Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
a4a/375358.df7f84.pdf
PDF · 339.03 KB
No categories available
4Sžh/1/2010
Najvyšší súd 4Sžh/1/2010
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Idy
Hanzelovej a členov senátu JUDr. Eriky Čanádyovej a Mgr. Petra Melichera v právnej veci
ţalobcu: E., a.s. so sídlom B., IČO: X. v zastúpení: JUDr. O. K., advokát, so sídlom B., proti
ţalovanému: Protimonopolný úrad Slovenskej republiky so sídlom Drieňová 24, Bratislava
v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu Rady Protimonopolného úradu
Slovenskej republiky č. 2008/DZ/R/2/076 z 26. septembra 2008, o odvolaní ţalobcu proti
rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S/204/2008 – 317 zo dňa 30.6.2010 takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave
č.k. 2S/204/2008 - 317 zo dňa 30.6.2010 m e n í tak, ţe rozhodnutie ţalovaného
č. 2008/DZ/R/2/076 zo dňa 26. septembra 2008 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. c/ a d/
OSP a vec v r a c i a ţalovanému na ďalšie konanie.
Ţalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť ţalobcovi náhradu trov konania v sume
17 613,80 Eur k rukám právneho zástupcu JUDr. O.K. , so sídlom B. do 30 dní odo dňa
doručenia tohto rozsudku.
O d ô v o d n e n i e
I.
Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 250j ods. 1 OSP (ďalej len „OSP“)
zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ţalovaného
uvedeného v záhlaví tohto rozsudku. Ţalovaný, ako orgán rozhodujúci o rozklade ţalobcu
proti rozhodnutiu ţalovaného zo 14.12.2007, č. 2007/DZ/2/1/105, zmenil výrok
prvostupňového rozhodnutia v bode 1 rozhodnutia tak, ţe rozhodol, ţe konanie podnikateľa
E., a.s. so sídlom Mlynské nivy 42, Bratislava (do 2.1.2008 SPP – preprava, a.s. so sídlom
Mlynské nivy 42, Bratislava, IČO: X.) spočívajúce vo vynucovaní odpredaja pripojovacieho
zariadenia pri uzatváraní Zmluvy o pripojení distribučnej siete a Dohody o prepojení so
spoločnosťou G.T., s.r.o. so sídlom Š. je zneuţívaním dominantného postavenia na
relevantnom trhu poskytovania sluţby pripojenia k prepravnej sieti zemného plynu na území
vnútroštátnej prepúšťacej stanice Starý Hrádok, formou vynucovania neprimeranej obchodnej
podmienky podľa § 8 ods. 2 písm. a/ zákona 136/2001 Z.z. a preto je podľa § 8 ods. 6 tohto
zákona zakázané. Bod 2 výrokovej časti rozhodnutia prvostupňového orgánu zostal
nezmenený. Ţalobcovi ním bola na základe § 38 ods. 1 zákona 136/2001 Z.z. o ochrane
hospodárskej súťaţe uloţená peňaţná pokuta vo výške 98 900 000,- Sk.
Krajský súd sa stotoţnil s rozhodnutím ţalovaného a konštatoval, ţe pokiaľ sektorový
regulátor Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len „ÚRSO“) nemá právny nástroj
na postihnutie protisúťaţného konania a to z dôvodu, ţe dané protisúťaţné konanie
regulovaného subjektu nie je v priamom rozpore s osobitným predpisom pre určitú
regulovanú oblasť, alebo v prípade ak osobitný predpis síce reguláciu v určitej oblasti
pripúšťa, avšak sektorový regulátor ţiadne regulačné opatrenie na vymedzenie správania
regulovaného subjektu neprijal, potom je v zmysle § 2 ods. 6 zák. 136/2001 Z.z. o ochrane
hospodárskej súťaţe (ďalej len „ZOHS“) bezpochyby daná právomoc ţalovaného
na prejednanie a postih daného protisúťaţného konania. Prvostupňový súd konštatoval,
ţe ÚRSO ako sektorový regulátor v predmetnej oblasti mal všetky kompetencie potrebné
k regulácii podmienok pripájania k prepravnej sieti so zemným plynom, pričom ţiadne
regulačné opatrenie však v relevantnom čase v tomto smere neprijal a nakoľko ţiadna
sekundárna regulácia pre regulovanú oblasť pripájania k prepravnej sieti na základe zákona
č. 276/2001 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach (ďalej len „ZoRSO“)v čase skutku
tvoriaceho predmet konania neexistovala, nemal ÚRSO právny základ, na základe ktorého by
mohol postihovať konanie ţalobcu, spočívajúce vo vynucovaní odpredaja pripojovacieho
zariadenia pri uzatváraní Zmluvy o pripojení distribučnej siete (ďalej len „Zmluvy“)
a Dohody o prepojení (ďalej len „Dohody“ so spoločnosťou G.T. s.r.o (ďalej len „GT“).
Krajský súd konštatoval, ţe posudzovaný skutok nebol v rozpore so ţiadnym ustanovením
zákona č. 276/2001 Z.z., ktorý zákaz takéhoto konania zo strany prevádzkovateľa prepravnej
siete, neustanovuje. Uviedol, ţe zákon č. 656/2004 Z.z. o energetike (ďalej len „ZoE“) síce
ukladá prevádzkovateľovi prepravnej siete povinnosť uzatvoriť zmluvu o prístupe do
prepravnej siete a zmluvu o pripojení prepravnej siete s kaţdým, kto o to poţiada ak sú
splnené technické a obchodné podmienky prístupu a pripojenia k obchodnej sieti, nerieši však
otázku zákonnosti podmieňovania uzatvorenia uvedených zmlúv ďalším právnym úkonom
v danom prípade uzavretím zmluvy o odpredaji pripojovacieho zariadenia prevádzkovateľovi
prepravnej siete. Prvostupňový súd konštatoval, ţe ţalovaný mal právomoc na prejednanie
a postih predmetného skutku podľa zákona č. 136/2001 Z.z., táto kompetencia mu bola daná,
aj keď išlo o konanie subjektu regulovaného sektorovým regulátorom. ÚRSO ako sektorový
regulátor nemal v zmysle zákona č. 276/2001 Z.z. právne nástroje, aby aplikáciou primárnej
alebo sekundárnej legislatívy postihol konanie ţalobcu spočívajúceho vo vynucovaní
odpredaja pripojovacieho zariadenia vybudovaného spoločnosťou GT ako podmienku
uzavretia zmluvy o pripojení distribučnej siete k prepravnej sieti a dohody o prepojení týchto
sietí.
Krajský súd konštatoval, ţe pre účely napadnutého rozhodnutia bolo zistenie
skutkového stavu dostatočné a poskytuje náleţitý podklad pre ţalovaným vyvodené závery
o zneuţití dominantného postavenia ţalobcu na relevantnom trhu, stotoţnil sa s názorom
ţalovaného, ţe nebolo potrebné analyzovať mieru ekonomickej výhodnosti alebo
nevýhodnosti predaja pripojovacieho zariadenia pre ţalobcu, resp. spoločnosť GT,
pretoţe v stanovení výhodnosti kúpnej zmluvy pre jeden alebo druhý subjekt nespočívala
podstata protisúťaţného konania ţalobcu. Prvostupňový súd konštatoval, ţe ţalovaný posúdil
vec podľa jeho názoru správne, keď ako zneuţívanie dominantného postavenia vyhodnotil
vynucovanie odpredaja pripojovacieho zariadenia ako neprimeranej obchodnej podmienky,
ktorej nutnosť v relevantnom čase nemala oporu v právnom poriadku SR ani v obchodnej
praxi platnej v sektore plynárenstva, na ktorú sa ţalobca odvolával. Bez ohľadu na to,
pre koho predaj pripojovacieho zariadenia bol výhodnejší, ţalovaný správne vyhodnotil
uvedenú obchodnú podmienku ako neprimeranú, pretoţe z vykonaného dokazovania aj
pred správnym orgánom jednoznačne vyplynulo, ţe ţalobca na odpredaji pripojovacieho
zariadenia trval aj napriek nesúhlasnému stanovisku GT a podmieňoval uzavretie Zmluvy
splnením tejto podmienky. Ţalobca poţiadavku na odkúpenie pripojovacieho zariadenia
odôvodňoval beţnou obchodnou praxou plynárenstva a potrebou vlastníctva tohto zariadenia
ako predpokladu pre plnenie zákonných povinností prevádzkovateľa prepravnej siete. Krajský
súd konštatoval, ţe ţalovaný správne vyhodnotil a zrozumiteľne odôvodnil, prečo na plnení
zákonných povinností ţalobcu vo vzťahu k prepravnej sieti, nebolo vynútenie vlastníctva
k pripojovaciemu zariadeniu krokom nevyhnutným a poukázal na argumentáciu ţalovaného
v napadnutom rozhodnutí. Taktieţ sa stotoţnil s vyhodnotením a so záverom ţalovaného,
ţe kvalifikácia posudzovania konania ţalobcu je zneuţitím jeho dominantného postavenia
na relevantnom trhu a skonštatoval, ţe ţalovaný k tomuto záveru zhromaţdil dostatok
skutkových podkladov, ktoré aj po právnej stránke správne vyhodnotil a náleţite zdôvodnil.
K ďalším ţalobným dôvodom krajský súd uviedol, ţe pokiaľ ide o namietané vady
konania a tvrdenia ţalobcu, ţe došlo k porušeniu jeho procesných práv, postup ţalovaného
nebol takého charakteru, aby spôsobil váţne porušenia práv ţalobcu na účinnú obhajobu
a nemohol mať za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, pričom niet pochýb,
ţe ţalobca ako účastník správneho konania mal právo sa vyjadriť ku všetkých podkladom
rozhodnutia a prípadne navrhnúť ich doplnenie. Krajský súd dal za pravdu ţalovanému,
ţe pokiaľ boli za obchodné tajomstvo označené údaje o termíne nábehu paroplynového cyklu
v Priemyselnom parku Levice, tieto skutočnosti museli byť ţalobcovi známe z rokovaní
so spoločnosťou GT a z priebehu správneho konania, avšak pre celkové posúdenie mali len
okrajový význam.
K ţalobnému bodu, v ktorom ţalobca namietal výšku uloţenej pokuty, krajský súd
konštatoval, ţe pokuta a jej výška boli správnymi orgánmi náleţite zdôvodnené zo zákonných
hľadísk, pričom toto zdôvodnenie nevybočilo v ţiadnom ohľade z medzí správneho uváţenia,
ktoré patrí ţalovanému, výška uloţenej pokuty bola určená v dolnej hranici zákonnej sadzby
a suma pokuty sa nijako nevymyká praxi ani prípadu, na ktorý v ţalobe upozornil ţalobca.
Prvostupňový súd poukázal na koncentračnú zásadu, ktorá ovláda súdne konanie
podľa druhej hlavy piatej časti OSP a konštatoval, ţe nemohol prihliadnuť na ţalobné dôvody
uplatnené ţalobcom v podaní z 8.12.2008 (označeného ako doplnenie ţaloby) nakoľko boli
uplatnené na súde po uplynutí dvojmesačnej lehoty na podanie ţaloby.
Na základe uvedených skutočností krajský súd po preskúmaní zákonnosti rozhodnutí
správnych orgánov zistil, ţe sú v súlade so zákonom a podľa § 250j ods. 1 OSP ţalobu
zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP.
II.
Proti rozsudku krajského súdu podal včas odvolanie ţalobca. Rozsah a dôvody
odvolania moţno zhrnúť nasledovne:
Ţalobca tvrdil, ţe rozsudok je nezákonný, pretoţe vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Ţalovaný nemal právomoc na prejednanie a postih ţalobcu (body 10 - 26
odvolania) poukazujúc na § 2 ods. 6 zákona č. 136/2001 Z.z. o hospodárskej súťaţi .
V bodoch 27 – 33 odvolania tvrdil, ţe konanie ţalobcu nenaplnilo znaky porušenia
dominantného postavenia ţalobcu na relevantnom trhu vynucovaním neprimeranej obchodnej
podmienky v zmysle zákona a krajský súd nesprávne posúdil otázku údajného vynucovania,
nakoľko zo správneho konania vyplýva, ţe iniciátorom odpredaja pripojovacieho zariadenia
bol GT, čo vyplýva jednak so stretnutí ţalobcu s GT v máji 2006 ako i z výsluchu ţalobcom
navrhnutých svedkov, ktorých výsluch ţalovaný nevykonal, aj so zápisnice zo stretnutia
uvedených subjektov z 25.5.2006 a touto skutočnosťou sa krajský súd vôbec nezaoberal ako
sa nezaoberal ani tvrdením ţalobcu, ţe GT začal odmietať odpredaj pripojovacieho zariadenia
len z dôvodu údajnej ekonomickej nevýhodnosti predaja. Záver prvostupňového súdu nemá
podľa ţalobcu oporu vo vykonanom dokazovaní pred správnym orgánom, nakoľko krajský
súd sa týmito skutočnosťami a argumentmi ţalobcu nezaoberal a v tomto smere rozhodnutie
nezdôvodnil.
V bodoch 34-36 odvolania ţalobca tvrdil, ţe prvostupňový súd sa nezaoberal jeho
námietkou, ţe konanie ţalobcu nemohlo mať ţiadny dopad na súťaţ a ţe ţalovaný mal
vykonať analýzu v tomto smere. Tvrdil, ţe záver prvostupňového súdu, keď konštatuje,
ţe nebolo potrebné analyzovať mieru ekonomickej výhodnosti predaja pripojovacieho
zariadenia, pretoţe v určení výhodnosti kúpnej zmluvy nespočívala podstata protisúťaţného
konania je nesprávny. Tvrdil, ţe ţalovaný mal analyzovať mieru výhodnosti nie preto,
aby zistil podstatu protisúťaţného konania, ale aby zistil, či existuje moţnosť dopadu takéhoto
odpredaja na súťaţ a aby si overil pravdivosť tvrdení GT o neprijateľnosti odpredaja. Podľa
ţalobcu zistený skutkový stav neposkytoval náleţitý podklad pre posúdenie konania ţalobcu
ako kladenie neprimeranej obchodnej podmienky v zmysle § 8 ods. 2 písm. a/ zákona
V odvolacích dôvodoch pod bodmi 37 – 38 ţalobca tvrdil, ţe potreba vlastníctva
k pripojovaciemu zariadeniu bola objektívne zdôvodnená vzhľadom na povinnosti ţalobcu
zabezpečiť bezpečnú a spoľahlivú prevádzku siete a aplikáciu princípu jednoty vlastníctva,
ktorý je platný v plynárenskom sektore, tvrdil, ţe rozhodnutie ţalovaného túto potrebu
odmietlo na základe nesprávne zisteného stavu bez opory vo vykonanom dokazovaní
a na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na detailné argumenty,
ktoré uviedol k tomuto odvolaciemu dôvodu v doplnení ţaloby, ktorým sa krajský súd
nezákonne a neústavne odmietol zaoberať. Preto aj záver prvostupňového súdu, ţe ţalovaný
správne vyhodnotil a zrozumiteľne odôvodnil prečo na plnenie zákonných povinností ţalobcu
vo vzťahu k prepravnej sieti, nebolo nadobudnutie vlastníctva k pripojovaciemu zariadeniu
krokom nevyhnutným, je nesprávny.
V odvolacích bodoch 39 aţ 45 ţalobca namietal, ţe napadnuté rozhodnutie súdu bolo
výsledkom nesprávneho postupu, ktorý mal za následok jeho nezákonnosť. Ţalobca tvrdil,
ţe ţalovaný vedomosť ţalobcu o existencii časovej tiesne na strane GT nikdy nepreukázal
a táto vedomosť nevyplýva ani z obsahu správneho spisu. Krajský súd však tieto argumenty
ţalobcu vo svojom rozhodnutí vôbec nevyhodnotil, čím porušil právo ţalobcu na riadne
odôvodnenie rozsudku a nesprávne právne posúdil konanie ţalobcu ako zneuţitie
dominantného postavenia. Ďalej tvrdil, ţe z obsahu spisu nič nenasvedčuje tomu, ţe by
ţalobca vedel o časovom harmonograme nábehu paroplynového cyklu zo strany GT,
a ţe nesprístupnenie údajov o časovom harmonograme nábehu paroplynového cyklu
označených ako obchodné tajomstvo bolo váţnym porušením procesných práv ţalobcu,
ktorý sa nemohol s podkladmi v uvedenom smere oboznámiť.
V odvolacích dôvodoch 46 - 52 tvrdil, ţe ţalovaný uloţil pokutu v rozpore so zásadou
vyjadrenou v § 3 ods. 5 Správneho poriadku, poukázal, ţe konanie v prípade inej spoločnosti
(C.) bolo nepomerne závaţnejšie a dlhotrvajúcejšie ako údajné konanie ţalobcu a na rozdiel
od konania ţalobcu, malo skutočný dopad na trh a napriek tomu ţalovaný uloţil ţalobcovi
percentuálne omnoho vyššiu pokutu ako spoločnosti C. Preto záver krajského súdu, ţe prípad
ţalobcu sa nevymyká prípadu C. je v tomto prípade neobhájiteľný a nedostatočne
zdôvodnený. Ţalobca uloţenú pokutu povaţoval za neprimeranú aj z toho dôvodu, ţe zo spisu
nevyplýva, ţe by konanie ţalobcu malo skutočný dopad na trh. Tvrdil, ţe záver ţalovaného,
ţe ţalobca sa údajne snaţil potrestať GT za obchádzanie distribučných poplatkov a vstup
na trh, nie je nijako v spise zdokumentovaný, nevyplýva z obsahu spisu, pričom ţalobca ho
povaţuje aj za nepravdivý.
V odvolacích dôvodoch v bodoch 53-61 ţalobca tvrdil, ţe v konaní pred krajským
súdom došlo k vadám, v dôsledku ktorých je napadnuté rozhodnutie nesprávne, lebo boli ním
porušené práva ţalobcu garantované Ústavou. Poukázal na to, ţe prvostupňový súd porušil
právo ţalobcu na súdnu ochranu, spravodlivý súdny proces a odňal mu moţnosť konať
pred súdom, pretoţe bez splnenia zákonných podmienok neprihliadal na doplnenie ţaloby
i napriek tomu, ţe ţalobné dôvody obsiahnuté v doplnení ţaloby boli doručené
prvostupňovému súdu v lehote na podanie ţaloby. Uviedol, ţe rozhodnutie ţalovaného mu
bolo doručené 6.10.2008 a koniec lehoty na podanie ţaloby a doplnenie jej dôvodov pripadol
na 6.12.2008, ktorým bola sobota, čo znamená, ţe posledným dňom lehoty na podanie ţaloby
sa stal najbliţší pracovný deň, t.j. pondelok 8.12.2008, kedy aj ţalobca doplnenie ţaloby
osobne podal na krajskom súde.
V odvolaní v bodoch 62-66 ţalobca poukázal na to, ţe rozsudok krajského súdu je
nezákonný, pretoţe odporuje § 157 ods. 2 OSP, nakoľko súd porušil právo ţalobcu na súdnu
ochranu a právo na spravodlivý súdny proces, keď v odôvodnení rozsudku nijakým spôsobom
sa nezaoberal a nevyhodnotil zásadné námietky ţalobcu, resp. zdôvodnenie súdu je
nedostatočné s poukazom na odseky 28,33,34,37,42,44 a 52 odvolania. Ďalej v bodoch 67
a 68 odvolania tvrdil, ţe krajský súd sa vôbec nezaoberal námietkami ţalobcu uvedenými
v odsekoch 24 aţ 37 ţaloby a v odsekoch 3 – 30 doplnenia ţaloby.
Ţalobca ţiadal alternatívne buď zmeniť rozsudok krajského súdu tak, ţe rozhodnutia
prvo a druhostupňových správnych orgánov súd zruší a konanie zastaví, alebo rozsudok
prvostupňového súdu ţiadal zmeniť tak, ţe rozhodnutia prvo a druhostupňových orgánov sa
zrušujú a vec sa vracia ţalovanému na ďalšie konanie alebo alternatívne zrušiť rozsudok
prvostupňového súdu a vrátiť vec krajskému súdu na ďalšie konanie.
III.
Ţalovaný ţiadal prvostupňový rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Povaţoval
odvolanie za nedôvodné. V časti I vyjadrenia k odvolaniu reagoval na tvrdenie ţalobcu o tom,
ţe úrad nemá kompetenciu na prejednanie a postih odvolateľa. Poukázal na dôvody,
pre ktoré bolo ustanovenie § 2 ods. 2 zo zákona č. 136/2001 Z.z. vypustené. Podľa
ţalovaného výklad ţalobcu týkajúci sa kompetencie prierezového a sektorového regulátora
ďaleko presahuje význam zásady ne bis in idem deklarovanej pôvodne v § 2 ods. 6 zák.
č. 136/2001 Z.z.. Ţalovaný zotrval na názore, ţe zo ţiadneho z ustanovení zákona
o energetike a ani zákona o regulácii nevyplýva kompetencia ÚRSO v danej veci konať
a rozhodnúť, aby mohol ÚRSO postihnúť skutok, akým je vynucovanie neprimeranej
obchodnej podmienky. URSO nemôţe sankcionovať nepripojenie k prepravnej sieti, keďţe
k nemu došlo. Podstata nepripojenia k prepravnej sieti a vynucovanie neprimeranej obchodnej
podmienky je však úplne odlišná. Ak raz dôjde k pripojeniu k prepravnej sieti, podľa náhľadu
ţalovaného by uţ neexistovala moţnosť postihnúť vynucovanie neprimeranej obchodnej
podmienky. Rovnako, pokiaľ prebiehajú rokovania a prevádzkovateľ je ochotný pripojiť
prepravnú sieť k distribučnej sieti, avšak len v prípade splnenia neprimeranej podmienky,
ktorú určí. Podľa ţalovaného spisový materiál tieţ potvrdzuje, ţe ÚRSO ţiadnym spôsobom
v danej veci nekonal, neprijal ţiadne rozhodnutie či iné regulačné opatrenie s cieľom vyriešiť
spornú situáciu v prospech jednej či druhej strany, pričom ÚRSO potvrdilo, ţe nemá
kompetenciu vyjadrovať sa k obsahu zmluvy o pripojení k prepravnej sieti.
V časti II vyjadrenia ţalovaného pokiaľ ide o právne posúdenie otázky vynucovania
neprimeranej obchodnej podmienky, ţalovaný poukázal na doterajšie vyjadrenia k ţalobe.
Zo spisového materiálu podľa ţalovaného nemoţno vyvodiť záujem ţalobcu o odkúpenie
pripojovacieho zariadenia ani to, ţe by GT od začiatku staval pripojovacie zariadenie
do vlastníctva odvolateľa. Za dôleţitý povaţuje ţalovaný fakt, ţe podmienka odpredaja
nebola pre uzavretie Zmluvy a Dohody nevyhnutná, nebola objektívne zdôvodniteľná a na jej
splnenie nemal odvolateľ ţiadny právny nárok. Podľa ţalovaného v správnom konaní bolo
preukázané, ţe neexistovala objektívna zdôvodniteľnosť vlastníctva odvolateľa
k pripojovaciemu zariadeniu, nevyţadovala to ani legislatíva a ani plnenie jeho zákonných
povinností a takáto potreba nevychádzala ani z údajne existujúcej praxe zauţívanej
v plynárenstve.
V časti III ţalovaný zotrval na tvrdení uvedenom v druhostupňovom rozhodnutí,
ţe otázka časovej tiesne nebola rozhodujúca pre konštatovanie zneuţitia dominantného
postavenia, čo vyplýva zo samotnej povahy vykorisťovateľskej praktiky. Ak by aj časová
tieseň neexistovala, došlo by k zneuţitiu dominantného postavenia zo strany odvolateľa,
keďţe bol nevyhnutným obchodným partnerom pre spoločnosť GT.
V časti IV ţalovaný vyjadril postoj k odvolacím dôvodom vo vzťahu k výške uloţenej
sankcie, pričom zotrval na názore, ţe sankcia nebola uloţená v rozpore s obsahom spisov
a nad rámec správneho uváţenia.
IV.
Najvyšší sú Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 246c v spojení s § 10 ods. 2
OSP) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo v rozsahu podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP), vec prejednal na ústnom
pojednávaní s vypočutím zástupcov procesných strán, ktorí na poţiadanie súdu predloţili
ďalšie vyjadrenia a jednomyseľne dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu je dôvodné
vyhovieť.
Odvolací súd predovšetkým zistil, ţe doplnok ţaloby, ktorý podal ţalobca osobne
na krajskom súde 8.12.2008 bol podaný v zákonnej dvojmesačnej lehote na podanie ţaloby.
Odvolací súd si v spise krajského súdu overil, ţe rozhodnutie o rozklade bolo právnemu
zástupcovi ţalobcu doručené 6.10.2008 a posledný deň na podanie ţaloby pripadol
na pondelok 8.12.2008 (6.12.2008 bola sobota). S doplnenými dôvodmi ţaloby sa preto
krajský súd mal zaoberať v súvislosti so samotným obsahom ţaloby. Odvolací súd konštatuje,
ţe prvostupňový súd porušil právo ţalobcu na súdnu ochranu a spravodlivý proces,
keď neprejednal a nevysporiadal sa v dôvodoch svojho rozhodnutia so ţalobnými dôvodmi
v celom rozsahu.
Najvyšší súd, ako súd s plnou jurisdikciou v správnom súdnictve podľa § 250i ods. 2
OSP vzhľadom na uloţenie sankcie v správnom konaní, preskúmal zákonnosť rozhodnutia
ţalovaného v celom rozsahu, aj z dôvodov uvedených v doplnení ţaloby, a po vypočutí
zástupcov sporových strán na ústnom pojednávaní, ktorí doplnili svoje vyjadrenia
v odvolacom konaní ďalšími písomnými vyjadreniami a dokumentami a po zadováţení
10 4Sţh/1/2010
vyjadrení Ministerstva hospodárstva SR z 12.4.2011 č. 401/2011 -320 a Úradu pre reguláciu
sieťových odvetví z 25.3.2011 č. 6845/2011/BA, s ktorými sporové strany súd oboznámil,
dospel k záveru, ţe krajský súd vo veci nesprávne rozhodol, keď ţalobu zamietol.
Ţaloba ako celok obsahovala najmä tvrdenia
- o nedostatku kompetencie ţalovaného konať a rozhodovať o podmienkach pripojenia
k prepravnej sieti,
- o nedostatku skutkových zistení a vecných dôvodov pre kvalifikáciu konania ţalobcu podľa
§ 8 ods. 2 písm. a/ ZOHS, s osobitným zreteľom na „neprimeranú obchodnú podmienku“
a „princíp jednoty vlastníctva“ prepravnej siete a pripojovacieho zariadenia,
- o nevykonaní dôkazov o „vynucovaní“ neprimeranej obchodnej podmienky a nevykonaní
dôkazov navrhnutých ţalobcom v správnom konaní k objasneniu postupu a obsahu rokovaní
o pripojení distribučnej siete GT k prepravnej sieti prevádzkovanej ţalobcom,
- o neprimeranosti uloţenej pokuty .
S uvedenými tvrdeniami ţalobcu, ktoré povaţuje odvolací súd v celom rozsahu
za skutkovo a právne významné, sa náleţite nevysporiadal nielen prvostupňový súd ale ani
ţalovaný v správnom konaní, hoci ich ţalobca ako účastník správneho konania uplatil. Z tohto
dôvodu odvolací súd dospel k záveru, ţe nie je dôvod na potvrdenie ani na zrušenie rozsudku
krajského súdu, keďţe proces, ktorým ţalovaný k rozhodnutiu dospel a samotné rozhodnutie
ţalovaného v medziach dôvodov uvedených v ţalobe, nie je v súlade so zákonom. Najvyšší
súd preto zmenil rozsudok prvostupňového súdu tak, ţe napadnuté rozhodnutie ţalovaného
zrušil a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie podľa § 250ja ods. 3 prvá veta OSP
z dôvodov podľa § 250j ods. 2 písm. c/ a d/ OSP, keďţe doteraz zistený skutkový stav
v správnom konaní nepovaţoval za dostatočný pre rozhodnutie vo veci, správnymi orgánmi
neboli v konaní zadováţené písomné podklady ako dôkazy hodnotené jednotlivo
i vo vzájomných súvislostiach, (§ 34 ods. 5 Správneho poriadku) so zreteľom
na trestnoprávnu zásadu, ţe príslušné orgány sa zaoberajú rovnako dôkazmi svedčiacimi
v prospech i v neprospech stíhaného subjektu, bez uvedenia dôvodov nebolo vykonané
dokazovanie vypočutím navrhovaných svedkov a napriek obsiahlemu zdôvodneniu
rozhodnutia ţalovaného nie je rozhodnutie preskúmateľné pre nedostatok dôvodov vo vzťahu
k obsahu tvrdení ţalobcu ako účastníka konania v správnom konaní.
11 4Sţh/1/2010
Prvým dôvodom ţaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného bol
ţalobcom tvrdený nedostatok kompetencie ţalovaného posudzovať podľa § 8 ods. 1 písm. a/
zákona č. 136/2001 Z.z. o hospodárskej súťaţi (ďalej len ZoHS) primeranosť podmienok
pripájania k prepravnej sieti, ktoré je regulované podľa § 3 ods. 1 písm. a/ Zákona o regulácii
v sieťových odvetviach (ďalej len ZoRSO) a konanie a rozhodovanie o regulácii je
v kompetencii Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len ÚRSO), ktorý je v zmysle § 5
ods. 1 písm. a/ ZoRSO kompetentný zabezpečovať transparentnú, nediskriminačnú
a efektívnu hospodársku súťaţ v zmysle § 12a ods. 6 v spojitosti s § 12a ods. 2 písm. e/ a § 5
ods. 3 ZoRSO a kontrolovať aj dodrţiavanie podmienok pripájania k prepravnej sieti.
Kompetencia ÚRSO konať vo veciach podmienok pripojenia k prepravnej sieti potvrdzuje
podľa ţalobcu aj fakt, ţe na podnet ţalobcu ÚRSO realizoval dve stretnutia so ţalobcom
a GT v snahe riešiť ich spor (bod 19 ţaloby).
Ţalovaný v rozhodnutí o rozklade poukázal na to, ţe hoci je jeho kompetencia
v danom prípade zrejmá a nepochybná uţ na základe analýzy právnych predpisov, úrad a aj
Rada úradu v záujme jednoznačného postupu v priebehu konania oslovili ÚRSO a poţiadali
ho o vyjadrenie k veci. Viaceré vyjadrenia ÚRSO vrátane jeho vyjadrenia pre Radu úradu
listom ev. č. 1131/2008 doručeným úradu 20.3.2008, podľa ţalovaného len potvrdzujú,
ţe ÚRSO nemá pôsobnosť vyjadrovať sa k obsahu zmluvy o pripojení k prepravnej sieti.
Je teda podľa ţalovaného zrejmé, ţe úrad - ţalovaný neposudzoval vec, ktorú by mohol
v rámci svojich kompetencií posúdiť regulačný úrad s poukazom na § 2 ods. 6 Zákona
o ochrane hospodárskej súťaţe (ďalej len ZOHS).
Podľa názoru ţalovaného úrad posudzoval podmienku (odpredaj pripojovacieho
zariadenia), ktorá nebola predmetom regulácie a teda úrad posudzoval vynucovanie
neprimeranej podmienky, t.j. skutok, ktorý regulačný orgán (ÚRSO) v rámci svojej
kompetencie posúdiť ani nemohol a teda nemohla nastať ani situácia predvídaná ustanovením
§ 2 ods. 6 ZOHS. Podľa ţalovaného „posúdenie správania podnikateľa, ktoré nebolo
predmetom regulácie v čase, keď k nemu došlo, nepodlieha kompetencii regulátora a jeho
posúdenie je v kompetencii úradu. Pri inom výklade by správanie podnikateľa, ktoré má
protisúťažný charakter, nebolo vôbec postihnuteľné“.
12 4Sţh/1/2010
Ţalovaný vo svojom rozhodnutí v časti III (str. 11) v tejto súvislosti konštatoval,
ţe Prevádzkový poriadok prevádzkovateľa prepravnej siete SPP a.s., ustanovujúci obchodné
podmienky pre prístup do prepravnej siete, tak ako bol schválený rozhodnutím ÚRSO
č. 0008/2005/04/PP zo dňa 4.10.2005, teda platný v čase posudzovaného konania, vôbec
neupravoval podmienky pripojenia do siete, inými slovami, podmienky pripojenia do siete
neboli regulované, t.j. regulátor nemal kompetenciu kontrolovať a sankcionovať ich
dodrţiavanie v dôsledku ich absencie (prvý odsek). Ţalovaný ďalej uvádza, ţe „Prevádzkový
poriadok ...... ustanovujúci obchodné podmienky pre prístup do prepravnej siete
a pre prepravu plynu, tak ako boli schválené rozhodnutiami ÚRSO č. 0008/2005/04/PP zo dňa
4.10.2005 a 0003/2007/04/PP zo dňa 16.5.2007, upravuje aj podmienky pripojenia
k prepravnej sieti“ a v bode 7.3.2. stanovuje, ţe: „Technické zariadenia prevádzkované PPS
predstavujú neoddeliteľnú súčasť prepravnej siete ... Prevádzkovateľ pripojeného technického
zariadenia nemá vlastnícke právo ani ţiadne iné právo k prepravnej sieti ani ktorejkoľvek jej
časti ...“. Toto ustanovenie vrátane ostatných podmienok pripojenia, sa stalo súčasťou
Prevádzkového poriadku a nadobudlo účinnosť 16.5.2007. teda aţ potom, ako uţ boli
podpísané Zmluva o pripojení a Dohoda o prepojení z 9.5.2007 medzi ţalobcom
a spoločnosťou G.T. Ţalovaný z uvedeného vyvodil, ţe Prevádzkový poriadok, prijatý
16.5.2007 po ukončení posudzovaného konania (zmluva uzavretá 9.5.2007) nie je
pre posúdenie prípadu relevantný.
Odvolací súd sa oboznámil s písomnou dokumentáciou, ktorá medzi účastníkmi
zmluvy o pripojení, ako aj medzi účastníkmi a PMÚ, resp. ÚRSO, a tieţ medzi PMÚ a ÚRSO
prebiehala, a konštatoval, ţe ţalovaný sa vo svojom rozhodnutí nezaoberal celým komplexom
písomných podkladov, tieto hodnotil selektívne a len čiastočne, neprihliadajúc na vyjadrenia
a tvrdenia ţalobcu. Osobitne pritom odvolací súd poukazuje na list ÚRSO adresovaný
ţalovanému č. 3158/2008/BA z 18.3.2008 (doručeným PMÚ 20.3.2008 evidovaným
pod č. 1131, na ktorý v rozhodnutí poukázal aj ţalovaný), v ktorom ÚRSO v bode 1 síce
konštatuje, ţe podľa § 5 ZoRSO nepatrí do jeho pôsobnosti vyjadrovať sa k obsahu zmluvy
o pripojení, avšak uvádza aj viaceré ďalšie skutočnosti, s ktorými sa ţalovaný nezaoberal.
Z listu o.i. vyplýva, ţe návrh Prevádzkového poriadku prepravnej siete spoločnosti E., a.s. zo
dňa 13.3.2007 úrad po dôkladnom posúdení a po zváţení, ţe predloţený návrh nie je
v rozpore so zákonom ani iným predpisom schválil dňa 16.5.2007 a vydal o tom rozhodnutie
č. 0003/2007/04/PP. Súdu bol tieţ predloţený list ÚRSO adresovaný úradu - odboru
zneuţívania dominantného postavenia č. 1640/ÚRSO/2007 z 10.5.2007 ako Stanovisko,
13 4Sţh/1/2010
z ktorého povaţuje odvolací súd za dôvodné uviesť nasledovné (cit).: „V prípade,
ak prevádzkovateľ siete neplní, prípadne porušuje povinnosť vyplývajúcu z uvedených
ustanovení Zákona o energetike (ZoE) ( predtým v texte uvedený §§ 41 ods. 6 písm. f/ a k/ ako
aj § 13 ods. 2 ZoRSO ) je daná kompetencia ÚRSO, resp. vecne príslušného organizačného
útvaru v tejto veci konať a rozhodnúť“ pričom poukázal na konkrétne ustanovenia ZoRSO,
a tieţ ZoE. Ďalej sa v stanovisku uvádza: „Uvedené zákonné ustanovenia priznávajú ÚRSO
všeobecnú kontrolnú a sankčnú kompetenciu v oblasti regulácie sieťových odvetví podľa
ZoRSO a ZoE. V prípade ak sa naplní vecná podstata vyššie spomenutých zákonných
ustanovení, ÚRSO v rámci svojej pôsobnosti pristúpi k uplatňovaniu kompetencií mu daných
príslušnými ustanoveniami ZoRSO a ZoE“. Uvedeným stanoviskom ÚRSO sa ţalovaný
nezaoberal.
Zaloţenie kompetencie PMÚ nemoţno vyvodiť ani z tvrdenia ţalovaného uvedeného
v rozhodnutí, ako aj v priebehu sporu, ţe ÚRSO ţiadnym spôsobom vo veci nekonal,
ani neprijal ţiadne rozhodnutie, či iné regulačné opatrenie, a ţe zo strany ÚRSO nebol prijatý
ţiaden záver ohľadom oprávnenosti poţiadavky jednej alebo druhej strany vo veci vlastníctva
pripojovacieho zariadenia. S uvedeným konštatovaním ţalovaného moţno súhlasiť len potiaľ,
pokiaľ sa ÚRSO priamo nevyjadril k otázke „odpredaja“ a „vlastníctva“ pripojovacieho
zariadenia ako k vecnému obsahu Zmluvy a Dohody. Avšak záver o tom, ţe ÚRSO ţiadnym
spôsobom vo veci nekonal, neprijal ţiadne rozhodnutie, či iné regulačné opatrenie, je jednak
v rozpore s obsahom spisov a nezodpovedá najmä obsahu schváleného Prevádzkového
poriadku, najmä jeho čl. 7 ako celku, ktorým bolo učinené zadosť zákonnej poţiadavke
upraviť v Prevádzkovom poriadku aj podmienky „pripojenia“, čo v pôvodne schválenom
Prevádzkovom poriadku absentovalo. Je pritom podľa názoru súdu irelevantné, či ÚRSO
rozhodlo o schválení prevádzkového poriadku s cieľom vyriešiť spornú situáciu v prospech
jednej či druhej strany (pokiaľ ide o otázku vlastníctva pripojovacieho zariadenia), čím by
deklaroval, ako uvádza ţalovaný, kompetenciu vo veci konať (pozri dôvody ţalovaného
na str. 13 ods. 3 rozhodnutia o rozklade), alebo či schválil predloţený návrh zmeny
Prevádzkového poriadku, ktorý mohol predloţiť len prevádzkovateľ prepravnej siete (PPS),
ako všeobecnú úpravu platnú pre kaţdý prípad pripojenia.
Z obsahu spisu totiţ nepochybne vyplýva, dňa 16.5.2007 ÚRSO
pod č. 0003/2007/04/PP vydal podľa § 5 ods. 1 písm. d/ v spojení s § 15 ods. 2 a 3 ZoRSO
rozhodnutie, ktorým schválil Dodatok č. 1 k Prevádzkovému poriadku, predloţenému
14 4Sţh/1/2010
regulovaným subjektom SPP - preprava a.s., ktorým sa dopĺňa Prevádzkový poriadok
schválený rozhodnutím č. 008/2005/04/PP zo dňa 4.10.2005 tak, ţe 1. názov prevádzkového poriadku znie " Prevádzkový poriadok prevádzkovateľa prepravnej siete SPP- preprava a. s., ustanovujúci obchodné podmienky pre pripojenie k prepravnej sieti, prístup do prepravnej siete a prepravu plynu",
2. bolo uvedené nové znenie čl. 1 Preambuly vzhľadom na zmenu regulovaného subjektu z SPP a.s. na SPP- preprava a.s.
3. bol vložený nový článok 7 " Pripojenie k prepravnej sieti", ktorý upravuje miesta pripojenia k prepravnej sieti, upravuje že typ, štruktúru a parametre technických zariadení stanoví PPS (prevádzkovateľ prepravnej siete) v rámci stanovených technických podmienok pripojenia k prepravnej sieti v závislosti od konkrétnych podmienok pripojenia, upravuje náležitosti žiadosti o pripojenie k prepravnej sieti a pod bodom 7.3. podmienky pripojenia k prepravnej sieti.
4. doterajší článok 7 "Záverečné ustanovenia" sa označil ako článok 8.
V odôvodnení rozhodnutia ÚRSO uviedol, ţe návrh na doplnenie prevádzkového
poriadku bol doručený dňa 13.3.2007 a podľa § 18 zákona č. 71/1967 Zb. bolo začaté
správne konanie vo veci schválenia dodatku. Úrad vykonal všetky procesné úkony,
preskúmal predloţený návrh doplneného prevádzkového poriadku a v priebehu správneho
konania vyuţil všetky informácie z rokovaní so spoločnosťou SPP -preprava, a.s., ktoré sa
uskutočnili v priebehu mesiacov marec aţ máj 2007. Úrad po komplexnom vyhodnotení
návrhu dodatku , jeho súladu so všeobecne záväznými právnymi predpismi, dospel k záveru,
ţe dodatok spĺňa poţiadavky na schválenie.
Správne konanie o schválení dodatku upravujúceho podmienky pripojenia sa začalo
13.3.2007 (teda pred začatím správneho konania Protimonopolným úradom) a skončilo
schválením dodatku, vydaním rozhodnutia zo 16.5.2007 (pred ukončením konania PMÚ).
Je teda nepochybné, ţe ÚRSO konal o návrhu na úpravu podmienok pripojenia
v Prevádzkovom poriadku ţalobcu z časti v rovnakom čase ako PMÚ konal o ochrane
hospodárskej súťaţe pre vynucovanie neprimeranej obchodnej podmienky v súvislosti
s uzatváraním Zmluvy o pripojení a Dohody o prepojení.
15 4Sţh/1/2010
Podľa názoru odvolacieho súdu z uvedeného vyplýva, ţe ţalovaný nedostatočne
vyhodnotil všetky skutočnosti rozhodujúce pre uplatnenie svojej kompetencie ako
všeobecného orgánu ochrany hospodárskej súťaţe, keďţe nevylúčil pochybnosti o tom,
ţe na konanie a rozhodovanie je (bol) oprávnený podľa § 2 ods. 6 ZOHS (platného a účinného
v rozhodnej dobe) iný orgán, ktorý je (bol) v rozpore s východiskovým tvrdením ţalovaného
o nečinnosti ÚRSO, o podmienkach pripojenia v rámci svojej kompetencie konal
a rozhodoval. Ţalovaný však svoju kompetenciu z uvedeného hľadiska vôbec neposudzoval.
Právne posúdenie veci ţalovaným neberie zreteľ na okolnosti, za ktorých
k inkriminovanému konaniu ţalobcu došlo. Nie je sporné, ţe k doplneniu Prepravného
poriadku o úpravu týkajúcu sa podmienok „pripojenia“ došlo vzhľadom na aktuálnu potrebu
tejto úpravy spojenú s uţ prebiehajúcou realizáciou prvého pripojenia distribučnej siete iného
subjektu k prepravnej sieti (rokovania od mája 2006). Naznačujú to aj ďalšie ustanovenia čl. 7
Prepravného poriadku (ako napr. náleţitosti ţiadosti o pripojenie, ktoré boli ustanovené tieţ
aţ následne, keďţe obsah ţiadosti v roku 2006 nebol výslovne upravený). Len zo skutočnosti,
ţe tieto podmienky boli ustanovené aţ od 16.5.2007 nemoţno bez ďalšieho vyvodiť,
ţe podmienka predloţená zo strany ţalobcu pri uzatváraní Zmluvy o pripojení a Dohody
o prepojení bola právne nepodloţená, a teda neprimeraná a vynucovaná, a preto podliehajúca
posudzovaniu len a výlučne PMÚ.
Podľa čl. 7.3.1. podmienok pripojenia k prepravnej sieti, „prepravnú sieť, vrátane
miesta pripojenia prevádzkuje PPS (prevádzkovateľ prepravnej siete). Zariadenia za miestom
pripojenia prevádzkuje prevádzkovateľ pripojeného plynárenského zariadenia.“ Podľa
čl. 7.3.2. „technické zariadenia prevádzkované PPS predstavujú neoddeliteľnú súčasť
prepravnej siete. Ich funkciou je umožniť prechod plynu v mieste pripojenia medzi
prepravnou sieťou a pripojeným plynárenským zariadením pri zachovaní integrity
a vyváženého stavu prepravnej siete. Prevádzkovateľ pripojeného plynárenského zariadenia
nemá vlastnícke právo ani žiadne iné práva k prepravnej sieti ani ktorejkoľvek jej časti.
Technické zariadenia prevádzkované prevádzkovateľom pripojeného plynárenského
zariadenia predstavujú neoddeliteľnú súčasť pripojeného plynárenského zariadenia. PPS
nemá vlastnícke právo ani žiadne iné práva k pripojenému plynárenskému zariadeniu ani
ktorejkoľvek jeho časti.“
16 4Sţh/1/2010
Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené dospel k záveru, ţe pokiaľ o úprave
podmienok pripojenia, čo aj v Prevádzkovom poriadku, konal a rozhodoval od 13.3.2007
do 16.5.2007 ÚRSO, mal sa ţalovaný s touto okolnosťou vo svojom rozhodnutí zaoberať
najmä z toho pohľadu, či v predmetnom konaní nebola vyriešená predbeţná otázka, ktorá by
odôvodňovala postup PMÚ podľa § 40 ods. 1 Správneho poriadku.
Vyjadrenie ÚRSO a Ministerstva hospodárstva podané na ţiadosť súdu v odvolacom
konaní potvrdzujú dôleţitosť súdom kladenej otázky, či pripojovacie zariadenie (ktoré malo
byť predmetom vynucovaného odpredaja) je súčasťou prepravnej siete, čím sa však ţalovaný
vôbec nezaoberal. Túto otázku povaţuje odvolací súd za vec zásadného významu aj
pre posúdenie právomoci ţalovaného konať a rozhodovať o jednej z podmienok pripojenia,
podľa § 8 ods. 1 písm. a/ ZOHS. Je totiţ daná priama súvislosť a podmienenosť medzi
technickým určením, ţe pripojovacie zariadenie je súčasťou prepravnej siete a usporiadaním
vlastníckych vzťahov, keďţe výstavbu pripojovacieho zariadenia zabezpečoval GT voči
všetkým odberateľom.
V tejto súvislosti odvolací súd pripomína aj ustálenú súdnu judikatúru k ustanoveniu
§ 120 Občianskeho zákonníka, podľa ktorej súčasť veci zdieľa to, čo sa po právnej stránke
týka veci hlavnej. Súčasť veci patrí k hlavnej veci a tvorí s ňou jeden celok. Súčasť veci sa
riadi právnym reţimom hlavnej veci. Keďţe v dôsledku fyzického spojenia, hoci aj skôr
samostatnej veci sa jedna vec stane súčasťou inej hlavnej veci (a tak stratí znaky, ktoré ju ako
vec v právnom zmysle individualizujú) vlastníctvo súčasti nadobudne vlastník veci aj vtedy,
ak náklady na zabudovanie prípadne aj na zabezpečenie súčasti vynaloţila osoba odlišná
od vlastníka hlavnej veci (R 23/1977 NS SR, R 4/1992 NS ČR, R 39/1991 NS ČR). Uvedená
právna úprava a judikatúra je pouţiteľná aj na posúdenie danej veci. Napokon zodpovedá jej
aj úprava čl. 7.3.1. a 7.3.2. Prevádzkového poriadku zo 16.5.2007. Ak je totiţ pripojovacie
zariadenie súčasťou prepravnej siete z hľadiska jeho technického a hospodárskeho účelu,
potom úkony, ktoré vlastník(správca) prepravnej siete vykoná v záujme jednoty vlastníctva
prepravnej siete, nemoţno povaţovať za nelegitímne.
Odvolací súd po oboznámení s obsahom dôvodov preskúmavaného rozhodnutia,
ktoré vychádzajú z premisy, ţe na postup, ktorého sa ţalobca pri uzatváraní zmluvy dopustil,
ho neoprávňoval ţiadny vtedy platný právny predpis, dospel k záveru, ţe rozhodnutie
17 4Sţh/1/2010
ţalovaného je v otázke jeho kompetencie posudzovať podmienky pripojenia zaloţené
na nedostatočnom zistení skutkového stavu potrebného na rozhodnutie o tejto otázke,
pričom právne závery zaloţené na neúplných skutkových východiskách neboli dostatočne
odôvodnené.
Pokiaľ ide o otázku „neprimeranosti obchodnej podmienky“, nemoţno ponechať
bez povšimnutia obsah „neskoršej“ úpravy fungovania trhu s plynom (Prevádzkový poriadok
schválený URSO, pravidlá pre fungovanie trhu s plynom a elektrinou ako aj normy
európskeho práva účinné po 9.5.2007), práve z dôvodu, ţe odstránila k 9.5.2007 existujúce
vákuum v otázke vymedzenia technických (pripojovacích) zariadení ako súčasti prepravnej
siete a tým aj určenia vlastníctva súčasti prepravnej siete (o.i. v zhode so Smernicou
Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES zo dňa 13.7.2009, § 9 ods. 4 Nariadenia vlády
409/2007 Z.z.). Ak teda neskoršie predpisy, vrátane čl. 7 Prepravného poriadku, výslovne
ustanovili, ţe pripojovacie zariadenie je súčasťou prepravnej siete, z čoho je odvodené aj
vlastníctvo pripojovacieho zariadenia (aj so zreteľom na zrejmú špecifiku vyplývajúcu
z vývoja SPP a.s. a jej dcérskej spoločnosti SPP- preprava, neskôr E.), potom mal ţalovaný
jednoznačne zdôvodniť, na základe akej právnej úvahy dospel k tomu, ţe rovnakú skutková
okolnosť, objektívne existujúcu aj pred nadobudnutím účinnosti týchto pravidiel, posúdil tak,
ţe poţiadavka jednoty vlastníctva pripojovacieho zariadenia a prepravnej siete je neprimeraná
a jej uplatňovanie (vynucovanie) v rokovaniach o Zmluve a Dohode bolo dôvodné
sankcionovať pre zneuţitie dominantného postavenia. Ţalovaný mal v tejto súvislosti
prinajmenej skúmať, či a akým spôsobom hodlali prevádzkovateľ prepravnej siete a
prevádzkovateľ distribučnej siete upraviť vlastnícke pomery k zariadeniu, ktorým sa malo
uskutočniť pripojenie distribučnej siete na prepravnú sieť, uţ aj so zreteľom na obsah
interného záznamu zo 16.5.2006, a akým spôsobom hodlali uvedenú otázku riešiť
v jednotlivých verziách pripravovanej Zmluvy a Dohody, jednak pred inkriminovaným
návrhom ţalobcu z 21.1.2007 ako aj v ďalšom období. Ţalovaný sa nepokúsil zistiť kedy
a na základe akých podmienok sa zmluvné strany dohodli na tom, ţe výstavku bude
realizovať GT. Objasnenie týchto otázok môţe podľa názoru odvolacieho súdu podstatnou
mierou prispieť k zisteniu či zmluvné strany mali reálny záujem riešiť otázku vlastníctva
alebo išlo len o finančné vysporiadanie vzťahov zaloţených vybudovaním pripojovacieho
zariadenia. Pokiaľ ţalovaný nevykonal dôkazy navrhované ţalobcom na zistenie skutočného
stavu veci, bol povinný tento svoj postup v rozhodnutí zdôvodniť alebo bol povinný
navrhované dôkazy vykonať.
18 4Sţh/1/2010
Odvolací súd po oboznámení sa so spisovou dokumentáciou, osobitne so zväzkami
označenými ako „príloha k listu č. 308/PMÚ SR/2008“, ktoré obsahujú najmä e-mailovú
korešpodenciu medzi zúčastnenými stranami (ich pracovníkmi) (dokumenty č. 1 aţ 33 a 34-
69) konštatoval, ţe hoci prvostupňový správny orgán ako aj orgán rozhodujúci o rozklade
vyvodil zodpovednosť ţalobcu za jeho postup pri uzatváraní Zmluvy a Dohody, jednoznačne
nešpecifikoval, na základe ktorého dokladu, či jeho časti, prípadne obsahu konkrétnych
rokovaní, moţno jeho konanie kvalifikovať ako „vynucovanie“ odpredaja pripojovacieho
zariadenia. Priebeţná dokumentácia poukazuje na to, ţe ţalovaný síce do návrhu Zmluvy
z 21.1.2007 začlenil poţiadavku odpredaja pripojovacieho zariadenia, avšak 16.3.2007 malo
dôjsť k rokovaniu o zásadnej otázke odpredaja technologického zariadenia, ako to vyplýva
najmä z dokumentu č. 29. S poukazom na dokument č. 30 v bode E bola naznačená moţnosť
dohody vo veci vlastníctva, pričom ďalšie otázky boli ešte vecou ďalších rokovaní. Dokument
č. 31 z 26.4.2007 je uţ vyjadrením dohody o odpredaji. Rovnanko o tom svedčía dokumenty
pod č. 32 z 27.4.2007, kde je na voľnom liste bez záhlavia uvedený záväzok GT odpredať
zariadenia s uvedením východiska kúpnej ceny, dokument č. 33 z 27.4.2007 obsahuje
aktualizovaný návrh Zmluvy. Ďalšie listiny dokumentujú nielen obsah a postup prípravy
Zmluvy a Dohody z hľadiska usporiadania vlastníckych vzťahov, ale aj riešenia rôznych
technických otázok pripojenia a uvedenia prepojenia do prevádzky. Rovnako je
dokumentovaná aj realizácia Zmluvy a Dohody po 9.5.2007. Ţalovaný však nevykonal
časovú a vecnú analýzu postupu všetkých rokovaní a všetkých dokumentov korešpondencie
tak, aby bolo moţné ustáliť, ako sa menil obsah návrhu Zmluvy, ktorý dotvárali obe zmluvné
strany a ako a z akého dôvodu sa menili postoje zmluvných strán aţ do konečnej podoby
Zmluvy a Dohody. Bez analýzy týchto dokumentov spojenej aj s výsluchom osôb
zúčastnených na rokovaniach a korešpondencii, ktoré mal vykonať uţ prvostupňový správny
orgán, je záver o „vynucovaní“ neprimeranej obchodnej podmienky pri uzatváraní Zmluvy
a Dohody predčasný a nepodloţený. Podľa záznamu z rokovania G. T. s.r.o. a SPP - preprava
a.s. dňa 26.4.2007 predmetom stretnutia bola „finalizácia zmluvných vzťahov ... v súvislosti
s pripojením distribučnej siete ... k prepravnej sieti ... strany ... zhodnotili momentálnu
situáciu pripojenia a súvisiacich stavebných a technických prác ... Existujú otvorené otázky
ohľadne finálneho usporiadania vlastníckych a zmluvných vzťahov ... Strany konštatovali, že
regulačný rámec vo vzťahu k pripojeniu k prepravnej sieti nie je k danému momentu
kompletný a v relevantnej legislatíve chýba viacero rozhodujúcich úprav, napr. ustanovenia o
poplatku za pripojenie. Za takýchto okolností sa strany snažia nájsť vzájomne prijateľné
19 4Sţh/1/2010
riešenie... Obidve alternatívy, vrátane ich výhod a nevýhod pre obe strany, boli na stretnutí
podrobne rozobraté SPP - preprava vysvetlila, že existujú možnosti ako kúpnopredajnú
transakciu prispôsobiť ekonomickým záujmom G. T., vrátane platobných modalít. G. T.
situáciu opätovne zanalyzoval a súhlasil s predajom technických zariadení za podmienky, že
SPP – preprava poskytuje G. T. dostatočný právny komfort v súvislosti s vlastníckym titulom.
Strany sa dohodli na kúpnej cene technologických zariadení a príslušného pozemku, ako aj na
poplatku za pripojenie (Na exaktnej lokalizácii miesta pripojenia sa strany dohodli
18.3.2007). Ďalšie kroky: strany sa dohodli, že dokončia všetky technické opatrenia, aby
pripojenie bolo pripravené prepravovať plyn v súlade s prvými nomináciami užívateľov
distribučnej siete, bezodkladne podpíšu zmluvu o pripojení a dve kúpno predajné zmluvy (na
hnuteľný majetok a pozemky , pripravia ostávajúce právne úkony ...oslovia ÚRSO a predložia
mu koncept a kópie príslušných zmlúv“ (koniec cit.). Odvolací súd zámerne uviedol viaceré
časové súvislosti rokovania, z ktorých moţno vyvodiť nepresvedčivosť dôvodov ţalovaného,
ţe závaţnosť konania ţalobcu vidí predovšetkým v tom, ţe išlo o priame vynútenie si inak
nenárokovateľnej výhody z pozície svojej trhovej sily na úkor iného, ktorý bol od neho
závislý, spojenej s ďalšími argumentami o hroziacej ujme a škodách aj pre odberateľov GT
vyvolanej postupom ţalobcu od 21.1.2007.
Ţalobca vo svojej ţalobe poukázal na to, ţe podľa ustanovenie § 38 ods. 10 ZOHS
PMÚ má posudzovať „skutočný dopad na trh“ a nie hypotetický dopad na trh. Keďţe jeho
konanie nemalo ţiadny dopad na trh, PMÚ bol v zmysle zákona povinný zobrať tento fakt
do úvahy pri uloţení pokuty.
Z preskúmavaného rozhodnutia ţalovaného (časť VIII) vyplýva, ţe ţalovaný
povaţoval posúdenie závaţnosti konania ţalobcu za správne. Pri posúdení závaţnosti
povaţoval za potrebné posúdiť jeho povahu, skutočný dopad na trh a tam, kde je to účelné,
veľkosť relevantného trhu. K povahe porušenia ţalovaný uviedol, ţe ide o vykorisťovateľský
typ zneuţitia dominantného postavenia, ktoré poškodzuje odberateľov dominantného
podnikateľa, ktorí nemajú inú alternatívu zabezpečiť si dodávky tovarov a sluţieb, ktoré sú
predmetom dopytu. V tomto prípade dominantný podnikateľ konal na úkor svojho odberateľa
a v dôsledku jeho konania následne hrozila ujma aj ďalším uţívateľom - odberateľom GT.
Vykorisťovateľské praktiky sú však svojou povahou menej závaţné, ako vylučovacie praktiky
dominantov.
20 4Sţh/1/2010
V bode 8.1.2. Dopad na trh ţalovaný uviedol nasledovné skutkové východiská
pre uloţenie pokuty:
- ţalobca je jediným prevádzkovateľom prepravnej siete a ako jediný mohol pripojiť GT
na prepravnú sieť
- z pozície svojej sily vynucoval odpredaj pripojovacieho zariadenia, ako podmienku
uzavretia príslušných zmlúv
- ţalobca trval na podmienke, ktorá bola pre GT neprimeraná, v dôsledku čoho odďaľoval
uzavretie Zmluvy a Dohody a svojim konaním tak spôsobil hrozbu, ţe uţívatelia ...nebudú
mať včas a riadne dodávky plynu čím vznikla hrozba finančných strát a hrozba vzniku škôd.
Uvedené skutočnosti podľa ţalovaného predstavujú v tomto prípade dopad konania
ţalobcu na trh (potvrdzujúc tak bod 104 prvostupňového rozhodnutia). Námietka účastníka,
ţe daná podmienka nemala ţiadny dopad na trh a úrad to nebral do úvahy, nie je podľa
ţalovaného pravdivá.
Odvolací súd sa s uvedeným záverom ţalovaného nestotoţňuje, pretoţe nie je
zaloţený na riadnom zistení skutkového stavu veci a vyčerpávajúcom odôvodnení dopadu
vytýkaného konania na trh. K otázke „skutočného“ dopadu na trh, ako zákonnej podmienky
pre uloţenie sankcie sa totiţ ţalovaný nevyjadril. Naproti tomu len poprel tvrdenie ţalobcu,
ţe daná podmienka nemala ţiadny dopad na trh.
Ţalobca ďalej namietal, ţe ţalovaný mu uloţil neprimeranú pokutu v rozpore s § 3
ods. 4 Správneho poriadku, pretoţe v inom prípade, pri vylučujúcej praktike, ktorú sám
ţalovaný označil ako závaţnejšiu a pri dlhotrvajúcom zneuţívaní dominantného postavenia
uloţil sankciu zodpovedajúcu 0,47 % obratu a u ţalobcu zodpovedajúcu 0,74 % obratu.
Podľa ţalovaného uvedený rozdiel nie je moţné pokladať za neopodstatnený. Podľa ustálenej
súdnej praxe však odchýlenie sa od pokút uloţených v iných prípadoch rovnako vedie
k záveru o nepreskúmateľnosti rozhodnutia( R 24/97 Zb. rozh. NS SR). Samotná sankcia bola
stanovená v sume 98 900 000,- Sk. Odvolací súd konštatoval, ţe výška sankcie podstatnou
mierou prevyšovala „kúpnu cenu“ za vybudované pripojovacie zariadenie aj pri zohľadnení
pripojovacieho poplatku, ktorý platil GT (výška ceny a poplatku boli označené ako obchodné
21 4Sţh/1/2010
tajomstvo). Hoci ţalovaný dôvodil zákonnými dôvodmi pre stanovenie výšky sankcie, ako je
povaha a závaţnosť porušenia, pričom veľkosť relevantného trhu pre stanovenie výšky
sankcie neposudzoval. Odvolací súd dospel k záveru, ţe ani poţiadavka generálnej prevencie
neodôvodňovala výšku uloţenej sankcie, pričom neprimeranosť podmienky odpredaja
z hľadiska GT vôbec neskúmal a nedokazoval a nemoţno povaţovať za preukázaný ani
skutočný dopad na trh.
Odvolací súd je napokon nútený pripomenúť ţalovanému, ţe v správnom konaní platí
princíp súčinnosti správneho orgánu s účastníkmi konania a princíp materiálnej pravdy.
Správny orgán má urobiť všetko preto, aby si účastníci mohli uplatňovať a vyuţívať svoje
procesné práva a na základe toho sa dopracovať k úplnému a čo najľahšiemu zisteniu
skutkového stavu. Povaha daného konania okrem písomných vyjadrení účastníka vyţadovala
podľa súdu, aby najmä prvostupňový správny orgán vyuţil okrem listinných podkladov aj iné
dôkazné prostriedky upravené správnym poriadkom na riadne zistenie skutkového stavu veci,
najmä výsluch účastníkov (v širšom zmysle osôb zúčastnených na príprave Zmluvy a Dohody
aj ako svedkov) a prípadne uskutočnil aj ústne pojednávanie. Súd nemohol povaţovať
za vyčerpané ani moţnosti vzájomnej komunikácie ţalovaného s ÚRSO a Ministerstvom
hospodárstva SR, najmä ak bolo aj ţalovanému zrejmé, ţe išlo o prvý prípad pripojenia iného
subjektu na prepravnú sieť (mimo spoločností SPP) a právna základňa takého postupu nebola
v čase začatia rokovania o pripojení jednoznačne upravená.
Pokiaľ by ţalovaný aj po vykonaní ďalšieho dokazovania zotrval na svojom názore,
ţe patrí do jeho kompetencie posudzovať primeranosť podmienky odpredaja pripojovacieho
zariadenia, povaţuje súd za odôvodnené aj znalecké dokazovanie na ţalobcom uvedené
tvrdenia, ţe jednota vlastníctva prepravnej siete a jej súčasti - pripojovacieho zariadenia
ovplyvňuje spoľahlivosť, bezpečnosť a efektivitu prevádzkovania prepravnej siete
a teda splnenie si povinností prevádzkovateľa prepravnej siete upravenej v § 41 ods. 6
zákona č. 656/2004 Z. z. (napr. so zreteľom na údržbu, opravu, rekonštrukciu, výmenu
súčastí, havárie a časové faktory).
Podľa § 250ja ods. 4 OSP je správny orgán v ďalšom konaní viazaný právnym
názorom odvolacieho súdu.
22 4Sţh/1/2010
Ţalobcovi patrí podľa § 250k ods. 1 OSP náhrada trov konania, ktoré pozostávajú
z náhrady trov právneho zastúpenia v prvostupňovom aj odvolacom súdnom konaní
a z náhrady zaplatených súdnych poplatkov. Náhrada trov právneho zastúpenia sa skladá
z odmeny za osem úkonov právnej sluţby podľa predpisov účinných v čase poskytnutia
úkonu, t.j. v roku 2008 za dva úkony po 48,63 Eur plus dva krát paušál po 6,31 Eur, s 19 %
DPH, spolu v sume 130,76 Eur, v roku 2010 za dva úkony po 120,23 Eur plus dva krát paušál
po 7,21 Eur s 19 % DPH, spolu v sume 303,31 Eur, v roku 2011 za tri úkony právnej sluţby
po 123,50 Eur plus jeden úkon v pomere 1/4 iny po 30,88 Eur plus štyri krát paušál
po 7,41 Eur s 20 % DPH, spolu v sume 517,23 Eur, trovy právneho zastúpenia spolu v sume
951,30 Eur. Za úkony právnej pomoci súd priznal odmenu podľa § 11 ods. 1 advokátskej
tarify podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. za rok 2008 jednou trinástinou výpočtového základu,
keďţe vo veciach správneho súdnictva podľa ustálenej súdnej praxe nie je dôvodné priznať
ţalobcom vyčíslenú odmenu podľa hodnoty sporu odvodenej od výšky uloţenej sankcie,
lebo podstatou konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a hodnotu sporu o zákonnosť
rozhodnutia nie je moţné vyčísliť. V nasledujúcich rokoch súd priznal odmenu podľa § 11
ods. 4 advokátskej tarify, ktorá je stanovená jednou šestinou výpočtového základu, podľa
vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení zmien a doplnkov. Ţalobcovi patrí tieţ náhrada
zaplatených súdnych poplatkov vypočítaných podľa poloţky 10 písm. a/ zákona č. 71/1992
Zb. v znení platnom v čase podania ţaloby a za odvolanie v sume 66,- Eur v čase podania
odvolania (niţšia suma vyplýva z novely zákona o súdnych poplatkoch). Celková náhrada
súdnych poplatkov tak činí 16 662,50 Eur, a celková suma náhrady trov konania uvedená
vo výroku je 17 613,80 Eur. Hodnoty úkonov právnej sluţby, náhrady hotových výdavkov
a suma súdneho poplatku za rok 2008 boli prepočítané konverzným kurzom
1 Eur = 30,126 Sk.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. apríla 2011
JUDr. Ida H a n z e l o v á , v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Andrea Jánošíková