Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
2bd/362757.131a67.pdf
PDF · 110.94 KB
No categories available
4Cdo/145/2010
Najvyšší súd 4 Cdo 145/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu I.O., bývajúceho v B., proti
žalovaným 1/ S. B., bývajúcemu v B. a 2/ V. B., bývajúcemu v B., zastúpenými Mgr. M. D.,
advokátom v B., o určenie vlastníckeho práva, vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica
pod sp. zn. 13 C 59/2005, o dovolaní žalovaných 1/, 2/ proti rozsudku Krajského súdu
v Banskej Bystrici z 26. novembra 2009 sp. zn. 16 Co 135/2009 rozhodol
t a k t o :
Dovolanie o d m i e t a .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom z 12. februára 2009 č.k. 13 C 59/2005-232
určil, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti – rekreačnej chaty súp. č. X., stojacej
na parcele č. X. v katastrálnom území K., obec K. Žalovaným 1/, 2/ uložil povinnosť zaplatiť
žalobcovi trovy konania 4 320,22 Eur v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Svoje rozhodnutie zdôvodnil citáciou ustanovení § 80 písm. c/ O.s.p. a § 132 ods. 1
Občianskeho zákonníka a vykonaným dokazovaním, na základe ktorého mal za preukázané,
že u žalobcu existuje naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti,
a to rekreačnej chate, nachádzajúcej sa v katastrálnom území K. Stav právnej neistoty
u žalobcu pretrváva, keďže jeho vlastníctvo k tejto veci nie je zrejmé. Súd prvého stupňa
v dôvodoch svojho rozhodnutia poukázal na dokazovaním preukázané skutočnosti a to, že
žalobca na základe stavebného povolenia z roku X. postavil svojpomocne rekreačnú chatu
nachádzajúcu sa v katastrálnom území K. a táto bola na základe rozhodnutia z roku X. daná
do užívania. Súd mal ďalej za preukázané, že tejto rekreačnej chate bolo pridelené súp. č. X.,
pričom žalobca ju v prírode jednoznačným spôsobom ukázal, rekreačnú chatu otvoril
vlastným kľúčom, pričom preukázal taktiež napojenie inžinierskych sietí a to vodovodnej
a elektrickej prípojky s tým, že v konaní dokladoval, že za užívanie vody a elektrickej energie
na odbernom mieste K. č. X. platí poplatky za poskytnuté služby. Súdu bolo zrejmé, že takýto
stav, ktorý vznikol pri technicko-hospodárskom mapovaní v roku X., kedy došlo
k pochybeniu z dôvodu neznateľnej hranice v prírode, nezavinili žalovaní 1/, 2/, avšak súd
vychádzal z toho, že rekreačná chata, ktorú označil v prírode žalobca súp. č. X. je vecou
v právnom slova zmysle a vlastníctvo k nej je nepochybné, pričom vlastníctvo patrí žalobcovi,
preto žalobe vyhovel. O náhrade trov konania rozhodol s poukazom na výsledok sporu
a úspešnému žalobcovi ich náhradu priznal.
Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 26. novembra 2009 sp. zn.
16 Co 135/2009 na odvolanie žalovaných 1/ a 2/ rozsudok okresného súdu vo veci samej
zmenil tak, že určil, že žalobca I.O., narodený X., rodné č. X., bytom B., je výlučným
vlastníkom nehnuteľnosti – rekreačnej chaty súpisného č. X. o rozlohe X. m² stojacej na
parcele č. X. v kat. úz. K., zapísanej v registri „C“ LV č. X., Správa katastra v B., katastrálny
úrad B. Rozsudok okresného súdu v časti výroku o náhrade trov prvostupňového konania
potvrdil. Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Mal za to, že prvostupňový
súd z vykonaného dokazovania a listinných dôkazov správne zistil skutkový stav veci a vec
správne právne posúdil. Naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení bol daný
tým, že nesprávny zápis na liste vlastníctva č. X. (rekreačná chata, ktorú postavil, je zapísaná
na mene žalovaných 1/, 2/), možno vyvrátiť len súdnym rozhodnutím. Výsledok súdneho
konania má vplyv na postavenie žalobcu ako vlastníka rekreačnej chaty. Poukázal na to, že aj
keď súd prvého stupňa správne určil ako vlastníka nehnuteľnosti žalobcu, nesprávny bol
výrok rozsudku, keď absentoval základný údaj týkajúci sa označenia nehnuteľnosti, a to
označenie listu vlastníctva (č. X.). Až po výzve odvolacieho súdu žalobca správne doplnil
svoj návrh tak, aby mohol výrok rozhodnutia byť určitý a vykonateľný, a aby rozsudok súdu
mohol byť podkladom pre zápis v katastri nehnuteľnosti (v súlade s § 1 ods. 1, § 4 ods. 1 a §
28 zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľnosti). Odvolanie žalovaných 1/, 2/ považoval za
nedôvodné. Mal za nepochybné, že žalobca nadobudol rekreačnú chatu originálnym
spôsobom, ktorá skutočnosť je nespochybniteľná a iba tvrdenie žalovaných 1/, 2/, že sú ako
vlastníci k rekreačnej chate zapísaní na LV č. X., nestačí k preukázaniu ich vlastníckeho
práva. Vlastnícke právo k nehnuteľnosti – rekreačnej chate riadne osvedčil žalobca. Stotožnil
sa so záverom súdu prvého stupňa, že nebol daný dôvod na postup podľa § 150 O.s.p., keďže
neboli zistené dôvody osobitného zreteľa. Žalovaní 1/, 2/ počas celého konania trvali na
svojom vlastníctve k nehnuteľnosti, hoci vedeli, že neboli vlastníkmi a svoje vlastnícke právo
odvodzovali len od nesprávneho administratívneho rozhodnutia. Úspešnému žalobcovi (§ 142
ods. 1, § 224 ods. 1 O.s.p.) súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal z dôvodu, že si ju
neuplatnil (§ 151 ods. 1 O.s.p.).
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podali dovolanie žalovaní 1/, 2/. Namietali
nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), keď spochybňovali existenciu
naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení, nakoľko žalobca žiada
o určenie vlastníckeho práva k veci, nehnuteľnosti, ktorá je od počiatku a neprerušene v jeho
vlastníctve. Vyčítali odvolaciemu súdu, že si skutkové a právne nezrovnalosti ohľadne
parcely č. X. osvojil, čo v konečnom dôsledku bude mať za následok, že výrok rozsudku
nebude možné v katastri nehnuteľnosti zrealizovať. Žalovaní 1/, 2/ mali za to, že priznaním
náhrady trov konania žalobcovi im bola odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/
O.s.p.). Poukázali na to, že chybu v zápisoch do katastra nezavinili, počas súdnych
pojednávaní deklarovali pripravenosť vyriešiť vzniknutú situáciu mimosúdne za účasti
všetkých dotknutých subjektov. Priznanie náhrady trov konania žalobcovi za danej situácie je
v nesúlade s právom účastníka na spravodlivý súdny proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky ako v protiklade so zárukou zákonnosti napĺňajúcou pojem právny štát
podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy. Žiadali, aby dovolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie.
Žalobca vyjadrenie k dovolaniu nepodal.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), skúmal predovšetkým jeho prípustnosť (§ 236 a nasl.
O.s.p.) a dospel k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto
opravný prostriedok nie je prípustný.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa
§ 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol
zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej alebo potvrdzujúci rozsudok súdu
prvého stupňa, avšak len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, že je dovolanie
prípustné, pretože po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu alebo ide
o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil
neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 (§ 238 ods. 3 O.s.p.). Dovolanie je
tiež prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, v ktorom sa odchýlil od právneho názoru
dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.).
Z porovnania rozsudkov prvostupňového a odvolacieho súdu je zrejmé, že napriek
použitej formulácie, odvolací súd v skutočnosti potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo veci
samej, čo napokon vyplýva aj z dôvodov rozsudku odvolacieho súdu, keď tento považoval
zistený skutkový stav a právne posúdenie veci súdom prvého stupňa za správne. Za
zmeňujúce rozhodnutie z hľadiska prípustnosti dovolania možno považovať iba také
rozhodnutie, ktorým odvolací súd vecne zmeňuje rozhodnutie súdu prvého stupňa o predmete
sporu a nahrádza ho svojim iným rozhodnutím vo veci samej. V porovnaní s výrokom
rozhodnutia prvostupňového súdu musí ísť o iné rozhodnutie, rozdielne vo veci samej
(R 12/1994). Rozhodujúcim nie je teda formálne hľadisko, t.j. ako odvolací súd označil výrok
svojho rozhodnutia, ale vecné hľadisko, t.j. či výsledkom porovnania oboch výrokov
rozsudku je vyššie uvedená odlišnosť.
Z uvedeného vyplýva, že rozsudok odvolacieho súdu z hľadiska vecného je
rozsudkom potvrdzujúcim, v ktorom odvolací súd nevyslovil, že je dovolanie proti nemu
prípustné, ani nejde o potvrdzujúci rozsudok vo veci neplatnosti zmluvnej podmienky podľa
§ 153 ods. 3 a 4, a preto dovolanie žalovaných 1/, 2/ ani podľa § 238 ods. 3 O.s.p. prípustné
nie je. Dovolanie nie je prípustné ani podľa § 238 ods. 2 O.s.p. z dôvodu, že dovolací súd vo
veci doposiaľ nerozhodoval.
S prihliadnutím na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať vždy, či
dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom
niektorou zo závažných procesných vád, neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie
prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie a rozhodnutie
odvolacieho súdu nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/
O.s.p. Takéto vady konania ale neboli zistené a dovolateľmi (vo veci samej) ani neboli
namietané.
Žalovaní 1/, 2/ ako dovolací dôvod uvádzali, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho
súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym
právnym posúdením veci je omyl súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne
závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym
posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu
aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Treba uviesť, že nesprávne právne
posúdenie veci (omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav) je síce relevantným
dovolacím dôvodom, samo o sebe ale prípustnosť dovolania nezakladá. I keby tvrdenia
dovolateľov boli opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval),
dovolateľmi vytýkaná skutočnosť by mohla mať za následok vecnú nesprávnosť napadnutého
rozsudku odvolacieho súdu, nezakladala by ale prípustnosť dovolania. Opodstatnenosť
uplatnenia dovolacieho dôvodu v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. môže dovolací súd
posudzovať len ak je tento dovolací dôvod uplatnený v procesne prípustnom dovolaní. Keďže
dovolateľmi bol tento dovolací dôvod uplatnený v dovolaní, ktoré nie je prípustné, nemohol
dovolací súd podrobiť napadnutý rozsudok posúdeniu z hľadiska správnosti v ňom zaujatých
právnych záverov.
V danej veci žalovaní 1/, 2/ napadli dovolaním výrok rozsudku odvolacieho súdu,
ktorým potvrdil výrok rozsudku súdu prvého stupňa o náhrade trov konania. Táto časť výroku
rozsudku má povahu uznesenia (§ 167 ods. 1 O.s.p.) i keď je tento výrok súčasťou rozsudku
odvolacieho súdu. Prípustnosť dovolania žalovaných 1/, 2/, ktoré smeruje proti výroku
rozsudku odvolacieho súdu potvrdzujúcemu výrok o trovách prvostupňového konania treba
preto posudzovať podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktoré upravujú
prípustnosť dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu.
V ustanoveniach § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. sa uvádzajú uznesenia odvolacieho súdu, proti
ktorým je prípustné dovolanie; v zmysle § 239 ods. 3 O.s.p. ale ustanovenia § 239 ods. 1 a 2
O.s.p. neplatia, ak okrem iného ide o uznesenie odvolacieho súdu o trovách konania. To
znamená, že procesná prípustnosť dovolania žalovaných 1/, 2/ smerujúceho proti výroku
rozhodnutia odvolacieho súdu o náhrade trov prvostupňového konania je v preskúmavanom
prípade vylúčená ustanovením § 239 ods. 3 O.s.p. Vzhľadom na to by dovolanie mohlo byť
procesne prípustné, len ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád vymenovaných
S prihliadnutím na dovolacie námietky žalovaných 1/, 2/ sa dovolací súd osobitne
zameral na posúdenie, či konanie nie je zaťažené vadou v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie procesne vadný postup súdu, ktorý má za
následok znemožnenie realizácie procesných oprávnení účastníka občianskeho súdneho
konania (oprávnenia zúčastniť sa pojednávaní, vyjadrovať sa k veci, navrhovateľ dôkazy,
podať opravný prostriedok alebo vyjadrenie a pod.).
Súd prvého stupňa rozhodnutie o trovách konania založil na aplikácii § 142 ods. 1
O.s.p., riadiac sa zásadou úspechu účastníkov v konaní, keď žalobca bol v konaní úspešný.
Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu možno vyvodiť, že odvolací súd
považoval aplikáciu tohto ustanovenia za správnu.
Dovolacia námietka žalovaných 1/, 2/, že v konaní pred odvolacím súdom došlo
k procesnej vade konania zakladajúcej prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p., sa
z rozhodujúceho obsahového hľadiska netýka procesného postupu súdu, ale tej zložky
činnosti súdu v občianskom súdnom konaní, pri ktorej na základe priebehu a výsledkov
konania volí právnu normu, ktorú bude pri rozhodovaní aplikovať, zvolenú normu aplikuje,
bližšie interpretuje a prijíma svoje právne závery o posudzovanej veci. Námietka, že súd
nesprávne aplikoval určité ustanovenie zákona alebo že podal jeho nesprávnu interpretáciu, je
vo svojej podstate námietkou, že súd svoje rozhodnutie založil na nesprávnom právnom
posúdení veci. Nesprávne právne posúdenie ale nie je vadou konania v zmysle § 237 písm. f/
O.s.p. Nesprávne právne posúdenie veci je relevantným dovolacím dôvodom, ktorý ale
prípustnosť dovolania nezakladá.
Z dôvodov vyššie uvedených dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že
procesnú prípustnosť dovolania žalovaných 1/, 2/ nemožno vyvodiť z § 238 O.s.p., § 239
O.s.p. a ani z § 237 O.s.p. Vzhľadom na to ich dovolanie odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p.
a § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. So zreteľom na odmietnutie dovolania sa nezaoberal vecnou
správnosťou napadnutého rozhodnutia.
O náhrade trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/
O.s.p. (s použitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre
použitie § 146 ods. 2 O.s.p., pretože žalobcovi v súvislosti s dovolacím konaním žiadne trovy
nevznikli.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 20. apríla 2011
JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková