Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
936/362120.0f3170.pdf
PDF · 100.78 KB
No categories available
5Cdo/42/2011
Najvyšší súd 5 Cdo 42/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ T. M., 2/ M. B., 3/ V.
B., 4/ P., 5/ E. B.,
6/ Ing. V. B., 7/ Ing. J. B., 8/ V. S., 9/ Ing. Z. B., všetci zastúpení Mgr. D. M., proti
žalovanému N., o zaplatenie 1 261,36 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde
Levice pod sp.zn. 11 C 87/2010, o dovolaní žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu
v Nitre z 29. októbra 2010, sp.zn. 6 Co 285/2010, takto
rozhodol:
Dovolanie žalovaného o d m i e t a .
Žalobcom 1/-9/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Levice rozsudkom z 22. júla 2010, č.k. 11 C 87/2010-46 uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom 1/-9/ sumu 1 261,36 € spolu s úrokom z omeškania
vo výške 9% zo sumy 1 261,36 € od 9. marca 2010 do zaplatenia, všetko do troch dní od dňa
právoplatnosti tohto rozsudku. Konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania zo sumy
630,68 € vo výške 1,5% od 1. januára 2010 zastavil. Vo zvyšnej časti žalobu žalobcov 1/-9/
zamietol. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcom 1/-9/ náhradu trov konania
v rozsahu 100%. Žalovanému náhradu trov konania v zastavujúcej časti nepriznal.
Krajský súd v Nitre uznesením z 29. októbra 2010, sp.zn. 6 Co 285/2010 odvolanie
žalovaného podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p. ako oneskorene podané odmietol. Zároveň
vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Pri svojom rozhodovaní
vychádzal z toho, že rozhodnutie prvostupňového súdu bolo žalovanému doručené dňa
26. júla 2010, lehota na podanie odvolania začala plynúť 27. júla 2010 a posledným dňom
lehoty bol 10. august 2010. Keďže odvolanie bolo podané až dňa 11. augusta 2010, bolo
podané po lehote.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný. Prípustnosť
dovolania odôvodnil ustanovením § 237 písm. f/ O.s.p., tvrdiac, že postupom odvolacieho
súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Mal za to, že odvolací súd nesprávne
posúdil začiatok lehoty na podanie odvolania, nakoľko napadnutý rozsudok prvostupňového
súdu bol na podateľňu Ú. doručený dňa 27. júla 2010 a teda lehota na podanie odvolania
začala plynúť dňom 28. júla 2010. V dôvodoch dovolania rozoberal skutkový a právny stav
veci.
Žalobcovia 1/-9/ vo vyjadrení k dovolaniu žalovaného mali za to, že odvolací súd
správne posúdil začiatok ako aj koniec lehoty na podanie odvolania a dovolanie žalovaného
navrhli zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr to, či tento
opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236
a nasl. O.s.p.), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) dospel
k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok
nie je prípustný.
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné
rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci odvolací súdu rozhodol uznesením. V zmysle ustanovenia § 239
O.s.p. platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je
prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/
O.s.p.) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru
Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ veta prvá O.s.p.).
Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu,
ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil
vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie
po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu
rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)
cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území
Slovenskej republiky.
Žalovaným je napadnuté uznesenie odvolacieho súdu o odmietnutí jeho odvolania,
a preto dovolanie podľa § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. prípustné nie je.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1, veta druhá O.s.p., ukladajúce
dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237
O.s.p. (či už to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky
len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa § 239 O.s.p., ale
sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Uvedené zákonné
ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo
uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných
procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok
právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého
účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa
nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti
účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne
obsadeným súdom). Existencia niektorej z vyššie uvedených vád však dovolacím súdom
nebola v konaní zistená.
So zreteľom na žalovaným tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd
Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, že v prejednávanej
veci mu súdom bola odňatá možnosť pred ním konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.).
Pod odňatím možnosti pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.) treba rozumieť taký
závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných
práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom
chránených záujmov. Občiansky súdny poriadok pripúšťa dovolanie účastníka vždy, ak
rozhodnutie odvolacieho súdu alebo konanie, ktoré mu predchádzalo, trpí vadou uvedenou
v § 237 písm. f/ O.s.p., t.j. ak účastníkovi bola postupom súdu odňatá možnosť pred súdom
konať. Za takýto postup, odnímajúci účastníkovi konania možnosť pred súdom konať
a zakladajúci prípustnosť dovolania podľa uvedeného ustanovenia, treba považovať aj
vydanie uznesenia o odmietnutí odvolania podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p. v prípade, že
podmienky pre takýto procesný postup súdu neboli splnené (porovnaj napr. R 23/1994).
O takýto prípad však v posudzovanej veci nejde.
V prejednávanej veci dovolací súd pri posudzovaní prípustnosti dovolania vychádzal
z ustanovenia 204 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého odvolanie sa podáva do pätnástich dní
od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Lehota na podanie
odvolania je lehotou zákonnou a nie je možné ju predĺžiť ani skrátiť. Ide zároveň o lehotu
procesnú, čo znamená, že stačí, ak je odvolanie posledný deň odvolacej lehoty podané na súde
alebo je odovzdané orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť (57 ods. 3 O.s.p.). Do lehoty na
podanie odvolania sa nezapočítava deň, kedy došlo k doručeniu rozhodnutia súdu prvého
stupňa účastníkovi konania.
Dovolací súd po oboznámení s obsahom spisu dospel k záveru, že odvolací súd
v predmetnej veci správne posúdil zmeškanie zákonnej lehoty na podanie odvolania
žalovaného proti rozsudku prvostupňového súdu, a dôvodne toto odvolanie ako oneskorene
podané podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p. odmietol. Z doručenky založenej v spise (č.l. 53
spisu), ako aj zo správy o prešetrení dodania súdnej zásielky Slovenskou poštou, a.s. (č.l. 70
spisu) vyplýva, že rozsudok prvostupňového súdu bol žalovanému doručený dňa 26. júla
2010. Zákonná 15-dňová lehota na podanie odvolania začala plynúť 27. júla 2010
a posledným dňom tejto lehoty bol 10. august 2010. Žalovaný podal odvolanie pošte
na prepravu až dňa 11. augusta 2010, teda po uplynutí lehoty na podanie odvolania. Postup
odvolacieho súdu, ktorý odvolanie žalovaného ako oneskorene podané odmietol, bol preto
v súlade s ustanovením § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p. a teda neobstojí námietka dovolateľa, že
postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.).
K námietke dovolateľa, že napadnutý rozsudok prvostupňového súdu bol na podateľňu
Ú. doručený dňa 27. júla 2010, dovolací súd považuje za potrebné uviesť, že pečiatka
podateľne Ú. má len evidenčný charakter a slúži pre potreby tohto úradu, a dátum prijatia
rozhodnutia súdu na nej uvedený je pre posúdenie včasnosti podania opravného prostriedku
irelevantný.
Keďže v danom prípade dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je podľa
§ 239 O.s.p. prípustné a vady uvedené v § 237 O.s.p. neboli zistené, Najvyšší súd Slovenskej
republiky dovolanie žalovaného ako neprípustné podľa § 218 ods. 1 písm. c/ v spojení
s § 243b ods. 5 O.s.p odmietol. S poukazom na právnu úpravu dovolacieho konania
nezaoberal sa napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.
V dovolacom konaní úspešným žalobcom 1/-9/ vzniklo právo na náhradu trov
dovolacieho konania proti žalovanému, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p v spojení
s § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky im však žiadne trovy
dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, že nepodali návrh na ich priznanie.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 19. apríla 2011
JUDr. V. M a g u r a, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová