Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/49/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného E., proti povinnému

V., s.r.o so sídlom v B., IČO: X., zastúpenému JUDr. J. J., advokátom so sídlom v B.,

o vymoženie 16 127,51 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod

sp. zn. , o dovolaní povinného proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave

z 30. septembra 2008 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e uznesenie Krajského súdu v Bratislave

z 30. septembra 2008 sp. zn. a vec vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava III uznesením z 3. októbra 2006 č.k. -126

zamietol námietky povinného proti upovedomeniu o začatí exekúcie v časti vymáhania istiny

a trov právneho zastúpenia; zamietol tiež námietky povinného proti trovám exekúcie.

Zamietnutie námietok povinného proti upovedomeniu o začatí exekúcie v časti vymáhania

istiny a trov právneho zastúpenia odôvodnil splnením podmienok pre uznanie a výkon

rozhodnutia v zmysle zmluvy uzavretej medzi Československou socialistickou republikou

a Talianskou republikou o právnej pomoci v občianskych a trestných veciach (viď oznámenie

Federálneho ministerstva zahraničných vecí publikované pod č. ). Námietky

povinného proti trovám exekúcie zamietol s poukazom na

o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení

ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) a vyhlášku č. 288/95 Z.z. o odmenách

a náhradách súdnych exekútorov. Námietkam povinného proti upovedomeniu o začatí

exekúcie v časti úrokov z omeškania vyhovel, lebo v exekučnom titule (rozhodnutí súdu so

sídlom v Talianskej republike z 19. mája 2000) nie je presne a jasne určená výška úrokov

z omeškania ani dátum, od ktorého sa majú tieto úroky počítať.

Na odvolanie oprávnenej Krajský súd v Bratislave uznesením z 30. septembra 2008

sp. zn. uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že

námietky povinného proti upovedomeniu o začatí exekúcie v časti úrokov z omeškania

zamietol. Rozhodnutie odôvodnil tým, že v zmysle § 50 Exekučného poriadku môže povinný

v námietkach úspešne namietať len okolnosti, ku ktorým došlo po vzniku exekučného titulu,

nie však to, že exekučný titul nie je vykonateľný. I keď súdna exekúcia môže byť nariadená

len na základe exekučného titulu vykonateľného po stránke formálnej a materiálnej, inak musí

byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená (odvolací súd poukázal na rozhodnutie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. januára 1997 sp. zn. Cdo 164/96), odvolací súd

zohľadnil to, že napadnutým uznesením nebolo rozhodnuté o zastavení exekúcie, ale

o námietkach povinného proti upovedomeniu o začatí exekúcie. Poukázal na rozhodnutie

Krajského súdu v Bratislave z 31. januára 2006 sp. zn. -114 a konštatoval, že

cudzie rozhodnutie bolo uznané vydaním poverenia na vykonanie exekúcie (18. mája 2004)

a spôsob výpočtu úrokov z omeškania podľa právneho poriadku Talianskej republiky uviedol

oprávnený vo svojich podaniach. So zreteľom na to odvolací súd uzavrel, že súd prvého

stupňa nerozhodol správne, pokiaľ námietkam povinného v časti úrokov z omeškania

vyhovel.

Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadol povinný dovolaním. Uviedol, že

postupom súdov mu bola odňatá možnosť konať ( ). Súd prvého stupňa

vôbec nerešpektoval ustanovenie § 44 ods. 4 Exekučného poriadku (v znení účinnom v čase

podania návrhu na vykonanie exekúcie), nedoručil mu návrh na vykonanie exekúcie s tým, že

ak nepodá návrh na samostatné uznanie cudzieho rozhodnutia, súd poverí vykonaním

exekúcie súdneho exekútora. V dôsledku tohto procesne nesprávneho postupu bol zbavený

reálnej možnosti uplatniť svoje právo žiadať o (ne)uznanie cudzieho rozhodnutia na území

Slovenskej republiky a začať konanie o uznanie cudzieho rozhodnutie podľa Nariadenie Rady

(ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov

v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „nariadenie“). Z uvedených dôvodov žiadal

napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušiť a vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie.

Oprávnená vo vyjadrení k dovolaniu navrhla dovolanie odmietnuť, prípadne

zamietnuť. Namietala, že dovolanie povinného je podané po uplynutí lehoty podľa § 240

Podľa obsahu dovolania sa dovolateľ domáhal možnosti začať konanie o (ne)uznaní

cudzieho súdneho rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom. Na základe jednej z jeho

námietok proti upovedomeniu o začatí exekúcie súd prvého stupňa prerušil exekučné konanie

do právoplatného rozhodnutia o neuznaní uvedeného exekučného titulu; odvolací súd ale

v zrušujúcom uznesení poukázal na to, že cudzie rozhodnutie už bolo uznané vydaním

poverenia na vykonanie exekúcie, a preto mal súd posudzovať vznesené námietky a nie

konanie prerušiť. Tým bola právoplatne vyriešená otázka, či je cudzie rozhodnutie uznané

alebo neuznané; od rozhodnutia o tom začala plynúť lehota na podanie mimoriadneho

opravného prostriedku (uplynula v roku 2006), povinný ale v rámci nej dovolanie nepodal.

V danom prípade bol - zo všetkých hľadísk - dodržaný zákonný postup a nebolo porušené ani

nariadenie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), ktorý je zastúpený advokátom

( ), proti uzneseniu odvolacieho súdu, proti ktorému je dovolanie prípustné

( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu podľa

a bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že

uznesenie odvolacieho súdu treba zrušiť.

K tvrdeniu oprávnenej, že dovolanie nebolo podané v lehote jedného mesiaca od

právoplatnosti napadnutého uznesenia ( veta prvá ), dovolací súd

pripomína, že dovolanie povinného smeruje proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave

z 30. septembra 2008 sp. zn. , ktoré (podľa na ňom vyznačených údajov)

nadobudlo právoplatnosť 25. novembra 2008; dovolanie bolo podané 1. decembra 2008.

V zmysle môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci.

O procesnú vadu konania v zmysle ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci,

ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal

spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol

riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už

prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát.

Procesné vady konania uvedené v až e/ a povinný

nenamietal a v dovolacom konaní ich existencia nevyšla najavo.

So zreteľom na obsah dovolania sa dovolací súd osobitne zameral na posúdenie, či

povinnému nebola odňatá možnosť pred súdom konať ( ). Dôvodom,

ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia, je nesprávny postup súdu

v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných

práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní. K odňatiu týchto práv dochádza

v dôsledku nesprávneho – zákonu sa priečiaceho postupu súdu, ktorým je účastník vylúčený

z realizácie svojich procesných oprávnení.

Ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade cudzieho rozhodnutia, súd doručí

návrh na vykonaní exekúcie povinnému do vlastných rúk. Ak povinný do 15 dní od doručenia

návrhu na vykonanie exekúcie nepodá návrh na samostatné uznanie cudzieho rozhodnutia,

súd poverí exekútora, ak sú splnené podmienky podľa ods. 2, aby vykonal exekúciu (§ 44

ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie).

V danom prípade bol návrh na vykonanie exekúcie na podklade cudzieho rozhodnutia

(rozhodnutia súdu v Talianskej republike) podaný 7. apríla 2004. Zo spisu vyplýva, že

povereniu súdneho exekútora nepredchádzal postup súdu v zmysle § 44 ods. 4 Exekučného

poriadku (vo vyššie uvedenom znení). Súd prvého stupňa nedoručil povinnému návrh na

vykonanie exekúcie a nevytvoril mu procesnú možnosť, v rámci ktorej by do poverenia

súdneho exekútora vykonaním exekúcie mohol podať návrh na samostatné uznanie cudzieho

rozhodnutia. Súd bez rešpektovania zákonom predpísaného postupu poveril 18. mája 2004

súdneho exekútora, aby vykonal exekúciu (č.l. 65 spisu). Udelením poverenia došlo podľa

§ 42 ods. 4 Exekučného poriadku k uznaniu cudzieho rozhodnutia (exekučného titulu), avšak

bez toho, aby povinný mal reálnu možnosť brániť sa uznaniu tohto rozhodnutia.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že povinný opodstatnene namieta, že mu bola odňatá

možnosť pred súdom konať ( a ). So zreteľom

na túto vadu dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na

ďalšie konanie ( ), pričom nepovažoval za potrebné posúdiť opodstatnenosť

ďalšej námietky dovolateľa, týkajúcej sa nerešpektovania nariadenia.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 20. apríla 2011

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková