Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
de9/362172.da42c2.pdf
PDF · 116.57 KB
No categories available
6Cdo/128/2010
Najvyšší súd 6 Cdo 128/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu P. M., bývajúceho v P.,
proti ţalovanému P. K., bývajúcemu v P., o ochranu osobnosti, vedenej na Okresnom súde
Povaţská Bystrica pod sp. zn. 7 C 58/2009, o dovolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského
súdu v Trenčíne z 9. marca 2010 sp. zn. 17 Co 233/2009, takto
rozhodol:
Dovolanie ţalovaného o d m i e t a .
Ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Povaţská Bystrica rozsudkom z 1. júla 2009 č.k. 7 C 58/2009-27 uloţil
ţalovanému povinnosť zaslať ţalobcovi na adresu jeho trvalého bydliska vlastnoručne
podpísaný list v znení : „Váţený pán M., ospravedlňujem sa Vám za to, ţe som dňa 30. apríla
2007 podal písomné trestné oznámenie adresované Ministerstvu vnútra SR a Generálnej
prokuratúre SR v Bratislave, v ktorom som uviedol ako odosielateľa „Občianske zdruţenie“
s nečitateľným podpisom, v úmysle privodiť Vám trestné stíhanie, v ktorom som nepravdivo
uviedol, ţe obchodujete so zbraňami za účelom pytliactva, podieľate sa na vyzbrojení
pytliakov z H. M. dovozom zbraní z T., ktoré predávate konkrétnym osobám, J. H., Z. a J. H.
z obce H. M., ţe prechovávate nelegálne zbrane v mieste Vášho trvalého bydliska, ako aj
v Hoteli J. v H. M., vo Vašich osobných motorových vozidlách, v presne neurčenom dome
u svokrovcov v obci H., ţe obchodujete s drogami a vyhráţate sa iným osobám zastrelením“
a súčasne uloţil ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy v sume
33 194 eur a náhradu trov konania v sume 3 167 eur na účet jeho právneho zástupcu JUDr. M.
M., všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Krajský súd v Trenčíne rozsudkom z 9. marca 2010 sp. zn. 17 Co 233/2009
na odvolanie ţalovaného rozsudok okresného súdu potvrdil a rozhodol o náhrade trov
odvolacieho konania. V odôvodnení rozsudku uviedol, ţe okresný súd z výsledkov
vykonaného dokazovania správne ustálil, ţe ţalovaný zneuţil svoje petičné právo, ktoré má
síce zaručené a chránené právnym poriadkom, ale len potiaľ, pokiaľ sa ním nezasiahne
do práva inej osoby, čo sa v danom prípade stalo. Stotoţnil sa so záverom súdu prvého stupňa,
ţe neoprávnený zásah vykonaný formou zneuţitia petičného práva, vzhľadom na jeho obsah,
široký verejný ohlas a publicitu v značnej miere zníţil dôstojnosť ţalobcu v spoločnosti, ţe
nebolo preto postačujúce zadosťučinenie vo forme ospravedlnenia a teda, ţe ţalobca má tieţ
právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch (§ 13 ods. 2 O.s.p.). Z hľadiska výšky
finančnej náhrady uviedol, ţe okresný súd vzal správne zreteľ na závaţnosť vzniknutej
nemajetkovej ujmy (ţalovaný obvinil ţalobcu z predaja zbraní a drog, čo sú skutky, ktoré
objektívne verejná mienka povaţuje za zvlášť závaţné a odsúdenia hodné) a na okolnosti,
za ktorých došlo k neoprávnenému zásahu, včítane tých, ktoré sa vzťahovali k osobe
ţalovaného. Posudzujúc vec z týchto aspektov, povaţoval výšku náhrady nemajetkovej ujmy
priznanej súdom prvého stupňa, za primeranú a spravodlivú. K námietke ţalovaného, podľa
ktorej súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretoţe nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) uviedol,
ţe v prejednávanej veci ţalovaný nenavrhol na preukázanie svojich tvrdení v konaní
pred okresným súdom, ale ani vo svojom odvolaní, vykonanie ţiadnych dôkazov. Ţalovaný
neuplatnil preto tento odvolací dôvod opodstatnene. Rozhodnutie o trovách konania
odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 224 ods. 1 v spojení § 142 ods. 1 a § 151 ods. 2
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal včas dovolanie ţalovaný. Navrhol
rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. K prípustnosti dovolania
uviedol, ţe v danom prípade odvolanie smerovalo voči celému výroku rozsudku
prvostupňového súdu z dôvodu, ţe súd prvého stupňa nezistil úplne skutkový stav veci.
Predseda odvolacieho senátu mal preto v zmysle § 214 O.s.p. pojednávanie nariadiť, nakoľko
v danom prípade bolo potrebné zopakovať a doplniť dokazovanie. Keďţe tak neurobil, zaťaţil
konanie vadou uvedenou v § 237 písm. f/ O.s.p. Dovolanie odôvodnil tieţ tým, ţe odvolací
súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, čo je podľa
§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. ďalším dôvodom na podanie dovolania.
Ţalobca vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, ţe smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému
nie je prípustné. Navrhol preto, aby dovolací súd dovolanie ţalovaného odmietol a priznal mu
náhradu trov dovolacieho konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení,
ţe dovolanie podala včas oprávnená osoba (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr bez
nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), či tento opravný prostriedok
smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno dovolaním napadnúť. Dospel k záveru, ţe dovolanie
ţalovaného smeruje proti takému rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, preto ho treba
odmietnuť.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom.
V zmysle ustanovenia § 238 O.s.p. platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu
vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok
vo veci samej (§ 238 ods. 1 O.s.p.), alebo rozsudok, v ktorom sa odvolací súd odchýlil
od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.), alebo
rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil,
ţe je dovolanie prípustné, pretoţe po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu,
alebo ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa
§ 153 ods. 3 a 4 (§ 238 ods. 3 O.s.p. v znení účinnom od 28. februára 2010).
V danej veci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky rozsudku uvedeného
v § 238 ods. 1 a 3 O.s.p., pretoţe nejde o zmeňujúci, ale potvrdzujúci rozsudok, vo výroku
ktorého odvolací súd nevyslovil, ţe je dovolanie proti nemu prípustné a nejde ani o prípad,
v ktorom by súd prvého stupňa vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3
a 4 O.s.p. Dovolanie nie je prípustné ani podľa ustanovenia § 238 ods. 2 O.s.p. z dôvodu, ţe
dovolací súd vo veci doposiaľ nerozhodoval.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho
súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237
O.s.p. (§ 242 ods. 1 O.s.p.), dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či konanie nie je
postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p. (t.j. či v danej veci
nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti byť účastníkom konania, riadneho
zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo
uţ prv začatého konania, prípad absencie návrhu na začatie konania, hoci bol podľa zákona
potrebný, odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať a rozhodovania vylúčeným sudcom,
či konania súdom nesprávne obsadeným).
Dovolací súd však nezistil existenciu ţiadnej podmienky prípustnosti dovolania
uvedenej v tomto zákonnom ustanovení.
K námietke dovolateľa, podľa ktorej odvolací súd postupoval nesprávne, keď
nenariadil vo veci pojednávanie, hoci bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie,
treba uviesť, ţe podľa § 214 ods. 1 písm. a/ O.s.p. v znení účinnom od 15. októbra 2008
na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho
súdu pojednávanie vţdy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie. V ostatných
prípadoch moţno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.).
Z dikcie ustanovenia § 214 ods. 1 O.s.p. vyplýva, ţe na prejednanie odvolania, ktoré
smeruje proti rozhodnutiu vo veci samej musí predseda senátu nariadiť pojednávanie, okrem
iného aj vtedy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie. Či v konkrétnom
prípade je nevyhnutné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, je však vecou úvahy
odvolacieho súdu a nie účastníkov konania. Ak odvolací súd dospeje k záveru, ţe súd prvého
stupňa náleţitým spôsobom zistil skutkový stav veci a preto nie je potrebné dokazovanie
zopakovať alebo doplniť, nič mu nebráni (ak nejde o ostatné dva v zákone vymenované
prípady) o odvolaní rozhodnúť bez nariadenia pojednávania.
V posudzovanej veci odvolací súd mal za to, ţe súd prvého stupňa zistil úplne
skutkový stav veci a ţe dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým
zisteniam. Nepovaţoval preto za potrebné súdom prvého stupňa vykonané dokazovanie
zopakovať alebo dokazovanie doplniť, o čom rozhodnúť je v jeho plnej kompetencii.
Nemoţno mu preto vyčítať, ţe jeho postup, keď prejednal odvolanie bez nariadenia
pojednávania, bol v rozpore so zákonom. Napokon, dovolateľ v dovolaní ani neuviedol,
konkrétne ktoré dôkazy bolo potrebné zopakovať, prípadne z akých dôvodov bolo potrebné
dokazovanie doplniť. Na preukázanie svojich tvrdení nenavrhol vykonať ani v konaní
pred súdom prvého stupňa a ani v odvolacom konaní ţiadne dôkazy. Ţalovaný preto
neopodstatnene namietal, ţe konanie pred odvolacím súdom trpí vadou uvedenou v § 237
písm. f/ O.s.p.
Dovolací súd nezistil ani existenciu ţiadneho ďalšieho dôvodu obsiahnutého
v taxatívnom výpočte uvedenom pod písmenami a/ aţ e/ a g/ ustanovenia § 237 O.s.p.
Dovolanie v tejto veci preto ani podľa týchto zákonných ustanovení prípustné nie je.
Moţno teda uzavrieť, ţe dovolací súd nezistil skutočnosti, ktoré by opodstatňovali
prípustnosť dovolania ţalovaného podľa § 237 O.s.p. Keďţe dovolanie nie je prípustné ani
podľa § 238 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky mimoriadny opravný prostriedok
ţalovaného odmietol podľa § 218 ods. l písm. c/ O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p.
bez toho, aby sa zaoberal vecnou správnosťou napadnutého rozsudku odvolacieho súdu.
Dovolací súd nepriznal ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania, ktoré pozostávali
z odmeny jeho právneho zástupcu za vyjadrenie k dovolaniu, nakoľko ich nepovaţoval,
vzhľadom na neprípustnosť dovolania, za trovy potrebné na účelné bránenie práva (§ 142
ods. 1 v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 14. apríla 2011
JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová