Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Sžo/160/2010

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu

JUDr. Jozefa Hargaša a členiek senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a JUDr. Zdenky Reisenauerovej v právnej veci ţalobcu: I. V., bytom v N, V., zastúpeného JUDr. S. P., advokátom, so sídlom v N, K., proti ţalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre, so sídlom v Nitre, Piesková 32, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č.p.: KRP-113/DI-SK-2009 zo dňa 4. novembra 2009, o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. -40 zo dňa 23. februára 2010, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Nitre

č.k. -40 zo dňa 23. februára 2010 p o t v r d z u j e .

Ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Nitre zamietol s poukazom

na ustanovenie (ďalej len „OSP“) ţalobu o preskúmanie v záhlaví uvedeného rozhodnutia, ktorým ţalovaný v súlade s ustanovením o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Správny poriadok“) prvostupňové rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Okresného dopravného inšpektorátu v Nitre (ďalej len ako „ORPZ, ODI v Nitre“) č.p.: ORP- 1058/DI-Pr-2009 zo dňa 6. augusta 2009, ktorým bol ţalobca uznaný za vinného zo spáchania priestupku podľa o priestupkoch (ďalej aj ako „“ alebo „zákon o priestupkoch“) v znení o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých

6

zákonov účinného od 1. februára 2009, pretoţe dňa 29. januára 2009 v Nitre na Š. ulici na kruhovom objazde, jazdiac v ľavom (strednom) jazdnom pruhu viedol motorové vozidlo zn. Opel Omega s evidenčným číslom X., pričom pri prechádzaní z ľavého jazdného pruhu do pravého s úmyslom pouţiť výjazd z kruhového objazdu po ulici Š. (smer M.) ohrozil vodiča T. K. jazdiaceho na vozidle VW Golf s evidenčným číslom X. v pravom jazdnom pruhu, ktorý sa zaradil do kruhového objazdu z B. ulice, následkom čoho došlo k zráţke vozidiel zmenil tak, ţe konkrétne citovaný text výrokovej časti a odôvodnenia tohto rozhodnutia nahradil textom v inom znení s tým, ţe v ostatných častiach zostalo rozhodnutie nezmenené. O trovách konania rozhodol súd v súlade s ustanovením .

Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia, odvolávajúc sa na § 3 ods. 2

písm. a/, o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov účinného do 31. januára 2009 (ďalej len ako „“) a , účinného v čase spáchania priestupku konštatoval, ţe príslušné správne orgány dostatočným spôsobom zistili skutočný stav veci a z takto zisteného stavu žalovaný vyvodil aj správny právny záver, keď v presne vyznačenom rozsahu zmenil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktorého potreba zmeny vyplynula z vykonaného dokazovania preukazujúceho porušenie povinnosti ţalobcu, ako účastníka cestnej premávky, zakotvenej v ustanovení , pričom ţalobcovi nebolo dokázané porušenie aj ďalšej povinnosti upravenej v ustanovení , ktorej nerešpektovanie ţalobcom nesprávne vzhliadol prvostupňový správy orgán. Uviedol ďalej, ţe nevyhnutnosť ďalšej zmeny prvostupňového rozhodnutia pramenila aj z nesprávnej aplikácie prvostupňovým správnym orgánom, ktorý na priestupok spáchaný 29. januára 2009 (teda pred nadobudnutím účinnosti , ktorým sa s účinnosťou od 1. februára 2009 zmenil a doplnil aj zákon o priestupkoch) pouţil novelizované ustanovenie , citovaného zákona, pričom jeho aplikácia nebola v danom prípade pre páchateľa priestupku priaznivejšia ( zákona o priestupkoch). Poukazujúc na charakter odborného vyjadrenia znalca, ako úkonu znaleckej činnosti podľa o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „), konštatoval, ţe za poručenie práv ţalobcu nemoţno povaţovať nevypracovanie ním ţiadaného znaleckého posudku, podľa jeho názoru umoţňujúceho zistiť presnú a úplnú príčinu dopravnej nehody a mieru zavinenia jej jednotlivých účastníkov, dôvodiac tým, ţe odborné vyjadrenie znalca z odboru cestnej dopravy, disponujúceho odbornými znalosťami z problematiky cestnej dopravy, je relevantným dôkazným prostriedkom. Mal za to, ţe pri administratívnom postihu ţalobcu boli dodrţané jeho procesné práva vyplývajúce z medzinárodných dokumentov o ľudských právach, a zo zákona o priestupkoch, pričom vykonanie ústneho pojednávania v neprítomnosti ţalobcu vyhodnotil súladne so zákonom argumentujúc tým, ţe ţalobca, riadne predvolaný na ústne pojednávanie na deň 6. augusta 2009 svoju neúčasť neospravedlnil, ani nepoţiadal o odročenie pojednávania, pričom doklad preukazujúci dôvod jeho neúčasti na pojednávaní predloţil prvostupňovému

6

správnemu orgánu aţ dňa 15. augusta 2009. K námietke ţalobcu o nevysporiadaní sa správnych orgánov s nosnou otázkou zavinenia uviedol, ţe zákon o priestupkoch je budovaný na princípe a vychádza z toho, ţe na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, pokiaľ citovaný zákon výslovne neustanoví, ţe je potrebné úmyselné zavinenie, pričom v predmetnej veci na uznanie zodpovednosti za spáchaný priestupok, zákon úmyselné zavinenie nevyţadoval, postačovala len nedbanlivosť, či uţ vedomá alebo nevedomá. Záverom odôvodnenia rozhodnutia konštatoval, ţe sa k ďalším námietkam ţalobcu v podanej ţalobe, týkajúcich sa existencie ďalšieho motorového vozidla na kruhovom objazde a jeho vodiča, navrhovaného výsluchu matky vodiča T. K., poveternostnými podmienkami, resp. toho, či jeho konanie je alebo nie je priestupkom a jeho zodpovednosti za prípadný priestupok nebude zaoberať, pretoţe mal za to, ţe predmetom súdneho prieskumu môţu byť len námietky vznesené v ţalobe (ţalobné dôvody) uţ uplatnené v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu, s ktorými sa ţalovaný musel ako odvolací orgán vyporiadať vo svojom druhostupňovom rozhodnutí napadnutom ţalobou, dôvodiac tým, ţe inak by preskúmavacie súdne konanie nahrádzalo (obchádzalo) inštitút odvolacieho konania, ako nevyhnutého predpokladu pre podanie ţaloby na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného súdom, podľa piatej časti druhej hlavy , zdôrazniac zároveň skutočnosť, ţe predmetom súdneho prieskumu nemôţu byť námietky po prvýkrát uplatnené v ţalobe. S poukazom na vyššie uvedené, nemal prvostupňový súd pochybnosti o tom, ţe sa dopravný priestupok kladený ţalobcovi za vinu stal tak, ako to vyplýva z napadnutého rozhodnutia ţalovaného, a ţe sa ţalobca uvedeného priestupku dopustil. Preto, vyhodnotiac v záhlaví uvedené rozhodnutie ţalovaného za zákonné, ţalobu v súlade s ustanovením zamietol. O trovách konania rozhodol podľa tak, ţe neúspešnému ţalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie ţalobca,

domáhajúc sa jeho zmeny v podobe zrušenia napadnutého rozhodnutia ţalovaného a vrátenia mu veci na ďalšie konanie, argumentujúc súdom neúplne zisteným skutkovým stavom spôsobeným tým, ţe súd nevykonal ním navrhované dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a ďalej dôvodil tým, ţe prvostupňový súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Dovolával sa porušenia ustanovení § 32 ods. 1 a 2 Správneho poriadku, operujúc tým, ţe správny orgán nekonfrontoval účastníkov dopravnej nehody, nevypočul matku vodiča T. K., nachádzajúcu sa v čase dopravnej nehody v jeho aute, ktorá by mohla ozrejmiť rozporné skutočnosti ohľadom jeho zavinenia, a taktieţ namietal v súvislosti s existenciou ďalšieho motorového vozidla nachádzajúceho sa v ľavom jazdnom pruhu vjazdu na kruhový objazd, nevypočutie vodiča uvedeného vozidla ako očitého svedka celej dopravnej nehody. Taktieţ napadol odborné vyjadrenie znalca z odboru cestnej dopravy Ing. J. C. v tom smere, ţe nijakým spôsobom nedokumentoval, aká by musela byť poloha motorových vozidiel účastníkov dopravnej nehody a aké by museli byť ich poškodenia, aby potvrdzovali, respektíve vyvracali jeho tvrdenie o tom, ţe svoje vozidlo viedol vo vonkajšom pravom jazdnom pruhu kruhového objazdu s úmyslom odbočiť na výjazd na B. ulicu a vozidlo VW Golf prichádzajúce z vedľajšej cesty mu nedalo prednosť v jazde. Rovnako namietal, ţe sa znalec v odbornom vyjadrení

6

nezaoberal, pre výslednú simuláciu významnou skutočnosťou, a to, ţe v čase dopravnej nehody bolo sychravo a padala hustá hmla, keďţe tieto nepriaznivé poveternostné podmienky do značnej miery ovplyvňujú presnosť výslednej analýzy vytvorenej počítačovým simulačným programom PC Crash pouţitým znalcom pri vypracovávaní predmetného vyjadrenia. Záverom zdôraznil, ţe nosnou zásadou správneho konania je zásada zistenia objektívnej pravdy riešiaca meritórnu otázku viny, respektíve neviny a túto nie je moţné podriaďovať pod zásadu hospodárnosti konania. Z týchto dôvodov preto ţiadal, odvolávajúc sa na ustanovenie , prvostupňový rozsudok zmeniť v podobe zrušenia rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu a vrátenia mu veci na ďalšie konanie.

Ţalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu ţalobcu uviedol, pridrţiavajúc sa

svojho vyjadrenia k ţalobe, ţe prvostupňový správny orgán si pre vydanie svojho rozhodnutia o priestupku zadováţil podklady zákonným spôsobom, podľa svojich moţností, podstatu dokazovania uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia, a z takto vykonaného dokazovania vychádzal pri posudzovaní dôvodnosti odvolania ţalobcu. Mal za to, ţe v predmetnej veci vykonané rozsiahle dokazovanie, zamerané na určenie zodpovedného subjektu dopravnej nehody, dostatočne preukázalo skutočnosť, ţe priestupku podľa ustanovenia § 22 ods. 1 písm. l/ zákona o priestupkoch účinného v čase spáchania priestupku, sa dopustil ţalobca. K námietke ţalobcu o nevykonaní ďalších ním navrhovaných dôkazov (konfrontácia ţalobcu s T. K. ako účastníkov nehody, výsluch matky vodiča T. K.) konštatoval súhlasne ako v napadnutom rozhodnutí, ţe v procesno-právnych vzťahoch má správny orgán vo vzťahu k účastníkom konania nadradené postavenie, z čoho vyplýva, ţe správny orgán je oprávnený vykonávať dôkazy a posudzovať, ktoré dôkazy za účelom náleţitého zistenia skutkového stavu vykoná, tak, aby v správnom konaní nedochádzalo k preukazovaniu skutočností zjavne nepotrebných alebo nadbytočných. Poukázal ďalej na to, ţe konanie, v zmysle jednej zo základných zásad správneho poriadku, má prebiehať rýchlo a hospodárne, aby správne orgány vec vybavili bez zbytočných prieťahov. K vykonaniu ústneho pojednávania v neprítomnosti ţalobcu, majúc za to, ţe vec v neprítomnosti ţalobcu bola prejednaná v súlade so zákonom, uviedol, ţe ţalobca sa napriek tomu, ţe bol na ústne pojednávanie na deň 6. augusta 2009 riadne predvolaný (predvolanie prevzal dňa 6. júla 2009) tohto nezúčastnil, pričom svoju neúčasť náleţite neospravedlnil. K námietke ţalobcu, ţe v inkriminovanom čase jazdil vo vonkajšom jazdnom pruhu s úmyslom odbočiť na ul. B. smer K., vyzdvihnúc zároveň význam odborného vyjadrenia znalca, ktorý je rovnako ako znalecký posudok, úkonom znaleckého dokazovania, nesúhlasne s názorom ţalobcu uviedol, ţe znalec sa touto moţnosťou v rámci znaleckého dokazovania zaoberal s tým výsledkom, ţe ju vyhodnotil ako technicky neprijateľnú. Záverom uviedol, ţe pri svojom rozhodovaní postupoval v súlade s procesnými zásadami správneho poriadku, pre vydanie rozhodnutia si zadováţil podklady zákonným spôsobom a podľa svojich moţností. Z uvedeného dôvodu preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší súd“) ako súd

odvolací ( ) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu

6

predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania ( veta prvá a ), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa , keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk ( a v spojení s veta prvá a ), a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nemoţno priznať úspech.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môţu byť priamo dotknuté (, ).

V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich

právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu, súd postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti ( ).

Preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov v správnom

súdnictve je ovládané dispozičnou zásadou ( ).

Predmetom súdneho preskúmavacieho konania bolo rozhodnutie ţalovaného

č.p.: KRP-113/DI-SK-2009 zo dňa 4. novembra 2009, ktorým ţalovaný v súlade s ustanovením Správneho poriadku prvostupňové rozhodnutie ORPZ, ODI v Nitre č.p.: ORP-1058/DI-Pr-2009 zo dňa 6. augusta 2009, ktorým bol ţalobca uznaný za vinného zo spáchania priestupku podľa o priestupkoch v znení o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného od 1. februára 2009, pretoţe dňa 29. januára 2009 v N na Š. ulici na kruhovom objazde, jazdiac v ľavom (strednom) jazdnom pruhu viedol motorové vozidlo zn. Opel Omega s evidenčným číslom X., pričom pri prechádzaní z ľavého jazdného pruhu do pravého s úmyslom pouţiť výjazd z kruhového objazdu po ulici Š. (smer M.) ohrozil vodiča T. K. jazdiaceho na vozidle VW Golf s evidenčným číslom X. v pravom jazdnom pruhu, ktorý sa zaradil do kruhového objazdu z B. ulice, následkom čoho došlo k zráţke vozidiel, zmenil tak, ţe konkrétne citovaný text výrokovej časti a odôvodnenia tohto rozhodnutia nahradil textom v inom znení s tým, ţe v ostatných častiach zostáva rozhodnutie nezmenené. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, ţe zmena prvostupňového rozhodnutia vyvstala z toho, ţe ţalovaný správny orgán nevzhliadol v konaní ţalobcu porušenie aj ustanovenia zákona o priestupkoch účinného v čase spáchania priestupku, zakotvujúceho povinnosť pre účastníka cestnej premávky dbať na dopravné značky a dopravné zariadenia a z uvedeného preto výrok prvostupňového rozhodnutia zmenil vypustením citovaného ustanovenia o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného od 1. februára 2009, konkrétne novelizovaného ustanovenia zákona

6

o priestupkoch, keď prvostupňový správny orgán, nesprávne porovnávajúc priaznivejšie dôsledky ustanovenia § 22 ods. 1 písm. g/ zákona o priestupkoch účinného od 1. februára 2009 a ustanovenia § 22 ods. 1 písm. l/ zákona o priestupkoch účinného v čase spáchania priestupku, bez splnenia podmienky ustanovenej v § 7 ods. 1 zákona o priestupkoch, uplatnil na daný prípad ustanovenie § 22 ods. 1 písm. g/ zákona o priestupkoch účinného od 1. februára 2009, pričom pre jeho aplikáciu nebola splnená podmienka v podobe priaznivejšieho dopadu pre páchateľa priestupku. Ţalovaný správny orgán svojím rozhodnutím zmenil aj odôvodnenie obsahovo nadväzujúce na časti zmeneného výroku a vo zvyšku vyhodnotil prvostupňové rozhodnutie za zákonné a na námietky ţalobcu, s ktorými sa podrobne v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal, neprihliadol. Ţalobcovi boli za spáchaný priestupok podľa § 22 ods. 2 zákona o priestupkoch účinného v čase spáchania priestupku, uloţené sankcie v podobe pokuty vo výške 150 eur a zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 4 mesiace. Zároveň mu bola v súlade s ustanovením zákona o priestupkoch, s poukazom na ustanovenie Vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. v znení neskorších predpisov, uloţená povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 16 eur.

Podľa účastník cestnej premávky

je ďalej povinný správať sa disciplinovane a ohľaduplne, aby neohrozil bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky; pritom je povinný prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému a dopravno-technickému stavu cesty, situácii v cestnej premávke a svojim schopnostiam.

Podľa vodič smie prechádzať z jedného

jazdného pruhu do druhého jazdného pruhu len vtedy, ak neohrozí vodiča jazdiaceho v jazdnom pruhu, do ktorého prechádza; pritom je povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy. Tam, kde sa dva jazdné pruhy zbiehajú do jedného jazdného pruhu tak, ţe nie je zrejmé, ktorý z nich je priebeţný, vodič jazdiaci v ľavom jazdnom pruhu nesmie ohroziť vodiča jazdiaceho v pravom jazdnom pruhu.

Podľa § 22 ods. 1 písm. k/ zákona o priestupkoch účinného v čase spáchania

priestupku, priestupku sa dopustí ten, kto iným konaním, neţ ako je uvedené v písmenách a) aţ h), poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.

Podľa § 22 ods. 1 písm. l/ zákona o priestupkoch účinného v čase spáchania

priestupku, priestupku sa dopustí ten, kto porušením uvedeným v písmene k) bezprostredne ohrozí bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky alebo spôsobí dopravnú nehodu.

Podľa § 22 ods. 2 zákona o priestupkoch účinného v čase spáchania priestupku,

za priestupok podľa odseku 1 písm. k) moţno uloţiť pokutu do 66 eur, za priestupok podľa odseku 1 písm. c) a d) moţno uloţiť pokutu do 165 eur a zákaz činnosti do 6 mesiacov, za priestupok podľa odseku 1 písm. a), b) a l) moţno uloţiť pokutu do 232 eur a zákaz činnosti do jedného roka, za priestupok podľa odseku 1 písm. j) moţno

6

uloţiť pokutu do 331 eur, za priestupok podľa odseku 1 písm. g) a i) moţno uloţiť pokutu do 331 eur a zákaz činnosti do jedného roka, za priestupok podľa odseku 1 písm. e), f) a h) moţno uloţiť pokutu do 497 eur a zákaz činnosti do dvoch rokov.

Podľa zákona o priestupkoch, v znení

Z.z., priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda.

Podľa zákona o priestupkoch, v znení

Z.z., za priestupok podľa odseku 1 písm. e), g) aţ i) moţno uloţiť pokutu od 150 eur do 800 eur a zákaz činnosti do troch rokov.

Podľa § 2 ods. 1 zákona o priestupkoch, priestupkom je zavinené konanie, ktoré

porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.

Podľa § 3 zákona o priestupkoch, na zodpovednosť za priestupok stačí

zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, ţe je potrebné úmyselné zavinenie.

Podľa § 4 ods. 1 zákona o priestupkoch, priestupok je spáchaný z nedbanlivosti,

ak páchateľ

a) vedel, ţe môţe svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený

zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal na to, ţe tento záujem neporuší alebo neohrozí, alebo b) nevedel, ţe svojím konaním môţe porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, hoci to vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol.

Podľa § 7 ods. 1 zákona o priestupkoch, zodpovednosť za priestupok

sa posudzuje podľa zákona účinného v čase spáchania priestupku; podľa neskoršieho zákona sa posudzuje iba vtedy, ak je to pre páchateľa priaznivejšie.

Podľa § 7 ods. 2 zákona o priestupkoch, páchateľovi moţno uloţiť len taký

druh sankcie, ktorý dovoľuje uloţiť zákon účinný v čase, keď sa o priestupku rozhoduje.

Zákon o priestupkoch ďalej v ustanovení § 51 ustanovuje, ţe „ak nie je v tomto

zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní“. V odkaze pod čiarou č. 4 sa uvádza o správnom konaní. To znamená, ţe správne orgány musia v konaní a pri rozhodovaní dodrţiavať najmä základné zásady správneho konania (), ustanovenia správneho poriadku týkajúce sa zisťovania podkladov pre rozhodnutie ( a nasl.) ako aj

6

ustanovenia správneho poriadku upravujúce konečné štádium správneho konania (§ 46 a nasl.).

V ustanovení § 3 Správneho poriadku sú zakotvené základné zásady správneho

konania. Jednou z nich je zásada zákonnosti (), z ktorej vyplýva, ţe správne orgány sú v konaní a pri rozhodovaní povinné postupovať v súlade s , zákonmi a ostatnými právnymi predpismi.

Ďalšou základnou zásadou správneho konania je zásada materiálnej pravdy,

na základe ktorej rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu vecí. Táto zásada je zakotvená nielen v § 3 ods. 4 Správneho poriadku, ale je premietnutá aj v jeho ďalších ustanoveniach (§ 32 ods. 1, § 46, § 47 ods. 3). Z obsahu predmetnej zásady vyplýva, ţe správny orgán je povinný vykonávať dokazovanie tak, aby boli náleţite objasnené všetky rozhodujúce okolnosti dôleţité pre posúdenie veci, pričom je právom správneho orgánu rozhodnúť, ktoré dôkazy vykoná s tým, ţe tomuto právu zodpovedá obligátna povinnosť, v odôvodnení rozhodnutia zdôvodniť príčiny nevykonania ďalších navrhovaných dôkazov.

Ţalovaný správny orgán v súlade so zákonom o priestupkoch (§ 7 ods. 1 ) podľa

Správneho poriadku zmenil prvostupňového správne rozhodnutie, keď potreba zmeny vyplynula z nesprávnej aplikácie ustanovenia prvostupňovým správnym orgánom. Odvolací súd, porovnávajúc ustanovenia zákona o priestupkoch v znení účinnom v čase spáchania priestupku a , vyhodnotil túto zmenu za legitímnu, keďţe v danom prípade nebol pre uplatnenie neskoršej právnej úpravy dodrţaný princíp prospešnosti pre páchateľa priestupku.

Najvyšší súd Slovenskej republiky dôsledne sa oboznámiac s odvolacími

námietkami ţalobcu, ako aj s celým spisovým materiálom, nevzhliadol nijaký relevantný zákonný dôvod na vyhodnotenie námietok ţalobcu za spôsobilé privodiť zmenu napadnutého prvostupňového rozhodnutia, v podobe zrušenia rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu a vrátenia mu veci na ďalšie konanie, keď mal za to, ţe správne orgány rešpektujúc ustanovenia zákona o priestupkoch, Správneho poriadku, ako aj zásady správneho konania, na základe úplne a presne zisteného skutkového stavu, dospeli k správnemu záveru, ţe priestupok sa stal tak, ako je uvedené vo výrokovej časti prvostupňového správneho rozhodnutia a priestupku sa dopustil ţalobca.

Podľa pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd

rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môţe vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia.

Podľa pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu

správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

6

Podľa § 73 ods. 2 zákona o priestupkoch, obvinený z priestupku má právo

vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom o nich, uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu, podávať návrhy a opravné prostriedky. K výpovedi ani k priznaniu ho nemoţno donucovať.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb zákonnosť

rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, pričom je pre nich rozhodujúci skutkový stav existujúci v čase vydania napadnutého rozhodnutia, a preto nie je povinnosťou súdu v správnom súdnictve vykonávať namiesto správneho orgánu dokazovanie na zistenie skutkového stavu veci. Odvolací súd, po dôkladnom preskúmaní námietok ţalobcu uplatnených v odvolaní proti prvostupňovému správnemu orgánu a námietok ţalobcu uplatnených v ţalobe, dospel k záveru, ţe prvostupňový súd nepochybil, keď sa námietkami ţalobcu mierenými proti zistenému skutkovému stavu a návrhmi na doplnenie dokazovania nezaoberal. Realizácia procesným práv účastníka konania, zakotvených v ustanovení § 73 ods. 2 zákona o priestupkoch, je jeho výsostným právom, pričom rozsah ich skutočného vyuţitia závisí výlučne od jeho vôle. Preto, ak ţalobca pri zisťovaní skutkového stavu v rámci správneho konania bol pasívny a nenavrhol na svoju obranu vykonanie ďalších dôkazov (tieto navrhol vykonať aţ v rámci súdneho prieskumu), nebolo povinnosťou správneho orgánu, aby sám domýšľal právne relevantné dôvody, svedčiace v prospech obvineného z priestupku (bližšie pozri rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. ). Naviac aj podľa názoru odvolacieho súdu správne orgány dostatočne zistili skutkový stav veci a ţalovaný vyvodil aj správny právny záver.

Podľa znalecká činnosť je špecializovaná

odborná činnosť vykonávaná za podmienok ustanovených v tomto zákone znalcami pre zadávateľa. Úkonmi znaleckej činnosti sú najmä znalecký posudok a jeho doplnok, odborné stanovisko alebo potvrdenie a odborné vyjadrenie a vysvetlenie.

K námietke ţalobcu demonštrujúcej neúplnosť znalcom podaného odborného

vyjadrenia, keď znalec tieţ nezdokumentoval ţalobcom tvrdenú situáciu jeho jazdy vo vonkajšom pravom jazdnom pruhu kruhového objazdu s tým, ţe vozidlo VW Golf prichádzajúce z vedľajšej cesty mu nedalo prednosť v jazde, odvolací súd uvádza, ţe na strane 17 odborného vyjadrenia, posúdil znalec aj túto moţnosť, vychádzajúc pritom zo ţalobcovho podaného vyjadrenia k dopravnej nehode zo dňa 11. februára 2009, pričom ju vyhodnotil za technicky neprijateľnú a jednoznačne ako príčinu dopravnej nehody určil odbočovanie vozidla ţalobcu z ľavého priebeţného jazdného pruhu kruhového objazdu vpravo na Š. ul. v smere na M. Rovnako ţalobcom namietaná skutočnosť, ţe znalec pri vypracovaní odborného vyjadrenia pomocou simulačného programu PC Crash nezohľadnil zlé poveternostné podmienky, predovšetkým to, ţe v čase vzniku dopravnej nehody bola vozovka mokrá, je bez právneho významu, nakoľko stav vozovky ovplyvňuje dĺţku brzdnej dráhy sledovaných vozidiel, avšak vo vzťahu k určeniu skutočnej príčiny vzniku dopravnej nehody nemá zásadný vplyv. Z uvedeného dôvodu by bolo, posudzujúc rozsiahlosť a úplnosť podaného odborného vyjadrenia, nehospodárne, aby bol v danej veci

6

vypracovaný aj znalecký posudok, ktorý je rovnako ako odborné vyjadrenie v súlade s ustanovením úkonom znaleckej činnosti.

Podľa § 74 ods. 1 Správneho poriadku, o priestupku koná správny orgán

v prvom stupni ústne pojednávanie. V neprítomnosti obvineného z priestupku moţno vec prejednať len vtedy, ak sa odmietne dostaviť na ústne pojednávanie, hoci bol riadne predvolaný, alebo sa nedostaví bez náleţitého ospravedlnenia alebo bez dôleţitého dôvodu.

Z administratívneho spisu odvolací súd zistil, ţe ţalobca bol na ústne

pojednávanie na deň 6. augusta 2009 riadne predvolaný, pričom z doručenky je zrejmé, ţe ţalobca predvolanie prevzal dňa 6. júla 2009. Ústne pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti ţalobcu, ktorý dôvod svojej neprítomnosti náleţite neospravedlnil. Aţ následne dňa 21. septembra 2009 zaslal prvostupňovému správnemu orgánu potvrdenie praktického lekára pre dospelých tzv. Výmenný list, Poukaz na odborné vyšetrenie, ošetrenie, ústavné liečenie“, ktorým preukazoval dôvod svojej neprítomnosti na ústnom pojednávaní (virózny stav od 5. augusta 2009 do 15. augusta 2009), spolu s podrobným výpisom k faktúre č. 1003465305 dokazujúcim, ţe dňa 10. augusta 2009 telefonoval na ORPZ, ODI v Nitre. Z úradného záznamu spísaného OPRZ, ODI v Nitre dňa 10. augusta 2009 skutočne vyplýva, ţe ţalobca sa v uvedený deň informoval o stave správneho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, vyhodnotiac príčinu konania sa ústneho

pojednávania v neprítomnosti ţalobcu, keď sa ţalobca na ústne pojednávanie nedostavil bez náleţitého ospravedlnenia, má za to, ţe uskutočnenie ústneho pojednávania v neprítomnosti ţalobcu bolo vykonané legitímne, nakoľko ţalobca vopred uzrozumený o jeho konaní, svoju neúčasť včas a náleţite konajúcemu správnemu orgánu neospravedlnil, hoci o tom, ţe sa ústneho pojednávania nezúčastní, preukázateľne vedel od 5. augusta 2009.

Pokiaľ ide o uloţené sankcie, tieto sú vecou voľnej úvahy správneho orgánu

a súd by sa výškou uloţenej pokuty a dĺţkou zákazu činnosti zaoberal len v prípade, ak by voľná úvaha, ktorou sa správny orgán riadil pri rozhodovaní o ich uloţení, nezodpovedala obsahu spisu, alebo by sa priečila zásadám logického myslenia. Takéto pochybenie v tomto konaní a rozhodnutiach ţalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu, neboli odvolacím súdom zistené. Výška uloţenej pokuty, ako aj dĺţka zákazu činnosti a dôvod uloţenia tejto sankcie, boli podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky náleţitým spôsobom správnymi orgánmi odôvodnené.

Nepochybil preto krajský súd, keď napadnuté rozhodnutie ţalovaného potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie

povaţoval námietky ţalobcu uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné, ktoré nemohli ovplyvniť posúdenie danej veci. Preto napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa veta druhá a , potvrdil.

6

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej

republiky podľa a v spojení s veta prvá tak, ţe ţalobcovi nepriznal ich náhradu, pretoţe nebol v tomto konaní úspešný a ţalovanému preto, ţe mu z dôvodu neúspešného odvolania ţalobcu trovy odvolacieho konania nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 27. apríla 2011

JUDr. Jozef Hargaš, v. r. predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Peter Szimeth