Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Sžnč/11/2010

Najvyšší súd -21

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa J. D., bytom M. X.,

K. proti odporcovi Slovenskej republike, Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny

Slovenskej republiky, Špitálska 4-8, Bratislava, o návrhu proti nečinnosti orgánu verejnej

správy, v konaní o predbežné prerokovanie náhrady škody, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky návrh z a m i e t a .

Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Podaním na Okresný súd Košice II z 1. októbra 2010 navrhovateľ podal návrh proti

nečinnosti odporcu z dôvodu, že nekoná vo veci jeho žiadosti o predbežné prerokovanie

nároku na náhradu škody spôsobenú pri výkone verejnej moci podľa .

Uznesením Okresného súdu Košice II z 3. novembra 2010 č.k. -9 bol

uvedený návrh postúpený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky ako súdu vecne

príslušnému na konanie vo veci. Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky bola vec predložená

dňa 23. decembra 2010.

Uznesením zo 4. januára 2011, č.k. -13, najvyšší súd vyzval

navrhovateľa, aby v lehote 10 dní od doručenia výzvy doplnil svoj návrh a špecifikoval akého

postupu odporcu sa návrhom domáha, teda či má odporca konať a rozhodnúť o jeho návrhu

a aby predložil doklad o tom, či voči odporcovi vyčerpal všetky prostriedky, ktorých použitie

umožňuje zákon.

Navrhovateľ doplnil, že sa domáha, aby odporca konal a rozhodol o jeho žiadosti

na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a ako doklad preukazujúci, že použil

všetky prostriedky, ktoré umožňuje zákon, predložil fotokópiu podacieho lístka o zaslaní

podania na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky s dátumom podania 17. januára 2011

a fotokópiu sťažnosti na nečinnosť orgánu verejnej správy, adresovanú Generálnej

prokuratúre Slovenskej republiky a datovanej dňom 15. januára 2011, s poukázaním, že tým

umožnil použitie .

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný na konanie proti nečinnosti

orgánu verejnej správy ( ) preskúmal vec bez nariadenia

pojednávania ( ) a dospel k záveru, že návrh je potrebné ako nedôvodný

zamietnuť.

Podľa fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán

verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym

predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu

verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal

prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis.

Podľa prokurátor môže podať návrh podľa odseku 1, ak orgán

verejnej správy je v konaní nečinný aj po upozornení prokurátorom.

Podľa veta prvá a štvrtá súd o návrhu rozhodne bez pojednávania

uznesením. Nedôvodný alebo neprípustný návrh súd zamietne.

Konanie sa začína na návrh, ktorý v zmysle § 79 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1

a a musí obsahovať označenie vecne a miestne príslušného orgánu

verejnej správy, proti ktorému návrh smeruje a musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ

domáha.

Z návrhu navrhovateľa „na začatie konania v právnej veci proti nečinnosti orgánu

verejnej správy podľa 4. hlavy piatej časti “ ani z jeho

doplnenia, podľa ktorého sa domáha konať a rozhodnúť o jeho žiadosti o predbežné

prerokovanie nároku na náhradu škody, spôsobenú pri výkone verejnej moci, nie je zrejmé,

čoho konkrétne sa navrhovateľ domáha (aká škoda a akým orgánom verejnej moci mu bola

spôsobená) a navrhovateľ tiež nepreukázal, že by odporcu urgoval, resp. žiadal o oznámenie

stavu konania. Podanie na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky nemôže súd

považovať za prostriedok nápravy, keďže ho navrhovateľ realizoval dňa 17. januára 2011,

teda až po podaní návrhu na súd, nie pred jeho podaním.

Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie

umožňuje zákon (neurgoval odporcu, nepodal návrh na Generálnu prokuratúru Slovenskej

republiky ešte pred podaním návrhu proti nečinnosti orgánu verejnej správy na súd), najvyšší

súd dospel k záveru, že v danom prípade návrh nie je podľa prípustný.

Najvyšší súd považuje za potrebné v tejto súvislosti poukázať aj na znenie § 15 a § 16

o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci,

podľa ktorých nárok na náhradu škody je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe

písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“)

s príslušným orgánom podľa § 4 a 11 a ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody

alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať

uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Z uvedených ustanovení zákona vyplýva, že poškodený sa môže domáhať súdnej

ochrany po tom, čo písomne požiadal príslušný orgán o predbežné prerokovanie žiadosti

o odškodnenie a tento orgán neuspokojil jeho nárok na náhradu škody alebo jeho časť do

šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti. Z hľadiska právnej teórie nejde o delenú

právomoc súdu a iného orgánu, ale o povinný pokus o zmier. Keďže v prejednávanej veci

žiadosti o náhradu škody správny orgán nerozhoduje o právach, právom chránených

záujmoch alebo povinnostiach fyzických a právnických osôb, jeho úkon nie je rozhodnutím,

ktorého forma musí byť v súlade s ustanoveniami o správnom konaní.

To znamená, že v prípade, keď odporca jeho návrhu v zákonom stanovenej šesťmesačnej

lehote nevyhovel, navrhovateľ mal možnosť po uplynutí tejto lehoty uplatniť si svoj nárok

na súde v občiansko-právnom konaní.

Podľa navrhovateľ má právo na náhradu trov konania, ak súd

návrhu vyhovel. V danej veci súd návrhu nevyhovel, preto navrhovateľovi náhradu trov

konania nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. apríla 2011

JUDr. Viera Nevedelová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Anna Koláriková