Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
4ee/362828.2655b5.pdf
PDF · 165.61 KB
No categories available
4Sžo/8/2011
Najvyšší súd 4Sžo/8/2011
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Idy
Hanzelovej a členov senátu JUDr. Eriky Čanádyovej a JUDr. Milana Moravu v právnej veci
žalobcu: J. F., trvale bytom K., zastúpený: Mgr. Z. S., bytomK., proti žalovanému: Krajské
riaditeľstvo policajného zboru v Košiciach, Odbor Železničnej polície, Kuzmányho 8, 041
02 Košice, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Oblastnej správy Železničnej
polície Košice č. ObSŽPKE – 1/2010 zo dňa 16. apríla 2009, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/11672/2010-38 zo dňa 18. novembra 2010,
takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach
č. k. 6S/11672/2010-38 zo dňa 18. novembra 2010 m e n í tak, že mení rozhodnutie
žalovaného č. ObSŽPKE-1/2010 zo dňa 16. apríla 2010 v spojení s prvostupňovým
rozhodnutím o priestupku ŽP-8/2010-KE zo dňa 12. marca 2010 tak, že žalobcovi u k l a d á
sankciu – pokutu vo výške 5,- Eur.
Vo zvyšnej časti rozsudok krajského súdu p o t v r d z u j e .
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania
vo výške 33,- Eur do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom krajského súdu bola zamietnutá žaloba, ktorou sa žalobca domáhal
preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie
ŽP-8/201-KE z 12.3.2010 vydané orgánom Železničnej polície o uložení sankcie
za priestupok podľa § 42 ods. 1. písm. f/ zákona č. 514/2009 Z. z. o doprave a dráhach
vo výške 33,- Eur. Krajský súd po preskúmaní zákonnosti rozhodnutia žalovaného dospel
k záveru, že žalobca naplnil skutkovú podstatu priestupku, keď vystúpil z rýchlika č. R – 608
na strane koľajiska, na mieste, kde sa nenachádzalo nástupište, čím ohrozoval svoj život ako
aj celkové pomery na koľajisku, kde sústavne prichádzajú a odchádzajú vlaky, teda už
vystúpením z vlaku nastala právna skutočnosť, ktorá je v rozpore so zákonom. Tohto
priestupku sa žalobca dopustil z nedbanlivosti, lebo ako sám tvrdí, nevedel, že svojim
konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, ale vzhľadom na okolnosti
(nevystupovalo sa na nástupište, z vlaku bolo treba zoskočiť) a na svoje osobné pomery
(aj vek) vedieť mal a najmä mohol.
Krajský súd sa vysporiadal so všetkými dôvodmi žaloby, v ktorých žalobca poukázal
na okolnosti vystupovania z vlaku, pričom samotnú skutočnosť, že došlo k vystupovaniu
na nesprávnej strane považoval za preukázané a ani samotný žalobca netvrdil iný spôsob
vystúpenia z vlaku. Pokiaľ ide o výšku pokuty krajský súd dospel k záveru, že jej výšku
v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu žalobca nenamietal, preto súd nemohol využiť
moderačné oprávnenie na zníženie výšky uloženej sankcie.
Žalobca v odvolaní proti rozsudku krajského súdu žiadal zmenu rozsudku krajského
súdu a zrušenie rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia. Vytýkal
krajskému súdu nedostatočné zistenia a závery týkajúce sa zavinenia z nevedomej
nedbanlivosti s tým, že nikdy netvrdil, že by vedel o tom, že vystupuje do koľajiska, ale
práve, že nevedel o tom, že vystupuje do koľajiska. Podľa žalobcu krajský súd nedostatočne
zistil skutkový stav a preto aj vec nesprávne právne posúdil. Vytýkal tiež, že jeho vec nebola
spojená na spoločné prejednanie s vecou týkajúcou sa jeho manželky, s ktorou z vlaku
vystúpili spoločne.
Žalovaný (ktorý je právnym nástupcom orgánu, ktorý rozhodol ako odvolací orgán)
žiadal prvostupňový rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal
odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu a z dôvodov uvedených
v odvolaní (§ 212 ods. 1 OSP) bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP)
a po tom, ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku vyvesené na úradnej tabuli
súdu a na webovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk,
www.nsud.sk najmenej päť dní vopred, rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 OSP).
Z obsahu administratívneho spisu Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len
„najvyšší súd“) zistil, že dňa 09.01.2010 žalobca cestoval spolu so svojou manželkou
do Popradu vlakom. Pri vystupovaní z vlaku zoskočil zo schodov do koľajiska. V dozorujúcej
železničnej hliadke videl záruku bezpečnosti. Neskôr ho však legitimovali, uložili mu blokovú
pokutu vo výške 5,- €, ktorú odmietol zaplatiť, pretože nemal vedomosť o tom, že vystúpil
na nesprávnej strane vlaku. Bol poučený, že spáchal priestupok a vec bude riešená
v správnom konaní. Neskôr mu bola uložená pokuta vo výške 33,- € rozhodnutím o priestupku
č. k. ŽP-8/2010-KE zo dňa 12.03.2010.
Odvolací súd konštatoval, že v predmetnej veci manželky žalobcu A. F., rozhodli
správne orgány rovnakým spôsobom, pričom v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí
správnych orgánov najvyšší súd v konečnom rozhodnutí rozsudkom 3Sžo/256/2010 z 8.
februára 2011 rozhodol tak, že zmenil rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím
prvostupňového správneho orgánu a žalobkyni (manželke žalobcu) uložil sankciu – pokutu vo
výške 5,- Eur. Vo zvyšnej časti zamietajúci rozsudok krajského súdu potvrdil, keď
žalovanému uložil povinnosť náhrady trov odvolacieho konania v prospech žalobkyne.
Senát 4S, ktorý rozhoduje vo veci J. F., vzhľadom na totožný skutkový dej, ktorý bol
posúdený ako priestupok podľa § 42 ods. 1 písm. f/ zákona č. 514/2009 Z.z., ktorého sa
dopustili manželia pri vystupovaní z vlaku v Poprade, nezistil dôvod na iné skutkové a právne
závery, než aké vyslovil odvolací senát vo veci 3Sžo/256/2010 a na ktoré súčasne v plnom
rozsahu odkazuje.
Senát odvolacieho súdu zdôrazňuje, že ani skutočnosť, že príslušníci Železničnej
polície, ktorých prítomnosť v koľajisku z vlaku zaznamenal žalobca, nemôže mať vplyv
na posúdenie zavinenia samotného žalobcu, keďže žalobca zodpovedá za vlastné konanie,
ktoré nepochybne naplnilo znaky priestupku podľa § 42 ods. 1 písm. f/ zákona.
Podľa § 3 zákona č. 372/1990 Zb. na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie
z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie.
Podľa § 4 ods. 1 písm. b/ zákona č. 372/1990 Zb. priestupok je spáchaný
z nedbanlivosti, ak páchateľ nevedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem
chránený zákonom, hoci to vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal
a mohol.
Podľa § 16 ods. 4 písm. f/ zákona č. 514/2009 Z.z. cestujúci je povinný dodržiavať
podmienky zmluvy o preprave vrátane prepravného poriadku.
V časti I., článok 4 ods. 4.2, bod d/ Prepravného poriadku Železničnej spoločnosti
Slovensko, a.s., platného od 03.12.2009 (ďalej len Prepravný poriadok), sú uvedené
povinnosti cestujúcich. Okrem iného je cestujúci povinný postarať sa o to, aby na správnom
mieste, správnej strane a stanici včas nastúpil, prestúpil alebo vystúpil zo, respektíve
do správneho vlaku. Správna strana je daná miestnymi pomermi a pri staniciach
bez podchodov je to zvyčajne strana od výpravnej budovy. Ak si cestujúci nie je istý, vyžiada
si včas potrebné informácie od dopravcu, respektíve personálu vykonávajúceho dopravnú
obsluhu stanice. V konaní bolo nesporne z vyjadrení samotného žalobcu zistiteľné, že sa
spoľahol na vlastnú pamäť a skúsenosť a nevyžiadal si od personálu vlaku informáciu
k vystupovaniu z vlaku.
Zavinenie je založené na intelektuálnej a vôľovej zložke. Existujú dva druhy
zavinenia; úmyselné a nedbanlivostné. Rozdiel medzi úmyselným a nedbanlivostným
zavinením spočíva v tom, že pri zavinení z nedbanlivosti a to pri vedomej nedbanlivosti
páchateľ priestupku vie, že môže spôsobiť následok, kým pri nevedomej nedbanlivosti o tejto
možnosti ani nemusí vedieť. U páchateľa, ktorý pácha priestupok z nevedomej nedbanlivosti,
je zodpovednosť založená na povinnosti osoby predvídať určité skutočnosti, a preto sa
od nej vyžaduje určitá miera opatrnosti. Podmienky zodpovednosti sú ustanovené
kumulatívne spojením prvkov, ktoré sú rovnocenné, t.j. vedieť mal a mohol. V prejednávanej
veci došlo k naplneniu všetkých štyroch znakov skutkovej podstaty priestupku, vrátane jeho
subjektívnej stránky tým, že sa žalobca nepostaral o to, aby z vlaku vystúpil na správnej
strane. Vzhľadom na časový odstup od ostatnej cesty vlakom do stanice Poprad je dôvodné
očakávať predvídavosť a opatrnosť žalobcu v takej miere, aby si overil spôsob vystúpenia
z vlaku.
Z týchto dôvodov odvolací súd nevidel dôvod na zrušenie rozhodnutia o vine
z priestupku založenej na nevedomej nedbanlivosti. Pokiaľ ide o samotnú výšku sankcie,
odvolací súd vzhľadom na princíp individuálnej zodpovednosti, závažnosti a dôsledkov
priestupku (aj so zreteľom na absenciu preventívneho pôsobenia príslušníkov železničnej
polície, ktorí nezasiahli neodkladne tak, aby zamedzili cestujúcim vystúpiť z vlaku
na nesprávnej strane) dospel k záveru, že uložená sankcia je neprimeraná povahe
a okolnostiam priestupku. Súd nezistil dôvod ani na to, aby správny orgán niekoľkonásobne
zvýšil pôvodnú blokovú pokutu uložením sankcie v administratívnom konaní, ktoré vyvolal
žalobca legitímnym uplatnením svojich procesných práv na prejednanie veci. Uložená sankcia
je v rozpore s princípom proporcionality a legitímneho očakávania. Odvolací súd preto podľa
§ 250j ods. 5 OSP na základe dokazovania vykonaného v správnom konaní ako aj
pred prvostupňovým súdom rozhodol o zmene výroku sankcie (§ 250ja ods. 3 OSP) tak, ako
je uvedené vo výroku tohto rozsudku, ktorú považuje za zodpovedajúcu aj požiadavka
generálnej prevencie.
Ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia aj pre odvolacie
konania (§ 224 ods. 1 OSP). O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol pri aplikácii
§ 250k ods. 1 OSP. Vzhľadom k tomu, že došlo k zmene rozhodnutia žalovaného správneho
orgánu v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, mal žalobca čiastočný
úspech v konaní, súd mu preto priznal právo na náhradu trov konania v časti a to len za súdny
poplatok za odvolanie 33 €, ktoré je žalovaný povinný nahradiť žalobcovi do 30 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.
V Bratislave 21. apríla 2011
JUDr. Ida H a n z e l o v á , v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Andrea Jánošíková