Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Ndt/6/2011

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra

Hatalu a sudcov JUDr. Štefana Michálika a JUDr. Daniela Hudáka na neverejnom zasadnutí

konanom 21. apríla 2011 v Bratislave v trestnej veci proti obžalovanému V. B. P. a spol.,

pre trestný čin týrania zverenej osoby podľa § 215 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zák.

účinného do 1. januára 2006 a i., vedenej na Okresnom súde Svidník pod sp. zn. ,

o návrhu obžalovaného V. B. P. na odňatie a prikázanie veci, takto

rozhodol:

Podľa účinného do 1. januára 2006 trestná vec obžalovaného

V. B. P. a spol., vedená na Okresnom súde Svidník pod sp. zn. , sa tomuto súdu

n e o d n í m a.

O d ô v o d n e n i e

Predseda senátu Okresného súdu Svidník predložil 4. apríla 2011 Najvyššiemu súdu

Slovenskej republiky návrh obžalovaného P. na odňatie veci a následné jej prikázanie buď

niektorému okresnému súdu v Košiciach, popr. v Michalovciach.

Prokurátorka Okresnej prokuratúry v Humennom ešte 15. augusta 2000 pod sp. zn.

podala Okresnému súdu v Humennom obžalobu na V. B. P. a Mgr. N. L.

pre trestný čin týrania zverenej osoby podľa § 215 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zák.

(v znení účinnom do 31. augusta 1999) a pre trestný čin obmedzovania osobnej slobody,

podľa § 231 ods. 1 Tr. zák. v podstate na tom skutkovom základe, že V. B. P. ako zástupca

2

riaditeľa D. a Mgr. N. L. ako riaditeľka tohto detského domova, v presne nezistené dni

v období od druhej polovice mesiaca januára 1998 do konca mesiaca mája 1999 dávali

pokyny podriadeným výchovným pracovníkom na umiestnenie chovancov na izbu

č. X. v priestoroch detského domova, do tzv. samotky, ktorá bola vybavená mrežami

na okne, nemala riadne umelé osvetlenie, nebola náležite vykurovaná, ani vybavená čo len

najnutnejším hygienickým zariadením, nachádzala sa v nej iba poškodená posteľ

bez podhlavníka, bez akejkoľvek prikrývky a detská postieľka, kam boli umiestňovaní

chovanci a chovankyne z oddelenia maloletých matiek, ktorým bola nariadená Ústavná

výchova na dobu jeden až desať dní pre rôzne výchovné problémy, čo bolo v príkrom rozpore

nielen s platnými právnymi predpismi, medzinárodnými dokumentmi na ochranu práv detí,

ale i s účelom, na ktorý bolo toto výchovné zariadenie zriadené a hrubým spôsobom bola

obmedzovaná osobná sloboda chovancov, bol ohrozený ich ďalší telesný a psychický vývoj

a naviac, umiestnenie v tzv. samotke za podmienok, ktoré boli v nej vytvorené, chovanci

pociťovali ako ťažké príkorie.

Krajský súd v Prešove uznesením, sp. zn. , z 30. januára 2003 podľa § 25

ods. 1 trestnú vec proti obžalovanému V. B. P. a spol. odňal Okresnému súdu

Humenné a prikázal ju na ďalšie konanie Okresnému súdu Svidník (č. l. 579).

Tunajší súd uznesením z 23. augusta 2003, sp. zn. , rozhodol jednak

o vylúčení niektorých sudcov Krajského súdu v Prešove, jednak trestnú vec obž. P. a spol.

tomuto súdu neodňal ako druhostupňovému súdu.

Následne Krajský súd v Prešove dňa 26. novembra 2003 pod sp. zn. ,

rozhodol podľa a trestnú vec Okresnému súdu Svidník neodňal.

Uvedený krajský súd 27. februára 2006 pod sp. zn. , rozhodol o nevylúčení

sudcu Okresného súdu Svidník JUDr. Š. B. z vykonávania úkonov v trestnej veci

obžalovaného P. a spol. Obdobne rozhodol krajský súd aj dňa 12. júna 2006

(sp. zn. ).

Rozsudkom Okresného súdu Svidník zo 16. marca 2007, sp. zn. , bol

obžalovaný P. uznaný za vinného pre trestný čin týrania zverenej osoby podľa § 215 ods. 1,

ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005 a pre trestný čin

3

obmedzovania osobnej slobody podľa § 231 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005

a bol mu uložený podmienečný trest odňatia slobody, obžalovaná Mgr. L. bola

podľa účinného do 31. decembra 2005 spod skutku oslobodená.

Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 16. októbra 2007, sp. zn. ,

podľa napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu,

aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 2. októbra 2008, sp. zn. ,

opätovne rozhodol o nevylúčení sudcu JUDr. B. z vykonávania úkonov v trestnej veci obž. P.

a spol.

Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 14. apríla 2009, nebola vec vedená na Krajskom

súde v Prešove pod sp. zn. tomuto odňatá, na základe čoho opätovne Krajský

súd v Prešove uznesením z 23. apríla 2009, sp. zn. , rozhodol o nevylúčení

predsedu senátu a neodňatí veci Okresnému súdu Svidník.

O nevylúčení predsedu senátu JUDr. Š. B. opätovne rozhodol Krajský súd v Prešove

uznesením z 1. marca 2010, sp. zn. .

Obžalovaný B. P. v písomnom podaní z 10. marca 2011 žiadal, aby táto trestná vec

bola odňatá a prikázaná okresnému súdu v Košiciach, najlepšie však v Michalovciach.

V dôvodoch svojho návrhu namietal procesný postup súdov, hodnotil vykonané dokazovanie

a poukázal na prieťahy v konaní.

Toto podanie obžalovaného, predsedom senátu Okresného súdu Svidník vyhodnotené

ako návrh na odňatie a prikázanie veci inému okresnému súdu podľa § 25

účinného do 1. januára 2006, bolo dňa 4. apríla 2011 predložené tunajšiemu súdu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade predloženého návrhu a po preskúmaní

predloženého spisového materiálu zistil, že v prejednávanej veci nie sú splnené zákonné

podmienky na odňatie veci Okresnému súdu Snina a jej prikázanie inému súdu v pôsobnosti

iného krajského súdu zmysle účinného do 1. januára 2006.

4

Podľa z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu

odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa; o odňatí a prikázaní rozhoduje súd,

ktorý je obom súdom najbližšie spoločne nadriadený.

Inštitút odňatia a prikázania veci znamená prelomenie ústavnej zásady, že nikoho

nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi ( )

a je výnimočným opatrením. Možno ho uplatniť len vtedy, ak pre tento postup existujú

dôležité dôvody. Platná právna úprava nedefinuje pojem „dôležité dôvody“.

Za „dôležitý dôvod“ v zmysle vyššie citovaného ustanovenia podľa ustálenej súdnej

praxe treba považovať aj zistenie takých konkrétnych skutočností, ktoré pre svoju

závažnosť môžu opodstatňovať vznik pochybností o nezaujatosti príslušného súdu,

znamenajúcej napokon vylúčenie všetkých sudcov tohto súdu - vrátane predsedu

a podpredsedu - z rozhodovania.

V posudzovanej trestnej veci však žiadna skutočnosť, ktorá by mohla byť považovaná

za dôležitý dôvod na odňatie veci zistená nebola. V celom procesnom spisovom materiáli

sa nenachádzajú žiadne dôkazy, resp. skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť

pochybnosti o nezaujatosti sudcov vybavujúcich uvedenú vec. Nestačí iba vysloviť

pochybnosti o zaujatosti zo strany obvineného. Pre postup podľa

je potrebné tieto pochybnosti doložiť konkrétnymi dôkazmi, čo sa v prejednávanej veci

nestalo.

Nespokojnosť obžalovaného s vedením konania, pokiaľ sa domnieva, že boli

porušované jeho procesné práva, s rozdielnym hodnotením dôkazov môže vyjadriť

v prípadnom opravnom prostriedku proti rozsudku.

Najvyšší súd Slovenskej republiky teda dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné

podmienky na tzv. delegovanie veci inému súdu v zmysle , nakoľko

nie je daný žiadny dôležitý dôvod predpokladaný týmto zákonným ustanovením,

v dôsledku ktorého by mohlo byť ohrozené nestranné a zákonné prejednanie uvedenej trestnej

veci v pôsobnosti Krajského súdu v Prešove.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 21. apríla 2011

JUDr. Peter H a t a l a, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová