Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Obo/127/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Jozefa

Štefanka a členiek JUDr. Anny Petruľákovej a JUDr. Ivany Izakovičovej v právnej veci

ţalobcu: Ing. S.P., C., K., zast. JUDr. M.K., advokát, F., K. proti ţalovanému: JUDr. J.S., Š.,

K., správca konkurznej podstaty M., a. s., K., zast. JUDr. M.H., W., K., o určenie pravosti

prihlásenej pohľadávky vo výške 12 315,98 eur (371 031,20 Sk), na odvolanie ţalobcu

proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach

zo dňa 25.06.2010, č. k. -92, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach

zo dňa 25.06.2010, č. k. -92 p o t v r d z u j e.

Ţalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e:

Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom ţalobu zamietol a účastníkom

náhradu trov konania nepriznal.

Podľa odôvodnenia rozhodnutia ţalobca sa svojim návrhom domáhal, aby súd určil,

ţe jeho pohľadávka voči úpadcovi vo výške 179 541 Sk titulom istiny vo výške 164 730,20

Sk titulom 17,6% úroku z omeškania a vo výške 26 760 Sk titulom trov potrebných na účelné

vymáhanie jeho nároku v súdnom konaní je nesporná. Súčasne uplatnil náhradu trov konania.

Uviedol, ţe na prieskumnom pojednávaní správca poprel prihlásenú pohľadávku,

s čím sa nestotoţňuje, pretoţe jeho nárok je plne v súlade s managerskou zmluvou

a rozhodnutím predstavenstva úpadcu. V súlade s Managerskou zmluvou z 27.09.1995

vykonával funkciu generálneho riaditeľa úpadcu a v súlade s čl. III. a IV. Zmluvy

mu prislúcha za vykonanú prácu plat, ktorý sa skladá zo základného platu vo výške 35 000 Sk

mesačne a z pohyblivej zloţky určenej podľa čl. V. zmluvy.

Po naplnení podmienok pre priznanie pohyblivej zloţky rozhodlo predstavenstvo

na zasadnutí 21.12.1995 o vyplatení pohyblivej zloţky tak, ţe schválilo vyplatenie 35%

z uvedenej zloţky platu ţalobcu do konca roka 1995 a 35% po schválení koncoročného

výsledku hospodárenia. Na základe toho mu bolo vyplatených 35% z pohyblivej zloţky platu

v sume 109 541 Sk.

Súd zistil na základe dokazovania tento skutkový stav:

Uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 01.08.2001, č. k. -24 bol

vyhlásený konkurz na majetok dlţníka M., a.s., K., N., K. Prihláškou

zo dňa 02.10.2001 ţalobca prihlásil svoju pohľadávku voči úpadcovi, a to podľa § 31 ods. 4

písm. a/ Zákona o konkurze a vyrovnaní titulom nároku na mzdu istinu 109 541 Sk a úroky

z omeškania vo výške 17,6% ročne od 2.7.1996 do vyhlásenia konkurzu vo výške 98 033,50

Sk, spolu 207 574,50 Sk; podľa § 31 ods. 4 písm. a/ titulom nároku na odstupné pri skončení

pracovného pomeru istinu 70 000 Sk a úroky z omeškania vo výške 17,6% od 13.3.1996

do vyhlásenia konkurzu vo výške 66 696,70 Sk, spolu 136 696,70 Sk; ďalej prihlásil trovy

konania vynaloţené na uplatnenie pohľadávky v súdnom konaní vedenom pod sp. zn.

vo výške 16 320 Sk a v konaní, sp. zn. vo výške 10 440 Sk, spolu

všetko vo výške 371 031,20 Sk. Na prieskumnom pojednávaní správca konkurznej podstaty

poprel prihlásenú pohľadávku z dôvodu, ţe súdny spor vedený ohľadne pohľadávky nie je

ukončený.

Ţalobca uviedol, ţe svoj nárok uplatnil v súdnych konaniach, v ktorých bola

preukázaná oprávnenosť jeho nároku vykonaným dokazovaním. Zo spisu Okresného súdu

Košice II, sp. zn. a sp. zn. bolo zistené, ţe v oboch prípadoch bolo

konanie na základe späťvzatia návrhu ţalobcu zastavené. V uvedených konaniach

o oprávnenosti uplatneného nároku nebolo meritórne rozhodnuté, teda nebolo preukázané

tvrdenie ţalobcu o dôvodnosti pohľadávky.

Súd zistil, ţe ţalobca a úpadca uzavreli dňa 27.9.1995 managerskú zmluvu

o individuálnych pracovných a platových podmienkach. Podľa čl. I zmluvy spoločnosť

menovala ţalobcu do funkcie generálneho riaditeľa spoločnosti. Podľa čl. IV. bod 1 zmluvy,

základný plat sa stanoví s účinnosťou od 1.9.1995 vo výške 35 000 Sk.

V čl. V. zmluvy je upravená pohyblivá zloţka platu a podľa bodu 1 písm. a/

generálnemu riaditeľovi patrí pohyblivá zloţka 30% pri dosiahnutí bilančného zisku

za kalendárny rok vo výške 1 038 mil. Sk; podľa písm. c/ 40% pri zhodnotení vybraných

ekonomických ukazovateľov hospodárenia spoločnosti, t. j. stav pohľadávok, stav záväzkov,

cash flow, úverová zaťaţenosť; podľa písm. c/ 30 % hodnotenie koncepčnej práce v oblasti

investícií, inovácie, riadenia ľudských zdrojov, marketingu, finalizácie poloproduktov.

V čl. V. bod 2 bolo dohodnuté, ţe výška pohyblivej zloţky platu neprekročí 100% súhrnu

platov vyplatených za príslušný rok, za čas výkonu funkcie a podľa bodu 3 výsledná čiastka

pohyblivej zloţky platu v zmysle ods. l sa vypočíta na základe údajov z ročnej účtovnej

uzávierky overenej audítorom.

Podľa čl. IV. bod 2 managerskej zmluvy, ak dôjde v čase platnosti tejto zmluvy

k odvolaniu generálneho riaditeľa z funkcie a súčasne i k ukončeniu jeho pracovného pomeru

v spoločnosti, prináleţí mu náhrada vo výške dvojnásobku základného platu stanoveného

v ods. l. Obdobný postup sa uplatní i v prípade, kedy dôjde k odvolaniu generálneho riaditeľa

z funkcie a ukončeniu jeho pracovného pomeru v spoločnosti, v súvislosti so zmenou právnej

subjektivity spoločnosti, pokiaľ generálny riaditeľ nebude v novovzniknutom subjekte

vykonávať rovnakú alebo podobnú funkciu.

Predstavenstvo spoločnosti úpadcu na zasadnutí dňa 21.12.1995 schválilo vyplatenie

35% pohyblivej zloţky platu pre generálneho riaditeľa do konca roka 1995, v nadväznosti

na managerskú zmluvu bude zvyšných 35% pohyblivej zloţky vyplatených aţ po schválení

koncoročného výsledku audítorom. Pohyblivá zloţka vo výške 35% bola úpadcom ţalobcovi

zaplatená.

Zo správy audítora o overení ročnej účtovnej závierky za rok 1995 vyplýva, ţe za rok

1995 dosiahol úpadca stratu 13 179 000 Sk. Generálny riaditeľ spoločnosti Ing. P.S. dňa

4.4.1996 navrhol predstavenstvu spoločnosti vzhľadom na dosiahnutú stratu zrušenie výplat

pohyblivej časti mzdy a predstavenstvo na zasadnutí 28.6.1996 tento návrh schválilo.

Z uvedeného súd vyvodil, ţe kritéria pre vyplatenie pohyblivej časti mzdy v zmysle

managerskej zmluvy neboli splnené.

Súd ďalej zistil, ţe odvolávacím dekrétom zo dňa 13.2.1996 predstavenstvo úpadcu

odvolalo ţalobcu z funkcie generálneho riaditeľa s účinnosťou od 13.2.1996. Dekrét ţalobca

prevzal osobne dňa 13.2.1996. Dňa 19.2.1996 bola medzi ţalobcom a úpadcom uzatvorená

dohoda o rozviazaní pracovného pomeru. Podľa dohody pracovný pomer končí dňom

20.2.1996 a ako dôvod dohody rozviazania pracovného pomeru je uvedená zmena štruktúry

akcionárov a z toho vyplývajúce organizačné zmeny. Z tohto potom podľa súdu vyplynulo,

ţe neboli splnené predpoklady pre vznik práva na náhradu dvojnásobku základného platu

v zmysle čl. IV. bod 2 managerskej zmluvy. K odvolaniu ţalobcu z funkcie generálneho

riaditeľa došlo dňa 13.2.1996 a následne dňa 20.2.1996 došlo k skončeniu pracovného

pomeru, teda k odvolaniu z funkcie nedošlo súčasne so skončením pracovného pomeru.

K odvolaniu z funkcie a skončeniu pracovného pomeru nedošlo ani v súvislosti so zmenou

právnej subjektivity spoločnosti.

V závere súd uviedol, ţe vykonaným dokazovaním dospel k záveru, ţe ţalobca

vzhľadom na dosiahnutú stratu spoločnosti a určenie pohyblivej zloţky mzdy v zmluve

nepreukázal nárok na zaplatenie pohyblivej zloţky platu. Ţalobca nesplnil kritériá

pre priznanie pohyblivej zloţky platu. Tieţ nepreukázal vznik nároku na náhradu

dvojnásobku základného platu podľa čl. IV. bod 2 managerskej zmluvy, nedošlo k odvolaniu

generálneho riaditeľa z funkcie a súčasne i k skončeniu jeho pracovného pomeru, ako to tvrdil

ţalobca. Ţalobca nepreukázal, ţe mu vzniklo právo na zaplatenie uplatnenej istiny, preto mu

nevzniklo ani právo na uplatnený úrok z omeškania za oneskorené zaplatenie tejto istiny.

Pokiaľ ide o uplatnené trovy konania v sporoch vedených na Okresnom súde Košice II,

sp. zn. a , tieto boli ukončené zastavením konania pre späťvzatie

návrhu ţalobcom, ţalobcovi preto nevzniklo právo domáhať sa ich náhrady od úpadcu

ako ţalovaného v týchto sporoch.

Pokiaľ ide o náhradu trov konania, súd ju úspešnému ţalovanému nepriznal, pretoţe

si ju neuplatnil.

Proti tomuto rozsudku sa odvolal ţalobca. Odôvodnil ho podľa § 205 ods. 2 písm. d/

a f/ a navrhol ho zmeniť tak, ţe odvolací súd ţalobe v celom rozsahu vyhovie a prizná

mu náhradu trov prvostupňového i odvolacieho konania Trovy l. stupňa vyčíslil sumou

1 627,78 eur a trovy odvolacieho konania 350,28 eur.

Tvrdí, ţe súd l. stupňa bez akéhokoľvek zdôvodnenia zaloţil svoje rozhodnutie

na nasledovnom konštatovaní:

k bodu a) ţaloby - „Z uvedeného vyplýva, ţe kritéria pre vyplatenie pohyblivej časti

mzdy v zmysle managerskej zmluvy neboli splnené.“

k bodu b) ţaloby - súd konštatoval, ţe keďţe k odvolaniu navrhovateľa a k ukončeniu

pracovného pomeru nedošlo súčasne ani v súvislosti so zmenou právnej subjektivity

spoločnosti, nárok na náhradu dvojnásobku základného platu v zmysle managerskej zmluvy

navrhovateľovi nepatrí.

Tvrdí, ţe k zastaveniu konania vo veciach vedených na Okresnom súde Košice II

pod sp. zn. a došlo pre nedostatok súhlasu správcu konkurznej

podstaty s pokračovaním v spore a ţe v týchto sporoch uplatnené nároky mu tento súd, i keď

neprávoplatnými rozhodnutiami, priznal. Namieta, ţe súd l. stupňa sa s dokazovaním v týchto

konaniach, ktoré je podstatné aj pre predmetné konanie, prečo ţalobca aj ţiadal pripojenie

týchto spisov, neoboznámil. Na zdôvodnenie opodstatnenosti tejto svojej námietky obšírne

opakuje svoje tvrdenia týkajúce sa pohľadávky vo výške 109 541 Sk a prísl. a vo výške

70 000 Sk s prísl., kaţdej osobitne.

Ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu ţalobcu navrhol napadnutý rozsudok ako správny

potvrdiť.

Uvádza predovšetkým, ţe managerska zmluva, o ktorú ţalobca opiera uplatnený

nárok, nespĺňa náleţitosti stanov a. s. M., pretoţe na VZ spoločnosti, konanom dňa 24.6.1993

bolo určené, ţe managerské zmluvy majú podpísať 2 členovia predstavenstva, zatiaľ čo

zmluvy so ţalobcom podpísal len predseda predstavenstva.

Poukazuje na list zo dňa 11.9.1996, v ktorom nové predstavenstvo posúdilo

ukazovatele hodnotenia a konštatovalo, ţe neboli splnené, a preto rozhodlo, ţe zvyšných 35%

pohyblivej zloţky platu nebude generálnemu riaditeľovi vyplatených, ale ţe tento nemusí

vyplatenú zálohovú čiastku vrátiť.

Pokiaľ ide o uplatnenú zloţku návrhu vo výške 70 000 Sk z titulu odstupného,

poukazuje na to, ţe nejde o odmenu za vykonanú prácu, teda nie o nárok pracovnoprávny.

Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal odvolanie podľa § 212 ods. 1 O. s. p

bez nariadenia pojednávania v zmysle a dospel k záver, ţe nie je

dôvodné.

Keďţe sa odvolací súd stotoţnil nielen s výrokom napadnutého rozsudku, ale aj s jeho

odôvodnením, a to v celom rozsahu, v súlade s ust. na zdôraznenie

správnosti napadnutého rozsudku dopĺňa ďalšie dôvody.

Ţalobca v odôvodnení v časti týkajúcej sa pohľadávky vo výške 109 541 Sk s prísl.

uvádza, ţe na zasadnutí predstavenstva úpadcu dňa 21.12.1995 sa rozhodlo jednak o priznaní

mu 70% pohyblivej zloţky platu aj o spôsobe jej výplaty, a to tak, ţe 1. časť do konca roku

1995 a 2. časť po schválení konečného výsledku audítorom. Pritom poukazuje na tú

skutočnosť, ţe v tomto rozhodnutí sa neuvádza akého koncoročného výsledku - kladného

záporného a pod. Táto interpretácia záznamu zo zasadnutia predstavenstva úpadcu zo dňa

21.12.1995 nie je správna. Je nepochybné, ţe rozhodovanie predstavenstva vychádzalo

z managerskej zmluvy zo dňa 27.9.1995 uzavretej so ţalobcom, z jej čl. III označenej

ako Zmluvný plat, podľa ktorého sa zmluvný plat skladá zo základného platu a pohyblivej

zloţky určenej na základe dosiahnutého bilančného zisku, zohľadnenia vybraných

ekonomických ukazovateľov a hodnotenia koncepčnej riadiacej práce. Z citovaného vyplýva,

ţe kladný výsledok hospodárenia mal vplyv na priznanie a vyplatenie pohyblivej zloţky

platu.

V súlade s tým je aj ust. čl. V, označeného ako Pohyblivá zloţka platu. Nesprávna je

tieţ ţalobcova interpretácia záznamu zo zasadnutia predstavenstva úpadcu konaného dňa

21.12.1995 v časti označenej k bodu 4. Rôzne, podľa ktorého predstavenstvo schválilo

vyplatenie 35% pohyblivej zloţky platu pre GR do konca roka 1995 v nadväznosti

na managerskú zmluvu. „Zvyšných 35% pohyblivej zloţky bude vyplatených aţ po schválení

koncoročného výsledku audítorom.“ Citované vyjadrenie nemoţno vykladať ako priznanie

aj zvyšných 35 % pohyblivej zloţku platu.

Pokiaľ odvolateľ namieta, ţe sa súd l. stupňa nezaoberal dôkazmi predloţenými,

prípadne vykonanými v iných konaniach, odvolací súd to povaţuje za neopodstatnené.

Súd l. stupňa pristupoval k riešeniu veci v súlade s ust. a 132 Skúmal

a preveroval tvrdenia a vyjadrenia účastníkov, ako aj priloţené a navrhované dôkazy v ich

vzájomnej súvislosti, s istým nadhľadom daným odbornými vedomosťami a skúsenosťami

sudcu v porovnaní s prístupom účastníkov, ktorí vidia vec a posudzujú ju zo svojho

individuálneho subjektívneho zreteľa a je preto prirodzené, ţe názor súdu na potrebnosť

vykonania určitého dôkazu nie je vţdy zhodný s mienkou účastníkov. Súd je totiţ pri svojej

činnosti viazaný aj jej základnou zásadou zakotvenou v ust. zabezpečiť rýchlu

a účinnú ochranu práv. Námietka by bola dôvodná len v prípade právoplatného rozhodnutia

vo veci iným súdom.

Čo do námietok uvedených v časti odvolania, týkajúcej sa pohľadávky vo výške

70 000 Sk s prísl., odvolací súd poukazuje na jasné a jednoznačné znenie čl. IV managerskej

zmluvy aj odvolacieho dekrétu zo dňa 13.2.1996. Podľa čl. IV bod 2 prvá veta managerskej

zmluvy, ak dôjde v čase platnosti tejto zmluvy k odvolaniu generálneho riaditeľa z funkcie

a súčasne i k ukončeniu jeho pracovného pomeru v spoločnosti, prináleţí mu náhrada

vo výške dvojnásobku platu stanoveného v ods. 1. V odvolacom dekréte zo dňa 13.2.1996

sa v tejto súvislosti výslovne uvádza: „O Vašom ďalšom pracovnom zaradení rozhodne

generálny riaditeľ a. s.“. Pokiaľ zo znenia odvolacieho dekrétu odvolateľ „vyvodzuje“ viac,

ako zrejmú vôľu úpadcu vyplatiť ţalobcovi jeho riadny nárok na náhradu, svedčí to

o jednoznačne neobjektívnom jeho výklade. Čl. IV. managerskej zmluvy totiţ výslovne

ustanovuje, ţe musí dôjsť k súčasnému odvolaniu generálneho riaditeľa z funkcie a skončenie

jeho pracovného pomeru. Čo sa nestalo. Obdobný postup sa podľa čl. IV bod 2 uplatňuje

i v prípade, keď dôjde k odvolaniu generálneho riaditeľa z funkcie a skončeniu jeho

pracovného pomeru v spoločnosti v súvislosti so zmenou právnej subjektivity. Ani takáto

situácia nenastala, odvolateľ to ani netvrdí.

S týmto doplnením odôvodnenia odvolací súd rozsudok súdu l. stupňa ako vecne

správny v súlade s ust. potvrdil.

Úspešnému ţalovanému vzniklo podľa v spojení s ust.

ods. 1 právo na náhradu trov odvolacieho konania. Keďţe mu ţiadne nevznikli,

odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 19. apríla 2011

JUDr. Jozef Štefanko, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová