Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
051/363877.326a3f.pdf
PDF · 111.51 KB
No categories available
3Obdo/12/2011
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 3 Obdo 12/2011
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: M. S., spol. s r. o., K.,
IČO: X., zast. JUDr. J. K., konateľom s. r. o. K. advokátska kancelária, R.,
proti ţalovanému: Š. A., s. r. o., V.,
IČO: X., zast. JUDr. J. R., konateľom s. r. o. R. C., V., o náhradu Š. a nariadenie
predbežného opatrenia, o dovolaní ţalovanému proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach
zo dňa 30. júla 2010,
č. k. 2Cob/149/2010-160, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Košice I. návrh na nariadenie predbeţného opatrenia zamietol.
Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, ţe ţalobca návrhom doručeným súdu
21. januára 2010 poţiadal o zmenu návrhu na začatie konania a o nariadenie predbeţného
opatrenia, na základe ktorého bude ţalovaný povinný sa zdrţať akéhokoľvek konania
poškodzujúceho podnikanie ţalobcu a okamţite po doručení predbeţného opatrenia oznámiť
všetkým obchodným partnerom, ţe údaje v liste ţalovaného zo dňa 14. januára 2010
/ vybavuje B. 02/48247150 / nie sú pravdivé.
Ţalobca uviedol, ţe ţalovaný neplnil súdom nariadené predbeţné opatrenie
/ uznesenie č. k. 26 Cb/229/2009-24 z 21. decembra 2009 /, čím mu vznikli ďalšie Š..
Súd zistil, ţe z návrhu na nariadenie predbeţného opatrenia je zrejmé, ţe právnym
dôvodom jeho nariadenia je dočasná úprava pomerov účastníkov. Súd návrh posudzoval
z hľadiska naplnenia predpokladov podľa ustanovení § 102 ods. 1, § 74, § 75, § 76,
§ 77 O. s. p. a dospel k názoru, ţe ţalobca neosvedčil podaný návrh, nepredloţil list
z 14. januára 2010, preto návrh zamietol.
Ţalobca podal proti uzneseniu odvolanie podaním zo dňa 31. marca 2010 v ktorom
uviedol, ţe len nedopatrením nepredloţil list z 14. januára 2010 k návrhu a tento nedostatok
odstránil tým, ţe list priloţil k odvolaniu.
Navrhol napadnuté uznesenie zmeniť a návrhu vyhovieť.
Ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu / na l. č. 170 spisu / uviedol, ţe napadnuté
uznesenie je vecne správne, odvolanie nie je dôvodné ani z procesného ani hmotnoprávneho
dôvodu. V tejto súvislosti poukázal na príslušné ustanovenia O. s. p. a uviedol, ţe súd prvého
stupňa nezamietol návrh ţalobcu iba z dôvodu nepredloţenia listu z 14. januára 2010,
ale aj z dôvodu, ţe ani ţiadne iné dôkazy neboli na preukázanie tvrdení ţalobcu
predloţené, na základe ktorých by mohol predbeţné opatrenie súd nariadiť.
Ďalej vo vyjadrení k hmotnoprávnym aspektom veci uviedol, ţe odvolanie
je z procesného hľadiska neodôvodnené a nesprávne. Poukázal na to, ţe ţalobca podaným
návrhom neosvedčil ani základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku,
ktorému sa má poskytnúť predbeţná ochrana, ani existenciu nebezpečenstva bezprostrednej
ujmy.
Navrhol napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť.
Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací uznesením č. k. 2 Cob/1492/2010-160
zo dňa 30. júla 2010 napadnuté uznesenie podľa § 220 O. s. p. zmenil tak, ţe ţalovanému
uloţil povinnosť zdrţať sa akéhokoľvek konania poškodzujúceho podnikanie ţalobcu
a okamţite po doručení predbeţného opatrenia oznámiť všetkým obchodným partnerom,
ţe údaje v liste z 14. januára 2010, vybavuje B. 02/48247150, nie sú pravdivé.
Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, ţe odvolací súd dospel k záveru, ţe odvolanie
je dôvodné, nakoľko z obsahu návrhu na nariadenie predbeţného opatrenia v nadväznosti
na návrh na náhradu Š. nepochybne vyplýva, ţe konanie ţalovaného, konkrétne
list z 14. januára 2010 zaslaný obchodným zástupcom ţalovaného rozsudku vyplýva,
ţe napĺňa znaky nekalosúťaţného konania. Z uvedeného dôvodu odvolací súd dospel
k záveru, ţe dôvod, pre ktorý bol návrh súdom prvého stupňa zamietnutý neobstojí,
preto napadnuté uznesenie zmenil a predbeţné opatrenie nariadil.
Ţalovaný podal proti uzneseniu odvolacieho súdu dovolanie podaním zo dňa
29. septembra 2010 podľa § 236 v spojení s § 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p. z dôvodu vád
konania podľa § 237 písm. f/ O. s. p., ktoré doplnil podaním zo dňa 21. decembra 2010
v ktorom poukázal i na vadu konania podľa § 237 písm. g/ O. s. p.
V odôvodnení dovolania uviedol, ţe odvolací súd pri rozhodovaní vôbec nezohľadnil
ani sa nevysporiadal s argumentmi vznesenými ţalovaným, odňal ţalovanému moţnosť
preskúmania správnosti rozhodnutia v riadnom opravnom konaní, pričom nárok posúdil
opačne a zároveň prejudikoval rozhodnutie v spore, keď ţalovaného zaviazal na plnenie, ktoré
by bolo moţné aţ po rozhodnutí samotného sporu účastníkov konania.
Odňatie moţnosti konať pred súdom vidí dovolateľ v tom, ţe odvolací súd úplne
opačne posúdil nárok, čím bol ţalovaný vylúčený z moţnosti riadnej obrany voči rozhodnutiu
súdu. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť.
V podaní zo dňa 21. decembra 2010 poukázal aj na zmätočnosť napadnutého
rozhodnutia podľa § 237 písm. g/ O. s. p. Opätovne poukázal na to, ţe odvolací súd
sa nevysporiadal s argumentmi ţalovaného, čím mu bola odňatá moţnosť preskúmania
správnosti rozhodnutia v odvolacom konaní a došlo k prejudikácii rozhodnutia v spore o veci
samej.
Ďalej poukázal na to, ţe sudca, ktorý vec rozhodoval ako predseda senátu,
je so ţalobcom v záväzkovom vzťahu na základe uzatvorenej kúpenej zmluvy na motorové
vozidlo, kde sudca vystupoval ako kupujúci. Podľa dovolateľa uţ sama skutočnosť, ţe sudca
uzatvoril kúpnu zmluvu na predaj motorového vozidla, je spôsobilá vyvodiť stav neistoty
o nezaujatosti sudcu. Stav medzi konateľom ţalobcu Ing. B. a sudcom JUDr. H. sa javil ako
dôverný, moţno preto sa dá predpokladať záver, ţe ich vzájomný vzťah prezentovaný aj pri
uzatváraní kúpnej zmluvy vychádzal z osobnej známosti. Určitú mieru ekonomickej závislosti
medzi ţalobcom a sudcom, ktorá je podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3
Cdo 153/96 povaţovaná za porušenie ústavnej zásady rovnosti účastníkov v konaní / čl. 47
ods. 3 Ústavy SR a § 18 O. s. p. /, moţno vidieť aj v povahe záväzkového vzťahu medzi
sudcom a ţalobcom. Tento záver vyvodil aj z konania sudcu v inej veci. Navrhol napadnuté
uznesenie zrušiť z dôvodu, ţe bolo vydané vylúčeným sudcom.
Ţalobca vo svojom vyjadrení k dovolaniu uviedol, ţe dôvody uvádzané ţalobcom
sú nepravdivé a neopodstatnené, preto navrhol dovolanie zamietnuť.
Tvrdenia dovolateľa, ţe súd pri rozhodovaní nezohľadnil a nevysporiadal
sa s argumentmi ţalovaného, je podľa ţalobcu bez právneho významu s prihliadnutím
na ust. § 75 ods. 8 O. s. p., ktoré odcitoval. Poukázal i na to, ţe ak bolo ţalovanému doručené
odvolanie ţalobcu voči uzneseniu o zamietnutí návrhu na nariadenie predbeţného opatrenia,
bolo tak urobené v rozpore s § 75 ods. 8 O. s. p. s moţnosťou vyjadrenia k odvolaniu ţalobcu
boli ţalovanému poskytnuté väčšie práva, ako mu priznáva O. s. p.
Ţalobca zastáva názor, ţe preukázal existenciu bezprostredne hroziacej ujmy,
teda osvedčil svoj nárok, ktorý nie je ani obsahovo ani gramaticky totoţný s návrhom vo veci
samej.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací / § 10a ods. 1 / vec prejednal
podľa § 242 ods. 1 a § 243 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania. Po preskúmaní
uznesenia napadnutého dovolaním a konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru,
ţe dovolanie nie je prípustné.
Podľa § 236 ods. 1 O. s. p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Podmienky prípustnosti dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu upravujú
Podľa § 239 ods. 3 O. s. p. dovolanie nie je prípustné, okrem iného, proti uzneseniu
o predbeţnom opatrení.
Dovolací súd z obsahu spisu zistil, ţe aj napriek tomu, ţe odvolacím súdom bolo
zmenené uznesenie súdu prvého stupňa, nie je dovolanie podľa § 239 ods. 3 O. s. p. prípustné.
Ďalej skúmal prípustnosť dovolania podľa § 237 O. s. p.
Z dôvodov uvedených v § 237 O. s. p. je moţné dovolaním napadnúť všetky
rozhodnutia odvolacieho súdu bez ohľadu na formu rozhodnutia, na jeho obsah alebo povahu
predmetu konania. Spôsobilým predmetom dovolania je podľa tohto ustanovenia rozhodnutie
vydané odvolacím súdom v odvolacom konaní. Na to, či rozhodnutie odvolacieho súdu trpí
niektorou z vád uvedených v § 237 O. s. p. prihliada dovolací súd nielen na podnet
dovolateľa, ale i z úradnej povinnosti / § 242 ods. 1 /. V prípade, ţe dovolací súd zistil,
ţe rozhodnutie odvolacieho súdu trpí niektorou z týchto vád, zruší rozhodnutie odvolacieho
súdu, i keď dovolateľ toto pochybenie nenamietal.
Prípustnosť dovolania podľa § 237 O. s. p. nie je však daná len tvrdením dovolateľa,
ale len skutočnosťou, ţe k vade v zmysle § 237 rozhodnutím odvolacieho súdu skutočne
došlo.
Podľa § 237 písm. f/ O. s. p. je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu
odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania bola postupom súdu odňatá moţnosť konať
pred súdom.
Citované ustanovenie výslovne dáva odňatie moţnosti konať pred súdom do súvislosti
s postupom súdu, teda s procesnou činnosťou súdu, ktorá sama o sebe nemá výraz v súdnom
rozhodnutí. Odňatím moţnosti konať pred súdom zákon rozumie taký postup súdu, ktorým
účastníkovi odňal moţnosť realizovať tie procesné práva, ktoré mu Občiansky súdny poriadok
priznáva za účelom ochrany jeho práva a právom chránených záujmov, a ktoré mu boli
postupom súdu znemoţnené.
Dovolací súd v tejto súvislosti vyslovil, ţe dôvodom pre nariadenie predbeţného
opatrenia je vţdy len dočasná úprava pomerov účastníkov resp. zabezpečenie budúceho
výkonu rozhodnutia, ak by mal byť ohrozený. Základným znakom predbeţného opatrenia
teda je jeho predbeţný – dočasný charakter, t. j. upravuje pomery účastníkov, neţ súd vydá
konečné rozhodnutie vo veci. Nakoľko účelom predbeţného opatrenia je iba dočasná úprava
pomerov účastníkov, preto pred jeho nariadením nemusí byť nárok nepochybne preukázaný
a postačuje, ak je aspoň osvedčená potreba dočasne upraviť pomery účastníkov.
Dovolací súd v postupe odvolacieho súdu v súvislosti s nariadením predbeţného
opatrenia nezistil procesné pochybenie v postupe odvolacieho súdu pri rozhodovaní
o odvolaní.
Ďalšou námietkou vzneseniu v dovolaní bolo, ţe rozhodoval zaujatý sudca,
ktorý sa k uvedenému vyjadril písomným podaním zo dňa 18. apríla 2011, v ktorom uviedol,
ţe motorové vozidlo si kúpil v júli 2002 v predajni ţalobcu, ktoré doposiaľ vlastní, nemalo
ţiadne vady, nebolo reklamované. Od roku 2002 si u ţalobcu ţiadne motorové vozidlo
nezakúpil, ani členovia jeho rodiny, taktieţ tvrdenie, ţe mu vozidlo obstaral konateľ ţalobcu
Ing. B. je nepravdivé. Tvrdenia ţalovaného povaţuje za účelové, nepravdivé a nepodloţné
a necíti sa byť zaujatý.
Podľa § 237 písm. g/ O. s. p. je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu
odvolacieho súdu, ak rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,
ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát.
O. s. p. v ust. § 241 ods. 2 písm. a/ upravuje odôvodnenie dovolania vadami konania
podľa § 237 O. s. p. V občianskom súdnom konaní majú vady konania význam vtedy,
ak mali vplyv na rozhodnutie súdu. Vady uvedené v § 237 O. s. p. sú dovolacím dôvodom
len vtedy, ak sa prejavili v rozhodnutí.
V ust. § 237 písm. g/ O. s. p. sa výslovne neuvádza čo sa rozumie pod pojmom
„nesprávne obsadený súd“. Logicky však nesprávne obsadeným je súd, ktorý nie je obsadený
v súlade s ustanoveniami určujúcimi zloţenie súdneho orgánu, ktorý má vec prejednať
a rozhodnúť. Toto ustanovenie by bolo moţné aplikovať v prípade, ak by bolo preukázané,
ţe v konaní rozhodoval vylúčený sudca. Dovolací súd sa však s názorom, ţe rozhodoval
vylúčený sudca nestotoţnil. Treba uviesť, ţe ani v prvostupňovom ani v odvolacom konaní
nebola vznesená námietka zaujatosti, ani nebol zistený iný dôvod, pre ktorý by mohol
byť konajúci sudca vylúčený. V tomto prípade dovolací súd nezistil také skutočnosti,
ktoré by boli spôsobilé vzbudiť pochybnosti o zaujatosti sudcu.
Podľa názoru dovolacieho súdu nedošlo pri rozhodovaní odvolacím súdom k takým
procesným vadám konania, ktoré by mali za následok vyslovenie, ţe došlo k vade konania
podľa ust. § 237 písm. g/ O. s. p.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedeného dovolanie podľa § 243b
ods. 4 O. s. p. odmietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 26. apríla 2011
JUDr. Jana Zemaníková, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blaţíčková