Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
17f/382471.abbb18.pdf
PDF · 121.03 KB
No categories available
1Obo/127/2010
Najvyšší súd 1 Obo 127/2010
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Jozefa
Štefanka a členiek JUDr. Anny Petruľákovej a JUDr. Ivany Izakovičovej v právnej veci
ţalobcu: Ing. S.P., C., K., zast. JUDr. M.K., advokát, F., K. proti ţalovanému: JUDr. J.S., Š.,
K., správca konkurznej podstaty M., a. s., K., zast. JUDr. M.H., W., K., o určenie pravosti
prihlásenej pohľadávky vo výške 12 315,98 eur (371 031,20 Sk), na odvolanie ţalobcu
proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach
zo dňa 25.06.2010, č. k. 15 Cb/1025/2001-92, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach
zo dňa 25.06.2010, č. k. 15 Cb/1025/2001-92 p o t v r d z u j e.
Ţalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e:
Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom ţalobu zamietol a účastníkom
náhradu trov konania nepriznal.
Podľa odôvodnenia rozhodnutia ţalobca sa svojim návrhom domáhal, aby súd určil,
ţe jeho pohľadávka voči úpadcovi vo výške 179 541 Sk titulom istiny vo výške 164 730,20
Sk titulom 17,6% úroku z omeškania a vo výške 26 760 Sk titulom trov potrebných na účelné
vymáhanie jeho nároku v súdnom konaní je nesporná. Súčasne uplatnil náhradu trov konania.
Uviedol, ţe na prieskumnom pojednávaní správca poprel prihlásenú pohľadávku,
s čím sa nestotoţňuje, pretoţe jeho nárok je plne v súlade s managerskou zmluvou
a rozhodnutím predstavenstva úpadcu. V súlade s Managerskou zmluvou z 27.09.1995
vykonával funkciu generálneho riaditeľa úpadcu a v súlade s čl. III. a IV. Zmluvy
mu prislúcha za vykonanú prácu plat, ktorý sa skladá zo základného platu vo výške 35 000 Sk
mesačne a z pohyblivej zloţky určenej podľa čl. V. zmluvy.
Po naplnení podmienok pre priznanie pohyblivej zloţky rozhodlo predstavenstvo
na zasadnutí 21.12.1995 o vyplatení pohyblivej zloţky tak, ţe schválilo vyplatenie 35%
z uvedenej zloţky platu ţalobcu do konca roka 1995 a 35% po schválení koncoročného
výsledku hospodárenia. Na základe toho mu bolo vyplatených 35% z pohyblivej zloţky platu
v sume 109 541 Sk.
Súd zistil na základe dokazovania tento skutkový stav:
Uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 01.08.2001, č. k. 5K 124/2001-24 bol
vyhlásený konkurz na majetok dlţníka M., a.s., K., N., K. Prihláškou
zo dňa 02.10.2001 ţalobca prihlásil svoju pohľadávku voči úpadcovi, a to podľa § 31 ods. 4
písm. a/ Zákona o konkurze a vyrovnaní titulom nároku na mzdu istinu 109 541 Sk a úroky
z omeškania vo výške 17,6% ročne od 2.7.1996 do vyhlásenia konkurzu vo výške 98 033,50
Sk, spolu 207 574,50 Sk; podľa § 31 ods. 4 písm. a/ titulom nároku na odstupné pri skončení
pracovného pomeru istinu 70 000 Sk a úroky z omeškania vo výške 17,6% od 13.3.1996
do vyhlásenia konkurzu vo výške 66 696,70 Sk, spolu 136 696,70 Sk; ďalej prihlásil trovy
konania vynaloţené na uplatnenie pohľadávky v súdnom konaní vedenom pod sp. zn.
11C/711/97 vo výške 16 320 Sk a v konaní, sp. zn. 11C/710/97 vo výške 10 440 Sk, spolu
všetko vo výške 371 031,20 Sk. Na prieskumnom pojednávaní správca konkurznej podstaty
poprel prihlásenú pohľadávku z dôvodu, ţe súdny spor vedený ohľadne pohľadávky nie je
ukončený.
Ţalobca uviedol, ţe svoj nárok uplatnil v súdnych konaniach, v ktorých bola
preukázaná oprávnenosť jeho nároku vykonaným dokazovaním. Zo spisu Okresného súdu
Košice II, sp. zn. 11C/710/97 a sp. zn. 11C/711/97 bolo zistené, ţe v oboch prípadoch bolo
konanie na základe späťvzatia návrhu ţalobcu zastavené. V uvedených konaniach
o oprávnenosti uplatneného nároku nebolo meritórne rozhodnuté, teda nebolo preukázané
tvrdenie ţalobcu o dôvodnosti pohľadávky.
Súd zistil, ţe ţalobca a úpadca uzavreli dňa 27.9.1995 managerskú zmluvu
o individuálnych pracovných a platových podmienkach. Podľa čl. I zmluvy spoločnosť
menovala ţalobcu do funkcie generálneho riaditeľa spoločnosti. Podľa čl. IV. bod 1 zmluvy,
základný plat sa stanoví s účinnosťou od 1.9.1995 vo výške 35 000 Sk.
V čl. V. zmluvy je upravená pohyblivá zloţka platu a podľa bodu 1 písm. a/
generálnemu riaditeľovi patrí pohyblivá zloţka 30% pri dosiahnutí bilančného zisku
za kalendárny rok vo výške 1 038 mil. Sk; podľa písm. c/ 40% pri zhodnotení vybraných
ekonomických ukazovateľov hospodárenia spoločnosti, t. j. stav pohľadávok, stav záväzkov,
cash flow, úverová zaťaţenosť; podľa písm. c/ 30 % hodnotenie koncepčnej práce v oblasti
investícií, inovácie, riadenia ľudských zdrojov, marketingu, finalizácie poloproduktov.
V čl. V. bod 2 bolo dohodnuté, ţe výška pohyblivej zloţky platu neprekročí 100% súhrnu
platov vyplatených za príslušný rok, za čas výkonu funkcie a podľa bodu 3 výsledná čiastka
pohyblivej zloţky platu v zmysle ods. l sa vypočíta na základe údajov z ročnej účtovnej
uzávierky overenej audítorom.
Podľa čl. IV. bod 2 managerskej zmluvy, ak dôjde v čase platnosti tejto zmluvy
k odvolaniu generálneho riaditeľa z funkcie a súčasne i k ukončeniu jeho pracovného pomeru
v spoločnosti, prináleţí mu náhrada vo výške dvojnásobku základného platu stanoveného
v ods. l. Obdobný postup sa uplatní i v prípade, kedy dôjde k odvolaniu generálneho riaditeľa
z funkcie a ukončeniu jeho pracovného pomeru v spoločnosti, v súvislosti so zmenou právnej
subjektivity spoločnosti, pokiaľ generálny riaditeľ nebude v novovzniknutom subjekte
vykonávať rovnakú alebo podobnú funkciu.
Predstavenstvo spoločnosti úpadcu na zasadnutí dňa 21.12.1995 schválilo vyplatenie
35% pohyblivej zloţky platu pre generálneho riaditeľa do konca roka 1995, v nadväznosti
na managerskú zmluvu bude zvyšných 35% pohyblivej zloţky vyplatených aţ po schválení
koncoročného výsledku audítorom. Pohyblivá zloţka vo výške 35% bola úpadcom ţalobcovi
zaplatená.
Zo správy audítora o overení ročnej účtovnej závierky za rok 1995 vyplýva, ţe za rok
1995 dosiahol úpadca stratu 13 179 000 Sk. Generálny riaditeľ spoločnosti Ing. P.S. dňa
4.4.1996 navrhol predstavenstvu spoločnosti vzhľadom na dosiahnutú stratu zrušenie výplat
pohyblivej časti mzdy a predstavenstvo na zasadnutí 28.6.1996 tento návrh schválilo.
