Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
223/362981.80db22.pdf
PDF · 152.38 KB
No categories available
1MCdo/9/2009
Najvyšší súd 1 M Cdo 9/2009
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu M. K., bývajúceho
v L., proti ţalovanej E. M., bývajúcej na neznámom mieste, zastúpenej Slovenským
pozemkovým fondom Bratislava, regionálnym odborom v M., Špitálska č. 18, o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, vedenej na Okresnom súde Michalovce pod sp.zn.
8 C 206/2007, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti
rozsudku Okresného súdu Michalovce z 11. augusta 2008 č.k. 8 C 206/2007-49, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Okresného súdu Michalovce
z 11. augusta 2008 č.k. 8 C 206/2007-49 z r u š u j e a vec vracia Okresnému súdu
Michalovce na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Michalovce rozsudkom z 11. augusta 2008 č.k. 8 C 206/2007-49 určil, ţe
2
ţalobca je vlastníkom parcely č. X.-zastavaná plocha o výmere X. m, ktorá bola vytvorená
2
z pôvodnej parcely č. X.-ostatné plochy o výmere X. m, vedenej na LV č. X. k.ú. S., tak ako
je zakreslená na geometrickom pláne č. X. vyhotovenom geodetom G. S. dňa 18.9.2007.
Ţiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie
odôvodnil tým, ţe z výsledkov vykonaného dokazovania mal za preukázané, ţe ţaloba je
dôvodná. Otec ţalobcu, A.K., totiţ preukázateľne v roku 1948 odkúpil od L. W. a E. M.
2
parcelu č. X. v S. o výmere X. m, z ktorej v zmysle identifikácie parciel vznikla aj parcela č.
2
X. vedená na LV č. X. pre katastrálne územie S., ostatné plochy o výmere X. m, z ktorej bola
2
vytvorená aj parcela č. X., zastavaná plocha o výmere X. m, ktorá je predmetom tohto sporu.
Túto parcelu uţíval otec ţalobcu aţ do svojej smrti v roku 1961. Súd uveril tvrdeniam
ţalobcu, ţe mu otec za svojho ţivota predmetnú parcelu ústne daroval do výlučného
vlastníctva a tento ju od osemdesiatych rokov (minulého storočia) nikým nerušene
a dobromyseľne uţíval, čím splnil vydrţacie podmienky podľa § 134 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Výrok o trovách konania oprel o ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p. s odôvodnením,
ţe úspešný ţalobca si náhradu trov konania neuplatnil a neúspešnej ţalovanej náhrada trov
konania nepatrí.
Na základe podnetu zástupcu ţalovanej podal proti tomuto rozsudku okresného súdu
mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky. Navrhol, aby dovolací súd
označený rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Mal za to, ţe
ţalobca neuniesol dôkazné bremeno s tým, ţe vo veci nebolo vykonané dostatočné
dokazovanie. Súd napriek návrhu zástupcu ţalovanej totiţ nevyţiadal celú identifikáciu
spornej parcely a rozhodnutie o R. týkajúce sa E. M., nevykonal ţiadne dokazovanie na
preukázanie skutočnosti, ţe ţalobca sporný pozemok získal darovacou zmluvou od svojho
otca, a v konaní tieţ nebolo preukázané, ţe ţalobca predmetnú nehnuteľnosť uţíva
nepretrţite a nerušene 10 rokov. Podľa názoru generálneho prokurátora sa súd dostatočne
nezaoberal ani skutočnosťou, ţe podľa tvrdení ţalobcu jeho otec sporný pozemok kúpil
v roku 1948 od E. M. a L. W., pričom však z listinných dôkazov v rozpore s týmto
tvrdením vyplýva, ţe E. M. sporný pozemok v roku 1949 predala L. A. a L. W. sa stal
vlastníkom pozemku aţ v roku 1952, t.j. skôr nehnuteľnosťou disponovať nemohol.
Uvedenými skutočnosťami sa súd dostatočne nezaoberal a vychádzal z nesprávne zisteného
skutkového stavu, preto je konanie postihnuté vadou, ktorá má za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (§ 243f ods. 1 písm.b/ O.s.p.). Rozhodnutie okresného súdu tieţ spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm.c/ O.s.p.), keďţe súd nesprávne
aplikoval predpisy hmotného práva o vydrţaní na daný skutkový stav a nesprávne rozhodol.
Ţalobca ani zástupca ţalovanej sa k mimoriadnemu dovolaniu nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 3 O.s.p.) po zistení, ţe
boli splnené podmienky pre podanie mimoriadneho dovolania generálnym prokurátorom
Slovenskej republiky a ţe je prípustné, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a
ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu
ako aj konanie, ktoré tomuto rozhodnutiu predchádzalo a dospel k záveru, ţe mimoriadne
dovolanie je dôvodné.
V konaní o mimoriadnom dovolaní je dovolací súd viazaný rozsahom dovolania, ako
aj uplatneným dovolacím dôvodom vrátane jeho obsahového vymedzenia (§ 242 ods. 1 O.s.p.
v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.). Za dovolací dôvod v preskúmavanej veci generálny
prokurátor označil nesprávne rozhodnutie vo veci pre existenciu inej vady (§ 243f ods. 1
písm.b/ O.s.p.) a v dôsledku toho i nesprávne právne posúdenie veci (§ 243f ods. 1 písm.c/
O.s.p.). Bolo preto potrebné v dovolacom konaní skúmať správnosť napadnutého rozhodnutia
z hľadiska uvedených dovolacích dôvodov. Rovnako bolo potrebné (vzhľadom na zákonnú
povinnosť dovolacieho súdu podľa § 242 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.)
skúmať napadnuté rozhodnutie z hľadiska vád uvedených v ustanovení § 237 O.s.p.
Vydrţanie je originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva, ktorého zákonným
predpokladom je existencia oprávnenej drţby vykonávanej u nehnuteľností nepretrţite
po dobu 10 rokov, a spôsobilý premet vydrţania (§ 134 Občianskeho zákonníka). Podmienky
vydrţania sú stanovené tak, ţe musia byť splnené kumulatívne, t.j. ak z nich nie je čo i len
jedna splnená, k vydrţaniu nedochádza. Naopak, právnym následkom splnenia zákonom
stanovených podmienok vydrţania je nadobudnutie vlastníckeho práva priamo zo zákona,
preto je potrebné splnenie týchto podmienok posudzovať dôsledne.
Kritériom posudzovania oprávnenosti drţby je dobromyseľnosť drţiteľa (§ 130 ods. 1
Občianskeho zákonníka). Oprávneným drţiteľom je kaţdý, kto s vecou nakladá ako
s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba a vzhľadom na všetky okolnosti je
dobromyseľný v tom, ţe mu vec alebo právo patrí, pričom túto podmienku musí spĺňať počas
celej vydrţacej doby. Platí, ţe tvrdenie drţiteľa o tom, ţe mu vec patrí a ţe s ňou nakladal
ako s vlastnou, musí byť podloţené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých sa dá usúdiť, ţe toto
presvedčenie drţiteľa bolo po celú vydrţaciu dobu dôvodné (R 8/1991). K pretrhnutiu
plynutia vydrţacej doby dochádza okamihom, keď sa drţiteľ dozvie o skutočnostiach, ktoré
objektívne museli vyvolať pochybnosti o tom, ţe mu vec alebo právo patrí.
Po preskúmaní spisu je nutné dospieť k záveru, ţe súd prvého stupňa sa posúdením
splnenia podmienok vydrţania nezaoberal dôsledne.
Ţalobca sa v predmetnej veci domáhal určenia, ţe je vlastníkom parcely č. X.
titulom vydrţania. Tvrdil, ţe túto parcelu, ktorá bola vytvorená z pôvodnej parcely č. X.,
nadobudol ústnou darovacou zmluvou uzavretou v roku 1961 od svojho otca A. K.. A.. K.
údajne spornú parcelu kúpil od L. W. a E. M. 17. júna 1948. Od roku 1961 (neskôr v konaní
ţalobca tvrdil, ţe reálne parcelu uţíval aţ od roku 1988) ţalobca vraj parcelu ako svoju
nerušene a nepretrţite v dobrej viere uţíval, čo mali dosvedčiť M. M. a J. T..
Vychádzajúc z ustanovení o podmienkach vydrţania bolo potrebné skúmať
spôsobilosť predmetu vydrţania, dobromyseľnosť drţiteľa a nepretrţitosť trvania drţby,
a v spojitosti s tým, bolo potrebné (aj vzhľadom na ďalej uvedené rozpory) prešetriť okolnosti
vzniku oprávnenej drţby (t.j. či mohlo dôjsť k prevodu vlastníckeho práva k spornej parcele
na otca ţalobcu a či skutočne došlo k uzavretiu ústnej darovacej zmluvy medzi ţalobcom
a jeho otcom, ktorá skutočnosť je ukazovateľom dobromyseľnosti ţalobcu), ďalej či ţalobca
počas celej vydrţacej doby nakladal s nehnuteľnosťou v dobrej viere ako so svojou a uţíval ju
týmto spôsobom, a či išlo o nerušenú drţbu počas celej vydrţacej doby.
Zo spisu vyplýva, ţe v predmetnej veci existujú zásadné rozpory týkajúce sa predmetu
sporu a jeho prevodov/prechodov. Parcela č. X., ku ktorej sa ţalobca domáha určenia
vlastníckeho práva, bola, vychádzajúc z geometrického plánu č. X. z 18. septembra 2007,
súčasťou väčšej parcely č. X.. Z oznámenia Správy katastra S. z 11. júna 2008 (č.l. 37
spisu) vyplýva, ţe parcela č. X. je z parcely mpč. X. (teda je súčasťou parcely X.). Pri
skúmaní histórie prevodov súd vychádzal z listinných dôkazov predloţených Správou
katastra S.; predmetom darovacej zmluvy medzi V. B. a E. M. uzavretej 30. januára 1948
(č.l. 21 spisu) boli o.i. parcely č. X. a č. X.. Časť parcely X. označená ako X. bola
kúpnopredajnou zmluvou z 27. decembra 1948 (č.l. 23 spisu) E. M. prevedená na L.
A. a jeho manţelku. Zvyšok parcely č. X. mal podľa všetkého zostať vo vlastníctve E. M..
O osude parcely č. X. v rozpore s vyššie uvedenou darovacou zmluvou hovorí uznesenie
Okresného súdu v S. zo 4. marca 1952 (č.l. 26 spisu), podľa ktorého parcelu č. X. v jednej
polovici zdedil po A. W., zomrelom X., L. W.. Parcela č. X. v celku je i predmetom
kúpnopredajnej zmluvy zo 17. júna 1948 medzi A. K., otcom ţalobcu, ako kupujúcim a L. W.
a E. M. ako predávajúcou. Z uvedeného vyplýva, ţe predmetom sporu je časť parcely X.,
pričom však ţalobca odvodzuje svoje právo prvotne zo zmluvy (1948), ktorej predmetom bola
parcela č. X.. V tejto časti teda tvrdenie ţalobcu treba povaţovať minimálne za nejasné a súd
mal vykonať príslušné šetrenia na odstránenie uvedených rozporov a vyjasniť otázku
označenia jednotlivých parciel. Za účelom ozrejmenia vlastníckych vzťahov bolo moţné
vyţiadať i rozhodnutie o R. č.s. X. N. týkajúce sa ţalovanej, ktorá bola ako vlastníčka
pôvodnej parcely (z ktorej neskôr vznikla sporná parcela) s neznámym miestom pobytu
pôvodne zapísaná na LV č. X..
Ďalšou problémovou skutočnosťou sú jednotlivé prevody, ktoré nekorešpondujú
s tvrdeniami ţalobcu. Ako správne namietal i generálny prokurátor, po preskúmaní spisu je
evidentné, ţe dátumy prevodov nehnuteľností nesúhlasia tak, aby bolo moţné reálne v roku
1948 uzavrieť zmluvu, od ktorej ţalobca odvodzuje svoje právo. Ak by predmetom sporu bola
zvyšná časť parcely č. X., právny predchodca ţalobcu by nemohol spornú parcelu
nadobudnúť uvedenou kúpnopredajnou zmluvou z roku 1948 od L. W., ale len od E. M..
Obdobná situácia by nastala aj v prípade, ak by predmetom sporu bola časť parcely č. X.,
pretoţe túto v jednej polovici L. W. zdedil aţ v roku 1952, teda ju v roku 1948 nemohol
previesť na iného. Naviac zo spisu vyplýva, ţe kúpnopredajná zmluva z roku 1948 (č.l. 32
spisu) bola súdu predloţená len v neoverenej fotokópii. Súd síce uloţil ţalobcovi povinnosť
predloţiť originál tejto zmluvy, na splnení tejto povinnosti však dôsledne netrval a ţalobca do
rozhodnutia vo veci originál zmluvy nepredloţil.
Okrem uvedených nedostatkov týkajúcich sa okolností, za ktorých oprávnená drţba
právneho predchodcu ţalobcu mala vzniknúť a ktoré spochybňujú dobromyseľnosť ţalobcu,
treba konštatovať, ţe súd sa dostatočne nezaoberal ani ďalšími skutočnosťami, ktoré boli pre
rozhodnutie podstatné. Neskúmal tvrdenia ţalobcu o tom, ţe spornú parcelu nadobudol ústnou
darovacou zmluvou od svojho otca a v tejto súvislosti neboli vykonané ţiadne dôkazy
i napriek tomu, ţe ţalobca tvrdil, ţe jeho súrodenci dosiaľ ţijú a tieto skutočnosti by mohli
dosvedčiť. Súd prvého stupňa povaţoval kúpnu zmluvu z roku 1948 za vznik uţívania
nehnuteľnosti právnym predchodcom ţalobcu i napriek nepochybným dôkazom, ţe
predávajúci uvedení v tejto zmluve, v roku 1948 nehnuteľnosti neodpredali a boli vlastníkmi
sporných nehnuteľností aj naďalej.
Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd sa stotoţňuje s názorom generálneho
prokurátora Slovenskej republiky, ţe konanie na súde prvého stupňa je postihnuté inou vadou,
ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 243f ods. 1 písm.b/ O.s.p.).
Najvyšší súd Slovenskej republiky mimoriadnym dovolaním napadnutý rozsudok zrušil a vec
vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 243i ods. 2 v spojení s § 243b ods. 2 a 4
O.s.p.). Vzhľadom na dôvod zrušenia tohto rozhodnutia neskúmal opodstatnenosť námietky
generálneho prokurátora Slovenskej republiky, ţe zrušené rozhodnutie spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm.c/ O.s.p.).
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 20. apríla 2011
JUDr. Eva Sakálová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová