Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
ab2/365080.6ff222.pdf
PDF · 121.98 KB
No categories available
2Obo/45/2010
Najvyšší súd 2Obo/45/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu JUDr. F. H., správca
konkurznej podstaty úpadcu B. I., s. r. o., K. IČO: X., právne zast. JUDr. Š. S., advokátom,
K., proti ţalovanému V. F., K., t. č. N. právne zast. JUDr. M. Š., advokátkou, F.
o neúčinnosť právneho úkonu, na odvolanie ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu
v Košiciach zo dňa 26. februára 2010, č. k. 8Cbi/2/2006-175, takto
rozhodol:
Rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 26. februára 2010, č. k.
8Cbi/2/2006-175 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 26. 02. 2010, č. k. 8Cbi/2/2006-175 určil,
ţe zmluva o odplatnom prevode 110 ks cenných papierov – akcií emitenta H. S., a. s., K.,
v menovitej hodnote jednej akcie 1 000 000,-- Sk (33 193,92 Eur) a 509 ks cenných papierov
– akcií emitenta H. S., a. s. K., v menovitej hodnote jednej akcie 10 000,-- Sk (331,94 Eur) zo
dňa 16. 10. 2001, uzavretá medzi B. I., s. r. o., K. a V. F., zmluva o odplatnom prevode 584 ks
cenných papierov – dočasných listov emitenta H. S., a. s., K., v menovitej hodnote 1
dočasného listu 1 000 000,-- Sk (33 193,92 Eur) zo dňa 16. 10. 2001, uzavretá medzi B. I.,
s. r. o., K. a V. F. a zmluva o započítaní vzájomných pohľadávok uzavretá medzi B. I., s. r. o.,
K. a V. F. zo dňa 16. 10. 2001, ktorou sa vysporiadala kúpna cena z uvedených zmlúv, sú voči
konkurzným veriteľom úpadcu B. I., s. r. o., K., právne neúčinné. Súd týmto rozsudkom ďalej
uloţil povinnosť ţalovanému vrátiť do konkurznej podstaty úpadcu B. I., s. r. o., K., sumu
1 493 726,34 Eur a nahradiť ţalobcovi trovy konania vo výške 958,27 Eur na účet jeho
právneho zástupcu, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, ţe z účtovnej
evidencie úpadcu vyplýva, ţe na základe Zmluvy o pôţičke peňazí zo dňa 18. 01. 1999
poţičal úpadca ţalovanému finančné prostriedky vo výške 100 000 000,-- Sk, bezúročne
s lehotou splatnosti do 31. 12. 2001. Na základe zmluvy o odplatnom prevode cenných
papierov zo dňa 16. 10. 2001, uzavretej medzi úpadcom a ţalovaným, ţalovaný previedol
na úpadcu 110 ks cenných papierov – listinných akcií emitenta H. S., a. s., K., v menovitej
hodnote jednej akcie 1 000 000,-- Sk (33 193,92 Eur) a 509 ks akcií v menovitej hodnote
jednej akcie 10 000,-- Sk (331,94 Eur) za kúpnu cenu 429 300 000,-- Sk. Zmluvou
o odplatnom prevode cenných papierov zo dňa 16. 10. 2001, uzavretej medzi úpadcom
a ţalovaným, previedol ţalovaný na úpadcu 584 ks cenných papierov – dočasných listov
emitenta H. S., a. s., v menovitej hodnote jedného dočasného listu 1 000 000,-- Sk za kúpnu
cenu 204 400 000,-- Sk. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 16. 10. 2001 ţalovaný ako
postupca postúpil na spoločnosť H. S., a. s., K., ako postupníka svoju pohľadávku –
neuhradenú cenu za prevod akcií na základe zmluvy o odplatnom prevode cenných papierov
zo dňa 16. 10. 2001 (prevod 110 ks akcií v hodnote 1 000 000,-- Sk a 509 ks v hodnote
10 000,-- Sk) v celkovej výške 306 900 000,-- Sk s tým, ţe rozdiel vo výške 76 600 000,-- Sk
postupník vyplatí postupcovi do 31. 12. 2002. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa
16. 10. 2001 ţalovaný ako postupca postúpil spoločnosti H. S., a. s., K., ako postupníkovi
svoju pohľadávku – neuhradenú cenu za prevod dočasných listov na základe zmluvy zo dňa
16. 10. 2001 (prevod 584 ks dočasných listov) vo výške 204 400 000,-- Sk. Podľa čl. IV. bod
3 sa zmluvné strany dohodli, ţe úhrada odplaty sa uskutoční započítaním pohľadávky, ktorú
postupník eviduje voči postupcovi, a to v časti rovnajúcej sa výške odplaty dohodnutej v tejto
zmluve. Na základe zmluvy o započítaní vzájomných pohľadávok zo dňa 16. 10. 2001 si
ţalovaný započítal svoj záväzok voči úpadcovi vo výške 45 800 000,-- Sk z titulu zostatku
neuhradenej ceny za prevod cenných papierov – akcií emitovaných spoločnosťou H. S., a. s.,
dohodnutej v Zmluve o prevode cenných papierov zo dňa 16. 10. 2001. Na základe Zmluvy
o započítaní vzájomných pohľadávok zo dňa 16. 10. 2001, uzavretej medzi úpadcom
a spoločnosťou H. S., a. s., K., si zmluvné strany započítali vzájomné pohľadávky a záväzky
vo výške 383 500 000,-- Sk. Podľa čl. I zmluvy spoločnosť H. S., a. s., ako veriteľ eviduje
voči spoločnosti B. I., s. r. o., ako svojmu dlţníkovi splatnú pohľadávku vo výške
383 000 000,-- Sk, ktorú nadobudol od ţalovaného na základe zmluvy o postúpení
pohľadávky z titulu neuhradenej odplaty za prevod akcií.
Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, ţe zmluvami o prevode cenných
papierov a o vzájomnom započítaní pohľadávok došlo k ukráteniu konkurzných veriteľov.
Súd prvého stupňa zistil, ţe ţalovaný bol v čase uzatvárania zmlúv, ktoré boli uzatvorené dňa
16. 10. 2001, štatutárnym orgánom úpadcu, ktorý úpadca uţ bol v úpadku, pretoţe dňa
11. 02. 2002 bol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu a 11. 02. 2002 bol ustanovený
predbeţný správca. Konkurz bol vyhlásený 03. 09. 2002 a zmluvy o odplatnom prevode
cenných papierov a o vzájomnom započítaní pohľadávok boli uzatvorené dňa 16. 10. 2001, t.
j. v období posledných troch rokov pred začatím konkurzu, čím bola splnená podmienka
odporovateľnosti právnych úkonov. Súd preto ţalobe v plnom rozsahu vyhovel, nakoľko
ţalovaný prevádzal zmluvami o odplatnom prevode cenných papierov – akcie a dočasné listy
spoločnosti H. S., a. s., ktoré nemali deklarovanú hodnotu a v zmluvách neboli ani číselne
označené, čo tieţ preukazuje, ţe sa jednalo o účelové uzatvorenie zmluvy, bez reálnej
hodnoty predávaných akcií.
Proti rozsudku podal odvolanie ţalovaný a ţiadal jeho zmenu tak, ţe súd ţalobu
zamietne a uloţí ţalobcovi povinnosť nahradiť ţalovanému trovy konania. Uviedol, ţe nebol
dostatočne poučený o svojich procesných právach, pričom mu súd nedoručil ani podanie
ţalobcu na zmenu ţalobného návrhu na začatie konania, ako ani ostatné podania, ktorým
postupom súdu bola ţalovanému odňatá moţnosť konať pred súdom a bolo mu upreté právo
na spravodlivý proces. Podľa ţalovaného nie sú splnené zákonné podmienky pre určenie
neúčinnosti právneho úkonu v konaní vedenom len proti ţalovanému, ktorého úkonu
ţalovaný nebol účastníkom a súd prvého stupňa sa s touto skutočnosťou nijako nevysporiadal.
Odvolateľ ďalej zastáva názor, ţe upresnenie ţalobného petitu zo dňa 28. 10. 2009 nie je
moţné vnímať inak ako zmenu návrhu na začatie konania, o ktorej zmene súd prvého stupňa
nerozhodol a nezachoval postup ani podľa ust. § 95 O. s. p.
Odvolateľ má tieţ za to, ţe súd prvého stupňa sa v konaní vôbec nevysporiadal s jeho
námietkou premlčania práva ţalobcu odporovať ním označeným právnym úkonom. Podľa
odvolateľa ţalobcom uplatnené právo nie je časovo neobmedzené a vzhľadom k neexistencii
špeciálnej právnej úpravy o premlčaní v zákone o konkurze a vyrovnaní, je podľa ţalovaného
potrebné aplikovať všeobecné ustanovenia o premlčaní, uvedené v Občianskom zákonníku,
podľa ktorých ustanovení sa právo premlčí v trojročnej premlčacej dobe, ktorá v čase podania
ţaloby uţ plynula. Ţalobca bol ustanovený do funkcie správcu konkurznej podstaty úpadcu
dňa 03. 09. 2002 a ţaloba bola podaná na súde aţ dňa 23. 01. 2006. Zmena návrhu na začatie
konania, resp. odporovateľnosti, bola podaná dňa 28. 10. 2009 dôvodne, bola preto vznesená
námietka premlčania uplatnených nárokov. Podľa odvolateľa nie je z napadnutého
rozhodnutia tieţ zrejmé, ako dospel súd k záveru, ţe bola splnená podmienka
odporovateľnosti právnych úkonov a aj ďalších podmienok, z ktorého dôvodu je napadnutý
rozsudok nepreskúmateľný.
Ţalovaný k tvrdeniu ţalobcu, ţe kúpna cena uvedená v zmluve o prevode cenných
papierov nebola cenou obvyklou na trhu, uviedol, ţe pre posúdenie tejto skutočnosti je
meritórna trhová hodnota prevádzaných cenných papierov v čase ich prevodu, t. j. 10/2001.
Vzhľadom k uvedenému a k predloţeným dôkazom má odvolateľ za to, ţe ţalobca
nepreukázal nevýhodnosť dojednanej kúpnej ceny za cenné papiere. Odvolateľ povaţuje
za nepravdivé tvrdenie ţalobcu, ţe kúpna cena cenných papierov predstavovala 373% ich
menovitej hodnoty, keďţe ţalovaný previedol na dlţníka cenné papiere v menovitej hodnote
600 090 000,-- Sk za kúpnu cenu 633 700 000,-- Sk.
Podľa odvolateľa sa odporovanými zmluvami o prevode cenných papierov majetok
dlţníka nijako nezmenšil, nakoľko reálne plnenie kúpnej ceny nikdy dlţník neposkytol, len
vznikla evidencia záväzku v účtovníctve dlţníka. Rovnako ani vzájomným započítaním
pohľadávok sa dlţníkov majetok nijak nezmenšil, len došlo k zániku evidencie časti
pohľadávky voči ţalovanému titulom pôţičky a zániku evidencie záväzku voči ţalovanému
titulom kúpnej ceny za cenné papiere. Vzhľadom k uvedenému jediným právnym dôsledkom
úspešného odporovania môţe byť podľa odvolateľa potvrdenie dôvodnosti ďalšej evidencie
práva – pohľadávky dlţníka voči ţalovanému titulom zmluvy o pôţičke zo dňa 18. 01. 1999,
splatnej 31. 12. 2001. Úspešné odporovanie právneho úkonu ţiadnym spôsobom nemení
právny titul existencie tejto pohľadávky (pôţičky), preto nemôţe ani zaloţiť priamo nárok
ţalovaného na plnenie práva iným právnym titulom, ktorý nie je daný, keďţe majetok dlţníka
nebol ukrátený o samotné plnenie tejto pohľadávky.
Odvolateľ má za to, ţe súd prvého stupňa sa so skutočnosťami namietanými
ţalovaným ţiadnym právne relevantným spôsobom nevysporiadal, a preto namieta
nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia.
Ţalobca vo svojom vyjadrení povaţuje odvolanie ţalovaného za nedôvodné a navrhol
rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdiť v celom rozsahu a zaviazať ţalovaného k náhrade
trov odvolacieho konania.
K namietanému odňatiu moţnosti konať pred súdom ţalobca uviedol, ţe ţalovaný bol
v konaní zastúpený advokátom, prostredníctvom ktorého sa vyjadril k ţalobe. Advokát
ţalovaného bol riadne predvolaný aj na pojednávanie konané dňa 14. 03. 2008, z ktorého
dôvodu povaţuje ţalobca túto námietku ţalovaného za účelovú. K zmene ţalobného návrhu
ţalobca uviedol, ţe podanie zo dňa 28. 10. 2009 nemoţno povaţovať za zmenu ţalobného
návrhu, a preto postup súdu podľa ust. § 95 O. s. p. nebol potrebný.
V súvislosti s námietkou premlčania má ţalobca za to, ţe zákon č. 328/1991 Zb.
o konkurze a vyrovnaní zakotvuje osobitný spôsob premlčania v trojročnej lehote, ktorá
plynie od vykonania právneho úkonu do vyhlásenia konkurzu. Nad rámec toho neustanovuje
tento zákon ţiadne premlčanie, preto podľa ţalobcu nie je daná všeobecná subsidiarita
predpisov občianskeho, resp. obchodného práva, z ktorého dôvodu je táto námietka
ţalovaného neopodstatnená.
K dôvodom neúčinnosti právnych úkonov ţalobca zdôraznil, ţe pre úspešné
odporovanie právnemu úkonu postačuje preukázať, ţe dlţník B. I., s. r. o., je právnickou
osobou, ţalovaný bol konateľom dlţníka, medzi týmito osobami bol vykonaný právny úkon
v posledných troch rokoch pred vyhlásením konkurzu a týmto právnym úkonom boli ukrátení
konkurzní veritelia. Podľa ţalobcu je nepochybné, ţe právne úkony boli vykonané ţalovaným
s úmyslom ukrátiť konkurzných veriteľov, t. j. za účelom, aby konkurzná podstata bola
zníţená o pohľadávku úpadcu voči ţalovanému.
Ţalobca k námietke odvolateľa ohľadom právneho titulu zaplatenia sumy
1 493 726,34 Eur uviedol, ţe odporovateľnými úkonmi sa v danom prípade majetok úpadcu
ukrátil o majetkové právo – pohľadávku voči ţalovanému vo výške 1 493 726,34 Eur
a povinnosť vrátiť túto sumu do podstaty vyplýva priamo z ustanovenia § 16 ods. 4 ZKV.
Podľa ţalobcu pôvodný právny titul tejto pohľadávky úpadcu nemá pre toto konanie ţiadny
význam, z ktorého dôvodu je podstatná iba skutočnosť, ţe úpadca toto majetkové právo
(pohľadávku) mal a v dôsledku odporovateľných právnych úkonov bol jeho majetok o toto
majetkové právo ukrátený.
Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec v rozsahu podľa § 212 ods. 1 a § 214
ods. 2 O. s. p. v medziach dôvodov odvolania a bez nariadenia pojednávania a dospel
k záveru, ţe sú splnené predpoklady pre jeho zrušenie.
Ţalobca sa ţalobou podanou na Krajskom súde v Košiciach dňa 23. 01. 2006 domáhal
určenia, ţe zmluva o odplatnom prevode 110 ks cenných papierov – akcií emitenta H. S., a. s.,
K., v menovitej hodnote jednej akcie 1 000 000,-- Sk (33 193,92 Eur) a 509 ks cenných
papierov – akcií emitenta H. S., a. s., K., v menovitej hodnote jednej akcie 10 000,-- Sk
(331,94 Eur) zo dňa 16. 10. 2001, uzavretá medzi B. I., s. r. o. K. a V. F., zmluva
o odplatnom prevode 584 ks cenných papierov – dočasných listov emitenta H. S.,
a. s., K. v menovitej hodnote 1 dočasného listu 1 000 000 Sk (33 193,92 Eur) zo dňa
16. 10. 2001, uzavretá medzi B. I., s. r. o., K. a V. F. a zmluva o započítaní vzájomných
pohľadávok uzavretá medzi B. I., s. r. o., K. a V. F. zo dňa 16. 10. 2001, ktorou sa
vysporiadala kúpna cena z uvedených zmlúv, sú voči konkurzným veriteľom úpadcu B. I.,
s. r. o., K., právne neúčinné a ţalovaný je povinný vrátiť do konkurznej podstaty úpadcu B. I.,
s. r. o., K., sumu 45 800 000,-- Sk (1 493 726,34 Eur). Ţalobca si uplatnil aj náhradu trov
konania.
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa ţalobe vyhovel. Vychádzal zo skutočnosti,
ţe zmluvy o prevode cenných papierov a zmluva o vzájomnom započítaní pohľadávok boli
uzatvorené v období posledných troch rokov pred začatím konkurzu, čím bola splnená
podmienka odporovateľnosti právnych úkonov a boli splnené aj ďalšie podmienky, pretoţe
ţalovaný bol štatutárnym orgánom spoločnosti a uzatváranými zmluvami došlo k ukráteniu
veriteľov úpadcu.
Podľa ţalovaného rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci, je nepreskúmateľné a postupom súdu prvého stupňa mu bola odňatá moţnosť
konať pred súdom.
Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva na zistené
skutkové zistenia. O omyl pri aplikácii práva ide vtedy, ak súd pouţil iný právny predpis, neţ
ktorý mal pouţiť, alebo ak pouţil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne vyloţil.
Z obsahu spisu sa zisťuje, ţe ţalovaný vo svojom podaní z 28. 11. 2006 (č. l. 147
spisu), vzniesol tieţ námietku premlčania práva, s ktorou námietkou ţalovaného sa súd
prvého stupňa v napadnutom rozsudku nevysporiadal a uzavrel, ţe boli splnené podmienky
odporovateľnosti právnych úkonov.
Podľa ust. § 15 ods. 1 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní (ďalej len
„ZKV“) konkurzný veriteľ alebo správca sa môţe domáhať, aby súd určil, ţe dlţníkove
právne úkony podľa odsekov 2 aţ 6, ak ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky
konkurzného veriteľa, sú voči konkurznému veriteľovi právne neúčinné. Toto právo má
konkurzný veriteľ alebo správca aj vtedy, ak je nárok proti dlţníkovi z jeho odporovateľného
právneho úkonu uţ vymáhateľný, alebo ak uţ bol uspokojený.
Odporovať moţno právnemu úkonu, ktorý dlţník urobil v posledných troch rokoch
pred začatím konkurzu v úmysle ukrátiť svojho konkurzného veriteľa, ak tento úmysel musel
byť druhej strane známy (§ 15 ods. 2 ZKV).
Najvyšší súd Slovenskej republiky uţ vo svojom rozhodnutí č. k. Obdo V 16/2003
vyslovil, ţe pri podaní odporovacej ţaloby podľa § 15 ods. 1 ZKV treba rozlišovať dve
lehoty. Jednak ide o lehotu, vyplývajúcu z ustanovenia § 15 ods.2 ZKV, ktorá je
hmotnoprávnou podmienkou na úspešnosť takejto ţaloby a súd jej dodrţanie skúma z úradnej
povinnosti. Ţalobu, ktorou sa odporuje právnemu úkonu urobenému v lehote dlhšej neţ tri
roky pred začatím konkurzu, musí súd zamietnuť bez toho, aby sa účastník musel dovolávať
nedodrţania tejto lehoty. Okrem toho aj pre podanie odporovacej ţaloby platí všeobecná
trojročná premlčacia doba, vyplývajúca z ust. § 101 Občianskeho zákonníka (keďţe ZKV
otázku premlčania osobitne nerieši), ktorá začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo
vykonať prvý raz.
Vychádzajúc z uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
s ktorým sa odvolací súd stotoţňuje i v tomto konaní, súd prvého stupňa vec nesprávne
právne posúdil, keď na vznesenú námietku premlčania práva neaplikoval ust. § 101 Obč. zák.,
pre ktorý dôvod neúplne zistil i skutkový stav.
Odvolanie ţalovaného podané z tohto dôvodu je preto opodstatnené, pre ktorú
skutočnosť sa odvolací súd s ďalšími dôvodmi odvolania ţalovaného nezaoberal.
Napriek uvedenému sa ţiada dodať, ţe ţalovaný bol v konaní pred súdom prvého
stupňa pôvodne zastúpený právnou zástupkyňou, ktorá jeho zastúpenie opätovne prevzala
v odvolacom konaní, pričom nemoţno vylúčiť, ţe nešlo o konanie účelové.
Vzhľadom na uvedené skutkové a právne zistenia Najvyšší súd Slovenskej republiky
napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach podľa § 221 ods. 1 písm. h/ a ods. 2 O. s. p.
zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie, v ktorom s poukazom na ustanovenie § 224
ods. 3 O. s. p. rozhodne o trovách celého konania.
Podľa § 226 O. s. p. je pre Krajský súd v Košiciach, ktorému sa vec vracia na ďalšie
konanie, právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky záväzný.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 20. apríla 2011
JUDr. Beata Miničová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová