Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Obo/20/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Anny Markovej a členiek senátu JUDr. Dariny Ličkovej a JUDr. Kataríny Pramukovej,

v právnej veci ţalobcu: Ing. I.T., K.T., zastúpený JUDr. Š.H., advokát, M.T. proti

ţalovanému: Ing. Ľ.D., K.T., zastúpený JUDr. J.V., advokát, S.K., o zaplatenie 1 313 296 Sk

(43 593 eur) s príslušenstvom a splnenie povinnosti zo zmluvy o tichom spoločenstve,

o odvolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo 16. decembra 2011, č.

k. -297, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky späťvzatie návrhu na začatie konania v časti

zaplatenia istiny v sume 3 297,23 eur p r i p ú š ť a, rozsudok Krajského súdu v Košiciach

zo 16. decembra 2011, č. k. -297 v tejto časti z r u š u j e a konanie v tejto

časti z a s t a v u j e.

Vo zvyšnej napadnutej časti rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo 16. decembra

2011, č. k. -297 p o t v r d z u j e.

Ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e:

Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom ţalovaného zaviazal zaplatiť

ţalobcovi 3 297,23 eur so 17,6% úrokom z omeškania od 21. apríla 2001 do zaplatenia. Ďalej

ţalovaného zaviazal predloţiť ţalobcovi k nahliadnutiu obchodné dokumenty a účtovné

záznamy a vydať rovnopisy ročnej účtovnej závierky za obdobie od 15. októbra 1997

do 21. februára 2001. V prevyšujúcej časti ţalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak,

ţe ţiadnemu z účastníkov ich náhradu nepriznal. Ţalobcu zaviazal nahradiť štátu trovy

konania vo výške 238,24 eur na účet súdu prvého stupňa.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe ţalobca sa svojim návrhom domáhal,

aby súd uloţil ţalovanému predloţiť mu k nahliadnutiu obchodné doklady a účtovné

záznamy, ako aj vydať rovnopis ročnej účtovnej závierky za obdobie od 15. októbra 1999

do 21. februára 2001, vykonať mimoriadnu účtovnú závierku a inventarizáciu k 31. februáru

2001 a určiť a previesť podiel na ţalobcu na základe výsledku podnikania do 30 dní

od mimoriadnej účtovnej závierky. Podaním z 23. februára 2004 ţalobca opravil návrh tak,

ţe ţalovaný je povinný zaplatiť ţalobcovi sumu 1 313 296 Sk ako podiel zo zmluvy o tichom

spoločenstve, úroky z omeškania a nahradiť trovy konania. Podaním z 8. marca 2005 upresnil

úroky z omeškania, poţadoval zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 17,6% ročne

od 21. apríla 2001 do zaplatenia. Návrh odôvodnil tým, ţe so ţalovaným uzavrel zmluvu

o tichom spoločenstve, na základe čoho bol oprávnený kontrolovať a nahliadať

do obchodných dokladov a účtovných záznamov. Ţalovaného poţiadal o túto moţnosť

a následne došlo z jeho strany k vypovedaniu zmluvy, s čím ţalovaný písomne súhlasil

a oznámil mu, ţe vzhľadom na ukončenie zmluvy nie je povinný predkladať účtovné doklady.

Ţalobca súhlasí, ţe od 22. februára 2001 nie je oprávnený nahliadať do dokladov, týkajúcich

sa podnikania ţalovaného, ale za obdobie od 15. októbra 1997 do 21. februára 2001 toto

právo má.

Súd prvého stupňa vo veci rozhodol rozsudkom z 23. novembra 2007, č. k. 19Cb

239/2001-137 tak, ţe ţalovanému bola uloţená povinnosť predloţiť ţalobcovi k nahliadnutiu

obchodné doklady a účtovné záznamy, ako aj vydať rovnopisy ročnej účtovnej závierky

za obdobie od 15. októbra 1997 do 21. februára 2001, vykonať mimoriadnu účtovnú závierku

a inventarizáciu k 21. februára 2001 a ţalobcovi zaplatiť 100 134,50 Sk so 17,6% úrokom

z omeškania od 21. apríla 2001 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti ţalobu zamietol. Trovy

konania nepriznal ţiadnemu z účastníkov konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 28. novembra 2008, sp. zn.

rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe ţalobca má právo nahliadnuť

do účtovných dokladov účtovných záznamov z obdobia za trvania tichého spoločenstva. Tieto

doklady by mal posúdiť znalec a mali byť základom pre výpočet vyplatenia podielu

ţalobcovi.

Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie a zistil, ţe účastníci konania uzatvorili

zmluvu o tichom spoločenstve podľa a nasl. 15. októbra 1997.

Podľa čl. V. bod 5 zmluvy o tichom spoločenstve zmluva nadobúda účinnosť dňom

jej podpísania. Zmluva bola podpísaná 15. októbra 1997, preto námietka ţalovaného,

ţe podpis bol overený aţ 4. januára 2001 a zmluva vznikla aţ týmto dňom, nie je dôvodná.

Predmetná zmluva bola uzatvorená v písomnej forme ( )

a pre jej platnosť sa nevyţaduje overenie podpisov účastníkov zmluvy. Predmetom zmluvy

je poskytnutie majetkového podielu ţalovanému na jeho podnikanie. Tichý spoločník

- ţalobca sa zúčastňuje na podnikateľskej činnosti v rozsahu celého predmetu činnosti

ţalovaného. Jeho podiel na čistom zisku činí 50%, na základe ročnej účtovnej závierky.

Príjmovým pokladničným dokladom zo 16. októbra 1997 ţalovaný potvrdil prijatie

sumy 10 000 Sk od ţalobcu. Námietka ţalovaného, ţe ţalobca nesplnil povinnosť podľa

čl. II bod 2 zmluvy, preto nie je dôvodná.

Listom z 11. februára 2001 ţalobca zaslal ţalovanému návrh na zrušenie zmluvy

o tichom spoločenstve. Listom z 21. februára 2001 ţalovaný akceptoval výpoveď zmluvy

o tichom spoločenstve a zmluva zanikla dohodou 21. februára 2001. Počas trvania zmluvného

vzťahu vzniklo ţalobcovi právo na vyplatenie podielu tichého spoločníka na základe ročnej

účtovnej závierky.

Ďalej uviedol, ţe podľa záveru znaleckého posudku, ktorý vypracovala Ing. J.V., zisk

ţalovaného za obdobie od 15. októbra 1997 do 21. februára 2001 bol

198 664,93 Sk (6 594,47 eur) a z toho 50% je 99 332,47 Sk (3 297,23 eur).

Kontrolný znalecký posudok bol vypracovaný znalcom Ing. M.S.. Z toho znaleckého

posudku vyplýva, ţe firma ţalovaného viedla účtovníctvo v zmysle zákona

o účtovníctve a nezistil nedostatky. Pri kontrole príjmových a výdavkových účtovných

dokladov znalec konštatoval, ţe nezistil podozrivé poloţky, ktoré by ovplyvnili hospodársky

výsledok.

Súd prvého stupňa na základe uvedeného ţalobe do tejto výšky vyhovel (99 332,47

Sk) a v prevyšujúcej časti ţalobu zamietol.

Ţalovaný uviedol, ţe sumu 3 297,23 eur podľa znaleckého posudku ţalobcovi zaplatil

a predloţil fotokópiu podacieho lístka z 27. decembra 2010. Ţalobca nepotvrdil zaplatenie

uvedenej sumy a predloţená fotokópia podacieho lístka nepreukazuje, ţe ţalobca uvedenú

sumu prevzal.

Súd prvého stupňa poukázal na ,

a uviedol, ţe medzi účastníkmi nebola dohodnutá výška úrokov z omeškania. V čase

uzavretia zmluvy banky poskytovali úroky na úveroch vo výška 18% - 24% p. a., súd preto

ţalobe v tejto časti vyhovel a zaviazal ţalovaného na zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy

3 299,23 eur vo výške 17,6% od 21. apríla 2001 do zaplatenia.

Ďalej súd prvého stupňa poukázal na , a

a uviedol, ţe ţalobca listom zo 14. februára 2001 poţiadal ţalovaného o poskytnutie

účtovných materiálov, kompletnú dokumentáciu, vrátane účtovných závierok za roky 1997

- 2000. Ţalovaný ţalobcovi poţadované materiály neposkytol. Súd prvého stupňa ţalobe

v tejto časti vyhovel, pretoţe táto povinnosť ţalobcovi vyplývala zo zmluvy aj zákona,

ţalovanému uloţil predloţiť ţalobcovi k nahliadnutiu obchodné doklady a účtovné záznamy

a vydať rovnopisy ročnej účtovnej závierky za obdobie od 15. októbra 1997 do 21. februára

2001. Návrhu ţalobcu na vykonanie mimoriadnej účtovnej závierky a inventarizácii

k 21. februáru 2001 súd nevyhovel, pretoţe podiel ţalobcu ako tichého spoločníka

na podnikaní ţalovaného vyplynul zo znaleckého dokazovania.

Ţalobca si podiel tichého spoločníka na výsledku podnikania uplatnil ţalobou

z 13. marca 2001, doručenou súdu 19. marca 2001, teda v zákonnej lehote. Podaním

z 23. februára 2004 tento návrh doplnil na základe získaných informácií o finančnej kontrole.

V čase podania ţaloby ţalobcovi nebola známa výška podielu tichého spoločníka, pretoţe

nemal k dispozícii potrebné doklady. Ţalovaný nepredloţil dôkaz o tom, ţe ţalobca mal

k dispozícii účtovné doklady, účtovnú závierku, z ktorých bol zrejmý jeho podiel na zisku.

K vznesenej námietke premlčania súd preto neprihliadol.

O trovách konania rozhodol podľa (ďalej

len „“) tak, ţe ţiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu, vzhľadom na pomer

úspechu a neúspechu účastníkov konania.

Na náhradu trov štátu vo výške 238,24 eur zaviazal súd ţalobcu, pretoţe ţalobca

navrhol vykonanie kontrolného znaleckého dokazovania.

Proti napadnutému rozhodnutiu prvého stupňa podal ţalovaný odvolanie. Odvolanie

smeruje proti výroku, ktorým bol ţalovaný zaviazaný zaplatiť ţalobcovi sumu 3 297,23 eur

so 17,6% úrokom z omeškania od 21. apríla 2001 do zaplatenia. Odvolateľ ako odvolací

dôvod uviedol, ţe súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. d/ a f/).

Uviedol, ţe súd prvého stupňa zaviazal ţalovaného zaplatiť ţalobcovi vyššie uvedenú

sumu, aj napriek tomu, ţe v rámci konania ţalovaný predloţil poštovú poukáţku, na základe

ktorej ţalovaný 27. decembra 2010 na pošte zaplatil sumu, ktorá bola vyčíslená znaleckým

posudkom Ing. J.V.. Podľa zistení ţalovaného, ţalobca dlţnú sumu prevzal

na pošte 19. januára 2011. Podľa názoru odvolateľa, súd prvého stupňa sa s touto

skutočnosťou nevysporiadal.

Ďalej podľa názoru odvolateľa súd prvého stupňa pochybil, resp. náleţite nezistil

skutkový stav, čo do výšky úrokov z omeškania a začiatku plynutia lehoty na splnenie

záväzku. Odvolateľ má za to, ţe v roku 2001 boli priemerné úrokové miery z úverov

obchodných bánk v priemernej výške 10,3% a nie vo výške, aká je uvedená v napadnutom

rozsudku, t. j. v rozmedzí -24%. Odvolateľ sa nestotoţnil ani s termínom plnenia

záväzku, nakoľko ţalovaný svoj záväzok splnil v roku 2011, a to na základe vyčíslenia výšky

záväzkov znalkyňou Ing. J.V.. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa

zmenil tak ţe ţalobu v časti o zaplatenie sumy 3 297,23 eur so 17,6% úrokom z omeškania od

21. apríla 2001 do zaplatenia zamietol. Navrhol, aby odvolací súd zaviazal ţalobcu zaplatiť

ţalovanému trovy odvolacieho konania.

Ţalobca vo vyjadrení k odvolaniu ţalovaného uviedol, ţe je pravdou konštatovanie

ţalovaného, ţe zaplatil sumu 3 297,23 eur, ktorú prevzal na pošte 19. januára 2011, avšak

z neznalosti túto skutočnosť neoznámil svojmu právnemu zástupcovi a ani neupravil petit

svojho návrhu.

Vzhľadom na uvedené vzal svoj návrh v časti zaplatenia sumy 3 297,23 eur späť

v zmysle a navrhol, aby súd v tejto časti konanie zastavil.

Pokiaľ ide o namietané úroky z omeškania ţalovaným a začatie plynutia lehoty,

má ţalobca za to, ţe súd prvého stupňa o výške úroku z omeškania rozhodol vecne správne

a tieţ o začiatku plynutia lehoty na ich zaplatenie s tým, ţe koncom lehoty plynutia lehoty

na zaplatenie priznaného úroku z omeškania je 11. január 2011, kedy prevzal čiastočné

plnenie ţalovaného. Ţalobca má za to, ţe priznaný 17,6% ročný úrok z omeškania

mu dôvodne patrí od 21. apríla 2001 do 19. apríla 2011.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací prejednal odvolanie ţalovaného

podľa bez nariadenia pojednávania v zmysle

a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalovaného nie je dôvodné.

Z obsahu odvolania vyplýva, ţe smeruje proti výroku napadnutého rozsudku, ktorým

bol ţalovaný zaviazaný zaplatiť ţalobcovi sumu 3 297,23 eur so 17,6% úrokom z omeškania

od 21. apríla 2001 do zaplatenia.

Ţalobca vo vyjadrení k odvolaniu ţalovaného z 29. februára 2012 vzal návrh v časti

zaplatenia istiny vo výške 3 297,23 eur späť a navrhol konanie v tejto časti zastaviť.

Ţalovaný na základe výzvy odvolacieho súdu podaním z 22. marca 2012 uviedol,

ţe súhlasí s čiastočným späťvzatím návrhu ţalobcu v časti 3 297,23 eur z 29. februára 2012.

Podľa , ak je návrh na začatie konania vzatý späť, keď uţ rozhodol súd

prvého stupňa, ale jeho rozhodnutie nie je dosiaľ právoplatné, odvolací súd rozhodne

o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie nepripustí, ak druhý účastník s tým nesúhlasí.

Ak späťvzatie pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie zastaví.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd v zmysle pripustil späťvzatie

návrhu na začatie konania v časti zaplatenia sumy 3 297,23 eur, predmetný rozsudok súdu

prvého stupňa vo výroku, ktorým bol ţalovaný zaviazaný zaplatiť ţalobcovi sumu 3 297,23

eur zrušil a konanie v tejto časti zastavil.

Predmetom odvolacieho konania po pripustení spätvzatia je posúdenie výšky úroku

z omeškania a začiatku plynutia lehoty na splnenie záväzku.

Podľa , ak je dlţník v omeškaní so splnením

peňaţného záväzku alebo jeho časti a nie je dohodnutá sadzba úrokov z omeškania, je dlţník

povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 1% vyššie

neţ úroková sadza, určená obdobne podľa § 502.

Podľa od doby poskytnutia peňaţných prostriedkov

je dlţník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške

ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlţník

povinný platiť obvyklé úroky poţadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla

dlţníka v čase uzavretia zmluvy.

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zaviazal ţalovaného zaplatiť ţalobcovi

3 297,23 eur so 17,6% úrokom z omeškania od 21. apríla 2001 do zaplatenia.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, ţe zmluva o tichom spoločenstve zanikla

dohodou účastníkov k 21. februáru 2011. V zmysle čl. V. ods. 4 zmluvy o tichom

spoločenstve a rovnako aj v zmysle je ţalovaný ako podnikateľ

do 30 dní povinný vrátiť ţalovanému ako tichému spoločníkovi vklad zvýšený alebo zníţený

o jeho podiel na výsledku podnikania. Vklad zvýšený o podiel na zisku bol určený znaleckým

posudkom, vypracovaným Ing. J.V. vo výške 3 297,23 eur. Túto sumu ţalovaný 27. decembra

2010 na pošte zaplatil a ţalobca si dlţnú sumu prevzal 19. januára 2011, čo nie je v konaní

sporné. Odvolateľ v odvolaní namietal výšku úrokov a nie sumu, z ktorej majú byť uplatnené,

preto ani touto skutočnosťou sa odvolací súd nezaoberal a povaţoval ju

za preukázanú.

Ako z vyššie uvedeného vyplýva, zmluva o tichom spoločenstve zanikla

k 21. februáru 2001 a nárok na úroky z omeškania ţalobcovi vznikol 24. marca 2001, t. j.

po 30-tich dňoch od zániku zmluvy. Ţalobca si tieto úroky z omeškania uplatnil od 21. apríla

2001, t. j. v súlade s ust. , a 502 ,

keďţe v tomto čase bol uţ ţalovaný v omeškaní s úhradou peňaţného záväzku.

Výšku úrokov z omeškania si účastníci v zmluve o tichom spoločenstve nedohodli.

V zmysle sú tieto úroky o 1% vyššie neţ obvyklé úvery,

ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlţníka v čase uzavretia zmluvy. Predmetná zmluva

o tichom spoločenstve bola uzatvorená 15. októbra 1997. Úrokové sadzby obchodných bánk

sa v októbri roku 1997 pohybovali od 15,66% do 19,91%, preto je ţalobcom poţadovaná

výška úroku z omeškania primeraná a v súlade s .

Tvrdenie ţalovaného, ţe v roku 2001 boli priemerné úrokové miery z úverov v obchodných

bankách vo výške 10,3%, je správne, avšak na daný prípad neaplikovateľné, nakoľko zmluva

o tichom spoločenstve bola uzatvorená v roku 1997 a nie v roku 2001. V zmysle § 369 ods. 1

sa jedná o obvyklú výšku úrokov za úvery obchodných bánk v čase uzavretia zmluvy a nie

v čase vzniku nároku na úrok z omeškania, ako si to nesprávne vykladá odvolateľ.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti

výšky úrokov z omeškania ako vecne správny v zmysle potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 224 ods. 1

a Úspešný ţalobca si trovy odvolacieho konania neuplatnil, preto mu ich

odvolací súd nepriznal.

P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. apríla 2011

JUDr. Anna Marková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová