Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžh/3/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr.

Zuzany Ďurišovej a členiek senátu JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a JUDr. Aleny Adamcovej

v právnej veci ţalobcu: M.. Š. N. - S., B. X., B., zastúpeného P. I., S., so sídlom L. X., B.,

proti ţalovanému: Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky, so sídlom Jána

Švermu 43, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. POZ 474-

2004 II/55-2009 zo dňa 7. apríla 2009, na odvolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu

v Banskej Bystrici č.k. -72 zo dňa 24. marca 2010, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k.

-72 zo dňa 24. marca 2010, p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 24. marca 2010 č.k. -72

zamietol ţalobu ţalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ţalovaného

č. POZ 474-2004 II/55-2009 zo dňa 7. apríla 2009, ktorým bol v administratívnom konaní

zamietnutý rozklad a potvrdené rozhodnutie prvostupňového orgánu č. POZ 474-2004 zo dňa

13. októbra 2006, ktorým tento podľa o ochranných

2

známkach (ďalej len „“) zamietol prihlášku ochrannej známky POZ

474-2004 s názvom „HOKEJOVÁ SIEŇ SLÁVY“ zo dňa 18. februára 2004, prihlasovateľa

M.. Š. N. – S. (ţalobca), keď dôvodom pre zamietnutie prihlášky bolo zistenie prekáţok

zápisu uvedených v , , a

Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, ţe po preskúmaní veci sa stotoţnil

so závermi ţalovaného o existencii zápisnej výluky prihlasovaného označenia „HOKEJOVÁ

SIEŇ SLÁVY“ podľa , , a Súhlasil s názorom

ţalovaného, ţe prihlasované označenie iba opisuje účel a zameranie tovarov alebo sluţieb

poskytovaných pod týmto označením a nie je svojou formou a obsahom originálne v tom

smere, ţe jeho označenie by mohlo individualizovať a rozlišovať tovar alebo sluţby jednej

osoby od tovarov alebo sluţieb druhej osoby. Zároveň prisvedčil názoru ţalovaného, ţe

slovné spojenie „Sieň Slávy“ môţe pouţívať mnoho športových klubov a rôznych organizácií

v súvislosti so snahou o spoločenské ocenenie výrazných osobností z rôznych oblastí ţivota,

avšak najmä v oblasti športu. Ďalej uviedol, ţe v takomto slovnom spojení ide jednoznačne

o označenie, ktoré je druhové a môţe ho vlastne pouţívať kaţdý, preto sa nemôţe stať

ochrannou známkou. Zdôraznil, ţe aj v prípade, ţe k slovnému spojeniu „S. S.“ je pripojené

slovo „HOKEJOVÁ“, neplní celé toto spojenie podmienku rozlišovacej spôsobilosti, nakoľko

ani v tomto prípade sa nedosiahne dostatočné rozlíšenie a originalita celého slovného spojenia

– „HOKEJOVÁ SIEŇ SLÁVY“. Mal za to, ţe aj toto slovné spojenie, tak isto ako samotné

predchádzajúce spojenie „Sieň Slávy“ môţe byť pouţité pre označenie mnohých siení slávy

(klubov, ale aj štátov), avšak s tým, ţe tieto budú vytvorené v oblasti jedného športu, a to

hokeja. Za správny pokladal aj argument ţalovaného, ţe od augusta 1961 existuje v Toronte

„HOKEJOVÁ SIEŇ SLÁVY“, pričom súčasne existuje aj HOKEJOVÁ SIEŇ SLÁVY

Medzinárodnej hokejovej federácie IIHF.

Vyslovil, ţe rozhodnutie ţalovaného, a to prvostupňové ako aj druhostupňové

vychádzali z náleţite zisteného skutkového stavu a správnej aplikácie

Rozhodnutia sú zrozumiteľné, ale aj náleţite a logicky odôvodnené. V tejto súvislosti

poukázal na to, ţe v danom prípade išlo o rozhodnutie správneho orgánu vydaného na základe

povolenej voľnej úvahy (správne uváţenie), pričom pri rozhodnutiach, ktoré správny orgán

vydal na základe povolenej voľnej úvahy, preskúmava súd v zmysle § 245 ods. 5

(ďalej len „“) iba, či také rozhodnutia nevybočili

3

z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Dodal, ţe súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť

správneho rozhodnutia, teda zákonom je zaloţené voľné uváţenie orgánu aj vo veciach

rozhodovania o ochranných známkach a toto uváţenie súd nemôţe nahradiť svojim vlastným

rozhodnutím, ani skúmať účelnosť vydaného rozhodnutia. Konštatoval, ţe súd preskúmava

iba to, či skutkové okolnosti, z ktorých pri voľnej úvahe správny orgán vychádzal, boli zistené

správnym procesným postupom, či právny následok zaloţený rozhodnutím nie je v rozpore

so zákonom a či rozhodnutie bolo z hľadiska aplikovanej právnej normy logické a úplné

z hľadiska hodnotenia dôkazov. Po preskúmaní spisového materiálu krajský súd dospel

k záveru, ţe v danom prípade nie je dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia ţalovaného,

pretoţe bolo vydané v súlade s vyššie uvedenými, citovanými ustanoveniami zákona

č. , pri naplnení správneho procesného postupu, a preto ţalobu ţalobcu zamietol.

Na záver prvostupňový súd uviedol, ţe pre zamietnutie prihlášky ochrannej známky

postačovalo aj nesplnenie čo i len jednej podmienky uvedenej v

Z.z., preto po vyššie uvedenom vyhodnotení výluky zápisu podľa § 2 ods. 1, písm. b/ a c/

citovaného zákona sa ďalším dôvodom (, ) nebolo

potrebné bliţšie zaoberať, najmä keď tento dôvod bol jediným dôvodom zamietnutia

prihlášky ochrannej známky ţalovaným „SIEŇ SLÁVY SLOVENSKÉHO HOKEJA“ (POZ

473-2004), a to rozhodnutím ţalovaného č. POZ 473-2004 II/54-2009 zo dňa 7. apríla 2009.

Aj proti tomuto rozhodnutiu bola podaná ţaloba, v ktorej sú v podstate zhodné námietky

ohľadne výlukového dôvodu - ,

Proti rozsudku krajského súdu podal včas odvolanie ţalobca a ţiadal, aby odvolací súd

zmenil napadnuté rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici tak, ţe rozhodnutie Úradu

priemyselného vlastníctva č. POZ 474-2004 zo dňa 13. októbra 2006 a rozhodnutie č. POZ

474-2004 II/55-2009 zo dňa 7. apríla 2009 zruší a vec vráti ţalovanému správnemu orgánu

na ďalšie konanie. Podané odvolanie odôvodnil v zmysle , a

tým, ţe súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam a zároveň rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci. Namietal, ţe krajský súd argumenty ţalobcu uvádzané v ţalobe a prednesené

na pojednávaní, spolu s predloţenými dôkazmi nesprávne vyhodnotil, následkom čoho dospel

k nesprávnym skutkovým zisteniam. Mal za to, ţe dôsledkom nesprávneho postupu ţalova-

ného a následne rozhodnutia krajského súdu je právny stav, kedy autorovi diela je odmietnutá

4

ochrana diela formou zápisu do registra ochranných známok, odôvodňujúc uvedené konaním

autora v zlej viere. Ďalej uviedol, ţe imanentnou súčasťou práv autora je pouţívať dielo

spôsobom a v rozsahu, aký povaţuje za primeraný. Vyjadril nesúhlas s pribratím obchodnej

spoločnosti M. S., S.. S. do konania, keďţe ide o účelovú spoločnosť, zaloţenú s cieľom

realizácie autorskej myšlienky ţalobcu, pričom subjektom, ktorý by teoreticky mohol vznášať

pripomienky alebo námietky, je výlučne S. Z. Ľ. H..

Krajskému súdu vyčítal nesprávnosť jeho záveru o tom, ţe správny súd preskúmava

iba skutočnosť, či rozhodnutie správneho orgánu nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených

zákonom, nakoľko mal za to, ţe týmto postupom sa vytvára stav, kedy subjektom

domáhajúcim sa ochrany proti nesprávnym alebo nespravodlivým rozhodnutiam správneho

orgánu je odnímané právo na súdnu ochranu. Vyslovil, ţe jedným zo základných atribútov

kaţdého rozhodnutia (správneho aj súdneho) by mala byť predvídateľnosť rozhodnutia

vyjadrená zásadou „o rovnakom rovnako“. Dodal, ţe súd by mal opätovne preskúmať aj celý

proces prijímania rozhodnutia správnym orgánom a vyhodnotiť podrobne jednotlivé

argumenty uvádzané sporovými stranami. Opätovne zdôraznil, ţe základný argument ţalobcu,

ţe autor nemôţe konať v zlej viere, nebol riešený v argumentácii ţalovaného, ani

v argumentácii súdu prvého stupňa, napriek čomu autor nemôţe vyuţiť svoje elementárne

právo, teda chrániť si svoje dielo formou zápisu do registra ochranných známok, pričom nemá

moţnosť domáhať sa súdnej ochrany proti takémuto rozhodnutiu. Preto zastával názor, ţe

rozhodnutie súdu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ţalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej

republiky rozsudok súdu prvého stupňa podľa potvrdil a účastníkom konania

nepriznal právo na náhradu trov konania. Ohľadom odvolacej námietky ţalobcu, ţe mu bola

dôsledkom nesprávneho postupu ţalovaného aj súdu odmietnutá ochrana diela formou zápisu

do registra ochranných známok s odôvodnením, ţe autor koná v zlej viere, sa ţalovaný

stotoţnil s názorom súdu, ţe v rámci konania o preskúmaní napadnutých rozhodnutí

ţalovaného nie je potrebné bliţšie sa zaoberať aj týmto dôvodom, keďţe išlo len o jeden

z viacerých dôvodov, pre ktoré bola sporná prihláška zamietnutá, pričom pre rozhodnutie

o zamietnutí prihlášky ochrannej známky je postačujúce, ak existuje čo i len jeden z dôvodov

podľa Zdôraznil, ţe napriek skutočnosti, ţe postup súdu

v súvislosti s posudzovaním existencie dôvodu podľa ,

5

Z.z. nebol ţalobcom v podanom odvolaní nijakým spôsobom spochybnený, argumentácia

ţalobcu sa sústreďuje práve na preukázanie jeho dobrej viery ako autora diela, pre ktorého

názov ţiada o ochranu formou ochrannej známky. Poukázal na , podľa

ktorého v odvolaní musí byť uvedené, v čom je rozhodnutie alebo postup súdu nesprávny,

avšak v podanom odvolaní ţalobca namieta skutočnosť, ktorou sa súd nezaoberal a nemala

na rozhodnutie súdu ţiadny vplyv, keďţe z odôvodnenia zamietajúceho rozsudku vyplýva, ţe

súd sa stotoţnil s názorom ţalovaného ohľadne existencie dôvodov pre zamietnutie

predmetnej prihlášky podľa , a Vzhľadom

na uvedené mal ţalovaný za to, ţe poukaz ţalobcu v odvolaní na jeho dobrú vieru pri podaní

predmetnej prihlášky je právne bezvýznamný. Ďalej sa vyjadril, ţe napriek uvedenému,

ţalobca v odvolaní ţiadnym spôsobom nespochybňuje záver súdu týkajúci sa prekáţok

zápisnej spôsobilosti podľa , a , hoci práve tento

záver súdu mal byť v nadväznosti na ţalobcom spochybnený. Preto

ţalovaný dospel k záveru, ţe bez ohľadu na skutočnosť, či bolo podanie prihlášky ţalobcu

urobené v dobrej viere alebo nie, prihlásené označenie nie je spôsobilé na zápis do registra

ochranných známok podľa ust. , a

Ku námietke ţalobcu, ţe ţalovaný v danom prípade rozhodol v rozpore s jeho

dovtedajšou praxou, pričom ani súd takéto konanie ţalovaného nijako nespochybnil, uviedol,

ţe tieto výhrady ţalobcu zrejme smerujú k spochybneniu záveru ţalovaného (a aj súdu)

ohľadne zápisných prekáţok podľa , a , keď

sa ţalobca poukazom na iné konania vedené pred ţalovaným správnym orgánom snaţí

preukázať dostatok rozlišovacej spôsobilosti prihláseného označenia. Vo vzťahu k uvedenému

ţalovaný vyslovil, ţe takáto argumentácia nie je dostačujúca, nakoľko aj v prípade podobného

skutkového stavu vo veci ochranných známok nie je určujúce ako Úrad priemyselného

vlastníctva SR v skoršej veci rozhodol, ale relevantná je vţdy zákonná úprava. Doplnil,

ţe zásadu predvídateľnosti správnych rozhodnutí nemoţno vykladať spôsobom, ktorého

dôsledkom je rozpor so zásadou zákonnosti. Preto mal ţalovaný za to, ţe nie je pochybením

súdu, ak sa nezaoberal skoršími rozhodnutiami ţalovaného, ktoré nemali súvis s prejedná-

vanou vecou. Za podstatné povaţoval, ţe súd sa v prvostupňovom rozsudku dostatočne

vysporiadal s otázkou rozlišovacej spôsobilosti prihláseného označenia, resp. s vyhodnotením

zápisných prekáţok podľa , a Ďalej uviedol,

ţe jedinou námietkou ţalobcu vo vzťahu k zápisným prekáţkam podľa § 2 ods. 1, písm. b/

6

a c/ sa tak javí poukazovanie na iné konania ţalovaného. Podotkol,

ţe nedostatok rozlišovacej spôsobilosti prihlasovaného označenia však nemoţno odstrániť

poukazom na iné do registra zapísané ochranné známky.

Vyjadrený nesúhlas ţalobcu s pribratím obchodnej spoločnosti M. S., S.. S. do konania

pokladal za nekonkrétny a nepravdivý, keďţe ţalobca neuvádza do ktorého konania

(správneho alebo súdneho) nemala byť táto spoločnosť pribratá. Dodal, ţe z konania pred

súdom vo veci preskúmania napadnutých rozhodnutí ţalovaného je zrejmé, ţe v zmysle § 250

ods. 1 nebol do konania pribratý ţiadny subjekt. Rovnako ţiadny subjekt nebol pribratý

ani do správneho konania pred ţalovaným vo veci prihláseného označenia. Spoločnosť M. S.,

S.. S. podala v zmysle pripomienky proti zápisu prihláseného

označenia do registra ochranných známok, pričom v zmysle tohto ustanovenia tak môţe

urobiť kaţdý. Ďalej uviedol, ţe z citovaného ustanovenia vyplýva, ţe ten kto pripomienky

podá, nestáva sa účastníkom konania o prihláške ochrannej známky. Poznamenal, ţe

v správnom konaní neboli voči prihlásenému označeniu vznesené ţiadne námietky v zmysle §

9

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru,

ţe odvolaniu ţalobcu nemoţno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho

pojednávania podľa ustanovenia s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia

bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa

28. apríla 2011 ( a ).

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú,

menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj

rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môţu byť priamo dotknuté

(, ).

Podľa pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe

zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváţenie), preskúmava súd iba, či také

7

rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť

a vhodnosť správneho rozhodnutia.

Podľa ustanovení druhej hlavy (rozhodovanie o ţalobách proti rozhodnutiam

a postupom správnych orgánov) sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická

osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu

a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu ( ).

Je potrebné zdôrazniť, ţe konanie o správnej ţalobe je rozhodovaním o zákonnosti

právoplatného správneho rozhodnutia. Nejde tu o pokračovanie v uţ skončenom správnom

konaní.

Podľa ochranná známka je akékoľvek označenie,

ktoré moţno graficky znázorniť a ktoré tvoria najmä slová vrátane osobných mien, písmená,

číslice, kresby, tvar výrobku alebo jeho obal, prípadne ich vzájomné kombinácie spôsobilé

rozlíšiť tovary alebo sluţby jednej osoby od tovarov alebo sluţieb inej osoby, zapísané

do registra ochranných známok.

Podľa , za ochrannú známku nemoţno uznať

označenie, ktoré nemá rozlišovaciu spôsobilosť.

Podľa , za ochrannú známku nemoţno uznať

označenie, ktoré tvoria výlučne značky alebo údaje slúţiace v obchode na určenie druhu,

akosti, mnoţstva, účelu, hodnoty, zemepisného miesta pôvodu alebo iných vlastností tovarov

alebo sluţieb, prípadne času výroby tovarov či poskytnutia sluţieb.

Podľa , za ochrannú známku nemoţno uznať

označenie, ktoré je predmetom prihlášky, ktorá nebola podaná v dobrej viere.

Podľa úrad rozhoduje na základe skutkového

stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ktoré boli účastníkmi predloţené alebo navrhnuté.

Rozlišovacia spôsobilosť je jednou zo základných vlastností kaţdého označenia, ktoré

sa uchádza o zápis do registra ochranných známok. Na rozlišovacej spôsobilosti označenia

8

je zaloţená základná funkcia ochrannej známky, funkcia rozlišovacia. Aby označenie ako

ochranná známka malo rozlišovaciu spôsobilosť, nestačí len odlišnosť od známych označení,

ale musí byť svojou formou a obsahom originálna do takej miery, ţe jeho osobité znaky

poskytujú moţnosť individualizovať tovar, ktorý ním má byť označený. Je nevyhnutné

zohľadniť celkový dojem, akým pôsobí označenie ako celok, s prihliadnutím na povahu

tovaru či sluţieb.

V zmysle citovaných zákonných ustanovení je pre posúdenie zameniteľnosti

ochranných známok rozhodujúce hľadisko priemerného spotrebiteľa. Rozlišovacia

spôsobilosť, t.j. schopnosť individualizovať tovar od určitého výrobcu alebo z určitého

obchodného zdroja, sa pohybuje od úplnej identity, zhodnosti v niektorých prvkoch, cez

podobnosť spôsobujúcu zameniteľnosť, aţ po úplnú odlišnosť. Rozlišovaciu schopnosť

označenia je preto potrebné skúmať vţdy vo vzťahu k vnímaniu priemerným spotrebiteľom,

a to z viacerých hľadísk – vizuálneho, fonetického, významového, porovnávaním druhu

tovarov a sluţieb, či porovnaním dominantných prvkov známkového motívu.

Právna úprava ponecháva na zhodnotení Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej

republiky, či prihlasované označenie má dostatočnú rozlišovaciu spôsobilosť (distinktivitu).

Pri hodnotení schopnosti individualizovať tovar z určitého obchodného zdroja je nutné mať

na zreteli, ţe spotrebiteľ spravidla nemá moţnosť vzájomne porovnať viac označení

či výrobkov, ţe porovnáva s obrazom v pamäti či skorším sluchovým vnemom, ţe má

priemernú pamäť a priemerný zmysel pre detail. Zameniteľnosť preto môţe byť odvodzovaná

ako z podobnosti v dominantnom prvku, tak naopak aj z toho, ţe výrobok dominantný

odlišujúci prvok nemá a ostatné prvky majú nízku rozlišovaciu schopnosť, teda vyvolávajú

zhodný alebo veľmi podobný celkový dojem.

V súlade so závermi prvostupňového súdu i odvolací súd mal z predloţeného

spisového materiálu za to, ţe skutkový stav bol správnym orgánom náleţite zistený a správne

právne posúdený. Podľa názoru odvolacieho súdu ţalovaný vo veci rozhodol v súlade s vyššie

uvedenými kritériami. Odvolací súd sa stotoţnil so záverom ţalovaného, ţe prihlasované

označenie „HOKEJOVÁ SIEŇ SLÁVY“ je bez rozlišovacej spôsobilosti, nakoľko len opisuje

účel, resp. zameranie tovarov alebo sluţieb poskytovaných pod týmto označením. Pri posu-

dzovaní skutočnosti, či prihlasované označenie je spôsobilé v spojitosti s prihlasovanými

9

tovarmi a sluţbami identifikovať len prihlasovateľa (ţalobcu) bolo ţalovaným konštatované,

ţe rovnako je označená aj sieň slávy v Toronte, majúca vzťah predovšetkým k hráčom

a histórii kanadsko-americkej profesionálnej hokejovej ligy, ale aj sieň slávy spadajúca pod

medzinárodnú hokejovú federáciu IIHF. Vychádzal z predpokladu, ţe podľa týchto vzorov

bola vytvorená aj existujúca hokejová sieň slávy na Slovensku, zachytávajúca výrazné

osobnosti a udalosti slovenského hokeja, pričom takúto sieň slávy si môţe vytvoriť

kaţdý hokejový klub, ktorý si chce uctiť svojich významných hráčov. Zároveň sa ţalovaný

zaoberal existenciou zápisnej výluky podľa ,

z dôvodu, ţe prihláška ochrannej známky č. POZ 474-2004 „H. S. S.“ nebola podaná v dobrej

viere. Mal za to, ţe dôkazom existencie zlej viery je existencia právneho vzťahu medzi

osobou prihlasovateľa a osobou, ktorá podala pripomienky (spoločnosť M. S., S.. S.).

Ţalovaný dospel k záveru, ţe daný projekt vznikal a bol realizovaný v úzkej súčinnosti so S.

Z. Ľ. H., resp. spoločnosťou M. S., S.. S., či uţ v čase, keď prihlasovateľ ešte nebol

v zmluvnom vzťahu so S. Z. Ľ. H. alebo v čase, keď v zmluvnom vzťahu bol. Z dokladov

a zmlúv doloţených podávateľom pripomienok mal za preukázané, ţe nositeľom a tvorcom

daného projektu je S. Z. Ľ. H., ktorý prostredníctvom spoločnosti M. S., S.. S. zodpovedá za

finančnú, marketingovú, obsahovú náplň, smerovanie, organizačnú a realizačnú stránku

projektu, ako aj za koordinovanie všetkých zúčastnených subjektov. Z iných doloţených

dokladov ďalej vyvodil, ţe p. N. (ţalobca) bol so S. Z. Ľ. H., resp. so spoločnosťou M. S., S..

S. v určitom záväzkovom vzťahu, v rámci ktorého sa obidva subjekty podieľali okrem iného

aj na realizácii a finalizácii projektu siene slávy slovenského hokeja, resp. hokejovej siene

slávy. Ţalobca ako konateľ spoločnosti M. S., S.. S. uzatváral aj rôzne zmluvy pre úspešnú

realizáciu daného projektu, čo by podľa ţalovaného nebolo moţné bez prezentovaného

zmluvného vzťahu. Následne ţalobca ešte v čase trvania uvedeného vzťahu medzi ním a S. Z.

Ľ. H., resp. spoločnosťou M. S., S.. S. podal predmetnú prihlášku ochrannej známky bez

vedomia S. Z. Ľ. H., resp. spoločnosti M. S., S.. S., ako spolutvorcu a koordinátora konečnej

podoby daného projektu, čím podľa ţalovaného porušil v tom čase stále trvajúce záväzkové

vzťahy medzi ţalobcom a S. Z. Ľ. H., resp. spoločnosťou M. S., S.. S. Ohľadom existencie

zápisnej výluky podľa ust. ţalovaný uviedol, ţe

s činnosťou hokejovej siene slávy je beţne spojený aj predaj a propagácia rôzneho športového

oblečenia, obuvi a ďalších športových potrieb. S touto činnosťou sú tieţ spojené rôzne

spoločenské a športovo-kultúrne akcie, rôzna propagačná a marketingová činnosť takýchto

akcií. Preto ţalovaný vyslovil, ţe činnosť hokejovej siene slávy je spojená aj s tovarmi ako sú

10

športové oblečenie a obuv v triede 25, športové potreby a pomôcky v triede 28, ale aj

sluţbami ako reklamná a propagačná činnosť, či marketing v triede 35, sprostredkovanie

v oblasti nehnuteľností v triede 36 a organizovanie športových, kultúrnych a spoločenských

akcií na podporu športu v triede 41 Medzinárodného triedenia tovarov a sluţieb. Pri celkovom

hodnotení prihlasovaného označenia odvolací súd zastáva názor, ţe toto nie je svojou formou

a obsahom originálne v takej miere, ţe by bolo spôsobilé individualizovať a rozlišovať tovar

alebo sluţby jednej osoby od tovarov alebo sluţieb druhej osoby.

V tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti rozsudok Najvyššieho správneho

súdu Českej republiky zo dňa 9. apríla 2009, č.k. -170, v ktorom bolo

konštatované, ţe označenie „GOLF“, ktoré má byť registrované ako slovná ochranná známka

(bez ďalších grafických prvkov) pre časopis o hre golf, oznamuje relevantnej verejnosti len to,

ţe ide o časopis o tejto hre, pričom samé o sebe ničím dotyčný časopis neodlišuje od iných

časopisov zameraných na túto problematiku. Najvyšší správny súd zároveň zdôraznil, ţe

v prípade slovnej ochrannej známky je nutné trvať na vyššej miere rozlišovacej spôsobilosti,

nakoľko takto zapísané označenie vylučuje akékoľvek iné (napr. grafické) zobrazenie

takéhoto označenia iným podnikateľom. Zapísaná ochranná známka vo svojej slovnej podobe

teda musí v takej miere identifikovať pôvodcu, aby spojitosť so sluţbami a výrobkami bola

úplne zrejmá a jasná. Podľa názoru odvolacieho súdu slovné označenie „H. S. S.“ uvedené

nespĺňa, keďţe prihlásené označenie nie je schopné odlíšiť tovary a sluţby jedného výrobcu

(poskytovateľa) od tovarov a sluţieb iných osôb, teda nespĺňa základnú hmotnoprávnu

podmienku existencie označenia ako ochrannej známky, ktorou je podmienka rozlišovacej

spôsobilosti.

Odvolaciu námietku ţalobcu spočívajúcu v tvrdení, ţe krajský súd postupoval

nesprávne, keď sa v konaní obmedzil len na prieskum skutočností, či rozhodnutie správneho

orgánu nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, povaţoval Najvyšší súd

Slovenskej republiky za neopodstatnenú. Zároveň odvolací súd uvádza, ţe v zmysle § 245

ods. 2 pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej

úvahy (správne uváţenie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí

a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho

rozhodnutia. Správna úvaha predstavuje ponechanie moţnosti správnemu orgánu v rámci

určitého tolerančného pásma formulovať svoje závery autonómne. Práve tolerančne-úvahové

11

pásmo obmedzuje súd pri súdnom prieskume. Na vstup do tohto tolerančného pásma by mal

ţalobca jednoznačne vyvrátiť právne východiská ţalovaného správneho orgánu

(argumentačne jednoznačne preukázať vybočenie z medzí a hľadísk ustanovených zákonom)

a pre zrušenie rozhodnutia nepostačuje, keď vec zostáva v polohe rovnako závaţných

argumentov (bliţšie pozri napr. rozsudok NS SR sp. zn. z 19. novem-

bra 2008).

Za neodôvodnenú povaţoval aj odvolaciu námietku ţalobcu, týkajúcu sa predví-

dateľnosti rozhodnutia, ktorá je podľa ţalobcu vyjadrená v zásade „o rovnakom rovnako“.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Vrchního súdu v Prahe č.k.

-35 zo dňa 27. decembra 2001 (mutatis mutandis), podľa ktorého úvahu Úradu

priemyselného vlastníctva, vyjadrenú v odôvodnení rozhodnutia, na základe ktorej dospel

k záveru, ţe ochranná známka so skorším právom prednosti je zameniteľne podobná

s prihlasovaným označením (teda ani úvahu ţalovaného ohľadne rozlišovacej spôsobilosti

prihlasovaného označenia), nemôţe súd posudzovať z hľadiska ţalobcom namietaných iných

rozhodnutí, vydaných správnym orgánom, v ktorých Úrad priemyselného vlastníctva dospel

k záveru inému.

Ani námietku ţalobcu spočívajúcu v jeho tvrdení, ţe postupom ţalovaného a následne

aj krajského súdu bola autorovi diela odmietnutá jeho ochrana formou zápisu do registra

ochranných známok, nakoľko autor konal v zlej viere, nepovaţoval Najvyšší súd Slovenskej

republiky za relevantnú, a to najmä s ohľadom na skutočnosť, ţe odmietnutie zápisu

prihlasovaného označenia do registra ochranných známok nemá vplyv na autorské dielo, ani

na práva z tohto diela vyplývajúce, nakoľko inštitút autorského diela je odlišný od inštitútu

ochrannej známky, pričom oba sa riadia rozdielnymi právnymi normami. Súčasne odvolací

súd podotýka, ţe ako ochrannú známku nie je moţné zapísať označenie, ak prihláška

ochrannej známky nebola zjavne podaná v dobrej viere. Uvedené je nutné skúmať s ohľadom

na informácie, ktoré sú známe Úradu priemyselného vlastníctva pri posudzovaní zápisnej

spôsobilosti, poprípade by mu známe byť mali. Nástrojom, na základe ktorého môţe byť

s určitosťou konštatované, ţe ochranná známka nebola zjavne podaná v dobrej viere, je najmä

inštitút pripomienok ( ). Za účelom posúdenia dobrej viery

sú posudzované akékoľvek relevantné okolnosti pre rozhodnutie, či došlo k podaniu prihlášky

v dobrej viere. Najmä sa prihliada, či osoba, ktorá podala prihlášku, mala vedomosť o práve

12

inej osoby na zhodné alebo podobné označenie, alebo logicky musela mať vedomosť

o takomto práve v dobe podania prihlášky a či by pouţitie takéhoto označenia bolo v rozpore

s dobrými mravmi, alebo by neoprávnene poškodilo osobitný charakter či povesť označenia,

ktoré je predmetom iného práva. S ohľadom na vyššie uvedené, ako aj skutočnosti zistené

ţalovaným, sa odvolací súd stotoţnil s jeho záverom, ţe predmetná prihláška nebola podaná

v dobrej viere.

Neobstojí ani námietka ţalobcu voči pribratiu obchodnej spoločnosti M. S., S.. S. do

konania, nakoľko zo spisového materiálu je zrejmé, ţe v prejednávanej veci nebola predmetná

obchodná spoločnosť do konania pribratá.

Z týchto dôvodov aj odvolací súd zhodne s názorom prvostupňového súdu dospel

k záveru, ţe prihlasované označenie nespĺňa podmienky na zápis ochrannej známky

do registra. K tomu, aby ţalobca mohol byť v danom prípade úspešný, prihlasované

označenie by muselo mať k dotknutým výrobkom alebo sluţbám dostatočne priamy

a konkrétny vzťah, aby mohlo relevantnej verejnosti okamţite a bez premýšľania poskytnúť

popis dotknutých výrobkov a sluţieb alebo niektorej z ich vlastností, čo však v danom prípade

zistené ani preukázané nebolo.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel odvolací súd k záveru, ţe odvolanie ţalobcu

nie je dôvodné a námietky v ňom uvedené sú skutkovo i právne bezvýznamné pre rozhodnutie

v preskúmavanej veci. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením

napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť jeho dôvodov, na základe čoho tento podľa

, ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky

podľa v spojení s a s pouţitím , veta prvá

tak, ţe účastníkom ich náhradu nepriznal, nakoľko ţalobca v odvolacom konaní úspech

nemal a ţalovanému náhrada trov konania zo zákona neprináleţí.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. apríla 2011

13

JUDr. Zuzana Ďurišová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská