Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
287/382370.530da2.pdf
PDF · 245.47 KB
No categories available
2To/12/2009
Najvyšší súd 2 To 12/2009
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v trestnej veci proti obţalovanému J.
D. pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. v znení účinnom
do 1. januára 2006 a iné na neverejnom zasadnutí 26. apríla 2011 v Bratislave o odvolaní
obţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 11. júna 2009, sp.zn. 4 T 5/2005, takto
rozhodol:
Podľa § 258 ods. 1 písm. b/, c/ Tr. por. v znení účinnom do 1. januára 2006
sa napadnutý rozsudok z r u š u j e.
Podľa § 259 ods. 1 Tr. por. sa vec vracia súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom
rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
O d ô v o d n e n i e
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Nitre (ďalej len krajský súd) rozhodol tak,
ţe obžalovaný Ing. J. D. sa uznáva za vinného, že:
1/
ako konateľ firmy T. spol. s.r.o., M., T., IČO: X., v úmysle získať finančné prostriedky
formou úveru pod zámienkou dostavby závodu na spracovanie dreva začal rokovať
so zástupcami spoločnosti F. S.r.l., H., P., pričom na základe následných dohovorov a
prísľubu zástupcov firmy F., ţe úver zabezpečia z Talianskej banky, dňa 10.júna 1998 zaslal
Ing. D. na adresu tejto spoločnosti faxovú ţiadosť o dodávku prác a technologického
zariadenia v čiastke 9 000 000,- CHF na výstavbu nového závodu na výrobu dreva v T.,
v ktorej je uvedené, ţe úver bude zabezpečený bankovou zárukou V., a.s. pobočka N.,
financovanie týchto prác a technologického zariadenia malo byť zabezpečené
2
prostredníctvom úveru, ktorý mal byť Ing. D. poskytnutý z banky B. di B. V., T. a tento mala
sprostredkovať podľa predchádzajúcich dohovorov spoločnosť F. S.r.l.,
následne Ing. D. obdrţal od spoločnosti F. list zo dňa 14.augusta 1998 adresovaný V.
a.s. pobočka N., ktorý mal odovzdať tomuto bankovému subjektu a v ktorom je uvedené,
ţe ručiteľom úveru z Talianskej banky bude V., a.s. pobočka N., avšak tento list Ing. D. nikdy
do V., a.s. neodovzdal, pretoţe si bol vedomý toho, ţe by takéto záruky od V., a.s. nebol
dostal a i napriek tejto skutočnosti, dňa 18.augusta 1998 zaslal faxom do spoločnosti F., S.r.l.
P. fiktívnu zmluvu o uzavretí budúcej zmluvy č. X. zo dňa 18.augusta 1998, ktorá mala byť
uzavretá medzi V., a.s. pobočka N. v zastúpení Ing. V. K. a firmou T. spol. s.r.o., M., T.
v zastúpení Ing. J. D. a dňa 26. augusta 1998, na základe nepravdivých skutočností uvedených
zástupcom spoločnosti F. S.r.l. Ing. J. D. bola uzatvorená Obchodná dohoda - zmluva číslo X.
a zmluva na prácu číslo X., kde bola ako investor uvedená v týchto zmluvách firma T.
spol. s.r.o. T. v zastúpení Ing. D., generálny dodávateľ firma F. S.r.l.
V., X. - B. -I. v zastúpení Dr. L. M. a hlavný subdodávateľ firma A. spol. s.r.o., Z. M., ul. X.
v zastúpení M. L., ktorej majiteľom bol Ing. J. D., pričom v týchto zmluvách
je opäť nepravdivo uvedené, ţe ručiteľom poskytnutého úveru bude V., a.s. pobočka N., a to
formou záručných listov vydaných v mene investora a v prospech hlavného dodávateľa firmy
F., na základe týchto zmlúv a dohovorov zriadil pre tento účel dňa 04.septembra 1998
Ing. J. D. vo V., a.s. pobočka Z. M. devízový účet č. X., kde majiteľom účtu bola T.
spol. s.r.o. T. a on bol jedinou osobou oprávnenou disponovať s týmto účtom, pričom na tento
účet mali byť peňaţné prostriedky z tohto úveru prevedené, následne dňa 07. septembra 1998
odoslal Ing. D. prostredníctvom zásielkovej sluţby D. do banky B. di B. V., T. potvrdené
fiktívne záručné listy č. X. V., a.s. pobočka N. v celkovej sume 9000000,- CHF zo dňa
3. septembra 1998 spolu s fiktívnym súhlasom V., a.s. pobočka N. zo dňa 04.septembra 1998
na uvoľnenie finančných prostriedkov na devízový účet č. X., a tieto boli odoslané
Ing. D. jednoznačne za účelom uvoľnenia finančných prostriedkov hoci vedel, ţe takéto
záruky mu V., a.s. pobočka N. nebola nikdy poskytla, nakoľko v tomto čase zo strany Ing. D.
nedochádzalo ku splácaniu poskytnutých predchádzajúcich úverov, ktoré mal vo V., a.s.,
pobočka N. a to v celkovej výške 56 000 000 Sk, po obdrţaní týchto fiktívnych listín B. di B.
V., T. zaslala faxom tieto listiny do V., a.s. B. za účelom potvrdenia pravosti podpisov na
týchto záručných listoch, pričom V., a.s. B. bolo ţiadateľovi oznámené, ţe tieto listiny sú
falošné a takéto záručné listy a ani súhlas na uvoľnenie finančných prostriedkov neboli nikdy
V., a.. vydané, následne na základe týchto zistení nedošlo k prevedeniu finančných
prostriedkov z banky B. di B.B. V. T. na devízový účet firmy T. spol. s.r.o. T..
3
Týmto konaním sa Ing. D. pokúsil vylákať z B. di B. V., T. úver vo výške 9000000,-
CHF v prepočte podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska v celkovej sume 220 761
000,- Sk vediac, ţe úver nie je schopný splácať a taktieţ vediac, ţe záručné listy sú fiktívne.
Zmocnením sa uvedených peňazí na svojom účte by spôsobil B. di B. V., T. škodu
v celkovej výške 220. 761 000,- Sk, ( 7 327922,72 eur),
2/
ako majiteľ a konateľ T. spol. s.r.o. T., poţiadal dňa 16. októbra 1996 V., a.s. pobočka
N. o poskytnutie úveru vo výške 48 000000,- Sk, pod zámienkou nákupu nehnuteľnosti,
nákupu strojov a nákupu materiálových zásob, predmetný úver bol dňa 27. novembra 1996
úverovým výborom schválený a úver bol T. spol. s.r.o. T. aj poskytnutý na základe zmluvy
o úvere č. X. zo dňa 20.decembra 1996 a tento bol účelovo viazaný na nákup nehnuteľnosti
diagnosticko-opravárenského strediska, technológie, materiálových zásob a modernizáciu
kotolne, kde podmienkou poskytnutia úveru bolo predkladanie jednotlivých faktúr
na preplatenie a v ktorej sa zaviazal, ţe predmetný úver splatí podľa splátkového kalendára
do 31.decembra 2003, avšak nemal reálnu moţnosť tento úver splatiť, nakoľko nevyvíjal
činnosť, ktorú deklaroval vo svojej ţiadosti o poskytnutie úveru a ktorá činnosť by viedla
k deklarovanej produkcii firmy a následnému splácaniu úveru, pričom Ing. D. časť úveru vo
výške 39 105 200,- Sk pouţil v súlade s podmienkami úveru na dohodnutý účel a časť úveru
vo výške 8 894 800,- Sk čerpal na základe predloţených fiktívnych faktúr a to tým spôsobom,
ţe spoločnosť P. R. G. P. vystavila zálohovú faktúru Č. X. na sumu 12305 175,- Sk
na dodávku strojného zariadenia, táto bola uhradená z poskytnutého úveru, pričom z dôvodu
nezrealizácie časti objednávky, časť peňaţných prostriedkov bolo T. spol. s.r.o. vrátených
a tieto finančné prostriedky Ing. D. neoprávnene pouţil takým spôsobom, ţe vystavil fiktívnu
faktúru Č. X. zo dňa 16.decembra 1997 na dodávku dvoch elektrických mostových ţeriavovo
v celkovej sume 3 394800,- Sk, kde dodávateľom bola D. spol. s.r.o. prevádzka Z. M.
a odberateľom bola T. spol. s.r.o., Ing. D. vyplatil v hotovosti z týchto peňazí D. spol. s.r.o.
sumu 3 394 800,- Sk, a to na základe výdavkového pokladničného dokladu zo dňa
31.12.1997, pričom ale bolo zistené, ţe D. spol. s.r.o. nevystavoval a takúto faktúru, nedodala
T. spol. s.r.o. takéto ţeriavy, neprebrala peňaţné prostriedky za takúto faktúru, nevedie
vo svojom účtovníctve takúto faktúru a taktieţ bolo zistené, ţe predmetné ţeriavy boli
uţ uhradené z finančných prostriedkov z úverovej zmluvy Č. X. a to predloţením a
preplatením kúpno-predajnej zmluvy uzavretej medzi predávajúcim P. T. a kupujúcim T.
4
spol., s.r.o. T. v zastúpení Ing. J. D., tento si tieto peňaţné prostriedky ponechal pre svoju
potrebu a ani časť z týchto prostriedkov nepouţil na splatenie predmetného úveru, následne
Ing. J. D. ako majiteľ firmy A. spol. S.r.o. - Z. M., vystavil dve fiktívne faktúry Č. X. zo dňa
15. januára 1997 a Č. X. zo dňa 26.februára 1997 na dodávku ihličnatej drevnej hmoty
pre odberateľa T. spol. s.r.o. T. v celkovej sume 5 500000,- Sk, spoločnosť T. spol. s.r.o.
prostredníctvom Ing. D. tieto fiktívne faktúry uhradila firme A. spol. s.r.o. Z. M., a to formou
prevodných príkazov z horeuvedeného poskytnutého úveru, pričom bolo ale zistené,
ţe T., spol. s.r.o. T. neprevzala takýto materiál, nakoľko nie sú vykázané dodávky takéhoto
materiálu a Ing. J. D. - A. spol. s.r.o. nepreukázal vo svojom účtovníctve zaevidovanie
takýchto faktúr, pričom si Ing. D. opätovne ponechal tieto finančné prostriedky a pouţil ich
pre vlastnú potrebu a ani časť z týchto prostriedkov nepouţil na splatenie uvedeného úveru,
Ing. J. D. doposiaľ poskytnutý úver nesplatil a svojim konaním spôsobil S. a.s. B., ktorá
prevzala túto pohľadávku od V. B., a.s. na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa
22.decembra 1999, škodu v celkovej výške 48 000 000,- Sk, ( 1 593308,1 eur ),
3/
uznesením Krajského súdu v Bratislave pod spisovou značkou č. 2K 270/98 zo dňa
09.decembra 1998 bol vyhlásený konkurz na úpadcu T. spol., s.r.o. T., pričom správcom
konkurznej podstaty bol ustanovený Ing. J. C., nar. X., bytom V., L., Ing. D. pritom predloţil
pri návrhu na vyhlásenie konkurzu dňa 16. novembra 1998 v Bratislave aj doklady o majetku
a zoznam aktív a pasív, pričom bolo správcom konkurznej podstaty zistené ţe údaje o
zozname aktív a pasív sú nepravdivé, nakoľko bolo správcom konkurznej podstaty zistené, ţe
časť pohľadávok uţ bola Ing. D. dlţníkmi ešte pred návrhom na vyhlásenie konkurzu
uhradená, čiţe Ing. D. uviedol pri návrhu na vyhlásenie konkurzu nepravdivé údaje v
zozname aktív a pasív.
4/
ako konateľ T. spol. s.r.o. T. uzatvoril dňa 17.apríla 1996 so spoločnosťou P., a.s. D.,
B. leasingovú zmluvu Č. X. na predmet leasingu rozmetacia píla C 250 v.č. M000022172 v
nadobúdacej cene 780 620,- Sk s DPH, ktorá mala byt' splácaná štvrťročnými leasingovými
splátkami vo výške 50 031,- Sk, z ktorých splátok spoločnosť T. spol. s.r.o. T. uhradila
spoločnosti P., a.s. B. celkom jedenásť splátok, ďalšie splátky bezdôvodne prestala uhrádzať,
5
čím porušila základné podmienky leasingovej zmluvy Č. X. zo dňa 17.apríla 1996 v bode
Č. 7, rozmetaciu pílu C 250, v.č. M000022172 na vyzvanie spoločnosti P., a.s. B. nevrátila,
pričom Ing. J. D. im odmietol oznámiť, kam rozmetaciu pílu dal a tým svojim konaním
spôsobil spoločnosti G., a.s. B., B. (dňom 17.04.2000 prišlo k zmene obchodného mena
spoločnosti P., a.s. B. na G., a.s. a dňom 0l.03.2006 prišlo k zmene obchodného mena
spoločnosti G., a.s. na G., a.s.) škodu vo výške 216912,- Sk, (7200,16 eur),
5/
ako konateľ T. spol. s.r.o. T. uzatvoril dňa 30.mája 1996 so V. a.s. pobočka N. zmluvu
o úvere Č. X., na základe ktorej bol tejto spoločnosti poskytnutý strednodobý rozvojový úver
v sume 10 000 000,- Sk na nákup technológie a materiálových zásob, následne dňa 06.júna
1996 v súlade s predmetnou úverovou zmluvou poţiadala T., spol. s.r.o. T. V., a.s. pobočka
N. o preplatenie faktúry Č. X. zo dňa 13.05.1996 na sumu 929 441,40,Sk vystavenou D., spol.
s.r.o. K. za dodávku strojov T. spol. s.r.o. T., kde podľa špecifikácie bola predmetom úhrady
aj platba za dodávku rozmetacej píly C 250 v.č. M000022172, ktorá faktúra bola V., a.s.
pobočka N., T. spol. s.r.o. T. preplatená, avšak rozmetaciu pílu mala T., spol., s.r.o. T.
v nájme uţ od 17. apríla 1996 na základe leasingovej zmluvy č. X. od spoločnosti P., a.s. B.,
ktoré skutočnosti úmyselne neboli V., a.s. pobočka N. oznámené, na základe čoho záloţnou
zmluvou č. X. zo dňa 15.októbra 1996 bolo na rozmetaciu pílu zriadené záloţné právo
v prospech V., a.s. pobočka N., následne T. spol. s.r.o. T. neplnila podmienky úverovej
zmluvy č. X. zo dňa 30.mája 1996, teda úver nesplácala, čo malo za následok dňa
09.decembra 1998 uznesením Krajského súdu Bratislava sp.zn. 2K 270/98 vyhlásenie
konkurzu na T. spol. s.r.o. T., čím V., a.s. pobočka N. spôsobil škodu vo výške 634650,- Sk,
( 21 066,52 eur ), ktorú pohľadávku na základe zmluvy o postúpení pohľadávky prevzala dňa
22.decembra 1999 S., a.s. B.,
6/
ako obchodný zástupca P. F. spol. s.r.o. B. uzavrel zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.
X. zo dňa 27.decembra 2003 medzi P. F. spol. s.r.o. B. a M. K., nar. X., bytom H., ul. M., na
bezúčelový úver vo výške 10000,- Sk, zmluvu č. X. dňa 09.januára 2004 medzi P. F. spol.
s.r.o. B. a J. K., nar. X., bytom H., ul. K., na bezúčelový úver vo výške 10 000,- Sk a zmluvu
č. X. dňa 09. januára 2004 medzi P. F. spol. s.r.o. B. a J. M., nar. X., bytom H., ul. M.,
na bezúčelový úver vo výške 10 000,- Sk, čím umoţnil získať bezúčelový úver tomu, o kom
6
vedel, ţe nespĺňa podmienky určené na jeho poskytnutie a tým spôsobil P. F. spol. s.r.o., B.,
škodu vo výške 28 152,- Sk, ( 934,48 eur ).
t e d a :
v bode 1/
konaním nebezpečným pre spoločnosť, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu
trestného činu a ktorého sa dopustil v úmysle spáchať trestný čin tak, ţe na škodu cudzieho
majetku seba obohatil tým, ţe uvedie niekoho do omylu a spôsobiť tak na cudzom majetku
škodu veľkého rozsahu, avšak k dokonaniu trestného činu nedošlo,
v bode 2/
na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, ţe uviedol niekoho do omylu a spôsobil
tak na cudzom majetku škodu veľkého rozsahu,
v bode 3/
ako úpadca maril konkurzné konanie tým, ţe uviedol nepravdivé údaje v zozname
aktív a pasív,
v bode 4/
prisvojil si cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobil tak na cudzom majetku škodu
nie malú,
v bode 5/
na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, ţe uviedol niekoho do omylu a spôsobil
tak na cudzom majetku väčšiu škodu,
v bode 6/
ako zástupca oprávnený konať za toho, kto úver poskytuje, umoţnil získať úver tomu
o kom vedel, ţe nespĺňa podmienky určené na jeho poskytnutie,
tým spáchal:
v bode 1/
pokus trestného činu podvodu podľa § 8 odsek l Trestného zákona k § 250 odsek 1,
odsek 4 Trestného zákona ( v znení zákona Č. 129/1998 Z.z. ),
v bode 2/
trestný čin podvodu podľa § 250 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona ( v znení zákona
Č. 100/1996 Z.z. ),
v bode 3/
7
trestný čin marenia konkurzného alebo vyrovnávacieho konania podľa § 256cl
písmeno bi Trestného zákona ( v znení zákona Č. 129/1998 Z.z. ),
v bode 4/
trestný čin sprenevery podľa § 248 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona (v znení zákona
č. 233/1995 Z.z. ),
v bode 5/
trestný čin podvodu podľa § 250 odsek l, odsek 2 Trestného zákona (v znení zákona
č. 100/1996 Z.z. ),
v bode 6/
trestný čin úverového podvodu podľa § 250a odsek 2 Trestného zákona (v znení
Za to sa o d s u d z u j e:
Podľa § 250 odsek 4 Trestného zákona s pouţitím § 35 odsek 2 Trestného zákona
(v znení zákona č. 553/2002 Z.z.) na súhrnný trest odňatia slobody 7 (sedem) rokov.
Podľa § 39a odsek 3 Trestného zákona sa na výkon trestu zaraďuje do I. ( prvej)
nápravnovýchovnej skupiny.
Zároveň sa zrušuje rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn. 6T/I07/2005, z 24.05.2005
v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. 3ToI18/2005, z 15.11.2005 vo výroku
o treste, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ
vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Podľa § 229 odsek 1 Trestného poriadku sa poškodené strany:
P. F., s.r.o. X., G., IČO: X.,
G., a.s. X., B., IČO: X.,
S. a.s. X., C., IČO: X.,
s uplatnenými nárokmi na náhradu škody odkazujú na konanie o občianskoprávnych
veciach.
Proti rozsudku podal odvolanie obţalovaný, a to v zákonnej lehote prostredníctvom
obhajcu. V písomnom podaní a jeho rozsiahlom doplňujúcom odôvodnení namieta jednak
procesné vady konania a jednak nesprávne hodnotenie vykonaných dôkazov súdom.
Výsledný stav konania charakterizuje odvolateľ tak, ţe ide sčasti o nepreukázanie ţalovaných
8
skutkov, sčasti o nepreukázanie ich spáchania obţalovaným a sčasti o nemoţnosť
kvalifikovať tieto skutky ako trestný čin.
V procesnej časti obsahovo namieta chyby postupu orgánov prípravného konania,
spočívajúce v porušovaní práva na obhajobu, najmä pokiaľ ide o nezákonnosť vykonania
niektorých dôkazov, ktoré boli (ako svedecké výpovede, čítané na hlavnom pojednávaní)
podkladom pre rozhodnutie súdu.
Krajský súd po podaní obţaloby pristúpil k hlavnému pojednávaniu bez rozhodnutia
o procesných námietkach (zameraných na vyššieuvedené okolnosti) obţalovaného a napriek
tomu, ţe hoci vo vyhlásenom rozsudku ţalované skutky posúdil inak ako obţaloba,
na moţnosť odlišnej právnej kvalifikácie obţalovaného vopred (pri predbeţnom prejednaní
obţaloby) neupozornil. Krajský súd predloţil opakovane po svojich rozhodnutiach
na neverejných zasadnutiach o predbeţnom prejednaní obţaloby vec na konanie o sťaţnosti
Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky s odôvodnením tejto sťaţnosti prokurátorom, hoci
prokurátor sťaţnosť neodôvodnil v lehote na jej podanie.
Napokon krajský súd postupoval pri dokazovaní na hlavnom pojednávaní tak, ţe čítal
výpovede svedkov z prípravného konania (pritom išlo v prípravnom konaní o nezákonné
úkony, ako je uvedené vyššie), ktorých (svedkov) ani na hlavné pojednávanie nepredvolal.
Napriek tomu, ţe v dôsledku odmietnutia obţalovaného zúčastniť sa hlavného pojednávania
nebol na čítanie svedeckých výpovedí potrebný jeho súhlas, došlo tým k porušeniu zásady
ústnosti, vyjadrenej v § 2 ods. 11 Tr. zák. Trestného poriadku v znení účinnom
do 1. januára 2006 (ďalej len Tr. por.).
V časti písomného odvolania označenej ako hmotnoprávna obţalovaný rozvádza
v šiestich bodoch svoje námietky, celkovo zamerané tak, ako je uvedené vyššie (vecná
a právna nedôvodnosť odsúdenia). V súhrne teda hodnotí skutkové zistenia krajského súdu
buď ako nesprávne, alebo má za to, ţe z nich nemoţno vyvodiť záver o naplnení zákonných
znakov trestného činu, najmä z hľadiska subjektívnej stránky vo forme úmyslu, ktorý
absentuje pri obţalobou dotknutom konaní J. D..
9
Na základe uvedeného obţalovaný navrhuje, aby najvyšší súd napadnutý rozsudok
podľa § 258 ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/ Tr. por. zrušil a podľa § 260 Tr. por. vrátil vec
prokurátorovi na došetrenie.
Keďţe Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd) ako odvolací súd
krajského súdu v zmysle § 252 Tr. por. nezistil dôvod na rozhodnutie podľa § 253 ods. 1
alebo 3 Tr. por., preskúmal podľa § 254 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť všetkých
výrokov napadnutého rozsudku a správnosť postupu konania, ktorému predchádzalo,
prihliadnúc pri tom aj na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané. O odvolaní rozhodol
na neverejnom zasadnutí, keďţe vady nebolo moţné odstrániť na verejnom zasadnutí.
Takto najvyšší súd zistil, ţe napadnutý rozsudok je potrebné v celom rozsahu zrušiť.
V konaní krajského súdu sa vyskytli chyby spočívajú v nevykonaní niektorých dôkazov, ktoré
bolo pre objasnenie veci potrebné vykonať a v niektorých prípadoch bolo pre odstránenie
rozporov, nejasností a pochybností o skutkových zisteniach potrebné osobne vypočuť
svedkov (namiesto postupu podľa § 211 ods. 1 Tr. por.).
Vyššie uvedené vyvoláva nejasnosť skutkových zistení výroku rozsudku a pochybnosti
o týchto zisteniach, spojené s nevyrovnaním sa s okolnosťami významnými pre rozhodnutie
a s potrebou vykonania ďalšieho dokazovania (§ 258 ods. 1 písm. b/ a c/ Tr. por.). Je nutné
uviesť, ţe odôvodnenie rozsudku z hľadiska vyrovnania sa s relevantnými okolnosťami
výrazne prispieva k pochybnostiam o správnosti skutkových zistení jeho výroku, nakoľko je
prakticky prevzatím odôvodnenia obţaloby a nespĺňa kritériá § 125 Tr. por. Absencia
dôkazne – hodnotiacich a právnych úvah a vyrovnania sa s obranou obţalovaného (tam, kde
je obsahom jeho čítaných výpovedí z prípravného konania) je v tomto prípade výrazná
a z hľadiska odvolacieho prieskumu neakceptovateľná.
Konkrétnosti zistených chýb sú spolu s pokynmi na doplnenie dokazovania uvedené
v ďalšom texte (podčiarknuté). Tu sú naznačené i úvahy odvolacieho súdu vo vzťahu
k doposiaľ vykonaným dôkazom, ktoré majú napomôcť krajskému súdu pri finálnom
hodnotení dokazovania v zmysle § 2 ods. 6 Tr. por.
Pokiaľ ide o námietky uvedené v procesne zameranej časti odvolania, tu platí, ţe sú
dôvodné len čiastočne, a to vo vzťahu k bezvýnimočnému prečítaniu výpovedí svedkov
10
z prípravného konania. To sa však týka vecnej stránky dokazovania (jeho nedostatočnej
obsahovej kvality, resp. nedostatku právnej kvalifikácii zodpovedajúcich skutkových zistení,
alebo pochybností o podklade pre konštatovanie týchto zistení), nie odvolaním principiálne
namietanej procesnej neprípustnosti tohto postupu.
V konkrétnostiach je ku procesným námietkam potrebné uviesť nasledovné:
K bodu 1/
Uznesenie o vznesení obvinenia je vykonateľné uţ jeho vydaním, nakoľko je proti
nemu síce prípustná sťaţnosť, táto ale nemá odkladný účinok. K právnym účinkom vznesenia
obvinenia teda došlo uţ 27. júna 2002 a tieto účinky mohli byť zvrátené
len zrušením dotknutého uznesenia prokurátorom na základe sťaţnosti obvineného (uznesenie
by teda nenadobudlo právoplatnosť a stratilo by aj vykonateľnosť).
V uznesení o vznesení obvinenia bol obvinený o moţnosti zvoliť si obhajcu výslovne
poučený a pri výsluchu 17. septembra 2002 s ustanovenou obhajkyňou súhlasil, materiálne
teda neboli jeho práva predstihom pri ustanovení obhajcu oproti v úplnosti dodrţanému
postupu podľa § 38 Tr. por. (ustanovenie obhajcu aţ po márnom uplynutí prednostne určenej
lehoty na zvolenie si obhajcu) porušené.
Obhajca sa ustanovuje opatrením s priamymi právnymi účinkami bez nadobúdania
právoplatnosti (nemôţe teda ísť o „neprávoplatne“ ustanoveného obhajcu).
K bodu 2/
Rozhodujúci je a právne účinky vyvoláva výrok, nie dôvody uznesenia (tu o vznesení
obvinenia). V dôvodoch uznesenia uvedený pojem „rozšírenie trestného stíhania“ nič nemôţe
zmeniť na postupe podľa § 160 ods. 1 a § 163 ods. 1, 3 Tr. por. v pouţitom znení, ku ktorému
(správne) došlo. Proti uzneseniu bolo moţné podať sťaţnosť, čím boli práva obvineného
dostatočne chránené. Za tejto situácie je označenie zápisnice ako zápisnice o pokračovaní vo
výsluchu obvineného nepodstatné. Navyše, išlo o obvineného v tom istom konaní, v rámci
ktorého bol vypočúvaný ako obvinený uţ skôr (ku skutku v bode 1 ako ku samostatne
spáchanému trestnému činu).
11
Platí pritom aj to, ţe v čase vydania predmetného uznesenia (30.októbra 2002) nebolo
Trestným poriadkom rozširovanie vzneseného obvinenia pre ďalší čiastkový útok
pokračovacieho trestného činu ešte upravené (k tejto úprave došlo aţ zákonom č. 457/2003
s účinnosťou od 1. decembra 2003).
Námietku zaujatosti bolo moţné uplatniť v celom priebehu konania, ak nešlo o jej
dôvod, ktorý bol obvinenému známy uţ od počiatku tohto konania, resp. od vznesenia
obvinenia (uznesenie o vznesení obvinenia s menom vyšetrovateľa prevzal obvinený
uţ 13. septembra 2002).
Eventuálne prieťahy vyšetrovateľa pri určovaní termínu odloţeného výsluchu
obvineného nie sú z hľadiska rozhodovania o vine relevantné.
K bodu 3/
Okolnosť, ţe v uznesení prokurátora, ktorým bola zamietnutá sťaţnosť obvineného
proti uzneseniu o vznesení obvinenia je nesprávne k ustanoveniu § 148 ods. 1 písm. c/ Tr. por.
(nedôvodnosť sťaţnosti) priradená citácia textu písmena a/ tohto ustanovenia (neprípustnosť
sťaţnosti) je formálnou chybou bez v tomto smere zohľadniteľných negatívnych procesných
účinkov.
K bodu 4/
Obvinenému môţe byť v tom istom konaní (veci) vznesené obvinenie pre ďalší skutok,
ktorý je samostatne spáchaným trestným činom, a takýto postup je v zmysle § 163 ods. 3
Tr. por. v pouţitom znení (ods. 4 tohto ustanovenia Trestného poriadku účinného do 1.
januára 2006 v jeho naposledy účinnom znení) predpísaný ako štandardný.
Nejde teda v takomto prípade o inú vec (konanie) a skôr ustanovený obhajca obhajuje
obvineného aj vo vzťahu k ďalšiemu skutku, pre ktorý bolo vznesené obvinenie.
Inštitút spojenia konania prekonáva práve situáciu, v ktorej sú splnené podmienky
spoločného konania (§ 20 ods. 1 Tr. por.), ale z rôznych mimoprocesných dôvodov sa koná
oddelene (z hľadiska samostatne ustanovených obhajcov v oboch spájaných konaniach
na takúto duplicitu potom reaguje § 39 ods. 2 Tr. por. v pouţitom znení).
12
Opakovanie výsluchov svedkov v prípravnom konaní po zvolení si obhajcu obvineným
(§ 37 ods. 2 Tr. por.) je potom z hľadiska tohto (namietaného) dôvodu nadbytočné.
K bodu 5/
Po nariadení hlavného pojednávania predsedom senátu 17. februára 2009 (ktorému
predchádzali dve zrušujúce uznesenia najvyššieho súdu proti rozhodnutiam o inom
procesnom postupe, resp. inom rozhodnutí krajského súdu) nevyvolalo podanie obţalovaného
(ktoré malo v reakcii na nariadenie hlavného pojednávania sčasti zhodný obsah s týmto
odvolaním) povinnosť krajského súdu o tomto podaní osobitne rozhodovať. Naopak,
povinnosťou vecne príslušného súdu bolo vec na hlavnom pojednávaní v jeho nariadenom
termíne prejednať.
K bodu 6/
Právna kvalifikácia skutku je súdom posudzovaná uţ v štádiu predbeţného prejednania
obţaloby. Ak však súd nedospeje k záverom podmieňujúcim postup podľa § 190 ods. 1 alebo
2 Tr. por. v tomto štádiu, finalizuje právnu kvalifikáciu vo vyhlásenom rozsudku
bez procesných prekáţok, vyvolaných odlišným ako pôvodným právnym posúdením.
Obmedzením je len uznanie viny z prísnejšie trestného činu oproti obţalobe (§ 225 ods. 2 Tr.
por.), čo je však (prísnejšia trestnosť) dané vyššou trestnou sadzbou, nie len zmenou právnej
kvalifikácie bez takéhoto navýšenia, pričom v prejednávanej veci nie je uplatnenie uvedeného
obmedzenia aktuálne.
K bodu 7/
Pri konaní o sťaţnosti nadriadený súd preskúmava v zmysle § 147 ods. 1 Tr. por.
správnosť všetkých sťaţovateľom napadnuteľných výrokov uznesenia a konanie, ktoré mu
predchádzalo, a to univerzálne, teda bez ohľadu na dôvody sťaţnosti, ktoré ani nie sú jej
zákonnou náleţitosťou. Technicky ani nie je väčšinou moţné predloţiť vec nadriadenému
súdu okamţite po uplynutí trojdňovej lehoty (vzhľadom aj na dokladové vykázanie doručenia
uznesenia) a pripojenie dodatočne sťaţovateľom zaslaných dôvodov k predkladanej sťaţnosti
(bez rozdielu prístupu k procesným stranám v tomto smere) je postupom súladným so
zákonom.
13
Čo sa týka predbeţného prejednania obţaloby, jeho dôvodov a rozhodnutí krajského
súdu, ktoré boli výsledkom tohto úkonu, obe tieto rozhodnutia boli zrušené najvyšším súdom,
ktorého záver bol pre krajský súd záväzný.
K bodu 8/
Pokiaľ ide o ústnosť súdneho konania, táto je naozaj jednou z jeho základných zásad
(aj podľa Trestného poriadku v súčasne účinnom znení).
Pred všeobecným ustanovením § 2 ods. 11 Tr. por. však majú prednosť ustanovenia
o dokazovaní na hlavnom pojednávaní, ktoré z uvedenej zásady pripúšťajú výnimku.
Takouto výnimkou je aj čítanie výpovede svedka podľa § 211 ods. 1 Tr. por., pričom
súd by toto ustanovenie na účel zefektívnenia konania mal aplikovať vo všetkých prípadoch,
v ktorých sú splnené podmienky na jeho pouţitie.
Na druhej strane, osobný výsluch svedka na hlavnom pojednávaní je nevyhnutný tam,
kde je to pre zistenie právne relevantnej skutočnosti potrebné (a teda kde čítanie zápisnice
o výpovedi svedka v prípravnom konaní nepostačuje pre jej neúplnosť, rozpornosť, alebo
ak je potrebné z iných dôvodov odstrániť pochybnosť o skutočnostiach, ktorých sa výpoveď
svedka týka, a to ďalším výsluchom). To platí aj v prípade, ak strana je ochotná dať na čítanie
výpovede svedka súhlas, alebo ak tento súhlas nie je zo zákona potrebný v dôsledku
odmietnutia účasti obţalovaného na hlavnom pojednávaní.
Preto v prejednávanej veci nemoţno generálne odmietnuť čítanie výpovedí svedkov
na hlavnom pojednávaní. Vecne, teda z hľadiska potrieb dokazovania, však tento postup
nebolo moţné vykonať plošne, ako ku tomu došlo. Prípady v ktorých potrebu osobného
výsluchu svedka na hlavnom pojednávaní vidí odvolací súd sú zahrnuté do dôkazných
pokynov uvedených v nasledujúcom obsahu odôvodnenia tohto uznesenia.
Zákonnosti vykonania výsluchov svedkov v prípravnom konaní z dôvodu tvrdenej
absencie zastúpenia obvineného obhajcom v čase ich konania sa týka predchádzajúca časť
tohto odôvodnenia.
14
K jednotlivým činom, ktoré sú súčasťou výroku rozsudku (aj pri zohľadnení vyššie
charakterizovaných odvolacích námietok, špecifikovaných v bodoch 1/ aţ 6/ druhej časti
písomného odvolania, označenej ako hmotnoprávna) je potrebné uviesť nasledovné:
K bodu 1/ výroku rozsudku
O správnosti skutkových zistení tu vzniká výrazná pochybnosť.
Predovšetkým, skutok je formulovaný tak, ţe financovanie prác na dostavbe závodu
na spracovanie dreva a technologického zariadenia tejto prevádzky malo byť zabezpečené
prostredníctvom úveru, ktorý mala na tento účel poskytnúť T. banka B. di B. V. (ďalej len
T. banka), ktorá je takto postavená do procesnej pozície poškodeného pri pokuse trestného
činu podvodu (od nej sa mal obţalovaný pokúsiť úver v sume 9 mil. CHF vylákať, vediac,
ţe ho nesplatí). Ako však vyplýva z listinných dôkazov, okrem iného a najmä „prehlásenia“
spoločnosti F. z 22. augusta 1998 (č.l. 631) a listu tejto spoločnosti zo 14. augusta 1998,
adresovaného V., pobočka N. (č.l. 634), v nadväznosti na článok 3 Obchodnej dohody –
zmluvy X. (č.l. 643 – 645), prvotné financovanie príslušných dodávok malo byť
zabezpečeného firmou F. v prospech hlavného subdodávateľa – firmy A. platbami
z devízového účtu spoločnosti T. s.r.o., a to prostredníctvom „vývoznej finančnej spoločnosti
F.“). Záručné listy V., voľne prevoditeľné ako zmenka (č.l. 610 – 617) mali byť po príslušnej
dodávke a odsúhlasení faktúry vydanej spoločnosťou F. odberateľom predmetných dodávok
(f. T.) prevedené na skupinu F. (takýto prevod bol súčasťou a predpokladom mechanizmu
financovania dodávok stavebných prác a technológií). Provízia za finančné sprostredkovanie
samotnej spoločnosti F. (ktorá z hľadiska vecných dodávok mala konať prostredníctvom
firmy A.) je vyjadrený v bodoch 3.5. – 3.5.2 Obchodnej zmluvy (360 000 CHF) a zisk (úrok)
nad rámec preplatenia faktúr (mali byť preplatené celkovo v sume 9 mil. CHF),
predkladaných v termínoch uvedených v zmluve (8. september 1998 –
8. marec 1999) je špecifikovaný vo vyššie uvedených záručných listoch (nepravých), ktoré
obţalovaný zabezpečil podľa poţiadaviek f. F. (splátky istiny a úrokov boli určené
na obdobie 8. september 1999 – 8. september 2002). Podľa týchto údajov, istina
zodpovedajúca hodnote preplatených faktúr a úroky mali byť poskytnuté novému majiteľovi
záručných listov, teda spoločnosti F., prostredníctvom ktorej bolo zabezpečené financovanie
dodávok.
15
Údaje, uvedené v uvedených dokladoch kolidujú so základným skutkovým zistením,
spočívajúcim v okolnosti, od koho (ktorej právnickej osoby) mal byť úver určený
na financovanie projektu zabezpečovaný, a to s podvodným úmyslom vo vzťahu k jeho
splateniu (a teda voči osobe poškodeného). Tomu zodpovedajú aj údaje, obsiahnuté
vo výpovedi zástupcov f. F. a talianskej banky (Dr. M., G. S. a F. M.), podľa ktorých T. banka
nebola úverujúcou inštitúciou, ale len bankou, v ktorej má f. F. účet a ktorá (banka)
vystupovala ako depozitár záručných listov. Jej povinnosťou bolo uvoľniť tieto doklady po
odsúhlasení faktúr za jednotlivé dodávky firme F. na ich „mobilizáciu“ (č.l. 382)
prostredníctvom subjektu F. I..
S týmito okolnosťami sa bude potrebné v ďalšom priebehu konania na súde prvého
stupňa vysporiadať, nakoľko to napadnuté rozhodnutie nečiní a v dôsledku uvedeného
je zistenie skutku v bode 1/ spochybnené a nepreskúmateľné v otázke, komu hrozilo
spôsobenie škody ako zákonného znaku (aj v podobe okolnosti podmieňujúcej pouţitie vyššej
trestnej sadzby) pri trestnom čine podvodu. Zámena poškodeného je z hľadiska stabilizácie
skutku nemoţná.
Je teda potrebné identifikovať subjekt, ktorý svedok D. M. (č.l. 517) označuje
za jemu neznámeho finančného investora, ktorý F. zabezpečoval finančné krytie výstavby
(podľa vyššie uvedených dokladov malo byť toto krytie zabezpečené prostredníctvom
spoločnosti označovanej ako F., F. G. alebo F. I.), taktieţ upresniť spôsob a jemu
zodpovedajúci právny titul, na základe ktorého mali byť týmto subjektom firme T.
na obţalovaným zriadený devízový účet poskytnuté prostriedky na úhradu dodávateľských
faktúr firmy F. v hodnote 9 mil. CHF (kúpa od f. F. záručných listov, resp. zmeniek
„vydaných“ V. Nitra, sprostredkovanie ich predaja tretím osobám alebo inak).
V nadväznosti na to je potom potrebné overiť a ustáliť, komu mohla byť potenciálnym
preplateným dodávateľských faktúr (v nadväznosti na akceptáciu nepravých záručných listov)
spôsobená škoda (F., f. F., eventuálne v prípade zistenia nových skutočností T. banka,
uvedená v napadnutom rozsudku).
Mechanizmus financovania zabezpečovaný talianskou stranou bol uţ bliţšie
objasňovaný prostredníctvom právnej pomoci, poskytnutej orgánmi Talianskej republiky.
Relevantné (ale nie dostatočne presné) údaje sú uvedené vo výsluchu svedka M. (č.l. 381-
16
383), ktorý bude pri splnení ďalej uvedených predpokladov potrebné cestou právnej pomoci
zopakovať, a to so zameraním na vyššie uvedené otázky.
Objasňovanie otázky následkov nemoţnosti uplatniť fiktívnu bankovú záruku je však
pri trestnom čine podvodu späté a len sekundárne odvodené od existencie podvodného
úmyslu v jeho základe, teda úmyslu prostriedky od ich poskytovateľa (so záväzkom vrátenia
týchto prostriedkov v o úroky navýšenej hodnote) čerpať, avšak uvedený záväzok nedodrţať.
K tomu je potrebné uviesť, ţe úprava trestnosti uvedenia do omylu v otázke
len samotného splnenia podmienok na poskytnutie alebo splácania úveru (teda aj samostatne
len v otázke úverových garancií) sa stala súčasťou úpravy Trestného zákona aţ
od 1. septembra 1999 ako trestný čin úverového podvodu podľa § 250a Tr. zák. (v znení zák.
č. 183/1999 Z.z.), i tu by však konanie páchateľa muselo smerovať k spôsobeniu aspoň nie
nepatrnej škody, ktorá by potom v dôsledku fiktívnosti úverovej garancie nebola
reparovateľná (právna úprava účinná od 1. januára 2006 uţ v tomto smere, resp. v prípade
simulovania úverových záruk vyţaduje tzv. malú škodu).
Okolnosť podvodného úmyslu je vo výroku napadnutého rozsudku vyjadrená tak, ţe sa
obţalovaný pokúsil úver vylákať, vediac, ţe tento úver nie je schopný splácať.
Uvedené skutkové zistenie však nie je podloţené úvahami, ktorými sa súd pri jeho
formulácií spravoval a označením dôkazov, od ktorých sa tieto úvahy odvíjajú.
Odôvodnenie rozsudku sa v tomto smere (č.l. 25 – 26) zameriava len na otázky
fingovania spolupráce s V. a predkladania talianskym partnerom fiktívnych dokladov tejto
banky (najmä zaslanie nepravých záručných listov a súhlasu na uvoľnenie finančných
prostriedkov na devízový účet spoločnosti T.).
V tomto smere je potrebné závery krajského súdu odobriť ako zodpovedajúce výsledku
dokazovania. Nie je však v uvedenom rozsahu dôkazmi podloţené zistenie neschopnosti
splácať úver v prípade jeho poskytnutia (od čoho sa odvíja danosť podvodného úmyslu),
len predstieranie garancií zmluvného záväzku (čo nie je totoţný kvalifikačný moment).
17
Okolnosť, ţe f. T. mala uţ v kritickom čase nesplnené záväzky z iných úverových
zmlúv nemusí znamenať komerčnú neúspešnosť a neschopnosť plniť záväzky spojené
s projektom na výstavbu drevospracujúceho závodu. Samotná T. firma F. o investičnom
zámere s obţalovaným reálne rokovala a uzavrela s f. T. s.r.o. i obe výstavbu právne
zabezpečujúce zmluvy (obchodnú zmluvu a zmluvu na prácu). Postup sa potom zastavil práve
na otázke fiktívnosti bankovej záruky, nie na otázke predpokladu nedostatočnej rentability
plánovanej výroby.
Pokiaľ ide o okolnosti uvedené v časti B. odvolania k tomuto skutku, je potrebné uviesť
nasledovné:
Nie sú opodstatnené argumenty, obhajujúce nevedomosť obţalovaného o fiktívnosti
bankových garancií. Nikdy totiţ o nich vo V. nerokoval, banka sa touto otázkou nezaoberala
a na regionálnej úrovni ani nemohla, ako to vyplýva zo svedeckých výpovedí jej
pracovníkov i materiálov V..
Znaleckým posudkom bolo objektivizované, ţe obţalovaný príslušné listiny cestou
zásielkovej sluţby osobne odoslal na úschovu do talianskej banky a z tohto hľadiska nie je
podstatné, či ich podpisoval on alebo iná neoprávnená osoba. Takýto postup do priebehu
udalostí, spojených s predstieraným ručením logicky zapadá.
Okolnosť, ţe prostriedky mali byť uvoľňované postupne, po preukázaní pouţitia
predchádzajúcej čiastky síce zodpovedá zmluvným dokumentom, resp. platí, ţe faktúry
za príslušné časti dodávky (vecne poskytovanej firmou A.) mali byť uţ predbeţne schválené.
K tomuto schváleniu však malo dôjsť zo strany investora, teda T. s.r.o. (bod 3.7 obchodnej
zmluvy, resp. doklad na č.l.635).
Na to nadväzuje ďalšia v odvolaní uplatňovaná okolnosť, a to ţe obţalovaný nebol
majiteľom obchodnej spoločnosti A. s.r.o. Ide totiţ o A. ako obchodné meno, pod ktorým
J. D. individuálne ako fyzická osoba podnikal (ako tomu zodpovedajú údaje zo súdom
vyţiadaného výpisu zo ţivnostenského registra). Nesprávny je teda aj príslušný údaj v popise
skutku 1/ výroku rozsudku.
18
V kontexte oboch vyššie uvedených okolností teda platí, ţe obţalovaný ako konateľ
obch. spol. T. s.r.o. mal potvrdzovať dodávky prác a zariadenia svojej vlastnej firme (A.),
teda sám sebe. V prospech firmy A. mali byť uhrádzané aj prostriedky, ktorých návratnosť
voči ich poskytovateľovi mala byť garantovaná záručnými listami V..
Tieto okolnosti nespochybňujú moţnosť výkonu prác a faktického vybudovania
príslušnej prevádzky, v rámci ţalovaného skutku je však relevantné spätné uhrádzanie dlhu
investora (T. s.r.o.), ktorý mal vzniknúť v rozsahu prvotného prefinancovania realizácie
projektu, a to voči potenciálnemu poskytovateľovi dotknutých finančných prostriedkov, t.j.
danosť podvodného úmyslu vo vzťahu k tejto spätnej úhrade. Ako uţ v kontexte uvedenej
okolnosti bolo uvedené, otázku podvodného úmyslu nemoţno mechanicky stotoţniť s otázkou
fiktívnosti, resp. fingovania úverových garancií.
Primárne sa teda v ďalšom konaní bude potrebné vysporiadať s popísanou okolnosťou.
Len v prípade dostatku dôkazných podkladov pre konštatáciu podvodného úmyslu,
smerujúceho k nesplneniu zmluvných záväzkov na úhradu prostriedkov, ktoré mali byť
vynaloţené na financovanie predmetného projektu z cudzích zdrojov, bude potom potrebné
prikročiť k riešeniu vyššie uvedenej otázky určenia osoby poškodeného.
Treba dodať, ţe súčasťou odôvodnenia rozsudku musí byť i náleţitá špecifikácia
pouţitej právnej kvalifikácie so zameraním na základné pravidlo o časovej účinnosti
Trestného zákona, vyplývajúce z Čl. 50 ods. 6 Ústavy, teda na ustanovenie § 2 ods. 1 súčasne
účinného Trestné zákona. V tejto súvislosti je potrebné objasniť, či bol pouţitý Trestný zákon
účinný v čase spáchania činu, alebo neskorší zákon (resp. iné znenie toho istého zákona
s časovou špecifikáciou nadobudnutia účinnosti tohto znenia), a to vo vzťahu k príslušnému
ustanoveniu osobitnej časti.
K bodu 2/ výroku rozsudku
Opäť je potrebné konštatovať pochybnosť o správnosti skutkových zistení, vyplývajúcu
z popisu skutku vo výroku napadnutého rozsudku, a taktieţ v dôsledku absencie úvah,
ktorých sa súd pri hodnotení dôkazov (len obsahovo parciálne a bez vzájomných súvislostí)
spravoval.
19
Pochybnosti takto budí konštatácia nevyvíjania činnosti, ktorú obţalovaný deklaroval
v ţiadosti o poskytnutie úveru na strane jednej, a súčasne potvrdenie čerpania sumy
39 105 200 Sk (z celkovej sumy úveru 48 mil. Sk) v súlade s podmienkami úveru
na dohodnutý účel, na strane druhej.
S tvrdením o nevyvíjaní obchodnej činnosti (v kontexte čerpania úveru vyššie
uvedeným spôsobom a z tohto hľadiska vo vzťahu k danosti podvodného úmyslu) sa potom
súd nevysporiadava ani v príslušnej časti odôvodnenia rozsudku (č.l. 26), rovnako ani
s obranou, ktorú obţalovaný prezentoval uţ pri výpovedi v prípravnom konaní (č.l. 147),
čítanej na hlavnom pojednávaní, a ktorej sa v podstate pridŕţa vo svojom odvolaní. To stavia
rozsudok do pozície nepreskúmateľnosti.
V súvislostiach skutku v bode 2/ (ako je uţ uvedené vyššie) je potrebné poukázať
na niektoré okolnosti, ktoré po dôkaznom doplnení konania môţu súdu prvého stupňa
napomôcť pri vysporiadaní sa s právne relevantnými skutočnosťami (čo krajský súd
v napadnutom rozsudku aj v prípade tohto skutku činí len prevzatím rámcovo strohého
odôvodnenia obţaloby do vlastného odôvodnenia).
Úmysel realizovať projekt, ktorý bol podkladom úveru je spochybnený spôsobom
čerpania úveru a pouţitia časti jeho prostriedkov, ako je to sumarizované v správe audítora
(vyţiadanej v konkurznom konaní) na čl. 1877–8.
V nadväznosti na uvedené je potrebné výsluchom zástupcu V. (a ak to bude
na zistenie príslušnej okolnosti potrebné aj výsluchom zástupcu postupníka pohľadávky
z poskytnutého úveru – P. a.s.) a vyţiadaním písomnej správy overiť,
či skutočne došlo k zaplateniu istiny prvého úveru, čerpaného v r. 1996 vo V. (10 mil. Sk –
skutok 5 výroku rozsudku) z druhého úveru (dotknutý skutok v bode 2/ výroku rozsudku),
a to v rozsahu celkovo 3,75 mil. Sk. Taktieţ, ako k tomu došlo z hľadiska bankovej kontroly
dodrţania účelu úveru pri platbách z príslušného účtu v zmysle dodatku č. 1 k úverovej
zmluve č.X. (č.l. 1412).
Z výsluchu Dr. M. (č.l. 1314) totiţ vyplýva, ţe časť istiny, ktorá bola uhradená (v sume
3 938 541 Sk) zodpovedá čiastke, čerpanej z vkladového účtu (záručného vkladu) spoločnosti
T. (jedna z garancií pôvodného úveru). To ale z hľadiska výšky tejto čiastky nezodpovedá
20
záruke úveru podľa čl. II. a čl. V bod 2. zmluvy o vkladovom účte
zo 4. júna 1996 (č.l. 2029), ktorá predstavuje len 350 000 Sk. Ak skutočne došlo
k čiastočnému splateniu istiny prvého úveru čerpaním druhého poskytnutého úveru,
zrazených zo záručného vkladu bolo (nad rámec vyššie uvedenej sumy 3, 75 mil. Sk) len
188 541 Sk, ako to tvrdí aj odvolateľ (k tomu pozri údaje, uvedené v dovolaní na č.l. 2580
ods. 5, kde je suma 3,75 mil. Sk označená ako „vlastné zdroje“).
Pokiaľ ide o spoločnosť P. R. G., a faktúru na nákup strojov v hodnote 12 305 175 Sk,
táto suma bola z úveru uhradená 23. januára 1997 (č.l. 1654), pričom
na základe storna časti objednávky (výpoveď sv. L. a doklady na č.l. 1076 a 1077, a najmä
1078) bola obţalovanému uţ 28. januára 1997 vrátená suma 8 mil. Sk.
Obţalovaný v odvolaní poukazuje na v tomto smere rozpornú výpoveď
sv. L. (č.l. 1062), ktorý uvádza ako dátum výberu peňazí z účtu f. P.
27. január 2007, ale ako dátum vyplatenia prostriedkov v hotovosti obţalovanému
aţ 28. január 2008 (čo má spochybňovať nadväznosť dokladovania údajnej platby za ţeriavy
na faktické vrátenie prostriedkov obţalovanému v hotovosti zo strany P. R. G.).
Preto je potrebné výsluchom menovaného (sv. L.) potvrdiť, či išlo o dátum
zodpovedajúci výdavkovému pokladničnému dokladu, teda 28. január 1997.
Ak obţalovaný prakticky súbeţne s čerpaním úveru časť objednávky preplatenej podľa
faktúry na konkrétny účel (nákup drevospracujúcich strojov) stornoval v hodnote (podľa
finančného vyjadrenia) aţ dvoch tretín, nesvedčí to o jeho zámere realizovať projekt,
zameraný a úverovaný na rozvoj drevospracujúcej výroby.
Čo sa týka nákupu mostových ţeriavov od spoločnosti D., je zrejmé, ţe ţeriavy
skutočne neboli z právneho hľadiska súčasťou nehnuteľnosti, ktorej nákup bol financovaný
z úveru, ako je to namietané v odvolaní. Svedčí o tom okrem znaleckého posudku ku kúpnej
zmluve i záloţná zmluva č. 2 z 13. marca 1998, podľa ktorej sú dva elektrické mostové
ţeriavy zaloţené v prospech V. na zábezpeku dotknutého úveru ako hnuteľné veci (č.l. 2104),
pričom predmetná nehnuteľnosť je zaloţená osobitne (záloţná zmluva z 20. decembra 1996 –
č.l. 2098).
21
Pokiaľ ide o podkladový expertízny posudok banky k záloţnej zmluve, zmieňuje sa síce
o ţeriave ako o zvláštnej výbave objektu (č. 794) avšak predmetom ohodnotenia nebolo
technologické zariadenie objektu (č.l. 792).
Vo vzťahu k tejto okolnosti však vykonané dôkazy vyznievajú v tom smere, ţe vo
vzťahu k P.T. išlo len o formálno – právny stav, fakticky bol odpredaj nehnuteľnosti firme
T. vedením PD vnímaný ako prevod predmetnej haly aj so ţeriavmi (výpoveď predsedu
druţstva M. a podpredsedu Š..
Kúpa ţeriavov bola obţalovaným dokladovaná tak, ako je to uvedené vo výroku
rozsudku (faktúra firmy D. X. -č.l. 843 a príjmový a výdajový doklad z 31.decembra.1997 –
č.l. 844). Tento odpredaj však popiera ako vtedajší majiteľ a konateľ tejto spoločnosti K., tak
aj predchádzajúci majiteľ a konateľ D. a nie je dokladovaný zmluvne.
Ako vyplýva z výpovede naposledy uvedeného svedka a tieţ účtovníčky f. T. V.,
obţalovaný bol aktívne zapojený do činnosti f. D. a disponoval aj jej pečiatkou, pričom po
prerušení spolupráce s uvedenou spoločnosťou a jej odchádzajúcim konateľom D. (jún 1997)
nevrátil pečiatku s označením „D. spol. s r.o., prevádzka Z. M.“, s ktorou naďalej disponoval.
Práve takouto pečiatkou sú označené kritické doklady o údajnej kúpe, resp. predaji (faktúra
a doklady o hotovostnej platbe, ako sú uvedené vyššie).
Na základe týchto dokladov firma T. mohla vystupovať ako právny vlastník
aj pri neskoršom (horeuvedenom) zaloţení ţeriavov v prospech V. v r. 1998 ( nemohli byť
zaloţené stroje od f. P. G. v rozsahu stornovanej objednávky) a zároveň nimi mohlo byť
dodatočne deklarované vrátenie a údajné opätovné pouţitie sumy 8 mil. Sk k dátumu 31.
decembra 1997 (pozri aj správu audítora na č.l. 1877), ku ktorému (vráteniu) však podľa
listinných dôkazov fakticky došlo uţ 28. januára 1997.
Ţeriavy nemohli byť v dokladmi prezentovanom čase firmou D. odpredané, nakoľko
táto v tomto čase nebola ich vlastníkom. Aj keď ich pôvodne v r. 1995 zakúpila
od P.T. (zmluva z 15. marca 1995 na č.l. 1197-8), 5. decembra 1995 došlo k odstúpeniu od
zmluvy (sv. O., doklad na č.l. 1186).
22
Ak obţalovaný v podanom odvolaní tvrdí, ţe o odstúpení od zmluvy nevedel, o opaku
svedčí doklad o jeho účasti na rokovaní s P.T. (priamo za f. D.) z 11. januára 1996, týkajúcom
sa nárokov f. D. voči P.T. na úhradu zhodnotenia ţeriavov ich medzitýmnou opravou,
a to práve v nadväznosti na odstúpenie od kúpnej zmluvy (č.l. 1201). Tento nárok bol potom
uplatňovaný súdne (č.l 1201, 1203-5).
K tejto otázke je ešte potrebné dodať, ţe výrok rozsudku pri skutku v bode 2/ konštatuje
ako skutkové zistenie, ţe Ing. D. sumu 3 394 800 Sk v hotovosti firme D. vyplatil, pričom ale
bolo zistené, ţe (obsahovo) táto spoločnosť nebola na dodávke, fakturácii a prevzatí
prostriedkov účastná. Táto formulácia je sama–osebe vnútorne rozporná.
Vo vzťahu ku fakturácii a preplateniu sumy 5,5 mil. Sk za tvrdenú dodávku dreva firme
A. je potrebné ku odvolacím námietkam (obţalovaný nikdy nebol spoločníkom spoločnosti
s ručením obmedzeným s týmto obchodným menom) uviesť to isté, čo u skutku v bode 1/. Ide
o obţalovaného ako fyzickú osobu s obchodným menom Ing. J. D. – A. (ako to vyplýva aj so
správy daňového úradu na č.l. 1251 a výpisu zo ţivnostenského registra na č.l. 2405).
Ako uţ bolo uvedené, obţalovaný uţ v prípravnom konaní (výsluch z 21. októbra 2003
na č.l. 147), rovnako potom v podanom odvolaní tvrdí, ţe projekt, na ktorý bol čerpaný
predmetný úver, nemohol byť realizovaný (a teda obţalovaným predpokladaná činnosť
vyvíjaná) v dôsledku okolností, nastalých aţ po poskytnutí úveru, čo teda malo ex post
po jeho čerpaní znemoţniť obţalovaným pôvodne zamýšľané riadne splatenie tohto úveru.
Ide o vyhlásenie konkurzu na majetok P.T. v r. 1997 a následné neposkytnutie súčinnosti so
strany druţstva voči S., a.s., závod N., konkrétne neodovzdanie dokumentácie ku plynovej
prípojke, nachádzajúcej sa v objekte PD. To vyvolalo nemoţnosť plynofikácie kotolne, ktorá
bola súčasťou kupovaného objektu a bez ktorej nebolo moţné spustiť výrobu, predpokladanú
projektom.
Túto obranu odôvodnenie rozsudku pri rekapitulácii obsahu výpovedí obţalovaného
neodráţa a ani vo zvyšku svojho obsahu na ňu nijako nereaguje.
V ďalšom konaní sa teda s ňou (touto obranou) bude v kontexte uţ vykonaných,
eventuálne novovykonaných dôkazov potrebné vysporiadať.
23
K odvolacím námietkam obţalovaného je ešte potrebné dodať, ţe úverovým dlţníkom
skutočne nie je obţalovaný ako fyzická osoba a úver mala splácať právnická osoba – T. s.r.o.
To však nič nemení na trestnoprávnej zodpovednosti obţalovaného, pokiaľ
za právnickú osobu právne a fakticky konal v tomto rozsahu sa to týka aj škody ako
zákonného znaku trestného činu (iný je právny reţim majetkovej zodpovednosti za spôsobenú
škodu, nakoľko nárok na jej náhradu nie je z hľadiska hmotnoprávneho podkladu tohto
nároku upravený Trestným zákonom).
V nadväznosti na vyššie uvedené tieţ platí, ţe poškodeným je pri trestnom čine ten,
komu bola dotknutým činom v čase jeho spáchania fakticky spôsobená (v tomto prípade
majetková) škoda, a táto osoba má byť i označená v popise skutku vo výroku rozsudku
(v prejednávanej veci prichádza do úvahy len V. a.s.). O právnom nástupcovi poškodeného
(univerzálnom alebo singulárnom) je z hľadiska nároku na náhradu škody, uplatňovaného
v adhéznom konaní, potrebné rozhodnúť v príslušnej (následnej) časti výroku rozsudku (tohto
výroku, teda výroku o v konaní uplatnenom nároku na náhradu škody sa týka vo vzťahu
ku všetkým prejednávaným skutkom záverečná časť odôvodnenia tohto uznesenia).
V konečnom dôsledku, i tu platí potreba odôvodniť právnu kvalifikáciu i z pohľadu
Trestného zákona v jeho konkrétnom znení (teda zákona účinného v čase spáchania činu,
alebo v prípade výhodnosti pre páchateľa zákona v neskôr účinnom znení).
K bodu 3/ výroku rozsudku
Tu priamo z popisu skutku vo výroku rozsudku vyplýva neúplnosť skutkových zistení,
ohľadom ktorej je potrebné prisvedčiť obsahu odvolania.
Ak má trestnosť činu spočívať v marení konkurzného konania uvedením nepravdivých
údajov v zozname aktív a pasív, nemôţe byť táto okolnosť vo výroku rozsudku špecifikovaná
len tak, ţe časť pohľadávok (uvedených v zozname aktív a pasív, ktorý obţalovaný predloţil
pri návrhu na vyhlásenie konkurzu), bola uţ dlţníkmi uhradená ešte pred podaním tohto
návrhu.
Bliţšia identifikácia a kvantifikácia týchto pohľadávok nie je uvedená ani v odôvodnení
rozsudku, čo činí jeho príslušnú časť (vo vzťahu k bodu 3/) nepreskúmateľnou.
24
Zároveň je potrebné vysporiadať sa s obranou obţalovaného, prezentovanou uţ vo
výpovedí z 22. októbra 2003 a rozvinutou v podanom odvolaní.
Je predovšetkým potrebné vypočuť na hlavnom pojednávaní ako svedka správcu
konkurznej podstaty Ing. J. C., aby sa vyjadril k zoznamu aktív a pasív, ktorý
bol pripojený k návrhu na vyhlásenie konkurzu 16. novembra 1998 obţalovaným (tento
zoznam je totiţ konkrétne označený vo výroku rozsudku v bode 3/), najmä k dátumu,
ku ktorému bol zoznam zostavený, a či má táto okolnosť (ak išlo o 31. júl 1998) vplyv
na nesúlad údajov v uvedenom zozname so stavom úhrady pohľadávok v čase podania návrhu
na vyhlásenie konkurzu. Výsluch je tieţ potrebný ku čestnému prehláseniu o stave majetku
k 30. októbru 1998 (č.l. 859), ktoré malo byť (podľa odvolacieho tvrdenia) obţalovaným
4. decembra 1998 správcovi podpísané ako nevyplnené (následne doklady na č.l. 860-867,
označené ako „bilancia“ a datované 9.12.1998 sú z hľadiska v nich zachyteného obdobia
označené ako „júl 98“).
Po tomto doplnení dokazovania (a eventuálne na základe jeho výsledkov aj ďalšieho
novovykonaného) sa bude potrebné vysporiadať so všetkými okolnosťami významnými pre
rozhodnutie, a to aj z hľadiska pouţitia časovo konkretizovanej právnej kvalifikácie.
Ku skutku v bode 4/ výroku rozsudku
Neúplnosť skutkových zistení tu spočíva v nešpecifikovaní dátumu a spôsobu vyzvania
na vrátenie rozmetacej píly zo strany prenajímateľa (P. a.s.) voči nájomcovi T. s.r.o.), ako aj
dátumu a spôsobu odmietnutia zo strany obţalovaného prenajímateľovi oznámiť, kde sa ním
poţadovaná píla nachádza. Oba tieto prvky prejavu vôle dotknutých osôb (výzva a vrátenie,
resp. odmietnutie) sú len ako zovšeobecnelé označenie súčasťou popisu skutku.
Uvedené okolnosti totiţ zakladajú trestnosť ţalovaného skutku ako trestného činu
sprenevery, nakoľko ich zavŕšením (odmietnutím vydania a zatajením veci) má byť vyjadrený
úmysel obţalovaného si túto vec trvale prisvojiť, ako keby bol jej vlastníkom.
Aby o uvedených skutkových zisteniach (zároveň o ich naznačenom upresnení)
nevznikli pochybnosti, je potrebné v odôvodnení rozsudku prezentovať úvahy, na základe
ktorých boli tieto zistenia z vykonaných dôkazov (výsluchov a listinných dôkazov) odvodené.
25
V terajšej podobe (č.l. 27 rozsudku v nadväznosti na rekapituláciu obsahu výpovedí svedkov
S. a V. a na výpočet listinných dôkazov na č.l. 22 a 23 rozsudku) nepredstavujú tieto úvahy
dostatočné vysporiadanie sa s okolnosťami významnými pre rozhodnutie a na ich základe nie
je rozsudok preskúmateľný.
Vyššie uvedené sa týka aj okolností uvedených vo výpovedi obţalovaného
z 11. júna 2003 a opakovaných v odvolaní, v rámci čoho menovaný popiera, ţe by odmietol
dať prenajímateľovi informácie o mieste, kde sa píla nachádza.
K ďalším odvolacím námietkam je potrebné uviesť nasledovné:
Aj keď píla nebola prenajatá obţalovanému osobne (ale právnickej osobe, ktorej bol
štatutárnym zástupcom, teda T. s.r.o., ktorá bola aj povinná platiť leasingové splátky), jeho
trestnoprávna zodpovednosť je daná, pokiaľ z titulu svojej funkcie rozhodol, ţe napriek
odstúpeniu od zmluvy a výzve na vrátenie veci, adresovanej prenajímateľom nájomcovi,
nebude firme P. táto píla vrátená.
Ak je totiţ účastníkom zmluvného majetkového vzťahu právnická osoba, nesie
trestnoprávnu zodpovednosť ten, kto v jej mene, resp. za ňu v rámci svojho postavenia
v štruktúre právnickej osoby právne a faktický koná.
Namietaná nesprávnosť označenia ukončenia platenia leasingových splátok
ako bezdôvodného má skutočne reálny podklad vo vyhlásení konkurzu na majetok
spoločnosti T. s.r.o., čo bolo obrazom stavu jej insolventnosti. Na podstatu trestnosti
ţalovaného činu to však nemá vplyv, nakoľko táto (trestnosť) môţe byť zaloţená
aţ na prestanie so splácaním nadväzujúcim konaním obţalovaného, ako je to popísané vyššie
(odmietnutie vydania a zatajenie veci).
Pokiaľ ide o namietanú formuláciu vo výpovedi sv. S. o zaistení píly správcom,
v nadväznosti na svedeckú výpoveď Ing. C. a listinné dôkazy (ako zoznam neodovzdaného
majetku úpadcu na č.l. 892), je zrejmé, ţe nešlo o fyzické zaistenie,
len o zahrnutie veci do konkurznej podstaty, a o pôvodný predpoklad správcu, ţe píla
podlieha záloţnému právu, zmluvne zriedenému v prospech V..
26
Na odvolanie je potrebné reagovať v ďalšom konaní výsluchom exekútora
Mgr. R. G. ako svedka na okolnosť, či v rámci ním vedenej exekúcie bola zahrnutá do súpisu
hnuteľných vecí predmetná píla (údaje o konaní na č.l. 1900), a ak áno, kde
sa fyzicky nachádzala ako s ňou bolo exekútorom naloţené.
Vo vzťahu k označeniu poškodeného v popise skutku (a tieţ odôvodnení pouţitia
časovo konkrétnej právnej kvalifikácie) platí to, čo je uvedené v časti odôvodnenia tohto
uznesenia, týkajúcej sa bodu 2/ výroku rozsudku. V zmysle uvedeného má byť poškodený
vo výroku o vine označený obchodným menom v čase dokonania činu (vzniku škody),
aktuálnym (terajším) obchodným menom má byť označený vo výroku, týkajúcom
sa uplatneného nároku na náhradu škody.
Čo sa týka škody, pri trestnom čine sprenevery nie je (v posudzovanej situácii) jej výška
totoţná s neuhradeným zvyškom leasingových splátok (5 zo 16). Má ísť o celú hodnotu veci
v čase jej prisvojenia si páchateľom, odvodenú od pôvodnej predajnej ceny. Keďţe však
odvolanie podal len obţalovaný, nie je ďalšie dokazovanie v tomto smere v dôsledku
uplatnenia zákazu „reformatio in peius“ v zmysle § 264 ods. 2 Tr. por. aktuálne.
Ku skutku v bode 5/ výroku rozsudku
Potreba ďalšieho dokazovania, zameraného na overenie správnosť skutkových zistení
(a to aj v súvislosti s uplatnenými odvolacími námietkami) sa tu prekrýva s dôkaznými
pokynmi zadanými pri skutku v bode 2/, ktoré sa takto dopĺňajú.
Obţalovaný totiţ argumentuje, ţe časť čerpaného úver, pokrývajúca nákupnú cenu
predmetnej píly, bola spoločnosťou T. zaplatená, resp. aj časť úveru v širšom rozsahu, a to
platbami vo výške 2,5 mil. Sk, 1,25 mil. Sk a 188 541 Sk.
Pri posudzovaní podvodného úmyslu vo vzťahu k zaplateniu úveru v rozsahu
predmetnej čiastky (pripadajúcej na časť fakturovanej sumy zodpovedajúcej cene píly) je však
relevantné posúdenie zdrojov dotknutých úhrad (ktoré je potrebné overiť, resp. identifikovať
spôsobom uvedeným v časti odôvodnenia tohto uznesenia týkajúcej sa skutku v bode
2/ výroku rozsudku).
27
Platba, resp. odpísanie sumy zo záručného vkladu samotnou bankou je len následkom
neplnenia splátkových povinností klienta v zmysle č.l. V bod 2. zmluvy o vkladovom účte
zo 4. júna 1996 (č.l. 2029), a to len do moţnej výšky 350 000 Sk, viaţucej sa ako garancia
na celú sumu úveru, teda 10 mil. Sk s príslušenstvom (v tomto prípade bolo zrazených
188 541 Sk). Bez zriadenia záručného vkladu sa pritom úver ako celok nedal získať.
Vo vzťahu k sume 3,75 mil. Sk je potrebné (ako je to uvedené vyššie) zistiť, či ide
o úhradu z úveru poskytnutého zo strany V. na základe zmluvy č. X.. Takáto úhrada potom
môţe byť povaţovaná len za následnú náhradu škody, spôsobnej konaním obţalovaného pri
skutku v bode 5/. Úver, z ktorého došlo k úhrade, bol totiţ poskytnutý aţ v decembri 1996,
pričom účelom tohto úveru nebolo splácanie predchádzajúceho úveru. To platí bez ohľadu
na okolnosť, či tento následný úver (skutok 2) bol vylákaný podvodne alebo nie.
K ďalším odvolacím námietkam:
Súčasťou podnikateľského zámeru zo 4. marca 1996 je naozaj zakúpenie predmetnej
píly od spoločnosti D. (nie kúpna zmluva-č.l. 2040). K nákupu potom došlo aţ na základe
faktúry z 13. mája 1996 a k úhrade prevodným príkazom zo 6 júna 1996 (čomu zodpovedá
i výpoveď Ing. D.).
Je pravdou, ţe obţalovaný nebol jediným konateľom f. T. s.r.o. v čase podpisu úverovej
zmluvy (bol ním aj predseda P.T.), avšak úverovú zmluvu č. X. dňa 30. mája 1996 a následne
aj záloţnú zmluvu č. X. (konkrétne aj vo vzťahu k dotknutej píle) dňa 15. októbra 1996 (uţ
ako jediný konateľ) podpísal, aj keď rovnako podpisoval uţ 17. apríla 1996 leasingovú
zmluvu, týkajúcu sa tejto píly, vtedy podpísal aj jej preberací protokol (č.l. 1441), čomu
z jeho strany predchádzal podpis rovnako datovenej kúpnej zmluvy (č.l. 1444), ktorou pílu
previedol v mene spoločnosti T. na f. P..
K naposledy uvedenému prevodu vlastníctva tu vzhľadom na nepochybnú
dobromyseľnosť kupujúceho došlo bez ohľadu na oprávnenosť prevodu majetku (podľa
časovo aktuálneho stavu) firmy D. obţalovaným ako konateľom firmy T., keďţe ide o kúpnu
zmluvu uzavretú podľa § 409 a nasl. Obchodného zákonníka, na ktorú
sa vzťahujú účinky podľa § 446 tohto zákona. Z trestnoprávneho hľadiska je podstatné
konanie obţalovaného, svedčiace o uvádzaní poškodeného (V.) do omylu, resp. utvrdzovaní
28
v ňom ešte v októbri 1996 pri podpise záloţnej zmluvy, pri ktorom si mal obţalovaný
zaloţenie píly (firmou T. ako vlastnej, hoci len prenajatej od f. P. ako jej vlastníka) nevšimnúť
(ako to tvrdí v odvolaní).
Je pritom zrejmé, ţe efektívnosť ekonomického vyuţitia prevádzky nepostačovala
na úhradu úverového zaťaţenia, ktoré bolo z hľadiska rozmetacej píly zdvojené (kúpou píly
na úver, nasledujúcou po jej prenájme v rámci leasingu, spojeného s finančným zaťaţením
obdobným úverovému).
Je ešte potrebné dodať, ţe platba bola z úverových prostriedkov vykonaná
v rozsahu ceny píly navýšenej o DPH (spolu s ostatnými nakupovanými vecami). Výške
škody uvedenej vo výroku rozsudku zodpovedá len cena píly bez DPH, na čo sa však i tu
vzťahuje zákaz v zmysle § 264 ods. 2 Tr. por.
V konečnom dôsledku, právna kvalifikácia (navyše zmenená oproti obţalobe) musí byť
i tu odôvodnená v kontexte pouţitia zákona v časovom konkrétnom znení.
Ku skutku v bode 6/ výroku rozsudku
Pochybnosti o správnosti skutkových zistení sú v tomto prípade vyvolané tým, ţe popis
skutku vo výroku rozsudku konštatuje uzavretie zmlúv na bezúčelový úver, čím malo byť
obţalovaným ako obchodným zástupcom umoţnené získať uvedený úver tomu, o kom
obţalovaný vedel, ţe nespĺňa podmienky určené na jeho poskytnutie.
Z odôvodnenia rozsudku na č.l. 24, teda rekapitulácie obsahu svedeckých výpovedí
(K., K., S.), odkazu na svedecké výpovede (K., Z., L.) a uvedenia dátumu úmrtia J. M. podľa
úmrtného listu však vyplýva, ţe úvery boli obţalovaným fingované, bez ich skutočného
poskytnutia klientom, len formálne a s nesprávnymi údajmi evidovaným v zmluvách
a v sprievodných dokumentoch.
Takéto dôkazné informácie by nezodpovedali pouţitej právnej kvalifikácii, resp. jej
zodpovedajúcej právnej vete, ale uvedeniu poškodeného (P. F. s.r.o.) do omylu na jeho škodu,
ktorej (škode) zodpovedá prospech obţalovaného vo výške 30 000 Sk (bez ohľadu na
čiastkovú následnú náhradu škody).
29
Keďţe obţalovaný faktické neuzavretie zmluvy a neposkytnutie prostriedkov
vo všetkých troch prípadoch popiera (čo je aj podstatou ním podaného odvolania), bude
potrebné svedkov K. a K. na hlavnom pojednávaní vypočuť za prítomnosti obţalovaného
a eventuálne ho aj so svedkami konfrontovať (ak neodmietne účasť na hlavnom pojednávaní
alebo účasť, resp. výpoveď v rámci konfrontácie).
Aţ potom bude moţné vysporiadať sa so skutočnosťami významnými pre rozhodnutie
v súlade s výsledkami (eventuálne na základe novozískaných okolností aj doplneného)
dokazovania, čo sa v prípade odsudzujúceho výroku týka i právnej kvalifikácie skutku.
Pokiaľ ide o výrok napadnutého rozsudku o uplatnených nárokoch na náhradu škody,
tento neobstojí z hľadiska v rozsudku obsiahnutého odôvodnenia. Potreba ďalšieho
dokazovania sa totiţ nemôţe týkať výšky škody, ktorá je ako zákonný znak trestného činu
zistená súdom a konštatovaná v rámci popisu jednotlivých skutkov.
Táto škoda (zistená v prejednávanej veci súdom pri jednotlivých skutkoch) z hľadiska
hmotnoprávneho podkladu nároku na jej náhradu zodpovedá tzv. skutočnej škode (§ 442
ods. 1 Občianskeho zákonníka). V adhéznom konaní je moţné uplatňovať i ušlý zisk v zmysle
uvedeného ustanovenia (podľa súčasnej úpravy Trestného zákona je uţ aj súčasťou škody
ako zákonného znaku trestného činu), z hľadiska takto uplatneného nároku by
(s odôvodnením potreby ďalšieho dokazovania) v prejednávanej veci obstál len výrok
o odkázaní poškodeného na konanie o občianskoprávnych veciach so zvyškom jeho nároku.
Bude teda povinnosťou krajského súdu po zrušení rozsudku vec v potrebnom rozsahu
znovu prejednať, po vykonaní úkonov nariadených odvolacím súdom (uvedených vyššie
a eventuálne aj ďalších úkonov podľa okolností priebehu konania) opätovne rozhodnúť,
a svoje rozhodnutie i náleţite v jeho písomnom vyhotovení odôvodniť.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 26. apríla 2011
JUDr. Peter K r a j č o v i č, v.r.
predseda senátu
30
Vyhotovil: JUDr. Libor Duľa
Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková