Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
c80/362318.7a93e5.pdf
PDF · 148.21 KB
No categories available
4Cdo/248/2010
Najvyšší súd 4 Cdo 248/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateliek 1/ Z. V., bývajúcej
v H., 2/ M. K., bývajúcej v R., obidve zastúpené JUDr. A. P., advokátkou v K., proti
odporcom 1/ M. G., bývajúcej v R. č. X. a 2/ M. L., bývajúcej v R. č. X., obidve zastúpené
JUDr. E. S., advokátkou v R., o neplatnosť vydedenia a iné, vedenej na Okresnom súde
Roţňava pod sp. zn. 12C 78/2003, o dovolaní navrhovateliek proti rozsudku Krajského súdu
v Košiciach z 27. januára 2010 sp. zn. 9 CoD 55/2008, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Roţňava rozsudkom z 20. decembra 2007 č.k. 12C 78/2003-308 zamietol
ţalobu ţalobkýň, ktorou sa domáhali určenia, ţe poručiteľka Ţ. B., zomrelá X. nepodpísala
závet, ktorým určila za dedičku ţalovanú M. L., ţe dôvody pre vydedenie ţalobkýň a ich
potomstva uvedené v notárskej zápisnici z X. sp. zn. N., N. nie sú dané, ţe vydedenie je
neplatné a táto zápisnica je neplatná. Účastníkom nepriznal náhradu trov konania
a ţalobkyniam uloţil povinnosť nahradiť spoločne a nerozdielne trovy konania štátu vo výške
37 139,-- Sk (1 232,78 Eur). Na základe vykonaného dokazovania ustálil, ţe X. bol
do notárskej zápisnice zriadený závetkyňou závet s vydedením, pričom notárska zápisnica
obsahovala všetky zákonom vyţadované náleţitosti. Svedeckými výpoveďami a znaleckým
dokazovaním mal tieţ preukázané, ţe závetkyňa bola v čase vykonania úkonu do notárskej
zápisnice orientovaná a netrpela ţiadnou duševnou poruchou, vykonaným dokazovaním
povaţoval za vyvrátené tieţ spochybňovanie pravosti podpisu závetkyne a za preukázané
povaţoval i dôvody vydedenia. Rozhodnutie o trovách účastníkov konania odôvodnil
ustanovením § 151 ods. 2 O.s.p., pretoţe právna zástupkyňa ţalovaných trovy konania
nevyčíslila a rozhodnutie o trovách konania štátu odôvodnil § 148 ods. 1 O.s.p. a vznikom
trov konania štátu na znalečnom.
Na základe odvolania ţalobkýň Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 27. januára 2010
sp. zn. 9 CoD 55/2008 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil
(§ 219 ods. 1 O.s.p.). Uviedol, ţe súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, pričom
do úvahy vzal iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas
konania najavo a neopomenul ţiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula,
jeho skutkové zistenia nie sú zaloţené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor
v hodnotení dôkazov z hľadiska závaţnosti, zákonnosti, pravdivosti, resp. vierohodnosti
a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim
z ustanovenia § 132 - § 135 O.s.p. Ţalobkyniam uloţil spoločne a nerozdielne nahradiť
ţalovaným trovy odvolacieho konania kaţdej po 117,53 Eur do 15 dní.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podali dovolanie ţalobkyne. Ţiadali, aby
dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Namietali,
ţe odvolací súd sa odchýlil od výroku súdu prvého stupňa a to vo výroku o náhrade trov
konania a nerozhodol o náhrade trov konania štátu, ktoré súd prvého stupňa uloţil
ţalobkyniam zaplatiť v mesačných splátkach, pričom sa jedná o rozhodnutie zásadného
významu. Ďalej namietli, ţe odvolací súd sa nezaoberal ich písomným podaním ani návrhom
na vykonanie dokazovania opakovane predneseným, keď súd prvého stupňa odmietol výsluch
znalcov a nepoloţil im otázky na objasnenie existencie prejavu fyziológie starnutia a jeho
pôsobenie na stav pamäti u osoby vo veku 90 rokov, čím nebola objektivizovaná okolnosť
poručiteľky zapamätania si udalostí, resp. rozpoznania následkov konania a tieţ znalcami
nebola ozrejmená okolnosť, ţe poručiteľka si nepamätala a nezaoberala sa tým, ţe jej syn
a vnuk boli opakovane súdne trestaní. Takéto konanie povaţujú za rozporné s ustanovením
§ 237 písm. f/ O.s.p., čo je podkladom pre podanie dovolania. V ďalšom zopakovali tvrdenia
uvádzané v konaní pred prvostupňovým a odvolacím súdom. Zároveň navrhli odloţiť
vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu.
Ţalované v písomnom vyjadrení k dovolaniu uviedli, ţe dovolanie v predmetnej veci
nie je prípustné a dôvody podľa § 237 O.s.p. nejestvujú. V prípade úspechu ţiadali priznať
náhradu trov dovolacieho konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil splnenie predpokladov pre odloţenie
vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia v zmysle § 243 O.s.p. a v súlade s ustálenou praxou
tohto súdu o tom nevydal samostatné rozhodnutie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie podali včas účastníčky konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpené advokátkou (§ 241
ods. 1 O.s.p.), skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), či
tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré v zmysle § 236 a nasl. O.s.p.
moţno napadnúť dovolaním.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho
súdu v prípadoch uvedených v ustanovení § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p. a proti rozsudku
odvolacieho súdu je prípustné aj v prípadoch uvedených v ustanovení § 238 ods. 1 aţ 3 O.s.p.
V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorý
potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, pričom nevyslovil prípustnosť dovolania a nešlo ani
o prípad, ţe by sa dovolací súd v tejto veci odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu.
Keďţe dovolaním napadnutý potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje niektorý
zo znakov uvedených v § 238 ods. 1, 2 a 3 O.s.p., je zrejmé, ţe ide o prípad, v ktorom
Občiansky súdny poriadok dovolanie podľa citovaného zákonného ustanovenia nepripúšťa.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p., ukladajúce dovolaciemu
súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O.s.p. (či uţ to
účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len
na skúmanie podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti potvrdzujúcemu rozsudku,
ale sa zaoberal aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Uvedené
zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu (rozsudku alebo
uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou
zo závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide tu
o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej
alebo uţ prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol
potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania
vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Prípustnosť dovolania z hľadiska
ustanovenia § 237 O.s.p. pritom nie je zaloţená uţ tým, ţe dovolateľ tvrdí, ţe rozhodnutie
odvolacieho súdu je postihnuté niektorou vadou uvedenou v § 237 O.s.p., ale nastáva aţ
vtedy, ak rozhodnutie odvolacieho súdu vadou uvedenou v citovanom zákonnom ustanovení
skutočne trpí.
Ţalobkyne v dovolaní nenamietali, ţe by v konaní došlo k procesným vadám v zmysle
§ 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O.s.p. a existencia procesnej vady takejto povahy nevyšla
v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť ich dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.
So zreteľom na obsah dovolania, dovolací súd osobitne skúmal, či v konaní (ne)došlo
k odňatiu moţnosti konať pred súdom (§ 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 237 písm. f/
O.s.p.).
Odňatím moţnosti pred súdom konať sa rozumie taký závadný procesný postup súdu,
ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu
v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.
Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky : 1/ odňatie moţnosti
konať pred súdom, 2/ to, ţe k odňatiu moţnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu,
3/ moţnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, ţe
zákon bliţšie v ţiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie moţnosti konať pred súdom
nešpecifikuje, pod odňatím moţnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť
taký postup súdu, ktorý znemoţňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom
chránených záujmov, priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom na zabezpečenie
svojich práv a oprávnených záujmov.
Najvyšší súd Slovenskej republiky povaţuje za potrebné poukázať na to, ţe konanie
pred súdom musí zabezpečiť pre účastníkov konania spravodlivú ochranu ich práv a záujmov
(tzv. fair process). Na zabezpečenie tejto ochrany priznáva Občiansky súdny poriadok
účastníkovi viaceré procesné práva, medzi ktoré patrí aj právo vyjadrovať sa k tvrdeným
skutočnostiam, navrhovať dôkazy na ich vyvrátenie a vyjadrovať sa aj k právnym dôsledkom
z nich vyplývajúcich. Medzi základné práva účastníka konania patrí aj právo účastníka
konania napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje
Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil, ţe by súd prvého stupňa ţalobkyniam
nejakým závadným procesným postupom znemoţnil realizáciu procesných práv, priznaných
im procesným predpisom. Vo vzťahu k ţalobkyniam nedošlo postupom súdu prvého stupňa
ani postupom odvolacieho súdu k odňatiu moţnosti pred nimi konať.
Pokiaľ ţalobkyne namietali, ţe k odňatiu moţnosti konať pred súdom došlo
pri vykonávaní dokazovania, nevykonaním navrhovaného dôkazu, nepriznaním významu
určitému dôkazu alebo nesprávnym vyhodnotením niektorého dôkazu, dovolací súd uvádza,
ţe nevykonanie dôkazov podľa návrhov alebo predstáv ţalobkýň nie je postupom, ktorým by
im súd odňal moţnosť konať pred súdom, lebo rozhodovanie o tom, ktoré dôkazy budú
vykonané, patrí výlučne súdu, a nie účastníkovi konania (§ 120 ods. 1 O.s.p.). Ak súd
niektorý dôkaz nevykoná, môţe to viesť nanajvýš k jeho nesprávnym skutkovým záverom
a teda v konečnom dôsledku aj k nesprávnemu rozhodnutiu, nie však k zmätočnosti
rozhodnutia (viď aj rozhodnutia uverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov
Slovenskej republiky pod č. 37/1993 a pod č. 125/1999). S otázkou vykonania dôkazov
súvisí problematika ich hodnotenia - pokiaľ by dovolateľky namietali aj nesprávne hodnotenie
dôkazov, nepriznanie významu určitému dôkazu alebo prehliadnutie významu niektorého
dôkazu alebo priznanie významu dôkazu, ktorý význam nemal, dovolací súd uvádza, ţe
nesprávne hodnotenie dôkazov (dovolací súd sa hodnotením dôkazov nezaoberal) nie je
dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa § 237 O.s.p. Len ak by dovolanie bolo
procesne prípustné (o tento prípad ale nejde), mohli by byť nimi tvrdené skutočnosti právne
významné ako dovolací dôvod podľa § 242 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
Pokiaľ ţalobkyne v dovolaní namietali, ţe odvolací súd „...sa odchýlil od výroku súdu
prvého stupňa a to vo výroku o náhrade trov konania účastníkov a nekonal, resp. nerozhodol
o výroku o náhrade trov štátu...“, dovolací súd poznamenáva, ţe odvolací súd potvrdil svojim
výrokom rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu, t.j. aj v časti týkajúcej sa trov
konania účastníkov a štátu. Z toho dôvodu dovolanie v tejto časti je neprípustné nielen
z dôvodov vyššie uvedených, ale aj s poukazom na ustanovenie § 239 ods. 3 O.s.p.
Vzhľadom na uvedené moţno zhrnúť, ţe v danom prípade prípustnosť dovolania
nemoţno vyvodiť z ustanovenia § 238 O.s.p. a iné vady konania v zmysle § 237 O.s.p. neboli
dovolacím súdom zistené. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobkýň
v súlade s § 218 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., ako dovolanie smerujúce
proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. Riadiac
sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozhodnutím
odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.
O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa
§ 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. (s pouţitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 a § 224 ods. 1
O.s.p., keď neboli dané dôvody pre pouţitie odseku 2 tohto ustanovenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 19. apríla 2011
JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová