Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4MCdo/12/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne Ing. J. D., bývajúcej

v K., proti ţalovanému I. D., bývajúcemu v K., o vyporiadanie bezpodielového

spoluvlastníctva manželov, vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. ,

o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku

Krajského súdu v Košiciach zo 16. februára 2010 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach

zo 16. februára 2007, sp. zn. a rozsudok Okresného súdu Košice II z 20. marca

2009 č.k. -139 z r u š u j e a vec vracia na ďalšie konanie Okresnému súdu

Košice II.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Košice II rozsudkom z 20. marca 2009 č.k. -139, vyporiadal

bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov tak, ţe do výlučného vlastníctva ţalobkyne prikázal

z hnuteľných vecí vysávač značky E., dvojposteľ, nábytkovú zostavu, fritézu značky M. a

mikrovlnnú rúru, ku dňu 29. septembru 2003 spolu v zostatkovej hodnote 3 500,-- Sk (116,17

Eur) a finančné prostriedky vedené na účtoch v Č. - S. č. X., č. X., č. X. ku dňu 29. septembra

2003 spolu v sume 133 412,72 Sk (4 428,49 Eur). Ţalovanému do výlučného vlastníctva

prikázal z hnuteľných vecí osobný počítač, pletací stroj zn. B., detskú poschodovú posteľ,

nábytkovú zostavu, pohovku, jedálenský stôl, Hi-fi veţu zn. S. a telefón zn. P., spolu ku dňu

29. septembru 2003 v zostatkovej hodnote 28 500,-- Sk (946,02 Eur) a nehnuteľnosť 3-izbový

byt v osobnom vlastníctve nachádzajúci sa v K., na X. poschodí, č. bytu X., zap. v katastri

nehnuteľností K. na LV č. X., kat. úz. T., súp. č. X. v cene 1 455 000,-- Sk (48 297,15 Eur).

Ţalovanému uloţil povinnosť zaplatiť ţalobkyni na vyrovnanie podielov 22 349,26 Eur

(673 294,-- Sk) do 30 dní, kaţdému z účastníkov uloţil povinnosť zaplatiť náhradu trov

2

konania štátu vo výške 947,49 Eur na účet okresného súdu do 15 dní a ţiadnemu z účastníkov

nepriznal náhradu trov konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe medzi

účastníkmi nebolo sporné a listinnými dôkazmi bolo zároveň preukázané, ţe ich manţelstvo

trvalo od 30. novembra 1985 do 29. septembra 2003, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok

Okresného súdu Košice II, sp. zn. , ktorým bolo ich manţelstvo rozvedené.

Účastníci sa počas konania zhodli na zozname hnuteľných vecí nadobudnutých počas trvania

manţelstva, na stave finančných prostriedkov na účtoch ku dňu zániku manţelstva a tieţ na

hodnote hnuteľných vecí a spôsobe ich rozdelenia. Rovnako sa dohodli na tom, ţe byt, ktorý

taktieţ nadobudli počas trvania manţelstva, bude pridelený ţalovanému, sporná zostala len

jeho hodnota. Pri stanovení jeho hodnoty preto súd vychádzal z vypracovaného znaleckého

posudku, pričom vzal do úvahy hodnotu nehnuteľnosti ku dňu vypracovania znaleckého

posudku (1 900 000,-- Sk) z dôvodu, ţe v oblasti trhu s realitami došlo od právoplatnosti

rozvodu manţelstva ku dňu rozhodovania súdu k výraznému posunu a stanovenie hodnoty

bytu ku dňu právoplatnosti rozvodu manţelstva by viedlo k porušeniu zásady rovnosti

účastníkov. Zohľadnil aj tú skutočnosť, ţe táto cena je stanovená ako hodnota bytu po

vykonanej rekonštrukcii, ktorá bola vykonaná po rozvode manţelstva, z prostriedkov výlučne

patriacich ţalovanému, preto od hodnoty bytu bolo potrebné odpočítať cenu rekonštrukčných

prác stanovenú znalkyňou v sume 254 308,-- Sk, (8 441,47 Eur) zaokrúhlene 255 000,-- Sk

(8 464,44 Eur). Ďalšiu odpočítanú poloţku vo výške 10% ceny bytu odôvodnil súd ďalšími

výraznými zmenami na trhu s nehnuteľnosťami, ku ktorým došlo od vypracovania znaleckého

posudku ku dňu rozhodovania súdom. Uviedol, ţe pri určovaní konečnej ceny bytu, ktorá

predstavovala sumu 48 297,15 Eur (1 455 000,-- Sk), zohľadnil aj účastníkmi prezentované

stanoviská realitných kancelárií. Pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manţelov

súd potom vychádzal z toho, ţe podiely oboch účastníkov sú rovnaké. O trovách konania

rozhodol podľa a o trovách konania štátu podľa

Na odvolanie oboch účastníkov konania Krajský súd v Košiciach rozsudkom

zo 16. februára 2010, sp. zn. , potvrdil rozsudok okresného súdu vo výroku

o prikázaní vecí z bezpodielového spoluvlastníctva manţelov do výlučného vlastníctva

účastníkov, vo výroku o povinnosti ţalovaného zaplatiť ţalobkyni na vyrovnanie podielov

sumu 48 297,15 Eur, ako aj vo výroku o náhrade trov konania účastníkov, zmenil rozsudok

súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania štátu tak, ţe kaţdému z účastníkov uloţil

povinnosť zaplatiť na účet okresného súdu sumu 140,66 Eur a súdny poplatok po 806, 81 Eur

do 30 dní a ţiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.

3

V odôvodnení svojho rozsudku uviedol, ţe súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav,

zo zisteného skutkového stavu vyvodil správne právne závery a za pouţitia príslušných

ustanovení vec správne právne posúdil. Uviedol, ţe vyporiadanie

bezpodielového spoluvlastníctva manţelov vychádza zo zásady zakotvenej v ustanovení

, v zmysle ktorého pri vyporiadaní sa vychádza z toho, ţe

podiely oboch manţelov sú rovnaké a kaţdý z manţelov je oprávnený poţadovať, aby sa mu

uhradilo, čo zo svojho vynaloţil na spoločný majetok a je povinný nahradiť, čo sa zo

spoločného majetku vynaloţilo na jeho osobný majetok. V prejednávanej veci ţiaden

z účastníkov nepreukázal, ţe sa vyššou mierou pričinil o nadobudnutie majetku a teda, ţe

v tejto veci neplatí zásada . Preto rozsudok súdu prvého stupňa

vo veci samej s poukazom na ustanovenie ako vecne správny potvrdil.

Proti týmto rozsudkom prvostupňového a odvolacieho súdu podal na základe podnetu

ţalobkyne s poukazom na ustanovenie v spojení s

mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny

prokurátor“), ktorý navrhol napadnuté rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu

na ďalšie konanie. Poukázal na to, ţe predmetom vyporiadania bezpodielového

spoluvlastníctva účastníkov bol aj 3-izbový byt, pričom z vykonaného dokazovania

vyplynulo, ţe tento bol rekonštruovaný a to jednak za trvania manţelstva v roku 2001 ale tieţ

po zániku manţelstva. Rekonštrukčné práce ku dňu rozvodu ohodnotila znalkyňa

v znaleckom posudku sumou 198 304,-- Sk (6 582,48 Eur). Do ceny rekonštrukčných prác

bola zarátaná aj montáţ a dodávka bezpečnostných vchodových dverí v hodnote 17 400,-- Sk

(577,54 Eur), hoci preukázateľne boli tieto práce uhradené ţalovaným aţ 14. a 27. marca

2006, t.j. po zániku manţelstva. V rozpore s touto skutočnosťou v rozsudku sa konštatuje, ţe

cena bytu vo výške 1 900 000,-- Sk (63 068,45 Eur), je stanovená hodnotou bytu

po vykonanej rekonštrukcii, ktorá bola vykonaná po rozvode manţelstva z prostriedkov

výlučne patriacich ţalovanému. Preto súd odpočítal z hodnoty bytu cenu rekonštrukčných

prác stanovených znalkyňou v sume 254 308,-- Sk (8 441,47 Eur); cena ku dňu vypracovania

znaleckého posudku. Toto konštatovanie si osvojil aj odvolací súd. Súdy prehliadli tú

skutočnosť, ţe ţalovaný v skutočnosti po zániku bezpodielového spoluvlastníctva manţelov

vykonal v byte rekonštrukčné práce spočívajúce len v montáţi šatníka v marci 2006 v sume

72 828,-- Sk (2 417,44 Eur), zhotovil plávajúce podlahy v sume 3 413,-- Sk (113,32 Eur)

a montáţ bezpečnostných dverí v sume 17 400,-- Sk (577,57 Eur), t.j. celkom v hodnote

93 641,-- Sk (3 108,31 Eur). Hoci ţalobkyňa v priebehu konania argumentovala tým, ţe

4

podstatná časť rekonštrukčných prác bola realizovaná za trvania manţelstva, teda

zo spoločných prostriedkov, súdy sa týmito námietkami náleţite nezaoberali a v odôvodnení

svojich rozsudkov sa s nimi ani nevyporiadali. Rekonštrukcia bytu vykonaná počas trvania

manţelstva i po rozvode sa premietla do jeho súdom určenej ceny, pričom od tejto ceny je

potrebné odrátať len hodnotu rekonštrukčných prác preukázateľne vykonaných len ţalovaným

po zániku manţelstva, nie aj hodnotu rekonštrukčných prác vykonaných za trvania

manţelstva. Rozhodnutia súdov tak vychádzali zo skutkových zistení, ktoré nemajú oporu

vo vykonanom dokazovaní. Súdy vzali do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov

nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo a pominuli rozhodné skutočnosti, ktoré boli

vykonanými dôkazmi preukázané, pričom tieto pochybenia mali podstatný vplyv na vecnú

správnosť rozhodnutia. Mimoriadne dovolanie podáva z dôvodu, ţe týmito rozhodnutiami bol

porušený zákon a vyţaduje to ochrana práv a zákonom chránených záujmov tohto účastníka,

ktorú nemoţno dosiahnuť inými právnymi prostriedkami.

Ţalobkyňa vo vyjadrení k mimoriadnemu opravnému prostriedku uviedla, ţe

sa v plnom rozsahu stotoţňuje s dôvodmi uvádzanými generálnym prokurátorom.

Ţalovaný nevyuţil svoje právo a na výzvu súdu sa k mimoriadnemu dovolaniu

generálneho prokurátora Slovenskej republiky písomne nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní

( ) po zistení, ţe tento opravný prostriedok podal včas generálny prokurátor

Slovenskej republiky ( ) na základe podnetu účastníka konania ( a

) bez nariadenia pojednávania ( v spojení s )

preskúmal napadnuté rozhodnutia v rozsahu podľa a

a dospel k záveru, ţe mimoriadne dovolanie je dôvodné.

V zmysle môţe byť mimoriadne dovolanie podané iba z dôvodov,

ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom mimoriadneho dovolania,

ale i v mimoriadnom dovolaní uplatnenými dôvodmi ( v spojení s

ods. 2 ). Obligatórne ( v spojení ) sa zaoberá procesnými

5

vadami uvedenými v a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci.

Generálny prokurátor v mimoriadnom dovolaní namietal inú vadu, ktorá mala

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ), spočívajúcu v tom,

ţe súdy vychádzali pri svojom rozhodovaní zo skutkových zistení, ktoré nemajú oporu

vo vykonanom dokazovaní.

Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadať aj vtedy, ak nie je

dovolaním namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných

v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej

základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom

súdnom konaní. Dovolací súd sa vzhľadom na zákonnú povinnosť a tieţ vzhľadom na obsah

mimoriadneho dovolania zaoberal predovšetkým tým, či konanie bolo postihnuté vadou, ktorá

mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ). Nakoľko

z obsahu dôvodov mimoriadneho dovolania vyplýva, ţe súdy nevykonali dokazovanie

v potrebnom rozsahu a vykonané dôkazy nesprávne vyhodnotili, dovolací súd pri zisťovaní

existencie tejto inej vady konania vychádzal zo zákonných ustanovení upravujúcich

vykonávanie dokazovania v konaní na súde.

Konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manţelov je sporovým

konaním, v ktorom sú účastníci povinní podľa označiť dôkazy

na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná (§ 120

ods. 1 veta druhá ).

Podľa , predseda senátu alebo samosudca môţe uloţiť tomu, kto má

listinu potrebnú na dôkaz, aby ju predloţil, alebo ju obstará sám od iného súdu, orgánu alebo

právnickej osoby.

Podľa , dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz

jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,

čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci.

6

Podľa , odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil

súd prvého stupňa s výnimkami v odsekoch 2 aţ 7.

Podľa , odvolací súd môţe doplniť dokazovanie vykonaním ďalších

dôkazov navrhnutých účastníkom konania, ak ich nevykonal súd prvého stupňa, hoci mu ich

účastník navrhol, alebo za podmienok ustanovených v § 205a.

Z citovaných ustanovení vyplýva, ţe sú to predovšetkým účastníci konania, ktorí majú

povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť. Podľa ustálenej právnej teórie a súdnej praxe,

sporové konanie je ovládané prejednávacou zásadou, ktorá je chápaná tak, ţe tvrdiť

skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je vecou účastníkov konania. Iniciatíva

pri zhromaţďovaní dôkazov zaťaţuje účastníkov a ukladá im povinnosť označiť dôkazy

k preukázaniu ich tvrdení. Účastník má tak povinnosť tvrdenia ( )

a povinnosť dôkaznú ( ). Táto skutočnosť ale neznamená, ţe zákonná

úprava sa zrieka zásady materiálnej pravdy. Táto zásada, ako protipól zásady formálnej

pravdy, je vyjadrená v , podľa ktorého, súd rozhodne na základe

skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré

neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závaţné

pochybnosti.

Nepriaznivé dôsledky v podobe rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového

stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov nesie účastník vtedy, ak si nesplnil

povinnosť tvrdenia a neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení. Avšak, aj

keď si tieto povinnosti účastník splní, len súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná

( ). Súd nevykoná dôkazy, ktoré nie sú pre posúdenie veci relevantné

a nemôţu smerovať k zisteniu skutkového stavu. Ich nevykonanie musí v rozhodnutí

odôvodniť. Na druhej strane, súd je povinný vykonať navrhnuté dôkazy, ak sú právne

relevantné, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. To, či súd vykoná

dôkazy označené účastníkom konania, nie je ľubovôľou súdu. Rozhodujúce je zistenie, či

skutkové závery vyplývajúce z vykonaného dokazovania umoţňujú záver, ktorý v konečnom

dôsledku bude zodpovedať cieľu sledovanému aţ , v zmysle ktorých je potrebné

vykladať ustanovenia Iba súdny proces, ktorý bol v súlade so základnými

ustanoveniami je moţné označiť za konanie zabezpečujúce právo na súdnu ochranu.

Za súladné nemoţno označiť nevykonanie dôkazu označeného účastníkom konania, ak je

7

nad všetky pochybnosti zrejmé, ţe môţe mať rozhodujúci význam pre ozrejmenie skutkového

stavu zodpovedajúcemu objektívnej pravde. V prejednávanej veci za takýto dôkaz je moţné

označiť faktúru č. X. zo X. a príjmový pokladničný doklad zo X., ktorými ţalobkyňa

preukazovala, ţe rekonštrukčné práce na predmetnom byte boli vykonané počas trvania

manţelstva (por. č.l. 36, 37 spisu) a jej tvrdenie uvádzané v odvolaní proti rozhodnutiu súdu

prvého stupňa v ktorom namieta nesprávne stanovenú sumu na vyrovnanie podielov

z vyporiadavaného bezpodielového spoluvlastníctva manţelov, keď súd napriek tomu celú

hodnotu rekonštrukčných prác započítal v prospech ţalovaného.

Z obsahu spisu vyplýva, ţe na zistenie hodnoty predmetného bytu súd prvého stupňa

ustanovil do konania znalkyňu. Úlohou znalkyne bolo stanovenie všeobecnej hodnoty

3-izbového bytu č. X. na X. poschodí v K.. Zo znaleckého posudku z X. č. X. vyplýva, ţe

...“byt pôvodne pozostával z 3 obytných miestností a príslušenstva. V súčasnosti má byt

zmenené dispozičné riešenie, odstránené sú priečky obývacej izby, chodby a šatne, priečka

izby bola vymurovaná a posunutá smerom ku kúpeľni. Byt pozostáva z 2 izieb, obývacej izby

spojenej so vstupom, kuchyne, kúpeľne s WC a komory na spoločnej chodbe. Táto

rekonštrukcia bytu bola realizovaná v období kúpy bytu.“..... „V roku 2006 bola v byte

vykonaná rekonštrukcia : v dvoch východných izbách bola realizovaná plávajúca laminátová

podlaha, v spálni vstavaná skriňa značky R. dĺţky 4,5 m, a vstupné dvere boli nahradené za

bezpečnostné dvere....“. Hodnota bytu bola znalkyňou k 18. marcu 2008 určená zaokrúhlene

sumou 1 900 000,-- Sk (63 068,45 Eur).

Doplnením č. 1 z X. k znaleckému posudku č. X. znalkyňa určila hodnotu

rekonštrukčných prác vykonaných v predmetnom byte. Z predmetného dodatku vyplýva, ţe

....“Byt pôvodne pozostával z 3 obytných miestností a príslušenstva. ...... V súčasnosti má byt

zmenené dispozičné riešenie ...... Táto rekonštrukcia bytu bola realizovaná v období kúpy

bytu. ...... V roku 2006 bola v byte vykonaná rekonštrukcia : v dvoch východných izbách bola

realizovaná plávajúca podlaha ......“

Z bodu 1.2. Popis vykonaných rekonštrukčných prác vyplýva, ţe ...„Rekonštrukcia bytu

spočívala v rekonštrukcii bytového jadra, montáţe bezpečnostných vchodových dverí

a zmeny dispozície bytu. Prefabrikované bytové jadro bolo odstránené a vymurované boli

nové priečky, kde sa zmenila aj dispozícia na spoločnú kúpeľňu s WC, s novými vápennými

štukovými omietkami, keramickým obkladom stien aţ po strop, keramickou dlaţbou

8

a osadením dverí do oceľovej zárubne. Pri rekonštrukcii kúpeľne s WC bolo realizované nové

elektrické vedenie, rozvod vody a kanalizácie. Pri zmene dispozície bytu boli odstránené

priečky obývacej izby, chodby a šatne, čím sa vytvoril priestor spoločnej obývacej izby

so vstupom do bytu.“..... Na základe toho znalkyňa stanovila všeobecnú hodnotu

rekonštrukčných stavebných prác k 29. septembru 2003 (právoplatnosť rozsudku o rozvode)

sumou 198 308,-- Sk (6 582,61 Eur) a k 9. júlu 2008 (vypracovanie dodatku č. 1) sumou

254 307,- Sk (8 441,44 Eur).

Súd prvého stupňa ale ani odvolací súd neodstránil pochybnosti, či bezpečnostné dvere

boli osadené uţ v rámci pôvodnej rekonštrukcie bytu a v čase ďalšej rekonštrukcie boli tieto

len vymenené za nové (por. č.l. 5 znaleckého posudku) ale tieţ pochybnosti, čo všetko bolo

zahrnuté do hodnoty stavebných prác z rekonštrukcie vykonávanej v roku 2006 (por. č.l. 5

znaleckého posudku ...plávajúca podlaha, bezpečnostné dvere, vstavaná skriňa a prílohu

k dodatku č. 1, Konzultácia č. X. B Práce P., bod 7. Stolárske konštrukcie), t.j. investície

vynaloţené výlučne z prostriedkov ţalovaného.

Súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní vychádzajúc z vykonaného znaleckého

posudku stanovil hodnotu bytu na sumu 1 900 000,-- Sk (63 068,44 Eur), od ktorej odpočítal

10% t.j. 190 000,-- Sk (6 306,84 Eur) s prihliadnutím na pokles cien nehnuteľností na trhu,

čím dospel k sume 1 710 000,-- Sk (56 761,60 Eur). Ţalobkyňa vo svojom odvolaní proti

tomuto rozsudku uviedla, ţe s takto určenou cenou bytu súhlasí, nesúhlasí však

so započítaním sumy 255 000,-- Sk (8 464 Eur) v prospech ţalovaného z dôvodu vykonaných

rekonštrukčných prác, pretoţe ich prevaţná časť bola hradená zo spoločných prostriedkov

o čom súdu predloţila aj dôkaz (por. č.l. 36, 37 spisu).

Odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku uviedol, ţe sa stotoţňuje so spôsobom

výpočtu ceny bytu ku dňu vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manţelov. Spôsob

výpočtu ceny bytu však ţiaden z účastníkov ako takú nenamietal. Ţalobkyňa namietala, ţe

súd nesprávne zohľadnil v prospech ţalovaného hodnotu vykonaných rekonštrukčných

prác, ktoré boli financované zo spoločných finančných prostriedkov počas trvania manţelstva

a preto sa na nich majú podieľať obaja rovnakým dielom. Nelogický záver odvolacieho súdu

o správnosti výšky sumy určenej na vyrovnanie podielu ţalobkyni zvýrazňuje potom aj

konštatovanie odvolacieho súdu (por. č.l. 6 odôvodnenia jeho rozhodnutia), ţe

....“z vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa a z predloţených dôkazov zo strany

9

ţalovaného bolo jednoznačne preukázané, ţe faktúry D. z januára 2002 sú za stavebné práce

na rekonštrukcii tohto bytu počas trvania manţelstva účastníkov. Faktúrou č. X. D., K.

vyúčtovala ţalobkyni sumu 53 585,40 Sk (1 778,70 Eur), viď na č.l. 36 a na č.l. 37 je

príjmový pokladničný doklad zo X. svedčiaci o zaplatení tejto sumy v prospech dodávateľa

prác....“, ak napriek tomu započítanie hodnoty rekonštrukčných prác len v prospech

ţalovaného povaţoval za správne.

Bolo potrebné prisvedčiť námietke generálneho prokurátora Slovenskej republiky, ţe

rozhodnutia súdov vychádzali zo skutkových zistení, ktoré nemajú oporu vo vykonanom

dokazovaní a súdy vzali do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dokazovaní nevyplynuli,

ani inak nevyšli v konaní najavo a naopak, pominuli rozhodné skutočnosti, ktoré vykonanými

dôkazmi boli preukázané, pričom tieto pochybenia mali podstatný vplyv na vecnú správnosť

rozhodnutia. Konanie tak zaťaţili namietanou vadou.

V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvého stupňa zistiť, hodnota ktorých

rekonštrukčných prác z roku 2006 vykonaných len ţalovaným bola zahrnutá do všeobecnej

hodnoty stavebných prác určenej k 18. marcu 2008 vo výške 254 308,-- Sk (8 441,47 Eur)

a len túto zohľadniť v prospech ţalovaného.

Z dôvodov, ktoré sú uvedené vyššie je zrejmé, ţe rozhodnutia súdov niţších stupňov

boli vydané v konaní postihnutom tzv. inou vadou konania, ktorá mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci ( ).

Generálny prokurátor Slovenskej republiky preto dôvodne podal mimoriadne dovolanie

podľa v spojení s , keďţe to vyţadovala

ochrana práv a zákonom chránených záujmov účastníka konania a túto ochranu nebolo moţné

dosiahnuť inými právnymi prostriedkami.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej

časti tohto rozhodnutia a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 243b ods. 3

v spojení s ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd aj o trovách dovolacieho konania (§ 243d ods. 1

v spojení s ).

10

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 19. apríla 2011

JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová