Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
5f3/362468.f89739.pdf
PDF · 193.56 KB
No categories available
4Cdo/244/2010
Najvyšší súd 4 Cdo 244/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu Ing. D. H., PhD., bývajúceho
vo V., zastúpeného JUDr. D. M., A. v P., proti ţalovanému C. a.s. S. v likvidácii, so sídlom
v B., zastúpenému A.. P., s.r.o., so sídlom v K., o určenie lehoty na odlov, odchyt a vývoz
všetkej raticovej zveri vo zverníku „Orlová“ č. 43, S. a iné, vedenej na Okresnom súde
Michalovce pod sp. zn. 13 C 2/2007, o dovolaní G., a.s. B., obaja zastúpení Advokátskou
kanceláriou M., s.r.o., so sídlom v B., proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 13. januára
2009 sp. zn. 11 Co 109/2009 v spojení s jeho opravným uznesením z 11. februára 2010 sp. zn.
11 Co 109/2009, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach z 13. januára
2009 sp. zn. 11 Co 109/2009 v spojení s jeho opravným uznesením z 11. februára 2010 sp. zn.
11 Co 109/2009 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Košiciach v priebehu odvolacieho konania (po podaní odvolania ţalovaným
proti rozsudku Okresného súdu Michalovce z 11. novembra 2008 č.k. 13 C 2/2007-525)
rozhodol o návrhu ţalobcu zo 16. decembra 2009 na pristúpenie ďalších účastníkov do konania
na strane ţalovaného podľa § 92 ods. 2 O.s.p. napadnutým uznesením tak, ţe „Pripúšťa
navrhovanú zmenu účastníkov na strane ţalovaného tak, aby do konania na strane ţalovaného
vstúpili G., a.s. B, Š., IČO : X. a P. J., B., IČO : X. a to ako ţalovaní v 2/ a 3/ rade“.
V odôvodnení tohto uznesenia uviedol, ţe po predloţení veci odvolaciemu súdu na konanie
o odvolaní ţalovaného ţalobca navrhol, aby do konania na strane ţalovaného podľa § 92 ods. 2
O.s.p. vstúpili ako ţalovaní 2/ a 3/ G., a.s., Bratislava a P. J., a to na základe tej skutočnosti, ţe
obchodná spoločnosť G., a.s. je v súčasnosti po viacnásobných zmluvných prevodoch novým
vlastníkom väčšiny pozemkov tvoriacich predmetný zverník a tento počas odvolacieho konania
rozhodnutím pojatým do notárskej zápisnice N. zo X. rozhodol podľa zákona č. 274/2009 Z.z. o
poľovníctve o tom, ţe zverník prenecháva zmluvou o uţívaní poľovného revíru Poľovníckej
spoločnosti J.. Po preskúmaní tohto návrhu súd dospel k záveru, ţe v danom prípade sú splnené
zákonné podmienky na pripustenie navrhovanej zmeny účastníkov na strane ţalovaného podľa §
92 ods. 2 a 3 O.s.p., pretoţe v priebehu odvolacieho konania nastali také právne skutočnosti, s
ktorými právne predpisy spájajú prechod alebo prevod práv alebo povinností, o ktorých sa koná
v tejto veci. Preto navrhovanú zmenu účastníkov na strane ţalovaného vychádzajúc z § 216 ods.
1 O.s.p. pripustil. Opravným uznesením z 11. februára 2010 sp. zn. 11 Co 109/2009 opravil
svoje uznesenie „11 Co 109/2009-684“ tak, ţe dňom jeho vydania je 13. január 2010.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podali dovolanie G., a.s. a P. J.. Prípustnosť
dovolania vyvodzovali z ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. a jeho dôvodnosť z ustanovenia § 237
písm. b/ O.s.p., pretoţe v konaní vystupoval účastník, ktorý nemal spôsobilosť byť účastníkom
konania a z ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p., pretoţe postupom súdu im bola odňatá moţnosť
konať pred súdom. Uviedli, ţe v priebehu odvolacieho konania sa nemohli stať účastníkmi
konania popri uţ ţalovanom z dôvodu, ţe tomu bráni kogentné ustanovenie § 216 ods. 1 O.s.p.
Týmto postupom súdu vystupujú v odvolacom konaní účastníci, ktorí nie sú na rozdiel od
pôvodne ţalovaného viazaní prvostupňovým rozhodnutím. Postupom súdu tieţ došlo k odňatiu
im moţnosti účinne a efektívne sa brániť a teda konať pred súdom, keďţe v dôsledku ukončenia
dokazovania súdom prvého stupňa im táto moţnosť je odňatá. Odvolací súd pripustením vstupu
do konania ďalších ţalovaných rozšíril okruh účastníkov konania v odvolacom konaní, teda uţ
po vynesení rozsudku súdom prvého stupňa vo vzťahu medzi pôvodnými účastníkmi konania.
Postup súdu je treba kvalifikovať ako aplikáciu ustanovenia § 92 ods. 1 O.s.p. i napriek tomu, ţe
súd kvalifikoval svoj postup podľa § 92 ods. 2,3 O.s.p. Hoci súd správne citoval právne predpisy
upravujúce zmenu a zámenu účastníkov, aj s poukazom na neprípustnosť postupu danú v § 216
ods. 1 O.s.p., tieto nesprávne interpretoval a aplikoval zákonom neprípustným spôsobom, keď
návrh na pristúpenie do konania podriadil pod nesprávne ustanovenie § 92 ods. 2,3 O.s.p.,
pojednávajúce o zámene účastníkov. Naviac sú dovolatelia toho názoru, ţe by v danej veci
nebolo moţné ani vyhovieť eventuálnemu návrhu ţalobcu na zámenu účastníkov z dôvodu, ţe
nie sú k tomuto postupu splnené hmotnoprávne podmienky vymedzené v ustanovení § 92 ods.
2,3 O.s.p., pretoţe nedošlo k takej právnej skutočnosti, z ktorou by po začatí konania právne
predpisy spájali prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých v konaní ide. Predmetom
konania je ochrana a vydanie hnuteľných vecí a kúpna zmluva sa týkala nehnuteľností, na
ktorých sa podľa ţaloby majú nachádzať veci, ktorých vydania sa ţalobca domáha. Ţiadali, aby
dovolací súd zrušil napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Ţalobca vo svojom písomnom vyjadrení k dovolaniu uviedol, ţe bolo preukázané, ţe
v priebehu konania nastali právne skutočnosti, s ktorými právne predpisy spájajú prechod práv
a povinností a to zo ţalovaného 1/ na ţalovaných 2/ a 3/. V tomto súdnom konaní sa koná
o ochrane vlastníckeho práva ţalobcu k jeho poľovnej zveri a jeho poľovným zariadeniam,
vo výkone ktorého mu doteraz bránil len ţalovaný 1/ ako jediný vlastník poľovných pozemkov,
na ktorých sa táto zver nachádza, avšak na základe predaja časti týchto poľovných pozemkov
mu v tom uţ bráni aj ţalovaný 2/ a na základe zmluvy o uţívaní zverníka aj ţalovaný 3/. Všetci
traja sa tak stali vecne pasívne legitimovanými účastníkmi konania, v zmysle § 92 ods. 2 O.s.p,
pretoţe sú spôsobilí byť nositeľmi povinnosti strpieť výkon vlastníckeho práva ţalobcu k jeho
poľovnej zveri, ktorá je vo zverníku, ktorý je v spoločnom vlastníctve ţalovaných 1/ a 2/
a v uţívaní ţalovaného 3/. Len im a nikomu inému nemôţe byť súdom uloţené strpenie tohto
výkonu vlastníckeho práva ţalobcom a preto majú spôsobilosť byť účastníkmi tohto konania.
K tvrdeniu, ţe im postupom súdu bola odňatá moţnosť konať v prvostupňovom konaním
uviedol, ţe dovolateľom nemohlo byť zabránené konať v prvostupňovom konaní, pretoţe v tom
čase neboli nositeľmi ţiadnych práv a povinností, o ktoré v prvostupňovom konaní išlo. Tieto
nadobudli zmluvami aţ počas odvolacieho konania. Preto ani jeden z dôvodov prípustnosti
dovolania tvrdených dovolateľmi nie je daný a preto je dovolanie neprípustné.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie bolo podané v lehote určenej v § 240 ods. 1 O.s.p., osobou oprávnenou na tento
procesný úkon, skúmal, či dovolanie smeruje proti takému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktoré
podľa zákona moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 236 a nasl. O.s.p.) a bez
nariadenia dovolacieho pojednávania dospel k záveru, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu treba
zrušiť.
Podľa § 236 ods. 1 O.s.p., dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V predmetnej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu.
Podľa § 239 ods. 1 O.s.p., dovolanie je prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu,
ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodol o veci
postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.)
na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým
sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie
konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
Podľa ods. 2 cit. ust., dovolanie je tieţ prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu,
ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom
potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke
zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade
cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo
o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.
Nakoľko dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nevykazuje niektorý
zo znakov uznesení uvedených v citovanom ustanovení, je zrejmé, ţe ide o prípad, v ktorom
Občiansky súdny poriadok dovolanie podľa § 239 nepripúšťa.
Z ustanovenia § 242 ods. 1 veta prvá O.s.p. vyplýva pre dovolací súd povinnosť
prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O.s.p., teda i v prípade, ak to
účastník konania nenamieta. Preto sa Najvyšší súd Slovenskej republiky neobmedzil len
na skúmanie podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu, ale zaoberal sa aj
otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p.V zmysle tohto ustanovenia je
dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo o veci, ktorá
nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť
byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne
zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo
konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi
sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol
súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát.
Dovolatelia namietali, ţe postupom súdu im bola odňatá moţnosť konať pred súdom
(§ 237 písm. f/ O.s.p.) a táto vada konania v dovolacom konaní vyšla najavo.
Pod odňatím moţnosti účastníka konať pred súdom treba rozumieť taký závadný postup
súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu
v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.
Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
zaručuje, ţe kaţdý sa môţe domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva
na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne
Slovenskej republiky.
Z ustanovenia čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, ţe kaţdý má právo, aby
sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol
vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, kaţdý má
právo na to, aby jeho záleţitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná
nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhoduje o jeho občianskych
právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môţu byť vylúčené buď po dobu
celého, alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti
v demokratickej spoločnosti, alebo keď to vyţadujú záujmy maloletých alebo ochrana
súkromného ţivota účastníkov alebo v rozsahu povaţovanom súdom za úplne nevyhnutný,
pokiaľ by, vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom
spoločnosti.
Podľa § 1 O.s.p., Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov
v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv
a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie
povinností a na úctu k právam iných osôb.
Zmyslom práva na súdnu ochranu je umoţniť kaţdému reálny prístup k súdu a tomu
zodpovedajúcu povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba (právnická alebo fyzická) splní
predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umoţniť stať sa účastníkom konania
so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia vyplývajú
(viď nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. augusta 2001 II. ÚS 14/2001,
z 13. novembra 2002 II. ÚS 132/02, III. ÚS 171/2006 z 5. apríla 2007).
Právo na súdnu ochranu, okrem Ústavy Slovenskej republiky (čl. 46 ods. 1), Listiny
základných práv a slobôd (čl. 36 ods. 1) a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (čl. 6 ods. 1), zabezpečujú a vykonávajú aj jednotlivé ustanovenia Občianskeho súdneho
poriadku (napr. § 41 O.s.p., § 123 O.s.p., § 115 O.s.p., § 157 O.s.p. a pod.).
Právo na spravodlivý proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania
pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho poţiadavkami
a právnym názorom. Do obsahu základného práva podľa § 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a slobôd, nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním
navrhnutých dôkazov súdom, prípadne doţadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia
vykonaných dôkazov, resp. toho, aby sa riadil výkladom všeobecne záväzných právnych
predpisov, ktorý predkladá účastník.
Podľa § 167 ods. 2 O.s.p., ak nie je ďalej ustanovené inak, pouţijú sa na uznesenie
primerane ustanovenia o rozsudku.
Podľa § 157 ods. 2 O.s.p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ
(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne iný
účastník konania, stručne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané, a ktoré
nie, z ktorých dôkazov vychádzal, a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo
nevykonal ďalšie dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku
bolo presvedčivé.
Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totoţné s očakávaniami
a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity)
zákonného rozhodnutia (§ 157 ods. 2 O.s.p.), pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď
na podstatné otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závaţných
a samotného rozhodnutia ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo účastníka a povinnosť súdu
na náleţité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti sluţby
spravodlivosti, ktorá je podstatnou náleţitosťou kaţdého rozhodnutia súdu. Citované zákonné
ustanovenie treba chápať aj z hľadiska práv účastníka na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky, ktorého súčasťou je aj právo na súdne konanie, a vykladať
a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
(napr. rozsudok Garcia Ruiz v. Španielsko z 21. januára 1999) tak, ţe rozhodnutie súdu musí
uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je zaloţené. Rozsah tejto povinnosti
sa môţe meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností kaţdej veci.
Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva teda nevyţaduje, aby na kaţdý argument
účastníka bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je
pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument
(napr. Georiadis v. Grécko z 29. mája 1997). Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil, ţe
súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36
ods. 1 Listiny základných práv a slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie
súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo
relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou
proti takému uplatneniu a ţe takéto odôvodnenie musí obsahovať aj rozsudok odvolacieho súdu
(uznesenie z 3. júla 2003 sp. zn. IV. ÚS 115/03). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď
na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny stav (uznesenie z 23. júna 2004
sp. zn. III. 209/04).
Z obsahu spisu vyplýva, ţe účastníkom konania je Ing. D. H., PhD., ako ţalobca a C., a.s.
S. v L., ako ţalovaný (uvedení aj v záhlaví napadnutého uznesenia). V priebehu odvolacieho
konania podaním zo 16. decembra 2009, doručeným Krajskému súdu v Košiciach 21. decembra
2009, ţalobca s poukazom na ustanovenie § 92 ods. 2 O.s.p. a skutočnosti v prípise uvádzané
navrhol, aby ...“okrem doterajšieho ţalovaného, ktorý zostáva účastníkom v rozsahu jeho
zachovaného spoluvlastníctva k spoločnému revíru, vstúpila do konania ako ďalší spoluvlastník
.... ako ţalovaný 2/ spoločnosť G. a.s. B ...... a ako ţalovaný 3/...... P. J. ....“.
Napadnutým uznesením odvolací súd rozhdol tak, ţe „pripúšťa navrhovanú zmenu
účastníkov na strane ţalovaného tak, aby do konania na strane ţalovaného vstúpili G., a.s. B.
..... a P. J. ..... a to ako ţalovaní 2/ a 3/“. V odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, ţe po
predloţení veci odvolaciemu súdu na konanie o odvolaní ţalovaného ţalobca navrhol, aby do
konania na strane ţalovaného podľa § 92 ods. 2 O.s.p. vstúpili ako ţalovaní 2/ a 3/ G.. a.s. B.
a P. J. a preto vychádzajúc z § 216 ods. 1 O.s.p. navrhovanú zmenu účastníkov pripustil,
odcitoval jeho znenie a znenie § 92 ods. 2 a ods. 3 O.s.p. a uviedol, ţe v danom prípade sú
splnené zákonné podmienky na pripustenie navrhovanej zmeny účastníkov na strane ţalovaného
podľa § 92 ods. 2 a 3 O.s.p., pretoţe v priebehu odvolacieho konania nastali také právne
skutočnosti, s ktorými právne predpisy spájajú prechod alebo prevod práv alebo povinností, o
ktorých sa koná v tejto veci, keď základným predpokladom pre pripustenie zámeny účastníka
v odvolacom konaní je existencia právnej skutočnosti, ktorej dôsledkom podľa hmotnoprávneho
práva musí byť prechod alebo prevod práv alebo povinností, ktoré sú predmetom ochrany
v konaní.
Podľa § 92 ods. 1 O.s.p., na návrh účastníka môţe súd pripustiť, aby do konania vstúpil
ďalší účastník. Súhlas toho, kto má takto do konania vstúpiť, je potrebný, ak má vystupovať
na strane navrhovateľa.
Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou
právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môţe
navrhovateľ alebo ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené, alebo na koho
prešli, navrhnúť, aby do konania na miesto doterajšieho účastníka vstúpil ten, na koho boli tieto
práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli.
Podľa ods. 3 cit. ustanovenia, súd vyhovie návrhu, ak sa preukáţe, ţe po začatí konania
nastala právna skutočnosť uvedená v odseku 2, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto
navrhovateľa; súhlas odporcu alebo toho, kto má vstúpiť na jeho miesto, sa nevyţaduje. Právne
účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú zachované.
Napokon podľa ods. 4 cit. ustanovenia, za súhlasu účastníkov môţe súd pripustiť, aby
navrhovateľ alebo odporca z konania vystúpil a aby na jeho miesto vstúpil niekto iný. Ak má
byť takto zamenený navrhovateľ, treba, aby s tým súhlasil i ten, kto má na jeho miesto vstúpiť.
Podľa § 216 ods. 1 O.s.p., ustanovenia § 92 ods. 1 a 4, § 97 a 98 pre odvolacie konanie
neplatia.
Podľa § 41 ods. 2 O.s.p., kaţdý úkon posudzuje súd podľa jeho obsahu, aj keď je úkon
nesprávne označený.
Vychádzajúc z obsahu podania ţalobcu zo 16. decembra 2009 (§ 41 ods. 2 O.s.p.), bolo
potrebné toto podanie chápať ako návrh na vstup ďalších účastníkov do konania na strane
ţalobcu (...navrhujem, aby okrem doterajšieho ţalovaného ...).
Ustanovenie § 92 O.s.p. umoţňuje, aby po tom, čo začalo súdne konanie, došlo
k zmenám účastníkov konania, a to či uţ na strane navrhovateľa alebo odporcu.
Ustanovenie § 92 ods. 1 O.s.p. umoţňuje, aby po začatí konania do konania vstúpil ďalší
účastník. Predpokladmi vstupu ďalšieho účastníka do konania, ktoré sa začalo na základe
návrhu, sú : a/ návrh účastníka konania, aby do konania vstúpil ďalší účastník, b/ pripustenie
súdu so vstúpením ďalšieho účastníka konania, c/ súhlas osoby, ktorá má do konania vstúpiť
na strane navrhovateľa konania vo veci samej. Zákon predpokladá, ţe súd o pripustení vstupu
ďalšieho účastníka rozhodne uznesením, ktorým vo výroku rozhodne, či pripúšťa alebo
neprupúšťa vstup navrhovaného účastníka do konania a na koho strane. Proti tomuto uzneseniu
je prípustné odvolanie. Ak súd vyhovie takémuto návrhu, jeho výsledkom je rozšírenie počtu
účatníkov konania.
Ustanovenie § 92 ods. 2 a 3 O.s.p. umoţňuje zámenu účastníkov konania, a to v závislosti
od hmotnoprávnych zmien, ku ktorým došlo po začatí súdneho konania. Účelom týchto
ustanovení je teda umoţniť vystúpenie z konania buď navrhovateľa alebo odporcu a jeho
náhradu iným subjektom, ktorý sa potom stal účastníkom konania. Predpokladom takejto
zámeny je a/ návrh na zámenu účastníkov bol podaný navrhovateľom alebo tým, na koho práva
a povinnosti o ktorých sa koná prešli alebo boli prevedené, b/ k hmotnoprávnym zmenám došlo
po podaní návrhu na začatie konania, c/ navrhovateľ zámeny preukáţe, ţe po začatí konania
došlo k prechodu alebo prevodu práv a povinností, d/ osoba, ktorá má vstúpiť do konania
na strane navrhovateľa so zámenou súhlasí, e/ ak návrh na zámenu podáva osoba, ktorá má
do konania vstúpiť, vyţaduje sa k zámene súhlas osoby, ktorá má z konania vystúpiť,
f/ rozhodnutie súdu, ktorým vyhovie návrhu na zmenu.
Ustanovenie § 92 ods. 4 pripúšťa moţnosť zámeny účastníkov na strane navrhovateľa
i odporcu, avšak bez zreteľa na to, či došlo k právnemu nástupníctvu, ktoré predpokladajú
ustanovenia § 92 ods. 2 a 3. V tomto prípade sa vyţaduje súhlas všetkých účastníkov konania
a toho, kto má vstúpiť.
Z obsahu napadnutého uznesenia nemoţno jednoznačne určiť, či odvolací súd rozhodol
(mal v úmysle rozhodnúť) o vstupe ďalších účastníkov do konania na strane ţalobcu alebo o ich
zámene. Zatiaľ čo vo výroku uviedol, ţe pripúšťa, aby do konania vstúpili na strane ţalovaného
ďalší účastníci, v odôvodnení svojho uznesenia rozoberá podmienky, za ktorých je moţné
pripustiť zámenu účastníkov konania a to s poukazom na ustanovenie § 216 ods. 1 O.s.p., podľa
ktorého ustanovenia § 92 ods. 1 a 4 pre odvolacie konanie neplatia. Vychádzajúc zo znenia
výroku napadnutého uznesenia (ktorý je pre účastníkov, ale aj pre súd záväzný), bolo treba
dospieť k záveru, ţe odvolací súd pripustil vstup ďalších účastníkov do konania na strane
ţalovaného a to napriek tomu, ţe svoje rozhodnutie odôvodnil § 92 ods. 2 a 3 O.s.p. Vstup
ďalšieho účastníka do konania v odvolacom konaní však vylučuje ustanovenie § 216 ods. 1
O.s.p. a pokiaľ by malo ísť o zámenu účastníkov, nie je jasné, o koho zámenu na strane
ţalovaného ide, pretoţe aj po takto pripustenej zámene pôvodne ţalovaný je naďalej účastníkom
konania.
Z uvedených dôvodov je rozhodnutie odvolacieho súdu zmätočné a nepreskúmateľné, čo
zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p. a tým aj dôvodnosť podaného
dovolania.
Uvedená skutočnosť, ţe došlo v konaní k procesnej vade podľa § 237 písm. f/ O.s.p. je
okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vţdy zrušiť, pretoţe
rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závaţnou procesnou vadou, nemôţe byť
povaţované za správne. Vzhľadom na dôvody, ktoré viedli k potrebe zrušiť napadnuté
rozhodnutie odvolacieho súdu, nezaoberal sa dovolací súd ďalšími námietkami ţalobcu
uvedenými v dovolaní.
Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie odvolacieho súdu
podľa § 243b ods. 1,4 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom si odvolací súd
bude povinný urobiť jasno v tom, či ţalovaný podal návrh na vstup ďalšieho účastníka
do konania alebo na zámenu účastníka na starne ţalovanej a aţ následne zvoliť ďalší postup
v konaní.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 19. apríla 2011
JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová