdepodobnosti zámeny na strane verejnosti, ktorá je daná len pri kumulatívnom splnení

dvoch zákonom stanovených podmienok, ktorými sú jednak zhodnosť či podobnosť

prihlasovaného označenia so staršou ochrannou známkou, a jednak zhodnosť alebo

podobnosť výrobkov či sluţieb, na ktoré sa prihlasované označenie a namietaná staršia

ochranná známka vzťahujú. Ak teda správny orgán dospeje k záveru, ţe prihlasované

označenie nie je zhodné so staršou ochrannou známkou namietateľa, ani jej nie je podobné,

nemusí ďalej skúmať zhodnosť či podobnosť výrobkov či sluţieb, na ktoré sa obe označenia

vzťahujú, pretoţe ani ich prípadne zistená zhodnosť či podobnosť by (sama o sebe) nebola

prekáţkou zápisu prihlasovaného označenia do registra ochranných známok.

Z týchto dôvodov aj odvolací súd zhodne s názorom prvostupňového súdu dospel

k záveru, ţe prihlasované označenie nie je s namietanou ochrannou známkou zameniteľné,

a preto môţe byť zapísané v registri aj na podobné alebo zhodné tovary. K tomu, aby ţalobca

mohol byť v danom prípade úspešný, musela by byť súčasne splnená podmienka

zameniteľnosti, aj podmienka zhodnosti alebo podobnosti tovarov, čo však v danom prípade

zistené ani preukázané nebolo.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel odvolací súd k záveru, ţe odvolanie ţalobcu

nie je dôvodné a námietky v ňom uvedené sú skutkovo i právne bezvýznamné pre rozhodnutie

v preskúmavanej veci. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením

napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť jeho dôvodov, na základe čoho tento podľa

, ako vecne správny potvrdil.

188Sžh/2/2010

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky

podľa v spojení s a s pouţitím veta prvá

tak, ţe účastníkom ich náhradu nepriznal, nakoľko ţalobca v odvolacom konaní úspech

nemal a ţalovanému náhrada trov konania zo zákona neprináleţí.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 7. apríla 2011

JUDr. Zuzana Ďurišová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská