Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2To/12/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v trestnej veci proti obţalovanému J.

D. pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. v znení účinnom

do 1. januára 2006 a iné na neverejnom zasadnutí 26. apríla 2011 v Bratislave o odvolaní

obţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 11. júna 2009, sp.zn. , takto

rozhodol:

Podľa , v znení účinnom do 1. januára 2006

sa napadnutý rozsudok z r u š u j e.

Podľa sa vec vracia súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom

rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Nitre (ďalej len krajský súd) rozhodol tak,

ţe obžalovaný Ing. J. D. sa uznáva za vinného, že:

1/

ako konateľ firmy T. spol. s.r.o., M., T., IČO: X., v úmysle získať finančné prostriedky

formou úveru pod zámienkou dostavby závodu na spracovanie dreva začal rokovať

so zástupcami spoločnosti F. S.r.l., H., P., pričom na základe následných dohovorov a

prísľubu zástupcov firmy F., ţe úver zabezpečia z Talianskej banky, dňa 10.júna 1998 zaslal

Ing. D. na adresu tejto spoločnosti faxovú ţiadosť o dodávku prác a technologického

zariadenia v čiastke 9 000 000,- CHF na výstavbu nového závodu na výrobu dreva v T.,

v ktorej je uvedené, ţe úver bude zabezpečený bankovou zárukou V., a.s. pobočka N.,

financovanie týchto prác a technologického zariadenia malo byť zabezpečené

2

prostredníctvom úveru, ktorý mal byť Ing. D. poskytnutý z banky B. di B. V., T. a tento mala

sprostredkovať podľa predchádzajúcich dohovorov spoločnosť F. S.r.l.,

následne Ing. D. obdrţal od spoločnosti F. list zo dňa 14.augusta 1998 adresovaný V.

a.s. pobočka N., ktorý mal odovzdať tomuto bankovému subjektu a v ktorom je uvedené,

ţe ručiteľom úveru z Talianskej banky bude V., a.s. pobočka N., avšak tento list Ing. D. nikdy

do V., a.s. neodovzdal, pretoţe si bol vedomý toho, ţe by takéto záruky od V., a.s. nebol

dostal a i napriek tejto skutočnosti, dňa 18.augusta 1998 zaslal faxom do spoločnosti F., S.r.l.

P. fiktívnu zmluvu o uzavretí budúcej zmluvy č. X. zo dňa 18.augusta 1998, ktorá mala byť

uzavretá medzi V., a.s. pobočka N. v zastúpení Ing. V. K. a firmou T. spol. s.r.o., M., T.

v zastúpení Ing. J. D. a dňa 26. augusta 1998, na základe nepravdivých skutočností uvedených

zástupcom spoločnosti F. S.r.l. Ing. J. D. bola uzatvorená Obchodná dohoda - zmluva číslo X.

a zmluva na prácu číslo X., kde bola ako investor uvedená v týchto zmluvách firma T.

spol. s.r.o. T. v zastúpení Ing. D., generálny dodávateľ firma F. S.r.l.

V., X. - B. -I. v zastúpení Dr. L. M. a hlavný subdodávateľ firma A. spol. s.r.o., Z. M., ul. X.

v zastúpení M. L., ktorej majiteľom bol Ing. J. D., pričom v týchto zmluvách

je opäť nepravdivo uvedené, ţe ručiteľom poskytnutého úveru bude V., a.s. pobočka N., a to

formou záručných listov vydaných v mene investora a v prospech hlavného dodávateľa firmy

F., na základe týchto zmlúv a dohovorov zriadil pre tento účel dňa 04.septembra 1998

Ing. J. D. vo V., a.s. pobočka Z. M. devízový účet č. X., kde majiteľom účtu bola T.

spol. s.r.o. T. a on bol jedinou osobou oprávnenou disponovať s týmto účtom, pričom na tento

účet mali byť peňaţné prostriedky z tohto úveru prevedené, následne dňa 07. septembra 1998

odoslal Ing. D. prostredníctvom zásielkovej sluţby D. do banky B. di B. V., T. potvrdené

fiktívne záručné listy č. X. V., a.s. pobočka N. v celkovej sume 9000000,- CHF zo dňa

3. septembra 1998 spolu s fiktívnym súhlasom V., a.s. pobočka N. zo dňa 04.septembra 1998

na uvoľnenie finančných prostriedkov na devízový účet č. X., a tieto boli odoslané

Ing. D. jednoznačne za účelom uvoľnenia finančných prostriedkov hoci vedel, ţe takéto

záruky mu V., a.s. pobočka N. nebola nikdy poskytla, nakoľko v tomto čase zo strany Ing. D.

nedochádzalo ku splácaniu poskytnutých predchádzajúcich úverov, ktoré mal vo V., a.s.,

pobočka N. a to v celkovej výške 56 000 000 Sk, po obdrţaní týchto fiktívnych listín B. di B.

V., T. zaslala faxom tieto listiny do V., a.s. B. za účelom potvrdenia pravosti podpisov na

týchto záručných listoch, pričom V., a.s. B. bolo ţiadateľovi oznámené, ţe tieto listiny sú

falošné a takéto záručné listy a ani súhlas na uvoľnenie finančných prostriedkov neboli nikdy

V., a.. vydané, následne na základe týchto zistení nedošlo k prevedeniu finančných

prostriedkov z banky B. di B.B. V. T. na devízový účet firmy T. spol. s.r.o. T..

3

Týmto konaním sa Ing. D. pokúsil vylákať z B. di B. V., T. úver vo výške 9000000,-

CHF v prepočte podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska v celkovej sume 220 761

000,- Sk vediac, ţe úver nie je schopný splácať a taktieţ vediac, ţe záručné listy sú fiktívne.

Zmocnením sa uvedených peňazí na svojom účte by spôsobil B. di B. V., T. škodu

v celkovej výške 220. 761 000,- Sk, ( 7 327922,72 eur),

2/

ako majiteľ a konateľ T. spol. s.r.o. T., poţiadal dňa 16. októbra 1996 V., a.s. pobočka

N. o poskytnutie úveru vo výške 48 000000,- Sk, pod zámienkou nákupu nehnuteľnosti,

nákupu strojov a nákupu materiálových zásob, predmetný úver bol dňa 27. novembra 1996

úverovým výborom schválený a úver bol T. spol. s.r.o. T. aj poskytnutý na základe zmluvy

o úvere č. X. zo dňa 20.decembra 1996 a tento bol účelovo viazaný na nákup nehnuteľnosti

diagnosticko-opravárenského strediska, technológie, materiálových zásob a modernizáciu

kotolne, kde podmienkou poskytnutia úveru bolo predkladanie jednotlivých faktúr

na preplatenie a v ktorej sa zaviazal, ţe predmetný úver splatí podľa splátkového kalendára

do 31.decembra 2003, avšak nemal reálnu moţnosť tento úver splatiť, nakoľko nevyvíjal

činnosť, ktorú deklaroval vo svojej ţiadosti o poskytnutie úveru a ktorá činnosť by viedla

k deklarovanej produkcii firmy a následnému splácaniu úveru, pričom Ing. D. časť úveru vo

výške 39 105 200,- Sk pouţil v súlade s podmienkami úveru na dohodnutý účel a časť úveru

vo výške 8 894 800,- Sk čerpal na základe predloţených fiktívnych faktúr a to tým spôsobom,

ţe spoločnosť P. R. G. P. vystavila zálohovú faktúru Č. X. na sumu 12305 175,- Sk

na dodávku strojného zariadenia, táto bola uhradená z poskytnutého úveru, pričom z dôvodu

nezrealizácie časti objednávky, časť peňaţných prostriedkov bolo T. spol. s.r.o. vrátených

a tieto finančné prostriedky Ing. D. neoprávnene pouţil takým spôsobom, ţe vystavil fiktívnu

faktúru Č. X. zo dňa 16.decembra 1997 na dodávku dvoch elektrických mostových ţeriavovo

v celkovej sume 3 394800,- Sk, kde dodávateľom bola D. spol. s.r.o. prevádzka Z. M.

a odberateľom bola T. spol. s.r.o., Ing. D. vyplatil v hotovosti z týchto peňazí D. spol. s.r.o.

sumu 3 394 800,- Sk, a to na základe výdavkového pokladničného dokladu zo dňa

31.12.1997, pričom ale bolo zistené, ţe D. spol. s.r.o. nevystavoval a takúto faktúru, nedodala

T. spol. s.r.o. takéto ţeriavy, neprebrala peňaţné prostriedky za takúto faktúru, nevedie

vo svojom účtovníctve takúto faktúru a taktieţ bolo zistené, ţe predmetné ţeriavy boli

uţ uhradené z finančných prostriedkov z úverovej zmluvy Č. X. a to predloţením a

preplatením kúpno-predajnej zmluvy uzavretej medzi predávajúcim P. T. a kupujúcim T.

4

spol., s.r.o. T. v zastúpení Ing. J. D., tento si tieto peňaţné prostriedky ponechal pre svoju

potrebu a ani časť z týchto prostriedkov nepouţil na splatenie predmetného úveru, následne

Ing. J. D. ako majiteľ firmy A. spol. S.r.o. - Z. M., vystavil dve fiktívne faktúry Č. X. zo dňa

15. januára 1997 a Č. X. zo dňa 26.februára 1997 na dodávku ihličnatej drevnej hmoty

pre odberateľa T. spol. s.r.o. T. v celkovej sume 5 500000,- Sk, spoločnosť T. spol. s.r.o.

prostredníctvom Ing. D. tieto fiktívne faktúry uhradila firme A. spol. s.r.o. Z. M., a to formou

prevodných príkazov z horeuvedeného poskytnutého úveru, pričom bolo ale zistené,

ţe T., spol. s.r.o. T. neprevzala takýto materiál, nakoľko nie sú vykázané dodávky takéhoto

materiálu a Ing. J. D. - A. spol. s.r.o. nepreukázal vo svojom účtovníctve zaevidovanie

takýchto faktúr, pričom si Ing. D. opätovne ponechal tieto finančné prostriedky a pouţil ich

pre vlastnú potrebu a ani časť z týchto prostriedkov nepouţil na splatenie uvedeného úveru,

Ing. J. D. doposiaľ poskytnutý úver nesplatil a svojim konaním spôsobil S. a.s. B., ktorá

prevzala túto pohľadávku od V. B., a.s. na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa

22.decembra 1999, škodu v celkovej výške 48 000 000,- Sk, ( 1 593308,1 eur ),

3/

uznesením Krajského súdu v Bratislave pod spisovou značkou č. zo dňa

09.decembra 1998 bol vyhlásený konkurz na úpadcu T. spol., s.r.o. T., pričom správcom

konkurznej podstaty bol ustanovený Ing. J. C., nar. X., bytom V., L., Ing. D. pritom predloţil

pri návrhu na vyhlásenie konkurzu dňa 16. novembra 1998 v Bratislave aj doklady o majetku

a zoznam aktív a pasív, pričom bolo správcom konkurznej podstaty zistené ţe údaje o

zozname aktív a pasív sú nepravdivé, nakoľko bolo správcom konkurznej podstaty zistené, ţe

časť pohľadávok uţ bola Ing. D. dlţníkmi ešte pred návrhom na vyhlásenie konkurzu

uhradená, čiţe Ing. D. uviedol pri návrhu na vyhlásenie konkurzu nepravdivé údaje v

zozname aktív a pasív.

4/

ako konateľ T. spol. s.r.o. T. uzatvoril dňa 17.apríla 1996 so spoločnosťou P., a.s. D.,

B. leasingovú zmluvu Č. X. na predmet leasingu rozmetacia píla C 250 v.č. M000022172 v

nadobúdacej cene 780 620,- Sk s DPH, ktorá mala byt' splácaná štvrťročnými leasingovými

splátkami vo výške 50 031,- Sk, z ktorých splátok spoločnosť T. spol. s.r.o. T. uhradila

spoločnosti P., a.s. B. celkom jedenásť splátok, ďalšie splátky bezdôvodne prestala uhrádzať,

5

čím porušila základné podmienky leasingovej zmluvy Č. X. zo dňa 17.apríla 1996 v bode

Č. 7, rozmetaciu pílu C 250, v.č. M000022172 na vyzvanie spoločnosti P., a.s. B. nevrátila,

pričom Ing. J. D. im odmietol oznámiť, kam rozmetaciu pílu dal a tým svojim konaním

spôsobil spoločnosti G., a.s. B., B. (dňom 17.04.2000 prišlo k zmene obchodného mena

spoločnosti P., a.s. B. na G., a.s. a dňom prišlo k zmene obchodného mena

spoločnosti G., a.s. na G., a.s.) škodu vo výške 216912,- Sk, (7200,16 eur),

5/

ako konateľ T. spol. s.r.o. T. uzatvoril dňa 30.mája 1996 so V. a.s. pobočka N. zmluvu

o úvere Č. X., na základe ktorej bol tejto spoločnosti poskytnutý strednodobý rozvojový úver

v sume 10 000 000,- Sk na nákup technológie a materiálových zásob, následne dňa 06.júna

1996 v súlade s predmetnou úverovou zmluvou poţiadala T., spol. s.r.o. T. V., a.s. pobočka

N. o preplatenie faktúry Č. X. zo dňa 13.05.1996 na sumu 929 441,40,Sk vystavenou D., spol.

s.r.o. K. za dodávku strojov T. spol. s.r.o. T., kde podľa špecifikácie bola predmetom úhrady

aj platba za dodávku rozmetacej píly C 250 v.č. M000022172, ktorá faktúra bola V., a.s.

pobočka N., T. spol. s.r.o. T. preplatená, avšak rozmetaciu pílu mala T., spol., s.r.o. T.

v nájme uţ od 17. apríla 1996 na základe leasingovej zmluvy č. X. od spoločnosti P., a.s. B.,

ktoré skutočnosti úmyselne neboli V., a.s. pobočka N. oznámené, na základe čoho záloţnou

zmluvou č. X. zo dňa 15.októbra 1996 bolo na rozmetaciu pílu zriadené záloţné právo

v prospech V., a.s. pobočka N., následne T. spol. s.r.o. T. neplnila podmienky úverovej

zmluvy č. X. zo dňa 30.mája 1996, teda úver nesplácala, čo malo za následok dňa

09.decembra 1998 uznesením Krajského súdu Bratislava sp.zn. vyhlásenie

konkurzu na T. spol. s.r.o. T., čím V., a.s. pobočka N. spôsobil škodu vo výške 634650,- Sk,

( 21 066,52 eur ), ktorú pohľadávku na základe zmluvy o postúpení pohľadávky prevzala dňa

22.decembra 1999 S., a.s. B.,

6/

ako obchodný zástupca P. F. spol. s.r.o. B. uzavrel zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.

X. zo dňa 27.decembra 2003 medzi P. F. spol. s.r.o. B. a M. K., nar. X., bytom H., ul. M., na

bezúčelový úver vo výške 10000,- Sk, zmluvu č. X. dňa 09.januára 2004 medzi P. F. spol.

s.r.o. B. a J. K., nar. X., bytom H., ul. K., na bezúčelový úver vo výške 10 000,- Sk a zmluvu

č. X. dňa 09. januára 2004 medzi P. F. spol. s.r.o. B. a J. M., nar. X., bytom H., ul. M.,

na bezúčelový úver vo výške 10 000,- Sk, čím umoţnil získať bezúčelový úver tomu, o kom

6

vedel, ţe nespĺňa podmienky určené na jeho poskytnutie a tým spôsobil P. F. spol. s.r.o., B.,

škodu vo výške 28 152,- Sk, ( 934,48 eur ).

t e d a :

v bode 1/

konaním nebezpečným pre spoločnosť, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu

trestného činu a ktorého sa dopustil v úmysle spáchať trestný čin tak, ţe na škodu cudzieho

majetku seba obohatil tým, ţe uvedie niekoho do omylu a spôsobiť tak na cudzom majetku

škodu veľkého rozsahu, avšak k dokonaniu trestného činu nedošlo,

v bode 2/

na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, ţe uviedol niekoho do omylu a spôsobil

tak na cudzom majetku škodu veľkého rozsahu,

v bode 3/

ako úpadca maril konkurzné konanie tým, ţe uviedol nepravdivé údaje v zozname

aktív a pasív,

v bode 4/

prisvojil si cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobil tak na cudzom majetku škodu

nie malú,

v bode 5/

na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, ţe uviedol niekoho do omylu a spôsobil

tak na cudzom majetku väčšiu škodu,

v bode 6/

ako zástupca oprávnený konať za toho, kto úver poskytuje, umoţnil získať úver tomu

o kom vedel, ţe nespĺňa podmienky určené na jeho poskytnutie,

tým spáchal:

v bode 1/

pokus trestného činu podvodu podľa odsek l k ,

odsek 4 ( v znení ),

v bode 2/

trestný čin podvodu podľa , ( v znení zákona

Č. ),

v bode 3/

7

trestný čin marenia konkurzného alebo vyrovnávacieho konania podľa § 256cl

písmeno bi ( v znení ),

v bode 4/

trestný čin sprenevery podľa , (v znení zákona

č. ),

v bode 5/

trestný čin podvodu podľa odsek l, odsek 2 (v znení zákona

č. ),

v bode 6/

trestný čin úverového podvodu podľa (v znení

),

Za to sa o d s u d z u j e:

Podľa s pouţitím

(v znení ) na súhrnný trest odňatia slobody 7 (sedem) rokov.

Podľa sa na výkon trestu zaraďuje do I. ( prvej)

nápravnovýchovnej skupiny.

Zároveň sa zrušuje rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn. , z 24.05.2005

v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. , z 15.11.2005 vo výroku

o treste, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ

vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa sa poškodené strany:

P. F., s.r.o. X., G., IČO: X.,

G., a.s. X., B., IČO: X.,

S. a.s. X., C., IČO: X.,

s uplatnenými nárokmi na náhradu škody odkazujú na konanie o občianskoprávnych

veciach.

Proti rozsudku podal odvolanie obţalovaný, a to v zákonnej lehote prostredníctvom

obhajcu. V písomnom podaní a jeho rozsiahlom doplňujúcom odôvodnení namieta jednak

procesné vady konania a jednak nesprávne hodnotenie vykonaných dôkazov súdom.

Výsledný stav konania charakterizuje odvolateľ tak, ţe ide sčasti o nepreukázanie ţalovaných

8

skutkov, sčasti o nepreukázanie ich spáchania obţalovaným a sčasti o nemoţnosť

kvalifikovať tieto skutky ako trestný čin.

V procesnej časti obsahovo namieta chyby postupu orgánov prípravného konania,

spočívajúce v porušovaní práva na obhajobu, najmä pokiaľ ide o nezákonnosť vykonania

niektorých dôkazov, ktoré boli (ako svedecké výpovede, čítané na hlavnom pojednávaní)

podkladom pre rozhodnutie súdu.

Krajský súd po podaní obţaloby pristúpil k hlavnému pojednávaniu bez rozhodnutia

o procesných námietkach (zameraných na vyššieuvedené okolnosti) obţalovaného a napriek

tomu, ţe hoci vo vyhlásenom rozsudku ţalované skutky posúdil inak ako obţaloba,

na moţnosť odlišnej právnej kvalifikácie obţalovaného vopred (pri predbeţnom prejednaní

obţaloby) neupozornil. Krajský súd predloţil opakovane po svojich rozhodnutiach

na neverejných zasadnutiach o predbeţnom prejednaní obţaloby vec na konanie o sťaţnosti

Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky s odôvodnením tejto sťaţnosti prokurátorom, hoci

prokurátor sťaţnosť neodôvodnil v lehote na jej podanie.

Napokon krajský súd postupoval pri dokazovaní na hlavnom pojednávaní tak, ţe čítal

výpovede svedkov z prípravného konania (pritom išlo v prípravnom konaní o nezákonné

úkony, ako je uvedené vyššie), ktorých (svedkov) ani na hlavné pojednávanie nepredvolal.

Napriek tomu, ţe v dôsledku odmietnutia obţalovaného zúčastniť sa hlavného pojednávania

nebol na čítanie svedeckých výpovedí potrebný jeho súhlas, došlo tým k porušeniu zásady

ústnosti, vyjadrenej v Tr. zák. v znení účinnom

do 1. januára 2006 (ďalej len ).

V časti písomného odvolania označenej ako hmotnoprávna obţalovaný rozvádza

v šiestich bodoch svoje námietky, celkovo zamerané tak, ako je uvedené vyššie (vecná

a právna nedôvodnosť odsúdenia). V súhrne teda hodnotí skutkové zistenia krajského súdu

buď ako nesprávne, alebo má za to, ţe z nich nemoţno vyvodiť záver o naplnení zákonných

znakov trestného činu, najmä z hľadiska subjektívnej stránky vo forme úmyslu, ktorý

absentuje pri obţalobou dotknutom konaní J. D..

9

Na základe uvedeného obţalovaný navrhuje, aby najvyšší súd napadnutý rozsudok

podľa , , , zrušil a podľa vrátil vec

prokurátorovi na došetrenie.

Keďţe Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd) ako odvolací súd

krajského súdu v zmysle nezistil dôvod na rozhodnutie podľa

alebo 3 , preskúmal podľa zákonnosť a odôvodnenosť všetkých

výrokov napadnutého rozsudku a správnosť postupu konania, ktorému predchádzalo,

prihliadnúc pri tom aj na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané. O odvolaní rozhodol

na neverejnom zasadnutí, keďţe vady nebolo moţné odstrániť na verejnom zasadnutí.

Takto najvyšší súd zistil, ţe napadnutý rozsudok je potrebné v celom rozsahu zrušiť.

V konaní krajského súdu sa vyskytli chyby spočívajú v nevykonaní niektorých dôkazov, ktoré

bolo pre objasnenie veci potrebné vykonať a v niektorých prípadoch bolo pre odstránenie

rozporov, nejasností a pochybností o skutkových zisteniach potrebné osobne vypočuť

svedkov (namiesto postupu podľa ).

Vyššie uvedené vyvoláva nejasnosť skutkových zistení výroku rozsudku a pochybnosti

o týchto zisteniach, spojené s nevyrovnaním sa s okolnosťami významnými pre rozhodnutie

a s potrebou vykonania ďalšieho dokazovania ( a ). Je nutné

uviesť, ţe odôvodnenie rozsudku z hľadiska vyrovnania sa s relevantnými okolnosťami

výrazne prispieva k pochybnostiam o správnosti skutkových zistení jeho výroku, nakoľko je

prakticky prevzatím odôvodnenia obţaloby a nespĺňa kritériá Absencia

dôkazne – hodnotiacich a právnych úvah a vyrovnania sa s obranou obţalovaného (tam, kde

je obsahom jeho čítaných výpovedí z prípravného konania) je v tomto prípade výrazná

a z hľadiska odvolacieho prieskumu neakceptovateľná.

Konkrétnosti zistených chýb sú spolu s pokynmi na doplnenie dokazovania uvedené

v ďalšom texte (podčiarknuté). Tu sú naznačené i úvahy odvolacieho súdu vo vzťahu

k doposiaľ vykonaným dôkazom, ktoré majú napomôcť krajskému súdu pri finálnom

hodnotení dokazovania v zmysle

Pokiaľ ide o námietky uvedené v procesne zameranej časti odvolania, tu platí, ţe sú

dôvodné len čiastočne, a to vo vzťahu k bezvýnimočnému prečítaniu výpovedí svedkov

10

z prípravného konania. To sa však týka vecnej stránky dokazovania (jeho nedostatočnej

obsahovej kvality, resp. nedostatku právnej kvalifikácii zodpovedajúcich skutkových zistení,

alebo pochybností o podklade pre konštatovanie týchto zistení), nie odvolaním principiálne

namietanej procesnej neprípustnosti tohto postupu.

V konkrétnostiach je ku procesným námietkam potrebné uviesť nasledovné:

K bodu 1/

Uznesenie o vznesení obvinenia je vykonateľné uţ jeho vydaním, nakoľko je proti

nemu síce prípustná sťaţnosť, táto ale nemá odkladný účinok. K právnym účinkom vznesenia

obvinenia teda došlo uţ 27. júna 2002 a tieto účinky mohli byť zvrátené

len zrušením dotknutého uznesenia prokurátorom na základe sťaţnosti obvineného (uznesenie

by teda nenadobudlo právoplatnosť a stratilo by aj vykonateľnosť).

V uznesení o vznesení obvinenia bol obvinený o moţnosti zvoliť si obhajcu výslovne

poučený a pri výsluchu 17. septembra 2002 s ustanovenou obhajkyňou súhlasil, materiálne

teda neboli jeho práva predstihom pri ustanovení obhajcu oproti v úplnosti dodrţanému

postupu podľa (ustanovenie obhajcu aţ po márnom uplynutí prednostne určenej

lehoty na zvolenie si obhajcu) porušené.

Obhajca sa ustanovuje opatrením s priamymi právnymi účinkami bez nadobúdania

právoplatnosti (nemôţe teda ísť o „neprávoplatne“ ustanoveného obhajcu).

K bodu 2/

Rozhodujúci je a právne účinky vyvoláva výrok, nie dôvody uznesenia (tu o vznesení

obvinenia). V dôvodoch uznesenia uvedený pojem „rozšírenie trestného stíhania“ nič nemôţe

zmeniť na postupe podľa a , v pouţitom znení, ku ktorému

(správne) došlo. Proti uzneseniu bolo moţné podať sťaţnosť, čím boli práva obvineného

dostatočne chránené. Za tejto situácie je označenie zápisnice ako zápisnice o pokračovaní vo

výsluchu obvineného nepodstatné. Navyše, išlo o obvineného v tom istom konaní, v rámci

ktorého bol vypočúvaný ako obvinený uţ skôr (ku skutku v bode 1 ako ku samostatne

spáchanému trestnému činu).

11

Platí pritom aj to, ţe v čase vydania predmetného uznesenia (30.októbra 2002) nebolo

rozširovanie vzneseného obvinenia pre ďalší čiastkový útok

pokračovacieho trestného činu ešte upravené (k tejto úprave došlo aţ

s účinnosťou od 1. decembra 2003).

Námietku zaujatosti bolo moţné uplatniť v celom priebehu konania, ak nešlo o jej

dôvod, ktorý bol obvinenému známy uţ od počiatku tohto konania, resp. od vznesenia

obvinenia (uznesenie o vznesení obvinenia s menom vyšetrovateľa prevzal obvinený

uţ 13. septembra 2002).

Eventuálne prieťahy vyšetrovateľa pri určovaní termínu odloţeného výsluchu

obvineného nie sú z hľadiska rozhodovania o vine relevantné.

K bodu 3/

Okolnosť, ţe v uznesení prokurátora, ktorým bola zamietnutá sťaţnosť obvineného

proti uzneseniu o vznesení obvinenia je nesprávne k ustanoveniu

(nedôvodnosť sťaţnosti) priradená citácia textu písmena a/ tohto ustanovenia (neprípustnosť

sťaţnosti) je formálnou chybou bez v tomto smere zohľadniteľných negatívnych procesných

účinkov.

K bodu 4/

Obvinenému môţe byť v tom istom konaní (veci) vznesené obvinenie pre ďalší skutok,

ktorý je samostatne spáchaným trestným činom, a takýto postup je v zmysle § 163 ods. 3

v pouţitom znení (ods. 4 tohto ustanovenia účinného do 1.

januára 2006 v jeho naposledy účinnom znení) predpísaný ako štandardný.

Nejde teda v takomto prípade o inú vec (konanie) a skôr ustanovený obhajca obhajuje

obvineného aj vo vzťahu k ďalšiemu skutku, pre ktorý bolo vznesené obvinenie.

Inštitút spojenia konania prekonáva práve situáciu, v ktorej sú splnené podmienky

spoločného konania ( ), ale z rôznych mimoprocesných dôvodov sa koná

oddelene (z hľadiska samostatne ustanovených obhajcov v oboch spájaných konaniach

na takúto duplicitu potom reaguje v pouţitom znení).

12

Opakovanie výsluchov svedkov v prípravnom konaní po zvolení si obhajcu obvineným

( ) je potom z hľadiska tohto (namietaného) dôvodu nadbytočné.

K bodu 5/

Po nariadení hlavného pojednávania predsedom senátu 17. februára 2009 (ktorému

predchádzali dve zrušujúce uznesenia najvyššieho súdu proti rozhodnutiam o inom

procesnom postupe, resp. inom rozhodnutí krajského súdu) nevyvolalo podanie obţalovaného

(ktoré malo v reakcii na nariadenie hlavného pojednávania sčasti zhodný obsah s týmto

odvolaním) povinnosť krajského súdu o tomto podaní osobitne rozhodovať. Naopak,

povinnosťou vecne príslušného súdu bolo vec na hlavnom pojednávaní v jeho nariadenom

termíne prejednať.

K bodu 6/

Právna kvalifikácia skutku je súdom posudzovaná uţ v štádiu predbeţného prejednania

obţaloby. Ak však súd nedospeje k záverom podmieňujúcim postup podľa § 190 ods. 1 alebo

2 v tomto štádiu, finalizuje právnu kvalifikáciu vo vyhlásenom rozsudku

bez procesných prekáţok, vyvolaných odlišným ako pôvodným právnym posúdením.

Obmedzením je len uznanie viny z prísnejšie trestného činu oproti obţalobe (§ 225 ods. 2 Tr.

por.), čo je však (prísnejšia trestnosť) dané vyššou trestnou sadzbou, nie len zmenou právnej

kvalifikácie bez takéhoto navýšenia, pričom v prejednávanej veci nie je uplatnenie uvedeného

obmedzenia aktuálne.

K bodu 7/

Pri konaní o sťaţnosti nadriadený súd preskúmava v zmysle

správnosť všetkých sťaţovateľom napadnuteľných výrokov uznesenia a konanie, ktoré mu

predchádzalo, a to univerzálne, teda bez ohľadu na dôvody sťaţnosti, ktoré ani nie sú jej

zákonnou náleţitosťou. Technicky ani nie je väčšinou moţné predloţiť vec nadriadenému

súdu okamţite po uplynutí trojdňovej lehoty (vzhľadom aj na dokladové vykázanie doručenia

uznesenia) a pripojenie dodatočne sťaţovateľom zaslaných dôvodov k predkladanej sťaţnosti

(bez rozdielu prístupu k procesným stranám v tomto smere) je postupom súladným so

zákonom.

13

Čo sa týka predbeţného prejednania obţaloby, jeho dôvodov a rozhodnutí krajského

súdu, ktoré boli výsledkom tohto úkonu, obe tieto rozhodnutia boli zrušené najvyšším súdom,

ktorého záver bol pre krajský súd záväzný.

K bodu 8/

Pokiaľ ide o ústnosť súdneho konania, táto je naozaj jednou z jeho základných zásad

(aj podľa v súčasne účinnom znení).

Pred všeobecným ustanovením však majú prednosť ustanovenia

o dokazovaní na hlavnom pojednávaní, ktoré z uvedenej zásady pripúšťajú výnimku.

Takouto výnimkou je aj čítanie výpovede svedka podľa , pričom

súd by toto ustanovenie na účel zefektívnenia konania mal aplikovať vo všetkých prípadoch,

v ktorých sú splnené podmienky na jeho pouţitie.

Na druhej strane, osobný výsluch svedka na hlavnom pojednávaní je nevyhnutný tam,

kde je to pre zistenie právne relevantnej skutočnosti potrebné (a teda kde čítanie zápisnice

o výpovedi svedka v prípravnom konaní nepostačuje pre jej neúplnosť, rozpornosť, alebo

ak je potrebné z iných dôvodov odstrániť pochybnosť o skutočnostiach, ktorých sa výpoveď

svedka týka, a to ďalším výsluchom). To platí aj v prípade, ak strana je ochotná dať na čítanie

výpovede svedka súhlas, alebo ak tento súhlas nie je zo zákona potrebný v dôsledku

odmietnutia účasti obţalovaného na hlavnom pojednávaní.

Preto v prejednávanej veci nemoţno generálne odmietnuť čítanie výpovedí svedkov

na hlavnom pojednávaní. Vecne, teda z hľadiska potrieb dokazovania, však tento postup

nebolo moţné vykonať plošne, ako ku tomu došlo. Prípady v ktorých potrebu osobného

výsluchu svedka na hlavnom pojednávaní vidí odvolací súd sú zahrnuté do dôkazných

pokynov uvedených v nasledujúcom obsahu odôvodnenia tohto uznesenia.

Zákonnosti vykonania výsluchov svedkov v prípravnom konaní z dôvodu tvrdenej

absencie zastúpenia obvineného obhajcom v čase ich konania sa týka predchádzajúca časť

tohto odôvodnenia.

14

K jednotlivým činom, ktoré sú súčasťou výroku rozsudku (aj pri zohľadnení vyššie

charakterizovaných odvolacích námietok, špecifikovaných v bodoch 1/ aţ 6/ druhej časti

písomného odvolania, označenej ako hmotnoprávna) je potrebné uviesť nasledovné:

K bodu 1/ výroku rozsudku

O správnosti skutkových zistení tu vzniká výrazná pochybnosť.

Predovšetkým, skutok je formulovaný tak, ţe financovanie prác na dostavbe závodu

na spracovanie dreva a technologického zariadenia tejto prevádzky malo byť zabezpečené

prostredníctvom úveru, ktorý mala na tento účel poskytnúť T. banka B. di B. V. (ďalej len

T. banka), ktorá je takto postavená do procesnej pozície poškodeného pri pokuse trestného

činu podvodu (od nej sa mal obţalovaný pokúsiť úver v sume 9 mil. CHF vylákať, vediac,

ţe ho nesplatí). Ako však vyplýva z listinných dôkazov, okrem iného a najmä „prehlásenia“

spoločnosti F. z 22. augusta 1998 (č.l. 631) a listu tejto spoločnosti zo 14. augusta 1998,

adresovaného V., pobočka N. (č.l. 634), v nadväznosti na článok 3 Obchodnej dohody –

zmluvy X. (č.l. 643 – 645), prvotné financovanie príslušných dodávok malo byť

zabezpečeného firmou F. v prospech hlavného subdodávateľa – firmy A. platbami

z devízového účtu spoločnosti T. s.r.o., a to prostredníctvom „vývoznej finančnej spoločnosti

F.“). Záručné listy V., voľne prevoditeľné ako zmenka (č.l. 610 – 617) mali byť po príslušnej

dodávke a odsúhlasení faktúry vydanej spoločnosťou F. odberateľom predmetných dodávok

(f. T.) prevedené na skupinu F. (takýto prevod bol súčasťou a predpokladom mechanizmu

financovania dodávok stavebných prác a technológií). Provízia za finančné sprostredkovanie

samotnej spoločnosti F. (ktorá z hľadiska vecných dodávok mala konať prostredníctvom

firmy A.) je vyjadrený v bodoch 3.5. – 3.5.2 Obchodnej zmluvy (360 000 CHF) a zisk (úrok)

nad rámec preplatenia faktúr (mali byť preplatené celkovo v sume 9 mil. CHF),

predkladaných v termínoch uvedených v zmluve (8. september 1998 –

8. marec 1999) je špecifikovaný vo vyššie uvedených záručných listoch (nepravých), ktoré

obţalovaný zabezpečil podľa poţiadaviek f. F. (splátky istiny a úrokov boli určené

na obdobie 8. september 1999 – 8. september 2002). Podľa týchto údajov, istina

zodpovedajúca hodnote preplatených faktúr a úroky mali byť poskytnuté novému majiteľovi

záručných listov, teda spoločnosti F., prostredníctvom ktorej bolo zabezpečené financovanie

dodávok.

15

Údaje, uvedené v uvedených dokladoch kolidujú so základným skutkovým zistením,

spočívajúcim v okolnosti, od koho (ktorej právnickej osoby) mal byť úver určený

na financovanie projektu zabezpečovaný, a to s podvodným úmyslom vo vzťahu k jeho

splateniu (a teda voči osobe poškodeného). Tomu zodpovedajú aj údaje, obsiahnuté

vo výpovedi zástupcov f. F. a talianskej banky (Dr. M., G. S. a F. M.), podľa ktorých T. banka

nebola úverujúcou inštitúciou, ale len bankou, v ktorej má f. F. účet a ktorá (banka)

vystupovala ako depozitár záručných listov. Jej povinnosťou bolo uvoľniť tieto doklady po

odsúhlasení faktúr za jednotlivé dodávky firme F. na ich „mobilizáciu“ (č.l. 382)

prostredníctvom subjektu F. I..

S týmito okolnosťami sa bude potrebné v ďalšom priebehu konania na súde prvého

stupňa vysporiadať, nakoľko to napadnuté rozhodnutie nečiní a v dôsledku uvedeného

je zistenie skutku v bode 1/ spochybnené a nepreskúmateľné v otázke, komu hrozilo

spôsobenie škody ako zákonného znaku (aj v podobe okolnosti podmieňujúcej pouţitie vyššej

trestnej sadzby) pri trestnom čine podvodu. Zámena poškodeného je z hľadiska stabilizácie

skutku nemoţná.

Je teda potrebné identifikovať subjekt, ktorý svedok D. M. (č.l. 517) označuje

za jemu neznámeho finančného investora, ktorý F. zabezpečoval finančné krytie výstavby

(podľa vyššie uvedených dokladov malo byť toto krytie zabezpečené prostredníctvom

spoločnosti označovanej ako F., F. G. alebo F. I.), taktieţ upresniť spôsob a jemu

zodpovedajúci právny titul, na základe ktorého mali byť týmto subjektom firme T.

na obţalovaným zriadený devízový účet poskytnuté prostriedky na úhradu dodávateľských

faktúr firmy F. v hodnote 9 mil. CHF (kúpa od f. F. záručných listov, resp. zmeniek

„vydaných“ V. Nitra, sprostredkovanie ich predaja tretím osobám alebo inak).

V nadväznosti na to je potom potrebné overiť a ustáliť, komu mohla byť potenciálnym

preplateným dodávateľských faktúr (v nadväznosti na akceptáciu nepravých záručných listov)

spôsobená škoda (F., f. F., eventuálne v prípade zistenia nových skutočností T. banka,

uvedená v napadnutom rozsudku).

Mechanizmus financovania zabezpečovaný talianskou stranou bol uţ bliţšie

objasňovaný prostredníctvom právnej pomoci, poskytnutej orgánmi Talianskej republiky.

Relevantné (ale nie dostatočne presné) údaje sú uvedené vo výsluchu svedka M. (č.l. 381-

16

383), ktorý bude pri splnení ďalej uvedených predpokladov potrebné cestou právnej pomoci

zopakovať, a to so zameraním na vyššie uvedené otázky.

Objasňovanie otázky následkov nemoţnosti uplatniť fiktívnu bankovú záruku je však

pri trestnom čine podvodu späté a len sekundárne odvodené od existencie podvodného

úmyslu v jeho základe, teda úmyslu prostriedky od ich poskytovateľa (so záväzkom vrátenia

týchto prostriedkov v o úroky navýšenej hodnote) čerpať, avšak uvedený záväzok nedodrţať.

K tomu je potrebné uviesť, ţe úprava trestnosti uvedenia do omylu v otázke

len samotného splnenia podmienok na poskytnutie alebo splácania úveru (teda aj samostatne

len v otázke úverových garancií) sa stala súčasťou úpravy aţ

od 1. septembra 1999 ako trestný čin úverového podvodu podľa § 250a Tr. zák. (v znení zák.

č. ), i tu by však konanie páchateľa muselo smerovať k spôsobeniu aspoň nie

nepatrnej škody, ktorá by potom v dôsledku fiktívnosti úverovej garancie nebola

reparovateľná (právna úprava účinná od 1. januára 2006 uţ v tomto smere, resp. v prípade

simulovania úverových záruk vyţaduje tzv. malú škodu).

Okolnosť podvodného úmyslu je vo výroku napadnutého rozsudku vyjadrená tak, ţe sa

obţalovaný pokúsil úver vylákať, vediac, ţe tento úver nie je schopný splácať.

Uvedené skutkové zistenie však nie je podloţené úvahami, ktorými sa súd pri jeho

formulácií spravoval a označením dôkazov, od ktorých sa tieto úvahy odvíjajú.

Odôvodnenie rozsudku sa v tomto smere (č.l. 25 – 26) zameriava len na otázky

fingovania spolupráce s V. a predkladania talianskym partnerom fiktívnych dokladov tejto

banky (najmä zaslanie nepravých záručných listov a súhlasu na uvoľnenie finančných

prostriedkov na devízový účet spoločnosti T.).

V tomto smere je potrebné závery krajského súdu odobriť ako zodpovedajúce výsledku

dokazovania. Nie je však v uvedenom rozsahu dôkazmi podloţené zistenie neschopnosti

splácať úver v prípade jeho poskytnutia (od čoho sa odvíja danosť podvodného úmyslu),

len predstieranie garancií zmluvného záväzku (čo nie je totoţný kvalifikačný moment).

17

Okolnosť, ţe f. T. mala uţ v kritickom čase nesplnené záväzky z iných úverových

zmlúv nemusí znamenať komerčnú neúspešnosť a neschopnosť plniť záväzky spojené

s projektom na výstavbu drevospracujúceho závodu. Samotná T. firma F. o investičnom

zámere s obţalovaným reálne rokovala a uzavrela s f. T. s.r.o. i obe výstavbu právne

zabezpečujúce zmluvy (obchodnú zmluvu a zmluvu na prácu). Postup sa potom zastavil práve

na otázke fiktívnosti bankovej záruky, nie na otázke predpokladu nedostatočnej rentability

plánovanej výroby.

Pokiaľ ide o okolnosti uvedené v časti B. odvolania k tomuto skutku, je potrebné uviesť

nasledovné:

Nie sú opodstatnené argumenty, obhajujúce nevedomosť obţalovaného o fiktívnosti

bankových garancií. Nikdy totiţ o nich vo V. nerokoval, banka sa touto otázkou nezaoberala

a na regionálnej úrovni ani nemohla, ako to vyplýva zo svedeckých výpovedí jej

pracovníkov i materiálov V..

Znaleckým posudkom bolo objektivizované, ţe obţalovaný príslušné listiny cestou

zásielkovej sluţby osobne odoslal na úschovu do talianskej banky a z tohto hľadiska nie je

podstatné, či ich podpisoval on alebo iná neoprávnená osoba. Takýto postup do priebehu

udalostí, spojených s predstieraným ručením logicky zapadá.

Okolnosť, ţe prostriedky mali byť uvoľňované postupne, po preukázaní pouţitia

predchádzajúcej čiastky síce zodpovedá zmluvným dokumentom, resp. platí, ţe faktúry

za príslušné časti dodávky (vecne poskytovanej firmou A.) mali byť uţ predbeţne schválené.

K tomuto schváleniu však malo dôjsť zo strany investora, teda T. s.r.o. (bod 3.7 obchodnej

zmluvy, resp. doklad na č.l.635).

Na to nadväzuje ďalšia v odvolaní uplatňovaná okolnosť, a to ţe obţalovaný nebol

majiteľom obchodnej spoločnosti A. s.r.o. Ide totiţ o A. ako obchodné meno, pod ktorým

J. D. individuálne ako fyzická osoba podnikal (ako tomu zodpovedajú údaje zo súdom

vyţiadaného výpisu zo ţivnostenského registra). Nesprávny je teda aj príslušný údaj v popise

skutku 1/ výroku rozsudku.

18

V kontexte oboch vyššie uvedených okolností teda platí, ţe obţalovaný ako konateľ

obch. spol. T. s.r.o. mal potvrdzovať dodávky prác a zariadenia svojej vlastnej firme (A.),

teda sám sebe. V prospech firmy A. mali byť uhrádzané aj prostriedky, ktorých návratnosť

voči ich poskytovateľovi mala byť garantovaná záručnými listami V..

Tieto okolnosti nespochybňujú moţnosť výkonu prác a faktického vybudovania

príslušnej prevádzky, v rámci ţalovaného skutku je však relevantné spätné uhrádzanie dlhu

investora (T. s.r.o.), ktorý mal vzniknúť v rozsahu prvotného prefinancovania realizácie

projektu, a to voči potenciálnemu poskytovateľovi dotknutých finančných prostriedkov, t.j.

danosť podvodného úmyslu vo vzťahu k tejto spätnej úhrade. Ako uţ v kontexte uvedenej

okolnosti bolo uvedené, otázku podvodného úmyslu nemoţno mechanicky stotoţniť s otázkou

fiktívnosti, resp. fingovania úverových garancií.

Primárne sa teda v ďalšom konaní bude potrebné vysporiadať s popísanou okolnosťou.

Len v prípade dostatku dôkazných podkladov pre konštatáciu podvodného úmyslu,

smerujúceho k nesplneniu zmluvných záväzkov na úhradu prostriedkov, ktoré mali byť

vynaloţené na financovanie predmetného projektu z cudzích zdrojov, bude potom potrebné

prikročiť k riešeniu vyššie uvedenej otázky určenia osoby poškodeného.

Treba dodať, ţe súčasťou odôvodnenia rozsudku musí byť i náleţitá špecifikácia

pouţitej právnej kvalifikácie so zameraním na základné pravidlo o časovej účinnosti

, vyplývajúce z Čl. 50 ods. 6 , teda na ustanovenie súčasne

účinného Trestné zákona. V tejto súvislosti je potrebné objasniť, či bol pouţitý

účinný v čase spáchania činu, alebo neskorší zákon (resp. iné znenie toho istého zákona

s časovou špecifikáciou nadobudnutia účinnosti tohto znenia), a to vo vzťahu k príslušnému

ustanoveniu osobitnej časti.

K bodu 2/ výroku rozsudku

Opäť je potrebné konštatovať pochybnosť o správnosti skutkových zistení, vyplývajúcu

z popisu skutku vo výroku napadnutého rozsudku, a taktieţ v dôsledku absencie úvah,

ktorých sa súd pri hodnotení dôkazov (len obsahovo parciálne a bez vzájomných súvislostí)

spravoval.

19

Pochybnosti takto budí konštatácia nevyvíjania činnosti, ktorú obţalovaný deklaroval

v ţiadosti o poskytnutie úveru na strane jednej, a súčasne potvrdenie čerpania sumy

39 105 200 Sk (z celkovej sumy úveru 48 mil. Sk) v súlade s podmienkami úveru

na dohodnutý účel, na strane druhej.

S tvrdením o nevyvíjaní obchodnej činnosti (v kontexte čerpania úveru vyššie

uvedeným spôsobom a z tohto hľadiska vo vzťahu k danosti podvodného úmyslu) sa potom

súd nevysporiadava ani v príslušnej časti odôvodnenia rozsudku (č.l. 26), rovnako ani

s obranou, ktorú obţalovaný prezentoval uţ pri výpovedi v prípravnom konaní (č.l. 147),

čítanej na hlavnom pojednávaní, a ktorej sa v podstate pridŕţa vo svojom odvolaní. To stavia

rozsudok do pozície nepreskúmateľnosti.

V súvislostiach skutku v bode 2/ (ako je uţ uvedené vyššie) je potrebné poukázať

na niektoré okolnosti, ktoré po dôkaznom doplnení konania môţu súdu prvého stupňa

napomôcť pri vysporiadaní sa s právne relevantnými skutočnosťami (čo krajský súd

v napadnutom rozsudku aj v prípade tohto skutku činí len prevzatím rámcovo strohého

odôvodnenia obţaloby do vlastného odôvodnenia).

Úmysel realizovať projekt, ktorý bol podkladom úveru je spochybnený spôsobom

čerpania úveru a pouţitia časti jeho prostriedkov, ako je to sumarizované v správe audítora

(vyţiadanej v konkurznom konaní) na čl. 1877–8.

V nadväznosti na uvedené je potrebné výsluchom zástupcu V. (a ak to bude

na zistenie príslušnej okolnosti potrebné aj výsluchom zástupcu postupníka pohľadávky

z poskytnutého úveru – P. a.s.) a vyţiadaním písomnej správy overiť,

či skutočne došlo k zaplateniu istiny prvého úveru, čerpaného v r. 1996 vo V. (10 mil. Sk –

skutok 5 výroku rozsudku) z druhého úveru (dotknutý skutok v bode 2/ výroku rozsudku),

a to v rozsahu celkovo 3,75 mil. Sk. Taktieţ, ako k tomu došlo z hľadiska bankovej kontroly

dodrţania účelu úveru pri platbách z príslušného účtu v zmysle dodatku č. 1 k úverovej

zmluve č.X. (č.l. 1412).

Z výsluchu Dr. M. (č.l. 1314) totiţ vyplýva, ţe časť istiny, ktorá bola uhradená (v sume

3 938 541 Sk) zodpovedá čiastke, čerpanej z vkladového účtu (záručného vkladu) spoločnosti

T. (jedna z garancií pôvodného úveru). To ale z hľadiska výšky tejto čiastky nezodpovedá

20

záruke úveru podľa čl. II. a čl. V bod 2. zmluvy o vkladovom účte

zo 4. júna 1996 (č.l. 2029), ktorá predstavuje len 350 000 Sk. Ak skutočne došlo

k čiastočnému splateniu istiny prvého úveru čerpaním druhého poskytnutého úveru,

zrazených zo záručného vkladu bolo (nad rámec vyššie uvedenej sumy 3, 75 mil. Sk) len

188 541 Sk, ako to tvrdí aj odvolateľ (k tomu pozri údaje, uvedené v dovolaní na č.l. 2580

ods. 5, kde je suma 3,75 mil. Sk označená ako „vlastné zdroje“).

Pokiaľ ide o spoločnosť P. R. G., a faktúru na nákup strojov v hodnote 12 305 175 Sk,

táto suma bola z úveru uhradená 23. januára 1997 (č.l. 1654), pričom

na základe storna časti objednávky (výpoveď sv. L. a doklady na č.l. 1076 a 1077, a najmä

1078) bola obţalovanému uţ 28. januára 1997 vrátená suma 8 mil. Sk.

Obţalovaný v odvolaní poukazuje na v tomto smere rozpornú výpoveď

sv. L. (č.l. 1062), ktorý uvádza ako dátum výberu peňazí z účtu f. P.

27. január 2007, ale ako dátum vyplatenia prostriedkov v hotovosti obţalovanému

aţ 28. január 2008 (čo má spochybňovať nadväznosť dokladovania údajnej platby za ţeriavy

na faktické vrátenie prostriedkov obţalovanému v hotovosti zo strany P. R. G.).

Preto je potrebné výsluchom menovaného (sv. L.) potvrdiť, či išlo o dátum

zodpovedajúci výdavkovému pokladničnému dokladu, teda 28. január 1997.

Ak obţalovaný prakticky súbeţne s čerpaním úveru časť objednávky preplatenej podľa

faktúry na konkrétny účel (nákup drevospracujúcich strojov) stornoval v hodnote (podľa

finančného vyjadrenia) aţ dvoch tretín, nesvedčí to o jeho zámere realizovať projekt,

zameraný a úverovaný na rozvoj drevospracujúcej výroby.

Čo sa týka nákupu mostových ţeriavov od spoločnosti D., je zrejmé, ţe ţeriavy

skutočne neboli z právneho hľadiska súčasťou nehnuteľnosti, ktorej nákup bol financovaný

z úveru, ako je to namietané v odvolaní. Svedčí o tom okrem znaleckého posudku ku kúpnej

zmluve i záloţná zmluva č. 2 z 13. marca 1998, podľa ktorej sú dva elektrické mostové

ţeriavy zaloţené v prospech V. na zábezpeku dotknutého úveru ako hnuteľné veci (č.l. 2104),

pričom predmetná nehnuteľnosť je zaloţená osobitne (záloţná zmluva z 20. decembra 1996 –

č.l. 2098).

21

Pokiaľ ide o podkladový expertízny posudok banky k záloţnej zmluve, zmieňuje sa síce

o ţeriave ako o zvláštnej výbave objektu (č. 794) avšak predmetom ohodnotenia nebolo

technologické zariadenie objektu (č.l. 792).

Vo vzťahu k tejto okolnosti však vykonané dôkazy vyznievajú v tom smere, ţe vo

vzťahu k P.T. išlo len o formálno – právny stav, fakticky bol odpredaj nehnuteľnosti firme

T. vedením PD vnímaný ako prevod predmetnej haly aj so ţeriavmi (výpoveď predsedu

druţstva M. a podpredsedu Š..

Kúpa ţeriavov bola obţalovaným dokladovaná tak, ako je to uvedené vo výroku

rozsudku (faktúra firmy D. X. -č.l. 843 a príjmový a výdajový doklad z 31.decembra.1997 –

č.l. 844). Tento odpredaj však popiera ako vtedajší majiteľ a konateľ tejto spoločnosti K., tak

aj predchádzajúci majiteľ a konateľ D. a nie je dokladovaný zmluvne.

Ako vyplýva z výpovede naposledy uvedeného svedka a tieţ účtovníčky f. T. V.,

obţalovaný bol aktívne zapojený do činnosti f. D. a disponoval aj jej pečiatkou, pričom po

prerušení spolupráce s uvedenou spoločnosťou a jej odchádzajúcim konateľom D. (jún 1997)

nevrátil pečiatku s označením „D. spol. s r.o., prevádzka Z. M.“, s ktorou naďalej disponoval.

Práve takouto pečiatkou sú označené kritické doklady o údajnej kúpe, resp. predaji (faktúra

a doklady o hotovostnej platbe, ako sú uvedené vyššie).

Na základe týchto dokladov firma T. mohla vystupovať ako právny vlastník

aj pri neskoršom (horeuvedenom) zaloţení ţeriavov v prospech V. v r. 1998 ( nemohli byť

zaloţené stroje od f. P. G. v rozsahu stornovanej objednávky) a zároveň nimi mohlo byť

dodatočne deklarované vrátenie a údajné opätovné pouţitie sumy 8 mil. Sk k dátumu 31.

decembra 1997 (pozri aj správu audítora na č.l. 1877), ku ktorému (vráteniu) však podľa

listinných dôkazov fakticky došlo uţ 28. januára 1997.

Ţeriavy nemohli byť v dokladmi prezentovanom čase firmou D. odpredané, nakoľko

táto v tomto čase nebola ich vlastníkom. Aj keď ich pôvodne v r. 1995 zakúpila

od P.T. (zmluva z 15. marca 1995 na č.l. 1197-8), 5. decembra 1995 došlo k odstúpeniu od

zmluvy (sv. O., doklad na č.l. 1186).

22

Ak obţalovaný v podanom odvolaní tvrdí, ţe o odstúpení od zmluvy nevedel, o opaku

svedčí doklad o jeho účasti na rokovaní s P.T. (priamo za f. D.) z 11. januára 1996, týkajúcom

sa nárokov f. D. voči P.T. na úhradu zhodnotenia ţeriavov ich medzitýmnou opravou,

a to práve v nadväznosti na odstúpenie od kúpnej zmluvy (č.l. 1201). Tento nárok bol potom

uplatňovaný súdne (č.l 1201, 1203-5).

K tejto otázke je ešte potrebné dodať, ţe výrok rozsudku pri skutku v bode 2/ konštatuje

ako skutkové zistenie, ţe Ing. D. sumu 3 394 800 Sk v hotovosti firme D. vyplatil, pričom ale

bolo zistené, ţe (obsahovo) táto spoločnosť nebola na dodávke, fakturácii a prevzatí

prostriedkov účastná. Táto formulácia je sama–osebe vnútorne rozporná.

Vo vzťahu ku fakturácii a preplateniu sumy 5,5 mil. Sk za tvrdenú dodávku dreva firme

A. je potrebné ku odvolacím námietkam (obţalovaný nikdy nebol spoločníkom spoločnosti

s ručením obmedzeným s týmto obchodným menom) uviesť to isté, čo u skutku v bode 1/. Ide

o obţalovaného ako fyzickú osobu s obchodným menom Ing. J. D. – A. (ako to vyplýva aj so

správy daňového úradu na č.l. 1251 a výpisu zo ţivnostenského registra na č.l. 2405).

Ako uţ bolo uvedené, obţalovaný uţ v prípravnom konaní (výsluch z 21. októbra 2003

na č.l. 147), rovnako potom v podanom odvolaní tvrdí, ţe projekt, na ktorý bol čerpaný

predmetný úver, nemohol byť realizovaný (a teda obţalovaným predpokladaná činnosť

vyvíjaná) v dôsledku okolností, nastalých aţ po poskytnutí úveru, čo teda malo ex post

po jeho čerpaní znemoţniť obţalovaným pôvodne zamýšľané riadne splatenie tohto úveru.

Ide o vyhlásenie konkurzu na majetok P.T. v r. 1997 a následné neposkytnutie súčinnosti so

strany druţstva voči S., a.s., závod N., konkrétne neodovzdanie dokumentácie ku plynovej

prípojke, nachádzajúcej sa v objekte PD. To vyvolalo nemoţnosť plynofikácie kotolne, ktorá

bola súčasťou kupovaného objektu a bez ktorej nebolo moţné spustiť výrobu, predpokladanú

projektom.

Túto obranu odôvodnenie rozsudku pri rekapitulácii obsahu výpovedí obţalovaného

neodráţa a ani vo zvyšku svojho obsahu na ňu nijako nereaguje.

V ďalšom konaní sa teda s ňou (touto obranou) bude v kontexte uţ vykonaných,

eventuálne novovykonaných dôkazov potrebné vysporiadať.

23

K odvolacím námietkam obţalovaného je ešte potrebné dodať, ţe úverovým dlţníkom

skutočne nie je obţalovaný ako fyzická osoba a úver mala splácať právnická osoba – T. s.r.o.

To však nič nemení na trestnoprávnej zodpovednosti obţalovaného, pokiaľ

za právnickú osobu právne a fakticky konal v tomto rozsahu sa to týka aj škody ako

zákonného znaku trestného činu (iný je právny reţim majetkovej zodpovednosti za spôsobenú

škodu, nakoľko nárok na jej náhradu nie je z hľadiska hmotnoprávneho podkladu tohto

nároku upravený ).

V nadväznosti na vyššie uvedené tieţ platí, ţe poškodeným je pri trestnom čine ten,

komu bola dotknutým činom v čase jeho spáchania fakticky spôsobená (v tomto prípade

majetková) škoda, a táto osoba má byť i označená v popise skutku vo výroku rozsudku

(v prejednávanej veci prichádza do úvahy len V. a.s.). O právnom nástupcovi poškodeného

(univerzálnom alebo singulárnom) je z hľadiska nároku na náhradu škody, uplatňovaného

v adhéznom konaní, potrebné rozhodnúť v príslušnej (následnej) časti výroku rozsudku (tohto

výroku, teda výroku o v konaní uplatnenom nároku na náhradu škody sa týka vo vzťahu

ku všetkým prejednávaným skutkom záverečná časť odôvodnenia tohto uznesenia).

V konečnom dôsledku, i tu platí potreba odôvodniť právnu kvalifikáciu i z pohľadu

v jeho konkrétnom znení (teda zákona účinného v čase spáchania činu,

alebo v prípade výhodnosti pre páchateľa zákona v neskôr účinnom znení).

K bodu 3/ výroku rozsudku

Tu priamo z popisu skutku vo výroku rozsudku vyplýva neúplnosť skutkových zistení,

ohľadom ktorej je potrebné prisvedčiť obsahu odvolania.

Ak má trestnosť činu spočívať v marení konkurzného konania uvedením nepravdivých

údajov v zozname aktív a pasív, nemôţe byť táto okolnosť vo výroku rozsudku špecifikovaná

len tak, ţe časť pohľadávok (uvedených v zozname aktív a pasív, ktorý obţalovaný predloţil

pri návrhu na vyhlásenie konkurzu), bola uţ dlţníkmi uhradená ešte pred podaním tohto

návrhu.

Bliţšia identifikácia a kvantifikácia týchto pohľadávok nie je uvedená ani v odôvodnení

rozsudku, čo činí jeho príslušnú časť (vo vzťahu k bodu 3/) nepreskúmateľnou.

24

Zároveň je potrebné vysporiadať sa s obranou obţalovaného, prezentovanou uţ vo

výpovedí z 22. októbra 2003 a rozvinutou v podanom odvolaní.

Je predovšetkým potrebné vypočuť na hlavnom pojednávaní ako svedka správcu

konkurznej podstaty Ing. J. C., aby sa vyjadril k zoznamu aktív a pasív, ktorý

bol pripojený k návrhu na vyhlásenie konkurzu 16. novembra 1998 obţalovaným (tento

zoznam je totiţ konkrétne označený vo výroku rozsudku v bode 3/), najmä k dátumu,

ku ktorému bol zoznam zostavený, a či má táto okolnosť (ak išlo o 31. júl 1998) vplyv

na nesúlad údajov v uvedenom zozname so stavom úhrady pohľadávok v čase podania návrhu

na vyhlásenie konkurzu. Výsluch je tieţ potrebný ku čestnému prehláseniu o stave majetku

k 30. októbru 1998 (č.l. 859), ktoré malo byť (podľa odvolacieho tvrdenia) obţalovaným

4. decembra 1998 správcovi podpísané ako nevyplnené (následne doklady na č.l. 860-867,

označené ako „bilancia“ a datované 9.12.1998 sú z hľadiska v nich zachyteného obdobia

označené ako „júl 98“).

Po tomto doplnení dokazovania (a eventuálne na základe jeho výsledkov aj ďalšieho

novovykonaného) sa bude potrebné vysporiadať so všetkými okolnosťami významnými pre

rozhodnutie, a to aj z hľadiska pouţitia časovo konkretizovanej právnej kvalifikácie.

Ku skutku v bode 4/ výroku rozsudku

Neúplnosť skutkových zistení tu spočíva v nešpecifikovaní dátumu a spôsobu vyzvania

na vrátenie rozmetacej píly zo strany prenajímateľa (P. a.s.) voči nájomcovi T. s.r.o.), ako aj

dátumu a spôsobu odmietnutia zo strany obţalovaného prenajímateľovi oznámiť, kde sa ním

poţadovaná píla nachádza. Oba tieto prvky prejavu vôle dotknutých osôb (výzva a vrátenie,

resp. odmietnutie) sú len ako zovšeobecnelé označenie súčasťou popisu skutku.

Uvedené okolnosti totiţ zakladajú trestnosť ţalovaného skutku ako trestného činu

sprenevery, nakoľko ich zavŕšením (odmietnutím vydania a zatajením veci) má byť vyjadrený

úmysel obţalovaného si túto vec trvale prisvojiť, ako keby bol jej vlastníkom.

Aby o uvedených skutkových zisteniach (zároveň o ich naznačenom upresnení)

nevznikli pochybnosti, je potrebné v odôvodnení rozsudku prezentovať úvahy, na základe

ktorých boli tieto zistenia z vykonaných dôkazov (výsluchov a listinných dôkazov) odvodené.

25

V terajšej podobe (č.l. 27 rozsudku v nadväznosti na rekapituláciu obsahu výpovedí svedkov

S. a V. a na výpočet listinných dôkazov na č.l. 22 a 23 rozsudku) nepredstavujú tieto úvahy

dostatočné vysporiadanie sa s okolnosťami významnými pre rozhodnutie a na ich základe nie

je rozsudok preskúmateľný.

Vyššie uvedené sa týka aj okolností uvedených vo výpovedi obţalovaného

z 11. júna 2003 a opakovaných v odvolaní, v rámci čoho menovaný popiera, ţe by odmietol

dať prenajímateľovi informácie o mieste, kde sa píla nachádza.

K ďalším odvolacím námietkam je potrebné uviesť nasledovné:

Aj keď píla nebola prenajatá obţalovanému osobne (ale právnickej osobe, ktorej bol

štatutárnym zástupcom, teda T. s.r.o., ktorá bola aj povinná platiť leasingové splátky), jeho

trestnoprávna zodpovednosť je daná, pokiaľ z titulu svojej funkcie rozhodol, ţe napriek

odstúpeniu od zmluvy a výzve na vrátenie veci, adresovanej prenajímateľom nájomcovi,

nebude firme P. táto píla vrátená.

Ak je totiţ účastníkom zmluvného majetkového vzťahu právnická osoba, nesie

trestnoprávnu zodpovednosť ten, kto v jej mene, resp. za ňu v rámci svojho postavenia

v štruktúre právnickej osoby právne a faktický koná.

Namietaná nesprávnosť označenia ukončenia platenia leasingových splátok

ako bezdôvodného má skutočne reálny podklad vo vyhlásení konkurzu na majetok

spoločnosti T. s.r.o., čo bolo obrazom stavu jej insolventnosti. Na podstatu trestnosti

ţalovaného činu to však nemá vplyv, nakoľko táto (trestnosť) môţe byť zaloţená

aţ na prestanie so splácaním nadväzujúcim konaním obţalovaného, ako je to popísané vyššie

(odmietnutie vydania a zatajenie veci).

Pokiaľ ide o namietanú formuláciu vo výpovedi sv. S. o zaistení píly správcom,

v nadväznosti na svedeckú výpoveď Ing. C. a listinné dôkazy (ako zoznam neodovzdaného

majetku úpadcu na č.l. 892), je zrejmé, ţe nešlo o fyzické zaistenie,

len o zahrnutie veci do konkurznej podstaty, a o pôvodný predpoklad správcu, ţe píla

podlieha záloţnému právu, zmluvne zriedenému v prospech V..

26

Na odvolanie je potrebné reagovať v ďalšom konaní výsluchom exekútora

Mgr. R. G. ako svedka na okolnosť, či v rámci ním vedenej exekúcie bola zahrnutá do súpisu

hnuteľných vecí predmetná píla (údaje o konaní na č.l. 1900), a ak áno, kde

sa fyzicky nachádzala ako s ňou bolo exekútorom naloţené.

Vo vzťahu k označeniu poškodeného v popise skutku (a tieţ odôvodnení pouţitia

časovo konkrétnej právnej kvalifikácie) platí to, čo je uvedené v časti odôvodnenia tohto

uznesenia, týkajúcej sa bodu 2/ výroku rozsudku. V zmysle uvedeného má byť poškodený

vo výroku o vine označený obchodným menom v čase dokonania činu (vzniku škody),

aktuálnym (terajším) obchodným menom má byť označený vo výroku, týkajúcom

sa uplatneného nároku na náhradu škody.

Čo sa týka škody, pri trestnom čine sprenevery nie je (v posudzovanej situácii) jej výška

totoţná s neuhradeným zvyškom leasingových splátok (5 zo 16). Má ísť o celú hodnotu veci

v čase jej prisvojenia si páchateľom, odvodenú od pôvodnej predajnej ceny. Keďţe však

odvolanie podal len obţalovaný, nie je ďalšie dokazovanie v tomto smere v dôsledku

uplatnenia zákazu „reformatio in peius“ v zmysle aktuálne.

Ku skutku v bode 5/ výroku rozsudku

Potreba ďalšieho dokazovania, zameraného na overenie správnosť skutkových zistení

(a to aj v súvislosti s uplatnenými odvolacími námietkami) sa tu prekrýva s dôkaznými

pokynmi zadanými pri skutku v bode 2/, ktoré sa takto dopĺňajú.

Obţalovaný totiţ argumentuje, ţe časť čerpaného úver, pokrývajúca nákupnú cenu

predmetnej píly, bola spoločnosťou T. zaplatená, resp. aj časť úveru v širšom rozsahu, a to

platbami vo výške 2,5 mil. Sk, 1,25 mil. Sk a 188 541 Sk.

Pri posudzovaní podvodného úmyslu vo vzťahu k zaplateniu úveru v rozsahu

predmetnej čiastky (pripadajúcej na časť fakturovanej sumy zodpovedajúcej cene píly) je však

relevantné posúdenie zdrojov dotknutých úhrad (ktoré je potrebné overiť, resp. identifikovať

spôsobom uvedeným v časti odôvodnenia tohto uznesenia týkajúcej sa skutku v bode

2/ výroku rozsudku).

27

Platba, resp. odpísanie sumy zo záručného vkladu samotnou bankou je len následkom

neplnenia splátkových povinností klienta v zmysle č.l. V bod 2. zmluvy o vkladovom účte

zo 4. júna 1996 (č.l. 2029), a to len do moţnej výšky 350 000 Sk, viaţucej sa ako garancia

na celú sumu úveru, teda 10 mil. Sk s príslušenstvom (v tomto prípade bolo zrazených

188 541 Sk). Bez zriadenia záručného vkladu sa pritom úver ako celok nedal získať.

Vo vzťahu k sume 3,75 mil. Sk je potrebné (ako je to uvedené vyššie) zistiť, či ide

o úhradu z úveru poskytnutého zo strany V. na základe zmluvy č. X.. Takáto úhrada potom

môţe byť povaţovaná len za následnú náhradu škody, spôsobnej konaním obţalovaného pri

skutku v bode 5/. Úver, z ktorého došlo k úhrade, bol totiţ poskytnutý aţ v decembri 1996,

pričom účelom tohto úveru nebolo splácanie predchádzajúceho úveru. To platí bez ohľadu

na okolnosť, či tento následný úver (skutok 2) bol vylákaný podvodne alebo nie.

K ďalším odvolacím námietkam:

Súčasťou podnikateľského zámeru zo 4. marca 1996 je naozaj zakúpenie predmetnej

píly od spoločnosti D. (nie kúpna zmluva-č.l. 2040). K nákupu potom došlo aţ na základe

faktúry z 13. mája 1996 a k úhrade prevodným príkazom zo 6 júna 1996 (čomu zodpovedá

i výpoveď Ing. D.).

Je pravdou, ţe obţalovaný nebol jediným konateľom f. T. s.r.o. v čase podpisu úverovej

zmluvy (bol ním aj predseda P.T.), avšak úverovú zmluvu č. X. dňa 30. mája 1996 a následne

aj záloţnú zmluvu č. X. (konkrétne aj vo vzťahu k dotknutej píle) dňa 15. októbra 1996 (uţ

ako jediný konateľ) podpísal, aj keď rovnako podpisoval uţ 17. apríla 1996 leasingovú

zmluvu, týkajúcu sa tejto píly, vtedy podpísal aj jej preberací protokol (č.l. 1441), čomu

z jeho strany predchádzal podpis rovnako datovenej kúpnej zmluvy (č.l. 1444), ktorou pílu

previedol v mene spoločnosti T. na f. P..

K naposledy uvedenému prevodu vlastníctva tu vzhľadom na nepochybnú

dobromyseľnosť kupujúceho došlo bez ohľadu na oprávnenosť prevodu majetku (podľa

časovo aktuálneho stavu) firmy D. obţalovaným ako konateľom firmy T., keďţe ide o kúpnu

zmluvu uzavretú podľa a nasl. , na ktorú

sa vzťahujú účinky podľa § 446 tohto zákona. Z trestnoprávneho hľadiska je podstatné

konanie obţalovaného, svedčiace o uvádzaní poškodeného (V.) do omylu, resp. utvrdzovaní

28

v ňom ešte v októbri 1996 pri podpise záloţnej zmluvy, pri ktorom si mal obţalovaný

zaloţenie píly (firmou T. ako vlastnej, hoci len prenajatej od f. P. ako jej vlastníka) nevšimnúť

(ako to tvrdí v odvolaní).

Je pritom zrejmé, ţe efektívnosť ekonomického vyuţitia prevádzky nepostačovala

na úhradu úverového zaťaţenia, ktoré bolo z hľadiska rozmetacej píly zdvojené (kúpou píly

na úver, nasledujúcou po jej prenájme v rámci leasingu, spojeného s finančným zaťaţením

obdobným úverovému).

Je ešte potrebné dodať, ţe platba bola z úverových prostriedkov vykonaná

v rozsahu ceny píly navýšenej o DPH (spolu s ostatnými nakupovanými vecami). Výške

škody uvedenej vo výroku rozsudku zodpovedá len cena píly bez DPH, na čo sa však i tu

vzťahuje zákaz v zmysle

V konečnom dôsledku, právna kvalifikácia (navyše zmenená oproti obţalobe) musí byť

i tu odôvodnená v kontexte pouţitia zákona v časovom konkrétnom znení.

Ku skutku v bode 6/ výroku rozsudku

Pochybnosti o správnosti skutkových zistení sú v tomto prípade vyvolané tým, ţe popis

skutku vo výroku rozsudku konštatuje uzavretie zmlúv na bezúčelový úver, čím malo byť

obţalovaným ako obchodným zástupcom umoţnené získať uvedený úver tomu, o kom

obţalovaný vedel, ţe nespĺňa podmienky určené na jeho poskytnutie.

Z odôvodnenia rozsudku na č.l. 24, teda rekapitulácie obsahu svedeckých výpovedí

(K., K., S.), odkazu na svedecké výpovede (K., Z., L.) a uvedenia dátumu úmrtia J. M. podľa

úmrtného listu však vyplýva, ţe úvery boli obţalovaným fingované, bez ich skutočného

poskytnutia klientom, len formálne a s nesprávnymi údajmi evidovaným v zmluvách

a v sprievodných dokumentoch.

Takéto dôkazné informácie by nezodpovedali pouţitej právnej kvalifikácii, resp. jej

zodpovedajúcej právnej vete, ale uvedeniu poškodeného (P. F. s.r.o.) do omylu na jeho škodu,

ktorej (škode) zodpovedá prospech obţalovaného vo výške 30 000 Sk (bez ohľadu na

čiastkovú následnú náhradu škody).

29

Keďţe obţalovaný faktické neuzavretie zmluvy a neposkytnutie prostriedkov

vo všetkých troch prípadoch popiera (čo je aj podstatou ním podaného odvolania), bude

potrebné svedkov K. a K. na hlavnom pojednávaní vypočuť za prítomnosti obţalovaného

a eventuálne ho aj so svedkami konfrontovať (ak neodmietne účasť na hlavnom pojednávaní

alebo účasť, resp. výpoveď v rámci konfrontácie).

Aţ potom bude moţné vysporiadať sa so skutočnosťami významnými pre rozhodnutie

v súlade s výsledkami (eventuálne na základe novozískaných okolností aj doplneného)

dokazovania, čo sa v prípade odsudzujúceho výroku týka i právnej kvalifikácie skutku.

Pokiaľ ide o výrok napadnutého rozsudku o uplatnených nárokoch na náhradu škody,

tento neobstojí z hľadiska v rozsudku obsiahnutého odôvodnenia. Potreba ďalšieho

dokazovania sa totiţ nemôţe týkať výšky škody, ktorá je ako zákonný znak trestného činu

zistená súdom a konštatovaná v rámci popisu jednotlivých skutkov.

Táto škoda (zistená v prejednávanej veci súdom pri jednotlivých skutkoch) z hľadiska

hmotnoprávneho podkladu nároku na jej náhradu zodpovedá tzv. skutočnej škode (§ 442

ods. 1 ). V adhéznom konaní je moţné uplatňovať i ušlý zisk v zmysle

uvedeného ustanovenia (podľa súčasnej úpravy je uţ aj súčasťou škody

ako zákonného znaku trestného činu), z hľadiska takto uplatneného nároku by

(s odôvodnením potreby ďalšieho dokazovania) v prejednávanej veci obstál len výrok

o odkázaní poškodeného na konanie o občianskoprávnych veciach so zvyškom jeho nároku.

Bude teda povinnosťou krajského súdu po zrušení rozsudku vec v potrebnom rozsahu

znovu prejednať, po vykonaní úkonov nariadených odvolacím súdom (uvedených vyššie

a eventuálne aj ďalších úkonov podľa okolností priebehu konania) opätovne rozhodnúť,

a svoje rozhodnutie i náleţite v jeho písomnom vyhotovení odôvodniť.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 26. apríla 2011

JUDr. Peter K r a j č o v i č, v.r.

predseda senátu

30

Vyhotovil: JUDr. Libor Duľa

Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková