Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
5ec/363542.5a819b.pdf
PDF · 206.01 KB
No categories available
10Sža/14/2011
Najvyšší súd 10Sža/14/2011
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a z členov JUDr. Zuzany Ďurišovej a Ing. JUDr. Miroslava
Gavalca, PhD. v právnej veci navrhovateľa: N. U., narodeného X., bez dokladov totožnosti,
evidenčné číslo: A X., štátneho príslušníka B. Ľ. R.(ďalej len „B.“), podľa vlastného udania
v zahraničí bytom naposledy D., časť A., P. R., B., aktuálne s miestom pobytu Pobytový tábor
Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky R., zastúpeného Mgr. D. K.,
pracovníčkou S. H. R. so sídlom B.proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej
republiky – Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
a postupu odporcu ČAS: MU-579-41/PO-Ž-2009 zo dňa 17. júna 2010, na odvolanie
navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Saz/40/2010-69 zo dňa 24.
novembra 2010, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave
č. k. 9Saz/40/2010-69 zo dňa 24. novembra 2010 p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 9Saz/40/2010-69 zo dňa 24. novembra 2010
potvrdil rozhodnutie ČAS:MU-579-41/PO-Ž-2009 zo dňa 17. júna 2010, ktorým odporca
v zmysle ustanovenia § 13 ods. 1 a § 20 ods.1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len „zákon o azyle“) neudelil
navrhovateľovi azyl a neposkytol mu doplnkovú ochranu v zmysle § 13c ods. 1 a § 20 ods. 4
zákona o azyle.
Krajský súd k vzneseným námietkam vo všeobecnosti poukázal na ich zjavnú
účelovosť.
V súvislosti s námietkami navrhovateľa, že odporca v konaní nedostatočne zistil stav
veci, že rozhodnutie je v rozpore s obsahom spisov, krajský súd v odôvodnení napadnutého
rozsudku uviedol, že odporca v odôvodnení rozhodnutia opísal stav veci tak, ako vyplynul
z jednotlivých výpovedí navrhovateľa, ako aj zo správ o krajine pôvodu. Výlučne posudzoval
navrhovateľom prezentované dôvody z pohľadu naplnenia či nenaplnenia predpokladov
udelenia či poskytnutia príslušnej medzinárodnej ochrany. Súd taktiež nezaznamenal rozpor
s obsahom spisov.
Námietky navrhovateľa, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť
a pre nedostatok dôvodov, považoval za nedôvodné. Odporca v odôvodnení rozhodnutia
opísal skutkový stav veci, vysporiadal sa s rozpormi vo výpovediach navrhovateľa, uviedol,
v čom a prečo považuje navrhovateľa za nehodnovernú osobu, podobne zrozumiteľným
spôsobom uviedol, prečo navrhovateľovi azyl neudelil, resp. prečo mu neposkytol doplnkovú
ochranu.
K odvolacej námietke navrhovateľa ohľadom nesprávneho právneho posúdenia veci
krajský súd uviedol, že odporca sa v rozhodnutí vysporiadal s dôveryhodnosťou navrhovateľa.
Navrhovateľ ním opísanú perzekúciu (únos, mučenie, vypálenie domu), resp. strach z nej
odôvodňoval prestupom na kresťanskú vieru. Teda jediným prameňom ním opísaných
skutočností (príbehu) malo byť jeho konvertovanie – prijatie Sviatosti krstu. Najjednoduchším
dôkazom tohto tvrdenia by bolo predloženie krstného listu. Tento však navrhovateľ nikdy
nepredložil a ako to tvrdil, nikdy mu ani nebol vydaný. Nepreukázal ani len ovládanie
elementárnych prejavov príslušnosti ku kresťanskej (katolíckej) cirkvi. Jeho neznalosť
vytvára odôvodnenú pochybnosť o tom, či navrhovateľ prijal skutočne sviatosť krstu. Dĺžka
a obsah prípravy dospelého krstenca (katechumenátu) musí byť dva roky, výnimočne jeden
rok. Navrhovateľ tvrdil, že jeho „príprava“ (katechumenát) trvala dva mesiace a pozostávala
z 3-4 stretnutí s kňazom. Navrhovateľom opísaný priebeh jeho prípravy ku krstu ako aj opis
krstu samotného podporuje tento záver. Podľa názoru súdu navrhovateľ nemohol byť
pokrstený. Vychádzajúc z tohto logického záveru, nemohol mať problémy, ktoré opísal ako
svoj únos, mučenie, podpálenie domu. Pokiaľ ide o navrhovateľom predložené potvrdenia,
že chodí do kostola (v R. – zo dňa 25. apríla 2010), resp. že navštevuje kresťanské
spoločenstvo v priestoroch Františkánskeho kláštora v Bratislave, tieto svedčia iba o jeho
prítomnosti v označených chrámoch, nie však o jeho vierovyznaní.
Taktiež podľa názoru súdu nie je dôvodná námietka navrhovateľa, že nerozumel
tlmočníkovi, ktorý mal byť podľa jeho vyjadrenia I. vierovyznania, nakoľko odpovedal v tom
kontexte ako je zaznamenaný v zápisoch. Tlmočníka, prítomného pri vstupnom pohovore
(Ing. J. H.) videl navrhovateľ prvý raz na tomto pohovore (ako to uviedol na súde), teda
nemohol vedieť akého je vierovyznania. Predchádzajúce výpovede navrhovateľa (zápisnice
o podaní vysvetlenia) boli tlmočené inými tlmočníkmi. V tejto súvislosti súd poukázal aj na
skutočnosť, že v priebehu podania vysvetlenia na polícii dňa 12. augusta 2009 navrhovateľ
výslovne uviedol, že v krajine pôvodu nemal žiadne problémy. Súd tiež poznamenal, že ako
to vyplýva zo správ o B., založených v spise odporcu, ako aj vyhľadaných súdom v rámci
doplnenia dokazovania, je iba málo pravdepodobné, že by navrhovateľ mal problémy, ktoré
opísal vo svojom príbehu. Ak by navrhovateľ hypoteticky mal prezentované problémy, ani sa
len nepokúsil vyhľadať pomoc u štátnych orgánov, resp. svoju situáciu riešiť presídlením sa.
Nevyužitie týchto možností u štátnych orgánov vo všeobecnosti vylučuje poskytnutie
medzinárodnej ochrany. Navrhovateľ v priebehu konania pred súdom, po podaní opravného
prostriedku, založil do spisu lekárske správy o jeho zdravotnom stave – liečení sa na
depresívnu poruchu. Súd v tejto súvislosti poukázal na navrhovateľove opakované vyhlásenia,
ním urobené na začiatkoch pohovorov u odporcu, že sa navrhovateľ po zdravotnej stránke cíti
zdravým a vypovedať môže. Napriek tomu tieto správy nemôžu mať vplyv na zákonnosť
napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 OSP).
Vo vzťahu k druhej forme medzinárodnej ochrany, a to doplnkovej ochrane, krajský
súd uviedol, že navrhovateľ podľa vlastného udania nebol nikdy trestne stíhaný a okrem ním
prezentovaného príbehu nemal žiadne problémy. V prípade návratu mu teda nehrozí uloženie
či výkon trestu smrti. V B. niet medzinárodného či vnútroštátneho konfliktu. Pokiaľ ide o iné
bezpečnostné riziká návratu, z vyhľadaných a založených správ o krajine pôvodu
navrhovateľa nevyplýva skutočnosť, že by sa B. navrátilci, včítane neúspešných žiadateľov
o azyl, stretávali pri svojich návratoch so zlým zaobchádzaním. S poukazom na záver, že
navrhovateľ nekonvertoval na kresťanskú vieru a teda, že nemohol z tohto dôvodu byť
objektom perzekúcie, navrhovateľovi nehrozí v prípade návratu do krajiny pôvodu z tohto
dôvodu neľudské či ponižujúce správanie.
Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ odvolanie prostredníctvom právnej
zástupkyne zástupcu a žiadal, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil, zrušil
rozhodnutie odporcu a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu uvedeného v § 205 ods. 2
písm. d/ a f/ Občianskeho súdneho poriadku, pretože podľa jeho názoru súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie
súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci súdom.
Poukázal na ustanovenie § 8, § 2 písm. d/ a § 19 ods. 4 zákona o azyle ako
i na príručku UNHCR „Kritériá a postupy pri udeľovaní statusu utečenca“, ktorá konkretizuje
náboženstvo ako dôvod prenasledovania.
Uviedol, že vylučuje akékoľvek pochybnosti krajského súdu ako aj odporcu, že prijal
Sviatosť krstu. Čo sa týka samotného aktu krstu navrhovateľ bol ponorený do vody a potom aj
pokropený vodou farárom a taktiež bol pomazaný olejom. Na otázku súd však v tejto veci
neodpovedal úplne. Jeho krstným otcom sa stal farár. Kto je krstným otcom sa súd nepýtal.
Ponižuje ho, že je podozrievaná jeho viera. Navrhovateľ nemôže predložiť rodný list, lebo ho
nemá. V krajine pôvodu nemá žiadnych príbuzných a nevie kde by sa nachádzal jeho priateľ
M., ktorý by mu mohol zaslať dokumenty a to potvrdenie farára a rodný list.
Ďalej uviedol, že počas pobytu v Pobytovom tábore R. požiadal o návštevu lekára
z odboru psychiatrie pre svoje zdravotné problémy so spánkom a vracaním obrazov z ťažkých
prežitých zážitkov. Vracajú sa mu spomienky ako ho bili, bol mučený, ako mu bol vypálený
dom, máva zlé sny a nemôže spávať. Z psychiatrických správ založených v súdnom spise
vyplýva, že navrhovateľ trpí depresívnou poruchou a posttraumatickou poruchou. Už dlhšiu
dobu je pod medikamentóznou liečbou. Navrhovateľ máva časté problémy so zaradením si
svojich myšlienok. Nedokáže sa sústrediť na veľa vecí a nie je schopný v danom momente
vypovedať všetko, čo by chcel. Má stále obavy vysloviť niektoré veci a povedať modlitbu
v B. jazyku.
Krajský súd ani odporca neskúmali ostatné následné príčiny navrhovateľovej žiadosti
o azyl a jeho obáv z prenasledovania, pre ktoré sa nemôže vrátiť do krajiny pôvodu. V tejto
súvislosti poukázal na to, že správny orgán nepristúpil k znaleckému vyšetreniu menovaného
znalcom z odboru zdravotníctvo a to v súvislosti s jazvami navrhovateľa, ktorých existenciu
správny orgán nespochybnil. Nezrovnalosti vo výpovediach odôvodnil nedôsledným
prekladom tlmočníka.
V odvolaní uviedol, že žiada, aby sú ustanovil znalca z odboru zdravotníctva
na potvrdenie skutočnosti, že navrhovateľ bol mučený.
Právna zástupkyňa navrhovateľa založila do súdneho spisu počas odvolacieho konania
podanie zo dňa 7. marca 2011, v ktorom uvádza, že navrhovateľ je schopný preukázať dôvody
svojej žiadosti o udelenie azylu a zabezpečuje písomné dôkazy z krajiny pôvodu – potvrdenie
o vlastníctve a vyhorení jeho domu na P. R., časť A., D., potvrdenie o prebývaní u kamaráta
M. T. na P. v časti M., D., ktorý je schopný dosvedčiť aj iné skutočnosti a potvrdenie
o pravidelných návštevách kostola v L. a účasti na bohoslužbách.
Odporca navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Uviedol, že pred vydaním rozhodnutia vyhodnotil všetky skutočnosti uvádzané
navrhovateľom objektívne a komplexne vo všetkých súvislostiach tak, ako ich navrhovateľ
sám predložil. Navrhovateľ uvádza rozdielne informácie o svojom pôsobení v krajine pôvodu,
ktoré mali byť podstatné na udelenie azylu. Ide hlavne o jeho údajné konvertovanie z islamu
na kresťanskú vieru, a s tým súvisiacimi problémami s M.. Posudzovanie dôveryhodnosti
tvrdení žiadateľa o udelenia azylu je výsledkom hodnotiaceho procesu úvah o osobe žiadateľa
o azyl s prihliadnutím na mieru reálnosti a vierohodnosti ním uvádzaných dôvodov jeho
odchodu z krajiny pôvodu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal
rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru,
že odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 OSP s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol
zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa
27. apríla 2011 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP).
Konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone
o azyle. Udelenie azylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok
taxatívne uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle, t. j. v prípade žiadateľa o azyl musia
byť preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo
náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti
k určitej sociálnej skupine, prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd
a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu.
V citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania
azylu cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta
Podľa § 8 zákona o azyle ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak,
žiadateľovi, ktorý
a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových,
národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých
politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto
obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo
b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.
Podľa § 9 zákona o azyle ministerstvo môže udeliť azyl z humanitných dôvodov, aj keď
sa v konaní nezistia dôvody podľa § 8.
Podľa § 10 ods. 1 zákona o azyle ministerstvo na účel zlúčenia rodiny udelí azyl,
ak tento zákon neustanovuje inak,
a) manželovi azylanta, ak manželstvo trvá a trvalo aj v čase, keď azylant odišiel z krajiny
pôvodu a azylant so zlúčením vopred písomne súhlasí,
b) slobodným deťom azylanta alebo osoby podľa písmena a) do 18 rokov ich veku alebo
c) rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, ak s tým azylant vopred
písomne súhlasí.
Žiadatelia uvedení v odseku 1 sa počas konania o udelenie azylu musia zdržiavať
na území Slovenskej republiky (ods. 2).
Ministerstvo udelí azyl osobám uvedeným v odseku 1, len ak ide o zlúčenie rodiny
s azylantom, ktorému bol azyl udelený podľa § 8 (ods. 3).
Ministerstvo udelí azyl aj dieťaťu narodenému azylantke na území Slovenskej
republiky, ak je splnená povinnosť podľa § 4 ods. 5 (ods. 4).
Podľa § 13 ods. 1/ zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa
podmienky uvedené v § 8 alebo § 10.
Podľa § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi,
ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu
do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje
inak.
Podľa § 13b zákona o azyle ministerstvo na účel zlúčenia rodiny poskytne doplnkovú
ochranu ak tento zákon neustanovuje inak,
a) manželovi cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, ak manželstvo
trvá a trvalo aj v čase, keď cudzinec odišiel z krajiny pôvodu a tento cudzinec so zlúčením
vopred písomne súhlasí,
b) slobodným deťom cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, alebo
osoby podľa písmena a) do 18 rokov ich veku alebo
c) rodičom slobodného cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a,
mladšieho ako 18 rokov.(ods. 1)
Žiadatelia uvedení v odseku 1 sa počas konania o udelenie azylu musia zdržiavať
na území Slovenskej republiky (ods. 2).
Ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu aj dieťaťu narodenému na území
Slovenskej republiky cudzinke, ktorej sa poskytla doplnková ochrana, ak je splnená
povinnosť podľa § 4 ods. 5 (ods. 3).
Podľa § 13c ods. 1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu
žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b.
Podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo
o odňatí azylu, okrem odňatia azylu podľa § 15 ods. 2 písm. i), rozhodne tiež, či cudzincovi
poskytne doplnkovú ochranu.
V predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol
rozsudok krajského súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie o neudelení azylu
navrhovateľovi na území SR a o neposkytnutí doplnkovej ochrany, preto primárne
v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal
rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho
konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd
vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľa v opravnom prostriedku a z takto
vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia
odporcu.
Z administratívneho spisu je zjavné, že odporca vykonal v konaní náležité
dokazovanie procesne legálnymi dôkazmi, a to výsluchom navrhovateľa a obsahom správ
o krajine pôvodu (Správy Informačný bulletin o krajine pôvodu B. vydanej Hraničným
úradom Spojeného kráľovstva v januári 2009, Správy o krajine pôvodu – Prax v oblasti
dodržiavania ľudských práv z 25. februára 2008, Správy z Arcibiskupského úradu
v Bratislave z 18. marca 2010, otázok a odpovedí vypracovaných odborom dokumentaristiky
a zahraničnej spolupráce MÚ MV SR, Encarta Reference Library 2007 DVD), z ktorých
vyhodnotil a stručne popísal súčasnú politicko-spoločenskú situáciu v krajine pôvodu
so zameraním na dôvody, pre ktoré navrhovateľ žiadal o udelenie azylu a bezpečnostné riziko
prípadného návratu navrhovateľa do krajiny pôvodu.
Ako vyplynulo z obsahu administratívneho spisu za účelom zdôvodnenia žiadosti
navrhovateľa o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany bol s navrhovateľom
dňa 21. októbra 2009 vykonaný vstupný pohovor. Uviedol, že asi v mesiaci jún – júl 2007,
presnejšie nevedel uviesť, začal vnútorne cítiť, že chce konvertovať na kresťanskú vieru.
Predtým ho na to nahovoril M. T., s ktorým sa zoznámil v roku 2000 a s ktorým chodil do
kresťanského kostola. O tomto povedal farárovi J. R. z kostola L., ktorý určil termín aktu
konvertovania na mesiac jún – júl 2007. V deň konvertovania mal farár veriacim
nachádzajúcim sa v kostole oznámiť, že po omši bude vykonaný akt konvertovania žiadateľa
na kresťanskú vieru. Počas aktu žiadateľ nerozumel farárovej modlitbe. Mal rozumieť iba
niektorým slovám, ktoré už poznal z kostola. Potom ho mal postriekať v tvare kríža nejakou
vodou. Následne sa žiadateľa mal opýtať, či to robí dobrovoľne a bez nátlaku. Po kladnej
odpovedi mu mal dať modlitebnú knižku a kríž, čím sa samotný akt konvertovania na
kresťanskú vieru skončil.
Navrhovateľ ďalej uviedol, že mu 19. septembra 2008 I. M. vypálili rodinný dom v D.,
časť A., P. R. údajne preto, že konvertoval na kresťanskú vieru. O uvedenej skutočnosti ho
mali údajne informovať jeho susedia. Tiež mu mali odkázať, aby odišiel preč a aby sa viac
domov nevracal. Políciu nepožiadal o pomoc s odôvodnením, že sa obával toho, že ak by sa I.
M. o tom dozvedeli, odtrhli by mu hlavu. Keď sa asi po troch dňoch vracal z práce domov
a išiel pozrieť svoj vypálený dom, tak ho na ulici mali osloviť a zároveň obkľúčiť neznámi
muži, o ktorých vedel, že patria k I.. M.. Následne ho násilím naložili do osobného
motorového vozidla a odviezli na neznáme miesto. Potom sa ho pýtali, prečo konvertoval na
kresťanskú vieru. Začali sa mu vyhrážať zabitím, ak nekonvertuje späť na M. vieru. Mali mu
žehličkou opáliť ľavé predkolenie, po čom mu zostala jazva. Neskôr ho odviezli preč
a vyhodili ho z auta.
Odporca v rozhodnutí, ktorým neudelil navrhovateľovi azyl a neposkytol doplnkovú
ochranu, poukázal na to, že v priebehu správneho konania boli všetky skutočnosti uvedené
menovaným objektívne vyhodnotené a komplexne posúdené. V súlade so Spoločným
stanoviskom EÚ o harmonizovanom prístupe k uplatňovaniu pojmu „utečenec“
zo 4. februára 1996 sa každá žiadosť o udelenie azylu na území SR skúma individuálne,
na základe predložených skutočností. Je vo vlastnom záujme žiadateľa, aby predložil potrebné
dôkazy na zhodnotenie svojej žiadosti.
Uviedol, že na základe výpovede navrhovateľa a všetkých dostupných informácií je
zrejmé, že menovaný nesplnil zákonom stanovené podmienky a zakladá svoju žiadosť
na dôvodoch nedostatočných pre udelenie azylu na území SR. Skutočnosť, že žiadateľ mal
mať v krajine pôvodu problémy s I. M. za to, že konvertoval na kresťanskú vieru z M. viery
však ničím dôveryhodným nepodložil. Naproti tomu je zrejmé, že žiadateľ od konvertovania
v júni -júli 2007 do 19. septembra 2008, kedy mu mali M. podpáliť dom, s nimi žiadne
problémy nemal.
Taktiež navrhovateľ počas pohovoru 21. októbra 2009 nevedel uviesť ani jednu
zo základných kresťanských modlitieb. Nevedel sa ani správne pokrižovať, čo je úplný základ
aj pre kresťana začiatočníka. Predloženie dokladu z Rímskokatolíckej cirkevnej farnosti v B.
o tom, že bol dňa 25. apríla 2010 v kostole, ktoré mu vystavil kostolník a ktoré podpísalo 18
farníčok, správny orgán vyhodnotil ako účelové. Takéto potvrdenie nepotvrdzuje skutočnosť,
že navrhovateľ je skutočne kresťan.
Podľa názoru odporcu vysoko nedôveryhodne vyznieva aj žiadateľovo tvrdenie o tom,
že mu mali M. podpáliť dom, nakoľko počas vstupného pohovoru, ktorý s ním bol vykonaný
pracovníkmi migračného úradu 21. októbra 2009 uviedol, že mu dom podpálil dňa 19.
septembra 2008, avšak počas pohovoru, ktorý s ním bol vykonaný pracovníkom migračného
úradu 11. februára 2010 uviedol, že mu dom popálili 5. až 7. apríla 2009. V prípade , že by
skutočne navrhovateľovi dom podpálil M., tak by vedel presne uviesť, kedy k tomu došlo
a neuvádzal by iné dátumy ohľadne tejto skutočnosti, pretože takýto veľký zásah do života
človeka v ňom zanechá hlbokú stopu. Správny orgán z objektívnych dôvodov nespochybňuje
existenciu jaziev na tele navrhovateľa, nakoľko však žiadateľ počas azylového konania
uvádzal nedôveryhodné údaje ohľadom toho, kde a akým spôsobom konvertoval na
kresťanskú vieru, kedy a akým spôsobom mu mali byť uvedené zranenia spôsobené, po
ktorých mu uvedené jazvy zostali, migračný úrad vyhodnotil jeho žiadosť o udelenie azylu
ako účelovú. Z toho dôvodu nepristúpil k znaleckému vyšetreniu navrhovateľa znalcom
z odboru zdravotníctva, nakoľko to nepovažoval pre účely azylového konania za potrebné.
Správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na skutočnosť, že žiadateľ
počas konania uvádzal nedôveryhodné informácie o svojich problémoch v krajine pôvodu,
v konaní nebolo preukázané, že by štátne orgány obmedzovali náboženskú slobodu
jednotlivcov, práve naopak, z dostupných zdrojov je zrejmé, že polícia konala v prípadoch
jednotlivcov alebo skupiny jednotlivcov konajúcich proti kresťanom či už zásahom,
zadržaním, zatknutím týchto osôb a pod. Zdroje, na ktoré sa odvoláva právna zástupkyňa
navrhovateľa pochádzajú, okrem jedného prípadu, z rokov 2005 a 2006.
Vo vzťahu k druhej forme medzinárodnej ochrany, a to doplnkovej ochrane, odvolací
súd uvádza, že jej zmyslom a účelom je poskytnúť subsidiárnu ochranu a možnosť legálneho
pobytu na území Slovenskej republiky tým žiadateľom o medzinárodnú ochranu, ktorým
nebol udelený azyl, ale bolo by u nich (z dôvodov taxatívne uvedených v zákone o azyle)
neúnosné, neprimerané či inak nežiaduce požadovať ich vycestovanie. Hoci sa aplikácia tohto
inštitútu doplnkovej ochrany viaže k objektívnym hrozbám po prípadnom návrate žiadateľa
do krajiny pôvodu, teda čiastočne k iným skutočnostiam nastávajúcim v odlišnom čase než
v prípade aplikácie inštitútu azylu, sú pri rozhodovaní o udelenie či neudelenie doplnkovej
ochrany do značnej miery určujúce tvrdenia samotného žiadateľa, z nich je potrebné
vychádzať. Ani jedna z možností vážneho bezprávia, ako ho definuje § 2 písm. f/ zákona
o azyle, sa u navrhovateľa nepreukázala ani nepotvrdila. Žiadateľ sám uviedol, že nebol
trestne stíhaný a teda mu po návrate do krajiny pôvodu nehrozí vykonanie trestu smrti. Tiež
uviedol, že nebol politicky organizovaný a ani sa politicky neangažoval. V krajine pôvodu
nemal problémy so štátnou mocou.
Je teda zrejmé, z akých dôkazných prostriedkov odporca pri svojom rozhodovaní
vychádzal, pričom odvolací súd zhodne s názorom krajského súdu dospel k záveru,
že odporca riadne vyhodnotil dokazovanie, ktoré vyústilo v riadne zistený skutkový stav,
z ktorého odporca vychádzal pri svojom rozhodovaní o tom, či u navrhovateľa existujú
dôvody pre udelenie azylu podľa § 8 až § 10 zákona o azyle, resp. dôvody pre udelenie
doplnkovej ochrany.
V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že povinnosť zistiť skutočný stav veci podľa § 32
zákona č. 71/1967 Zb. (Správny poriadok) má odporca len v rozsahu dôvodov, ktoré žiadateľ
v priebehu správneho konania uviedol. Pričom zo žiadneho ustanovenia zákona nemožno
vyvodiť, že by odporcovi vznikla povinnosť, aby sám domýšľal právne relevantné dôvody
pre udelenie azylu žiadateľom neuplatnené a následne k týmto dôvodom vykonal príslušné
skutkové zistenia.
Dôvody pre poskytnutie azylu sú zákonom vymedzené pomerne úzko a nepokrývajú
celú škálu porušovania ľudských práv a slobôd, ktoré sú tak v medzinárodnom ako aj
vo vnútroštátnom kontexte uznávané. Inštitút azylu je aplikovateľný v obmedzenom rozsahu,
a to len pre prenasledovanie zo zákonom uznaných dôvodov, kedy je týmto inštitútom
chránená len najvlastnejšia existencia ľudskej bytosti a práva a slobody s ňou spojené,
pričom udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle je viazané objektívne na prítomnosť
prenasledovania ako skutočnosti definovanej v § 2 písm. d/ zákona o azyle alebo
na odôvodnené obavy z tejto skutočnosti, a to v oboch prípadoch v dobe podania žiadosti
o azyl, teda spravidla v dobe bezprostredne nasledujúcej po odchode z krajiny pôvodu.
Primárnym dôvodom neudelenia azylu navrhovateľovi bolo nesplnenie relevantných
podmienok pre udelenie azylu v zmysle zákona o azyle. S takýmto záverom bolo potrebné
súhlasiť.
Podľa odvolacieho súdu záver odporcu o tom, že navrhovateľ nenaplnil podmienky
pre udelenie azylu v zmysle zákona o azyle je vecne správny a krajský súd nepochybil,
keď jeho rozhodnutie potvrdil.
Krajský súd sa zaoberal všetkými námietkami obsiahnutými v opravnom prostriedku
a rovnako aj dôvodom, pre ktorý požiadal navrhovateľ o azyl.
V tejto súvislosti ešte odvolací súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku krajského
súdu, podľa ktorého zo správ o krajine pôvodu navrhovateľa (časť Náboženská sloboda
zo Správy MZV USA o B. za rok 2009, 2008; Medzinárodná správa o náboženskej slobode za
rok 2009) súd zistil, že B. ústava zaručuje slobodu vyznávania a šírenia náboženstva podľa
1310Sža/14/2011
vlastného výberu, že zákon umožňuje zmiernu vierovyznania a vláda toto právo aj v praxi
rešpektuje, že diskriminácia príslušníkov náboženských menšín (osobitne A.) sa prejavuje ich
znevýhodňovaním na spoločenskej úrovni, že sa však na všetkých úrovniach štátnej správy
množia správy o obsadzovaní funkcií členmi nemoslimských náboženských skupín.
Ďalej krajský súd uviedol, že z časti Pastorálna teológia – Sviatosti (ThDr. Juraj
Augustín, PhD., Bratislava 2006) je zrejmé, že krst je jednou zo sviatostí, ktorú prijímajú aj
dospelí, ktorí po dobu asi dvoch rokov absolvujú katechumenát – kresťanskú výučbu.
Samotný krst sa uskutočňuje ponorením alebo poliatím hlavy krstenca vodou, ktorá musí tiecť
po hlave (nemôže sa konať ponorením) a ďalšími predpísanými úkonmi (znakom kríža,
hlásanie Božieho slova, exorcizmus, mazanie olejom, odovzdanie bieleho rúcha, sviece atď.).
Krstenec má krstného rodiča, ktorý sa o .i. zúčastňuje na krste a odovzdáva krstencovi biele
rúcho a zapálenú sviecu.
Rovnako za správny považoval odvolací súd záver odporcu, že neboli splnené
predpoklady pre udelenie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky, pretože nebol
splnený ani jeden zo zákonných predpokladov jej poskytnutia. Odporca správne nepovažoval
dôvody uvedené navrhovateľom za také, pre ktoré by bol navrhovateľ v prípade návratu
do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia v zmysle § 2 písm. f/ zákona
o azyle.
Prvostupňový súd sa podľa názoru odvolacieho súdu vyjadril ku všetkým námietkam
obsiahnutým v opravnom prostriedku proti rozhodnutiu odporcu, odvolací súd sa stotožňuje
s odôvodnením obsiahnutým v rozsudku prvostupňového súdu a v podrobnostiach naň
odkazuje.
Odvolacie námietky navrhovateľa neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť
napadnutého rozsudku a neboli ani takého charakteru, s ktorými by sa už krajský súd nebol
vysporiadal.
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožňuje so skutkovými ako aj právnymi
závermi krajského súdu, ktorý vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil, z čoho vyvodil svoj
záver zhodný so záverom odporcu o tom, že navrhovateľ nepreukázal opodstatnenosť obáv
1410Sža/14/2011
z prenasledovania z dôvodov taxatívne vymedzených v zákone o azyle a nesplnili podmienky
pre poskytnutie doplnkovej ochrany.
Rozhodnutie odporcu o neudelení azylu a doplnkovej ochrany bolo potrebné
považovať za zákonné, preto odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil ako vecne
správny podľa § 219 ods.1, 2 Občianskeho súdneho poriadku.
O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa
§ 250k ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 224 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku a § 246c Občianskeho súdneho poriadku tak, že navrhovateľovi, ktorý nemali
úspech vo veci, právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Odporca zo zákona
nemá nárok na ich náhradu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 27. apríla 2011
JUDr. Jana Henčeková, PhD.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Andrea Jánošíková