Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Obo/14/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu E. I. L., s. r. o., P., IČO: X.,

proti ţalovaným 1/ I. T., spol. s r. o., R.T., IČO: X., 2/ Ing. F. I., bytom K.

3/ M. N., bytom S., 4/ Z. I., rod. E., bytom K. 5/ Š. M., bytom H. 6/ J. T., bytom K., 7/ M. E.,

bytom K., zastúpení spoločnosťou A. P., s. r. o., Š., IČO: X., o neúčinnosť právnych

úkonov, na odvolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa

23. novembra 2009, č. k. -271, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa

23. novembra 2009, č. k. -271 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 23. 11. 2009, č. k. -271

zamietol ţalobu a ţalobcovi uloţil povinnosť nahradiť ţalovaným trovy konania v sume

5 938,19 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozsudku uviedol, ţe

ţalobca sa ţalobou domáhal neúčinnosti právnych úkonov, a to Spoločenskej zmluvy zo dňa

03. 08. 2000 v znení Dodatkov č. 1 – 4. Ďalej sa domáhal neúčinnosti právneho úkonu,

na základe ktorého došlo k prevzatiu záväzku obchodnou spoločnosťou I. T.,

s. r. o. a s tým súvisiacich právnych úkonov, na základe ktorých bol vloţený majetok

do obchodnej spoločnosti I. T., s. r. o., zo dňa 16. 02. 2001 a 14. 05. 2001. Ţalobca sa

domáhal taktieţ neúčinnosti zmlúv o prevode obchodného podielu obchodnej spoločnosti I.

T., s. r. o., uzavretých dňa 02. 10. 2001 medzi predávajúcim I., s. r. o., T. a kupujúcim Š. M.,

ďalej predávajúcim I., s. r. o., T. a kupujúcim J. T., predávajúcim I., s. r. o., T. a kupujúcim

M. E. Po vyslovení neúčinnosti vyššie uvedených zmlúv ţalobca navrhol, aby nehnuteľnosti

2

zapísané na LV X. kat. úz. T., zapísané na LV X. kat. úz. K. a hnuteľné veci sa stali súčasťou

konkurznej podstaty úpadcu I., s. r. o., T.

Krajský súd v Košiciach po vykonanom dokazovaní a zistení skutkového stavu veci

mal za preukázané, ţe spoločnosť I. T., s. r. o., R., ako ţalovaný v 1. rade vznikla dňa

13. 10. 2000. Do uvedenej spoločnosti vloţil úpadca peňaţný a nepeňaţný vklad na základe

Spoločenskej zmluvy zo dňa 03. 08. 2000. Na základe dohôd o prevode obchodného podielu

zo dňa 01. 10. 2001 a 02. 10. 2001 previedol úpadca ako prevodca na nadobúdateľa Š. M. –

ţalovaného v 5. rade, J. T. – ţalovaného v 6. rade a M. E. – ţalovaného v 7. rade obchodné

podiely kaţdý s vkladom 7 858 000,-- Sk za odplatu, ktorú uhradili nadobúdatelia, kaţdý

po 50 000,-- Sk. Z obsahu spisu je podľa krajského súdu nepochybné, ţe v roku 2000 došlo

k prevodu majetku a to hnuteľných vecí, nehnuteľností a obchodných podielov

zo spoločnosti I., s. r. o., T. (úpadca) do novozaloţenej spoločnosti I. T., s. r. o., ktorej

spoločníkmi sú ţalovaní v 2. aţ 7. rade. V čase prevodu majetku predstavoval majetok úpadcu

– spoločnosti I., s. r. o., T., minimálne dvojnásobne vyššiu hodnotu, neţ táto spoločnosť

evidovala záväzky.

Zo spisu Krajský súd v Košiciach zistil, ţe hodnota majetku úpadcu aj

v čase súpisu konkurznej podstaty a po vyhlásení konkurzu predstavovala podľa znaleckého

posudku len na nehnuteľnosti zapísanej na LV X pribliţne 28 660 870,-- Sk a výška

pohľadávok prihlásených veriteľmi v konkurznom konaní predstavovala 22 662 223,80 Sk.

Vzhľadom na hodnotu majetku úpadcu a vychádzajúc z toho, ţe ţalovaní v 2. a 3. rade boli

spoločníkmi ţalovaného v 1. rade aj úpadcu, nemohol podľa súdu úpadca predpokladať, ţe

prevodom časti svojho majetku ukráti veriteľov a ţe v budúcnosti v prípade vyhlásenia

konkurzu dôjde k odpredávaniu jeho majetku za podstatne niţšie ceny, neţ je ich znalecká

hodnota. Tvrdenie ţalobcu, ţe predaj majetku úpadcu pred vyhlásením konkurzu má

za následok, ţe v priebehu konkurzu sa speňaţoval niţší rozsah majetku úpadcu a z jeho

výťaţku nebudú veritelia uspokojení, súd povaţoval za irelevantné.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Krajský súd v Košiciach nemal

za preukázané, ţe zo strany úpadcu I., s. r. o., T., došlo prevodom majetku v rokoch 2000-

2001 k ukráteniu konkurzných veriteľov a ţe tieto prevody robil s úmyslom ukrátiť veriteľov.

3

Uvedenú skutočnosť v priebehu pojednávania podľa súdu nepreukázal ani ţalobca. Nakoľko

v majetku úpadcu aj po prevode ostal majetok s vyššou znaleckou hodnotou, neţ bola výška

jeho záväzkov, súd ţalobu zamietol.

V súvislosti s námietkou premlčania, ktorú podal právny zástupca ţalovaných, súd

uviedol, ţe ţaloba bola podaná na Krajský súd v Košiciach dňa 24. 06. 2005, odporuje sa ňou

právnym úkonom urobeným v rokoch 2000-2001, konkurz na majetok dlţníka bol vyhlásený

dňa 26. 06. 2002 a návrh na vyhlásenie konkurzu bol podaný na Krajský súd v Košiciach dňa

17. 09. 2001. Súd konštatoval, ţe bola splnená aj hmotnoprávna trojročná lehota na podanie

ţaloby, preto nebol dôvod na zamietnutie ţaloby pre nesplnenie zákonnej hmotnoprávnej

podmienky ani z dôvodu ţalovaným namietaného premlčania. O trovách konania súd

rozhodol podľa ust.

Proti rozsudku podal odvolanie ţalobca a ţiadal jeho zmenu tak, ţe súd ţalobe

v plnom rozsahu vyhovie, prípadne rozhodnutie zruší a vec vráti Krajskému súdu v Košiciach

na ďalšie konanie. Ţalobca odvolanie dôvodí s poukazom na ust. § 205 ods. 2 písm. a/, b/, c/,

d/, e/, a f/ , pričom má za to, ţe rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci. Ţalobca sa zároveň domnieva, ţe súd prvého stupňa dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Uviedol, ţe z odôvodnenia

napadnutého rozsudku nie je zrejmé, prečo súd prvého stupňa vyhodnotil za irelevantné

tvrdenie ţalobcu, ţe predaj majetku úpadcu pred vyhlásením konkurzu za zlomok jeho trhovej

hodnoty má za následok nemoţnosť uspokojenia jednotlivých konkurzných veriteľov.

Odvolateľ má za to, ţe uvedeným konaním úpadcu boli naplnené všetky znaky

odporovateľného právneho úkonu v zmysle ust. § 15 a nasl. ZKV účinného v rozhodnej dobe.

K záverom Krajského súdu v Košiciach ohľadom majetku konkurznej podstaty,

odvolateľ dodal, ţe ide o majetok, voči ktorému prebiehajú uţ niekoľko rokov dva súdne

spory, nakoľko k jeho nadobudnutiu došlo v rozpore so zákonom, t. j. podľa odvolateľa

s najväčšou pravdepodobnosťou dôjde k jeho vylúčeniu z konkurznej podstaty

a na uspokojenie veriteľov zostane iba súbor hnuteľných vecí zanedbateľnej hodnoty.

4

V odvolaní ţalobca ďalej uviedol, ţe súd prvého stupňa sa venoval skutočnostiam,

ktoré s prejednávanou vecou ţiadnym spôsobom nesúvisia a na druhej strane sa v prípade

napádaného právneho úkonu súd obmedzil len na konštatovanie, ţe tri obchodné podiely,

(kaţdý s vkladom 7 858 000,-- Sk) boli prevedené za odplatu vo výške 50 000,-- Sk (za kaţdý

podiel).

Ţalobca tieţ poukázal na skutočnosť, ţe odporoval právnym úkonom úpadcu

s osobami špecifikovanými v ust. § 15 ods. 3 a 4 ZKV a v priebehu súdneho konania

opakovane zdôrazňoval úmysel ukrátiť konkurzného veriteľa, ako aj skutočnosť, ţe druhá

strana o tomto úmysle vedela, čo sa v tomto prípade podľa odvolateľa zo zákona predpokladá

(prezumuje).

Vzhľadom na uvedené boli podľa odvolateľa splnené všetky zákonné predpoklady

vyţadované ust. § 15 ods. 3 a 4, resp. 5 ZKV na úspešné odporovanie právnym úkonom,

keďţe ide o právne úkony dlţníka (úpadcu), ktorými úkonmi bol konkurzný veriteľ dlţníka

ukrátený, ide o právne úkony urobené v posledných troch rokoch pred začatím konkurzu a ide

o právne úkony úpadcu s osobami špecifikovanými v ust. § 15 ods. 3 a 4 ZKV.

Ţalovaní v 1. aţ 7. rade prostredníctvom právneho zástupcu vo svojom vyjadrení

k podanému odvolaniu v súvislosti s účtovnou hodnotou majetku, ţe je potrebné rozlišovať

medzi insolventnosťou dlţníka a jeho predĺţením. S ohľadom na vysokú hodnotu majetku

úpadcu, ktorá niekoľkonásobne prevyšovala úhrnnú výšku pohľadávok veriteľov, nie je podľa

ţalovaných splnená zákonná podmienka ukracujúcich právnych úkonov, ktoré sú predmetom

konania a titulom ich neúčinnosti. Podľa ţalovaných ţalobca nemôţe prenášať na ich ťarchu

výšku odplaty (získaného výťaţku do podstaty), za ktorú správca scudzoval konkurznú

podstatu. Na jej výšku mal dosah podľa ţalovaných sám ţalobca, ktorý bol členom

veriteľského výboru. Pokiaľ ide o tvrdenia, ţe ţaloba bola podaná podľa ust. § 15 ods. 3 a 4

ZKV, podľa ţalovaných to neznamená, ţe ţalobca nie je povinný preukázať aj existenciu

zámeru ukrátenia veriteľov takým zmenšením majetku dlţníka, ktorý by nepostačoval

na uspokojenie ich pohľadávok. Ţalovaní majú za to, ţe trojnásobok evidovanej hodnoty

majetku mal dostatočne pokryť a uspokojiť všetky nároky veriteľov. Vo vyjadrení ţalovaní

ďalej uviedli, ţe súd prvého stupňa na ich námietku premlčania z dôvodu dátumu začatia

konkurzu v zmysle ust. § 2 ods. 1 ZKV neprihliadol. Pretoţe pre vyhovenie ţaloby neboli

splnené všetky zákonné podmienky, navrhujú, aby odvolací súd odvolanie ţalobcu zamietol

a rozhodol o priznaní náhrady trov odvolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec v rozsahu a medziach dôvodov

odvolania podľa ustanovenia a , bez nariadenia pojednávania

a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu je dôvodné.

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol ţalobu, ktorou sa právny

predchodca ţalobcu domáhal vyslovenia neúčinnosti spoločenskej zmluvy z 03. 08. 2000

v znení jej dodatkov 1 aţ 4, ktorou bola zaloţená obchodná spoločnosť I. T., spol. s r. o., T.,

tieţ neúčinnosti právnych úkonov obchodnej spoločnosti I., s. r. o., T., z 16. 02. 2001

a 14. 05. 2001, na základe ktorých došlo k prevzatiu záväzku za nový vklad do obchodnej

spoločnosti I. T., s. r. o., T., ako i neúčinnosti zmlúv o prevode obchodného podielu

obchodnej spoločnosti I. T., spol. s r. o., uzavretých dňa 01. a 02. 10. 2001 medzi

predávajúcim I., s. r. o., T. a kupujúcimi Š. M., J. T. a M. E.

Súd prvého stupňa vychádzal zo skutočnosti, ţe v čase prevodu majetku, a to

hnuteľných vecí, nehnuteľností a obchodných podielov zo spoločnosti I., s. r. o., T.,

do novozaloţenej spoločnosti I. T., s. r. o., ktorej spoločníkmi sú ţalovaní v 2/ aţ 7/ rade,

predstavoval majetok úpadcu – spoločnosti I., s. r. o., T., minimálne dvojnásobne vyššiu

hodnotu, neţ táto spoločnosť evidovala záväzky, keďţe hodnota majetku úpadcu aj v čase

súpisu konkurznej podstaty a po vyhlásení konkurzu predstavovala len na nehnuteľnosti

zapísanej na LV 856 cca 28 660 870,-- Sk a výška pohľadávok prihlásených veriteľmi

v konkurznom konaní predstavovala 22 662 223,80 Sk. Vzhľadom na hodnotu tohto majetku

a vychádzajúc zo skutočnosti, ţe ţalovaní v 2/ a 3/ rade boli spoločníkmi ţalovaného v 1/

rade, podľa súdu prvého stupňa nemohol úpadca predpokladať, ţe prevodom časti svojho

majetku ukráti veriteľov a ţe v budúcnosti v prípade vyhlásenia konkurzu dôjde

k odpredávaniu jeho majetku za podstatne niţšie ceny, neţ je ich znalecká hodnota.

Podľa , ktorým sa predmetné konanie spravuje,

konkurzní veriteľ alebo správca sa môţe domáhať, aby súd určil, ţe dlţníkove právne úkony

6

podľa odsekov 2 aţ 6, ak ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky konkurzného

veriteľa, sú voči konkurznému veriteľovi právne neúčinné. Toto právo má konkurzný veriteľ

alebo správca aj vtedy, ak je nárok proti dlţníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu uţ

vymáhateľný, alebo ak uţ bol uspokojený.

Predpokladom úspešnej odporovateľnosti právneho úkonu v zmysle cit. ust. § 15 zák.

č. je vykonanie niektorého z právnych úkonov dlţníkom, ktorý je uvedený

v odsekoch 2 aţ 6, týmto právnym úkonom došlo k ukráteniu pohľadávky konkurzného

veriteľa, ktorá musí byť vykonateľná.

V odsekoch 2 aţ 6 sú uvedené jednotlivé odporovacie dôvody, ktoré sa líšia najmä

tým, či zákon predpokladá úmysel strán odporovateľného právneho úkonu (odsek 2) alebo

tento úmysel nevyţaduje vzhľadom na osobitný vzťah medzi dlţníkom a nadobúdateľom

prospechu, či uţ personálny, alebo kapitálový (odseky 3 a 4).

Odporovateľným právnym úkonom môţe byť nielen scudzovací právny úkon, ale

akýkoľvek úkon, ktorým sa zhoršuje veriteľova vyhliadka na uspokojenie jeho pohľadávky.

Odporovaný môţe byť nepochybne i úkon, kedy dlţník v úmysle ukrátiť uspokojenie

veriteľovej vymáhateľnej pohľadávky pouţije časť svojho majetku ako vklad pri zaloţení

obchodnej spoločnosti.

U všetkých odporovaných právnych úkonov zákon, ako uţ bolo uvedené, predpokladá,

ţe nimi došlo k ukráteniu pohľadávky konkurzného veriteľa.

Súd prvého stupňa mal za to, ţe účtovná hodnota majetku úpadcu, zistená i znalecky,

ktorá tvorí konkurznú podstatu, prevyšuje pohľadávky konkurzných veriteľov, a preto úpadca

odporovanými právnymi úkonmi nemohol ukrátiť konkurzných veriteľov.

Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedený záver súdu prvého

stupňa je nesprávny, nemá oporu v právnom predpise a vychádza i z nesprávnych skutkových

zistení.

7

V prvom rade je potrebné uviesť, ţe podľa uznesenia Krajského súdu v Košiciach č. k.

-11 z 26. júna 2002 (č. l. 70 spisu), bol konkurz na majetok dlţníka I. spoločnosť

s ručením obmedzeným T. vyhlásený na základe zistenia predbeţného správcu, ţe dlţník nie

je schopný po dlhšiu dobu plniť svoje splatné záväzky a je aj v predĺţení, za ktorého

skutkového a právneho stavu nemohol súd prvého stupňa bez ďalšieho dospieť k záveru

o majetku postačujúcom k uspokojeniu pohľadávok konkurzných veriteľov.

Z obsahu spisu sa tieţ zisťuje, ţe v konkurznej podstate úpadcu I., s. r. o., T. (č. l. 239

spisu), je zapísaný nehnuteľný majetok (LV č. X), ktorý je sporný a vo veci vlastníctva je

vedený súdny spor pod sp. zn. a tieţ spor sp. zn. (č. l. 239 spisu).

Do súpisu konkurznej podstaty správca zapísal tieţ nehnuteľný majetok (LV č. X),

z ktorého účtovnej hodnoty vychádzal súd prvého stupňa.

Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky však účtovná hodnota majetku,

zodpovedajúca jeho všeobecnej (úradnej) cene podľa znaleckého posudku, nedeklaruje reálny

stav, a preto nemusí vyjadrovať ani reálnu hodnotu zisteného majetku.

Tomu nakoniec nasvedčuje i cena, za ktorú bol majetok v konkurze speňaţený a tieţ

následne odpredaný.

Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa, vychádzajúc len z účtovnej hodnoty

uvedeného majetku úpadcu, nemohol jednoznačne vyvodiť záver o tom, ţe odporovanými

právnymi úkonmi nemohlo dôjsť k ukráteniu konkurzných veriteľov.

Vzhľadom na uvedené skutkové a právne zistenia Najvyšší súd Slovenskej republiky

preto napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach podľa § 221 ods. 1 písm. h/ a ods. 2

zrušil a vec vrátil tomuto súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom s poukazom

na ustanovenie rozhodne o trovách celého konania.

Podľa je pre Krajský súd v Košiciach, ktorému sa vec vracia na ďalšie

konanie, právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky záväzný.

8

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 21. apríla 2011

JUDr. Beata Miničová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová