Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Tdo/13/2010

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Štefana

Michálika a sudcov JUDr. Daniela Hudáka a JUDr. Petra Hatalu na verejnom zasadnutí

konanom 21. apríla 2011 v trestnej veci obvineného M. V., pre trestný čin týrania blízkej

osoby a zverenej osoby podľa § 215 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. d/ Tr. zák. účinného

do 31. decembra 2005, o dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky

proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave, sp. zn. , zo dňa 3. septembra 2009,

podľa , , po zistení dôvodov dovolania

uvedených v a takto

rozhodol:

uznesením Krajského súdu v Trnave, sp. zn. , zo dňa 3. septembra 2009

a v konaní, ktoré mu predchádzalo

b o l p o r u š e n ý z á k o n

v ustanoveniach § 35 ods. 2 Tr. zák., § 89 ods. 20 Tr. zák., § 39a ods. 2 písm. c/, ods. 3

Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005 a v v prospech obvineného M. V..

Toto uznesenie s a z r u š u j e.

2

Z r u š u j e s a aj rozsudok Okresného súdu v Trnave, sp. zn. , zo dňa

24. marca 2009.

Z r u š u j ú s a aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutia obsahovo nadväzujúce,

ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Okresnému súdu v Trnave sa prikazuje, aby vec v potrebnom rozsahu znovu

prerokoval a rozhodol.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu v Trnave, sp. zn. , zo dňa 24. marca 2009, bol

obvinený M. V. uznaný vinným z trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby

podľa § 215 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. d/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že :

od presne nezisteného obdobia roku 2002 do 9. mája 2005 v obci D. v rodinnom dome

č. X. opakovane a sústavne slovne a fyzicky napádal svoju družku D. F. tým spôsobom,

že túto fackal, bil päsťami a kopal do rôznych častí tela, škrtil a dusil ju, poškodenú ťahal

za vlasy a to aj po zemi, vyhrážal sa jej zabitím, viackrát i s nožom v ruke, utopením,

zlikvidovaním rómami z ich obce, podpálením domu, narobením problémov v jej zamestnaní,

vulgárne a oplzlo jej nadával, túto verbálne vyhadzoval z domu, vyvolával hádky, zakazoval

jej priateľky, maľovať sa a chodiť von, sledoval ju pri ceste do zamestnania a späť, čakával

ju pred miestom výkonu práce, poškodzoval zariadenie domácnosti, pýtal peniaze, hoci riadne

neprispieval na domácnosť, poškodenú ponižoval vyzdvihovaním svojej intímnej priateľky,

s ktorou sa podľa neho nemohla rovnať a tak jej spôsoboval rôzne zranenia najmä

podliatiny, pričom jeho konanie malo stupňujúcu intenzitu a pravidelnosť a dopúšťal

sa ho aj pred ich maloletým synom, tiež 27. marca 2005, v čase asi o 21.00 hod. pod vplyvom

alkoholu dal poškodenej dve facky, bil ju päsťami do hlavy a tela, keď spadla na zem ťahal

ju za vlasy a kopal do oblasti chrbta a pritom sa jej vyhrážal zabitím, čím D. F. spôsobil

početné pohmoždeniny tváre, krku a ľavej ruky s opuchom a dňa 5. mája 2005 v čase asi

o 20.00 hod. po vplyvom alkoholu poškodenej, ako bola vo vani, vulgárne nadával, chytal

ju za nohy a vyhrážal sa jej utopením, hodením do žumpy a naložením jej mŕtvoly do vozidla

a odvezením na miesto, kde ju nenájdu; a tak jeho konanie negatívne vplývalo

3

na zdravotný – psychický stav poškodenej D. F., u ktorej vznikla depresívna neurotická

porucha a syndróm týranej osoby a v obci D. v rodinnom dome č. X.,

- dňa 19. júna 2005 v čase asi o 2.30 hod. sa vyhrážal svojej družke D. F. s nožom

v ruke zabitím a pichnutím, pričom ju chytil pod krk,

- dňa 25. júna 2005 v čase asi o 23.30 hod. svojej družke D. F. vulgárne nadával,

túto fackoval a vyhrážal sa jej zničením,

- dňa 26. júna 2005 v čase asi o 17.45 hod. svojej družke D. F. vulgárne nadával, dával

jej facky a tejto sa vyhrážal zabitím a podrezaním, pričom jej na krku zahasil

zapálenú cigaretu, čím spôsobil poškodenej pohmoždeniny horných končatín a popáleninu

na krku.

Za spáchanú trestnú činnosť mu súd podľa § 215 ods. 2 Tr. zák. uložil trest odňatia

slobody v trvaní 4 roky a 6 mesiacov.

Podľa § 39a ods. 3 Tr. zák. obvineného pre výkon uloženého trestu odňatia slobody

zaradil do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny.

Proti prvostupňovému rozhodnutiu podali odvolanie prokurátor a obvinený. Krajský

súd v Trnave uznesením, sp. zn. , zo dňa 3. septembra 2009, podľa

odvolanie okresného prokurátora a obvineného zamietol.

19. novembra 2009 podal generálny prokurátor Slovenskej republiky dovolanie

proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave, sp. zn. , z 3. septembra 2009, z dôvodu

uvedeného v ustanovení a V písomných dôvodoch

uviedol, že uznesením krajského súdu a rozsudkom okresného súdu došlo k porušeniu

ustanovení § 35 ods. 2 Tr. zák., § 89 ods. 20 Tr. zák., § 39a ods. 2 písm. c/, ods. 3 Tr. zák.

účinného do 31. decembra 2005 a Poukázal na to, že Okresný súd v Trnave

vo svojom rozsudku zdôvodnil použitú právnu kvalifikáciu viazanosťou právnym názorom

odvolacieho súdu, na základe toho skutky z bodov 1/ a 2/ obžaloby posúdil ako jeden

pokračujúci trestný čin a následne neaplikoval ustanovenia o úhrnnom treste. Krajský súd

v Trnave v uznesení, ktorým zamietol odvolanie okresného prokurátora a obvineného,

4

poukázal na to, že okresný súd doplnil dokazovanie v intenciách predchádzajúceho

zrušujúceho uznesenia krajského súdu a postupoval v súlade s jeho právnym názorom.

Podľa záveru odvolacieho súdu bol správne ustálený nielen skutkový ale aj právny stav veci

a preto za správne označil aj právne posúdenie skutku prvostupňovým súdom uložený trest

a zaradenie obvineného do nápravnovýchovnej skupiny. S takýmito úvahami Krajského súdu

v Trnave sa generálny prokurátor nestotožňuje, pretože postup súdov z hľadiska právneho

posúdenia žalovaných skutkov ako jedného pokračujúceho trestného činu a na to

nadväzujúceho ukladania trestu nemá oporu v .

Za skutok právne kvalifikovaný ako trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby

uvedený v bode 1/ obžaloby, vyšetrovateľ Policajného zboru vzniesol obvinenie M. V.

uznesením podľa (účinného do 31. decembra 2005) zo dňa 9. mája 2005.

Obžalovaný spáchal skutok z bodu 2/ obžaloby v dobe od 19. júna 2005

do 26. júna 2005, teda až po oznámení vznesenia obvinenia M. V. za skutok v bode 1/

obžaloby. Konanie obžalovaného po 10. máji 2005 (po oznámení uznesenia o vznesení

obvinenia) za skutok v bode 1/ sa tak musí posudzovať ako nový skutok, čím je vylúčené

vyhodnotenie skutku v bode 2/ iba ako čiastkového útoku predchádzajúceho trestného činu

zahrnutého v bode 1/ obžaloby.

Na základe zisteného skutkového stavu je zrejmé, že obvinený spáchal dva úmyselné

trestné činy dvoma skutkami. Z toho dôvodu boli splnené podmienky na uloženie úhrnného

trestu odňatia slobody podľa § 35 ods. 2 Tr. zák. (účinného do 31. decembra 2005) s použitím

tzv. sprísňujúcej asperačnej zásady.

Súd mal preto pri ukladaní trestu odňatia slobody správne postupovať v zmysle

vyššie citovaného ustanovenia, rozhodnúť o uložení úhrnného nepodmienečného trestu

odňatia slobody vo výmere najmenej 8 rokov a 2 mesiace. Prvostupňový súd pochybil

aj pri zaradovaní obvineného na výkon trestu odňatia slobody, keď ho zaradil

do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny. Trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby

podľa § 215 ods. 2 Tr. zák. patrí medzi trestné činy (§ 62), za ktorý má byť páchateľ zaradený

do tretej nápravnovýchovnej skupiny, umiestnenie obvineného do najmiernejšej

nápravnovýchovnej skupiny považuje generálny prokurátor za neprimerané a neodôvodnené.

5

Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa vyslovil,

že uznesením Krajského súdu v Trnave, sp. zn. , zo dňa 3. septembra 2009,

a konaním, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon v ustanoveniach § 35 ods. 2 Tr. zák.,

§ 89 ods. 20 Tr. zák., § 39a ods. 2 písm. c/, ods. 3 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005

a v prospech obvineného M. V.. Navrhol, aby súd postupoval podľa

ods. 2 , zrušil uznesenie Krajského súdu v Trnave, sp. zn. ,

zo dňa 3. septembra 2009, rozsudok Okresného súdu v Trnave, sp. zn. , zo dňa

24. marca 2009, a zároveň zrušil aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie

obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad

a aby podľa prikázal Okresnému súdu v Trnave, aby vec v potrebnom

rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

Obhajca obvineného navrhol dovolanie generálneho prokurátora odmietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací zistil, že dovolanie bolo podané

proti prípustnému rozhodnutiu oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a na príslušnom súde

a spĺňa obligatórne obsahové náležitosti dovolania. Po zistení, že nie je zákonný dôvod

pre odmietnutie dovolania na neverejnom zasadnutí Najvyšší súd Slovenskej republiky

podľa na verejnom zasadnutí preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť

výrokov napadnutého rozhodnutia, proti ktorým dovolateľ podal dovolanie, ako aj správnosť

postupu konania, ktoré tomuto rozhodnutiu predchádzalo, so zameraním na dôvody

dovolania, podľa , , , ktoré sú uvedené v dovolaní

a dospel k záveru, že dovolacie dôvody uvedené generálnym prokurátorom sú opodstatnené.

Podľa ustanovenia dovolanie možno podať,

ak je rozhodnutie založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo

na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného

skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

Podľa dovolanie možno podať, ak bol uložený trest

mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon

za prejednávaný trestný čin nepripúšťa.

6

Podľa ak dovolací súd zistí, že sú dané dôvody dovolania uvedené

v návrhu alebo predbežne zistené súdom v prospech obvineného a sú splnené podmienky

na jeho podanie, určí termín verejného zasadnutia.

Podľa na verejnom zasadnutí súd preskúmal zákonnosť

a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozhodnutia, proti ktorým generálny prokurátor podal

dovolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo rozhodnutiu so zameraním

na dôvody dovolania podľa § 371, § 374, ktoré sú uvedené v dovolaní.

Podľa odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Podľa ustanovenia § 35 ods. 2 Tr. zák. ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody

za dva alebo viacero úmyselných trestných činov spáchaných dvoma alebo viacerými

skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich

najprísnejšie trestného o jednu tretinu a pri obzvlášť nebezpečnom recidivistovi o jednu

polovicu; súd uloží páchateľovi trest v hornej polovici takto určenej trestnej sadzby odňatia

slobody. Horná hranica zvýšenej trestnej sadzby nesmie prevyšovať pätnásť rokov.

Pri ukladaní výnimočného trestu odňatia slobody nad pätnásť do dvadsiatich piatich rokov

nesmie horná hranica zvýšenej trestnej sadzby odňatia slobody prevyšovať dvadsaťpäť rokov.

Popri treste odňatia slobody možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu,

ak by jeho uloženie bolo odôvodnené niektorým zo súdených trestných činov.

Podľa § 89 ods. 20 Tr. zák. ak obvinený pokračuje v konaní, pre ktoré je stíhaný,

aj po oznámení vznesenia obvinenia, posudzuje sa takéto konanie od tohto úkonu ako nový

skutok.

Podľa ustanovenia § 39a ods. 2 písm. c/ Tr zák. súd zaradí páchateľa spravidla

do III. nápravnovýchovnej skupiny, ak sa mu ukladá trest ako obzvlášť nebezpečnému

recidivistovi (§ 41) alebo trest za niektorý z trestných činov uvedených v § 62.

Podľa ustanovenia § 39a ods. 3 Tr. zák. súd môže zaradiť páchateľa do inej

nápravnovýchovnej skupiny, než do ktorej má byť podľa odseku 2 zaradený, ak má

so zreteľom na závažnosť trestného činu a na stupeň a povahu páchateľa za to, že bude

7

jeho náprava a prevýchova v inej skupine lepšie zaručená; do III. nápravnovýchovnej skupiny

zaradí však vždy páchateľa, ktorému bol uložený výnimočný trest.

Po preštudovaní spisového materiálu najvyšší súd zistil, že Okresný súd v Trnave ako

aj Krajský súd v Trnave nepostupovali pri rozhodovaní o veci podľa citovaných ustanovení

.

Okresný súd v Trnave vo svojom rozhodnutí dňa 12. júna 2007 kvalifikoval konanie

obvineného v bode 1/ obžaloby ako trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby

podľa § 215 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. d/ Tr. zák. a v bode 2/ obžaloby ako trestný čin

násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi podľa § 197a ods. 1, ods. 2 Tr. zák.

Podľa § 215 ods. 2 Tr zák. s použitím § 35 ods. 2 Tr. zák. uložil na hlavnom pojednávaní

obvinenému trest odňatia slobody v trvaní 8 a pol roka.

Podľa § 39a ods. 3 Tr. zák. súd obvineného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil

do II. nápravnovýchovnej skupiny.

Na základe podaného odvolania obvineným Krajský súd v Trnave uznesením, sp. zn.

, zo dňa 23. septembra 2008, podľa zrušil

prvostupňový rozsudok v celom rozsahu. Podľa vec vrátil okresnému

súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. V písomných dôvodoch

dovolania uviedol „že krajský súd dáva do pozornosti okresnému súdu aj právne posúdenie

konania obvineného, pričom je potrebné prihliadnuť na skutočnosť, že skutok uvedený

pod bodom 2/ sa mal stať 19. júna 2005, teda necelý mesiac po ukončení páchania skutku

pod bodom 1/, ktorý skutok kvalifikoval okresný súd ako trestný čin násilia

proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi podľa § 197a ods. 1, ods. 2 Tr. zák.,

hoci podľa názoru krajského súdu toto konanie obvineného vzhľadom na časovú súvislosť,

priebeh skutkového deja od svojho počiatku až do jeho dokonania s prihliadnutím

na túto časovú súvislosť a na samotný charakter trestnej činnosti je konzumovaný

ako čiastkový útok práve trestným činom týrania blízkej osoby a zverenej osoby v zmysle

§ 215 Tr. zák.“ Okresný súd po zrušení veci v súlade so zákonom rešpektoval právny názor

súdu vyššieho stupňa a v ďalšom konaní konanie obvineného kvalifikoval ako trestný čin

týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 215 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. d/ Tr. zák.

8

Zo spisového materiálu najvyšší súd zistil, že obvinenému bolo vznesené obvinenie

za skutok, ktorý mal páchať v období od r. 2002 do 9. mája 2005, vznesené obvinenie

10. mája 2005. Ďalší skutok podľa obžaloby obvinený páchal v období od 19. júna 2005

do 26. júna 2005, teda až po oznámení vznesenia obvinenia M. V. za skutok, ktorý

podľa obžaloby mal páchať v období od presne nezisteného obdobia od. r. 2002

do 9. mája 2005.

V ustanovení § 89 ods. 20 Tr. zák. je vymedzený okamih, kedy páchateľ začína páchať

nový skutok, teda aj nový trestný čin, a to aj v prípade pokračujúcich trestných činov.

Keď obvinený páchal trestnú činnosť aj po vznesení obvinenia z 10. mája 2005, čiastkové

skutky, ktorých sa mal dopustiť v období od 19. júna 2005 do 26. júna 2005 musia

byť kvalifikované a posudzované ako nový skutok. Nie je možné konanie páchateľa právne

kvalifikovať tak, ako to uviedol Krajský súd v Trnave vo svojom rozhodnutí, sp. zn.

, zo dňa 23. septembra 2008, ako jeden pokračovací trestný čin týrania blízkej

osoby a zverenej osoby podľa § 215 Tr. zák., aj keď tu existuje časová súvislosť, objektívna

aj subjektívna súvislosť a jednotlivé čiastkové akty napĺňajú rovnakú skutkovú podstatu

a je aj rovnaký spôsob výkonu. Od okamihu oznámenia vznesenia obvinenia posudzuje

sa takéto konanie od tohto procesného úkonu ako nový skutok. Konanie obvineného

je preto potrebné kvalifikovať tak, že spáchal dva úmyselné trestné činy dvoma skutkami,

a preto pri ukladaní trestu mali súdy postupovať podľa podmienok stanovených v ustanovení

§ 35 ods. 2 Tr. zák. a mali použiť tzv. sprísňujúcu asperačnú zásadu. Súdy nesprávne

postupovali aj pri zaradení obvineného pre výkon trestu do nápravnovýchovnej skupiny.

Trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 215 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. d/

Tr. zák. je uvedený v ustanovení § 62 Tr. zák. V ustanovení § 39a ods. 3 Tr. zák. je uvedená

zásada individualizácie trestu, ktorú treba rešpektovať aj pri určení spôsobu výkonu trestu

odňatia slobody. V ustanovení odseku 3 sa umožňuje, aby súd pri určení výkonu trestu

odňatia slobody mohol prihliadnuť na okolnosti konkrétneho prípadu a zaradiť páchateľa

do inej nápravnovýchovnej skupiny, než do ktorej by mal byť zaradený podľa odseku 2,

ak so zreteľom na závažnosť trestného činu a na stupeň a povahu páchateľa predpokladá,

že jeho náprava a prevýchova sa v inej skupine lepšie zaručí. Odôvodnenie rozhodnutia súdu

prvého stupňa, že obvineného zaradil do inej nápravnovýchovnej skupiny, ako do ktorej

podľa zákona mal byť zaradený tým, že obvinený v posledných desiatich rokoch

pred spáchaním trestnej činnosti nebol vo výkone trestu odňatia slobody je v rozpore

so zákonom. Súd zle vyhodnotil kritériá stanovené v § 39a ods. 3 Tr. zák. Nevyhodnotil

9

ich súhrnne alebo rozhodoval na základe jedného z kritérií. Toto pochybenie v ďalšom konaní

musí napraviť.

Krajský súd v konaní porušil aj ustanovenie , pretože vzhľadom

na pochybenia, ktorých sa súdy v konaní dopustili, nemal odvolanie okresného prokurátora

zamietnuť.

V zmysle ustanovenia ak bol dovolacím súdom zistený dôvod dovolania

podľa § 371, vysloví rozsudkom porušenie zákona v príslušných ustanoveniach, o ktoré

sa tento dôvod opiera (ods. 1). Súčasne s výrokom uvedeným v odseku 1 dovolací súd zruší

napadnuté rozhodnutie alebo jeho časť, alebo aj chybné konanie, ktoré napadnutému

rozhodnutiu predchádzalo. Po zrušení rozhodnutia odvolacieho súdu dovolací súd

podľa okolností prípadu zruší aj predchádzajúce rozhodnutie súdu prvého stupňa.

Ak je nezákonný len niektorý výrok napadnutého rozhodnutia alebo rozhodnutia súdu prvého

stupňa a ak ho možno oddeliť od ostatných, zruší dovolací súd len tento výrok. Ak však zruší

hoci len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky,

ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad. Zruší aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie

obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad

(ods. 2).

Podľa dovolací súd po zrušení napadnutého rozhodnutia alebo

niektorého jeho výroku prikáže spravidla súdu, o ktorého rozhodnutie ide, aby vec

v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že z vyššie uvedeného je zrejmé,

že Okresný súd v Trnave a Krajský súd v Trnave v konaní porušili zákon v prospech

obvineného M. V. tým, že v konaní nepostupovali v súlade s ustanoveniami § 35 ods. 2

Tr. zák., § 89 ods. 20 Tr. zák., § 39a ods. 2 písm. c/ Tr. zák., § 39a ods. 3 Tr. zák. a uložili

obvinenému trest mimo zákonom stanovenej trestnej sadzby a zle ho zaradili na výkon trestu

odňatia slobody do nápravnovýchovnej skupiny.

S poukazom na citované porušenia ustanovení Najvyšší súd

Slovenskej republiky postupoval v súlade s ustanoveniami § 386 ods. 1, § 386 ods. 2, § 388

ods. 1 Vyslovil porušenie zákona v ustanoveniach Tr. zák.,

10

Tr. zák., , Tr. zák. a , zrušil uznesenia

prvostupňového a druhostupňového súdu aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutia

obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Okresnému súdu v Trnave prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval

a rozhodol.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 21. apríla 2011

JUDr. Štefan M i c h á l i k, v. r.

predseda senátu

Vypracoval : JUDr. Daniel Hudák

Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová