Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1MCdo/9/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu M. K., bývajúceho

v L., proti ţalovanej E. M., bývajúcej na neznámom mieste, zastúpenej Slovenským

pozemkovým fondom Bratislava, regionálnym odborom v M., Špitálska č. 18, o určenie

vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, vedenej na Okresnom súde Michalovce pod sp.zn.

, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti

rozsudku Okresného súdu Michalovce z 11. augusta 2008 č.k. -49, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Okresného súdu Michalovce

z 11. augusta 2008 č.k. -49 z r u š u j e a vec vracia Okresnému súdu

Michalovce na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Michalovce rozsudkom z 11. augusta 2008 č.k. -49 určil, ţe

2

ţalobca je vlastníkom parcely č. X.-zastavaná plocha o výmere X. m, ktorá bola vytvorená

2

z pôvodnej parcely č. X.-ostatné plochy o výmere X. m, vedenej na LV č. X. k.ú. S., tak ako

je zakreslená na geometrickom pláne č. X. vyhotovenom geodetom G. S. dňa 18.9.2007.

Ţiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie

odôvodnil tým, ţe z výsledkov vykonaného dokazovania mal za preukázané, ţe ţaloba je

dôvodná. Otec ţalobcu, A.K., totiţ preukázateľne v roku 1948 odkúpil od L. W. a E. M.

2

parcelu č. X. v S. o výmere X. m, z ktorej v zmysle identifikácie parciel vznikla aj parcela č.

2

X. vedená na LV č. X. pre katastrálne územie S., ostatné plochy o výmere X. m, z ktorej bola

2

vytvorená aj parcela č. X., zastavaná plocha o výmere X. m, ktorá je predmetom tohto sporu.

Túto parcelu uţíval otec ţalobcu aţ do svojej smrti v roku 1961. Súd uveril tvrdeniam

ţalobcu, ţe mu otec za svojho ţivota predmetnú parcelu ústne daroval do výlučného

vlastníctva a tento ju od osemdesiatych rokov (minulého storočia) nikým nerušene

a dobromyseľne uţíval, čím splnil vydrţacie podmienky podľa § 134 ods. 1 Občianskeho

2

zákonníka. Výrok o trovách konania oprel o ustanovenie s odôvodnením,

ţe úspešný ţalobca si náhradu trov konania neuplatnil a neúspešnej ţalovanej náhrada trov

konania nepatrí.

Na základe podnetu zástupcu ţalovanej podal proti tomuto rozsudku okresného súdu

mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky. Navrhol, aby dovolací súd

označený rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Mal za to, ţe

ţalobca neuniesol dôkazné bremeno s tým, ţe vo veci nebolo vykonané dostatočné

dokazovanie. Súd napriek návrhu zástupcu ţalovanej totiţ nevyţiadal celú identifikáciu

spornej parcely a rozhodnutie o R. týkajúce sa E. M., nevykonal ţiadne dokazovanie na

preukázanie skutočnosti, ţe ţalobca sporný pozemok získal darovacou zmluvou od svojho

otca, a v konaní tieţ nebolo preukázané, ţe ţalobca predmetnú nehnuteľnosť uţíva

nepretrţite a nerušene 10 rokov. Podľa názoru generálneho prokurátora sa súd dostatočne

nezaoberal ani skutočnosťou, ţe podľa tvrdení ţalobcu jeho otec sporný pozemok kúpil

v roku 1948 od E. M. a L. W., pričom však z listinných dôkazov v rozpore s týmto

tvrdením vyplýva, ţe E. M. sporný pozemok v roku 1949 predala L. A. a L. W. sa stal

vlastníkom pozemku aţ v roku 1952, t.j. skôr nehnuteľnosťou disponovať nemohol.

Uvedenými skutočnosťami sa súd dostatočne nezaoberal a vychádzal z nesprávne zisteného

skutkového stavu, preto je konanie postihnuté vadou, ktorá má za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci ( ). Rozhodnutie okresného súdu tieţ spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ), keďţe súd nesprávne

aplikoval predpisy hmotného práva o vydrţaní na daný skutkový stav a nesprávne rozhodol.

Ţalobca ani zástupca ţalovanej sa k mimoriadnemu dovolaniu nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

boli splnené podmienky pre podanie mimoriadneho dovolania generálnym prokurátorom

Slovenskej republiky a ţe je prípustné, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a

ods. 1 v spojení s ) preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu

ako aj konanie, ktoré tomuto rozhodnutiu predchádzalo a dospel k záveru, ţe mimoriadne

dovolanie je dôvodné.

V konaní o mimoriadnom dovolaní je dovolací súd viazaný rozsahom dovolania, ako

aj uplatneným dovolacím dôvodom vrátane jeho obsahového vymedzenia (

v spojení s ). Za dovolací dôvod v preskúmavanej veci generálny

3

prokurátor označil nesprávne rozhodnutie vo veci pre existenciu inej vady (§ 243f ods. 1

písm.b/ ) a v dôsledku toho i nesprávne právne posúdenie veci (

). Bolo preto potrebné v dovolacom konaní skúmať správnosť napadnutého rozhodnutia

z hľadiska uvedených dovolacích dôvodov. Rovnako bolo potrebné (vzhľadom na zákonnú

povinnosť dovolacieho súdu podľa v spojení s )

skúmať napadnuté rozhodnutie z hľadiska vád uvedených v ustanovení

Vydrţanie je originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva, ktorého zákonným

predpokladom je existencia oprávnenej drţby vykonávanej u nehnuteľností nepretrţite

po dobu 10 rokov, a spôsobilý premet vydrţania ( ). Podmienky

vydrţania sú stanovené tak, ţe musia byť splnené kumulatívne, t.j. ak z nich nie je čo i len

jedna splnená, k vydrţaniu nedochádza. Naopak, právnym následkom splnenia zákonom

stanovených podmienok vydrţania je nadobudnutie vlastníckeho práva priamo zo zákona,

preto je potrebné splnenie týchto podmienok posudzovať dôsledne.

Kritériom posudzovania oprávnenosti drţby je dobromyseľnosť drţiteľa (§ 130 ods. 1

). Oprávneným drţiteľom je kaţdý, kto s vecou nakladá ako

s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba a vzhľadom na všetky okolnosti je

dobromyseľný v tom, ţe mu vec alebo právo patrí, pričom túto podmienku musí spĺňať počas

celej vydrţacej doby. Platí, ţe tvrdenie drţiteľa o tom, ţe mu vec patrí a ţe s ňou nakladal

ako s vlastnou, musí byť podloţené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých sa dá usúdiť, ţe toto

presvedčenie drţiteľa bolo po celú vydrţaciu dobu dôvodné (R 8/1991). K pretrhnutiu

plynutia vydrţacej doby dochádza okamihom, keď sa drţiteľ dozvie o skutočnostiach, ktoré

objektívne museli vyvolať pochybnosti o tom, ţe mu vec alebo právo patrí.

Po preskúmaní spisu je nutné dospieť k záveru, ţe súd prvého stupňa sa posúdením

splnenia podmienok vydrţania nezaoberal dôsledne.

Ţalobca sa v predmetnej veci domáhal určenia, ţe je vlastníkom parcely č. X.

titulom vydrţania. Tvrdil, ţe túto parcelu, ktorá bola vytvorená z pôvodnej parcely č. X.,

nadobudol ústnou darovacou zmluvou uzavretou v roku 1961 od svojho otca A. K.. A.. K.

údajne spornú parcelu kúpil od L. W. a E. M. 17. júna 1948. Od roku 1961 (neskôr v konaní

ţalobca tvrdil, ţe reálne parcelu uţíval aţ od roku 1988) ţalobca vraj parcelu ako svoju

nerušene a nepretrţite v dobrej viere uţíval, čo mali dosvedčiť M. M. a J. T..

4

Vychádzajúc z ustanovení o podmienkach vydrţania bolo potrebné skúmať

spôsobilosť predmetu vydrţania, dobromyseľnosť drţiteľa a nepretrţitosť trvania drţby,

a v spojitosti s tým, bolo potrebné (aj vzhľadom na ďalej uvedené rozpory) prešetriť okolnosti

vzniku oprávnenej drţby (t.j. či mohlo dôjsť k prevodu vlastníckeho práva k spornej parcele

na otca ţalobcu a či skutočne došlo k uzavretiu ústnej darovacej zmluvy medzi ţalobcom

a jeho otcom, ktorá skutočnosť je ukazovateľom dobromyseľnosti ţalobcu), ďalej či ţalobca

počas celej vydrţacej doby nakladal s nehnuteľnosťou v dobrej viere ako so svojou a uţíval ju

týmto spôsobom, a či išlo o nerušenú drţbu počas celej vydrţacej doby.

Zo spisu vyplýva, ţe v predmetnej veci existujú zásadné rozpory týkajúce sa predmetu

sporu a jeho prevodov/prechodov. Parcela č. X., ku ktorej sa ţalobca domáha určenia

vlastníckeho práva, bola, vychádzajúc z geometrického plánu č. X. z 18. septembra 2007,

súčasťou väčšej parcely č. X.. Z oznámenia Správy katastra S. z 11. júna 2008 (č.l. 37

spisu) vyplýva, ţe parcela č. X. je z parcely mpč. X. (teda je súčasťou parcely X.). Pri

skúmaní histórie prevodov súd vychádzal z listinných dôkazov predloţených Správou

katastra S.; predmetom darovacej zmluvy medzi V. B. a E. M. uzavretej 30. januára 1948

(č.l. 21 spisu) boli o.i. parcely č. X. a č. X.. Časť parcely X. označená ako X. bola

kúpnopredajnou zmluvou z 27. decembra 1948 (č.l. 23 spisu) E. M. prevedená na L.

A. a jeho manţelku. Zvyšok parcely č. X. mal podľa všetkého zostať vo vlastníctve E. M..

O osude parcely č. X. v rozpore s vyššie uvedenou darovacou zmluvou hovorí uznesenie

Okresného súdu v S. zo 4. marca 1952 (č.l. 26 spisu), podľa ktorého parcelu č. X. v jednej

polovici zdedil po A. W., zomrelom X., L. W.. Parcela č. X. v celku je i predmetom

kúpnopredajnej zmluvy zo 17. júna 1948 medzi A. K., otcom ţalobcu, ako kupujúcim a L. W.

a E. M. ako predávajúcou. Z uvedeného vyplýva, ţe predmetom sporu je časť parcely X.,

pričom však ţalobca odvodzuje svoje právo prvotne zo zmluvy (1948), ktorej predmetom bola

parcela č. X.. V tejto časti teda tvrdenie ţalobcu treba povaţovať minimálne za nejasné a súd

mal vykonať príslušné šetrenia na odstránenie uvedených rozporov a vyjasniť otázku

označenia jednotlivých parciel. Za účelom ozrejmenia vlastníckych vzťahov bolo moţné

vyţiadať i rozhodnutie o R. č.s. X. N. týkajúce sa ţalovanej, ktorá bola ako vlastníčka

pôvodnej parcely (z ktorej neskôr vznikla sporná parcela) s neznámym miestom pobytu

pôvodne zapísaná na LV č. X..

Ďalšou problémovou skutočnosťou sú jednotlivé prevody, ktoré nekorešpondujú

s tvrdeniami ţalobcu. Ako správne namietal i generálny prokurátor, po preskúmaní spisu je

5

evidentné, ţe dátumy prevodov nehnuteľností nesúhlasia tak, aby bolo moţné reálne v roku

1948 uzavrieť zmluvu, od ktorej ţalobca odvodzuje svoje právo. Ak by predmetom sporu bola

zvyšná časť parcely č. X., právny predchodca ţalobcu by nemohol spornú parcelu

nadobudnúť uvedenou kúpnopredajnou zmluvou z roku 1948 od L. W., ale len od E. M..

Obdobná situácia by nastala aj v prípade, ak by predmetom sporu bola časť parcely č. X.,

pretoţe túto v jednej polovici L. W. zdedil aţ v roku 1952, teda ju v roku 1948 nemohol

previesť na iného. Naviac zo spisu vyplýva, ţe kúpnopredajná zmluva z roku 1948 (č.l. 32

spisu) bola súdu predloţená len v neoverenej fotokópii. Súd síce uloţil ţalobcovi povinnosť

predloţiť originál tejto zmluvy, na splnení tejto povinnosti však dôsledne netrval a ţalobca do

rozhodnutia vo veci originál zmluvy nepredloţil.

Okrem uvedených nedostatkov týkajúcich sa okolností, za ktorých oprávnená drţba

právneho predchodcu ţalobcu mala vzniknúť a ktoré spochybňujú dobromyseľnosť ţalobcu,

treba konštatovať, ţe súd sa dostatočne nezaoberal ani ďalšími skutočnosťami, ktoré boli pre

rozhodnutie podstatné. Neskúmal tvrdenia ţalobcu o tom, ţe spornú parcelu nadobudol ústnou

darovacou zmluvou od svojho otca a v tejto súvislosti neboli vykonané ţiadne dôkazy

i napriek tomu, ţe ţalobca tvrdil, ţe jeho súrodenci dosiaľ ţijú a tieto skutočnosti by mohli

dosvedčiť. Súd prvého stupňa povaţoval kúpnu zmluvu z roku 1948 za vznik uţívania

nehnuteľnosti právnym predchodcom ţalobcu i napriek nepochybným dôkazom, ţe

predávajúci uvedení v tejto zmluve, v roku 1948 nehnuteľnosti neodpredali a boli vlastníkmi

sporných nehnuteľností aj naďalej.

Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd sa stotoţňuje s názorom generálneho

prokurátora Slovenskej republiky, ţe konanie na súde prvého stupňa je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky mimoriadnym dovolaním napadnutý rozsudok zrušil a vec

vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 243i ods. 2 v spojení s § 243b ods. 2 a 4

). Vzhľadom na dôvod zrušenia tohto rozhodnutia neskúmal opodstatnenosť námietky

generálneho prokurátora Slovenskej republiky, ţe zrušené rozhodnutie spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ).

6

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 20. apríla 2011

JUDr. Eva Sakálová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová