Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/256/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa P., a.s., so sídlom

v K., IČO : X., proti odporcovi JUDr. J. B., advokátovi, so sídlom v K., o obnovu konania,

vedenej Okresným súdom Košice II pod sp. zn. , o dovolaní navrhovateľa proti

uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 25.9. 2008 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie z a m i e t a .

Odporcovi nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Košice II uznesením z 23.6. 2008 č.k. 29 C 3/2008–51 povolil obnovu

konania vedeného uvedeným súdom pod sp.zn. a zároveň odložil

vykonateľnosť rozsudku Okresného súdu Košice II sp.zn. až do právoplatného

skončenia konania vo veci ním vedenej pod sp.zn. . Splnenou považoval

podmienku včasnosti podania návrhu na obnovu konania v zmysle a ,

ktorý bol podaný 11.12.2007 v objektívnej trojročnej lehote od právoplatnosti rozsudku

v pôvodnej veci 5.9.2005 a subjektívnej trojmesačnej lehote od nadobudnutia vedomosti

o dôvode obnovy v novembri 2007 zo správy o vykonaní kontroly a 12.12.2007 nazretím

právnej zástupkyne navrhovateľa JUDr. I. S. do konkurzného spisu vedeného Krajským

súdom v Košiciach pod sp.zn. . Dôvodom povolenia obnovy v zmysle § 228

ods. 1 písm. a/ považoval neuplatnenie pohľadávky odporcom voči navrhovateľovi v

konkurznom konaní, o ktorej skutočnosti sa navrhovateľ dozvedel 12.12.2007 zo spisu

Krajského súdu v Košiciach sp.zn. (č.l. 39 konkurzného spisu), ktorá je

spôsobilou privodiť pre navrhovateľa priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Uvedená nová

skutočnosť nevylučuje existenciu platnej zmluvy o právnej pomoci medzi účastníkmi, a ani

nevyvracia tvrdenie navrhovateľa, že k uplatneniu pohľadávky odporcom neprišlo pre jej

2

neexistenciu (antidatovanie zmluvy). Logickým považoval uplatnenie tejto pohľadávky

veriteľom dlžníka, i keď podľa zákona o konkurze a vyrovnaní nešlo o povinnosť, navyše ak

veriteľom bola osoba s právnickým vzdelaním. Skutočnosťou spôsobilou privodiť pre

navrhovateľa priaznivejšie rozhodnutie v pôvodnej veci považoval tiež plnú moc zo 7.6.2001,

predloženú RNDr. E. S. v konaní, vedenom pod sp.zn. , na ktorej svedeckej

výpovedi bolo najmä založené rozhodnutie v pôvodnej veci, pretože v prípade preukázania

neplatnosti uvedenej plnej moci v doposiaľ právoplatne neskončenej veci, by bola

hodnovernosť tejto svedkyne spochybnená.

Krajský súd v Košiciach o odvolaní odporcu uznesením z 25. septembra 2008 sp.zn.

uznesenie súdu prvého stupňa v zmysle zmenil tak, že návrh

na povolenie obnovy podľa zamietol. Navrhovateľovi uložil povinnosť

zaplatiť odporcovi náhradu trov prvostupňového konania vo výške 3 310,-- Sk. Neuplatnenie

pohľadávky odporcom vyplývajúcej zo zmluvy o právnom zastúpení, ktorej určenia

neplatnosti sa navrhovateľ domáhal v pôvodnom konaní, nepovažoval novou skutočnosťou,

ktorú by navrhovateľ nemohol uplatniť v pôvodnom konaní. Z konkurzného spisu vedeného

Krajským súdom v Košiciach pod sp.zn. mal preukázané, že najneskôr

23.10.2001 doň nahliadla pracovníčka navrhovateľa JUDr. A. C., z ktorej skutočnosti vyvodil

vedomosť navrhovateľa o neprihlásení pohľadávky odporcom proti úpadcovi v zákonnej

lehote šesťdesiat dní od vyhlásenia konkurzu 21.8.2001. Dospel tiež k záveru, že žiadna

okolnosť navrhovateľovi nebránila uplatniť uvedenú skutočnosť už v pôvodnom konaní

vedenom proti odporcovi na návrh podaný v roku 2003. Vyslovil, že neprihlásenie

pohľadávky odporcom v konkurznom konaní úpadcu - navrhovateľa môže síce vyvolať

pochybnosti o dôvodnosti pohľadávky odporcu, samo osebe však nemôže spochybniť

existenciu písomnej zmluvy o poskytnutí právnej pomoci, od ktorej odporca odvodzuje svoj

nárok (pohľadávku). Ani pochybnosť o hodnovernosti svedkyne RNDr. S., ktorá by mala

vyplývať z iného proti nej vedeného konania (doposiaľ neskončeného), nepovažoval

skutočnosťou majúcou vplyv na posúdenie pôvodnej veci, lebo nemá vplyv na rozhodujúce

skutočnosti a dôkazy, ktoré boli dôvodom rozhodnutia vo veci (svedkyňa bola oprávnená

zmluvu o právnej pomoci podpísať z titulu svojej funkcie a navrhovateľ v uvedenom konaní

nepreukázal jej antidatovanie). Rozhodnutie vo výroku o trovách konania odôvodnil

ustanovením v spojení s a úspešnému odporcovi

v prvostupňovom konaní priznal náhradu trov prvostupňového konania vo výške trov

právneho zastúpenia.

3

Proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, podal

dovolanie navrhovateľ, ktorý navrhol jeho zrušenie a vrátenie veci tomuto súdu na ďalšie

konanie. Prípustnosť dovolania vyvodil z ustanovenia „ “ ( zrejme správne

), pretože odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa.

Dovolateľ uplatnil dovolací dôvod v zmysle , pretože napadnuté

uznesenie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Nesúhlasil

s názorom odvolacieho súdu, že navrhovateľ si mohol ním tvrdenú novú skutočnosť,

o neprihlásení pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o právnej pomoci do šesťdesiat dní

od vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu – navrhovateľa v konkurznom konaní, uplatniť už

v pôvodnom konaní. Podľa dovolateľa z nahliadnutia jeho pracovníčky JUDr. A. C. najneskôr

23.10.2001 nevyplýva, že skúmala aj prihlásenie pohľadávky odporcom do konkurzného

konania vedeného na majetok navrhovateľa. K takémuto skúmaniu ani nebol dôvod pre

presvedčenie navrhovateľa o neexistencii tejto pohľadávky. Navyše odporca podal návrh,

ktorého predmetom bolo plnenie zo zmluvy o právnej pomoci, až v roku 2003, kedy sa

navrhovateľ dozvedel o plnení zo zmluvy, podľa jeho tvrdenia neplatnej. Až následne si

overil prihlásenie pohľadávky odporcom v konkurznom konaní. Nesúhlasil ani s právnym

názorom odvolacieho súdu, že neprihlásenie pohľadávky odporcom v konkurznom konaní

nemôže spochybniť existenciu písomnej zmluvy o poskytnutí právnej pomoci, nakoľko

v pôvodnom konaní oba konajúce súdy založili svoje rozhodnutie výlučne len na svedeckej

výpovedi ním namietanej svedkyne.

K dovolaniu navrhovateľa sa vyjadril odporca, ktorý navrhol dovolanie zamietnuť,

nakoľko uznesenie odvolacieho súdu, ktorým zamietol návrh na povolenie obnovy je vecne

správne. Podľa odporcu navrhovateľ nesprávne namieta skutkový stav a nesúhlasí

s hodnotením jednotlivých vykonaných dôkazov v pôvodnom konaní, ktoré dôvody

nenapĺňajú dôvod dovolania, že napadnuté uznesenie spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátkou (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr,

či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

V preskúmavanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým

zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, preto dovolanie v zmysle je

proti nemu prípustné.

V zmysle ustanovenia môže byť dovolanie podané iba z dôvodov,

že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich

dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( druhá veta ) skúmať vždy, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou,

či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/

(t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti

účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad

nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh,

prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným

sudcom, či súdom nesprávne obsadeným). Dovolateľ žiadnu z týchto vád nenamietal a jej

existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo.

Inou vadou, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je v dovolaní

namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v ,

nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej základom je

porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní.

Ani vadu tejto povahy dovolateľ nenamietal a jej existencia nevyšla v dovolacom konaní

najavo.

Dovolateľ namietal, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci (dovolací dôvod podľa ).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne

posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd

nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis,

nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne

právne závery.

Podľa v znení platnom ku dňu podania návrhu, právoplatný

rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania : a/ ak sú tu skutočnosti,

rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak

môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, b/ ak možno vykonať dôkazy,

ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie

rozhodnutie vo veci, c/ ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v dôsledku trestného činu

sudcu, d/ Európsky súd pre ľudské práva rozhodol a dospel vo svojom rozsudku k záveru, že

rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské

práva alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli náležite

odstránené priznaným primeraným finančným zadosťučinením a e/ je v rozpore

s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu Európskych

spoločenstiev.

Navrhovateľ odôvodnil návrh na obnovu konania ustanovením § 228 ods. 1 písm. a/

Návrh na obnovu konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorého

pripustením je zasahované do právoplatnosti predchádzajúceho súdneho rozhodnutia, a je tak

prelomený princíp právnej istoty. Obnova konania je osobitným procesným inštitútom

k zjednaniu nápravy v skutkovom stave veci, ktorý nemohol byť v pôvodnom konaní náležite

zistený. Skutočnosti (v zmysle ustanovenia ) musia byť nové, t.j. také,

ktoré neboli tvrdené, ani nevyšli v konaní najavo; museli tu však byť už v dobe vydania

rozhodnutia ( ); súd prihliada aj k tomu, prečo účastník nesplnil povinnosť

tvrdenia v pôvodnom konaní. Dôkazy (v zmysle ustanovenia ) musia byť

6

existujúce dôkazy, ktoré účastník bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní

pred súdom prvého stupňa alebo za podmienok uvedených v ustanoveniach § 205a a § 211

ods. 2 tiež pred odvolacím súdom, poprípade dôkazy, ktoré účastník

v predchádzajúcom konaní použil, ale ktoré z nejakých príčin nemohli byť vykonané.

Nemožnosť je kategóriou objektívnou - musí tu byť prekážka, ktorá účastníkovi v použití

bránila (spravidla to, že o príslušnej skutočnosti či dôkaze nevedel).

Navrhovateľ v predmetnej veci návrh na obnovu konania odôvodnil novou

skutočnosťou - neprihlásením pohľadávky odporcom, vyplývajúcej zo zmluvy o právnej

pomoci z 31.3.2000, v konkurznom konaní vedenom na majetok úpadcu – navrhovateľa

tvrdiac, že môže pre neho privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci, pričom na jej

preukázanie označil dôkazom obsah konkurzného spisu vedeného Krajským súdom

v Košiciach pod sp.zn. . Uviedol, že túto skutočnosť bez svojho zavinenia

nemohol použiť v pôvodnom konaní o určenie neplatnosti zmluvy o právnej pomoci, začatom

16.1.2003.

Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní s poukazom na ustanovenie § 228 ods. 1

písm. a/ návrhu na povolenie obnovy konania vedeného na Okresnom súde Košice II

pod sp.zn. vyhovel, keď dospel k záveru, že v predmetnej veci ide o prípad,

ktorý je potrebné podradiť pod toto ustanovenie, keďže o neuplatnení pohľadávky odporcom

v konkurznom konaní sa navrhovateľ obnovy dozvedel až 12.12.2007 nazretím

do konkurzného spisu, teda v pôvodnom konaní mu nemohla byť známou.

Odvolací súd dospel k opačnému názoru, keď mal z vykonaného dokazovania

preukázané, že v danej veci sa nejedná o novú skutočnosť, ktorú účastník v pôvodnom konaní

nemohol bez svojej viny použiť v pôvodnom konaní, keďže pracovníčka navrhovateľa nazrela

do konkurzného spisu najneskôr 23.10.2001, po uplynutí lehoty na prihlásenie pohľadávok

od vyhlásenia konkurzu 21.8.2001. Nepovažoval ju navyše spôsobilou skutočnosťou privodiť

pre navrhovateľa obnovy priaznivejšie rozhodnutie v pôvodnej veci, pretože predmetná

skutočnosť mohla vyvolať pochybnosť o dôvodnosti pohľadávky odporcu, nie však

spochybniť platnosť zmluvy o poskytnutí právnej pomoci, od ktorej odporca pohľadávku

odvodzoval.

Navrhovateľom teraz tvrdená skutočnosť je zjavne nespôsobilou k tomu, aby súd

návrhu na povolenie obnovy konania vyhovel. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že

navrhovateľ mohol kedykoľvek do konkurzného spisu vedeného na majetok úpadcu, ktorým

bol on sám, nazrieť a aj nazrel najneskôr 23.10.2001, po uplynutí šesťdesiatdňovej lehoty

od vyhlásenia konkurzu 21.8.2001 na uplatnenie pohľadávok veriteľmi. Bolo preto

nespochybniteľné, že o predmetnej skutočnosti vyplývajúcej z konkurzného spisu mal

vedomosť už v čase pôvodného konania a jeho obsah poznal. Rovnako bolo v konaní

bezpečne preukázané, že odporca v pôvodnom konaní uvedenú skutočnosť netvrdil a preto ani

nenavrhol vykonať dôkaz obsahom tohto spisu. Neobstojí tvrdenie navrhovateľa uvádzané

v dovolaní, že nemal dôvod skúmať konkurzný spis pri nazretí doň jeho pracovníčkou

23.10.2001, z hľadiska uplatnenia pohľadávky odporcom, keďže bol presvedčený o jej

neexistencii. Nič totiž nebránilo navrhovateľovi túto skutočnosť namietať a navrhnúť

v pôvodnom konaní vykonať dokazovanie obsahom spisu vedeného Krajským súdom

v Košiciach pod sp.zn. , pričom o jeho pripojenie mohol požiadať konajúci súd,

ktorý by pripojenie predmetného spisu (v prípade, že by to považoval za relevantné

pre rozhodnutie vo veci) do súdneho spisu sám zabezpečil. Takéto tvrdenie a ani takýto návrh

na vykonanie dokazovania však v pôvodnom konaní podaný nebol, hoci navrhovateľ potrebné

informácie v tom čase mal, a preto v tomto štádiu konania nie je už rozhodujúci ani obsah

spisu.

Dovolací súd poukazuje aj na to, že súd musí v konaní o návrhu na obnovu konania

prihliadať aj na to, prečo účastník nesplnil v pôvodnom konaní povinnosť tvrdenia. Je

na účastníkovi občianskeho súdneho konania, aby dbal o ochranu svojich práv aj tým, že

úplne a pravdivo opíše všetky skutočnosti rozhodujúce pre konanie vo veci. Účastník je

povinný starať sa o to, aby rozhodujúce skutočnosti boli súdu predložené, aby na ne aj označil

dôkazy. U toho, na majetok ktorého sa vedie konkurz, sa predpokladá aj vedomosť

o (ne)prihlásení pohľadávok niektorým z veriteľov proti jeho majetku. Pri takomto

predpoklade je vylúčené, aby bolo možné skutočnosti vyplývajúce z konkurzného spisu

úpadcu, ktorým je navrhovateľ, považovať za také, ktoré mu neboli známe a že by tieto

skutočnosti nemohol bez svojej viny použiť v pôvodnom súdnom konaní.

Za týchto okolností a pochybností o procesnej aktivite navrhovateľa

v predchádzajúcom súdnom konaní dospel najvyšší súd k záveru, že je v danom prípade treba

8

dať prednosť zachovaniu princípu právnej istoty, a preto nepovažoval návrh na obnovu

konania opodstatnenou z rovnakých dôvodov ako odvolací súd.

Dôvodom návrhu o obnovu môžu byť aj nové skutočnosti a dôkazy, ktorými môže byť

podstatne oslabená dôveryhodnosť svedka a posilnená vierohodnosť iných osôb vypočutých

k dôkazu alebo iných dôkazov.

Obnovu konania možno navrhnúť nielen v prípade, že výpoveď svedka, na ktorej sa

rozsudok zakladá, je nepravdivá, ale aj vtedy, ak je taká výpoveď len nedôveryhodná.

V prvom prípade ide o trestný čin a v druhom prípade môže byť prejudiciálne zistená

civilným súdom. V druhom prípade však môže navrhovateľ uviesť nové skutkové okolnosti

alebo dôkazy, ktoré zistil alebo nadobudol možnosť ich použiť a nemohol ich bez svojej viny

uviesť pred koncom ústneho pojednávania, ak nimi môže byť podstatne oslabená

dôveryhodnosť svedka vypočutého k dôkazu. Tým môže totiž prísť k inému hodnoteniu

vykonaných dôkazov a tým k priaznivejšiemu rozhodnutiu pôvodnej veci pre navrhovateľa.

Navrhovateľ tvrdil, že dôveryhodnosť svedkyne RNDr. E. S. v pôvodnom konaní,

oslabuje ním tvrdená neplatnosť plnej moci uvedenou svedkyňou predložená v inom konaní

vedenom proti nej pod sp.zn. . I keby plná moc predložená svedkyňou

v uvedenom inom konaní bola neplatnou, nemohol by mať uvedený dôkaz vplyv

na rozhodnutie v pôvodnej veci o neplatnosť zmluvy o právnom zastúpení, nakoľko uvedený

dôkaz nesúvisí s pôvodnou vecou ani nepriamo. Dôveryhodnosť svedkyne by mohla byť

spochybnená napr. v prípade preukázania jej nepravdivosti inými dôkazmi označenými

navrhovateľom alebo v prípade navrhnutia dôkazov navrhovateľom o jej výpovedi

pod nátlakom a pod. I keby dôveryhodnosť uvedenej svedkyne mohla byť navrhovateľom

uvedenými dôkazmi spochybnená, nemala by uvedená okolnosť vplyv na rozhodnutie

v pôvodnom konaní, pretože rozhodnutie v základnom konaní nebolo založené len na jedinom

dôkaze - svedeckej výpovedi, ale aj na listinných dôkazoch.

Odvolací súd preto podmienky pre obnovu konania správne právne posúdil

vo všetkých aspektoch a jeho rozhodnutiu nemožno vytknúť pochybenie. Z uvedeného

vyplýva, že uznesenie odvolacieho súdu bolo z hľadiska uplatnených dovolacích dôvodov

správne. Pretože nebolo zistené (ani dovolateľom tvrdené), že by uznesenie odvolacieho súdu

bolo postihnuté vadou uvedenou v , či tzv. inou vadou konania v zmysle

ustanovenia , ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

9

vo veci, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie navrhovateľa podľa § 243b ods. 1

zamietol.

V dovolacom konaní nebol navrhovateľ úspešný a právo na náhradu trov dovolacieho

konania vzniklo odporcovi ( v spojení s a

). Dovolací súd nepriznal odporcovi náhradu trov dovolacieho konania, lebo

v dovolacom konaní nebol podaný návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho

konania ( v spojení s a ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 14. apríla 2011

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová