Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
db3/364339.7ab192.pdf
PDF · 123.09 KB
No categories available
4Obo/36/2010
Najvyšší súd 4 Obo 36/2010 Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu
JUDr. Viery Pepelovej a členiek senátu JUDr. Aleny Priecelovej a JUDr. Gabriely
Mederovej, v právnej veci ţalobcu: P. Š., r. č. X., s miestom podnikania Č.B. IČO: X., proti
ţalovanému: D. J., r. č. X., bytom N., IČO: X., zastúpený U. & P., s. r. o., N., o zaplatenie
41 546,40 eur (18 243,92 GBP, 1 251 629,17 Sk) s príslušenstvom, na odvolanie ţalovaného
proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 53Cb 45/01-Má-208 zo dňa
27. januára 2010, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.
53Cb 45/01-Má-208 zo dňa 27. januára 2010 v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
Ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd prvého stupňa, rozsudkom č. k.
53Cb 45/01-Má-208 zo dňa 27. januára 2010 uloţil ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobcovi
41 546,40 eur (18 243,92 GBP, 1 251 629,17 Sk) s 5% ročným úrokom z omeškania
od 10. apríla 2001 do zaplatenia a vo zvyšku uplatneného úroku z omeškania ţalobu
zamietol. Ţalovanému súčasne uloţil povinnosť nahradiť ţalobcovi trovy konania vo výške
2 265,-- eur.
Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, ţe ţalobca si ţalobou uplatnil právo
na zaplatenie 18 243,92 GBP s ročným úrokom z omeškania vo výške 18% od 5. mája 2000
do zaplatenia titulom náhrady škody, ktorá mu vznikla v súvislosti so stratou zásielky, ktorá
mala byť ţalovaným prepravená na základe nákladného listu zo Slovenskej republiky
do Veľkej Británie.
Na pojednávaní dňa 7. septembra 2006 prvostupňový súd vyhlásil rozsudok, ktorým
zaviazal ţalovaného zaplatiť ţalobcovi 1 251 629,14 Sk s 18% úrokom z omeškania
od 5. mája 2000 do zaplatenia a súčasne ho zaviazal nahradiť trovy konania vo výške 62 500,-
Kč. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, ţe ţalobca uplatnil právo na zaplatenie predmetnej
sumy, čo do základu aj výšky dôvodne v súlade s ustanovením Dohovoru CMR.
Na odvolanie ţalovaného Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací
rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, s tým, ţe úlohou súdu
prvého stupňa bolo doplniť dokazovanie o otázke začatia plynutia premlčacej lehoty.
Krajský súd tak v intenciách zrušujúceho uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky doplnil dokazovanie v otázke začatia plynutia premlčacej lehoty a konštatoval, ţe
ţalovaný na preukázanie tejto skutočnosti nepredloţil a neoznačil ţiaden dôkaz, z ktorého by
bolo moţné dôvodiť záver, ţe medzi účastníkmi konania bola dohodnutá dodacia lehota
v zmysle čl. 32 ods. 1 písm. b/ Dohovoru CMR, nakoľko ţalovaný sa vo svojich písomných aj
ústnych podaniach odvolával výlučne na faktúry obchodnej spoločnosti M., a. s., P., č.
49103373 a 49103374 zo dňa 15. februára 2000, ktorými táto obchodná spoločnosť
fakturovala odberateľovi vo Veľkej Británii dodávku pneumatík.
Ţalovaný v konaní neoznačil ţiadne dôkazy a nepredloţil ţiadne iné dôkazy
na preukázanie dohodnutej dodacej lehoty.
Ţalobca aktívnu legitimáciu v predmetnej veci preukázal zmluvou o postúpení
pohľadávky uzavretej podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka platného na území Českej
republiky medzi postupcom firmou R.H.C., F. a ţalobcom vystupujúcim v predmetnej zmluve
ako postupníkom. Predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky bolo postúpenie pohľadávky
ţalobcu vo výške 1 259 578,40 Sk v prospech ţalobcu, ktorú mal vlastník pohľadávky z titulu
náhrady škody, vzniknutej odcudzením prepravovaného tovaru z nákladného motorového
vozidla ţalovaného, ku ktorému došlo 17. februára 2000 vo Zvolene. V konaní tieţ bolo
preukázané potvrdením obchodnej spoločnosti M., a. s., P., ţe firma R.H. C., F. zaplatila
fakturované sumy faktúrami č. 49103373 a 49103374 v celkovej výške 1 259 578,40 Sk ako
cenu pneumatík. Z dokladov predloţených touto obchodnou spoločnosťou vyplynulo, ţe
platby zahraničného odberateľa pneumatík R.H. C., F. boli na účet M., a. s., pripísané 14.
februára 2000 a 16. februára 2000.
Po rozhodnutí veci krajským súdom rozsudkom zo dňa 7. septembra 2006 č. k.
53Cb 45/01-Pr-93 ţalobca zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 28. mája 2007, vrátane
dodatku k tejto zmluve, postúpil pohľadávku priznanú rozsudkom krajského súdu vo výške
1 251 621,17 Sk Č. I. F. S., s. r. o., so sídlom v P., za odplatu 813 000,-- Sk. Spolu
s pohľadávkou postúpil tejto obchodnej spoločnosti aj príslušenstvo pohľadávky priznanej
rozsudkom krajského súdu. V dodatku k predmetnej zmluve sa účastníci dohodli, ţe účinnosť
postúpenej pohľadávky (jej časti) je viazaná na zaplatenie kúpnej ceny (jej časti) postupníkom
postupiteľovi tak, ţe postupca zostane vlastníkom pohľadávky aţ do zaplatenia kúpnej ceny
(či jej pomernej časti) dojednanej v zmluve o postúpení pohľadávky. Vzhľadom k tomu, ţe
k splneniu odkladacej podmienky, teda k zaplateniu dohodnutej ceny za postúpenú
pohľadávku zo strany Č. I. F. S., s. r. o., so sídlom v P., nedošlo, postúpenie pohľadávky sa
nestalo účinným, a to napriek tomu, ţe Č. I. F. S., s. r. o., so sídlom v P., sa pokúsila v súlade
so zmluvou o postúpení pohľadávky vymôcť či odpredať pohľadávku ţalobcu voči
ţalovanému, avšak bezvýsledne s ohľadom na nekomunikatívnosť dlţníka D. J.. Z uvedeného
dôvodu keďţe zo strany Č. I. F. S. nebola ţalobcovi zaplatená cena za postúpenú pohľadávku,
k postúpeniu pohľadávky v zmysle dohody účastníkov tejto zmluvy nedošlo, v dôsledku čoho
dňa 30. októbra 2008 bola medzi Č. I. F. S., s. r. o., so sídlom v P. a ţalobcom uzavretá
dohoda o zrušení zmluvy o postúpení pohľadávky ex tunc s konštatovaním účastníkov
dohody, ţe jediným oprávneným veriteľom voči ţalovanému D. J. je P. Š., účastník konania
na strane ţalobcu.
Tak ako konštatoval Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom zrušujúcom
rozhodnutí, v konaní nebolo sporným, ţe ţalovaný ako dopravca zásielku prevzal na prepravu
na určenom mieste dňa 15. 02. 2000. V dôsledku úplnej straty zásielky zodpovedá dopravca
za škodu tým vzniknutú, čo ţalovaný v konaní nijako nespochybnil.
Ţalovaný písomnú reklamáciu ţalobcu neodmietol, nevzniesol ţiadne námietky voči
základu a výške uplatneného nároku. S ohľadom na ním vznesenú námietku premlčania
uplatneného nároku v odvolacom konaní krajský súd doplnil dokazovanie v otázke začatia
plynutia premlčacej lehoty.
Podľa čl. 6 bod 3 Dohovoru CMR strany môţu zapísať do nákladného listu ešte aj iné
údaje, ktoré pokladajú za uţitočné. CMR nepozná pevnú dodaciu lehotu. Upravuje iba
dohodnutú lehotu (čl. 19) podľa ktorého prekročenie dodacej lehoty nastane vtedy, keď
zásielka nebola vydaná v dojednanej lehote, a pokiaľ lehota nebola dojednaná, keď skutočný
čas prepravy s prihliadnutím na okolnosti a pri čiastkových nakládkach najmä s prihliadnutím
na čas potrebný na zostavenie vozovej zásielky presahuje čas, ktorý moţno očakávať
od starostlivého dopravcu). Ak je takáto dohoda dohodnutá, treba ju zaznamenať
do nákladného listu. Keďţe prepravná zmluva je konsenzuálnou zmluvou, ktorá je platná aj
bez nákladného listu, môţe byť dohoda o dodacej lehote iba ústna a nie je potrebné uvádzať
ju v nákladnom liste. Podľa Dohovoru CMR je teda dohoda o dodacej lehote pre strany
záväzná, aj keď táto lehota nie je obsiahnutá v nákladnom liste. Zmluvným stranám sa však
odporúča, aby dohodu o dodacej lehote vyjadrili písomnou formou, lebo tým predchádzajú
prípadným sporom a výhradám. Dohodu o dodacej lehote nie je moţné dôvodiť
z jednostranných písomností, nakoľko kaţdá dohoda pre svoju platnosť vyţaduje súhlas
oboch zmluvných strán. Ţalobca dohodu o dodacej lehote odvodil od faktúr obchodnej
spoločnosti M., a. s., P., ako dodávateľa pneumatík, na ktorých je uvedený predpokladaný
dátum doručenia zásielky 21. 02. 2000. Z tejto faktúry však nie je moţné dôvodiť súhlas
s dodacou lehotou ţalobcu. Rovnako tak objednávka zo dňa 16. februára 2000 (do spisu
zaloţená nebola), ktorou si mal ţalovaný objednať v obchodnej spoločnosti S. so sídlom v B.
trajekt z Francúzska do Anglicka na ráno 21. februára 2000 na nákladné vozidlo aj
s prívesom, nemôţe ani ako podporný dôkazný prostriedok nahradiť dohodu medzi
účastníkmi konania o dodacej lehote.
Vzhľadom k tomu, ţe ţalovaný neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie ním
tvrdenej skutočnosti, ţe medzi účastníkmi konania bola dohodnutá dodacia lehota, súd
vychádzal z ustanovenia čl. 32 bod 1 písm. b/ Dohovoru CMR, podľa ktorého nároky
z prepráv, na ktoré sa vzťahuje dohovor, sa premlčujú za jeden rok a premlčacia lehota začína
plynúť, ak nebola dodacia lehota dohodnutá 60. dňom po prevzatí zásielky dopravcom.
V danom prípade zásielka bola dopravcom prevzatá 15. februára 2000, 60-dňová lehota
uplynula 16. apríla 2000, následne ročná premlčacia lehota uplynula 16. apríla 2001.
Ţalobca teda podal návrh na začatie konania včas. S poukazom na čl. 23 bod 1 a 2
Dohovoru CMR a týmto článkom limitovanú zodpovednosť dopravcu ţalobca odvodil výšku
škody od váhy naloţeného tovaru – pneumatík 12 106 kg, ktoré boli ţalovanému odcudzené.
Výpočet náhrady nesmie presiahnuť 8,33 zúčtovacích jednotiek – SDR za kg hrubej
hmotnosti. V predmetnom spore maximálna zodpovednosť dopravcu odvodená od hmotnosti
nákladu 12 106 kg x 8,33 = 100 842,98 kg pri konverznom kurze NBS 30,126 Sk =
100 842,98 x 30,126 = 3 037 9595,60 Sk. Limitovaná náhrada škody dopravcu nesmie teda
presiahnuť 3 037 995,60 Sk. Právny zástupca ţalovaného na pojednávaní k výpočtu ţalobcu,
s ktorým bol oboznámený, nenamietal. Ţalobca titulom náhrady škody uplatnil hodnotu
stratenej zásielky určenej podľa beţnej trhovej ceny zodpovedajúcej fakturovaným sumám
obchodnou spoločnosťou M., a. s., so sídlom v P.. Podľa čl. 21 súd priznal ţalobcovi úroky
z náhrady škody v percentuálnej sadzbe 5% ročne odo dňa podania ţaloby na súde, nakoľko
ţalobca nepreukázal zaslanie písomnej reklamácie dopravcovi. List ţalobcu zo dňa 2. mája
2000 nazvaný ako urgencia náhrady škody súd neposúdil z hľadiska obsahu ako reklamáciu
stratenej zásielky.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len O. s. p.).
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie ţalovaný.
Odvolanie odôvodnil tým, ţe v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
pretoţe súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, ţe nepouţil správne
ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, pričom rozhodnutie súdu
prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Opätovne poukázal
na námietku premlčania ţalobcom uplatneného nároku. Prvostupňový súd správne uviedol, ţe
ţalovaný dňa 15. februára 2000 zásielku na určenom mieste prevzal. Odvolateľ tvrdí, ţe
dodacia lehota bola dohodnutá na 21. februára 2000, čo potvrdzuje fakt, ţe na faktúrach je
pod špecifikáciou a cenou tovaru výslovne uvedená skratka E.T.A.: 21. februára 2000. Ide
o medzinárodne uznanú a pouţívanú anglickú skratku, ktorá vyjadruje „Estimated time of
arrival“, teda očakávaný čas príjazdu. Nie je preto pravdou, ţe dátum vykládky nebol
dojednaný. Túto skutočnosť potvrdzuje aj objednávka trajektu na ráno 21. februára 2000,
a teda odvolateľ vykonal všetky úkony, aby v dohodnutý deň vykládky, t. j. 21. februára
2000, zásielku príjemcovi riadne odovzdal. Preto podľa názoru odvolateľa jednoročná
premlčacia doba na uplatnenie nároku začala plynúť, keďţe išlo o úplnú stratu, tridsiatym
dňom po uplynutí dohodnutej dodacej lehoty, t. j. dňa 23. marca 2000 a uplynula 23. marca
2001. Ţalobca svoj nárok dňa 9. apríla 2001 uplatnil po uplynutí premlčacej doby.
Preto ţiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie, alebo aby ho zmenil tak, ţe návrh v celom rozsahu zamietne.
K odvolaniu ţalovaného sa vyjadril ţalobca. Vo vyjadrení uviedol, ţe dátum vykládky
dohodnutý nebol. V kolónke Dátum vykládky je uvedené: nahlásiť pri nakládke (k nahláseniu
nedošlo). Ţalovaný nebol pri uzatváraní zmluvy o preprave viazaný ţiadnym časovým
termínom vykládky. Na tvrdenie ţalovaného, ţe vo faktúre je v kolónke popis tovaru mimo
iného uvedený aj údaj: E.T.A.: 21. februára 2000 uviedol, ţe faktúra bola vystavená
spoločnosťou M., a. s. a je určená príjemcovi zásielky. Nie je to dokument určený pre
dopravcu ani pre ţalovaného a ničím ho nezaväzuje.
Dokladom o uzavretí zmluvy o preprave je nákladný list, ktorý ţalovaný podpísal
a ţiadny dátum dodania tovaru neuviedol. Podľa Dohovoru CMR čl. 32, premlčacia doba
nastáva uplynutím jedného roku a v prípade, keď nie je dohodnutá doba dodania, tak sa
predlţuje o šesťdesiat dní, počnúc dňom prevzatia zásielky. Ţaloba teda bola podaná
pred uplynutím premlčacej doby.
Najvyšší súd Slovenskej republiky po prejednaní veci podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods.
2 O. s. p. dospel k záveru, ţe odvolanie ţalovaného nie je dôvodné.
Ţalovaný v odvolaní namieta nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa
(§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.).
Pod nesprávnym právnym posúdením sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav. O takýto prípad ide vtedy, ak súd pouţil iný právny predpis, neţ
ktorý mal správne pouţiť, alebo ak súd aplikoval síce správny právny predpis, ale nesprávne
ho vyloţil.
Podľa ţalovaného súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil začiatok plynutia
premlčacej lehoty pre uplatnenie práva ţalobcu na náhradu škody, ktorá mu vznikla úplnou
stratou zásielky, podľa čl. 32 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 11/1975 Zb. o Dohovore
o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR). V zmysle tohto
ustanovenia nároky z prepráv, na ktoré sa vzťahuje Dohovor, sa premlčujú za jeden rok.
V prípade úmyslu alebo takého zavinenia, ktoré sa podľa práva súdu, na ktorom sa právna vec
prejednáva, povaţuje za rovnocenné s úmyslom, je premlčacia lehota trojročná. Premlčacia
lehota začína plynúť pri úplnej strate zásielky tridsiatim dňom po uplynutí dohodnutej
dodacej lehoty, a ak nebola dodacia lehota dohodnutá, šesťdesiatym dňom po prevzatí
zásielky dopravcom. Deň, ktorým premlčacia lehota začína plynúť, sa do premlčacej lehoty
nepočíta.
Ţalovaný namieta, ţe dodacia lehota bola v danom prípade dohodnutá na 21. februára
2000. Túto skutočnosť však z dokladov, predloţených v konaní, nemoţno vyvodiť.
Medzinárodný nákladný list č. 1923345 neobsahuje údaj o dodacej lehote pričom je z neho
zrejmé, ţe zásielka bola prevzatá ţalovaným ako dopravcom na prepravu dňa 15. februára
2000. Pokiaľ ţalovaný poukazuje na údaj vo faktúre, vyhotovenej obchodnou spoločnosťou
M. P., a. s., v ktorej bol uvedený dodávateľom predmetného tovaru predpokladaný termín
dodania zásielky, prípadne objednávku trajektu na prevoz zásielky do miesta určenia, tieto
údaje nie je moţné povaţovať za dohodu účastníkov prepravnej zmluvy o dodacej lehote. Súd
prvého stupňa preto dôvodne posudzoval začiatok plynutia premlčacej lehoty šesťdesiatym
dňom po prevzatí zásielky dopravcom, ku ktorému došlo dňa 15. februára 2000 a správne
konštatoval, ţe premlčacia lehota v zmysle citovaného ustanovenia vyhl. č. 11/1975 Zb.
uplynula dňom 16. apríla 2001. Právo bolo ţalobou uplatnené dňa 9. apríla 2001, t. j.
pred uplynutím premlčacej lehoty. Súd prvého stupňa na daný skutkový stav aplikoval
správny právny predpis a správne ho aj vyloţil. Nebola preto zistená existencia ţalovaným
namietaného odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa
v napadnutej časti ako vecne správny podľa § 219 O. s. p. potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1
O. s. p. Keďţe ţalobca si trovy odvolacieho konania neuplatnil, neboli mu priznané.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 27. apríla 2011
JUDr. Viera Pepelová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová