Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/145/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu I.O., bývajúceho v B., proti

žalovaným 1/ S. B., bývajúcemu v B. a 2/ V. B., bývajúcemu v B., zastúpenými Mgr. M. D.,

advokátom v B., o určenie vlastníckeho práva, vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica

pod sp. zn. , o dovolaní žalovaných 1/, 2/ proti rozsudku Krajského súdu

v Banskej Bystrici z 26. novembra 2009 sp. zn. rozhodol

t a k t o :

Dovolanie o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom z 12. februára 2009 č.k. -232

určil, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti – rekreačnej chaty súp. č. X., stojacej

na parcele č. X. v katastrálnom území K., obec K. Žalovaným 1/, 2/ uložil povinnosť zaplatiť

žalobcovi trovy konania 4 320,22 Eur v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Svoje rozhodnutie zdôvodnil citáciou ustanovení a

a vykonaným dokazovaním, na základe ktorého mal za preukázané,

že u žalobcu existuje naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti,

a to rekreačnej chate, nachádzajúcej sa v katastrálnom území K. Stav právnej neistoty

u žalobcu pretrváva, keďže jeho vlastníctvo k tejto veci nie je zrejmé. Súd prvého stupňa

v dôvodoch svojho rozhodnutia poukázal na dokazovaním preukázané skutočnosti a to, že

žalobca na základe stavebného povolenia z roku X. postavil svojpomocne rekreačnú chatu

nachádzajúcu sa v katastrálnom území K. a táto bola na základe rozhodnutia z roku X. daná

do užívania. Súd mal ďalej za preukázané, že tejto rekreačnej chate bolo pridelené súp. č. X.,

pričom žalobca ju v prírode jednoznačným spôsobom ukázal, rekreačnú chatu otvoril

vlastným kľúčom, pričom preukázal taktiež napojenie inžinierskych sietí a to vodovodnej

a elektrickej prípojky s tým, že v konaní dokladoval, že za užívanie vody a elektrickej energie

na odbernom mieste K. č. X. platí poplatky za poskytnuté služby. Súdu bolo zrejmé, že takýto

stav, ktorý vznikol pri technicko-hospodárskom mapovaní v roku X., kedy došlo

k pochybeniu z dôvodu neznateľnej hranice v prírode, nezavinili žalovaní 1/, 2/, avšak súd

vychádzal z toho, že rekreačná chata, ktorú označil v prírode žalobca súp. č. X. je vecou

v právnom slova zmysle a vlastníctvo k nej je nepochybné, pričom vlastníctvo patrí žalobcovi,

preto žalobe vyhovel. O náhrade trov konania rozhodol s poukazom na výsledok sporu

a úspešnému žalobcovi ich náhradu priznal.

Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 26. novembra 2009 sp. zn.

na odvolanie žalovaných 1/ a 2/ rozsudok okresného súdu vo veci samej

zmenil tak, že určil, že žalobca I.O., narodený X., rodné č. X., bytom B., je výlučným

vlastníkom nehnuteľnosti – rekreačnej chaty súpisného č. X. o rozlohe X. m² stojacej na

parcele č. X. v kat. úz. K., zapísanej v registri „C“ LV č. X., Správa katastra v B., katastrálny

úrad B. Rozsudok okresného súdu v časti výroku o náhrade trov prvostupňového konania

potvrdil. Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Mal za to, že prvostupňový

súd z vykonaného dokazovania a listinných dôkazov správne zistil skutkový stav veci a vec

správne právne posúdil. Naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení bol daný

tým, že nesprávny zápis na liste vlastníctva č. X. (rekreačná chata, ktorú postavil, je zapísaná

na mene žalovaných 1/, 2/), možno vyvrátiť len súdnym rozhodnutím. Výsledok súdneho

konania má vplyv na postavenie žalobcu ako vlastníka rekreačnej chaty. Poukázal na to, že aj

keď súd prvého stupňa správne určil ako vlastníka nehnuteľnosti žalobcu, nesprávny bol

výrok rozsudku, keď absentoval základný údaj týkajúci sa označenia nehnuteľnosti, a to

označenie listu vlastníctva (č. X.). Až po výzve odvolacieho súdu žalobca správne doplnil

svoj návrh tak, aby mohol výrok rozhodnutia byť určitý a vykonateľný, a aby rozsudok súdu

mohol byť podkladom pre zápis v katastri nehnuteľnosti (v súlade s § 1 ods. 1, § 4 ods. 1 a §

28 o katastri nehnuteľnosti). Odvolanie žalovaných 1/, 2/ považoval za

nedôvodné. Mal za nepochybné, že žalobca nadobudol rekreačnú chatu originálnym

spôsobom, ktorá skutočnosť je nespochybniteľná a iba tvrdenie žalovaných 1/, 2/, že sú ako

vlastníci k rekreačnej chate zapísaní na LV č. X., nestačí k preukázaniu ich vlastníckeho

práva. Vlastnícke právo k nehnuteľnosti – rekreačnej chate riadne osvedčil žalobca. Stotožnil

sa so záverom súdu prvého stupňa, že nebol daný dôvod na postup podľa , keďže

neboli zistené dôvody osobitného zreteľa. Žalovaní 1/, 2/ počas celého konania trvali na

svojom vlastníctve k nehnuteľnosti, hoci vedeli, že neboli vlastníkmi a svoje vlastnícke právo

odvodzovali len od nesprávneho administratívneho rozhodnutia. Úspešnému žalobcovi (§ 142

ods. 1, ) súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal z dôvodu, že si ju

neuplatnil ( ).

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podali dovolanie žalovaní 1/, 2/. Namietali

nesprávne právne posúdenie veci ( ), keď spochybňovali existenciu

naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení, nakoľko žalobca žiada

o určenie vlastníckeho práva k veci, nehnuteľnosti, ktorá je od počiatku a neprerušene v jeho

vlastníctve. Vyčítali odvolaciemu súdu, že si skutkové a právne nezrovnalosti ohľadne

parcely č. X. osvojil, čo v konečnom dôsledku bude mať za následok, že výrok rozsudku

nebude možné v katastri nehnuteľnosti zrealizovať. Žalovaní 1/, 2/ mali za to, že priznaním

náhrady trov konania žalobcovi im bola odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/

). Poukázali na to, že chybu v zápisoch do katastra nezavinili, počas súdnych

pojednávaní deklarovali pripravenosť vyriešiť vzniknutú situáciu mimosúdne za účasti

všetkých dotknutých subjektov. Priznanie náhrady trov konania žalobcovi za danej situácie je

v nesúlade s právom účastníka na spravodlivý súdny proces podľa

Slovenskej republiky ako v protiklade so zárukou zákonnosti napĺňajúcou pojem právny štát

podľa . Žiadali, aby dovolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie.

Žalobca vyjadrenie k dovolaniu nepodal.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podali včas účastníci konania ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ), skúmal predovšetkým jeho prípustnosť ( a nasl.

) a dospel k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto

opravný prostriedok nie je prípustný.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej alebo potvrdzujúci rozsudok súdu

prvého stupňa, avšak len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, že je dovolanie

prípustné, pretože po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu alebo ide

o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil

neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a ( ). Dovolanie je

tiež prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, v ktorom sa odchýlil od právneho názoru

dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci ( ).

Z porovnania rozsudkov prvostupňového a odvolacieho súdu je zrejmé, že napriek

použitej formulácie, odvolací súd v skutočnosti potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo veci

samej, čo napokon vyplýva aj z dôvodov rozsudku odvolacieho súdu, keď tento považoval

zistený skutkový stav a právne posúdenie veci súdom prvého stupňa za správne. Za

zmeňujúce rozhodnutie z hľadiska prípustnosti dovolania možno považovať iba také

rozhodnutie, ktorým odvolací súd vecne zmeňuje rozhodnutie súdu prvého stupňa o predmete

sporu a nahrádza ho svojim iným rozhodnutím vo veci samej. V porovnaní s výrokom

rozhodnutia prvostupňového súdu musí ísť o iné rozhodnutie, rozdielne vo veci samej

(R 12/1994). Rozhodujúcim nie je teda formálne hľadisko, t.j. ako odvolací súd označil výrok

svojho rozhodnutia, ale vecné hľadisko, t.j. či výsledkom porovnania oboch výrokov

rozsudku je vyššie uvedená odlišnosť.

Z uvedeného vyplýva, že rozsudok odvolacieho súdu z hľadiska vecného je

rozsudkom potvrdzujúcim, v ktorom odvolací súd nevyslovil, že je dovolanie proti nemu

prípustné, ani nejde o potvrdzujúci rozsudok vo veci neplatnosti zmluvnej podmienky podľa

a , a preto dovolanie žalovaných 1/, / ani podľa prípustné

nie je. Dovolanie nie je prípustné ani podľa z dôvodu, že dovolací súd vo

veci doposiaľ nerozhodoval.

S prihliadnutím na zákonnú povinnosť ( ) skúmať vždy, či

dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom

niektorou zo závažných procesných vád, neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie

prípustnosti dovolania podľa , ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie a rozhodnutie

odvolacieho súdu nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/

Takéto vady konania ale neboli zistené a dovolateľmi (vo veci samej) ani neboli

namietané.

Žalovaní 1/, 2/ ako dovolací dôvod uvádzali, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho

súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne

závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym

posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu

aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak

síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Treba uviesť, že nesprávne právne

posúdenie veci (omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav) je síce relevantným

dovolacím dôvodom, samo o sebe ale prípustnosť dovolania nezakladá. I keby tvrdenia

dovolateľov boli opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval),

dovolateľmi vytýkaná skutočnosť by mohla mať za následok vecnú nesprávnosť napadnutého

rozsudku odvolacieho súdu, nezakladala by ale prípustnosť dovolania. Opodstatnenosť

uplatnenia dovolacieho dôvodu v zmysle môže dovolací súd

posudzovať len ak je tento dovolací dôvod uplatnený v procesne prípustnom dovolaní. Keďže

dovolateľmi bol tento dovolací dôvod uplatnený v dovolaní, ktoré nie je prípustné, nemohol

dovolací súd podrobiť napadnutý rozsudok posúdeniu z hľadiska správnosti v ňom zaujatých

právnych záverov.

V danej veci žalovaní 1/, 2/ napadli dovolaním výrok rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým potvrdil výrok rozsudku súdu prvého stupňa o náhrade trov konania. Táto časť výroku

rozsudku má povahu uznesenia ( ) i keď je tento výrok súčasťou rozsudku

odvolacieho súdu. Prípustnosť dovolania žalovaných 1/, 2/, ktoré smeruje proti výroku

rozsudku odvolacieho súdu potvrdzujúcemu výrok o trovách prvostupňového konania treba

preto posudzovať podľa ustanovení , ktoré upravujú

prípustnosť dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu.

V ustanoveniach a sa uvádzajú uznesenia odvolacieho súdu, proti

ktorým je prípustné dovolanie; v zmysle ale ustanovenia a

neplatia, ak okrem iného ide o uznesenie odvolacieho súdu o trovách konania. To

znamená, že procesná prípustnosť dovolania žalovaných 1/, 2/ smerujúceho proti výroku

rozhodnutia odvolacieho súdu o náhrade trov prvostupňového konania je v preskúmavanom

prípade vylúčená ustanovením Vzhľadom na to by dovolanie mohlo byť

procesne prípustné, len ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád vymenovaných

v

S prihliadnutím na dovolacie námietky žalovaných 1/, 2/ sa dovolací súd osobitne

zameral na posúdenie, či konanie nie je zaťažené vadou v zmysle

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie procesne vadný postup súdu, ktorý má za

následok znemožnenie realizácie procesných oprávnení účastníka občianskeho súdneho

konania (oprávnenia zúčastniť sa pojednávaní, vyjadrovať sa k veci, navrhovateľ dôkazy,

podať opravný prostriedok alebo vyjadrenie a pod.).

Súd prvého stupňa rozhodnutie o trovách konania založil na aplikácii § 142 ods. 1

, riadiac sa zásadou úspechu účastníkov v konaní, keď žalobca bol v konaní úspešný.

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu možno vyvodiť, že odvolací súd

považoval aplikáciu tohto ustanovenia za správnu.

Dovolacia námietka žalovaných 1/, 2/, že v konaní pred odvolacím súdom došlo

k procesnej vade konania zakladajúcej prípustnosť dovolania podľa , sa

z rozhodujúceho obsahového hľadiska netýka procesného postupu súdu, ale tej zložky

činnosti súdu v občianskom súdnom konaní, pri ktorej na základe priebehu a výsledkov

konania volí právnu normu, ktorú bude pri rozhodovaní aplikovať, zvolenú normu aplikuje,

bližšie interpretuje a prijíma svoje právne závery o posudzovanej veci. Námietka, že súd

nesprávne aplikoval určité ustanovenie zákona alebo že podal jeho nesprávnu interpretáciu, je

vo svojej podstate námietkou, že súd svoje rozhodnutie založil na nesprávnom právnom

posúdení veci. Nesprávne právne posúdenie ale nie je vadou konania v zmysle § 237 písm. f/

Nesprávne právne posúdenie veci je relevantným dovolacím dôvodom, ktorý ale

prípustnosť dovolania nezakladá.

Z dôvodov vyššie uvedených dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že

procesnú prípustnosť dovolania žalovaných 1/, 2/ nemožno vyvodiť z ,

a ani z Vzhľadom na to ich dovolanie odmietol podľa

a So zreteľom na odmietnutie dovolania sa nezaoberal vecnou

správnosťou napadnutého rozhodnutia.

O náhrade trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/

(s použitím analógie) v spojení s , keď neboli dané dôvody pre

použitie , pretože žalobcovi v súvislosti s dovolacím konaním žiadne trovy

nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 20. apríla 2011

JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková