Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
95b/385174.e1249e.pdf
PDF · 118.1 KB
No categories available
5Obo/20/2012
Najvyšší súd 5 Obo 20/2012
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu
JUDr. Anny Markovej a členiek senátu JUDr. Dariny Ličkovej a JUDr. Kataríny Pramukovej,
v právnej veci ţalobcu: Ing. I.T., K.T., zastúpený JUDr. Š.H., advokát, M.T. proti
ţalovanému: Ing. Ľ.D., K.T., zastúpený JUDr. J.V., advokát, S.K., o zaplatenie 1 313 296 Sk
(43 593 eur) s príslušenstvom a splnenie povinnosti zo zmluvy o tichom spoločenstve,
o odvolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo 16. decembra 2011, č.
k. 19Cb 239/2001-297, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky späťvzatie návrhu na začatie konania v časti
zaplatenia istiny v sume 3 297,23 eur p r i p ú š ť a, rozsudok Krajského súdu v Košiciach
zo 16. decembra 2011, č. k. 19Cb 239/2001-297 v tejto časti z r u š u j e a konanie v tejto
časti z a s t a v u j e.
Vo zvyšnej napadnutej časti rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo 16. decembra
2011, č. k. 19Cb 239/2001-297 p o t v r d z u j e.
Ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e:
Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom ţalovaného zaviazal zaplatiť
ţalobcovi 3 297,23 eur so 17,6% úrokom z omeškania od 21. apríla 2001 do zaplatenia. Ďalej
ţalovaného zaviazal predloţiť ţalobcovi k nahliadnutiu obchodné dokumenty a účtovné
záznamy a vydať rovnopisy ročnej účtovnej závierky za obdobie od 15. októbra 1997
do 21. februára 2001. V prevyšujúcej časti ţalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak,
ţe ţiadnemu z účastníkov ich náhradu nepriznal. Ţalobcu zaviazal nahradiť štátu trovy
konania vo výške 238,24 eur na účet súdu prvého stupňa.
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe ţalobca sa svojim návrhom domáhal,
aby súd uloţil ţalovanému predloţiť mu k nahliadnutiu obchodné doklady a účtovné
záznamy, ako aj vydať rovnopis ročnej účtovnej závierky za obdobie od 15. októbra 1999
do 21. februára 2001, vykonať mimoriadnu účtovnú závierku a inventarizáciu k 31. februáru
2001 a určiť a previesť podiel na ţalobcu na základe výsledku podnikania do 30 dní
od mimoriadnej účtovnej závierky. Podaním z 23. februára 2004 ţalobca opravil návrh tak,
ţe ţalovaný je povinný zaplatiť ţalobcovi sumu 1 313 296 Sk ako podiel zo zmluvy o tichom
spoločenstve, úroky z omeškania a nahradiť trovy konania. Podaním z 8. marca 2005 upresnil
úroky z omeškania, poţadoval zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 17,6% ročne
od 21. apríla 2001 do zaplatenia. Návrh odôvodnil tým, ţe so ţalovaným uzavrel zmluvu
o tichom spoločenstve, na základe čoho bol oprávnený kontrolovať a nahliadať
do obchodných dokladov a účtovných záznamov. Ţalovaného poţiadal o túto moţnosť
a následne došlo z jeho strany k vypovedaniu zmluvy, s čím ţalovaný písomne súhlasil
a oznámil mu, ţe vzhľadom na ukončenie zmluvy nie je povinný predkladať účtovné doklady.
Ţalobca súhlasí, ţe od 22. februára 2001 nie je oprávnený nahliadať do dokladov, týkajúcich
sa podnikania ţalovaného, ale za obdobie od 15. októbra 1997 do 21. februára 2001 toto
právo má.
Súd prvého stupňa vo veci rozhodol rozsudkom z 23. novembra 2007, č. k. 19Cb
239/2001-137 tak, ţe ţalovanému bola uloţená povinnosť predloţiť ţalobcovi k nahliadnutiu
obchodné doklady a účtovné záznamy, ako aj vydať rovnopisy ročnej účtovnej závierky
za obdobie od 15. októbra 1997 do 21. februára 2001, vykonať mimoriadnu účtovnú závierku
a inventarizáciu k 21. februára 2001 a ţalobcovi zaplatiť 100 134,50 Sk so 17,6% úrokom
z omeškania od 21. apríla 2001 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti ţalobu zamietol. Trovy
konania nepriznal ţiadnemu z účastníkov konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 28. novembra 2008, sp. zn.
6 Obo 35/2008 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe ţalobca má právo nahliadnuť
do účtovných dokladov účtovných záznamov z obdobia za trvania tichého spoločenstva. Tieto
doklady by mal posúdiť znalec a mali byť základom pre výpočet vyplatenia podielu
ţalobcovi.
Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie a zistil, ţe účastníci konania uzatvorili
zmluvu o tichom spoločenstve podľa § 673 a nasl. Obchodného zákonníka 15. októbra 1997.
Podľa čl. V. bod 5 zmluvy o tichom spoločenstve zmluva nadobúda účinnosť dňom
jej podpísania. Zmluva bola podpísaná 15. októbra 1997, preto námietka ţalovaného,
ţe podpis bol overený aţ 4. januára 2001 a zmluva vznikla aţ týmto dňom, nie je dôvodná.
Predmetná zmluva bola uzatvorená v písomnej forme (§ 673 ods. 2 Obchodného zákonníka)
a pre jej platnosť sa nevyţaduje overenie podpisov účastníkov zmluvy. Predmetom zmluvy
je poskytnutie majetkového podielu ţalovanému na jeho podnikanie. Tichý spoločník
- ţalobca sa zúčastňuje na podnikateľskej činnosti v rozsahu celého predmetu činnosti
ţalovaného. Jeho podiel na čistom zisku činí 50%, na základe ročnej účtovnej závierky.
Príjmovým pokladničným dokladom zo 16. októbra 1997 ţalovaný potvrdil prijatie
sumy 10 000 Sk od ţalobcu. Námietka ţalovaného, ţe ţalobca nesplnil povinnosť podľa
čl. II bod 2 zmluvy, preto nie je dôvodná.
Listom z 11. februára 2001 ţalobca zaslal ţalovanému návrh na zrušenie zmluvy
o tichom spoločenstve. Listom z 21. februára 2001 ţalovaný akceptoval výpoveď zmluvy
o tichom spoločenstve a zmluva zanikla dohodou 21. februára 2001. Počas trvania zmluvného
vzťahu vzniklo ţalobcovi právo na vyplatenie podielu tichého spoločníka na základe ročnej
účtovnej závierky.
Ďalej uviedol, ţe podľa záveru znaleckého posudku, ktorý vypracovala Ing. J.V., zisk
ţalovaného za obdobie od 15. októbra 1997 do 21. februára 2001 bol
198 664,93 Sk (6 594,47 eur) a z toho 50% je 99 332,47 Sk (3 297,23 eur).
Kontrolný znalecký posudok bol vypracovaný znalcom Ing. M.S.. Z toho znaleckého
posudku vyplýva, ţe firma ţalovaného viedla účtovníctvo v zmysle zákona
o účtovníctve a nezistil nedostatky. Pri kontrole príjmových a výdavkových účtovných
dokladov znalec konštatoval, ţe nezistil podozrivé poloţky, ktoré by ovplyvnili hospodársky
výsledok.
Súd prvého stupňa na základe uvedeného ţalobe do tejto výšky vyhovel (99 332,47
Sk) a v prevyšujúcej časti ţalobu zamietol.
Ţalovaný uviedol, ţe sumu 3 297,23 eur podľa znaleckého posudku ţalobcovi zaplatil
a predloţil fotokópiu podacieho lístka z 27. decembra 2010. Ţalobca nepotvrdil zaplatenie
uvedenej sumy a predloţená fotokópia podacieho lístka nepreukazuje, ţe ţalobca uvedenú
sumu prevzal.
Súd prvého stupňa poukázal na § 369 ods. 1, § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka
a uviedol, ţe medzi účastníkmi nebola dohodnutá výška úrokov z omeškania. V čase
uzavretia zmluvy banky poskytovali úroky na úveroch vo výška 18% - 24% p. a., súd preto
ţalobe v tejto časti vyhovel a zaviazal ţalovaného na zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy
3 299,23 eur vo výške 17,6% od 21. apríla 2001 do zaplatenia.
Ďalej súd prvého stupňa poukázal na § 675 ods. 1, 2 a 3 Obchodného zákonníka
a uviedol, ţe ţalobca listom zo 14. februára 2001 poţiadal ţalovaného o poskytnutie
účtovných materiálov, kompletnú dokumentáciu, vrátane účtovných závierok za roky 1997
- 2000. Ţalovaný ţalobcovi poţadované materiály neposkytol. Súd prvého stupňa ţalobe
v tejto časti vyhovel, pretoţe táto povinnosť ţalobcovi vyplývala zo zmluvy aj zákona,
ţalovanému uloţil predloţiť ţalobcovi k nahliadnutiu obchodné doklady a účtovné záznamy
a vydať rovnopisy ročnej účtovnej závierky za obdobie od 15. októbra 1997 do 21. februára
2001. Návrhu ţalobcu na vykonanie mimoriadnej účtovnej závierky a inventarizácii
k 21. februáru 2001 súd nevyhovel, pretoţe podiel ţalobcu ako tichého spoločníka
na podnikaní ţalovaného vyplynul zo znaleckého dokazovania.
Ţalobca si podiel tichého spoločníka na výsledku podnikania uplatnil ţalobou
z 13. marca 2001, doručenou súdu 19. marca 2001, teda v zákonnej lehote. Podaním
z 23. februára 2004 tento návrh doplnil na základe získaných informácií o finančnej kontrole.
V čase podania ţaloby ţalobcovi nebola známa výška podielu tichého spoločníka, pretoţe
nemal k dispozícii potrebné doklady. Ţalovaný nepredloţil dôkaz o tom, ţe ţalobca mal
k dispozícii účtovné doklady, účtovnú závierku, z ktorých bol zrejmý jeho podiel na zisku.
K vznesenej námietke premlčania súd preto neprihliadol.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
len „O. s. p.“) tak, ţe ţiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu, vzhľadom na pomer
úspechu a neúspechu účastníkov konania.
Na náhradu trov štátu vo výške 238,24 eur zaviazal súd ţalobcu, pretoţe ţalobca
navrhol vykonanie kontrolného znaleckého dokazovania.
Proti napadnutému rozhodnutiu prvého stupňa podal ţalovaný odvolanie. Odvolanie
smeruje proti výroku, ktorým bol ţalovaný zaviazaný zaplatiť ţalobcovi sumu 3 297,23 eur
so 17,6% úrokom z omeškania od 21. apríla 2001 do zaplatenia. Odvolateľ ako odvolací
dôvod uviedol, ţe súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. d/ a f/).
Uviedol, ţe súd prvého stupňa zaviazal ţalovaného zaplatiť ţalobcovi vyššie uvedenú
sumu, aj napriek tomu, ţe v rámci konania ţalovaný predloţil poštovú poukáţku, na základe
ktorej ţalovaný 27. decembra 2010 na pošte zaplatil sumu, ktorá bola vyčíslená znaleckým
posudkom Ing. J.V.. Podľa zistení ţalovaného, ţalobca dlţnú sumu prevzal
na pošte 19. januára 2011. Podľa názoru odvolateľa, súd prvého stupňa sa s touto
skutočnosťou nevysporiadal.
Ďalej podľa názoru odvolateľa súd prvého stupňa pochybil, resp. náleţite nezistil
skutkový stav, čo do výšky úrokov z omeškania a začiatku plynutia lehoty na splnenie
záväzku. Odvolateľ má za to, ţe v roku 2001 boli priemerné úrokové miery z úverov
obchodných bánk v priemernej výške 10,3% a nie vo výške, aká je uvedená v napadnutom
rozsudku, t. j. v rozmedzí 18%-24%. Odvolateľ sa nestotoţnil ani s termínom plnenia
záväzku, nakoľko ţalovaný svoj záväzok splnil v roku 2011, a to na základe vyčíslenia výšky
záväzkov znalkyňou Ing. J.V.. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa
zmenil tak ţe ţalobu v časti o zaplatenie sumy 3 297,23 eur so 17,6% úrokom z omeškania od
21. apríla 2001 do zaplatenia zamietol. Navrhol, aby odvolací súd zaviazal ţalobcu zaplatiť
ţalovanému trovy odvolacieho konania.
Ţalobca vo vyjadrení k odvolaniu ţalovaného uviedol, ţe je pravdou konštatovanie
ţalovaného, ţe zaplatil sumu 3 297,23 eur, ktorú prevzal na pošte 19. januára 2011, avšak
z neznalosti túto skutočnosť neoznámil svojmu právnemu zástupcovi a ani neupravil petit
svojho návrhu.
Vzhľadom na uvedené vzal svoj návrh v časti zaplatenia sumy 3 297,23 eur späť
v zmysle § 96 ods. 1 O. s. p. a navrhol, aby súd v tejto časti konanie zastavil.
Pokiaľ ide o namietané úroky z omeškania ţalovaným a začatie plynutia lehoty,
má ţalobca za to, ţe súd prvého stupňa o výške úroku z omeškania rozhodol vecne správne
a tieţ o začiatku plynutia lehoty na ich zaplatenie s tým, ţe koncom lehoty plynutia lehoty
na zaplatenie priznaného úroku z omeškania je 11. január 2011, kedy prevzal čiastočné
plnenie ţalovaného. Ţalobca má za to, ţe priznaný 17,6% ročný úrok z omeškania
mu dôvodne patrí od 21. apríla 2001 do 19. apríla 2011.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací prejednal odvolanie ţalovaného
podľa § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O. s. p.
a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalovaného nie je dôvodné.
Z obsahu odvolania vyplýva, ţe smeruje proti výroku napadnutého rozsudku, ktorým
bol ţalovaný zaviazaný zaplatiť ţalobcovi sumu 3 297,23 eur so 17,6% úrokom z omeškania
od 21. apríla 2001 do zaplatenia.
Ţalobca vo vyjadrení k odvolaniu ţalovaného z 29. februára 2012 vzal návrh v časti
zaplatenia istiny vo výške 3 297,23 eur späť a navrhol konanie v tejto časti zastaviť.
Ţalovaný na základe výzvy odvolacieho súdu podaním z 22. marca 2012 uviedol,
ţe súhlasí s čiastočným späťvzatím návrhu ţalobcu v časti 3 297,23 eur z 29. februára 2012.
Podľa § 208 O. s. p., ak je návrh na začatie konania vzatý späť, keď uţ rozhodol súd
prvého stupňa, ale jeho rozhodnutie nie je dosiaľ právoplatné, odvolací súd rozhodne
o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie nepripustí, ak druhý účastník s tým nesúhlasí.
Ak späťvzatie pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie zastaví.
Vzhľadom na uvedené odvolací súd v zmysle § 208 O. s. p. pripustil späťvzatie
návrhu na začatie konania v časti zaplatenia sumy 3 297,23 eur, predmetný rozsudok súdu
prvého stupňa vo výroku, ktorým bol ţalovaný zaviazaný zaplatiť ţalobcovi sumu 3 297,23
eur zrušil a konanie v tejto časti zastavil.
Predmetom odvolacieho konania po pripustení spätvzatia je posúdenie výšky úroku
z omeškania a začiatku plynutia lehoty na splnenie záväzku.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlţník v omeškaní so splnením
peňaţného záväzku alebo jeho časti a nie je dohodnutá sadzba úrokov z omeškania, je dlţník
povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 1% vyššie
neţ úroková sadza, určená obdobne podľa § 502.
Podľa § 502 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňaţných prostriedkov
je dlţník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške
ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlţník
povinný platiť obvyklé úroky poţadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla
dlţníka v čase uzavretia zmluvy.
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zaviazal ţalovaného zaplatiť ţalobcovi
3 297,23 eur so 17,6% úrokom z omeškania od 21. apríla 2001 do zaplatenia.
Z vykonaného dokazovania vyplýva, ţe zmluva o tichom spoločenstve zanikla
dohodou účastníkov k 21. februáru 2011. V zmysle čl. V. ods. 4 zmluvy o tichom
spoločenstve a rovnako aj v zmysle § 680 Obchodného zákonníka je ţalovaný ako podnikateľ
do 30 dní povinný vrátiť ţalovanému ako tichému spoločníkovi vklad zvýšený alebo zníţený
o jeho podiel na výsledku podnikania. Vklad zvýšený o podiel na zisku bol určený znaleckým
posudkom, vypracovaným Ing. J.V. vo výške 3 297,23 eur. Túto sumu ţalovaný 27. decembra
2010 na pošte zaplatil a ţalobca si dlţnú sumu prevzal 19. januára 2011, čo nie je v konaní
sporné. Odvolateľ v odvolaní namietal výšku úrokov a nie sumu, z ktorej majú byť uplatnené,
preto ani touto skutočnosťou sa odvolací súd nezaoberal a povaţoval ju
za preukázanú.
Ako z vyššie uvedeného vyplýva, zmluva o tichom spoločenstve zanikla
k 21. februáru 2001 a nárok na úroky z omeškania ţalobcovi vznikol 24. marca 2001, t. j.
po 30-tich dňoch od zániku zmluvy. Ţalobca si tieto úroky z omeškania uplatnil od 21. apríla
2001, t. j. v súlade s ust. § 680 Obchodného zákonníka, § 369 a 502 Obchodného zákonníka,
keďţe v tomto čase bol uţ ţalovaný v omeškaní s úhradou peňaţného záväzku.
Výšku úrokov z omeškania si účastníci v zmluve o tichom spoločenstve nedohodli.
V zmysle § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka sú tieto úroky o 1% vyššie neţ obvyklé úvery,
ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlţníka v čase uzavretia zmluvy. Predmetná zmluva
o tichom spoločenstve bola uzatvorená 15. októbra 1997. Úrokové sadzby obchodných bánk
sa v októbri roku 1997 pohybovali od 15,66% do 19,91%, preto je ţalobcom poţadovaná
výška úroku z omeškania primeraná a v súlade s § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka.
Tvrdenie ţalovaného, ţe v roku 2001 boli priemerné úrokové miery z úverov v obchodných
bankách vo výške 10,3%, je správne, avšak na daný prípad neaplikovateľné, nakoľko zmluva
o tichom spoločenstve bola uzatvorená v roku 1997 a nie v roku 2001. V zmysle § 369 ods. 1
sa jedná o obvyklú výšku úrokov za úvery obchodných bánk v čase uzavretia zmluvy a nie
v čase vzniku nároku na úrok z omeškania, ako si to nesprávne vykladá odvolateľ.
Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti
výšky úrokov z omeškania ako vecne správny v zmysle § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 224 ods. 1
a § 142 ods. 1 O. s. p. Úspešný ţalobca si trovy odvolacieho konania neuplatnil, preto mu ich
odvolací súd nepriznal.
P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 26. apríla 2011
JUDr. Anna Marková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová