Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
b35/362332.df837e.pdf
PDF · 102.65 KB
No categories available
3Tdo/8/2011
N a j v y š š í s ú d 3 Tdo 8/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu
JUDr. Milana Lipovského a sudcov JUDr. Štefana Sekelského a JUDr. Jany Serbovej
na neverejnom zasadnutí v Bratislave 20. apríla 2011 v trestnej veci obvineného
M. Š. pre trestný čin výtržníctva podľa § 202 ods. 1 zákona č. 140/1961 Zb. v znení
neskorších predpisov (Tr. zák.) a iné, vedenej na Okresnom súde Komárno
pod sp. zn. 1T 78/04, o dovolaní, ktoré podal obvinený M. Š., zastúpený obhajcom
JUDr. L. M., advokátom v N., proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre zo dňa 24. mája 2007,
sp. zn. 2To 14/2007, takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. c/ Trestného poriadku dovolanie obvineného M. Š.
sa o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Okresného súdu v Komárne zo dňa 27. novembra 2006, sp. zn. 1T 78/04,
bol obvinený M. Š. uznaný za vinného z trestného činu ublíženia na zdraví podľa
§ 221 ods. 1 Tr. zák. a výtržníctva podľa § 202 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
dňa 3. januára 2004 o 01.00 hod. v K. v areáli A. pred diskobarom „Z.“ fyzicky
napadol pracovníka súkromnej bezpečnostnej služby S., Š. K., nar. X., trvale bytom K., ktorý
v tom čase vykonával dohľad nad nerušeným priebehom práve konajúcej sa diskotéky tým
spôsobom, že potom, ako Š. K. sa snažil zabrániť začínajúcej šarvátke medzi návštevníkmi
diskobaru Z., ktorí sa v tom čase nachádzali pred týmto barom v A., dvakrát udrel
zatvorenými päsťami Š. K. do oblasti tváre, následkom čoho utrpel Š. K. zranenie, a to opuch
ľavej polovice tváre a čeľustného kĺbu vľavo s dobou liečenia vrátane práceneschopnosti od
3. januára 2004 do 16. januára 2004.
Okresný súd obvinenému za to podľa § 202 ods. 1 Tr. zák. za použitia § 35 ods. 1
Tr. zák. uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) mesiace.
Podľa § 58 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., s použitím § 59 ods. 1 Tr. zák. výkon uloženého
trestu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 1 (jedného) roku.
Podľa § 229 ods. 1 Tr. por. poškodeného Š. K. s nárokom na náhradu škody odkázal
na konanie vo veciach občianskoprávnych.
Na základe odvolania, ktoré podal obvinený M. Š. proti tomuto rozsudku, Krajský súd
v Nitre rozsudkom zo dňa 24. mája 2007, sp. zn. 2To 14/2007, rozhodol tak, že podľa § 258
ods. 1 písm. e/, ods. 2 zákona č. 141/1961 Zb. v znení neskorších predpisov (Tr. por.)
napadnutý rozsudok zrušil vo výroku o treste.
Na základe § 259 ods. 3 Tr. por. uložil obvinenému podľa § 202 ods. 1 Tr. zák.
za použitia § 35 ods. 1 Tr. zák. a § 53 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 3 Tr. zák. úhrnný peňažný
trest vo výške 5 000 (päťtisíc) Sk.
Podľa § 54 ods. 3 Tr. zák. mu ustanovil pre prípad, že by výkon tohto trestu mohol byť
úmyselne zmarený náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) mesiac.
Obvinený M. Š., prostredníctvom splnomocneného obhajcu JUDr. L. M., podal proti
rozsudku Okresného súdu v Komárne zo dňa 27. novembra 2006, sp. zn. 1T 78/04 a proti
rozsudku Krajského súdu v Nitre zo dňa 24. mája 2007, sp. zn. 2To 14/2007, dovolanie
z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku, pretože rozhodnutia
prvostupňového a druhostupňového súdu sú založené na nesprávnom právnom posúdení
zisteného skutku.
Dôvody, ktoré uviedol vo svojom dovolaní sú v podstate totožné s tými, ktoré uviedol
v odvolaní proti rozsudku prvostupňového súdu. Namietal, že prvostupňový aj odvolací
súd akceptovali účelové tvrdenia poškodeného, ktorý ho obvinil z napadnutia len preto,
aby sa tak vyhol postihu pre napadnutie jeho osoby (v tom čase príslušníka Policajného zboru
Slovenskej republiky) za to, že mu počas výkonu svojej služby krátko pred incidentom
odobral technický preukaz od vozidla a uložil pokutu.
Ďalej namietal, že výpovede svedkov, o ktoré prvostupňový súd, ale aj odvolací súd
oprel svoje rozhodnutia, nie je možné považovať za vierohodné, nakoľko ide o kolegov
a priateľov poškodeného, pričom títo už nezopakovali na hlavnom pojednávaní svoje
výpovede z prípravného konania, okrem svedka V., ktorý však už uviedol, že jeho kolega, t. j.
poškodený K. zle vyhodnotil situáciu a zle reagoval, nakoľko ho obžalovaný nechcel
napadnúť, len ho chytil za plece, keďže boli priatelia.
Uviedol, že niektorí svedkovia si na hlavnom pojednávaní už nič nepamätali, pričom
v zápisniciach o výsluchu týchto svedkov sú však uvádzané okolnosti, ktorými sa mali
dokazovať tvrdenia poškodeného. Obvinený má za to, že títo nechceli na hlavnom
pojednávaní klamať a tak radšej uviedli, že si na nič nepamätajú, a preto nemožno ich
výpovede považovať za vierohodné.
Poukázal aj na prvotnú lekársku správu, ktorá u poškodeného konštatovala zlomeninu
dolnej čeľuste a ktorá bola podkladom pre prísnejšiu právnu kvalifikáciu, pričom s odstupom
času sa zistilo, že zlomenina nebola správne diagnostikovaná, čo nebolo podľa jeho názoru
náhodné. Trval na svojej výpovedi, kde uviedol, že poškodený bezdôvodne napadol jeho
a nastriekal mu do očí slzný plyn, pričom on sa len jednou rukou naslepo zahnal, aby mu
zabránil v ďalšom striekaní. Namietal, že sa tým nemohol dopustiť trestného činu ublíženia
na zdraví, ani výtržníctva, keďže v jeho konaní absentovalo úmyselné konanie, ktoré
je na spáchanie týchto trestných činov potrebné.
Obvinený preto navrhol, aby dovolací súd v zmysle § 386 Trestného poriadku vyslovil
rozsudkom porušenie zákona podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku v jeho
neprospech, podľa § 386 ods. 2 Trestného poriadku zrušil napadnuté rozhodnutie krajského
súdu a aj predchádzajúce rozhodnutie súdu prvého stupňa a podľa § 388 ods. 1 Trestného
poriadku prikázal Okresnému súdu v Komárne, aby vec v potrebnom rozsahu znova
prerokoval a rozhodol.
Okresná prokurátorka Okresnej prokuratúry v Komárne vo svojom vyjadrení
k dovolaniu obvineného M. Š. (č.l. 241) uviedla, že po oboznámení sa s obsahom dovolania
obvineného v tej podobe, v ktorej jej bolo predložené, nie je zistiteľné, či obvinený obhajcovi
udelil na podanie dovolania plnú moc, teda či je splnená podmienka uvedená
v § 373 Trestného poriadku. K podstate dovolania uviedla, že v predmetnej veci nie je daný
obvineným tvrdený dôvod dovolania v zmysle § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku,
pretože odôvodnenie podania obvineného bolo založené výlučne na argumentácii, že súd
prvého stupňa i odvolací súd nesprávne vyhodnotili vykonané dôkazy z hľadiska
ich vierohodnosti. Navrhla preto, aby dovolací súd uznesením vec odmietol podľa § 382
písm. c/ Trestného poriadku.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Trestného poriadku),
na základe podaného dovolania zistil, že dovolanie je prípustné ( § 368 ods.1 Trestného
poriadku), bolo podané osobou oprávnenou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Trestného poriadku),
za splnenia ustanovenia § 373 Trestného poriadku, v zákonnej lehote a mieste, kde možno
tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku),
ale súčasne zistil aj to, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí
podľa § 382 písm. c/ Trestného poriadku, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
podľa § 371 Trestného poriadku.
Vo vzťahu ku konštatovaniu okresnej prokurátorky, či bola splnená podmienka
ustanovená v § 373 Trestného poriadku Najvyšší súd skonštatoval, že táto podmienka splnená
bola, keďže dovolacie konanie je výlučne návrhovým konaním. Obvinený splnomocnil
advokáta na zastupovanie v dovolacom konaní, ktoré sa môže začať len na návrh oprávnenej
osoby. Ak teda obvinený splnomocnil ním zvoleného advokáta na zastupovanie v dovolacom
konaní, treba toto splnomocnenie považovať aj za splnomocnenie na samotné podanie
dovolania.
Dovolanie umožňuje oprávneným osobám namietať zásadné porušenie
procesnoprávnych a hmotnoprávnych ustanovení v rozhodnutiach súdov, a to z dôvodov,
ktoré sú taxatívne upravené v ustanovení § 371 ods. 1 písm. a/ až písm. l/ Trestného poriadku.
V zmysle § 374 ods. 1 Trestného poriadku dovolanie už pri jeho podaní musí byť
odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozhodnutie napáda a aké chyby
sa vytýkajú rozhodnutiu alebo konaniu, ktoré rozhodnutiu predchádzalo.
Obvinený, ako to vyplýva z obsahu ním podaného mimoriadneho opravného
prostriedku, vyjadril nesúhlas s hodnotením dôkazov prvostupňového ako aj odvolacieho
súdu, keď akceptovali podľa neho účelové tvrdenia poškodeného, ktorý sa ho snažil obviniť,
aby sa sám vyhol postihu pre napadnutie jeho osoby. Spochybnil tiež vierohodnosť výpovede
svedkov, o ktoré tieto súdy opreli svoje rozhodnutia. Z uvedeného je nepochybné,
že dovolanie podané obvineným v posudzovanej veci sa neopiera o právne námietky,
ale je založené výlučne na skutkových výhradách.
Dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok neslúži k revízii skutkových zistení
urobených súdmi prvého a druhého stupňa. Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom
prvého stupňa a jeho skutkové závery môže dopĺňať, alebo korigovať len odvolací súd.
Dovolací súd nie je možné chápať ako tretiu inštanciu zameranú k preskúmaniu rozhodnutí
súdu druhého stupňa. Správnosť a úplnosť skutkových zistení dovolací súd nemôže
posudzovať, pretože nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy
bez toho, aby ich mohol v konaní o dovolaní sám vykonávať. Námietka nesprávnosti
skutkových zistení, prípadne nesúhlas s tým, ako súd hodnotil vykonané dôkazy, nemôže
zakladať dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku.
Tento dôvod dovolania je daný iba v prípadoch, keď rozhodnutie súdov spočíva
na nesprávnom právnom posúdení skutku, alebo na inom nesprávnom hmotnoprávnom
posúdení. Nie je možné s poukazom na dovolací dôvod uvedený v ustanovení § 371 ods. 1
písm. i/ Trestného poriadku domáhať sa preskúmania skutkových zistení, na ktorých
je rozhodnutie založené.
Z uvedeného je nepochybné, že dovolanie podané obvineným z dôvodu § 371 ods. 1
písm. i/ Trestného poriadku sa neopiera o právne námietky, ale je založené výlučne
na skutkových výhradách. Ide tak o námietky, ktoré vecne nezodpovedajú zákonnému
vymedzeniu dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku.
So zreteľom na to, že v posudzovanej veci neboli splnené podmienky dovolania podľa
§ 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku, dovolací súd bez preskúmania veci podané
dovolanie na neverejnom zasadnutí odmietol (§ 382 písm. c/ Trestného poriadku).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.
V Bratislave 20. apríla 2011
JUDr. Milan L i p o v s k ý, v. r.
predseda senátu
Vypracoval: JUDr. Štefan Sekelský
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová