Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
8d3/362762.109cbd.pdf
PDF · 150.67 KB
No categories available
4Cdo/286/2010
Najvyšší súd 4 Cdo 286/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu M. J., bývajúceho
v L., zastúpeného JUDr. J. M., advokátom v K., proti ţalovanému Š. H., bývajúcemu v K.,
zastúpenému Mgr. M. Č., advokátom v K., o mzdové nároky a o náhradu škody, vedenej na
Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 18 C 507/2001, o dovolaní ţalovaného proti rozsudku
Krajského súdu v Košiciach z 11. mája 2009 sp.zn. 5 Co 86/2009, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Ţalobca sa svojou ţalobou domáhal uloţenia povinnosti ţalovanému vydať potvrdenie
o výške mzdy ţalobcu do mája X. a vyplatiť mu mzdu za mesiace jún, júl, august X. po
6 000,-- Sk (199,16 €) spolu s príslušenstvom a aj náhradu mzdy vo výške priemerného
zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov v sume 12 000,-- Sk (398,33 €) s príslušenstvom
a tieţ sumu na vyrovnanie podpory v nezamestnanosti ako náhradu škody spôsobenú tým, ţe
ţalovaný nepotvrdil ţalobcovi výplatu mzdy za jún X. takto : za november X. aţ január X.
sumu 1 500,-- Sk (49,79 €) mesačne so 17,6 % úrokom z omeškania a za februára X. aţ do
doby zmeny pomerov sumu 1 650,-- Sk (54,77 €) mesačne so 17,6 % úrokom z omeškania,
ako aj na náhradu trov konania.
Okresný súd Košice I rozsudkom zo 4. novembra 2008 č.k. 18 C 507/2001-241
konanie v časti o vydanie potvrdenia o výške mzdy za jún X. zastavil. Ţalovanému uloţil
povinnosť zaplatiť ţalobcovi sumu 6 000,-- Sk (199,16 €) so 17,6 % úrokom z omeškania
ročne od 16.7.2000 do zaplatenia, sumu 3 144,-- Sk (104,36 €) so 17,6 % úrokom
z omeškania ročne od 16.8.2000 do zaplatenia, sumu 3 133,-- Sk (104,-- €) so 17,6 % úrokom
z omeškania ročne od 16.9.2000 do zaplatenia, sumu 8 185,-- Sk (271,69 €) so 17,6 %
úrokom z omeškania ročne od 16.9.2000 do zaplatenia, sumu 1 500,-- Sk (49,79 €) so 17,6 %
úrokom z omeškania ročne od 15.11.2000 do 1.6.2001, sumu 1 500,-- Sk (49,79 €) so 17,6 %
úrokom z omeškania ročne od 15.12.2000 do 1.6.2001, sumu 1 500,-- Sk (49,79 €) so 17,6 %
úrokom z omeškania ročne od 15.1.2001 do 1.6.2001, sumu 1 650,-- Sk so (54,77 €)
so 17,6 % úrokom z omeškania ročne od 15.2.2001 do 1.6.2001, sumu 1 6510,-- Sk
(54,77 €) so 17,6 % úrokom z omeškania ročne od 15.3.2001 do 1.6.2001, sumu 1 650,-- Sk
(54,77 €) so 17,6 % úrokom z omeškania ročne od 15.4.2001 do 1.6.2001, sumu 1 650,-- Sk
(54,77 €) so 17,6 % úrokom z omeškania ročne od 15.5.2001 do 1.6.2001, všetko do troch dní
od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti uplatneného nároku o zaplatenie sumy
9 568,-- Sk (317,60 €) ţalobu zamietol. Ţalovanému uloţil povinnosť zaplatiť na účet súdu
trovy štátu vo výške 6 600,-- Sk (219,08 €) a nahradiť ţalobcovi trovy konania vo výške
1 690,-- Sk (56,10 €), všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie v časti
výroku o zastavení konania odôvodnil čiastočným späťvzatím ţaloby. V časti uplatneného
nároku na zaplatenie mzdy za obdobie mesiacov jún aţ august X. súd svoje rozhodnutie oprel
o ustanovenia §§ 111 ods. 1, 119 ods. 1 a 120 ods. 2 Zákonníka práce (v znení účinnom do
1.4.2002) a odôvodnil ho tým, ţe z výsledkov vykonaného dokazovania, a to z listinných
dôkazov a záverov znaleckého posudku znalca Ing. J. Š., PhD. z odboru ekonomika
a podnikanie mal za nesporne preukázané, ţe ţalobcovi za uvedené obdobie mzda vyplatená
nebola. Pri posudzovaní dôvodnosti výšky nároku na zaplatenie mzdy vychádzal zo záveru, ţe
medzi účastníkmi platil platový dekrét (výmer) na sumu 6 000,-- Sk (199,16 €) a s ohľadom
na závery znaleckého posudku, podľa ktorého pri zohľadnení odpočítateľných poloţiek
(dovolenka, náhrada za sviatok) ţalobcovi patrila mzda zo základu 6 000,-- Sk (199,16 €) za
jún X. – 6000,-- Sk (199,16 €), za júl X. – 3 144,-- Sk (104,36 €) a za august X. – 3 133,-- Sk
(104,-- €). V prevyšujúcej časti o zaplatenie 5 723,-- Sk (189,96 €) ţalobu zamietol. Pokiaľ
ide o ţalobcom uplatnený nárok na náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku za
výpovednú dobu dvoch mesiacov v sume 12 000,-- Sk (398,33 €) s príslušenstvom, v tejto
časti ho súd uznal za dôvodný do výšky 8 185,-- Sk (271,69 €), keď vychádzajúc z ustanovení
§ 42 ods. 1 písm.c/, § 54 ods. 1 písm.b/, ods. 2 a 3 cit. Zákonníka práce mal za to, ţe ţalobca
dňa 17.8.2000 práve z dôvodu nezaplatenia mzdy za obdobie jún aţ august X. platne rozviazal
pracovný pomer okamţitým skončením. V súvislosti s tretím ţalobcom uplatneným nárokom
sa zaplatenie sumy titulom spôsobenej mu škody nevydaním mu potvrdenia pre Národný úrad
práce pre výpočet nároku na podporu v nezamestnanosti, ktorým bola výška priemerného
vymeriavacieho základu, súd prvého stupňa uzavrel, ţe na základe vykonaného dokazovania
mal za preukázané, ţe ţalovaný porušil svoju povinnosť vyplývajúcu mu z § 50 ods. 2 písm.b/
zákona č. 387/1996 Z.z. a nepredloţil ţalobcovi riadne a včas vyplnené potvrdenie
zamestnávateľa pre nárok na podporu v nezamestnanosti, ktorý by bol relevantným
dokladom pre výpočet výšky priemerného vymeriavacieho základu pre výpočet jeho nároku
na podporu v nezamestnanosti. Na základe toho Národný úrad práce vypočítal ţalobcovi
podporu v nezamestnanosti od 3.11.2000 vo forme preddavku v zníţenej sume. Preto
prvostupňový súd tomuto nároku ţalobcu v celom rozsahu vyhovel, vrátane úroku
z omeškania, ktorý si ţalobca uplatnil k dátumom vyplácania jednotlivých dávok. V priebehu
konania si ţalovaný uplatnil voči ţalobcovi zaplatenie sumy 19 038,-- Sk (631,94 €) s úrokom
z omeškania 17,6 % od 10.5.2001, a to titulom náhrady škody, ktorá ţalovanému vznikla
nadmernou spotrebou nafty na motorovom vozidle, ktorého vodičom bol ţalobca v čase
trvania pracovného pomeru. V tejto súvislosti prvostupňový súd s poukazom na
ustanovenia § 172 ods. 1 a 3 cit. Zákonníka práce uviedol, ţe z výsledkov vykonaného
dokazovania síce vyplynulo, ţe ţalovanému vznikla škoda, avšak nebolo preukázané, ţe by
mu táto škoda vznikla zavineným porušením povinností pri pracovných úlohách zo strany
ţalobcu, alebo v priamej súvislosti s plnením jeho pracovných úloh. V tejto časti zaťaţovalo
dôkazné bremeno ţalovaného, ktorý ho však neuniesol, preto prvostupňový súd nárok
ţalovaného posúdil ako jeho nepreukázanú obranu v konaní. O trovách konania štátu
rozhodol podľa § 148 O.s.p. a o povinnosti ţalovaného nahradiť trovy konania ţalobcovi
rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 2 O.s.p. s tým, ţe právny zástupca
ţalobcu v zákonom stanovenej lehote nevyčíslil trovy právneho zastúpenia.
Na odvolanie ţalovaného Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 11. mája 2009 sp.zn.
5 Co 86/2009 potvrdil prvostupňový rozsudok okrem výroku o zastavení konania
a o zamietnutí ţaloby v prevyšujúcej časti (ktoré výroky odvolaním neboli dotknuté).
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia sa
stotoţnil so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa. Výrok o trovách konania
oprel o ustanovenia § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. s odôvodnením, ţe úspešnému
ţalobcovi ţiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.
Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalovaný. Navrhol, aby
dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dovolanie,
ktorého podstatnú časť venoval ţalovaný opisu skutkových okolností, odôvodnil tým, ţe
v predmetnom konaní došlo k viacerým pochybeniam a to hlavne v zmysle § 241 ods. 2
písm.c/, d/ O.s.p. Vyjadril nesúhlas s názorom odvolacieho súdu, podľa ktorého súd prvého
stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, všetko správne posúdil a nie sú tu ţiadne
nové skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu vychádza
zo správneho právneho posúdenia veci a tak nie je daný odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2
písm.c/, d/, e/ a f/ O.s.p. Odvolaciemu súdu vytkol, ţe jeho rozhodnutie vychádza
zo skutkového stavu, ktorý nemá v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní
(nedostatočne preskúmané predloţené dôkazy a ich nesprávne vyhodnotenie, nedoplnenie
dokazovania), rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.
Ţalobca sa k dovolaniu nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje
proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovení § 238
O.s.p. platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je
prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O.s.p.) alebo rozsudok,
v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto
veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ak
odvolací súd v jeho výroku vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe po právnej stránke ide
o rozhodnutie zásadného významu alebo ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa,
ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153
ods. 3 a 4 (§ 238 ods. 3 O.s.p.).
Nakoľko je v prejednávanej veci dovolaním napadnutý rozsudok, ktorým odvolací súd
potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa (pričom v jeho výroku prípustnosť dovolania
nevyslovil, ani nejde o potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým tento vyslovil
neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p.), je nepochybné, ţe prípustnosť
dovolania ţalovaného z § 238 ods. 1 aţ 3 O.s.p. nemoţno vyvodiť.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho
súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237
O.s.p. (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.), neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie
prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale zaoberal sa i otázkou, či konanie nie je
postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm.a/ aţ g/ O.s.p. Ak je konanie
postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p., moţno dovolaním napadnúť aj
rozhodnutie vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 238 O.s.p. vylúčené.
Dovolateľ však ţiadnu z vád vymenovaných v § 237 O.s.p. nenamietal a jej existencia
v dovolacom konaní nevyšla najavo.
Pokiaľ dovolateľ svoje dovolanie odôvodnil tým, ţe napadnuté rozhodnutie spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci, treba uviesť, ţe nesprávne právne posúdenie veci
(§ 241 ods. 2 písm.c/ O.s.p.) je prípustným dovolacím dôvodom (ktorý moţno uplatniť vtedy,
ak je dovolanie prípustné), samo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania
nezakladá. Dovolanie je v ustanoveniach Občianskeho súdneho poriadku upravené ako
mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemoţno podať proti kaţdému rozhodnutiu
odvolacieho súdu; pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania,
nemoţno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu, a preto ani zohľadniť
prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia.
Pre úplnosť treba dodať, ţe druhý dovolateľom uplatnený dovolací dôvod, a síce, ţe
napadnuté rozhodnutie vychádza zo skutkového zistenia, ktoré nemá v podstatnej časti oporu
vo vykonanom dokazovaní, bol zákonom č. 353/2003 Z.z. s účinnosťou od 1. septembra 2003
z Občianskeho súdneho poriadku vypustený.
Nakoľko v danom prípade dovolanie nie je podľa § 238 O.s.p. prípustné a neboli
zistené (ani tvrdené) vady konania uvedené v § 237 O.s.p., dospel Najvyšší súd Slovenskej
republiky k záveru, ţe dovolanie ţalovaného je neprípustné a preto ho odmietol (§ 243b ods. 5
O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm.c/ O.s.p.).
O náhrade trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm.c/
O.s.p. (s pouţitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre
pouţitie § 146 ods. 2 O.s.p.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 19. apríla 2011
JUDr. Eva Sakálová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová