Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Sžh/1/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Idy

Hanzelovej a členov senátu JUDr. Eriky Čanádyovej a Mgr. Petra Melichera v právnej veci

ţalobcu: E., a.s. so sídlom B., IČO: X. v zastúpení: JUDr. O. K., advokát, so sídlom B., proti

ţalovanému: Protimonopolný úrad Slovenskej republiky so sídlom Drieňová 24, Bratislava

v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu Rady Protimonopolného úradu

Slovenskej republiky č. 2008/DZ/R/2/076 z 26. septembra 2008, o odvolaní ţalobcu proti

rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. – 317 zo dňa 30.6.2010 takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č.k. - 317 zo dňa 30.6.2010 m e n í tak, ţe rozhodnutie ţalovaného

č. 2008/DZ/R/2/076 zo dňa 26. septembra 2008 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. c/ a d/

a vec v r a c i a ţalovanému na ďalšie konanie.

Ţalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť ţalobcovi náhradu trov konania v sume

17 613,80 Eur k rukám právneho zástupcu JUDr. O.K. , so sídlom B. do 30 dní odo dňa

doručenia tohto rozsudku.

2

O d ô v o d n e n i e

I.

Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa (ďalej len „OSP“)

zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ţalovaného

uvedeného v záhlaví tohto rozsudku. Ţalovaný, ako orgán rozhodujúci o rozklade ţalobcu

proti rozhodnutiu ţalovaného zo 14.12.2007, č. 2007/DZ/2/1/105, zmenil výrok

prvostupňového rozhodnutia v bode 1 rozhodnutia tak, ţe rozhodol, ţe konanie podnikateľa

E., a.s. so sídlom Mlynské nivy 42, Bratislava (do 2.1.2008 SPP – preprava, a.s. so sídlom

Mlynské nivy 42, Bratislava, IČO: X.) spočívajúce vo vynucovaní odpredaja pripojovacieho

zariadenia pri uzatváraní Zmluvy o pripojení distribučnej siete a Dohody o prepojení so

spoločnosťou G.T., s.r.o. so sídlom Š. je zneuţívaním dominantného postavenia na

relevantnom trhu poskytovania sluţby pripojenia k prepravnej sieti zemného plynu na území

vnútroštátnej prepúšťacej stanice Starý Hrádok, formou vynucovania neprimeranej obchodnej

podmienky podľa zákona a preto je podľa tohto

zákona zakázané. Bod 2 výrokovej časti rozhodnutia prvostupňového orgánu zostal

nezmenený. Ţalobcovi ním bola na základe o ochrane

hospodárskej súťaţe uloţená peňaţná pokuta vo výške 98 900 000,- Sk.

Krajský súd sa stotoţnil s rozhodnutím ţalovaného a konštatoval, ţe pokiaľ sektorový

regulátor Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len „ÚRSO“) nemá právny nástroj

na postihnutie protisúťaţného konania a to z dôvodu, ţe dané protisúťaţné konanie

regulovaného subjektu nie je v priamom rozpore s osobitným predpisom pre určitú

regulovanú oblasť, alebo v prípade ak osobitný predpis síce reguláciu v určitej oblasti

pripúšťa, avšak sektorový regulátor ţiadne regulačné opatrenie na vymedzenie správania

regulovaného subjektu neprijal, potom je v zmysle zák. o ochrane

hospodárskej súťaţe (ďalej len „ZOHS“) bezpochyby daná právomoc ţalovaného

na prejednanie a postih daného protisúťaţného konania. Prvostupňový súd konštatoval,

ţe ÚRSO ako sektorový regulátor v predmetnej oblasti mal všetky kompetencie potrebné

k regulácii podmienok pripájania k prepravnej sieti so zemným plynom, pričom ţiadne

regulačné opatrenie však v relevantnom čase v tomto smere neprijal a nakoľko ţiadna

sekundárna regulácia pre regulovanú oblasť pripájania k prepravnej sieti na základe zákona

č. o regulácii v sieťových odvetviach (ďalej len „“)v čase skutku

3

tvoriaceho predmet konania neexistovala, nemal ÚRSO právny základ, na základe ktorého by

mohol postihovať konanie ţalobcu, spočívajúce vo vynucovaní odpredaja pripojovacieho

zariadenia pri uzatváraní Zmluvy o pripojení distribučnej siete (ďalej len „Zmluvy“)

a Dohody o prepojení (ďalej len „Dohody“ so spoločnosťou G.T. s.r.o (ďalej len „GT“).

Krajský súd konštatoval, ţe posudzovaný skutok nebol v rozpore so ţiadnym ustanovením

, ktorý zákaz takéhoto konania zo strany prevádzkovateľa prepravnej

siete, neustanovuje. Uviedol, ţe o energetike (ďalej len „“) síce

ukladá prevádzkovateľovi prepravnej siete povinnosť uzatvoriť zmluvu o prístupe do

prepravnej siete a zmluvu o pripojení prepravnej siete s kaţdým, kto o to poţiada ak sú

splnené technické a obchodné podmienky prístupu a pripojenia k obchodnej sieti, nerieši však

otázku zákonnosti podmieňovania uzatvorenia uvedených zmlúv ďalším právnym úkonom

v danom prípade uzavretím zmluvy o odpredaji pripojovacieho zariadenia prevádzkovateľovi

prepravnej siete. Prvostupňový súd konštatoval, ţe ţalovaný mal právomoc na prejednanie

a postih predmetného skutku podľa , táto kompetencia mu bola daná,

aj keď išlo o konanie subjektu regulovaného sektorovým regulátorom. ÚRSO ako sektorový

regulátor nemal v zmysle právne nástroje, aby aplikáciou primárnej

alebo sekundárnej legislatívy postihol konanie ţalobcu spočívajúceho vo vynucovaní

odpredaja pripojovacieho zariadenia vybudovaného spoločnosťou GT ako podmienku

uzavretia zmluvy o pripojení distribučnej siete k prepravnej sieti a dohody o prepojení týchto

sietí.

Krajský súd konštatoval, ţe pre účely napadnutého rozhodnutia bolo zistenie

skutkového stavu dostatočné a poskytuje náleţitý podklad pre ţalovaným vyvodené závery

o zneuţití dominantného postavenia ţalobcu na relevantnom trhu, stotoţnil sa s názorom

ţalovaného, ţe nebolo potrebné analyzovať mieru ekonomickej výhodnosti alebo

nevýhodnosti predaja pripojovacieho zariadenia pre ţalobcu, resp. spoločnosť GT,

pretoţe v stanovení výhodnosti kúpnej zmluvy pre jeden alebo druhý subjekt nespočívala

podstata protisúťaţného konania ţalobcu. Prvostupňový súd konštatoval, ţe ţalovaný posúdil

vec podľa jeho názoru správne, keď ako zneuţívanie dominantného postavenia vyhodnotil

vynucovanie odpredaja pripojovacieho zariadenia ako neprimeranej obchodnej podmienky,

ktorej nutnosť v relevantnom čase nemala oporu v právnom poriadku SR ani v obchodnej

praxi platnej v sektore plynárenstva, na ktorú sa ţalobca odvolával. Bez ohľadu na to,

pre koho predaj pripojovacieho zariadenia bol výhodnejší, ţalovaný správne vyhodnotil

uvedenú obchodnú podmienku ako neprimeranú, pretoţe z vykonaného dokazovania aj

4

pred správnym orgánom jednoznačne vyplynulo, ţe ţalobca na odpredaji pripojovacieho

zariadenia trval aj napriek nesúhlasnému stanovisku GT a podmieňoval uzavretie Zmluvy

splnením tejto podmienky. Ţalobca poţiadavku na odkúpenie pripojovacieho zariadenia

odôvodňoval beţnou obchodnou praxou plynárenstva a potrebou vlastníctva tohto zariadenia

ako predpokladu pre plnenie zákonných povinností prevádzkovateľa prepravnej siete. Krajský

súd konštatoval, ţe ţalovaný správne vyhodnotil a zrozumiteľne odôvodnil, prečo na plnení

zákonných povinností ţalobcu vo vzťahu k prepravnej sieti, nebolo vynútenie vlastníctva

k pripojovaciemu zariadeniu krokom nevyhnutným a poukázal na argumentáciu ţalovaného

v napadnutom rozhodnutí. Taktieţ sa stotoţnil s vyhodnotením a so záverom ţalovaného,

ţe kvalifikácia posudzovania konania ţalobcu je zneuţitím jeho dominantného postavenia

na relevantnom trhu a skonštatoval, ţe ţalovaný k tomuto záveru zhromaţdil dostatok

skutkových podkladov, ktoré aj po právnej stránke správne vyhodnotil a náleţite zdôvodnil.

K ďalším ţalobným dôvodom krajský súd uviedol, ţe pokiaľ ide o namietané vady

konania a tvrdenia ţalobcu, ţe došlo k porušeniu jeho procesných práv, postup ţalovaného

nebol takého charakteru, aby spôsobil váţne porušenia práv ţalobcu na účinnú obhajobu

a nemohol mať za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, pričom niet pochýb,

ţe ţalobca ako účastník správneho konania mal právo sa vyjadriť ku všetkých podkladom

rozhodnutia a prípadne navrhnúť ich doplnenie. Krajský súd dal za pravdu ţalovanému,

ţe pokiaľ boli za obchodné tajomstvo označené údaje o termíne nábehu paroplynového cyklu

v Priemyselnom parku Levice, tieto skutočnosti museli byť ţalobcovi známe z rokovaní

so spoločnosťou GT a z priebehu správneho konania, avšak pre celkové posúdenie mali len

okrajový význam.

K ţalobnému bodu, v ktorom ţalobca namietal výšku uloţenej pokuty, krajský súd

konštatoval, ţe pokuta a jej výška boli správnymi orgánmi náleţite zdôvodnené zo zákonných

hľadísk, pričom toto zdôvodnenie nevybočilo v ţiadnom ohľade z medzí správneho uváţenia,

ktoré patrí ţalovanému, výška uloţenej pokuty bola určená v dolnej hranici zákonnej sadzby

a suma pokuty sa nijako nevymyká praxi ani prípadu, na ktorý v ţalobe upozornil ţalobca.

Prvostupňový súd poukázal na koncentračnú zásadu, ktorá ovláda súdne konanie

podľa druhej hlavy piatej časti a konštatoval, ţe nemohol prihliadnuť na ţalobné dôvody

uplatnené ţalobcom v podaní z 8.12.2008 (označeného ako doplnenie ţaloby) nakoľko boli

uplatnené na súde po uplynutí dvojmesačnej lehoty na podanie ţaloby.

5

Na základe uvedených skutočností krajský súd po preskúmaní zákonnosti rozhodnutí

správnych orgánov zistil, ţe sú v súlade so zákonom a podľa ţalobu

zamietol. O trovách konania rozhodol podľa .

II.

Proti rozsudku krajského súdu podal včas odvolanie ţalobca. Rozsah a dôvody

odvolania moţno zhrnúť nasledovne:

Ţalobca tvrdil, ţe rozsudok je nezákonný, pretoţe vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci. Ţalovaný nemal právomoc na prejednanie a postih ţalobcu (body 10 - 26

odvolania) poukazujúc na o hospodárskej súťaţi .

V bodoch 27 – 33 odvolania tvrdil, ţe konanie ţalobcu nenaplnilo znaky porušenia

dominantného postavenia ţalobcu na relevantnom trhu vynucovaním neprimeranej obchodnej

podmienky v zmysle zákona a krajský súd nesprávne posúdil otázku údajného vynucovania,

nakoľko zo správneho konania vyplýva, ţe iniciátorom odpredaja pripojovacieho zariadenia

bol GT, čo vyplýva jednak so stretnutí ţalobcu s GT v máji 2006 ako i z výsluchu ţalobcom

navrhnutých svedkov, ktorých výsluch ţalovaný nevykonal, aj so zápisnice zo stretnutia

uvedených subjektov z 25.5.2006 a touto skutočnosťou sa krajský súd vôbec nezaoberal ako

sa nezaoberal ani tvrdením ţalobcu, ţe GT začal odmietať odpredaj pripojovacieho zariadenia

len z dôvodu údajnej ekonomickej nevýhodnosti predaja. Záver prvostupňového súdu nemá

podľa ţalobcu oporu vo vykonanom dokazovaní pred správnym orgánom, nakoľko krajský

súd sa týmito skutočnosťami a argumentmi ţalobcu nezaoberal a v tomto smere rozhodnutie

nezdôvodnil.

V bodoch 34-36 odvolania ţalobca tvrdil, ţe prvostupňový súd sa nezaoberal jeho

námietkou, ţe konanie ţalobcu nemohlo mať ţiadny dopad na súťaţ a ţe ţalovaný mal

vykonať analýzu v tomto smere. Tvrdil, ţe záver prvostupňového súdu, keď konštatuje,

ţe nebolo potrebné analyzovať mieru ekonomickej výhodnosti predaja pripojovacieho

zariadenia, pretoţe v určení výhodnosti kúpnej zmluvy nespočívala podstata protisúťaţného

konania je nesprávny. Tvrdil, ţe ţalovaný mal analyzovať mieru výhodnosti nie preto,

aby zistil podstatu protisúťaţného konania, ale aby zistil, či existuje moţnosť dopadu takéhoto

6

odpredaja na súťaţ a aby si overil pravdivosť tvrdení GT o neprijateľnosti odpredaja. Podľa

ţalobcu zistený skutkový stav neposkytoval náleţitý podklad pre posúdenie konania ţalobcu

ako kladenie neprimeranej obchodnej podmienky v zmysle § 8 ods. 2 písm. a/ zákona

V odvolacích dôvodoch pod bodmi 37 – 38 ţalobca tvrdil, ţe potreba vlastníctva

k pripojovaciemu zariadeniu bola objektívne zdôvodnená vzhľadom na povinnosti ţalobcu

zabezpečiť bezpečnú a spoľahlivú prevádzku siete a aplikáciu princípu jednoty vlastníctva,

ktorý je platný v plynárenskom sektore, tvrdil, ţe rozhodnutie ţalovaného túto potrebu

odmietlo na základe nesprávne zisteného stavu bez opory vo vykonanom dokazovaní

a na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na detailné argumenty,

ktoré uviedol k tomuto odvolaciemu dôvodu v doplnení ţaloby, ktorým sa krajský súd

nezákonne a neústavne odmietol zaoberať. Preto aj záver prvostupňového súdu, ţe ţalovaný

správne vyhodnotil a zrozumiteľne odôvodnil prečo na plnenie zákonných povinností ţalobcu

vo vzťahu k prepravnej sieti, nebolo nadobudnutie vlastníctva k pripojovaciemu zariadeniu

krokom nevyhnutným, je nesprávny.

V odvolacích bodoch 39 aţ 45 ţalobca namietal, ţe napadnuté rozhodnutie súdu bolo

výsledkom nesprávneho postupu, ktorý mal za následok jeho nezákonnosť. Ţalobca tvrdil,

ţe ţalovaný vedomosť ţalobcu o existencii časovej tiesne na strane GT nikdy nepreukázal

a táto vedomosť nevyplýva ani z obsahu správneho spisu. Krajský súd však tieto argumenty

ţalobcu vo svojom rozhodnutí vôbec nevyhodnotil, čím porušil právo ţalobcu na riadne

odôvodnenie rozsudku a nesprávne právne posúdil konanie ţalobcu ako zneuţitie

dominantného postavenia. Ďalej tvrdil, ţe z obsahu spisu nič nenasvedčuje tomu, ţe by

ţalobca vedel o časovom harmonograme nábehu paroplynového cyklu zo strany GT,

a ţe nesprístupnenie údajov o časovom harmonograme nábehu paroplynového cyklu

označených ako obchodné tajomstvo bolo váţnym porušením procesných práv ţalobcu,

ktorý sa nemohol s podkladmi v uvedenom smere oboznámiť.

V odvolacích dôvodoch 46 - 52 tvrdil, ţe ţalovaný uloţil pokutu v rozpore so zásadou

vyjadrenou v § 3 ods. 5 Správneho poriadku, poukázal, ţe konanie v prípade inej spoločnosti

(C.) bolo nepomerne závaţnejšie a dlhotrvajúcejšie ako údajné konanie ţalobcu a na rozdiel

od konania ţalobcu, malo skutočný dopad na trh a napriek tomu ţalovaný uloţil ţalobcovi

percentuálne omnoho vyššiu pokutu ako spoločnosti C. Preto záver krajského súdu, ţe prípad

7

ţalobcu sa nevymyká prípadu C. je v tomto prípade neobhájiteľný a nedostatočne

zdôvodnený. Ţalobca uloţenú pokutu povaţoval za neprimeranú aj z toho dôvodu, ţe zo spisu

nevyplýva, ţe by konanie ţalobcu malo skutočný dopad na trh. Tvrdil, ţe záver ţalovaného,

ţe ţalobca sa údajne snaţil potrestať GT za obchádzanie distribučných poplatkov a vstup

na trh, nie je nijako v spise zdokumentovaný, nevyplýva z obsahu spisu, pričom ţalobca ho

povaţuje aj za nepravdivý.

V odvolacích dôvodoch v bodoch 53-61 ţalobca tvrdil, ţe v konaní pred krajským

súdom došlo k vadám, v dôsledku ktorých je napadnuté rozhodnutie nesprávne, lebo boli ním

porušené práva ţalobcu garantované . Poukázal na to, ţe prvostupňový súd porušil

právo ţalobcu na súdnu ochranu, spravodlivý súdny proces a odňal mu moţnosť konať

pred súdom, pretoţe bez splnenia zákonných podmienok neprihliadal na doplnenie ţaloby

i napriek tomu, ţe ţalobné dôvody obsiahnuté v doplnení ţaloby boli doručené

prvostupňovému súdu v lehote na podanie ţaloby. Uviedol, ţe rozhodnutie ţalovaného mu

bolo doručené 6.10.2008 a koniec lehoty na podanie ţaloby a doplnenie jej dôvodov pripadol

na 6.12.2008, ktorým bola sobota, čo znamená, ţe posledným dňom lehoty na podanie ţaloby

sa stal najbliţší pracovný deň, t.j. pondelok 8.12.2008, kedy aj ţalobca doplnenie ţaloby

osobne podal na krajskom súde.

V odvolaní v bodoch 62-66 ţalobca poukázal na to, ţe rozsudok krajského súdu je

nezákonný, pretoţe odporuje , nakoľko súd porušil právo ţalobcu na súdnu

ochranu a právo na spravodlivý súdny proces, keď v odôvodnení rozsudku nijakým spôsobom

sa nezaoberal a nevyhodnotil zásadné námietky ţalobcu, resp. zdôvodnenie súdu je

nedostatočné s poukazom na odseky 28,33,34,37,42,44 a 52 odvolania. Ďalej v bodoch 67

a 68 odvolania tvrdil, ţe krajský súd sa vôbec nezaoberal námietkami ţalobcu uvedenými

v odsekoch 24 aţ 37 ţaloby a v odsekoch 3 – 30 doplnenia ţaloby.

Ţalobca ţiadal alternatívne buď zmeniť rozsudok krajského súdu tak, ţe rozhodnutia

prvo a druhostupňových správnych orgánov súd zruší a konanie zastaví, alebo rozsudok

prvostupňového súdu ţiadal zmeniť tak, ţe rozhodnutia prvo a druhostupňových orgánov sa

zrušujú a vec sa vracia ţalovanému na ďalšie konanie alebo alternatívne zrušiť rozsudok

prvostupňového súdu a vrátiť vec krajskému súdu na ďalšie konanie.

III.

8

Ţalovaný ţiadal prvostupňový rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Povaţoval

odvolanie za nedôvodné. V časti I vyjadrenia k odvolaniu reagoval na tvrdenie ţalobcu o tom,

ţe úrad nemá kompetenciu na prejednanie a postih odvolateľa. Poukázal na dôvody,

pre ktoré bolo ustanovenie zo vypustené. Podľa

ţalovaného výklad ţalobcu týkajúci sa kompetencie prierezového a sektorového regulátora

ďaleko presahuje význam zásady ne bis in idem deklarovanej pôvodne v § 2 ods. 6 zák.

č. . Ţalovaný zotrval na názore, ţe zo ţiadneho z ustanovení zákona

o energetike a ani zákona o regulácii nevyplýva kompetencia ÚRSO v danej veci konať

a rozhodnúť, aby mohol ÚRSO postihnúť skutok, akým je vynucovanie neprimeranej

obchodnej podmienky. URSO nemôţe sankcionovať nepripojenie k prepravnej sieti, keďţe

k nemu došlo. Podstata nepripojenia k prepravnej sieti a vynucovanie neprimeranej obchodnej

podmienky je však úplne odlišná. Ak raz dôjde k pripojeniu k prepravnej sieti, podľa náhľadu

ţalovaného by uţ neexistovala moţnosť postihnúť vynucovanie neprimeranej obchodnej

podmienky. Rovnako, pokiaľ prebiehajú rokovania a prevádzkovateľ je ochotný pripojiť

prepravnú sieť k distribučnej sieti, avšak len v prípade splnenia neprimeranej podmienky,

ktorú určí. Podľa ţalovaného spisový materiál tieţ potvrdzuje, ţe ÚRSO ţiadnym spôsobom

v danej veci nekonal, neprijal ţiadne rozhodnutie či iné regulačné opatrenie s cieľom vyriešiť

spornú situáciu v prospech jednej či druhej strany, pričom ÚRSO potvrdilo, ţe nemá

kompetenciu vyjadrovať sa k obsahu zmluvy o pripojení k prepravnej sieti.

V časti II vyjadrenia ţalovaného pokiaľ ide o právne posúdenie otázky vynucovania

neprimeranej obchodnej podmienky, ţalovaný poukázal na doterajšie vyjadrenia k ţalobe.

Zo spisového materiálu podľa ţalovaného nemoţno vyvodiť záujem ţalobcu o odkúpenie

pripojovacieho zariadenia ani to, ţe by GT od začiatku staval pripojovacie zariadenie

do vlastníctva odvolateľa. Za dôleţitý povaţuje ţalovaný fakt, ţe podmienka odpredaja

nebola pre uzavretie Zmluvy a Dohody nevyhnutná, nebola objektívne zdôvodniteľná a na jej

splnenie nemal odvolateľ ţiadny právny nárok. Podľa ţalovaného v správnom konaní bolo

preukázané, ţe neexistovala objektívna zdôvodniteľnosť vlastníctva odvolateľa

k pripojovaciemu zariadeniu, nevyţadovala to ani legislatíva a ani plnenie jeho zákonných

povinností a takáto potreba nevychádzala ani z údajne existujúcej praxe zauţívanej

v plynárenstve.

9

V časti III ţalovaný zotrval na tvrdení uvedenom v druhostupňovom rozhodnutí,

ţe otázka časovej tiesne nebola rozhodujúca pre konštatovanie zneuţitia dominantného

postavenia, čo vyplýva zo samotnej povahy vykorisťovateľskej praktiky. Ak by aj časová

tieseň neexistovala, došlo by k zneuţitiu dominantného postavenia zo strany odvolateľa,

keďţe bol nevyhnutným obchodným partnerom pre spoločnosť GT.

V časti IV ţalovaný vyjadril postoj k odvolacím dôvodom vo vzťahu k výške uloţenej

sankcie, pričom zotrval na názore, ţe sankcia nebola uloţená v rozpore s obsahom spisov

a nad rámec správneho uváţenia.

IV.

Najvyšší sú Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 246c v spojení s § 10 ods. 2

) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu

predchádzalo v rozsahu podaného odvolania ( ), vec prejednal na ústnom

pojednávaní s vypočutím zástupcov procesných strán, ktorí na poţiadanie súdu predloţili

ďalšie vyjadrenia a jednomyseľne dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu je dôvodné

vyhovieť.

Odvolací súd predovšetkým zistil, ţe doplnok ţaloby, ktorý podal ţalobca osobne

na krajskom súde 8.12.2008 bol podaný v zákonnej dvojmesačnej lehote na podanie ţaloby.

Odvolací súd si v spise krajského súdu overil, ţe rozhodnutie o rozklade bolo právnemu

zástupcovi ţalobcu doručené 6.10.2008 a posledný deň na podanie ţaloby pripadol

na pondelok 8.12.2008 (6.12.2008 bola sobota). S doplnenými dôvodmi ţaloby sa preto

krajský súd mal zaoberať v súvislosti so samotným obsahom ţaloby. Odvolací súd konštatuje,

ţe prvostupňový súd porušil právo ţalobcu na súdnu ochranu a spravodlivý proces,

keď neprejednal a nevysporiadal sa v dôvodoch svojho rozhodnutia so ţalobnými dôvodmi

v celom rozsahu.

Najvyšší súd, ako súd s plnou jurisdikciou v správnom súdnictve podľa § 250i ods. 2

vzhľadom na uloţenie sankcie v správnom konaní, preskúmal zákonnosť rozhodnutia

ţalovaného v celom rozsahu, aj z dôvodov uvedených v doplnení ţaloby, a po vypočutí

zástupcov sporových strán na ústnom pojednávaní, ktorí doplnili svoje vyjadrenia

v odvolacom konaní ďalšími písomnými vyjadreniami a dokumentami a po zadováţení

10

vyjadrení Ministerstva hospodárstva SR z 12.4.2011 č. 401/2011 -320 a Úradu pre reguláciu

sieťových odvetví z 25.3.2011 č. 6845/2011/BA, s ktorými sporové strany súd oboznámil,

dospel k záveru, ţe krajský súd vo veci nesprávne rozhodol, keď ţalobu zamietol.

Ţaloba ako celok obsahovala najmä tvrdenia

- o nedostatku kompetencie ţalovaného konať a rozhodovať o podmienkach pripojenia

k prepravnej sieti,

- o nedostatku skutkových zistení a vecných dôvodov pre kvalifikáciu konania ţalobcu podľa

§ 8 ods. 2 písm. a/ ZOHS, s osobitným zreteľom na „neprimeranú obchodnú podmienku“

a „princíp jednoty vlastníctva“ prepravnej siete a pripojovacieho zariadenia,

- o nevykonaní dôkazov o „vynucovaní“ neprimeranej obchodnej podmienky a nevykonaní

dôkazov navrhnutých ţalobcom v správnom konaní k objasneniu postupu a obsahu rokovaní

o pripojení distribučnej siete GT k prepravnej sieti prevádzkovanej ţalobcom,

- o neprimeranosti uloţenej pokuty .

S uvedenými tvrdeniami ţalobcu, ktoré povaţuje odvolací súd v celom rozsahu

za skutkovo a právne významné, sa náleţite nevysporiadal nielen prvostupňový súd ale ani

ţalovaný v správnom konaní, hoci ich ţalobca ako účastník správneho konania uplatil. Z tohto

dôvodu odvolací súd dospel k záveru, ţe nie je dôvod na potvrdenie ani na zrušenie rozsudku

krajského súdu, keďţe proces, ktorým ţalovaný k rozhodnutiu dospel a samotné rozhodnutie

ţalovaného v medziach dôvodov uvedených v ţalobe, nie je v súlade so zákonom. Najvyšší

súd preto zmenil rozsudok prvostupňového súdu tak, ţe napadnuté rozhodnutie ţalovaného

zrušil a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie podľa prvá veta

z dôvodov podľa a , keďţe doteraz zistený skutkový stav

v správnom konaní nepovaţoval za dostatočný pre rozhodnutie vo veci, správnymi orgánmi

neboli v konaní zadováţené písomné podklady ako dôkazy hodnotené jednotlivo

i vo vzájomných súvislostiach, (§ 34 ods. 5 Správneho poriadku) so zreteľom

na trestnoprávnu zásadu, ţe príslušné orgány sa zaoberajú rovnako dôkazmi svedčiacimi

v prospech i v neprospech stíhaného subjektu, bez uvedenia dôvodov nebolo vykonané

dokazovanie vypočutím navrhovaných svedkov a napriek obsiahlemu zdôvodneniu

rozhodnutia ţalovaného nie je rozhodnutie preskúmateľné pre nedostatok dôvodov vo vzťahu

k obsahu tvrdení ţalobcu ako účastníka konania v správnom konaní.

11

Prvým dôvodom ţaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného bol

ţalobcom tvrdený nedostatok kompetencie ţalovaného posudzovať podľa § 8 ods. 1 písm. a/

o hospodárskej súťaţi (ďalej len ZoHS) primeranosť podmienok

pripájania k prepravnej sieti, ktoré je regulované podľa § 3 ods. 1 písm. a/ Zákona o regulácii

v sieťových odvetviach (ďalej len ) a konanie a rozhodovanie o regulácii je

v kompetencii Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len ÚRSO), ktorý je v zmysle § 5

ods. 1 písm. a/ kompetentný zabezpečovať transparentnú, nediskriminačnú

a efektívnu hospodársku súťaţ v zmysle § 12a ods. 6 v spojitosti s § 12a ods. 2 písm. e/ a § 5

ods. 3 a kontrolovať aj dodrţiavanie podmienok pripájania k prepravnej sieti.

Kompetencia ÚRSO konať vo veciach podmienok pripojenia k prepravnej sieti potvrdzuje

podľa ţalobcu aj fakt, ţe na podnet ţalobcu ÚRSO realizoval dve stretnutia so ţalobcom

a GT v snahe riešiť ich spor (bod 19 ţaloby).

Ţalovaný v rozhodnutí o rozklade poukázal na to, ţe hoci je jeho kompetencia

v danom prípade zrejmá a nepochybná uţ na základe analýzy právnych predpisov, úrad a aj

Rada úradu v záujme jednoznačného postupu v priebehu konania oslovili ÚRSO a poţiadali

ho o vyjadrenie k veci. Viaceré vyjadrenia ÚRSO vrátane jeho vyjadrenia pre Radu úradu

listom ev. č. 1131/2008 doručeným úradu 20.3.2008, podľa ţalovaného len potvrdzujú,

ţe ÚRSO nemá pôsobnosť vyjadrovať sa k obsahu zmluvy o pripojení k prepravnej sieti.

Je teda podľa ţalovaného zrejmé, ţe úrad - ţalovaný neposudzoval vec, ktorú by mohol

v rámci svojich kompetencií posúdiť regulačný úrad s poukazom na § 2 ods. 6 Zákona

o ochrane hospodárskej súťaţe (ďalej len ZOHS).

Podľa názoru ţalovaného úrad posudzoval podmienku (odpredaj pripojovacieho

zariadenia), ktorá nebola predmetom regulácie a teda úrad posudzoval vynucovanie

neprimeranej podmienky, t.j. skutok, ktorý regulačný orgán (ÚRSO) v rámci svojej

kompetencie posúdiť ani nemohol a teda nemohla nastať ani situácia predvídaná ustanovením

§ 2 ods. 6 ZOHS. Podľa ţalovaného „posúdenie správania podnikateľa, ktoré nebolo

predmetom regulácie v čase, keď k nemu došlo, nepodlieha kompetencii regulátora a jeho

posúdenie je v kompetencii úradu. Pri inom výklade by správanie podnikateľa, ktoré má

protisúťažný charakter, nebolo vôbec postihnuteľné“.

12

Ţalovaný vo svojom rozhodnutí v časti III (str. 11) v tejto súvislosti konštatoval,

ţe Prevádzkový poriadok prevádzkovateľa prepravnej siete SPP a.s., ustanovujúci obchodné

podmienky pre prístup do prepravnej siete, tak ako bol schválený rozhodnutím ÚRSO

č. 0008/2005/04/PP zo dňa 4.10.2005, teda platný v čase posudzovaného konania, vôbec

neupravoval podmienky pripojenia do siete, inými slovami, podmienky pripojenia do siete

neboli regulované, t.j. regulátor nemal kompetenciu kontrolovať a sankcionovať ich

dodrţiavanie v dôsledku ich absencie (prvý odsek). Ţalovaný ďalej uvádza, ţe „Prevádzkový

poriadok ...... ustanovujúci obchodné podmienky pre prístup do prepravnej siete

a pre prepravu plynu, tak ako boli schválené rozhodnutiami ÚRSO č. 0008/2005/04/PP zo dňa

4.10.2005 a 0003/2007/04/PP zo dňa 16.5.2007, upravuje aj podmienky pripojenia

k prepravnej sieti“ a v bode 7.3.2. stanovuje, ţe: „Technické zariadenia prevádzkované PPS

predstavujú neoddeliteľnú súčasť prepravnej siete ... Prevádzkovateľ pripojeného technického

zariadenia nemá vlastnícke právo ani ţiadne iné právo k prepravnej sieti ani ktorejkoľvek jej

časti ...“. Toto ustanovenie vrátane ostatných podmienok pripojenia, sa stalo súčasťou

Prevádzkového poriadku a nadobudlo účinnosť 16.5.2007. teda aţ potom, ako uţ boli

podpísané Zmluva o pripojení a Dohoda o prepojení z 9.5.2007 medzi ţalobcom

a spoločnosťou G.T. Ţalovaný z uvedeného vyvodil, ţe Prevádzkový poriadok, prijatý

16.5.2007 po ukončení posudzovaného konania (zmluva uzavretá 9.5.2007) nie je

pre posúdenie prípadu relevantný.

Odvolací súd sa oboznámil s písomnou dokumentáciou, ktorá medzi účastníkmi

zmluvy o pripojení, ako aj medzi účastníkmi a PMÚ, resp. ÚRSO, a tieţ medzi PMÚ a ÚRSO

prebiehala, a konštatoval, ţe ţalovaný sa vo svojom rozhodnutí nezaoberal celým komplexom

písomných podkladov, tieto hodnotil selektívne a len čiastočne, neprihliadajúc na vyjadrenia

a tvrdenia ţalobcu. Osobitne pritom odvolací súd poukazuje na list ÚRSO adresovaný

ţalovanému č. 3158/2008/BA z 18.3.2008 (doručeným PMÚ 20.3.2008 evidovaným

pod č. 1131, na ktorý v rozhodnutí poukázal aj ţalovaný), v ktorom ÚRSO v bode 1 síce

konštatuje, ţe podľa nepatrí do jeho pôsobnosti vyjadrovať sa k obsahu zmluvy

o pripojení, avšak uvádza aj viaceré ďalšie skutočnosti, s ktorými sa ţalovaný nezaoberal.

Z listu o.i. vyplýva, ţe návrh Prevádzkového poriadku prepravnej siete spoločnosti E., a.s. zo

dňa 13.3.2007 úrad po dôkladnom posúdení a po zváţení, ţe predloţený návrh nie je

v rozpore so zákonom ani iným predpisom schválil dňa 16.5.2007 a vydal o tom rozhodnutie

č. 0003/2007/04/PP. Súdu bol tieţ predloţený list ÚRSO adresovaný úradu - odboru

zneuţívania dominantného postavenia č. 1640/ÚRSO/2007 z 10.5.2007 ako Stanovisko,

13

z ktorého povaţuje odvolací súd za dôvodné uviesť nasledovné (cit).: „V prípade,

ak prevádzkovateľ siete neplní, prípadne porušuje povinnosť vyplývajúcu z uvedených

ustanovení Zákona o energetike ( predtým v texte uvedený § a ako

aj ) je daná kompetencia ÚRSO, resp. vecne príslušného organizačného

útvaru v tejto veci konať a rozhodnúť“ pričom poukázal na konkrétne ustanovenia ,

a tieţ . Ďalej sa v stanovisku uvádza: „Uvedené zákonné ustanovenia priznávajú ÚRSO

všeobecnú kontrolnú a sankčnú kompetenciu v oblasti regulácie sieťových odvetví podľa

a . V prípade ak sa naplní vecná podstata vyššie spomenutých zákonných

ustanovení, ÚRSO v rámci svojej pôsobnosti pristúpi k uplatňovaniu kompetencií mu daných

príslušnými ustanoveniami a “. Uvedeným stanoviskom ÚRSO sa ţalovaný

nezaoberal.

Zaloţenie kompetencie PMÚ nemoţno vyvodiť ani z tvrdenia ţalovaného uvedeného

v rozhodnutí, ako aj v priebehu sporu, ţe ÚRSO ţiadnym spôsobom vo veci nekonal,

ani neprijal ţiadne rozhodnutie, či iné regulačné opatrenie, a ţe zo strany ÚRSO nebol prijatý

ţiaden záver ohľadom oprávnenosti poţiadavky jednej alebo druhej strany vo veci vlastníctva

pripojovacieho zariadenia. S uvedeným konštatovaním ţalovaného moţno súhlasiť len potiaľ,

pokiaľ sa ÚRSO priamo nevyjadril k otázke „odpredaja“ a „vlastníctva“ pripojovacieho

zariadenia ako k vecnému obsahu Zmluvy a Dohody. Avšak záver o tom, ţe ÚRSO ţiadnym

spôsobom vo veci nekonal, neprijal ţiadne rozhodnutie, či iné regulačné opatrenie, je jednak

v rozpore s obsahom spisov a nezodpovedá najmä obsahu schváleného Prevádzkového

poriadku, najmä jeho čl. 7 ako celku, ktorým bolo učinené zadosť zákonnej poţiadavke

upraviť v Prevádzkovom poriadku aj podmienky „pripojenia“, čo v pôvodne schválenom

Prevádzkovom poriadku absentovalo. Je pritom podľa názoru súdu irelevantné, či ÚRSO

rozhodlo o schválení prevádzkového poriadku s cieľom vyriešiť spornú situáciu v prospech

jednej či druhej strany (pokiaľ ide o otázku vlastníctva pripojovacieho zariadenia), čím by

deklaroval, ako uvádza ţalovaný, kompetenciu vo veci konať (pozri dôvody ţalovaného

na str. 13 ods. 3 rozhodnutia o rozklade), alebo či schválil predloţený návrh zmeny

Prevádzkového poriadku, ktorý mohol predloţiť len prevádzkovateľ prepravnej siete (PPS),

ako všeobecnú úpravu platnú pre kaţdý prípad pripojenia.

Z obsahu spisu totiţ nepochybne vyplýva, dňa 16.5.2007 ÚRSO

pod č. 0003/2007/04/PP vydal podľa v spojení s a

rozhodnutie, ktorým schválil Dodatok č. 1 k Prevádzkovému poriadku, predloţenému

14

regulovaným subjektom SPP - preprava a.s., ktorým sa dopĺňa Prevádzkový poriadok

schválený rozhodnutím č. 008/2005/04/PP zo dňa 4.10.2005 tak, ţe 1. názov prevádzkového poriadku znie " Prevádzkový poriadok prevádzkovateľa prepravnej siete SPP- preprava a. s., ustanovujúci obchodné podmienky pre pripojenie k prepravnej sieti, prístup do prepravnej siete a prepravu plynu",

2. bolo uvedené nové znenie čl. 1 Preambuly vzhľadom na zmenu regulovaného subjektu z SPP a.s. na SPP- preprava a.s.

3. bol vložený nový článok 7 " Pripojenie k prepravnej sieti", ktorý upravuje miesta pripojenia k prepravnej sieti, upravuje že typ, štruktúru a parametre technických zariadení stanoví PPS (prevádzkovateľ prepravnej siete) v rámci stanovených technických podmienok pripojenia k prepravnej sieti v závislosti od konkrétnych podmienok pripojenia, upravuje náležitosti žiadosti o pripojenie k prepravnej sieti a pod bodom 7.3. podmienky pripojenia k prepravnej sieti.

4. doterajší článok 7 "Záverečné ustanovenia" sa označil ako článok 8.

V odôvodnení rozhodnutia ÚRSO uviedol, ţe návrh na doplnenie prevádzkového

poriadku bol doručený dňa 13.3.2007 a podľa bolo začaté

správne konanie vo veci schválenia dodatku. Úrad vykonal všetky procesné úkony,

preskúmal predloţený návrh doplneného prevádzkového poriadku a v priebehu správneho

konania vyuţil všetky informácie z rokovaní so spoločnosťou SPP -preprava, a.s., ktoré sa

uskutočnili v priebehu mesiacov marec aţ máj 2007. Úrad po komplexnom vyhodnotení

návrhu dodatku , jeho súladu so všeobecne záväznými právnymi predpismi, dospel k záveru,

ţe dodatok spĺňa poţiadavky na schválenie.

Správne konanie o schválení dodatku upravujúceho podmienky pripojenia sa začalo

13.3.2007 (teda pred začatím správneho konania Protimonopolným úradom) a skončilo

schválením dodatku, vydaním rozhodnutia zo 16.5.2007 (pred ukončením konania PMÚ).

Je teda nepochybné, ţe ÚRSO konal o návrhu na úpravu podmienok pripojenia

v Prevádzkovom poriadku ţalobcu z časti v rovnakom čase ako PMÚ konal o ochrane

hospodárskej súťaţe pre vynucovanie neprimeranej obchodnej podmienky v súvislosti

s uzatváraním Zmluvy o pripojení a Dohody o prepojení.

15

Podľa názoru odvolacieho súdu z uvedeného vyplýva, ţe ţalovaný nedostatočne

vyhodnotil všetky skutočnosti rozhodujúce pre uplatnenie svojej kompetencie ako

všeobecného orgánu ochrany hospodárskej súťaţe, keďţe nevylúčil pochybnosti o tom,

ţe na konanie a rozhodovanie je (bol) oprávnený podľa § 2 ods. 6 ZOHS (platného a účinného

v rozhodnej dobe) iný orgán, ktorý je (bol) v rozpore s východiskovým tvrdením ţalovaného

o nečinnosti ÚRSO, o podmienkach pripojenia v rámci svojej kompetencie konal

a rozhodoval. Ţalovaný však svoju kompetenciu z uvedeného hľadiska vôbec neposudzoval.

Právne posúdenie veci ţalovaným neberie zreteľ na okolnosti, za ktorých

k inkriminovanému konaniu ţalobcu došlo. Nie je sporné, ţe k doplneniu Prepravného

poriadku o úpravu týkajúcu sa podmienok „pripojenia“ došlo vzhľadom na aktuálnu potrebu

tejto úpravy spojenú s uţ prebiehajúcou realizáciou prvého pripojenia distribučnej siete iného

subjektu k prepravnej sieti (rokovania od mája 2006). Naznačujú to aj ďalšie ustanovenia čl. 7

Prepravného poriadku (ako napr. náleţitosti ţiadosti o pripojenie, ktoré boli ustanovené tieţ

aţ následne, keďţe obsah ţiadosti v roku 2006 nebol výslovne upravený). Len zo skutočnosti,

ţe tieto podmienky boli ustanovené aţ od 16.5.2007 nemoţno bez ďalšieho vyvodiť,

ţe podmienka predloţená zo strany ţalobcu pri uzatváraní Zmluvy o pripojení a Dohody

o prepojení bola právne nepodloţená, a teda neprimeraná a vynucovaná, a preto podliehajúca

posudzovaniu len a výlučne PMÚ.

Podľa čl. 7.3.1. podmienok pripojenia k prepravnej sieti, „prepravnú sieť, vrátane

miesta pripojenia prevádzkuje PPS (prevádzkovateľ prepravnej siete). Zariadenia za miestom

pripojenia prevádzkuje prevádzkovateľ pripojeného plynárenského zariadenia.“ Podľa

čl. 7.3.2. „technické zariadenia prevádzkované PPS predstavujú neoddeliteľnú súčasť

prepravnej siete. Ich funkciou je umožniť prechod plynu v mieste pripojenia medzi

prepravnou sieťou a pripojeným plynárenským zariadením pri zachovaní integrity

a vyváženého stavu prepravnej siete. Prevádzkovateľ pripojeného plynárenského zariadenia

nemá vlastnícke právo ani žiadne iné práva k prepravnej sieti ani ktorejkoľvek jej časti.

Technické zariadenia prevádzkované prevádzkovateľom pripojeného plynárenského

zariadenia predstavujú neoddeliteľnú súčasť pripojeného plynárenského zariadenia. PPS

nemá vlastnícke právo ani žiadne iné práva k pripojenému plynárenskému zariadeniu ani

ktorejkoľvek jeho časti.“

16

Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené dospel k záveru, ţe pokiaľ o úprave

podmienok pripojenia, čo aj v Prevádzkovom poriadku, konal a rozhodoval od 13.3.2007

do 16.5.2007 ÚRSO, mal sa ţalovaný s touto okolnosťou vo svojom rozhodnutí zaoberať

najmä z toho pohľadu, či v predmetnom konaní nebola vyriešená predbeţná otázka, ktorá by

odôvodňovala postup PMÚ podľa § 40 ods. 1 Správneho poriadku.

Vyjadrenie ÚRSO a Ministerstva hospodárstva podané na ţiadosť súdu v odvolacom

konaní potvrdzujú dôleţitosť súdom kladenej otázky, či pripojovacie zariadenie (ktoré malo

byť predmetom vynucovaného odpredaja) je súčasťou prepravnej siete, čím sa však ţalovaný

vôbec nezaoberal. Túto otázku povaţuje odvolací súd za vec zásadného významu aj

pre posúdenie právomoci ţalovaného konať a rozhodovať o jednej z podmienok pripojenia,

podľa § 8 ods. 1 písm. a/ ZOHS. Je totiţ daná priama súvislosť a podmienenosť medzi

technickým určením, ţe pripojovacie zariadenie je súčasťou prepravnej siete a usporiadaním

vlastníckych vzťahov, keďţe výstavbu pripojovacieho zariadenia zabezpečoval GT voči

všetkým odberateľom.

V tejto súvislosti odvolací súd pripomína aj ustálenú súdnu judikatúru k ustanoveniu

, podľa ktorej súčasť veci zdieľa to, čo sa po právnej stránke

týka veci hlavnej. Súčasť veci patrí k hlavnej veci a tvorí s ňou jeden celok. Súčasť veci sa

riadi právnym reţimom hlavnej veci. Keďţe v dôsledku fyzického spojenia, hoci aj skôr

samostatnej veci sa jedna vec stane súčasťou inej hlavnej veci (a tak stratí znaky, ktoré ju ako

vec v právnom zmysle individualizujú) vlastníctvo súčasti nadobudne vlastník veci aj vtedy,

ak náklady na zabudovanie prípadne aj na zabezpečenie súčasti vynaloţila osoba odlišná

od vlastníka hlavnej veci (R 23/1977 NS SR, R 4/1992 NS ČR, R 39/1991 NS ČR). Uvedená

právna úprava a judikatúra je pouţiteľná aj na posúdenie danej veci. Napokon zodpovedá jej

aj úprava čl. 7.3.1. a 7.3.2. Prevádzkového poriadku zo 16.5.2007. Ak je totiţ pripojovacie

zariadenie súčasťou prepravnej siete z hľadiska jeho technického a hospodárskeho účelu,

potom úkony, ktoré vlastník(správca) prepravnej siete vykoná v záujme jednoty vlastníctva

prepravnej siete, nemoţno povaţovať za nelegitímne.

Odvolací súd po oboznámení s obsahom dôvodov preskúmavaného rozhodnutia,

ktoré vychádzajú z premisy, ţe na postup, ktorého sa ţalobca pri uzatváraní zmluvy dopustil,

ho neoprávňoval ţiadny vtedy platný právny predpis, dospel k záveru, ţe rozhodnutie

17

ţalovaného je v otázke jeho kompetencie posudzovať podmienky pripojenia zaloţené

na nedostatočnom zistení skutkového stavu potrebného na rozhodnutie o tejto otázke,

pričom právne závery zaloţené na neúplných skutkových východiskách neboli dostatočne

odôvodnené.

Pokiaľ ide o otázku „neprimeranosti obchodnej podmienky“, nemoţno ponechať

bez povšimnutia obsah „neskoršej“ úpravy fungovania trhu s plynom (Prevádzkový poriadok

schválený URSO, pravidlá pre fungovanie trhu s plynom a elektrinou ako aj normy

európskeho práva účinné po 9.5.2007), práve z dôvodu, ţe odstránila k 9.5.2007 existujúce

vákuum v otázke vymedzenia technických (pripojovacích) zariadení ako súčasti prepravnej

siete a tým aj určenia vlastníctva súčasti prepravnej siete (o.i. v zhode so Smernicou

Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES zo dňa 13.7.2009, § 9 ods. 4 Nariadenia vlády

). Ak teda neskoršie predpisy, vrátane Prepravného poriadku, výslovne

ustanovili, ţe pripojovacie zariadenie je súčasťou prepravnej siete, z čoho je odvodené aj

vlastníctvo pripojovacieho zariadenia (aj so zreteľom na zrejmú špecifiku vyplývajúcu

z vývoja SPP a.s. a jej dcérskej spoločnosti SPP- preprava, neskôr E.), potom mal ţalovaný

jednoznačne zdôvodniť, na základe akej právnej úvahy dospel k tomu, ţe rovnakú skutková

okolnosť, objektívne existujúcu aj pred nadobudnutím účinnosti týchto pravidiel, posúdil tak,

ţe poţiadavka jednoty vlastníctva pripojovacieho zariadenia a prepravnej siete je neprimeraná

a jej uplatňovanie (vynucovanie) v rokovaniach o Zmluve a Dohode bolo dôvodné

sankcionovať pre zneuţitie dominantného postavenia. Ţalovaný mal v tejto súvislosti

prinajmenej skúmať, či a akým spôsobom hodlali prevádzkovateľ prepravnej siete a

prevádzkovateľ distribučnej siete upraviť vlastnícke pomery k zariadeniu, ktorým sa malo

uskutočniť pripojenie distribučnej siete na prepravnú sieť, uţ aj so zreteľom na obsah

interného záznamu zo 16.5.2006, a akým spôsobom hodlali uvedenú otázku riešiť

v jednotlivých verziách pripravovanej Zmluvy a Dohody, jednak pred inkriminovaným

návrhom ţalobcu z 21.1.2007 ako aj v ďalšom období. Ţalovaný sa nepokúsil zistiť kedy

a na základe akých podmienok sa zmluvné strany dohodli na tom, ţe výstavku bude

realizovať GT. Objasnenie týchto otázok môţe podľa názoru odvolacieho súdu podstatnou

mierou prispieť k zisteniu či zmluvné strany mali reálny záujem riešiť otázku vlastníctva

alebo išlo len o finančné vysporiadanie vzťahov zaloţených vybudovaním pripojovacieho

zariadenia. Pokiaľ ţalovaný nevykonal dôkazy navrhované ţalobcom na zistenie skutočného

stavu veci, bol povinný tento svoj postup v rozhodnutí zdôvodniť alebo bol povinný

navrhované dôkazy vykonať.

18

Odvolací súd po oboznámení sa so spisovou dokumentáciou, osobitne so zväzkami

označenými ako „príloha k listu č. 308/PMÚ SR/2008“, ktoré obsahujú najmä e-mailovú

korešpodenciu medzi zúčastnenými stranami (ich pracovníkmi) (dokumenty č. 1 aţ 33 a 34-

69) konštatoval, ţe hoci prvostupňový správny orgán ako aj orgán rozhodujúci o rozklade

vyvodil zodpovednosť ţalobcu za jeho postup pri uzatváraní Zmluvy a Dohody, jednoznačne

nešpecifikoval, na základe ktorého dokladu, či jeho časti, prípadne obsahu konkrétnych

rokovaní, moţno jeho konanie kvalifikovať ako „vynucovanie“ odpredaja pripojovacieho

zariadenia. Priebeţná dokumentácia poukazuje na to, ţe ţalovaný síce do návrhu Zmluvy

z 21.1.2007 začlenil poţiadavku odpredaja pripojovacieho zariadenia, avšak 16.3.2007 malo

dôjsť k rokovaniu o zásadnej otázke odpredaja technologického zariadenia, ako to vyplýva

najmä z dokumentu č. 29. S poukazom na dokument č. 30 v bode E bola naznačená moţnosť

dohody vo veci vlastníctva, pričom ďalšie otázky boli ešte vecou ďalších rokovaní. Dokument

č. 31 z 26.4.2007 je uţ vyjadrením dohody o odpredaji. Rovnanko o tom svedčía dokumenty

pod č. 32 z 27.4.2007, kde je na voľnom liste bez záhlavia uvedený záväzok GT odpredať

zariadenia s uvedením východiska kúpnej ceny, dokument č. 33 z 27.4.2007 obsahuje

aktualizovaný návrh Zmluvy. Ďalšie listiny dokumentujú nielen obsah a postup prípravy

Zmluvy a Dohody z hľadiska usporiadania vlastníckych vzťahov, ale aj riešenia rôznych

technických otázok pripojenia a uvedenia prepojenia do prevádzky. Rovnako je

dokumentovaná aj realizácia Zmluvy a Dohody po 9.5.2007. Ţalovaný však nevykonal

časovú a vecnú analýzu postupu všetkých rokovaní a všetkých dokumentov korešpondencie

tak, aby bolo moţné ustáliť, ako sa menil obsah návrhu Zmluvy, ktorý dotvárali obe zmluvné

strany a ako a z akého dôvodu sa menili postoje zmluvných strán aţ do konečnej podoby

Zmluvy a Dohody. Bez analýzy týchto dokumentov spojenej aj s výsluchom osôb

zúčastnených na rokovaniach a korešpondencii, ktoré mal vykonať uţ prvostupňový správny

orgán, je záver o „vynucovaní“ neprimeranej obchodnej podmienky pri uzatváraní Zmluvy

a Dohody predčasný a nepodloţený. Podľa záznamu z rokovania G. T. s.r.o. a SPP - preprava

a.s. dňa 26.4.2007 predmetom stretnutia bola „finalizácia zmluvných vzťahov ... v súvislosti

s pripojením distribučnej siete ... k prepravnej sieti ... strany ... zhodnotili momentálnu

situáciu pripojenia a súvisiacich stavebných a technických prác ... Existujú otvorené otázky

ohľadne finálneho usporiadania vlastníckych a zmluvných vzťahov ... Strany konštatovali, že

regulačný rámec vo vzťahu k pripojeniu k prepravnej sieti nie je k danému momentu

kompletný a v relevantnej legislatíve chýba viacero rozhodujúcich úprav, napr. ustanovenia o

poplatku za pripojenie. Za takýchto okolností sa strany snažia nájsť vzájomne prijateľné

19

riešenie... Obidve alternatívy, vrátane ich výhod a nevýhod pre obe strany, boli na stretnutí

podrobne rozobraté SPP - preprava vysvetlila, že existujú možnosti ako kúpnopredajnú

transakciu prispôsobiť ekonomickým záujmom G. T., vrátane platobných modalít. G. T.

situáciu opätovne zanalyzoval a súhlasil s predajom technických zariadení za podmienky, že

SPP – preprava poskytuje G. T. dostatočný právny komfort v súvislosti s vlastníckym titulom.

Strany sa dohodli na kúpnej cene technologických zariadení a príslušného pozemku, ako aj na

poplatku za pripojenie (Na exaktnej lokalizácii miesta pripojenia sa strany dohodli

18.3.2007). Ďalšie kroky: strany sa dohodli, že dokončia všetky technické opatrenia, aby

pripojenie bolo pripravené prepravovať plyn v súlade s prvými nomináciami užívateľov

distribučnej siete, bezodkladne podpíšu zmluvu o pripojení a dve kúpno predajné zmluvy (na

hnuteľný majetok a pozemky , pripravia ostávajúce právne úkony ...oslovia ÚRSO a predložia

mu koncept a kópie príslušných zmlúv“ (koniec cit.). Odvolací súd zámerne uviedol viaceré

časové súvislosti rokovania, z ktorých moţno vyvodiť nepresvedčivosť dôvodov ţalovaného,

ţe závaţnosť konania ţalobcu vidí predovšetkým v tom, ţe išlo o priame vynútenie si inak

nenárokovateľnej výhody z pozície svojej trhovej sily na úkor iného, ktorý bol od neho

závislý, spojenej s ďalšími argumentami o hroziacej ujme a škodách aj pre odberateľov GT

vyvolanej postupom ţalobcu od 21.1.2007.

Ţalobca vo svojej ţalobe poukázal na to, ţe podľa ustanovenie § 38 ods. 10 ZOHS

PMÚ má posudzovať „skutočný dopad na trh“ a nie hypotetický dopad na trh. Keďţe jeho

konanie nemalo ţiadny dopad na trh, PMÚ bol v zmysle zákona povinný zobrať tento fakt

do úvahy pri uloţení pokuty.

Z preskúmavaného rozhodnutia ţalovaného (časť VIII) vyplýva, ţe ţalovaný

povaţoval posúdenie závaţnosti konania ţalobcu za správne. Pri posúdení závaţnosti

povaţoval za potrebné posúdiť jeho povahu, skutočný dopad na trh a tam, kde je to účelné,

veľkosť relevantného trhu. K povahe porušenia ţalovaný uviedol, ţe ide o vykorisťovateľský

typ zneuţitia dominantného postavenia, ktoré poškodzuje odberateľov dominantného

podnikateľa, ktorí nemajú inú alternatívu zabezpečiť si dodávky tovarov a sluţieb, ktoré sú

predmetom dopytu. V tomto prípade dominantný podnikateľ konal na úkor svojho odberateľa

a v dôsledku jeho konania následne hrozila ujma aj ďalším uţívateľom - odberateľom GT.

Vykorisťovateľské praktiky sú však svojou povahou menej závaţné, ako vylučovacie praktiky

dominantov.

20

V bode 8.1.2. Dopad na trh ţalovaný uviedol nasledovné skutkové východiská

pre uloţenie pokuty:

- ţalobca je jediným prevádzkovateľom prepravnej siete a ako jediný mohol pripojiť GT

na prepravnú sieť

- z pozície svojej sily vynucoval odpredaj pripojovacieho zariadenia, ako podmienku

uzavretia príslušných zmlúv

- ţalobca trval na podmienke, ktorá bola pre GT neprimeraná, v dôsledku čoho odďaľoval

uzavretie Zmluvy a Dohody a svojim konaním tak spôsobil hrozbu, ţe uţívatelia ...nebudú

mať včas a riadne dodávky plynu čím vznikla hrozba finančných strát a hrozba vzniku škôd.

Uvedené skutočnosti podľa ţalovaného predstavujú v tomto prípade dopad konania

ţalobcu na trh (potvrdzujúc tak bod 104 prvostupňového rozhodnutia). Námietka účastníka,

ţe daná podmienka nemala ţiadny dopad na trh a úrad to nebral do úvahy, nie je podľa

ţalovaného pravdivá.

Odvolací súd sa s uvedeným záverom ţalovaného nestotoţňuje, pretoţe nie je

zaloţený na riadnom zistení skutkového stavu veci a vyčerpávajúcom odôvodnení dopadu

vytýkaného konania na trh. K otázke „skutočného“ dopadu na trh, ako zákonnej podmienky

pre uloţenie sankcie sa totiţ ţalovaný nevyjadril. Naproti tomu len poprel tvrdenie ţalobcu,

ţe daná podmienka nemala ţiadny dopad na trh.

Ţalobca ďalej namietal, ţe ţalovaný mu uloţil neprimeranú pokutu v rozpore s § 3

ods. 4 Správneho poriadku, pretoţe v inom prípade, pri vylučujúcej praktike, ktorú sám

ţalovaný označil ako závaţnejšiu a pri dlhotrvajúcom zneuţívaní dominantného postavenia

uloţil sankciu zodpovedajúcu 0,47 % obratu a u ţalobcu zodpovedajúcu 0,74 % obratu.

Podľa ţalovaného uvedený rozdiel nie je moţné pokladať za neopodstatnený. Podľa ustálenej

súdnej praxe však odchýlenie sa od pokút uloţených v iných prípadoch rovnako vedie

k záveru o nepreskúmateľnosti rozhodnutia( R 24/97 Zb. rozh. NS SR). Samotná sankcia bola

stanovená v sume 98 900 000,- Sk. Odvolací súd konštatoval, ţe výška sankcie podstatnou

mierou prevyšovala „kúpnu cenu“ za vybudované pripojovacie zariadenie aj pri zohľadnení

pripojovacieho poplatku, ktorý platil GT (výška ceny a poplatku boli označené ako obchodné

21

tajomstvo). Hoci ţalovaný dôvodil zákonnými dôvodmi pre stanovenie výšky sankcie, ako je

povaha a závaţnosť porušenia, pričom veľkosť relevantného trhu pre stanovenie výšky

sankcie neposudzoval. Odvolací súd dospel k záveru, ţe ani poţiadavka generálnej prevencie

neodôvodňovala výšku uloţenej sankcie, pričom neprimeranosť podmienky odpredaja

z hľadiska GT vôbec neskúmal a nedokazoval a nemoţno povaţovať za preukázaný ani

skutočný dopad na trh.

Odvolací súd je napokon nútený pripomenúť ţalovanému, ţe v správnom konaní platí

princíp súčinnosti správneho orgánu s účastníkmi konania a princíp materiálnej pravdy.

Správny orgán má urobiť všetko preto, aby si účastníci mohli uplatňovať a vyuţívať svoje

procesné práva a na základe toho sa dopracovať k úplnému a čo najľahšiemu zisteniu

skutkového stavu. Povaha daného konania okrem písomných vyjadrení účastníka vyţadovala

podľa súdu, aby najmä prvostupňový správny orgán vyuţil okrem listinných podkladov aj iné

dôkazné prostriedky upravené správnym poriadkom na riadne zistenie skutkového stavu veci,

najmä výsluch účastníkov (v širšom zmysle osôb zúčastnených na príprave Zmluvy a Dohody

aj ako svedkov) a prípadne uskutočnil aj ústne pojednávanie. Súd nemohol povaţovať

za vyčerpané ani moţnosti vzájomnej komunikácie ţalovaného s ÚRSO a Ministerstvom

hospodárstva SR, najmä ak bolo aj ţalovanému zrejmé, ţe išlo o prvý prípad pripojenia iného

subjektu na prepravnú sieť (mimo spoločností SPP) a právna základňa takého postupu nebola

v čase začatia rokovania o pripojení jednoznačne upravená.

Pokiaľ by ţalovaný aj po vykonaní ďalšieho dokazovania zotrval na svojom názore,

ţe patrí do jeho kompetencie posudzovať primeranosť podmienky odpredaja pripojovacieho

zariadenia, povaţuje súd za odôvodnené aj znalecké dokazovanie na ţalobcom uvedené

tvrdenia, ţe jednota vlastníctva prepravnej siete a jej súčasti - pripojovacieho zariadenia

ovplyvňuje spoľahlivosť, bezpečnosť a efektivitu prevádzkovania prepravnej siete

a teda splnenie si povinností prevádzkovateľa prepravnej siete upravenej v § 41 ods. 6

(napr. so zreteľom na údržbu, opravu, rekonštrukciu, výmenu

súčastí, havárie a časové faktory).

Podľa je správny orgán v ďalšom konaní viazaný právnym

názorom odvolacieho súdu.

22

Ţalobcovi patrí podľa náhrada trov konania, ktoré pozostávajú

z náhrady trov právneho zastúpenia v prvostupňovom aj odvolacom súdnom konaní

a z náhrady zaplatených súdnych poplatkov. Náhrada trov právneho zastúpenia sa skladá

z odmeny za osem úkonov právnej sluţby podľa predpisov účinných v čase poskytnutia

úkonu, t.j. v roku 2008 za dva úkony po 48,63 Eur plus dva krát paušál po 6,31 Eur, s 19 %

DPH, spolu v sume 130,76 Eur, v roku 2010 za dva úkony po 120,23 Eur plus dva krát paušál

po 7,21 Eur s 19 % DPH, spolu v sume 303,31 Eur, v roku 2011 za tri úkony právnej sluţby

po 123,50 Eur plus jeden úkon v pomere 1/4 iny po 30,88 Eur plus štyri krát paušál

po 7,41 Eur s 20 % DPH, spolu v sume 517,23 Eur, trovy právneho zastúpenia spolu v sume

951,30 Eur. Za úkony právnej pomoci súd priznal odmenu podľa § 11 ods. 1 advokátskej

tarify podľa vyhlášky č. za rok 2008 jednou trinástinou výpočtového základu,

keďţe vo veciach správneho súdnictva podľa ustálenej súdnej praxe nie je dôvodné priznať

ţalobcom vyčíslenú odmenu podľa hodnoty sporu odvodenej od výšky uloţenej sankcie,

lebo podstatou konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a hodnotu sporu o zákonnosť

rozhodnutia nie je moţné vyčísliť. V nasledujúcich rokoch súd priznal odmenu podľa § 11

ods. 4 advokátskej tarify, ktorá je stanovená jednou šestinou výpočtového základu, podľa

vyhlášky č. v znení zmien a doplnkov. Ţalobcovi patrí tieţ náhrada

zaplatených súdnych poplatkov vypočítaných podľa poloţky 10 písm. a/

Zb. v znení platnom v čase podania ţaloby a za odvolanie v sume 66,- Eur v čase podania

odvolania (niţšia suma vyplýva z novely ). Celková náhrada

súdnych poplatkov tak činí 16 662,50 Eur, a celková suma náhrady trov konania uvedená

vo výroku je 17 613,80 Eur. Hodnoty úkonov právnej sluţby, náhrady hotových výdavkov

a suma súdneho poplatku za rok 2008 boli prepočítané konverzným kurzom

1 Eur = 30,126 Sk.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. apríla 2011

JUDr. Ida H a n z e l o v á , v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Andrea Jánošíková