Z uvedeného súd vyvodil, ţe kritéria pre vyplatenie pohyblivej časti mzdy v zmysle
managerskej zmluvy neboli splnené.
Súd ďalej zistil, ţe odvolávacím dekrétom zo dňa 13.2.1996 predstavenstvo úpadcu
odvolalo ţalobcu z funkcie generálneho riaditeľa s účinnosťou od 13.2.1996. Dekrét ţalobca
prevzal osobne dňa 13.2.1996. Dňa 19.2.1996 bola medzi ţalobcom a úpadcom uzatvorená
dohoda o rozviazaní pracovného pomeru. Podľa dohody pracovný pomer končí dňom
20.2.1996 a ako dôvod dohody rozviazania pracovného pomeru je uvedená zmena štruktúry
akcionárov a z toho vyplývajúce organizačné zmeny. Z tohto potom podľa súdu vyplynulo,
ţe neboli splnené predpoklady pre vznik práva na náhradu dvojnásobku základného platu
v zmysle čl. IV. bod 2 managerskej zmluvy. K odvolaniu ţalobcu z funkcie generálneho
riaditeľa došlo dňa 13.2.1996 a následne dňa 20.2.1996 došlo k skončeniu pracovného
pomeru, teda k odvolaniu z funkcie nedošlo súčasne so skončením pracovného pomeru.
K odvolaniu z funkcie a skončeniu pracovného pomeru nedošlo ani v súvislosti so zmenou
právnej subjektivity spoločnosti.
V závere súd uviedol, ţe vykonaným dokazovaním dospel k záveru, ţe ţalobca
vzhľadom na dosiahnutú stratu spoločnosti a určenie pohyblivej zloţky mzdy v zmluve
nepreukázal nárok na zaplatenie pohyblivej zloţky platu. Ţalobca nesplnil kritériá
pre priznanie pohyblivej zloţky platu. Tieţ nepreukázal vznik nároku na náhradu
dvojnásobku základného platu podľa čl. IV. bod 2 managerskej zmluvy, nedošlo k odvolaniu
generálneho riaditeľa z funkcie a súčasne i k skončeniu jeho pracovného pomeru, ako to tvrdil
ţalobca. Ţalobca nepreukázal, ţe mu vzniklo právo na zaplatenie uplatnenej istiny, preto mu
nevzniklo ani právo na uplatnený úrok z omeškania za oneskorené zaplatenie tejto istiny.
Pokiaľ ide o uplatnené trovy konania v sporoch vedených na Okresnom súde Košice II,
sp. zn. 11C/710/97 a 11C/711/97, tieto boli ukončené zastavením konania pre späťvzatie
návrhu ţalobcom, ţalobcovi preto nevzniklo právo domáhať sa ich náhrady od úpadcu
ako ţalovaného v týchto sporoch.
Pokiaľ ide o náhradu trov konania, súd ju úspešnému ţalovanému nepriznal, pretoţe
si ju neuplatnil.
Proti tomuto rozsudku sa odvolal ţalobca. Odôvodnil ho podľa § 205 ods. 2 písm. d/
a f/ O. s. p. a navrhol ho zmeniť tak, ţe odvolací súd ţalobe v celom rozsahu vyhovie a prizná
mu náhradu trov prvostupňového i odvolacieho konania Trovy l. stupňa vyčíslil sumou
1 627,78 eur a trovy odvolacieho konania 350,28 eur.
Tvrdí, ţe súd l. stupňa bez akéhokoľvek zdôvodnenia zaloţil svoje rozhodnutie
na nasledovnom konštatovaní:
k bodu a) ţaloby - „Z uvedeného vyplýva, ţe kritéria pre vyplatenie pohyblivej časti
mzdy v zmysle managerskej zmluvy neboli splnené.“
k bodu b) ţaloby - súd konštatoval, ţe keďţe k odvolaniu navrhovateľa a k ukončeniu
pracovného pomeru nedošlo súčasne ani v súvislosti so zmenou právnej subjektivity
spoločnosti, nárok na náhradu dvojnásobku základného platu v zmysle managerskej zmluvy
navrhovateľovi nepatrí.
Tvrdí, ţe k zastaveniu konania vo veciach vedených na Okresnom súde Košice II
pod sp. zn. 11C/710/97 a 11C 711/97 došlo pre nedostatok súhlasu správcu konkurznej
podstaty s pokračovaním v spore a ţe v týchto sporoch uplatnené nároky mu tento súd, i keď
neprávoplatnými rozhodnutiami, priznal. Namieta, ţe súd l. stupňa sa s dokazovaním v týchto
konaniach, ktoré je podstatné aj pre predmetné konanie, prečo ţalobca aj ţiadal pripojenie
týchto spisov, neoboznámil. Na zdôvodnenie opodstatnenosti tejto svojej námietky obšírne
opakuje svoje tvrdenia týkajúce sa pohľadávky vo výške 109 541 Sk a prísl. a vo výške
70 000 Sk s prísl., kaţdej osobitne.
Ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu ţalobcu navrhol napadnutý rozsudok ako správny
potvrdiť.
Uvádza predovšetkým, ţe managerska zmluva, o ktorú ţalobca opiera uplatnený
nárok, nespĺňa náleţitosti stanov a. s. M., pretoţe na VZ spoločnosti, konanom dňa 24.6.1993
bolo určené, ţe managerské zmluvy majú podpísať 2 členovia predstavenstva, zatiaľ čo
zmluvy so ţalobcom podpísal len predseda predstavenstva.
Poukazuje na list zo dňa 11.9.1996, v ktorom nové predstavenstvo posúdilo
ukazovatele hodnotenia a konštatovalo, ţe neboli splnené, a preto rozhodlo, ţe zvyšných 35%
pohyblivej zloţky platu nebude generálnemu riaditeľovi vyplatených, ale ţe tento nemusí
vyplatenú zálohovú čiastku vrátiť.
Pokiaľ ide o uplatnenú zloţku návrhu vo výške 70 000 Sk z titulu odstupného,
poukazuje na to, ţe nejde o odmenu za vykonanú prácu, teda nie o nárok pracovnoprávny.
Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal odvolanie podľa § 212 ods. 1 O. s. p
bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záver, ţe nie je
dôvodné.
Keďţe sa odvolací súd stotoţnil nielen s výrokom napadnutého rozsudku, ale aj s jeho
odôvodnením, a to v celom rozsahu, v súlade s ust. § 219 ods. 2 O. s. p. na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozsudku dopĺňa ďalšie dôvody.
Ţalobca v odôvodnení v časti týkajúcej sa pohľadávky vo výške 109 541 Sk s prísl.
uvádza, ţe na zasadnutí predstavenstva úpadcu dňa 21.12.1995 sa rozhodlo jednak o priznaní
mu 70% pohyblivej zloţky platu aj o spôsobe jej výplaty, a to tak, ţe 1. časť do konca roku
1995 a 2. časť po schválení konečného výsledku audítorom. Pritom poukazuje na tú
skutočnosť, ţe v tomto rozhodnutí sa neuvádza akého koncoročného výsledku - kladného
záporného a pod. Táto interpretácia záznamu zo zasadnutia predstavenstva úpadcu zo dňa
21.12.1995 nie je správna. Je nepochybné, ţe rozhodovanie predstavenstva vychádzalo
z managerskej zmluvy zo dňa 27.9.1995 uzavretej so ţalobcom, z jej čl. III označenej
ako Zmluvný plat, podľa ktorého sa zmluvný plat skladá zo základného platu a pohyblivej
zloţky určenej na základe dosiahnutého bilančného zisku, zohľadnenia vybraných
ekonomických ukazovateľov a hodnotenia koncepčnej riadiacej práce. Z citovaného vyplýva,
ţe kladný výsledok hospodárenia mal vplyv na priznanie a vyplatenie pohyblivej zloţky
platu.
V súlade s tým je aj ust. čl. V, označeného ako Pohyblivá zloţka platu. Nesprávna je
tieţ ţalobcova interpretácia záznamu zo zasadnutia predstavenstva úpadcu konaného dňa
21.12.1995 v časti označenej k bodu 4. Rôzne, podľa ktorého predstavenstvo schválilo
vyplatenie 35% pohyblivej zloţky platu pre GR do konca roka 1995 v nadväznosti
na managerskú zmluvu. „Zvyšných 35% pohyblivej zloţky bude vyplatených aţ po schválení
koncoročného výsledku audítorom.“ Citované vyjadrenie nemoţno vykladať ako priznanie
aj zvyšných 35 % pohyblivej zloţku platu.
Pokiaľ odvolateľ namieta, ţe sa súd l. stupňa nezaoberal dôkazmi predloţenými,
prípadne vykonanými v iných konaniach, odvolací súd to povaţuje za neopodstatnené.
Súd l. stupňa pristupoval k riešeniu veci v súlade s ust. § 120 a 132 O. s. p. Skúmal
a preveroval tvrdenia a vyjadrenia účastníkov, ako aj priloţené a navrhované dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, s istým nadhľadom daným odbornými vedomosťami a skúsenosťami
sudcu v porovnaní s prístupom účastníkov, ktorí vidia vec a posudzujú ju zo svojho
individuálneho subjektívneho zreteľa a je preto prirodzené, ţe názor súdu na potrebnosť
vykonania určitého dôkazu nie je vţdy zhodný s mienkou účastníkov. Súd je totiţ pri svojej
činnosti viazaný aj jej základnou zásadou zakotvenou v ust. § 6 O. s. p. zabezpečiť rýchlu
a účinnú ochranu práv. Námietka by bola dôvodná len v prípade právoplatného rozhodnutia
vo veci iným súdom.
Čo do námietok uvedených v časti odvolania, týkajúcej sa pohľadávky vo výške
70 000 Sk s prísl., odvolací súd poukazuje na jasné a jednoznačné znenie čl. IV managerskej
zmluvy aj odvolacieho dekrétu zo dňa 13.2.1996. Podľa čl. IV bod 2 prvá veta managerskej
zmluvy, ak dôjde v čase platnosti tejto zmluvy k odvolaniu generálneho riaditeľa z funkcie
a súčasne i k ukončeniu jeho pracovného pomeru v spoločnosti, prináleţí mu náhrada
vo výške dvojnásobku platu stanoveného v ods. 1. V odvolacom dekréte zo dňa 13.2.1996
sa v tejto súvislosti výslovne uvádza: „O Vašom ďalšom pracovnom zaradení rozhodne
generálny riaditeľ a. s.“. Pokiaľ zo znenia odvolacieho dekrétu odvolateľ „vyvodzuje“ viac,
ako zrejmú vôľu úpadcu vyplatiť ţalobcovi jeho riadny nárok na náhradu, svedčí to
o jednoznačne neobjektívnom jeho výklade. Čl. IV. managerskej zmluvy totiţ výslovne
ustanovuje, ţe musí dôjsť k súčasnému odvolaniu generálneho riaditeľa z funkcie a skončenie
jeho pracovného pomeru. Čo sa nestalo. Obdobný postup sa podľa čl. IV bod 2 uplatňuje
i v prípade, keď dôjde k odvolaniu generálneho riaditeľa z funkcie a skončeniu jeho
pracovného pomeru v spoločnosti v súvislosti so zmenou právnej subjektivity. Ani takáto
situácia nenastala, odvolateľ to ani netvrdí.
S týmto doplnením odôvodnenia odvolací súd rozsudok súdu l. stupňa ako vecne
správny v súlade s ust. § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.
Úspešnému ţalovanému vzniklo podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust. § 142
ods. 1 O. s. p. právo na náhradu trov odvolacieho konania. Keďţe mu ţiadne nevznikli,
odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 19. apríla 2011
JUDr. Jozef Štefanko, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová