Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_29Csp-102-2021.pdf
PDF · 81.96 KB
Case nature
Area
Subarea
29Csp/102/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II sudcom Mgr. Petrom Králikom v právnej veci žalobcu: MINIHOTOVOST, SE, so sídlom náměstí T. G. Masaryka 2392/17, Břeclav, Česká republika, IČ: 043 55 211, zast. JUDr. Katarína Hegedüšová, advokátka, Majerníkova 3A, Bratislava, proti žalovanej: D.. P. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. - J., o zaplatenie 200 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Ž a l o v a n á má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 18.01.2021, postúpenou tunajšiemu súdu dňa 23.06.2021 sa žalobca voči žalovanej domáhal zaplatenia 200 Eur s príslušenstvom, nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 12 Eur a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaná prostredníctvom webovej stránky www.minipozicka.sk požiadala o poskytnutie úveru vo výške 450,- €. Pri registrácii uviedla svoje údaje v rozsahu meno, priezvisko, dátum narodenia a adresu bydliska. Odoslaním žiadosti pri registrácii potvrdila, že súhlasí so Smluvou o zapůjčce, ako aj so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru a potvrdila, že poskytnuté údaje sú úplné a pravdivé. Na základe zmluvy č. XXXXXXX zo dňa 12.01.2018 poskytol žalobca žalovanej úver vo výške 450 Eur, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť spolu s celkovými nákladmi spojenými s úverom vo výške 128 €, teda zaplatiť celkovú čiastku vo výške 578 Eur, do 28 dní od poskytnutia úveru. Žalovaná neplnila dlh riadne a včas, dlh sa stal splatným dňa 09.02.2018. V zmysle čl. 18 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru veriteľ je oprávnený upozorniť spotrebiteľa na omeškanie so splátkou úveru e-mailom, sms alebo písomne a požadovať vo forme zmluvnej pokuty paušálnu náhradu nákladov spojených s upomienkou vo výške 3 € za každú upomienku. Žalobca vyzval žalovanú na úhradu záväzku prostredníctvom upomienok zasielaných SMS správami alebo e-mailami. Na upomienky nereagovala, telefonicky sa ju nepodarilo skontaktovať. Boli zaslané 4 upomienky v súlade s dohodnutými VPPÚ, teda žalovanej vznikla povinnosť uhradiť 12 € za zaslané upomienky. Dňa 02.12.2020 bola zaslaná žalovanej výzva na úhradu dlhu. Žalovaná uhradila ku dňu podania návrhu sumu 100 Eur dňa 30.05.2018, 50 Eur dňa 10.08.2018, 50 Eur dňa 11.09.2018, 10 Eur dňa 15.02.2019, 10 Eur dňa 19.03.2019, 10 Eur dňa 10.04.2019, 10 Eur dňa 09.05.2019 a 10 Eur dňa 12.06.2019, spolu vo výške 250 Eur.
2. Z dôvodu, že platobný rozkaz sa nepodarilo žalovanej doručiť do vlastných rúk Okresný súd Banská Bystrica postupoval v zmysle ustanovení § 10 ods. 1 a 3 Zákona o upomínacom konaní a spis postúpil Okresnému súdu Bratislava II
3. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.
4. S poukazom na ustanovenie § 297 písm. b) a § 219 Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP") súd vo veci nenariadil pojednávanie, nakoľko sa jedná o drobný spor. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli a webovej stránke tunajšieho súdu dňa 05.01.2022.
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a jej prílohami.
6. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav: Dňa 12.01.2018 strany uzatvorili spotrebiteľskú úverovú zmluvu, Smlouvu o úvěru, č. XXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 450,00 Eur, splatný dňa 09.02.2018. Žalovaná sa zaviazala vrátiť sumu 578 Eur, pričom odmena (poplatok za poskytnutie úveru) predstavujú 128 Eur. Zmluva má podobu elektronického dokumentu. Súčasťou zmluvy boli aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru. K žalobe boli priložené štyri upomienky adresované žalovanej.
7. Podľa § 1 ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len "zákon č. 129/2010 Z. z."), spotrebiteľským úverom nie je, úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.
8. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.
9. Podľa § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
10. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
11. Podľa § 1 zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len "zákon č. 266/2005 Z. z.), tento zákon upravuje ochranu spotrebiteľa pri finančných službách poskytovaných dodávateľom prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku a uzavieranie zmluvy na diaľku.
12. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 266/2005 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie.
13. Podľa § 8 zák. č. 266/2005 Z. z., práva spotrebiteľa ustanovené týmto zákonom nemožno vopred zmluvne vylúčiť ani obmedziť, a to bez ohľadu na právny poriadok, ktorým sa zmluvný vzťah riadi. Zmluva na diaľku nesmie obsahovať ustanovenia, ktorými by sa spotrebiteľ vopred vzdával akýchkoľvek práv, a ustanovenia, že dokazovanie týkajúce sa splnenia všetkých povinností dodávateľa alebo časti povinností dodávateľa, ktoré preňho vyplývajú z tohto zákona, spočíva na spotrebiteľovi.
14. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy (ďalej len "Občiansky zákonník"), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
15. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
16. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
17. Na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná.
18. Žalobca sa v konaní domáhal zaplatenia istiny vo výške 200,00 Eur, ktorá predstavuje neuhradenú časť úveru, ako aj zaplatenia nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 12,00 Eur za zaslané 4 upomienky. Z dôvodu neplnenia záväzku žalobca, vyzýval žalovanú na úhradu dlhu. Žalobca však v konaní nepreukázal reálne poskytnutie, resp. vyplatenie finančných prostriedkov žalovanej (napríklad výpisom z účtov). Súd nepokladá za preukázané ani doručenie a vôbec zaslanie upomienok žalovanej. Vychádzajúc zo žalobcom predložených dôkazných listín, tak súd nemá za preukázané odovzdanie finančných prostriedkov žalovanej a ani žalobcom tvrdené neplnenie záväzku žalovanou. Na základe uvedených skutočností tak súd dospel k záveru, že žalobca neosvedčil dôvodnosť svojej žaloby a preto ju ako nedôvodnú zamietol. Na tomto závere nič nemení ani skutočnosť, že žalovaná uhradila žalobcovi čiastkovými úhradami 250 Eur.
19. Dôkazné bremeno možno charakterizovať ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie, teda strata sporu. Každá strana musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Strana musí preukázať to čo tvrdí. Nie je úlohou súdu, aby ex offo nahrádzal procesnú aktivitu žalobcu ohľadom jeho dôkazného bremena. Ak teda žalobca niečo tvrdí, musí to preukázať, musí preukázať skutočnosti, na základe ktorých mu jeho právo patrí. Dôkazné bremeno v sporovom konaní zaťažuje jednoznačne žalobcu, ten ako prvý musí súdu preukázať dôvodnosť svojich tvrdení. Samotné neunesenie dôkazného bremena zakladá dôvod na zamietnutie žaloby.
20. Súd konštatuje, že žaloba je všeobecná a nekonkrétna, pričom ostala bez, pre úspešnosť v spore tak dôležitej a potrebnej, podpory dôkazov. Súd pre neunesenie dôkazného bremena nárok žalobcu zamietol ako nepreukázaný.
21. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, keď úspešnej žalovanej priznal voči neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní, odo dňa jeho doručenia, na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Podľa § 365 CSP (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.