Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
177/362554.9a9ee9.pdf
PDF · 98.7 KB
No categories available
3Tdo/13/2011
N a j v y š š í s ú d 3 Tdo 13/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z jeho predsedu
JUDr. Milana Lipovského a sudcov JUDr. Jany Serbovej a JUDr. Štefana Sekelského
na neverejnom zasadnutí v Bratislave 27. apríla 2011 v trestnej veci obvineného
J. J. pre trestný čin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 255
ods. 1, ods. 3 zákona č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov (Trestný zákon) vedenej
na Okresnom súde v Komárne pod sp. zn. 1T 162/2002, o dovolaní, ktoré podal obvinený
prostredníctvom svojej obhajkyne JUDr. L. K., advokátky v Komárne, proti uzneseniu
Krajského súdu v Nitre zo dňa 17. marca 2009, sp. zn. 3To 7/2009, takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného J. J. sa o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Okresného súdu v Komárne z 21. novembra 2007, sp. zn. 1T 162/2002,
bol obvinený J. J. uznaný za vinného zo spáchania
trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 255 ods. 1,
ods. 3 Tr. zák. v podstate na tom skutkovom základe, že
ako predseda predstavenstva spoločnosti S.S., so sídlom X.P., IČO: X., dňa
23. júla 1997 v meste K. na notárskom úrade notárky M. N., pred pracovníčkou poverenou
notárkou osvedčovať pravosť podpisov, podpísal kúpnu zmluvu, ktorou v rozpore so svojimi
oprávneniami konať za spoločnosť, uvedenými v právoplatnom rozhodnutí Okresného súdu
Bratislava I a na jeho základe vydaným výpisom z obchodného registra vedeného v oddiele
Sa, vložke číslo X., a v rozpore s ustanoveniami o predstavenstve uvedenými v § 191 ods. 1,
ods. 2, § 194 ods. 4, ods. 5 zákona č. 513/1991 Zb. v platnom znení, Obchodného zákonníka,
ktorou odpredal spoločnosti S.S. X., IČO: X., ako kupujúcemu zastúpenému Ing. M. L.,
predsedom predstavenstva, nehnuteľnosti, a to
administratívnu budovu s prideleným súpisným číslom X. nachádzajúcu sa na
2 2
parcele č. X. o výmere 157 ma pozemok uvedený ako parcela č. X. o výmere 1340 m, ktoré
nehnuteľnosti sú uvedené vo výpise z katastra nehnuteľností Katastrálneho úradu v N.,
Správy katastra v K. na liste vlastníctva č. X. v hodnote 1 185 590 Sk, za dohodnutú kúpnu
cenu vo výške 1 350 822 Sk, pričom cena bola zaplatená akciami emitenta V., v reálnej
hodnote 37 828 Sk, čím spoločnosti S., X.P. spôsobil škodu najmenej vo výške 1 158 590 Sk.
Okresný súd obvinenému J. J. podľa § 255 ods. 3 Tr. zák. uložil trest odňatia slobody
vo výmere 1 rok, ktoré podľa § 58 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. mu výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odložil a súčasne mu podľa § 59 ods. 1 Tr. zák. určil skúšobnú dobu na 2 (dva)
roky.
Proti rozsudku Okresného súdu v Komárne podal obvinený odvolanie, ktoré Krajský
súd v Nitre uznesením zo dňa 17. marca 2009, sp. zn. 3To 7/2009, ako nedôvodné podľa
§ 256 zákona č. 141/1961 Zb. účinného do 31.decembra 2005 (Trestný poriadok) zamietol.
Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal obvinený prostredníctvom svojej
obhajkyne dovolanie z dôvodu uvedenom v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., teda že rozhodnutie
je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití
iného hmotnoprávneho ustanovenia.
Obvinený v dovolaní rozoberal skutkový stav zistený okresným súdom a následne
potvrdený krajským súdom. Mal za to, že jeho konanie nebolo trestné, nakoľko ako zvolený
predseda predstavenstva mal právo a povinnosť konať za spoločnosť S., okrem toho
na podpísanie spomínanej kúpnej zmluvy bol splnomocnený aj predstavenstvom spoločnosti,
čo vyplýva z jednotlivých zápisníc z predstavenstva konaných 3. júna 1997 a 17. júna 1997.
Argumentoval tiež ustanovením § 194 ods. 7 Obchodného zákonníka, podľa ktorého člen
predstavenstva nezodpovedá za škodu spôsobenú spoločnosti konaním, ktorým vykonával
uznesenie valného zhromaždenia. Obvinený v dovolaní namietal aj právnu kvalifikáciu jeho
konania podľa § 255 ods. 3 Tr. zák., nakoľko nemal zmluvne prevzatú povinnosť opatrovať
a spravovať majetok a táto povinnosť mu ako predsedovi predstavenstva nevyplýva ani zo
zákona.
Vzhľadom na uvedené navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 386
ods. 2 Tr. por. zrušil rozsudok Krajského súdu v Nitre zo 17. marca 2009, sp. zn. 3To 7/2009,
ako aj rozsudok Okresného súd v Komárne z 21. novembra 2007, sp. zn. 1T 162/2002 a podľa
§ 388 ods. 1 Tr. por. prikázal súdu prvého stupňa, aby vec v potrebnom rozsahu znovu
prerokoval a rozhodol.
K dovolaniu sa vyjadrila aj prokurátorka Okresnej prokuratúry v Komárne, ktorá
považuje dovolanie obvineného za nedôvodné, nakoľko rozhodnutia súdu prvého stupňa
ako aj odvolacieho súdu sú založené na správnom právnom posúdení zisteného skutku
a správnom použití hmotnoprávnych ustanovení. K námietke obvineného týkajúcej
sa zodpovednosti za spravovanie majetku uviedla, že okresný a následne aj krajský súd
sa s existenciou oprávnenia obvineného konať za spoločnosť právne relevantným spôsobom
(a niesť za toto konanie zodpovednosť) náležite vysporiadali v odôvodneniach napadnutých
rozhodnutí. Vzhľadom na uvedené navrhuje, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky
dovolanie obvineného podľa § 382 písm. c/ Tr. por. odmietol.
K dovolaniu sa vyjadrila aj poškodená obchodná spoločnosť S., pre medzinárodné
zasielateľstvo a dopravu, ktorá k námietke obvineného, ktorý tvrdil, že ako predseda
predstavenstva spoločnosti vykonával uznesenia valného zhromaždenia, uviedla, že akcionári
spoločnosti S., nikdy neprijali žiadne uznesenia, ktorým by schválili predaj nehnuteľnosti
tretej osobe. Poukazuje aj na to, že členovia predstavenstva sú povinní svoju pôsobnosť
vykonávať s náležitou a odbornou starostlivosťou v súlade so záujmami spoločnosti.
Obvinený však konal v rozpore s týmito záujmami za účelom získania prospechu
pre spriaznenú spoločnosť S., o čom svedčia aj personálne prepojenia na uvedenú spoločnosť
a jej predsedu predstavenstva Ing. M. L. a iné kroky, ktoré obvinený vykonal. S poukazom
na vyššie uvedené poškodená spoločnosť S., mala za to, že prvostupňový ako aj odvolací súd
rozhodli správne na základe správneho posúdenia veci, a preto navrhuje, aby Najvyšší súd
Slovenskej republiky dovolanie obvineného J. J. zamietol.
Najvyšší súd ako súd dovolací síce primárne konštatoval, že dovolanie je prípustné
(§ 368 ods. 1 Tr. por.), že bolo podané oprávnenými procesnými subjektmi (§ 369 ods. 2
písm. b/ Tr. por.), v zákonom stanovenej lehote a na príslušnom súde (§ 370 ods. 1, ods. 2
Tr. por.); dospel však k záveru, že nie sú splnené dôvody uvedené v § 371 ods. 1
písm. i/ Tr. por.
Obvinený v princípe namietal, že súdy nedostatočne zistili skutkový stav veci,
nakoľko mal za nepreukázané spáchanie skutku tak, ako sa mu kládol za vinu.
Vykonávanie dôkazov a ich hodnotenie sa v plnom rozsahu vykonáva
v rámci konania pred súdom, a to príslušnými procesnými súdmi ako v prvom stupni,
tak aj v konaní o riadnom opravnom prostriedku. Dovolací súd nie je možné chápať ako tretiu
inštanciu zameranú na preskúmanie rozhodnutí súdu druhého stupňa. Podľa § 371 ods. 1
písm. i/ Tr. por. Najvyšší súd Slovenskej republiky nemôže skúmať a meniť správnosť
a úplnosť zisteného skutku; dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok môže viesť len
k skúmaniu, či boli splnené dôvody vyjadrené v ustanovení § 371 Tr. por.
Nevykonanie dokazovania v rozsahu predpokladanom obvineným a hodnotenie
dôkazov spôsobom, ktorý nezodpovedá predstavám obvineného, nie je možné uplatniť
ako dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. (nesprávne právne posúdenie
zisteného skutku), ale ide o skrytú formu vyjadrenia záujmu obvineného, aby boli vykonané
dôkazy (zistený skutkový stav) v jeho prospech.
Najvyšší súd na tomto základe, bez meritórneho preskúmania veci, na neverejnom
zasadnutí konštatoval, že je zrejmé nenaplnenie dôvodov dovolania uplatnených obvineným,
a preto tento mimoriadny opravný prostriedok podľa § 382 písm. c/ Tr. por. odmietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 27. apríla 2011
JUDr. Milan L i p o v s k ý , v. r.
predseda senátu
Vypracoval: JUDr. Štefan Sekelský
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová