Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Sža/14/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a z členov JUDr. Zuzany Ďurišovej a Ing. JUDr. Miroslava

Gavalca, PhD. v právnej veci navrhovateľa: N. U., narodeného X., bez dokladov totožnosti,

evidenčné číslo: A X., štátneho príslušníka B. Ľ. R.(ďalej len „B.“), podľa vlastného udania

v zahraničí bytom naposledy D., časť A., P. R., B., aktuálne s miestom pobytu Pobytový tábor

Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky R., zastúpeného Mgr. D. K.,

pracovníčkou S. H. R. so sídlom B.proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej

republiky – Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

a postupu odporcu ČAS: MU-579-41/PO-Ž-2009 zo dňa 17. júna 2010, na odvolanie

navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. -69 zo dňa 24.

novembra 2010, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č. k. -69 zo dňa 24. novembra 2010 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. -69 zo dňa 24. novembra 2010

potvrdil rozhodnutie ČAS:MU-579-41/PO-Ž-2009 zo dňa 17. júna 2010, ktorým odporca

v zmysle ustanovenia a o azyle a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len „zákon o azyle“) neudelil

navrhovateľovi azyl a neposkytol mu doplnkovú ochranu v zmysle § 13c ods. 1 a § 20 ods. 4

zákona o azyle.

Krajský súd k vzneseným námietkam vo všeobecnosti poukázal na ich zjavnú

účelovosť.

V súvislosti s námietkami navrhovateľa, že odporca v konaní nedostatočne zistil stav

veci, že rozhodnutie je v rozpore s obsahom spisov, krajský súd v odôvodnení napadnutého

rozsudku uviedol, že odporca v odôvodnení rozhodnutia opísal stav veci tak, ako vyplynul

z jednotlivých výpovedí navrhovateľa, ako aj zo správ o krajine pôvodu. Výlučne posudzoval

navrhovateľom prezentované dôvody z pohľadu naplnenia či nenaplnenia predpokladov

udelenia či poskytnutia príslušnej medzinárodnej ochrany. Súd taktiež nezaznamenal rozpor

s obsahom spisov.

Námietky navrhovateľa, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť

a pre nedostatok dôvodov, považoval za nedôvodné. Odporca v odôvodnení rozhodnutia

opísal skutkový stav veci, vysporiadal sa s rozpormi vo výpovediach navrhovateľa, uviedol,

v čom a prečo považuje navrhovateľa za nehodnovernú osobu, podobne zrozumiteľným

spôsobom uviedol, prečo navrhovateľovi azyl neudelil, resp. prečo mu neposkytol doplnkovú

ochranu.

K odvolacej námietke navrhovateľa ohľadom nesprávneho právneho posúdenia veci

krajský súd uviedol, že odporca sa v rozhodnutí vysporiadal s dôveryhodnosťou navrhovateľa.

Navrhovateľ ním opísanú perzekúciu (únos, mučenie, vypálenie domu), resp. strach z nej

odôvodňoval prestupom na kresťanskú vieru. Teda jediným prameňom ním opísaných

skutočností (príbehu) malo byť jeho konvertovanie – prijatie Sviatosti krstu. Najjednoduchším

dôkazom tohto tvrdenia by bolo predloženie krstného listu. Tento však navrhovateľ nikdy

nepredložil a ako to tvrdil, nikdy mu ani nebol vydaný. Nepreukázal ani len ovládanie

elementárnych prejavov príslušnosti ku kresťanskej (katolíckej) cirkvi. Jeho neznalosť

vytvára odôvodnenú pochybnosť o tom, či navrhovateľ prijal skutočne sviatosť krstu. Dĺžka

a obsah prípravy dospelého krstenca (katechumenátu) musí byť dva roky, výnimočne jeden

rok. Navrhovateľ tvrdil, že jeho „príprava“ (katechumenát) trvala dva mesiace a pozostávala

z 3-4 stretnutí s kňazom. Navrhovateľom opísaný priebeh jeho prípravy ku krstu ako aj opis

krstu samotného podporuje tento záver. Podľa názoru súdu navrhovateľ nemohol byť

pokrstený. Vychádzajúc z tohto logického záveru, nemohol mať problémy, ktoré opísal ako

svoj únos, mučenie, podpálenie domu. Pokiaľ ide o navrhovateľom predložené potvrdenia,

že chodí do kostola (v R. – zo dňa 25. apríla 2010), resp. že navštevuje kresťanské

spoločenstvo v priestoroch Františkánskeho kláštora v Bratislave, tieto svedčia iba o jeho

prítomnosti v označených chrámoch, nie však o jeho vierovyznaní.

Taktiež podľa názoru súdu nie je dôvodná námietka navrhovateľa, že nerozumel

tlmočníkovi, ktorý mal byť podľa jeho vyjadrenia I. vierovyznania, nakoľko odpovedal v tom

kontexte ako je zaznamenaný v zápisoch. Tlmočníka, prítomného pri vstupnom pohovore

(Ing. J. H.) videl navrhovateľ prvý raz na tomto pohovore (ako to uviedol na súde), teda

nemohol vedieť akého je vierovyznania. Predchádzajúce výpovede navrhovateľa (zápisnice

o podaní vysvetlenia) boli tlmočené inými tlmočníkmi. V tejto súvislosti súd poukázal aj na

skutočnosť, že v priebehu podania vysvetlenia na polícii dňa 12. augusta 2009 navrhovateľ

výslovne uviedol, že v krajine pôvodu nemal žiadne problémy. Súd tiež poznamenal, že ako

to vyplýva zo správ o B., založených v spise odporcu, ako aj vyhľadaných súdom v rámci

doplnenia dokazovania, je iba málo pravdepodobné, že by navrhovateľ mal problémy, ktoré

opísal vo svojom príbehu. Ak by navrhovateľ hypoteticky mal prezentované problémy, ani sa

len nepokúsil vyhľadať pomoc u štátnych orgánov, resp. svoju situáciu riešiť presídlením sa.

Nevyužitie týchto možností u štátnych orgánov vo všeobecnosti vylučuje poskytnutie

medzinárodnej ochrany. Navrhovateľ v priebehu konania pred súdom, po podaní opravného

prostriedku, založil do spisu lekárske správy o jeho zdravotnom stave – liečení sa na

depresívnu poruchu. Súd v tejto súvislosti poukázal na navrhovateľove opakované vyhlásenia,

ním urobené na začiatkoch pohovorov u odporcu, že sa navrhovateľ po zdravotnej stránke cíti

zdravým a vypovedať môže. Napriek tomu tieto správy nemôžu mať vplyv na zákonnosť

napadnutého rozhodnutia ( ).

Vo vzťahu k druhej forme medzinárodnej ochrany, a to doplnkovej ochrane, krajský

súd uviedol, že navrhovateľ podľa vlastného udania nebol nikdy trestne stíhaný a okrem ním

prezentovaného príbehu nemal žiadne problémy. V prípade návratu mu teda nehrozí uloženie

či výkon trestu smrti. V B. niet medzinárodného či vnútroštátneho konfliktu. Pokiaľ ide o iné

bezpečnostné riziká návratu, z vyhľadaných a založených správ o krajine pôvodu

navrhovateľa nevyplýva skutočnosť, že by sa B. navrátilci, včítane neúspešných žiadateľov

o azyl, stretávali pri svojich návratoch so zlým zaobchádzaním. S poukazom na záver, že

navrhovateľ nekonvertoval na kresťanskú vieru a teda, že nemohol z tohto dôvodu byť

objektom perzekúcie, navrhovateľovi nehrozí v prípade návratu do krajiny pôvodu z tohto

dôvodu neľudské či ponižujúce správanie.

Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ odvolanie prostredníctvom právnej

zástupkyne zástupcu a žiadal, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil, zrušil

rozhodnutie odporcu a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu uvedeného v § 205 ods. 2

písm. d/ a f/ , pretože podľa jeho názoru súd prvého stupňa

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie

súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci súdom.

Poukázal na ustanovenie § 8, § 2 písm. d/ a § 19 ods. 4 zákona o azyle ako

i na príručku UNHCR „Kritériá a postupy pri udeľovaní statusu utečenca“, ktorá konkretizuje

náboženstvo ako dôvod prenasledovania.

Uviedol, že vylučuje akékoľvek pochybnosti krajského súdu ako aj odporcu, že prijal

Sviatosť krstu. Čo sa týka samotného aktu krstu navrhovateľ bol ponorený do vody a potom aj

pokropený vodou farárom a taktiež bol pomazaný olejom. Na otázku súd však v tejto veci

neodpovedal úplne. Jeho krstným otcom sa stal farár. Kto je krstným otcom sa súd nepýtal.

Ponižuje ho, že je podozrievaná jeho viera. Navrhovateľ nemôže predložiť rodný list, lebo ho

nemá. V krajine pôvodu nemá žiadnych príbuzných a nevie kde by sa nachádzal jeho priateľ

M., ktorý by mu mohol zaslať dokumenty a to potvrdenie farára a rodný list.

Ďalej uviedol, že počas pobytu v Pobytovom tábore R. požiadal o návštevu lekára

z odboru psychiatrie pre svoje zdravotné problémy so spánkom a vracaním obrazov z ťažkých

prežitých zážitkov. Vracajú sa mu spomienky ako ho bili, bol mučený, ako mu bol vypálený

dom, máva zlé sny a nemôže spávať. Z psychiatrických správ založených v súdnom spise

vyplýva, že navrhovateľ trpí depresívnou poruchou a posttraumatickou poruchou. Už dlhšiu

dobu je pod medikamentóznou liečbou. Navrhovateľ máva časté problémy so zaradením si

svojich myšlienok. Nedokáže sa sústrediť na veľa vecí a nie je schopný v danom momente

vypovedať všetko, čo by chcel. Má stále obavy vysloviť niektoré veci a povedať modlitbu

v B. jazyku.

Krajský súd ani odporca neskúmali ostatné následné príčiny navrhovateľovej žiadosti

o azyl a jeho obáv z prenasledovania, pre ktoré sa nemôže vrátiť do krajiny pôvodu. V tejto

súvislosti poukázal na to, že správny orgán nepristúpil k znaleckému vyšetreniu menovaného

znalcom z odboru zdravotníctvo a to v súvislosti s jazvami navrhovateľa, ktorých existenciu

správny orgán nespochybnil. Nezrovnalosti vo výpovediach odôvodnil nedôsledným

prekladom tlmočníka.

V odvolaní uviedol, že žiada, aby sú ustanovil znalca z odboru zdravotníctva

na potvrdenie skutočnosti, že navrhovateľ bol mučený.

Právna zástupkyňa navrhovateľa založila do súdneho spisu počas odvolacieho konania

podanie zo dňa 7. marca 2011, v ktorom uvádza, že navrhovateľ je schopný preukázať dôvody

svojej žiadosti o udelenie azylu a zabezpečuje písomné dôkazy z krajiny pôvodu – potvrdenie

o vlastníctve a vyhorení jeho domu na P. R., časť A., D., potvrdenie o prebývaní u kamaráta

M. T. na P. v časti M., D., ktorý je schopný dosvedčiť aj iné skutočnosti a potvrdenie

o pravidelných návštevách kostola v L. a účasti na bohoslužbách.

Odporca navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Uviedol, že pred vydaním rozhodnutia vyhodnotil všetky skutočnosti uvádzané

navrhovateľom objektívne a komplexne vo všetkých súvislostiach tak, ako ich navrhovateľ

sám predložil. Navrhovateľ uvádza rozdielne informácie o svojom pôsobení v krajine pôvodu,

ktoré mali byť podstatné na udelenie azylu. Ide hlavne o jeho údajné konvertovanie z islamu

na kresťanskú vieru, a s tým súvisiacimi problémami s M.. Posudzovanie dôveryhodnosti

tvrdení žiadateľa o udelenia azylu je výsledkom hodnotiaceho procesu úvah o osobe žiadateľa

o azyl s prihliadnutím na mieru reálnosti a vierohodnosti ním uvádzaných dôvodov jeho

odchodu z krajiny pôvodu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru,

že odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho

pojednávania podľa ustanovenia s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol

zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa

27. apríla 2011 ( a ).

Konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone

o azyle. Udelenie azylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok

taxatívne uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle, t. j. v prípade žiadateľa o azyl musia

byť preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo

náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti

k určitej sociálnej skupine, prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd

a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu.

V citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania

azylu cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta

).

Podľa § 8 zákona o azyle ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak,

žiadateľovi, ktorý

a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových,

národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých

politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto

obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo

b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.

Podľa § 9 zákona o azyle ministerstvo môže udeliť azyl z humanitných dôvodov, aj keď

sa v konaní nezistia dôvody podľa § 8.

Podľa § 10 ods. 1 zákona o azyle ministerstvo na účel zlúčenia rodiny udelí azyl,

ak tento zákon neustanovuje inak,

a) manželovi azylanta, ak manželstvo trvá a trvalo aj v čase, keď azylant odišiel z krajiny

pôvodu a azylant so zlúčením vopred písomne súhlasí,

b) slobodným deťom azylanta alebo osoby podľa písmena a) do 18 rokov ich veku alebo

c) rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, ak s tým azylant vopred

písomne súhlasí.

Žiadatelia uvedení v odseku 1 sa počas konania o udelenie azylu musia zdržiavať

na území Slovenskej republiky (ods. 2).

Ministerstvo udelí azyl osobám uvedeným v odseku 1, len ak ide o zlúčenie rodiny

s azylantom, ktorému bol azyl udelený podľa § 8 (ods. 3).

Ministerstvo udelí azyl aj dieťaťu narodenému azylantke na území Slovenskej

republiky, ak je splnená povinnosť podľa § 4 ods. 5 (ods. 4).

Podľa § 13 ods. 1/ zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa

podmienky uvedené v § 8 alebo § 10.

Podľa § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi,

ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu

do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje

inak.

Podľa § 13b zákona o azyle ministerstvo na účel zlúčenia rodiny poskytne doplnkovú

ochranu ak tento zákon neustanovuje inak,

a) manželovi cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, ak manželstvo

trvá a trvalo aj v čase, keď cudzinec odišiel z krajiny pôvodu a tento cudzinec so zlúčením

vopred písomne súhlasí,

b) slobodným deťom cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, alebo

osoby podľa písmena a) do 18 rokov ich veku alebo

c) rodičom slobodného cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a,

mladšieho ako 18 rokov.(ods. 1)

Žiadatelia uvedení v odseku 1 sa počas konania o udelenie azylu musia zdržiavať

na území Slovenskej republiky (ods. 2).

Ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu aj dieťaťu narodenému na území

Slovenskej republiky cudzinke, ktorej sa poskytla doplnková ochrana, ak je splnená

povinnosť podľa § 4 ods. 5 (ods. 3).

Podľa § 13c ods. 1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu

žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b.

Podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo

o odňatí azylu, okrem odňatia azylu podľa § 15 ods. 2 písm. i), rozhodne tiež, či cudzincovi

poskytne doplnkovú ochranu.

V predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol

rozsudok krajského súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie o neudelení azylu

navrhovateľovi na území SR a o neposkytnutí doplnkovej ochrany, preto primárne

v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal

rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho

konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd

vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľa v opravnom prostriedku a z takto

vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia

odporcu.

Z administratívneho spisu je zjavné, že odporca vykonal v konaní náležité

dokazovanie procesne legálnymi dôkazmi, a to výsluchom navrhovateľa a obsahom správ

o krajine pôvodu (Správy Informačný bulletin o krajine pôvodu B. vydanej Hraničným

úradom Spojeného kráľovstva v januári 2009, Správy o krajine pôvodu – Prax v oblasti

dodržiavania ľudských práv z 25. februára 2008, Správy z Arcibiskupského úradu

v Bratislave z 18. marca 2010, otázok a odpovedí vypracovaných odborom dokumentaristiky

a zahraničnej spolupráce MÚ MV SR, Encarta Reference Library 2007 DVD), z ktorých

vyhodnotil a stručne popísal súčasnú politicko-spoločenskú situáciu v krajine pôvodu

so zameraním na dôvody, pre ktoré navrhovateľ žiadal o udelenie azylu a bezpečnostné riziko

prípadného návratu navrhovateľa do krajiny pôvodu.

Ako vyplynulo z obsahu administratívneho spisu za účelom zdôvodnenia žiadosti

navrhovateľa o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany bol s navrhovateľom

dňa 21. októbra 2009 vykonaný vstupný pohovor. Uviedol, že asi v mesiaci jún – júl 2007,

presnejšie nevedel uviesť, začal vnútorne cítiť, že chce konvertovať na kresťanskú vieru.

Predtým ho na to nahovoril M. T., s ktorým sa zoznámil v roku 2000 a s ktorým chodil do

kresťanského kostola. O tomto povedal farárovi J. R. z kostola L., ktorý určil termín aktu

konvertovania na mesiac jún – júl 2007. V deň konvertovania mal farár veriacim

nachádzajúcim sa v kostole oznámiť, že po omši bude vykonaný akt konvertovania žiadateľa

na kresťanskú vieru. Počas aktu žiadateľ nerozumel farárovej modlitbe. Mal rozumieť iba

niektorým slovám, ktoré už poznal z kostola. Potom ho mal postriekať v tvare kríža nejakou

vodou. Následne sa žiadateľa mal opýtať, či to robí dobrovoľne a bez nátlaku. Po kladnej

odpovedi mu mal dať modlitebnú knižku a kríž, čím sa samotný akt konvertovania na

kresťanskú vieru skončil.

Navrhovateľ ďalej uviedol, že mu 19. septembra 2008 I. M. vypálili rodinný dom v D.,

časť A., P. R. údajne preto, že konvertoval na kresťanskú vieru. O uvedenej skutočnosti ho

mali údajne informovať jeho susedia. Tiež mu mali odkázať, aby odišiel preč a aby sa viac

domov nevracal. Políciu nepožiadal o pomoc s odôvodnením, že sa obával toho, že ak by sa I.

M. o tom dozvedeli, odtrhli by mu hlavu. Keď sa asi po troch dňoch vracal z práce domov

a išiel pozrieť svoj vypálený dom, tak ho na ulici mali osloviť a zároveň obkľúčiť neznámi

muži, o ktorých vedel, že patria k I.. M.. Následne ho násilím naložili do osobného

motorového vozidla a odviezli na neznáme miesto. Potom sa ho pýtali, prečo konvertoval na

kresťanskú vieru. Začali sa mu vyhrážať zabitím, ak nekonvertuje späť na M. vieru. Mali mu

žehličkou opáliť ľavé predkolenie, po čom mu zostala jazva. Neskôr ho odviezli preč

a vyhodili ho z auta.

Odporca v rozhodnutí, ktorým neudelil navrhovateľovi azyl a neposkytol doplnkovú

ochranu, poukázal na to, že v priebehu správneho konania boli všetky skutočnosti uvedené

menovaným objektívne vyhodnotené a komplexne posúdené. V súlade so Spoločným

stanoviskom EÚ o harmonizovanom prístupe k uplatňovaniu pojmu „utečenec“

zo 4. februára 1996 sa každá žiadosť o udelenie azylu na území SR skúma individuálne,

na základe predložených skutočností. Je vo vlastnom záujme žiadateľa, aby predložil potrebné

dôkazy na zhodnotenie svojej žiadosti.

Uviedol, že na základe výpovede navrhovateľa a všetkých dostupných informácií je

zrejmé, že menovaný nesplnil zákonom stanovené podmienky a zakladá svoju žiadosť

na dôvodoch nedostatočných pre udelenie azylu na území SR. Skutočnosť, že žiadateľ mal

mať v krajine pôvodu problémy s I. M. za to, že konvertoval na kresťanskú vieru z M. viery

však ničím dôveryhodným nepodložil. Naproti tomu je zrejmé, že žiadateľ od konvertovania

v júni -júli 2007 do 19. septembra 2008, kedy mu mali M. podpáliť dom, s nimi žiadne

problémy nemal.

Taktiež navrhovateľ počas pohovoru 21. októbra 2009 nevedel uviesť ani jednu

zo základných kresťanských modlitieb. Nevedel sa ani správne pokrižovať, čo je úplný základ

aj pre kresťana začiatočníka. Predloženie dokladu z Rímskokatolíckej cirkevnej farnosti v B.

o tom, že bol dňa 25. apríla 2010 v kostole, ktoré mu vystavil kostolník a ktoré podpísalo 18

farníčok, správny orgán vyhodnotil ako účelové. Takéto potvrdenie nepotvrdzuje skutočnosť,

že navrhovateľ je skutočne kresťan.

Podľa názoru odporcu vysoko nedôveryhodne vyznieva aj žiadateľovo tvrdenie o tom,

že mu mali M. podpáliť dom, nakoľko počas vstupného pohovoru, ktorý s ním bol vykonaný

pracovníkmi migračného úradu 21. októbra 2009 uviedol, že mu dom podpálil dňa 19.

septembra 2008, avšak počas pohovoru, ktorý s ním bol vykonaný pracovníkom migračného

úradu 11. februára 2010 uviedol, že mu dom popálili 5. až 7. apríla 2009. V prípade , že by

skutočne navrhovateľovi dom podpálil M., tak by vedel presne uviesť, kedy k tomu došlo

a neuvádzal by iné dátumy ohľadne tejto skutočnosti, pretože takýto veľký zásah do života

človeka v ňom zanechá hlbokú stopu. Správny orgán z objektívnych dôvodov nespochybňuje

existenciu jaziev na tele navrhovateľa, nakoľko však žiadateľ počas azylového konania

uvádzal nedôveryhodné údaje ohľadom toho, kde a akým spôsobom konvertoval na

kresťanskú vieru, kedy a akým spôsobom mu mali byť uvedené zranenia spôsobené, po

ktorých mu uvedené jazvy zostali, migračný úrad vyhodnotil jeho žiadosť o udelenie azylu

ako účelovú. Z toho dôvodu nepristúpil k znaleckému vyšetreniu navrhovateľa znalcom

z odboru zdravotníctva, nakoľko to nepovažoval pre účely azylového konania za potrebné.

Správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na skutočnosť, že žiadateľ

počas konania uvádzal nedôveryhodné informácie o svojich problémoch v krajine pôvodu,

v konaní nebolo preukázané, že by štátne orgány obmedzovali náboženskú slobodu

jednotlivcov, práve naopak, z dostupných zdrojov je zrejmé, že polícia konala v prípadoch

jednotlivcov alebo skupiny jednotlivcov konajúcich proti kresťanom či už zásahom,

zadržaním, zatknutím týchto osôb a pod. Zdroje, na ktoré sa odvoláva právna zástupkyňa

navrhovateľa pochádzajú, okrem jedného prípadu, z rokov 2005 a 2006.

Vo vzťahu k druhej forme medzinárodnej ochrany, a to doplnkovej ochrane, odvolací

súd uvádza, že jej zmyslom a účelom je poskytnúť subsidiárnu ochranu a možnosť legálneho

pobytu na území Slovenskej republiky tým žiadateľom o medzinárodnú ochranu, ktorým

nebol udelený azyl, ale bolo by u nich (z dôvodov taxatívne uvedených v zákone o azyle)

neúnosné, neprimerané či inak nežiaduce požadovať ich vycestovanie. Hoci sa aplikácia tohto

inštitútu doplnkovej ochrany viaže k objektívnym hrozbám po prípadnom návrate žiadateľa

do krajiny pôvodu, teda čiastočne k iným skutočnostiam nastávajúcim v odlišnom čase než

v prípade aplikácie inštitútu azylu, sú pri rozhodovaní o udelenie či neudelenie doplnkovej

ochrany do značnej miery určujúce tvrdenia samotného žiadateľa, z nich je potrebné

vychádzať. Ani jedna z možností vážneho bezprávia, ako ho definuje § 2 písm. f/ zákona

o azyle, sa u navrhovateľa nepreukázala ani nepotvrdila. Žiadateľ sám uviedol, že nebol

trestne stíhaný a teda mu po návrate do krajiny pôvodu nehrozí vykonanie trestu smrti. Tiež

uviedol, že nebol politicky organizovaný a ani sa politicky neangažoval. V krajine pôvodu

nemal problémy so štátnou mocou.

Je teda zrejmé, z akých dôkazných prostriedkov odporca pri svojom rozhodovaní

vychádzal, pričom odvolací súd zhodne s názorom krajského súdu dospel k záveru,

že odporca riadne vyhodnotil dokazovanie, ktoré vyústilo v riadne zistený skutkový stav,

z ktorého odporca vychádzal pri svojom rozhodovaní o tom, či u navrhovateľa existujú

dôvody pre udelenie azylu podľa § 8 až § 10 zákona o azyle, resp. dôvody pre udelenie

doplnkovej ochrany.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že povinnosť zistiť skutočný stav veci podľa § 32

(Správny poriadok) má odporca len v rozsahu dôvodov, ktoré žiadateľ

v priebehu správneho konania uviedol. Pričom zo žiadneho ustanovenia zákona nemožno

vyvodiť, že by odporcovi vznikla povinnosť, aby sám domýšľal právne relevantné dôvody

pre udelenie azylu žiadateľom neuplatnené a následne k týmto dôvodom vykonal príslušné

skutkové zistenia.

Dôvody pre poskytnutie azylu sú zákonom vymedzené pomerne úzko a nepokrývajú

celú škálu porušovania ľudských práv a slobôd, ktoré sú tak v medzinárodnom ako aj

vo vnútroštátnom kontexte uznávané. Inštitút azylu je aplikovateľný v obmedzenom rozsahu,

a to len pre prenasledovanie zo zákonom uznaných dôvodov, kedy je týmto inštitútom

chránená len najvlastnejšia existencia ľudskej bytosti a práva a slobody s ňou spojené,

pričom udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle je viazané objektívne na prítomnosť

prenasledovania ako skutočnosti definovanej v § 2 písm. d/ zákona o azyle alebo

na odôvodnené obavy z tejto skutočnosti, a to v oboch prípadoch v dobe podania žiadosti

o azyl, teda spravidla v dobe bezprostredne nasledujúcej po odchode z krajiny pôvodu.

Primárnym dôvodom neudelenia azylu navrhovateľovi bolo nesplnenie relevantných

podmienok pre udelenie azylu v zmysle zákona o azyle. S takýmto záverom bolo potrebné

súhlasiť.

Podľa odvolacieho súdu záver odporcu o tom, že navrhovateľ nenaplnil podmienky

pre udelenie azylu v zmysle zákona o azyle je vecne správny a krajský súd nepochybil,

keď jeho rozhodnutie potvrdil.

Krajský súd sa zaoberal všetkými námietkami obsiahnutými v opravnom prostriedku

a rovnako aj dôvodom, pre ktorý požiadal navrhovateľ o azyl.

V tejto súvislosti ešte odvolací súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku krajského

súdu, podľa ktorého zo správ o krajine pôvodu navrhovateľa (časť Náboženská sloboda

zo Správy MZV USA o B. za rok 2009, 2008; Medzinárodná správa o náboženskej slobode za

rok 2009) súd zistil, že B. zaručuje slobodu vyznávania a šírenia náboženstva podľa

1310Sža/14/2011

vlastného výberu, že zákon umožňuje zmiernu vierovyznania a vláda toto právo aj v praxi

rešpektuje, že diskriminácia príslušníkov náboženských menšín (osobitne A.) sa prejavuje ich

znevýhodňovaním na spoločenskej úrovni, že sa však na všetkých úrovniach štátnej správy

množia správy o obsadzovaní funkcií členmi nemoslimských náboženských skupín.

Ďalej krajský súd uviedol, že z časti Pastorálna teológia – Sviatosti (ThDr. Juraj

Augustín, PhD., Bratislava 2006) je zrejmé, že krst je jednou zo sviatostí, ktorú prijímajú aj

dospelí, ktorí po dobu asi dvoch rokov absolvujú katechumenát – kresťanskú výučbu.

Samotný krst sa uskutočňuje ponorením alebo poliatím hlavy krstenca vodou, ktorá musí tiecť

po hlave (nemôže sa konať ponorením) a ďalšími predpísanými úkonmi (znakom kríža,

hlásanie Božieho slova, exorcizmus, mazanie olejom, odovzdanie bieleho rúcha, sviece atď.).

Krstenec má krstného rodiča, ktorý sa o .i. zúčastňuje na krste a odovzdáva krstencovi biele

rúcho a zapálenú sviecu.

Rovnako za správny považoval odvolací súd záver odporcu, že neboli splnené

predpoklady pre udelenie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky, pretože nebol

splnený ani jeden zo zákonných predpokladov jej poskytnutia. Odporca správne nepovažoval

dôvody uvedené navrhovateľom za také, pre ktoré by bol navrhovateľ v prípade návratu

do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia v zmysle § 2 písm. f/ zákona

o azyle.

Prvostupňový súd sa podľa názoru odvolacieho súdu vyjadril ku všetkým námietkam

obsiahnutým v opravnom prostriedku proti rozhodnutiu odporcu, odvolací súd sa stotožňuje

s odôvodnením obsiahnutým v rozsudku prvostupňového súdu a v podrobnostiach naň

odkazuje.

Odvolacie námietky navrhovateľa neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť

napadnutého rozsudku a neboli ani takého charakteru, s ktorými by sa už krajský súd nebol

vysporiadal.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožňuje so skutkovými ako aj právnymi

závermi krajského súdu, ktorý vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil, z čoho vyvodil svoj

záver zhodný so záverom odporcu o tom, že navrhovateľ nepreukázal opodstatnenosť obáv

1410Sža/14/2011

z prenasledovania z dôvodov taxatívne vymedzených v zákone o azyle a nesplnili podmienky

pre poskytnutie doplnkovej ochrany.

Rozhodnutie odporcu o neudelení azylu a doplnkovej ochrany bolo potrebné

považovať za zákonné, preto odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil ako vecne

správny podľa , .

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

v spojení s Občianskeho súdneho

poriadku a tak, že navrhovateľovi, ktorý nemali

úspech vo veci, právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Odporca zo zákona

nemá nárok na ich náhradu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 27. apríla 2011

JUDr. Jana Henčeková, PhD.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Andrea Jánošíková