Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Obdo/8/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu F. S., spol. s r. o., H., IČO:

X., právne zast. D. & P., s. r. o., M., IČO: X., proti žalovanému V. B., s miestom podnikania

M., IČO: X., právne zast. JUDr. V. K., advokátom, H., o zaplatenie sumy 3 319,39 Eur

(100 000,-- Sk) s príslušenstvom, na dovolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu

v Žiline zo dňa 7. mája 2009, č. k. -254, takto

rozhodol:

Dovolanie žalovaného o d m i e t a .

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy dovolacieho konania v sume 304,92

Eur na účet právneho zástupcu žalobcu.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Martin rozsudkom zo dňa 12. 05. 2008, č. k. -218 uložil

žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 100 000,-- Sk s úrokom z omeškania 0,05%

denne od 13. 08. 2006 do zaplatenia a trovy konania v sume 42 933,93 Sk, všetko do 3 dní

od právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca ako zastúpený a žalovaný ako obchodný

zástupca uzavreli dňa 18. 11. 2005 platnú písomnú zmluvu o obchodnom zastúpení podľa ust.

a nasl. . Zmluvný vzťah bol ukončený dohodou zmluvných

strán dňa 24. 07. 2006. V článku VI. zmluvy sa zmluvné strany dohodli v súlade s ust. § 672a

, že obchodný zástupca počas trvania zmluvy a dva roky po jej

skončení na území Slovenskej republiky nebude vykonávať na vlastný alebo na cudzí účet

činnosť, ktorá je predmetom obchodného zastúpenia podľa tejto zmluvy, alebo inú činnosť,

ktorá by mala súťažnú povahu voči podnikaniu zastúpeného, pričom pre prípad porušenia

tejto povinnosti sa žalovaný ako obchodný zástupca zaviazal zaplatiť žalobcovi ako

zastúpenému zmluvnú pokutu vo výške 100 000,-- Sk do 3 dní odo dňa, keď k porušeniu

povinnosti došlo. Po vykonaní dokazovania súd prvého stupňa mal preukázané, že žalovaný

po skončení zmluvy o obchodnom zastúpení vykonával na cudzí účet činnosť, ktorá bola

predmetom obchodného zastúpenia podľa zmluvy o obchodnom zastúpení zo dňa

18. 11. 2005, čím porušil povinnosť v zmysle článku VI. citovanej zmluvy. Námietku

žalovaného, že žalobca nebol aktívne vecne legitimovaný z dôvodu, že v čase podania žaloby

dňa 19. 12. 2006 bola žalovaná pohľadávka postúpená inému subjektu a žalobca sa stal jej

majiteľom až dňa 22. 12. 2006, súd nepovažoval za dôvodnú s poukazom na ust. § 154 ods. 1

, keďže v čase vyhlásenia rozsudku súdu bola preukázaná aktívna vecná legitimácia

žalobcu. Vzhľadom na uvedené súd prvého stupňa vyhovel žalobe a žalobcovi priznal

uplatnený nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 100 000,-- Sk spolu s dohodnutým

úrokom z omeškania vo výške 0,05% od 13. 08. 2006 do zaplatenia. O trovách konania

rozhodol podľa ust. a zásady úspechu v konaní.

Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, rozhodol rozsudkom

zo dňa 07. 05. 2009, č. k. -254 tak, že rozsudok súdu prvého stupňa podľa

ust. potvrdil. Žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy

odvolacieho konania v sume 150,48 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Odvolací súd sa stotožnil s právnym záverom súdu prvého stupňa, že žalobcovi

vznikol nárok na dohodnutú zmluvnú pokutu spolu s dohodnutým úrokom z omeškania

s poukazom na výsledky dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa, z ktorého bolo

nepochybne preukázané, že žalovaný porušil povinnosť vyplývajúcu z článku VI. zmluvy

o obchodnom zastúpení zo dňa 18. 11. 2005 (doložku o konkurencii) tým, že aj po ukončení

zmluvy vykonával činnosť v rozpore s čl. VI zmluvy, čo zostalo žalovaným nespochybnené

v podanom odvolaní.

K námietke žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní

odvolací súd uviedol, že nie je možné zamieňať neodstrániteľný nedostatok podmienky

konania s vecnou (v danom prípade aktívnou) legitimáciou účastníka v konaní. Dôsledkom

neodstrániteľného nedostatku podmienky konania je zastavenie konania. Dôsledkom

nedostatku aktívnej vecnej legitimácie je neúspech žalobcu v konaní, t.j. zamietnutie žaloby.

Právne významný pre posúdenie existencie vecnej legitimácie je stav vo veci v dobe

rozhodovania súdu (ust. ), na čo správne poukázal v napadnutom

rozsudku súd prvého stupňa. Relevantné preto bolo, že žalobca v čase vyhlásenia rozsudku

súdu prvého stupňa bol majiteľom žalovanej pohľadávky, pričom ním bol aj v čase

rozhodovania odvolacieho súdu.

Ďalej odvolací súd poukázal na neúplný apelačný systém, ktorým je ovládané

odvolacie konanie. Uviedol, že odvolací súd v zásade musí vychádzať zo skutkového stavu

tak, ako bol zistený a uzavretý súdom prvého stupňa. V prípade, ak zo strany súdu prvého

stupňa došlo k splneniu procesnej poučovacej povinnosti voči účastníkom konania podľa ust.

(k čomu v predmetnej veci aj došlo), tak novými skutočnosťami alebo

dôkazmi sa v odvolacom konaní môže zaoberať len za splnenia taxatívne vymedzených

podmienok uvedených v ust. Keďže žalovaný neposkytol žiadne

tvrdenia a ani dôkazy, ktorými by preukázal splnenie niektorej z podmienok uvedených v ust.

, odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa len

v rozsahu a z dôvodov, ako boli vymedzené v odvolaní, pričom sa však nemohol zaoberať

novou skutočnosťou žalovaného, ktorú neuviedol na súde prvého stupňa. Išlo o námietku

(argument), že žalobca si nemôže uplatňovať zmluvnú pokutu za konanie žalovaného

po zániku zmluvy o obchodnom zastúpení z dôvodu, že zmluvná pokuta je právny inštitút,

ktorý má akcesorickú povahu a ak zanikol hlavný zmluvný vzťah účastníkov (zmluva

o obchodnom zastúpení), tak tým zanikol aj nárok na zmluvnú pokutu ako zabezpečovací

inštitút, preto žalobca mohol žiadať zmluvnú pokutu za porušenie konkurenčnej doložky len

do 24. 07. 2006, t. j. zániku zmluvného vzťahu založeného medzi účastníkmi zmluvou

o obchodnom zastúpení. Pre úplnosť však odvolací súd zaujal svoje stanovisko aj k vyššie

uvedenému argumentu žalovaného. Uviedol, že zmluvné strany sa v zmluve môžu dohodnúť

na tom, že niektoré jej ustanovenia budú platiť aj po skončení zmluvy. V tomto smere

primerane poukázal na ust. a výslovne na ust.

. Odvolací súd mal za to, že povinnosť žalovaného

zaplatiť zmluvnú pokutu za preukázané porušenie konkurenčnej doložky v dojednanej dobe 2

roky po skončení zmluvy na území Slovenskej republiky naďalej trvala, a to napriek

ukončeniu zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania. O trovách odvolacieho konania

rozhodol odvolací súd podľa ust. v spojení s ust. a

ods. 1

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný v zákonnej lehote dovolanie, ktoré

odôvodnil tým, že v konaní vystupoval ako účastník ten, kto nemal spôsobilosť byť

účastníkom konania podľa ust. a účastníkovi konania sa postupom

súdu odňala možnosť konať pred súdom podľa ust.

Dovolateľ uviedol, že žalobca mu dňa 08. 11. 2006 oznámil, že pohľadávku z titulu

zmluvnej pokuty postúpil zmluvou o postúpení pohľadávky postupníkovi F. H., a. s., B..

Pohľadávka z titulu zmluvnej pokuty prešla opätovne na žalobcu po jeho odstúpení

od zmluvy o postúpení pohľadávok, ktoré nadobudlo účinnosť dňa 22. 12. 2006, pričom

žaloba bola podaná na súde už dňa 19. 12. 2006, teda v čase jej podania žalobca nebol

nositeľom tvrdeného hmotného práva. Súd sa s tvrdením o nedostatku aktívnej vecnej

legitimácie žalobcu nestotožnil a nedostatok vecnej legitimácie žalobcu považoval

za odstrániteľný nedostatok podmienky konania procesného charakteru s poukazom na ust.

, podľa ktorého pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

S týmto právnym posúdením veci zo strany prvostupňového a odvolacieho súdu sa dovolateľ

nestotožňuje a má za to, že nedostatok vecnej 1egitimácie nemožno procesne odstrániť. Podľa

jeho názoru súd prvého stupňa, ako aj odvolací súd nesprávne vyložili ustanovenie § 154 ods.

1 , ktoré sa nedotýka hmotnoprávnych predpisov, ktoré vznik, zmenu a zánik

povinností viažu na určitý okamih predpokladaný hmotným právom. Na základe uvedeného

žalobca v konaní vystupoval ako účastník, hoci nemal spôsobilosť byť účastníkom konania.

Dovolateľ ďalej uviedol, že zánikom hlavného zmluvného vzťahu (zmluva

o obchodnom zastúpení), o ktorý žalobca opiera základ svojho nároku, zanikla aj dohoda

o zmluvnej pokute, ktorá je vedľajším (akcesorickým) zabezpečovacím záväzkom, ktorého

zánik je viazaný na zánik hlavného zabezpečovaného záväzku. Žalobca preto mohol žiadať

zmluvnú pokutu len za porušenie konkurenčnej doložky do 24. 07. 2006, t. j. zániku hlavného

zmluvného vzťahu. Žalobou uplatnený titul zmluvnej pokuty v sume 100 000,-- Sk preto

zanikol zánikom zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania. Nesúhlasil s konštatovaním

odvolacieho súdu, že táto argumentácia uplatnená v konaní pred odvolacím súdom bola

novou skutočnosťou alebo dôkazom, na ktorých použitie by sa muselo vzťahovať ustanovenie

Keďže odvolací súd vyššie uvedenú argumentáciu žalovaného nepovažoval

za odvolací dôvod, hoci ju za takýto dôvod považovať mal podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f/

, dovolateľ považuje tento postup súdu za dovolací dôvod podľa ust.

, nakoľko mu týmto postupom odvolacieho súdu bola odňatá možnosť konať pred

súdom, a to napriek skutočnosti, že vyššie uvedenou argumentáciu žalovaného sa odvolací

súd okrajovo zaoberal. Konštatovanie odvolacieho súdu, že zmluvné strany si môžu v zmluve

dohodnúť aj to, že niektoré zmluvné ustanovenia budú platiť aj po skončení zmluvy, pričom

poukázal na ust. a , považuje za úplne

irelevantné, nakoľko tieto ustanovenia sa vzťahujú na náhradu škody, resp. konkurenčnú

doložku, porušenie ktorej však nie je možné viazať na zmluvnú pokutu po zániku hlavného

záväzku.

S poukazom na vyššie uvedené dovolateľ navrhol, aby dovolací súd zmenil napadnutý

rozsudok odvolacieho súdu a žalobu v celom rozsahu zamietol. Zároveň žiadal, aby mu boli

priznané trovy prvostupňového, odvolacieho a dovolacieho konania.

Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že dovolanie považuje za neprípustné,

pretože nie sú dané zákonné dôvody na to, aby dovolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil

alebo zrušil.

Nesúhlasil s tvrdením dovolateľa, že ustanovenie sa nedotýka

hmotnoprávnych predpisov. Podľa jeho názoru súd prvého stupňa a aj odvolací súd správne

interpretovali ustanovenie , podľa ktorého je pre rozsudok rozhodujúci stav

v čase jeho vyhlásenia, nakoľko pre posúdenie vecnej (aktívnej) legitimácie je rozhodujúci

stav vo veci v čase rozhodovania súdu. V predmetnej veci je nespochybniteľné, že v čase

vyhlásenia prvostupňového a druhostupňového rozsudku žalobca bol aktívne vecne

legitimovaný.

K dovolaciemu dôvodu uplatnenému podľa ust. uviedol, že sa

stotožňuje s právnym záverom odvolacieho súdu, že povinnosť žalovaného zaplatiť zmluvnú

pokutu v prípade porušenia konkurenčnej doložky naďalej trvala aj po skončení zmluvy

o obchodnom zastúpení. Tento záver vychádza predovšetkým z ust. § 672a Obchodného

zákonníka, podľa ktorého v zmluve o obchodnom zastúpení možno dohodnúť, že obchodný

zástupca nesmie po dobu najdlhšie 2 roky po skončení zmluvy vykonávať činnosť, ktorá bola

predmetom obchodného zastúpenia.

Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca navrhol, aby dovolací súd dovolanie žalovaného

pre neprípustnosť odmietol, prípadne zamietol, keďže neboli preukázané žiadne vady

konania, pre ktoré by bolo potrebné napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušiť alebo

zmeniť a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy dovolacieho konania v sume

304,92 Eur podľa špecifikácie uvedenej vo vyjadrení k dovolaniu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal

najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným

prostriedkom.

Podľa ust. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Pokiaľ dovolanie smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, je tento opravný

prostriedok prípustný, ak smeruje proti rozsudku, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého

stupňa vo veci samej (ust. ) alebo proti rozsudku, v ktorom sa odvolací

súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (ust. § 238 ods. 2

) alebo proti rozsudku, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak

odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné,

pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu (ust. ).

V predmetnej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom, avšak rozsudok odvolacieho

súdu nevykazuje znaky rozsudku podľa ust. a , pretože nejde

o zmenený rozsudok, ale potvrdzujúci rozsudok, vo výroku ktorého však odvolací súd

nevyslovil, že dovolanie je proti nemu prípustné. Dovolanie nie je prípustné ani podľa ust.

z dôvodu, že dovolací súd vo veci doposiaľ nerozhodoval.

Prípustnosť dovolania proti tomuto rozsudku podľa ust. nie je daná.

Vzhľadom na vyššie uvedené by dovolanie žalovaného bolo prípustné iba vtedy, ak

by konanie, v ktorom bol napadnutý rozsudok vydaný, bolo postihnuté niektorou

zo závažných procesných vád uvedených v ust. Citované zákonné ustanovenie

pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo uzneseniu),

ak je konanie, v ktorom bolo napadnuté rozhodnutie vydané postihnuté niektorou z vád

vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia, t.j. ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá

nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť

byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv

začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát. Povinnosť skúmať, či konanie nie je zaťažené niektorou z vyššie vymenovaných vád

vyplýva pre dovolací súd z ust.

Žalovaný v dovolaní uplatnil dva dovolacie dôvody, a to, že v konaní vystupoval

na strane žalobcu účastník konania, ktorý nemal spôsobilosť byť účastníkom konania (ust.

) a že účastníkovi na strane žalovaného sa postupom odvolacieho súdu

odňala možnosť konať pred súdom (ust. ).

Podmienkou toho, aby niekto mohol byť účastníkom občianskeho súdneho konania je,

že musí byť na to spôsobilý. Spôsobilosťou byť účastníkom konania sa rozumie spôsobilosť

subjektov mať procesné práva a povinnosti, ktoré procesné právo priznáva účastníkom

konania (ide o procesnú spôsobilosť). Túto spôsobilosť upravuje

v ustanovení § 19 tak, že ju má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti podľa

hmotného práva. U fyzických osôb vzniká hmotnoprávna spôsobilosť mať práva a povinnosti

narodením (ust. ). Spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj

právnické osoby (ust. ). Žalobca je obchodnou

spoločnosťou, ktorá je právnickou osobou, ktorá nadobúda spôsobilosť mať práva

a povinnosti (právnu subjektivitu) svojim vznikom, t.j. momentom zápisu obchodnej

spoločnosti do obchodného registra, pričom spôsobilosť mať práva a povinnosti je

predpokladom spôsobilosti byť účastníkom konania (ust. ). Spôsobilosť byť

účastníkom konania zaniká zánikom spôsobilosti mať práva a povinnosti, pričom v prípade

obchodných spoločností je to zánikom obchodnej spoločnosti ku dňu jej výmazu

z obchodného registra.

Zo žaloby (doručenej okresnému súdu dňa 19. 12. 2006) vyplýva, že žalobca ako

právnická osoba (je ním spoločnosť s ručením obmedzeným) je v súlade s ust. § 79 ods. 1,

tretia veta správne označený obchodným menom, sídlom a identifikačným číslom.

Takto označená právnická osoba mala a stále aj má spôsobilosť byť účastníkom konania

podľa ust. , pretože má spôsobilosť mať práva a povinnosti, ktorú nadobudla

dňom zápisu do obchodného registra (28. 05. 2004), v ktorom je stále zapísaná. Spôsobilosť

byť účastníkom konania (procesnú podmienku konania) nemožno zamieňať s vecnou

(aktívnou alebo pasívnou) legitimáciou účastníka v konaní vyplývajúcou z hmotného práva.

Z hľadiska možnej prípustnosti dovolania podľa ust. nie je rozhodujúci

vzťah vyplývajúci z hmotného práva, ale otázka spôsobilosti byť účastníkom konania.

Nedostatok žalovaným namietanej aktívnej vecnej legitimácie účastníka v konaní nie je

zákonným dôvodom prípustnosti dovolania podľa ust. a nezakladá

preto existenciu vady rozhodnutia odvolacieho súdu podľa citovaného ustanovenia

Z tohto dôvodu preto prípustnosť dovolania podľa ust. nie je daná.

Podľa dovolateľa je ďalším dôvodom dovolania vada spočívajúca v tom, že

žalovanému bola odvolacím súdom odňatá možnosť konať pred súdom podľa ust. § 237 písm.

f/ Naplnenie znakov tejto vady vidí v tom, že odvolací súd sa v odvolacom konaní

nezaoberal argumentáciou žalovaného v odvolaní, že zánikom zmluvného vzťahu ako

hlavného právneho vzťahu, o ktorý žalobca opiera základ svojho nároku na zmluvnú pokutu

(zanikol dohodou dňa 24. 07. 2006) zanikol záväzok z dohody o zmluvnej pokute ako

akcesorický záväzok, keďže odvolací súd túto argumentáciu nepovažoval za odvolací dôvod,

pretože ju považoval za novú skutočnosť, uplatnenú žalovaným v odvolaní, ktorá ním

predtým nebola uplatnená pred súdom prvého stupňa.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký vadný procesný postup súdu,

ktorým sa účastníkovi znemožní relizácia jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny

poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Podľa ust.

účastníci majú v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je

povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv. O vadu, ktorá je z hľadiska

ust. relevantná ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore

so zákonom, prípadne iným všeobecne záväzným právnym predpisom a týmto procesným

postupom odňal účastníkovi konania možnosť uplatniť jeho procesné práva, ktoré mu právny

poriadok priznáva.

Krajský súd v Žiline ako odvolací súd pri posudzovaní odvolacích dôvodov

žalovaného vychádzal zo systému neúplnej apelácie, podľa ktorého odvolací súd musí

vychádzať zo skutkového stavu tak, ako bol zistený a uzavretý pred súdom prvého stupňa

(ust. ). V prejednávanej veci účastníci konania boli na pojednávaní

okresného súdu poučení o povinnosti všetky dôkazy a skutočnosti predložiť alebo označiť

najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti

predložené a označené neskôr súd neprihliadne podľa ust. Podľa ust.

skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého

stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len

vtedy, ak a/ týkajú sa podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu alebo

obsadenia súdu, b/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c/ odvolateľ nebol riadne poučený podľa

, ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť

do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Teda, novými skutočnosťami a dôkazmi sa odvolací súd

môže zaoberať len vtedy, ak je splnená niektorá z podmienok taxatívne uvedených v ust.

, čo však žalovaný nepreukázal. Napriek tomu, že odvolací súd v odôvodnení

svojho rozsudku konštatoval existenciu novej skutočnosti v odvolaní žalovaného

(argumentácia žalovaného o zániku záväzku z dohody o zmluvnej pokute z dôvodu zániku

zmluvného vzťahu medzi účastníkmi), zaoberal sa jej posúdením, keď uviedol, že zmluvné

strany si v zmluve môžu dohodnúť, že niektoré jej ustanovenia budú platiť aj po jej skončení,

ako v prípade zmluvného ustanovenia o konkurenčnej doložke, ktorej porušenie je

sankcionované dohodnutou zmluvnou pokutou. Odvolací súd pri prejednaní odvolania

žalovaného postupoval v súlade s a jeho postupom

a rozhodnutím v odvolacom konaní nebola žalovanému odňatá možnosť konať pred súdom.

Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v posudzovanom prípade prípustnosť

dovolania nemožno vyvodiť z ustanovenia a vady konania podľa ustanovenia

, , resp. iné vady podľa ust. neboli dovolacím súdom

zistené.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací preto dovolanie žalovaného

odmietol podľa ust. v spojení s ust. ako

dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je tento opravný prostriedok

prípustný. So zreteľom na odmietnutie dovolania pre jeho neprípustnosť sa dovolací súd

nezaoberal napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu v merite z hľadiska posudzovania jeho

vecnej správnosti.

V dovolacom konaní právo na náhradu trov dovolacieho konania vzniklo úspešnému

žalobcovi podľa ust. v spojení s ust. a

Z uvedeného dôvodu dovolací súd priznal žalobcovi účelne vynaložené trovy dovolacieho

konania za 2 úkony právnej služby po 121,17 Eur (prevzatie veci a príprava zastúpenia,

písomné vyjadrenie k dovolaniu žalovaného) spolu s 19% DPH v sume 46,04 Eur a 2x režijný

paušál po 6,95 Eur spolu s 19% DPH v sume 2,64 Eur, t.j. celkom 304,92 Eur podľa ust. § 10

ods. 1, , a vyhlášky č. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 20. apríla 2011

JUDr. Beata Miničová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová