Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Obo/116/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Jozefa

Štefanka a členiek JUDr. Anny Petruľákovej a JUDr. Ivany Izakovičovej v právnej veci

ţalobcu: S., a. s., so sídlom v B., S. proti ţalovanému: V., s. r. o., so sídlom v D., L.,

zast. JUDr. I.M., advokátom, D., P., o zaplatenie 7 979 371,20 Sk, na odvolanie ţalobcu proti

rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 20.09.2007, č. k. -215 v znení

opravného uznesenia zo dňa 07.11.2007, č. k. -219, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa

20.09.2007, č. k. -215 v znení opravného uznesenia zo dňa 07.11.2007,

č. k. -219 p o t v r d z u j e.

Ţalobca je povinný nahradiť ţalovanému trovy odvolacieho konania v sume

26 814 Sk, t. j. 890,06 Eur na účet jeho právneho zástupcu.

O d ô v o d n e n i e:

Krajský súd v Trenčíne napadnutým rozsudkom v znení opravného uznesenia ţalobu

zamietol a ţalobcu zaviazal nahradiť ţalovanému trovy konania vo výške 241 746 Sk.

Podľa odôvodnenia rozhodnutia ţalobca sa ţalobou doručenou súdu dňa 15.08.2003

domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal ţalovaného zaplatiť mu sumu 7 979

371,20 Sk a úroku z omeškania vo výške 10,71% ročne zo sumy 977 234 00 Sk

od 06.12.2002 do zaplatenia, zo sumy 1 337 796,90 Sk od 01.01.2003 do zaplatenia, zo sumy

807 699,20 Sk od 23.01.2003 do zaplatenia a zo sumy 4 856 641,10 Sk od 05.07.2003

do zaplatenia, a to titulom náhrady škody, spočívajúcej v dodávke nekvalitného betónu, ktorá

bola preukázaná vypracovaným znaleckým posudkom č. 8/2002 znalcom Ing. A.G., CSc.,

z ktorého vyplynulo, ţe ţalovaný nedodal ţalobcovi betón kvality B-30 (kocková pevnosť

betónu), ale triedy najviac B-20. Ţalobca opravu podláh stavby „Rekonštrukcia haly C - T., a.

s., T.“ vyúčtoval faktúrou číslo 10362 zo dňa 21.11.2002 v sume 977 234,00 Sk, splatnou dňa

05.12.2002, faktúrou číslo 10381 zo dňa 17.12.2002 v sume 1 337 796,90 Sk, splatnou

31.12.2003, faktúrou číslo 10387 zo dňa 08.01.2003 v sume 807 699,20 Sk, splatnou dňa

22.01.2003 a faktúrou číslo 10197

zo dňa 27.06.2003 v sume 4 856 641,10 Sk, splatnou ihneď, ktoré však ţalovaný ţalobcovi

neuhradil.

Podaním zo dňa 20.02.2007 vzal ţalobca svoj ţalobný návrh v časti zaplatenia sumy

1 053 297,30 Sk späť. So späťvzatím ţalobného návrhu v časti zaplatenia sumy

1 053 297,30 Sk súhlasil aj ţalovaný a súd preto uznesením zo dňa 17.09.2007 konanie v tejto

časti zastavil.

Súd zistil, ţe ţalovaný sa zaviazal dodať ţalobcovi na základe kúpnej zmluvy

č. /BZ uzatvorenej podľa § 409 a nasl. Obch. zákonníka dňa 13.02.2002

betónové zmesi (B-15, B-20 a B-30) podľa potreby a v mnoţstve poţadovanej ţalobcom,

v cene a kvalite tam dohodnutej v období od 2/2002 do 9/2002 a za cenu dojednanú, pričom

ţalovaný bol povinný dodať doklady o kontrolno-výrobných skúškach podľa STN 73 2400

za kaţdých 100 m betónovej zmesi.

Medzi účastníkmi bolo sporné, či ţalovaný dodal ţalobcovi betónové zmesi

dohodnutej kvality

Zo znaleckého posudku Ing. G., ktorý si dal ţalobca vypracovať pre účely vymáhania

náhrady spôsobenej škody, súd zistil podiel jednotlivých účastníkov na vadách percentuálne

tak, ţe projektant nesie zodpovednosť za vady vo výške 41,25%, investor 5%, výrobca

betónovej zmesí 31,25%, spracovateľ betónovej zmesi do konštrukcie podlahy 18,75%

a zhotoviteľ 3,75%.

Z protokolov o skúške, vypracovaných T., n. o. v N. č. 30/248/02, ,

, , , , ktoré predloţil ţalobca, súd zistil, ţe

kocková pevnosť predloţených vzoriek bola od 17 MPa do 25,5 MPa.

Z protokolov o skúške vypracovaných T., n. o. v N. č. , ,

, , ktoré predloţil ţalovaný, súd zistil, ţe kocková pevnosť predloţených

vzoriek bola od 42 MPa

do 54 MPa.

Z výpovede právnej zástupkyne ţalobcu na pojednávaní dňa 28.01.2005 vyplynulo,

ţe ţalobca si písomne neuplatnil u ţalovaného nároky z vád tovaru, ktorý mu bol dodaný

kúpnou zmluvou z 13.02.2002, ale nekvalitný betón reklamoval len ústne.

Výpoveďami ďalších svedkov bolo zistené, ako sa kládla betónová podlaha

v predmetnej hale C a postup, ktorý nasledoval po zistení, ţe betónová podlaha nezodpovedá

parametrom, ktoré boli na ňu v projekte kladené, ako aj skutočnosť, ţe bol vypracovaný nový

projekt betónovej podlahy, kde sa kládla separačná fólia pod celý povrch betónovej podlahy,

pričom táto nová podlaha bola vo väčšej hrúbke a bola spevnená ţeleznými výstuţami

(kari rohoţe) .

Po právnej stránke posúdil súd vzťah účastníkov konania podľa § 409 a nasl.

Obch. zák. Dospel k záveru, ţe medzi ţalovaným a ţalobcom bola platne uzavretá kúpna

zmluva, ktorej predmetom bola dodávka betónových zmesí v kvalite a mnoţstve poţadovanej

ţalobcom za dojednanú cenu. Ţalovaný bol zároveň ţalobcom poverený v zmysle dojednanej

zmluvy zabezpečovať odoberanie vzoriek betónových zmesí podľa STN. Po zistení, ţe tovar

má vady, nezaslal ţalobca oznámenie o vadách, vrátane voľby nároku, ktorý si z vadného

tovaru uplatňuje podľa § 436 ods. 2 Obch. zák. Následne podal na súd ţalobu, ktorou si

uplatnil nárok na zaplatenie sumy 7 979 371,20 Sk s príslušenstvom titulom náhrady škody.

Súd sa pri skúmaní ţalobcovho nároku na náhradu škody z titulu dodania vadného

tovaru zaoberal predovšetkým postupom ţalobcu pri reklamácii vád tovaru podľa § 436 a 437

Obch. zák. a zistil, ţe ţalobca sa nimi dôsledne neriadil, a teda ako nepozornému

a neopatrnému mu nemoţno nárok na náhradu škody spôsobenej dodaním vadného tovaru

podľa § 440 ods. 2 priznať. Ustanovenie § 440 ods. 2, ktoré vyslovuje striktnú zásadu, podľa

ktorej uspokojenie, ktoré môţe kupujúci dosiahnuť uplatnením niektorého z nárokov z vád,

nemôţe dosiahnuť uplatnením nároku z iného právneho dôvodu, najmä z titulu náhrady

škody. Ţalobca ako kupujúci, ktorému v dôsledku nesprávnej reklamácie vád tovaru

na základe toho, ţe písomne neoznámil ţalovanému vady predávaného tovaru, vrátane voľby

nároku z dodania vadného tovaru, sa totiţ v súdnom konaní nemôţe domôcť náhrady ujmy,

ktorá by bola uspokojená zavčas a správne uplatnenej reklamácie vád tovaru podľa § 436

Obch. zák. Z pravidla obsiahnutého v § 440 ods. 2 totiţ vyplýva, ţe nároky z vád v rozsahu,

v ktorom mohli a mali byť vysporiadané ujmou vzniknutou vadným plnením, sú z náhrady

škody vylúčené.

Súd uzavrel, ţe nemohol podľa § 440 ods. 2 Obch. zák. ţalobcovi priznať náhradu

škody z vád plnenia, ktoré nebolo včas reklamované, preto ţalobu v celom rozsahu zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol podľa

Proti tomuto rozsudku sa odvolal ţalobca a navrhol, aby ho odvolací súd zmenil tak,

ţe ţalovaný je ţalobcovi povinný zaplatiť istinu 6 926 073,90 Sk s 10,71% úrokom

z omeškania, pričom presne označil sumy, z ktorých vychádzal a dátumy, od ktorých navrhuje

úrok z omeškania priznať.

Namieta, ţe súd l. stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam, neúplne zistil skutkový stav veci, pretoţe nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Nesprávne skutkové zistenia vidí v konštatovaní súdu l. stupňa, ţe ţalobca po zistení,

ţe tovar má vady, nezaslal ţalovanému oznámenie o vadách, vrátane voľby nároku, ktorý si

z vadného plnenia uplatňuje podľa § 436 ods. 2 Obch. zák. a následne podal na súd ţalobu

o zaplatenie 7 979 371,20 Sk s prísl. titulom náhrady škody, (str. 3 ods. 6), ţe ţalobca sa pri

reklamácii vád neriadil dôsledne podľa § 436 a § 437 Obch. zák. (str. 3 ods. 7) a ţe ide

na ťarchu ţalobcu, ak si dohodol so ţalovaným v zmluve, ţe odoberanie vzoriek a vzorky

betónových zmesí zabezpečí ţalovaný. Ţalobca mal byť podľa zistenia prvostupňového súdu

pri uzavretí kúpnej zmluvy bdelý a ostraţitejší a dojednať odoberanie vzoriek priamo

na mieste, kde sa betónové zmesi pouţívali (str. 4 ods. 2).

Podľa jeho mienky o tom, ţe dodanú nekvalitnú betónovú zmes u ţalovaného

reklamoval, svedčí objednávka búracích a betonárskych prác ţalovaným a svedecká výpoveď

Ing. B. Tieto skutočnosti podľa neho svedčia o tom, ţe im muselo predchádzať oznámenie

o vadách dodaného betónu. Podľa jeho názoru nepredpisuje kupujúcemu

písomnú formu pre podanie správy o vadách tovaru.

Poukazuje tieţ na to, ţe § 436 a § 437 Obch. zák. neustanovujú povinnosť,

aby kupujúci spolu s podaním správy o vadách oznámil aj voľbu nároku z vád tovaru a ţe súd

neprihliada na oneskorenie notifikačnej povinnosti z úradnej moci, ale len na námietku

vznesenú predávajúcim, t. z., ţe ak ţalovaný neuplatní námietku v konaní, môţe byť

kupujúcemu priznané právo z vadného plnenia.

Pokiaľ ide o námietku, ţe súd l. stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretoţe nevykonal

navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, uvádza, ţe na pojednávaní

dňa 08.12.2006 poskytol súd ţalobcovi lehotu na doplnenie ţalobného návrhu

a zdokladovanie uplatneného nároku na náhradu škody. Ţalobca podaním zo dňa 20.02.2007,

doručeným súdu dňa 22.02.2007, sa nielen vyjadril k priebehu konania a skutkovému stavu,

ale doplnil ţalobný návrh o čl. II. 1, v ktorom uviedol, ţe ţalobca vyfakturoval opravu

priemyselných podláh na stavbe 2376 - T. Hala „C“ štyrmi faktúrami, čím ţalobca

vyfakturoval ţalovanému celkove sumu 7 979 371 20 Sk. Ďalej uvádza, ţe z toho časť

vo výške 830 044,90 Sk zanikla započítaním. Výsledkom je suma 6 928 844,20 Sk, ktorú si

uplatňuje titulom náhrady škody podľa § 373 a nasl. Obch. zák. Rozsahom náhrady škody

sa súd tieţ nezaoberal.

Tvrdenie o nesprávnom právnom posúdení veci súdom l. stupňa opiera o svoju

mienku, ţe ţalobca podal správu ţalovanému o vadách dodaného tovaru (betónovej zmesi

B-30). Porušením zmluvného záväzku ţalovaným vznikla ţalobcovi škoda vyššia, ako by mu

poskytlo uspokojenie z niektorého z nárokov z vád tovaru a ţalovaný je povinný zaplatiť

ţalobcovi istinu 6 926 073,90 Sk s príslušenstvom titulom náhrady škody a odmeny

za zmluvne vykonané práce.

Ţalovaný sa k ţalobcovmu odvolaniu stručne vyjadril vo svojom vyjadrení k jeho

dovolaniu proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým tento odvolanie ţalobcu ako

oneskorené odmietol.

Namieta, ţe uţ na l. pojednávaní ţiadal, aby ţalobca predloţil projektovú

dokumentáciu, ktorá obsahovala 2 projekty, ako aj reklamačný protokol a ţalobca ho ani

na poslednom pojednávaní nepredloţil. Naďalej tvrdí, ţe spracovanie betónovej zmesi nebolo

v súlade s predpísanou technologickou betonáţou a ţe podloţie bolo chybné. Namietal tieţ

fiktívnosť výpočtu výšky škody.

Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal odvolanie podľa

bez nariadenia pojednávania v zmysle a dospel k záveru, ţe nie je

dôvodné.

Odvolací súd skonštatoval, ţe súd l. stupňa pristupoval k prejednaniu a rozhodnutiu

veci v súlade s ust. a Podľa názoru odvolacieho súdu súd l. stupňa vec

správne rozhodol a svoje rozhodnutie v súlade s ust. odôvodnil.

Odvolací súd sa s týmto odôvodnením v celom rozsahu stotoţnil. Na zdôraznenie

správnosti napadnutého rozhodnutia v súlade s ust. stručne reaguje

na odvolanie ţalobcu.

Pokiaľ odvolateľ namieta, ţe súd l. stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel

k nesprávnym skutkovým zisteniam a tieto vidí v zistení, ţe ţalobca nezaslal ţalovanému

oznámenie o vadách, vrátane voľby nároku, ktorý si z vadného plnenia uplatňuje podľa § 436

ods. 2 Obch. zák. a ţe sa pri reklamáciách neriadil dôsledne ust. § 436 a § 437 Obch. zák.

a ţe jeho tvrdenie v odvolaní, ţe objednávka búracích prác ţalovaným a výpoveď svedka

Ing. B. svedčí o tom, ţe oznámenie predchádzalo, odvolací súd sa s týmto tvrdením

nestotoţnil. Podľa mienky odvolacieho súdu ust. § 428 Obch. zák. v rozhodovanom prípade

predpokladá podanie písomnej správy.

Účastníci konania majú podľa pripojených výpisov z OR pomerne rozsiahlu oblasť

podnikania, čo značí aj potrebu písomného záznamu pre podnikanie dôleţitých skutočností.

Reklamácia vád, ktorých náhradu ţalobca vyčíslil sumou vyše 6 mil. Sk, medzi takéto

skutočnosti nesporne patrí.

Odvolací súd sa nemôţe stotoţniť ani s mienkou odvolateľa, ţe ţalovaný uznal listom

zo dňa 31.05.2004, označeným ako mimosúdne vyrovnanie, svoju zodpovednosť za škodu

vzniknutú dodaním vadnej betónovej zmesi vo výške 2 400 00 Sk. Podľa názoru odvolacieho

súdu išlo o snahu skončiť čím skôr spor o sumu vyše 7 mil. Sk, ktorý znamenal

pre podnikateľa zaoberajúceho sa výrobou betónových zmesí nielen nepredvídateľné finančné

náklady.

Ani odvolateľova námietka, ţe súd l. stupňa nevykonal ním navrhnuté dôkazy

na výšku uplatnenej náhrady škody nie je opodstatnená. Súd l. stupňa správne vychádzal

zo skutočnosti, ţe kúpnu zmluvu účastníci uzavreli podľa § 409 Obch. zák. Preto dôsledne

aplikoval ustanovenia upravujúce kúpnu zmluvu.

V podaní doručenom súdu dňa 22.02.2007, označenom ako doplnenie ţalobného

návrhu a čiastočné späťvzatie návrhu na začatie konania, (čl. 156) si ţalobca uplatnil právo )

na náhradu škody podľa ust. § 373 Obch. zák.

Podľa § 373 Obch. zák., kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu,

je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaţe preukáţe, ţe porušenie

povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

Podľa § 374 ods. 1 Obch. zák., za okolnosti vylučujúce zodpovednosť sa povaţuje

prekáţka, ktorá nastala nezávisle od vôle povinnej strany a bráni jej v splnení jej povinností,

ak nemôţe rozumne predpokladať, ţe by povinná strana túto prekáţku alebo jej následky

odvrátila, alebo prekonala a ďalej, ţe by v čase vzniku záväzku túto prekáţku predvídala.

Podľa § 376 Obch. zák., poškodená strana nemá nárok na náhradu škody,

ak nesplnenie povinností povinnej strany bolo spôsobené konaním poškodenej strany alebo

nedostatkom súčinnosti, na ktorú bola poškodená strana povinná.

Podľa úsudku odvolacieho súdu nemoţno ţalobcovi priznať náhradu uplatnenej

náhrady škody, pretoţe podľa obsahu spisu si ţalovaný svoje povinnosti splnil. Súd 1. stupňa

v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza, ţe v kúpnej zmluve, ktorú účastníci uzavreli podľa

§ 409 a nasl. Obch. zák., ţalobca poveril zabezpečovať odoberanie vzoriek betónových zmesí

podľa STN a ţe z protokolov o skúške vypracovaných T. v N. č. , ,

, ktoré predloţil ţalovaný, súd zistil, ţe kocková pevnosť predlţených vzoriek bola

od 42 MPa do 54 MPa. Navyše, ţalobca vypracovaním druhého projektu uznal vady prvého

projektu, na základe ktorého realizácie došlo k vadám vytýkaným ţalovanému.

Ţalovaný v tejto súvislosti vo svojom vyjadrení k ţalobcovmu odvolaniu uvádza,

ţe existenciu dvoch projektov potvrdil aj stavbyvedúci Ing. B. a svedkovia aj znalec potvrdili,

ţe betón nasiakol olejom a z tohto dôvodu nemohol mať poţadovanú pevnosť,

ţe na podlahu nebola umiestnená separačná fólia, nebola rovná a trčali z nej drôty

zo ţelezných podloţí, ktoré boli v pôvodnej podlahe. Aj v odôvodnení rozsudku súd l. stupňa

konštatuje, ţe podľa nového projektu sa kládla separačná fólia pod celý povrch betónovej

podlahy, pričom táto nová podlaha bola hrubšia a spevnená ţeleznými výstuţami (kari

rohoţe).

S týmto doplnením odôvodnenia súdu l. stupňa odvolací súd napadnutý rozsudok

ako vecne správny podľa a potvrdil.

Úspešnému ţalovanému vzniklo podľa § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods. 1

právo na náhradu trov konania. Ţalovaný sa prostredníctvom svojho právneho

zástupcu písomne vyjadril k ţalobcovmu dovolaniu, za čo mu patrí náhrada trov právneho

zastúpenia za l. úkon právnej sluţby v sume 890,06 eur. Odvolací súd mu ich náhradu priznal.

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 19. apríla 2011

JUDr. Jozef Štefanko, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová