Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Sžo/8/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Idy

Hanzelovej a členov senátu JUDr. Eriky Čanádyovej a JUDr. Milana Moravu v právnej veci

žalobcu: J. F., trvale bytom K., zastúpený: Mgr. Z. S., bytomK., proti žalovanému: Krajské

riaditeľstvo policajného zboru v Košiciach, Odbor Železničnej polície, Kuzmányho 8, 041

02 Košice, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Oblastnej správy Železničnej

polície Košice č. – 1/2010 zo dňa 16. apríla 2009, o odvolaní žalobcu proti

rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. -38 zo dňa 18. novembra 2010,

takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach

č. k. -38 zo dňa 18. novembra 2010 m e n í tak, že mení rozhodnutie

žalovaného č. -1/2010 zo dňa 16. apríla 2010 v spojení s prvostupňovým

rozhodnutím o priestupku ŽP-8/2010-KE zo dňa 12. marca 2010 tak, že žalobcovi u k l a d á

sankciu – pokutu vo výške 5,- Eur.

Vo zvyšnej časti rozsudok krajského súdu p o t v r d z u j e .

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania

vo výške 33,- Eur do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

2

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom krajského súdu bola zamietnutá žaloba, ktorou sa žalobca domáhal

preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie

ŽP-8/201-KE z 12.3.2010 vydané orgánom Železničnej polície o uložení sankcie

za priestupok podľa . písm. f/ o doprave a dráhach

vo výške 33,- Eur. Krajský súd po preskúmaní zákonnosti rozhodnutia žalovaného dospel

k záveru, že žalobca naplnil skutkovú podstatu priestupku, keď vystúpil z rýchlika č. R – 608

na strane koľajiska, na mieste, kde sa nenachádzalo nástupište, čím ohrozoval svoj život ako

aj celkové pomery na koľajisku, kde sústavne prichádzajú a odchádzajú vlaky, teda už

vystúpením z vlaku nastala právna skutočnosť, ktorá je v rozpore so zákonom. Tohto

priestupku sa žalobca dopustil z nedbanlivosti, lebo ako sám tvrdí, nevedel, že svojim

konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, ale vzhľadom na okolnosti

(nevystupovalo sa na nástupište, z vlaku bolo treba zoskočiť) a na svoje osobné pomery

(aj vek) vedieť mal a najmä mohol.

Krajský súd sa vysporiadal so všetkými dôvodmi žaloby, v ktorých žalobca poukázal

na okolnosti vystupovania z vlaku, pričom samotnú skutočnosť, že došlo k vystupovaniu

na nesprávnej strane považoval za preukázané a ani samotný žalobca netvrdil iný spôsob

vystúpenia z vlaku. Pokiaľ ide o výšku pokuty krajský súd dospel k záveru, že jej výšku

v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu žalobca nenamietal, preto súd nemohol využiť

moderačné oprávnenie na zníženie výšky uloženej sankcie.

Žalobca v odvolaní proti rozsudku krajského súdu žiadal zmenu rozsudku krajského

súdu a zrušenie rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia. Vytýkal

krajskému súdu nedostatočné zistenia a závery týkajúce sa zavinenia z nevedomej

nedbanlivosti s tým, že nikdy netvrdil, že by vedel o tom, že vystupuje do koľajiska, ale

práve, že nevedel o tom, že vystupuje do koľajiska. Podľa žalobcu krajský súd nedostatočne

zistil skutkový stav a preto aj vec nesprávne právne posúdil. Vytýkal tiež, že jeho vec nebola

spojená na spoločné prejednanie s vecou týkajúcou sa jeho manželky, s ktorou z vlaku

vystúpili spoločne.

3

Žalovaný (ktorý je právnym nástupcom orgánu, ktorý rozhodol ako odvolací orgán)

žiadal prvostupňový rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu a z dôvodov uvedených

v odvolaní ( ) bez nariadenia pojednávania ( veta prvá )

a po tom, ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku vyvesené na úradnej tabuli

súdu a na webovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk,

www.nsud.sk najmenej päť dní vopred, rozsudok verejne vyhlásil (, ).

Z obsahu administratívneho spisu Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len

„najvyšší súd“) zistil, že dňa 09.01.2010 žalobca cestoval spolu so svojou manželkou

do Popradu vlakom. Pri vystupovaní z vlaku zoskočil zo schodov do koľajiska. V dozorujúcej

železničnej hliadke videl záruku bezpečnosti. Neskôr ho však legitimovali, uložili mu blokovú

pokutu vo výške 5,- €, ktorú odmietol zaplatiť, pretože nemal vedomosť o tom, že vystúpil

na nesprávnej strane vlaku. Bol poučený, že spáchal priestupok a vec bude riešená

v správnom konaní. Neskôr mu bola uložená pokuta vo výške 33,- € rozhodnutím o priestupku

č. k. ŽP-8/2010-KE zo dňa 12.03.2010.

Odvolací súd konštatoval, že v predmetnej veci manželky žalobcu A. F., rozhodli

správne orgány rovnakým spôsobom, pričom v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí

správnych orgánov najvyšší súd v konečnom rozhodnutí rozsudkom z 8.

februára 2011 rozhodol tak, že zmenil rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím

prvostupňového správneho orgánu a žalobkyni (manželke žalobcu) uložil sankciu – pokutu vo

výške 5,- Eur. Vo zvyšnej časti zamietajúci rozsudok krajského súdu potvrdil, keď

žalovanému uložil povinnosť náhrady trov odvolacieho konania v prospech žalobkyne.

Senát 4S, ktorý rozhoduje vo veci J. F., vzhľadom na totožný skutkový dej, ktorý bol

posúdený ako priestupok podľa , ktorého sa

dopustili manželia pri vystupovaní z vlaku v Poprade, nezistil dôvod na iné skutkové a právne

závery, než aké vyslovil odvolací senát vo veci a na ktoré súčasne v plnom

rozsahu odkazuje.

4

Senát odvolacieho súdu zdôrazňuje, že ani skutočnosť, že príslušníci Železničnej

polície, ktorých prítomnosť v koľajisku z vlaku zaznamenal žalobca, nemôže mať vplyv

na posúdenie zavinenia samotného žalobcu, keďže žalobca zodpovedá za vlastné konanie,

ktoré nepochybne naplnilo znaky priestupku podľa § 42 ods. 1 písm. f/ zákona.

Podľa na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie

z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie.

Podľa priestupok je spáchaný

z nedbanlivosti, ak páchateľ nevedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem

chránený zákonom, hoci to vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal

a mohol.

Podľa cestujúci je povinný dodržiavať

podmienky zmluvy o preprave vrátane prepravného poriadku.

V časti I., článok 4 ods. 4.2, bod d/ Prepravného poriadku Železničnej spoločnosti

Slovensko, a.s., platného od 03.12.2009 (ďalej len Prepravný poriadok), sú uvedené

povinnosti cestujúcich. Okrem iného je cestujúci povinný postarať sa o to, aby na správnom

mieste, správnej strane a stanici včas nastúpil, prestúpil alebo vystúpil zo, respektíve

do správneho vlaku. Správna strana je daná miestnymi pomermi a pri staniciach

bez podchodov je to zvyčajne strana od výpravnej budovy. Ak si cestujúci nie je istý, vyžiada

si včas potrebné informácie od dopravcu, respektíve personálu vykonávajúceho dopravnú

obsluhu stanice. V konaní bolo nesporne z vyjadrení samotného žalobcu zistiteľné, že sa

spoľahol na vlastnú pamäť a skúsenosť a nevyžiadal si od personálu vlaku informáciu

k vystupovaniu z vlaku.

Zavinenie je založené na intelektuálnej a vôľovej zložke. Existujú dva druhy

zavinenia; úmyselné a nedbanlivostné. Rozdiel medzi úmyselným a nedbanlivostným

zavinením spočíva v tom, že pri zavinení z nedbanlivosti a to pri vedomej nedbanlivosti

5

páchateľ priestupku vie, že môže spôsobiť následok, kým pri nevedomej nedbanlivosti o tejto

možnosti ani nemusí vedieť. U páchateľa, ktorý pácha priestupok z nevedomej nedbanlivosti,

je zodpovednosť založená na povinnosti osoby predvídať určité skutočnosti, a preto sa

od nej vyžaduje určitá miera opatrnosti. Podmienky zodpovednosti sú ustanovené

kumulatívne spojením prvkov, ktoré sú rovnocenné, t.j. vedieť mal a mohol. V prejednávanej

veci došlo k naplneniu všetkých štyroch znakov skutkovej podstaty priestupku, vrátane jeho

subjektívnej stránky tým, že sa žalobca nepostaral o to, aby z vlaku vystúpil na správnej

strane. Vzhľadom na časový odstup od ostatnej cesty vlakom do stanice Poprad je dôvodné

očakávať predvídavosť a opatrnosť žalobcu v takej miere, aby si overil spôsob vystúpenia

z vlaku.

Z týchto dôvodov odvolací súd nevidel dôvod na zrušenie rozhodnutia o vine

z priestupku založenej na nevedomej nedbanlivosti. Pokiaľ ide o samotnú výšku sankcie,

odvolací súd vzhľadom na princíp individuálnej zodpovednosti, závažnosti a dôsledkov

priestupku (aj so zreteľom na absenciu preventívneho pôsobenia príslušníkov železničnej

polície, ktorí nezasiahli neodkladne tak, aby zamedzili cestujúcim vystúpiť z vlaku

na nesprávnej strane) dospel k záveru, že uložená sankcia je neprimeraná povahe

a okolnostiam priestupku. Súd nezistil dôvod ani na to, aby správny orgán niekoľkonásobne

zvýšil pôvodnú blokovú pokutu uložením sankcie v administratívnom konaní, ktoré vyvolal

žalobca legitímnym uplatnením svojich procesných práv na prejednanie veci. Uložená sankcia

je v rozpore s princípom proporcionality a legitímneho očakávania. Odvolací súd preto podľa

na základe dokazovania vykonaného v správnom konaní ako aj

pred prvostupňovým súdom rozhodol o zmene výroku sankcie ( ) tak, ako

je uvedené vo výroku tohto rozsudku, ktorú považuje za zodpovedajúcu aj požiadavka

generálnej prevencie.

Ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia aj pre odvolacie

konania ( ). O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol pri aplikácii

. Vzhľadom k tomu, že došlo k zmene rozhodnutia žalovaného správneho

orgánu v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, mal žalobca čiastočný

úspech v konaní, súd mu preto priznal právo na náhradu trov konania v časti a to len za súdny

6

poplatok za odvolanie 33 €, ktoré je žalovaný povinný nahradiť žalobcovi do 30 dní odo dňa

právoplatnosti tohto rozsudku.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.

V Bratislave 21. apríla 2011

JUDr. Ida H a n z e l o v á , v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Andrea Jánošíková