Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Sžf/12/2010

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky

JUDr. Jaroslavy Fúrovej a členov senátu JUDr. Jozefa Hargaša a JUDr. Zdenky Reisenauerovej v právnej veci žalobcu: V. P. S., s.r.o., so sídlom v B, K., IČO: X., zastúpeného J. S., advokátom so sídlom v B, Č., proti žalovanému: Daňový úrad Bratislava II, so sídlom v Bratislave, Dr. Clementisa 10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: /Kuj zo dňa 18.2.2005, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. -62 zo dňa 13.1.2010, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu

v Bratislave č. k. -62 zo dňa 13.1.2010, p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave zamietol žalobu, ktorou sa

žalobca domáhal preskúmania zákonnosti v záhlaví označeného rozhodnutia žalovaného, ktorým bola v zmysle , o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) zamietnutá reklamácia žalobcu zo dňa 21.1.2005 proti oznámeniu správcu dane o kompenzácii nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty (ďalej len „“)

2

NO č. /Bay zo dňa 7.1.2005. O trovách konania rozhodol krajský súd tak, že žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal.

V odôvodnení rozsudku uviedol, že z príslušných ustanovení zákona

č. vyplýva, že nadmerný odpočet je správca dane povinný použiť na kompenzáciu daňových nedoplatkov tejto dane, prípadne na kompenzáciu daňových nedoplatkov daňového subjektu na iných daniach alebo na úhradu preddavku na dani nezaplateného v lehote splatnosti, a pokiaľ sa na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu vykoná daňová kontrola, musí správca dane do desiatich dní od ukončenia kontroly vydať na základe jej výsledkov rozhodnutie. Poukázal na to, že v prejednávanom prípade správca dane rozhodnutím zo dňa 4.1.2005 na základe výsledku opakovanej daňovej kontroly znížil žalobcovi nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie tretieho štvrťroku 1998 o sumu 4.195,--Sk a priznal mu nadmerný odpočet v sume 1.856.485,--Sk a vzhľadom k tomu, že ku dňu splatnosti zníženého nadmerného odpočtu mal žalobca nedoplatky na v celkovej sume 513.302,--Sk, bol správca dane v zmysle oprávnený vykonať kompenzáciu uvedených daňových nedoplatkov s uplatneným nadmerným odpočtom a o vykonaní tejto kompenzácie bol povinný žalobcu písomne upovedomiť. Konštatoval, že pre oznámenie o vykonaní kompenzácie zákon neustanovuje žiadne osobitné náležitosti. Oprávnenosť a správnosť pohľadávok správcu dane, ktoré pochádzajú z nesplnených daňových povinností vykázaných v riadnych resp. dodatočných daňových priznaniach čo do dôvodu a výšky nespochybnil ani žalobca v žalobe, a preto sa nimi ani súd osobitne nezaoberal. Uviedol, že jedinou námietkou žalobcu proti vykonanej kompenzácii bola námietka premlčania nedoplatkov použitých na kompenzáciu s uplatneným nadmerným odpočtom , ktorú žalovaný podľa názoru krajského súdu správne vyhodnotil ako neopodstatnenú. Uviedol, že všetky kompenzované nedoplatky žalobcu sa stali splatnými v období od decembra 1999 po november 2002, teda pochádzajú z obdobia, kedy platné a účinné znenie stanovovalo pre uskutočnenie práva vybrať a vymáhať nedoplatok na dani premlčaciu dobu šesť rokov po skončení roka, v ktorom sa stal nedoplatok splatným. Daňové nedoplatky žalobcu, ktoré boli použité na kompenzáciu s nadmerným odpočtom za zdaňovacie obdobie tretieho štvrťroka 1998 preto považoval krajský súd za riadne zistené, nepremlčané a spôsobilé na započítanie. Krajský súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo vydané v medziach zákona a námietky žalobcu neodôvodňovali jeho zrušenie. Výrok o trovách konania odôvodnil poukazom na , v zmysle ktorého žalobcovi nepriznal právo na náhradu trov konania s ohľadom na neúspech v konaní.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie, navrhujúc

napadnutý rozsudok krajského súdu zmeniť tak, že odvolací súd vyhovie žalobe a prizná mu nárok na náhradu trov konania. Ako odvolací dôvod žalobca poukázal na ustanovenia , (v konaní došlo k vadám uvedeným v a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) a (súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu

3

a nedostatočne zistil skutkový stav) namietajúc, že prvostupňový súd nevykonal správny výklad príslušný v ustanovení . V odvolaní iba zopakoval doterajší priebeh súdneho konania a zhrnul obsah žaloby a vyjadrenia k žalobe.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( )

preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania ( s použitím vety prvej ), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorým sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy môžu byť dotknuté.

Správne súdnictvo zabezpečuje kontrolu zákonnosti rozhodnutia. Keďže súd nie

je oprávnený rozhodnúť vo veci samej, je pre posúdenie veci rozhodujúci právny (ale aj skutkový) stav v čase rozhodovania správneho orgánu ( veta prvá ).

Konanie a rozhodovanie súdu o žalobe podanej proti rozhodnutiu žalovaného

je konaním o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia podľa piatej časti , a nie je pokračovaním administratívneho konania. Nie je preto úlohou súdu prvého stupňa doplňovať vecnú či právnu argumentáciu rozhodnutia žalovaného. Správny súd preberá od správneho orgánu nielen dôkazný stav, ale aj jeho právne hodnotenie. Iným hodnotením, než ktoré vykonal správny orgán, by súd neprípustne a v rozpore so zákonom zasiahol do práva voľného hodnotenia dôkazov, ktoré patrí správnemu orgánu.

Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho

orgánu v konkrétnej právnej veci sa v zásade obmedzí len na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádza, nie sú pochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorých pochádzajú, alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania a ďalej na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti správneho rozhodnutia a postupu správneho orgánu posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis.

V predmetnej veci správny orgán vydal preskúmavané rozhodnutie

č.: /Kuj zo dňa 18.2.2005, ktorým v zmysle , zamietol reklamáciu žalobcu zo dňa 21.1.2005 proti oznámeniu

4

správcu dane o kompenzácii nadmerného odpočtu , NO č. /Bay zo dňa 7.1.2005.

Predmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu,

ktorým bola zamietnutá žaloba o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu č.: /Kuj zo dňa 18.2.2005, ktorým v zmysle , zamietol reklamáciu žalobcu zo dňa 21.1.2005 proti oznámeniu správcu dane o kompenzácii nadmerného odpočtu , NO č. /Bay zo dňa 7.1.2005, a preto odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného a súčasne rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a konania, ktoré týmto rozhodnutiam predchádzali, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými námietkami, uvedenými v žalobe, a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného.

Podľa názoru odvolacieho súdu správny orgán v preskúmavanej veci

postupoval v intenciách v rozhodnutí citovaných právnych noriem a jeho rozhodnutie možno považovať za skutkovo správne a v súlade so zákonom, z ktorých dôvodov súd prvého stupňa rozhodol v danej veci skutkovo a právne správne, keď žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Po vyhodnotení odvolacích dôvodov žalobcu vo vzťahu k napadnutému

rozsudku krajského súdu, ktoré však žalobca bližšie nekonkretizoval, a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu najvyšší súd s prihliadnutím na ustanovenie konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotožňuje v celom rozsahu, považujúc za nadbytočné opakovať pre účastníkov známe fakty a skutkové okolnosti prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu.

S ohľadom na to, že odvolanie žalobcu neobsahuje žiadne nové tvrdenia

a dôkazy, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu, Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa , v spojení s vety druhej potvrdil, stotožniac sa s právnym posúdením a dôvodmi krajského súdu, viazaný tiež rozsahom a dôvodmi odvolania.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa

v spojení s a aj s použitím vety prvej tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, nakoľko žalobca v odvolacom konaní

5

úspech nemal a žalovanému ich náhrada neprináleží.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave, dňa 27. apríla 2011

JUDr. Jaroslava Fúrová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Peter Szimeth