Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/244/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu Ing. D. H., PhD., bývajúceho

vo V., zastúpeného JUDr. D. M., A. v P., proti ţalovanému C. a.s. S. v likvidácii, so sídlom

v B., zastúpenému A.. P., s.r.o., so sídlom v K., o určenie lehoty na odlov, odchyt a vývoz

všetkej raticovej zveri vo zverníku „Orlová“ č. 43, S. a iné, vedenej na Okresnom súde

Michalovce pod sp. zn. , o dovolaní G., a.s. B., obaja zastúpení Advokátskou

kanceláriou M., s.r.o., so sídlom v B., proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 13. januára

2009 sp. zn. v spojení s jeho opravným uznesením z 11. februára 2010 sp. zn.

, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach z 13. januára

2009 sp. zn. v spojení s jeho opravným uznesením z 11. februára 2010 sp. zn.

z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Košiciach v priebehu odvolacieho konania (po podaní odvolania ţalovaným

proti rozsudku Okresného súdu Michalovce z 11. novembra 2008 č.k. -525)

rozhodol o návrhu ţalobcu zo 16. decembra 2009 na pristúpenie ďalších účastníkov do konania

na strane ţalovaného podľa napadnutým uznesením tak, ţe „Pripúšťa

navrhovanú zmenu účastníkov na strane ţalovaného tak, aby do konania na strane ţalovaného

vstúpili G., a.s. B, Š., IČO : X. a P. J., B., IČO : X. a to ako ţalovaní v 2/ a 3/ rade“.

V odôvodnení tohto uznesenia uviedol, ţe po predloţení veci odvolaciemu súdu na konanie

o odvolaní ţalovaného ţalobca navrhol, aby do konania na strane ţalovaného podľa § 92 ods. 2

vstúpili ako ţalovaní 2/ a 3/ G., a.s., Bratislava a P. J., a to na základe tej skutočnosti, ţe

obchodná spoločnosť G., a.s. je v súčasnosti po viacnásobných zmluvných prevodoch novým

vlastníkom väčšiny pozemkov tvoriacich predmetný zverník a tento počas odvolacieho konania

rozhodnutím pojatým do notárskej zápisnice N. zo X. rozhodol podľa o

poľovníctve o tom, ţe zverník prenecháva zmluvou o uţívaní poľovného revíru Poľovníckej

spoločnosti J.. Po preskúmaní tohto návrhu súd dospel k záveru, ţe v danom prípade sú splnené

2

zákonné podmienky na pripustenie navrhovanej zmeny účastníkov na strane ţalovaného podľa §

92 ods. 2 a 3 , pretoţe v priebehu odvolacieho konania nastali také právne skutočnosti, s

ktorými právne predpisy spájajú prechod alebo prevod práv alebo povinností, o ktorých sa koná

v tejto veci. Preto navrhovanú zmenu účastníkov na strane ţalovaného vychádzajúc z § 216 ods.

1 pripustil. Opravným uznesením z 11. februára 2010 sp. zn. opravil

svoje uznesenie „11 Co 109/2009-684“ tak, ţe dňom jeho vydania je 13. január 2010.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podali dovolanie G., a.s. a P. J.. Prípustnosť

dovolania vyvodzovali z ustanovenia a jeho dôvodnosť z ustanovenia

písm. b/ , pretoţe v konaní vystupoval účastník, ktorý nemal spôsobilosť byť účastníkom

konania a z ustanovenia , pretoţe postupom súdu im bola odňatá moţnosť

konať pred súdom. Uviedli, ţe v priebehu odvolacieho konania sa nemohli stať účastníkmi

konania popri uţ ţalovanom z dôvodu, ţe tomu bráni kogentné ustanovenie

Týmto postupom súdu vystupujú v odvolacom konaní účastníci, ktorí nie sú na rozdiel od

pôvodne ţalovaného viazaní prvostupňovým rozhodnutím. Postupom súdu tieţ došlo k odňatiu

im moţnosti účinne a efektívne sa brániť a teda konať pred súdom, keďţe v dôsledku ukončenia

dokazovania súdom prvého stupňa im táto moţnosť je odňatá. Odvolací súd pripustením vstupu

do konania ďalších ţalovaných rozšíril okruh účastníkov konania v odvolacom konaní, teda uţ

po vynesení rozsudku súdom prvého stupňa vo vzťahu medzi pôvodnými účastníkmi konania.

Postup súdu je treba kvalifikovať ako aplikáciu ustanovenia i napriek tomu, ţe

súd kvalifikoval svoj postup podľa , Hoci súd správne citoval právne predpisy

upravujúce zmenu a zámenu účastníkov, aj s poukazom na neprípustnosť postupu danú v § 216

ods. 1 , tieto nesprávne interpretoval a aplikoval zákonom neprípustným spôsobom, keď

návrh na pristúpenie do konania podriadil pod nesprávne ustanovenie , ,

pojednávajúce o zámene účastníkov. Naviac sú dovolatelia toho názoru, ţe by v danej veci

nebolo moţné ani vyhovieť eventuálnemu návrhu ţalobcu na zámenu účastníkov z dôvodu, ţe

nie sú k tomuto postupu splnené hmotnoprávne podmienky vymedzené v ustanovení § 92 ods.

2,3 , pretoţe nedošlo k takej právnej skutočnosti, z ktorou by po začatí konania právne

predpisy spájali prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých v konaní ide. Predmetom

konania je ochrana a vydanie hnuteľných vecí a kúpna zmluva sa týkala nehnuteľností, na

ktorých sa podľa ţaloby majú nachádzať veci, ktorých vydania sa ţalobca domáha. Ţiadali, aby

dovolací súd zrušil napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

3

Ţalobca vo svojom písomnom vyjadrení k dovolaniu uviedol, ţe bolo preukázané, ţe

v priebehu konania nastali právne skutočnosti, s ktorými právne predpisy spájajú prechod práv

a povinností a to zo ţalovaného 1/ na ţalovaných 2/ a 3/. V tomto súdnom konaní sa koná

o ochrane vlastníckeho práva ţalobcu k jeho poľovnej zveri a jeho poľovným zariadeniam,

vo výkone ktorého mu doteraz bránil len ţalovaný 1/ ako jediný vlastník poľovných pozemkov,

na ktorých sa táto zver nachádza, avšak na základe predaja časti týchto poľovných pozemkov

mu v tom uţ bráni aj ţalovaný 2/ a na základe zmluvy o uţívaní zverníka aj ţalovaný 3/. Všetci

traja sa tak stali vecne pasívne legitimovanými účastníkmi konania, v zmysle § 92 ods. 2 O.s.p,

pretoţe sú spôsobilí byť nositeľmi povinnosti strpieť výkon vlastníckeho práva ţalobcu k jeho

poľovnej zveri, ktorá je vo zverníku, ktorý je v spoločnom vlastníctve ţalovaných 1/ a 2/

a v uţívaní ţalovaného 3/. Len im a nikomu inému nemôţe byť súdom uloţené strpenie tohto

výkonu vlastníckeho práva ţalobcom a preto majú spôsobilosť byť účastníkmi tohto konania.

K tvrdeniu, ţe im postupom súdu bola odňatá moţnosť konať v prvostupňovom konaním

uviedol, ţe dovolateľom nemohlo byť zabránené konať v prvostupňovom konaní, pretoţe v tom

čase neboli nositeľmi ţiadnych práv a povinností, o ktoré v prvostupňovom konaní išlo. Tieto

nadobudli zmluvami aţ počas odvolacieho konania. Preto ani jeden z dôvodov prípustnosti

dovolania tvrdených dovolateľmi nie je daný a preto je dovolanie neprípustné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie bolo podané v lehote určenej v , osobou oprávnenou na tento

procesný úkon, skúmal, či dovolanie smeruje proti takému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktoré

podľa zákona moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( a nasl. ) a bez

nariadenia dovolacieho pojednávania dospel k záveru, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu treba

zrušiť.

Podľa , dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V predmetnej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu.

Podľa , dovolanie je prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu,

ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodol o veci

postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev ( )

na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým

4

sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie

konania podľa

Podľa ods. 2 cit. ust., dovolanie je tieţ prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu,

ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom

potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke

zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade

cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo

o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Nakoľko dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nevykazuje niektorý

zo znakov uznesení uvedených v citovanom ustanovení, je zrejmé, ţe ide o prípad, v ktorom

dovolanie podľa nepripúšťa.

Z ustanovenia veta prvá vyplýva pre dovolací súd povinnosť

prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v , teda i v prípade, ak to

účastník konania nenamieta. Preto sa Najvyšší súd Slovenskej republiky neobmedzil len

na skúmanie podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu, ale zaoberal sa aj

otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné podľa V zmysle tohto ustanovenia je

dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo o veci, ktorá

nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť

byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo

konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi

sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol

súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Dovolatelia namietali, ţe postupom súdu im bola odňatá moţnosť konať pred súdom

( ) a táto vada konania v dovolacom konaní vyšla najavo.

Pod odňatím moţnosti účastníka konať pred súdom treba rozumieť taký závadný postup

súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu

v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

Základné právo na súdnu ochranu podľa

zaručuje, ţe kaţdý sa môţe domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva

na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne

Slovenskej republiky.

Z ustanovenia vyplýva, ţe kaţdý má právo, aby

sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol

vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, kaţdý má

právo na to, aby jeho záleţitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhoduje o jeho občianskych

právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môţu byť vylúčené buď po dobu

celého, alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti

v demokratickej spoločnosti, alebo keď to vyţadujú záujmy maloletých alebo ochrana

súkromného ţivota účastníkov alebo v rozsahu povaţovanom súdom za úplne nevyhnutný,

pokiaľ by, vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom

spoločnosti.

Podľa , upravuje postup súdu a účastníkov

v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv

a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie

povinností a na úctu k právam iných osôb.

Zmyslom práva na súdnu ochranu je umoţniť kaţdému reálny prístup k súdu a tomu

zodpovedajúcu povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba (právnická alebo fyzická) splní

predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umoţniť stať sa účastníkom konania

so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia vyplývajú

(viď nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. augusta 2001 ,

z 13. novembra 2002 , z 5. apríla 2007).

Právo na súdnu ochranu, okrem (), Listiny

základných práv a slobôd (čl. 36 ods. 1) a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

6

slobôd (čl. 6 ods. 1), zabezpečujú a vykonávajú aj jednotlivé ustanovenia Občianskeho súdneho

poriadku (napr. , , , a pod.).

Právo na spravodlivý proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania

pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho poţiadavkami

a právnym názorom. Do obsahu základného práva podľa Slovenskej

republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a slobôd, nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním

navrhnutých dôkazov súdom, prípadne doţadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia

vykonaných dôkazov, resp. toho, aby sa riadil výkladom všeobecne záväzných právnych

predpisov, ktorý predkladá účastník.

Podľa , ak nie je ďalej ustanovené inak, pouţijú sa na uznesenie

primerane ustanovenia o rozsudku.

Podľa , v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne iný

účastník konania, stručne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané, a ktoré

nie, z ktorých dôkazov vychádzal, a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo

nevykonal ďalšie dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku

bolo presvedčivé.

Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totoţné s očakávaniami

a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity)

zákonného rozhodnutia ( ), pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď

na podstatné otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závaţných

a samotného rozhodnutia ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo účastníka a povinnosť súdu

na náleţité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti sluţby

spravodlivosti, ktorá je podstatnou náleţitosťou kaţdého rozhodnutia súdu. Citované zákonné

ustanovenie treba chápať aj z hľadiska práv účastníka na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

, ktorého súčasťou je aj právo na súdne konanie, a vykladať

a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

(napr. rozsudok Garcia Ruiz v. Španielsko z 21. januára 1999) tak, ţe rozhodnutie súdu musí

uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je zaloţené. Rozsah tejto povinnosti

7

sa môţe meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností kaţdej veci.

Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva teda nevyţaduje, aby na kaţdý argument

účastníka bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je

pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument

(napr. Georiadis v. Grécko z 29. mája 1997). Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil, ţe

súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa a

ods. 1 Listiny základných práv a slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie

súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo

relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou

proti takému uplatneniu a ţe takéto odôvodnenie musí obsahovať aj rozsudok odvolacieho súdu

(uznesenie z 3. júla 2003 sp. zn. ). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď

na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný

význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny stav (uznesenie z 23. júna 2004

sp. zn. III. 209/04).

Z obsahu spisu vyplýva, ţe účastníkom konania je Ing. D. H., PhD., ako ţalobca a C., a.s.

S. v L., ako ţalovaný (uvedení aj v záhlaví napadnutého uznesenia). V priebehu odvolacieho

konania podaním zo 16. decembra 2009, doručeným Krajskému súdu v Košiciach 21. decembra

2009, ţalobca s poukazom na ustanovenie a skutočnosti v prípise uvádzané

navrhol, aby ...“okrem doterajšieho ţalovaného, ktorý zostáva účastníkom v rozsahu jeho

zachovaného spoluvlastníctva k spoločnému revíru, vstúpila do konania ako ďalší spoluvlastník

.... ako ţalovaný 2/ spoločnosť G. a.s. B ...... a ako ţalovaný 3/...... P. J. ....“.

Napadnutým uznesením odvolací súd rozhdol tak, ţe „pripúšťa navrhovanú zmenu

účastníkov na strane ţalovaného tak, aby do konania na strane ţalovaného vstúpili G., a.s. B.

..... a P. J. ..... a to ako ţalovaní 2/ a 3/“. V odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, ţe po

predloţení veci odvolaciemu súdu na konanie o odvolaní ţalovaného ţalobca navrhol, aby do

konania na strane ţalovaného podľa vstúpili ako ţalovaní 2/ a / G.. a.s. B.

a P. J. a preto vychádzajúc z navrhovanú zmenu účastníkov pripustil,

odcitoval jeho znenie a znenie a a uviedol, ţe v danom prípade sú

splnené zákonné podmienky na pripustenie navrhovanej zmeny účastníkov na strane ţalovaného

podľa a , pretoţe v priebehu odvolacieho konania nastali také právne

skutočnosti, s ktorými právne predpisy spájajú prechod alebo prevod práv alebo povinností, o

ktorých sa koná v tejto veci, keď základným predpokladom pre pripustenie zámeny účastníka

v odvolacom konaní je existencia právnej skutočnosti, ktorej dôsledkom podľa hmotnoprávneho

práva musí byť prechod alebo prevod práv alebo povinností, ktoré sú predmetom ochrany

v konaní.

Podľa , na návrh účastníka môţe súd pripustiť, aby do konania vstúpil

ďalší účastník. Súhlas toho, kto má takto do konania vstúpiť, je potrebný, ak má vystupovať

na strane navrhovateľa.

Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou

právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môţe

navrhovateľ alebo ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené, alebo na koho

prešli, navrhnúť, aby do konania na miesto doterajšieho účastníka vstúpil ten, na koho boli tieto

práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli.

Podľa ods. 3 cit. ustanovenia, súd vyhovie návrhu, ak sa preukáţe, ţe po začatí konania

nastala právna skutočnosť uvedená v odseku 2, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto

navrhovateľa; súhlas odporcu alebo toho, kto má vstúpiť na jeho miesto, sa nevyţaduje. Právne

účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú zachované.

Napokon podľa ods. 4 cit. ustanovenia, za súhlasu účastníkov môţe súd pripustiť, aby

navrhovateľ alebo odporca z konania vystúpil a aby na jeho miesto vstúpil niekto iný. Ak má

byť takto zamenený navrhovateľ, treba, aby s tým súhlasil i ten, kto má na jeho miesto vstúpiť.

Podľa , ustanovenia a , a pre odvolacie konanie

neplatia.

Podľa , kaţdý úkon posudzuje súd podľa jeho obsahu, aj keď je úkon

nesprávne označený.

Vychádzajúc z obsahu podania ţalobcu zo 16. decembra 2009 ( ), bolo

potrebné toto podanie chápať ako návrh na vstup ďalších účastníkov do konania na strane

ţalobcu (...navrhujem, aby okrem doterajšieho ţalovaného ...).

9

Ustanovenie umoţňuje, aby po tom, čo začalo súdne konanie, došlo

k zmenám účastníkov konania, a to či uţ na strane navrhovateľa alebo odporcu.

Ustanovenie umoţňuje, aby po začatí konania do konania vstúpil ďalší

účastník. Predpokladmi vstupu ďalšieho účastníka do konania, ktoré sa začalo na základe

návrhu, sú : a/ návrh účastníka konania, aby do konania vstúpil ďalší účastník, b/ pripustenie

súdu so vstúpením ďalšieho účastníka konania, c/ súhlas osoby, ktorá má do konania vstúpiť

na strane navrhovateľa konania vo veci samej. Zákon predpokladá, ţe súd o pripustení vstupu

ďalšieho účastníka rozhodne uznesením, ktorým vo výroku rozhodne, či pripúšťa alebo

neprupúšťa vstup navrhovaného účastníka do konania a na koho strane. Proti tomuto uzneseniu

je prípustné odvolanie. Ak súd vyhovie takémuto návrhu, jeho výsledkom je rozšírenie počtu

účatníkov konania.

Ustanovenie a umoţňuje zámenu účastníkov konania, a to v závislosti

od hmotnoprávnych zmien, ku ktorým došlo po začatí súdneho konania. Účelom týchto

ustanovení je teda umoţniť vystúpenie z konania buď navrhovateľa alebo odporcu a jeho

náhradu iným subjektom, ktorý sa potom stal účastníkom konania. Predpokladom takejto

zámeny je a/ návrh na zámenu účastníkov bol podaný navrhovateľom alebo tým, na koho práva

a povinnosti o ktorých sa koná prešli alebo boli prevedené, b/ k hmotnoprávnym zmenám došlo

po podaní návrhu na začatie konania, c/ navrhovateľ zámeny preukáţe, ţe po začatí konania

došlo k prechodu alebo prevodu práv a povinností, d/ osoba, ktorá má vstúpiť do konania

na strane navrhovateľa so zámenou súhlasí, e/ ak návrh na zámenu podáva osoba, ktorá má

do konania vstúpiť, vyţaduje sa k zámene súhlas osoby, ktorá má z konania vystúpiť,

f/ rozhodnutie súdu, ktorým vyhovie návrhu na zmenu.

Ustanovenie § 92 ods. 4 pripúšťa moţnosť zámeny účastníkov na strane navrhovateľa

i odporcu, avšak bez zreteľa na to, či došlo k právnemu nástupníctvu, ktoré predpokladajú

ustanovenia § 92 ods. 2 a 3. V tomto prípade sa vyţaduje súhlas všetkých účastníkov konania

a toho, kto má vstúpiť.

Z obsahu napadnutého uznesenia nemoţno jednoznačne určiť, či odvolací súd rozhodol

(mal v úmysle rozhodnúť) o vstupe ďalších účastníkov do konania na strane ţalobcu alebo o ich

zámene. Zatiaľ čo vo výroku uviedol, ţe pripúšťa, aby do konania vstúpili na strane ţalovaného

ďalší účastníci, v odôvodnení svojho uznesenia rozoberá podmienky, za ktorých je moţné

10

pripustiť zámenu účastníkov konania a to s poukazom na ustanovenie , podľa

ktorého ustanovenia § 92 ods. 1 a 4 pre odvolacie konanie neplatia. Vychádzajúc zo znenia

výroku napadnutého uznesenia (ktorý je pre účastníkov, ale aj pre súd záväzný), bolo treba

dospieť k záveru, ţe odvolací súd pripustil vstup ďalších účastníkov do konania na strane

ţalovaného a to napriek tomu, ţe svoje rozhodnutie odôvodnil a Vstup

ďalšieho účastníka do konania v odvolacom konaní však vylučuje ustanovenie § 216 ods. 1

a pokiaľ by malo ísť o zámenu účastníkov, nie je jasné, o koho zámenu na strane

ţalovaného ide, pretoţe aj po takto pripustenej zámene pôvodne ţalovaný je naďalej účastníkom

konania.

Z uvedených dôvodov je rozhodnutie odvolacieho súdu zmätočné a nepreskúmateľné, čo

zakladá prípustnosť dovolania podľa a tým aj dôvodnosť podaného

dovolania.

Uvedená skutočnosť, ţe došlo v konaní k procesnej vade podľa je

okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vţdy zrušiť, pretoţe

rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závaţnou procesnou vadou, nemôţe byť

povaţované za správne. Vzhľadom na dôvody, ktoré viedli k potrebe zrušiť napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu, nezaoberal sa dovolací súd ďalšími námietkami ţalobcu

uvedenými v dovolaní.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie odvolacieho súdu

podľa , zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom si odvolací súd

bude povinný urobiť jasno v tom, či ţalovaný podal návrh na vstup ďalšieho účastníka

do konania alebo na zámenu účastníka na starne ţalovanej a aţ následne zvoliť ďalší postup

v konaní.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 19. apríla 2011

JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová