Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/128/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu P. M., bývajúceho v P.,

proti ţalovanému P. K., bývajúcemu v P., o ochranu osobnosti, vedenej na Okresnom súde

Povaţská Bystrica pod sp. zn. , o dovolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského

súdu v Trenčíne z 9. marca 2010 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie ţalovaného o d m i e t a .

Ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Povaţská Bystrica rozsudkom z 1. júla 2009 č.k. -27 uloţil

ţalovanému povinnosť zaslať ţalobcovi na adresu jeho trvalého bydliska vlastnoručne

podpísaný list v znení : „Váţený pán M., ospravedlňujem sa Vám za to, ţe som dňa 30. apríla

2007 podal písomné trestné oznámenie adresované Ministerstvu vnútra SR a Generálnej

prokuratúre SR v Bratislave, v ktorom som uviedol ako odosielateľa „Občianske zdruţenie“

s nečitateľným podpisom, v úmysle privodiť Vám trestné stíhanie, v ktorom som nepravdivo

uviedol, ţe obchodujete so zbraňami za účelom pytliactva, podieľate sa na vyzbrojení

pytliakov z H. M. dovozom zbraní z T., ktoré predávate konkrétnym osobám, J. H., Z. a J. H.

z obce H. M., ţe prechovávate nelegálne zbrane v mieste Vášho trvalého bydliska, ako aj

v Hoteli J. v H. M., vo Vašich osobných motorových vozidlách, v presne neurčenom dome

u svokrovcov v obci H., ţe obchodujete s drogami a vyhráţate sa iným osobám zastrelením“

a súčasne uloţil ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy v sume

33 194 eur a náhradu trov konania v sume 3 167 eur na účet jeho právneho zástupcu JUDr. M.

M., všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2

Krajský súd v Trenčíne rozsudkom z 9. marca 2010 sp. zn.

na odvolanie ţalovaného rozsudok okresného súdu potvrdil a rozhodol o náhrade trov

odvolacieho konania. V odôvodnení rozsudku uviedol, ţe okresný súd z výsledkov

vykonaného dokazovania správne ustálil, ţe ţalovaný zneuţil svoje petičné právo, ktoré má

síce zaručené a chránené právnym poriadkom, ale len potiaľ, pokiaľ sa ním nezasiahne

do práva inej osoby, čo sa v danom prípade stalo. Stotoţnil sa so záverom súdu prvého stupňa,

ţe neoprávnený zásah vykonaný formou zneuţitia petičného práva, vzhľadom na jeho obsah,

široký verejný ohlas a publicitu v značnej miere zníţil dôstojnosť ţalobcu v spoločnosti, ţe

nebolo preto postačujúce zadosťučinenie vo forme ospravedlnenia a teda, ţe ţalobca má tieţ

právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch ( ). Z hľadiska výšky

finančnej náhrady uviedol, ţe okresný súd vzal správne zreteľ na závaţnosť vzniknutej

nemajetkovej ujmy (ţalovaný obvinil ţalobcu z predaja zbraní a drog, čo sú skutky, ktoré

objektívne verejná mienka povaţuje za zvlášť závaţné a odsúdenia hodné) a na okolnosti,

za ktorých došlo k neoprávnenému zásahu, včítane tých, ktoré sa vzťahovali k osobe

ţalovaného. Posudzujúc vec z týchto aspektov, povaţoval výšku náhrady nemajetkovej ujmy

priznanej súdom prvého stupňa, za primeranú a spravodlivú. K námietke ţalovaného, podľa

ktorej súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretoţe nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností ( ) uviedol,

ţe v prejednávanej veci ţalovaný nenavrhol na preukázanie svojich tvrdení v konaní

pred okresným súdom, ale ani vo svojom odvolaní, vykonanie ţiadnych dôkazov. Ţalovaný

neuplatnil preto tento odvolací dôvod opodstatnene. Rozhodnutie o trovách konania

odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 224 ods. 1 v spojení § 142 ods. 1 a § 151 ods. 2

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal včas dovolanie ţalovaný. Navrhol

rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. K prípustnosti dovolania

uviedol, ţe v danom prípade odvolanie smerovalo voči celému výroku rozsudku

prvostupňového súdu z dôvodu, ţe súd prvého stupňa nezistil úplne skutkový stav veci.

Predseda odvolacieho senátu mal preto v zmysle pojednávanie nariadiť, nakoľko

v danom prípade bolo potrebné zopakovať a doplniť dokazovanie. Keďţe tak neurobil, zaťaţil

konanie vadou uvedenou v Dovolanie odôvodnil tieţ tým, ţe odvolací

súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, čo je podľa

ďalším dôvodom na podanie dovolania.

Ţalobca vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, ţe smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému

nie je prípustné. Navrhol preto, aby dovolací súd dovolanie ţalovaného odmietol a priznal mu

náhradu trov dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

ţe dovolanie podala včas oprávnená osoba ( ), skúmal najskôr bez

nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), či tento opravný prostriedok

smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno dovolaním napadnúť. Dospel k záveru, ţe dovolanie

ţalovaného smeruje proti takému rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, preto ho treba

odmietnuť.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom.

V zmysle ustanovenia platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu

vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok

vo veci samej ( ), alebo rozsudok, v ktorom sa odvolací súd odchýlil

od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci ( ), alebo

rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil,

ţe je dovolanie prípustné, pretoţe po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu,

alebo ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa

a ( v znení účinnom od 28. februára 2010).

V danej veci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky rozsudku uvedeného

v a , pretoţe nejde o zmeňujúci, ale potvrdzujúci rozsudok, vo výroku

ktorého odvolací súd nevyslovil, ţe je dovolanie proti nemu prípustné a nejde ani o prípad,

v ktorom by súd prvého stupňa vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3

a 4 Dovolanie nie je prípustné ani podľa ustanovenia z dôvodu, ţe

dovolací súd vo veci doposiaľ nerozhodoval.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho

súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237

4

( ), dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či konanie nie je

postihnuté niektorou z vád vymenovaných v aţ g/ (t.j. či v danej veci

nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti byť účastníkom konania, riadneho

zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo

uţ prv začatého konania, prípad absencie návrhu na začatie konania, hoci bol podľa zákona

potrebný, odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať a rozhodovania vylúčeným sudcom,

či konania súdom nesprávne obsadeným).

Dovolací súd však nezistil existenciu ţiadnej podmienky prípustnosti dovolania

uvedenej v tomto zákonnom ustanovení.

K námietke dovolateľa, podľa ktorej odvolací súd postupoval nesprávne, keď

nenariadil vo veci pojednávanie, hoci bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie,

treba uviesť, ţe podľa v znení účinnom od 15. októbra 2008

na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho

súdu pojednávanie vţdy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie. V ostatných

prípadoch moţno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania ( ).

Z dikcie ustanovenia vyplýva, ţe na prejednanie odvolania, ktoré

smeruje proti rozhodnutiu vo veci samej musí predseda senátu nariadiť pojednávanie, okrem

iného aj vtedy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie. Či v konkrétnom

prípade je nevyhnutné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, je však vecou úvahy

odvolacieho súdu a nie účastníkov konania. Ak odvolací súd dospeje k záveru, ţe súd prvého

stupňa náleţitým spôsobom zistil skutkový stav veci a preto nie je potrebné dokazovanie

zopakovať alebo doplniť, nič mu nebráni (ak nejde o ostatné dva v zákone vymenované

prípady) o odvolaní rozhodnúť bez nariadenia pojednávania.

V posudzovanej veci odvolací súd mal za to, ţe súd prvého stupňa zistil úplne

skutkový stav veci a ţe dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým

zisteniam. Nepovaţoval preto za potrebné súdom prvého stupňa vykonané dokazovanie

zopakovať alebo dokazovanie doplniť, o čom rozhodnúť je v jeho plnej kompetencii.

Nemoţno mu preto vyčítať, ţe jeho postup, keď prejednal odvolanie bez nariadenia

pojednávania, bol v rozpore so zákonom. Napokon, dovolateľ v dovolaní ani neuviedol,

konkrétne ktoré dôkazy bolo potrebné zopakovať, prípadne z akých dôvodov bolo potrebné

5

dokazovanie doplniť. Na preukázanie svojich tvrdení nenavrhol vykonať ani v konaní

pred súdom prvého stupňa a ani v odvolacom konaní ţiadne dôkazy. Ţalovaný preto

neopodstatnene namietal, ţe konanie pred odvolacím súdom trpí vadou uvedenou v § 237

písm. f/

Dovolací súd nezistil ani existenciu ţiadneho ďalšieho dôvodu obsiahnutého

v taxatívnom výpočte uvedenom pod písmenami a/ aţ e/ a g/ ustanovenia

Dovolanie v tejto veci preto ani podľa týchto zákonných ustanovení prípustné nie je.

Moţno teda uzavrieť, ţe dovolací súd nezistil skutočnosti, ktoré by opodstatňovali

prípustnosť dovolania ţalovaného podľa Keďţe dovolanie nie je prípustné ani

podľa , Najvyšší súd Slovenskej republiky mimoriadny opravný prostriedok

ţalovaného odmietol podľa ods. l písm. c/ v spojení s

bez toho, aby sa zaoberal vecnou správnosťou napadnutého rozsudku odvolacieho súdu.

Dovolací súd nepriznal ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania, ktoré pozostávali

z odmeny jeho právneho zástupcu za vyjadrenie k dovolaniu, nakoľko ich nepovaţoval,

vzhľadom na neprípustnosť dovolania, za trovy potrebné na účelné bránenie práva (§ 142

ods. 1 v spojení s ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 14. apríla 2011

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová