Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
270/362986.276729.pdf
PDF · 196.25 KB
No categories available
8Sžh/3/2010
Najvyšší súd 8Sžh/3/2010
Slovenskej republiky
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr.
Zuzany Ďurišovej a členiek senátu JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a JUDr. Aleny Adamcovej
v právnej veci ţalobcu: M.. Š. N. - S., B. X., B., zastúpeného P. I., S., so sídlom L. X., B.,
proti ţalovanému: Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky, so sídlom Jána
Švermu 43, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. POZ 474-
2004 II/55-2009 zo dňa 7. apríla 2009, na odvolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu
v Banskej Bystrici č.k. 23S/62/2009-72 zo dňa 24. marca 2010, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k.
23S/62/2009-72 zo dňa 24. marca 2010, p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 24. marca 2010 č.k. 23S/62/2009-72
zamietol ţalobu ţalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ţalovaného
č. POZ 474-2004 II/55-2009 zo dňa 7. apríla 2009, ktorým bol v administratívnom konaní
zamietnutý rozklad a potvrdené rozhodnutie prvostupňového orgánu č. POZ 474-2004 zo dňa
13. októbra 2006, ktorým tento podľa § 8 ods. 3 zákona č. 55/1997 Z.z. o ochranných
2
známkach (ďalej len „zákon č. 55/1997 Z.z.“) zamietol prihlášku ochrannej známky POZ
474-2004 s názvom „HOKEJOVÁ SIEŇ SLÁVY“ zo dňa 18. februára 2004, prihlasovateľa
M.. Š. N. – S. (ţalobca), keď dôvodom pre zamietnutie prihlášky bolo zistenie prekáţok
zápisu uvedených v § 2 ods. 1, písm. b/, c/ a k/ zákona č. 55/1997 Z.z.
Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, ţe po preskúmaní veci sa stotoţnil
so závermi ţalovaného o existencii zápisnej výluky prihlasovaného označenia „HOKEJOVÁ
SIEŇ SLÁVY“ podľa § 2 ods. 1, písm. b/, c/ a k/ zákona č. 55/1997 Z.z. Súhlasil s názorom
ţalovaného, ţe prihlasované označenie iba opisuje účel a zameranie tovarov alebo sluţieb
poskytovaných pod týmto označením a nie je svojou formou a obsahom originálne v tom
smere, ţe jeho označenie by mohlo individualizovať a rozlišovať tovar alebo sluţby jednej
osoby od tovarov alebo sluţieb druhej osoby. Zároveň prisvedčil názoru ţalovaného, ţe
slovné spojenie „Sieň Slávy“ môţe pouţívať mnoho športových klubov a rôznych organizácií
v súvislosti so snahou o spoločenské ocenenie výrazných osobností z rôznych oblastí ţivota,
avšak najmä v oblasti športu. Ďalej uviedol, ţe v takomto slovnom spojení ide jednoznačne
o označenie, ktoré je druhové a môţe ho vlastne pouţívať kaţdý, preto sa nemôţe stať
ochrannou známkou. Zdôraznil, ţe aj v prípade, ţe k slovnému spojeniu „S. S.“ je pripojené
slovo „HOKEJOVÁ“, neplní celé toto spojenie podmienku rozlišovacej spôsobilosti, nakoľko
ani v tomto prípade sa nedosiahne dostatočné rozlíšenie a originalita celého slovného spojenia
– „HOKEJOVÁ SIEŇ SLÁVY“. Mal za to, ţe aj toto slovné spojenie, tak isto ako samotné
predchádzajúce spojenie „Sieň Slávy“ môţe byť pouţité pre označenie mnohých siení slávy
(klubov, ale aj štátov), avšak s tým, ţe tieto budú vytvorené v oblasti jedného športu, a to
hokeja. Za správny pokladal aj argument ţalovaného, ţe od augusta 1961 existuje v Toronte
„HOKEJOVÁ SIEŇ SLÁVY“, pričom súčasne existuje aj HOKEJOVÁ SIEŇ SLÁVY
Medzinárodnej hokejovej federácie IIHF.
Vyslovil, ţe rozhodnutie ţalovaného, a to prvostupňové ako aj druhostupňové
vychádzali z náleţite zisteného skutkového stavu a správnej aplikácie zákona č. 55/1997 Z.z.
Rozhodnutia sú zrozumiteľné, ale aj náleţite a logicky odôvodnené. V tejto súvislosti
poukázal na to, ţe v danom prípade išlo o rozhodnutie správneho orgánu vydaného na základe
povolenej voľnej úvahy (správne uváţenie), pričom pri rozhodnutiach, ktoré správny orgán
vydal na základe povolenej voľnej úvahy, preskúmava súd v zmysle § 245 ods. 5
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) iba, či také rozhodnutia nevybočili
3
z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Dodal, ţe súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť
správneho rozhodnutia, teda zákonom je zaloţené voľné uváţenie orgánu aj vo veciach
rozhodovania o ochranných známkach a toto uváţenie súd nemôţe nahradiť svojim vlastným
rozhodnutím, ani skúmať účelnosť vydaného rozhodnutia. Konštatoval, ţe súd preskúmava
iba to, či skutkové okolnosti, z ktorých pri voľnej úvahe správny orgán vychádzal, boli zistené
správnym procesným postupom, či právny následok zaloţený rozhodnutím nie je v rozpore
so zákonom a či rozhodnutie bolo z hľadiska aplikovanej právnej normy logické a úplné
z hľadiska hodnotenia dôkazov. Po preskúmaní spisového materiálu krajský súd dospel
k záveru, ţe v danom prípade nie je dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia ţalovaného,
pretoţe bolo vydané v súlade s vyššie uvedenými, citovanými ustanoveniami zákona
č. 55/1997 Z.z., pri naplnení správneho procesného postupu, a preto ţalobu ţalobcu zamietol.
Na záver prvostupňový súd uviedol, ţe pre zamietnutie prihlášky ochrannej známky
postačovalo aj nesplnenie čo i len jednej podmienky uvedenej v § 2 ods. 1 zákona č. 55/1997
Z.z., preto po vyššie uvedenom vyhodnotení výluky zápisu podľa § 2 ods. 1, písm. b/ a c/
citovaného zákona sa ďalším dôvodom (§ 2 ods. 1, písm. k/ zákona č. 55/1997 Z.z.) nebolo
potrebné bliţšie zaoberať, najmä keď tento dôvod bol jediným dôvodom zamietnutia
prihlášky ochrannej známky ţalovaným „SIEŇ SLÁVY SLOVENSKÉHO HOKEJA“ (POZ
473-2004), a to rozhodnutím ţalovaného č. POZ 473-2004 II/54-2009 zo dňa 7. apríla 2009.
Aj proti tomuto rozhodnutiu bola podaná ţaloba, v ktorej sú v podstate zhodné námietky
ohľadne výlukového dôvodu - § 2 ods. 1, písm. k/ zákona č. 55/1997 Z.z.
Proti rozsudku krajského súdu podal včas odvolanie ţalobca a ţiadal, aby odvolací súd
zmenil napadnuté rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici tak, ţe rozhodnutie Úradu
priemyselného vlastníctva č. POZ 474-2004 zo dňa 13. októbra 2006 a rozhodnutie č. POZ
474-2004 II/55-2009 zo dňa 7. apríla 2009 zruší a vec vráti ţalovanému správnemu orgánu
na ďalšie konanie. Podané odvolanie odôvodnil v zmysle § 205 ods. 1, písm. d/ a f/ O.s.p.
tým, ţe súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a zároveň rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Namietal, ţe krajský súd argumenty ţalobcu uvádzané v ţalobe a prednesené
na pojednávaní, spolu s predloţenými dôkazmi nesprávne vyhodnotil, následkom čoho dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam. Mal za to, ţe dôsledkom nesprávneho postupu ţalova-
ného a následne rozhodnutia krajského súdu je právny stav, kedy autorovi diela je odmietnutá
4
ochrana diela formou zápisu do registra ochranných známok, odôvodňujúc uvedené konaním
autora v zlej viere. Ďalej uviedol, ţe imanentnou súčasťou práv autora je pouţívať dielo
spôsobom a v rozsahu, aký povaţuje za primeraný. Vyjadril nesúhlas s pribratím obchodnej
spoločnosti M. S., S.. S. do konania, keďţe ide o účelovú spoločnosť, zaloţenú s cieľom
realizácie autorskej myšlienky ţalobcu, pričom subjektom, ktorý by teoreticky mohol vznášať
pripomienky alebo námietky, je výlučne S. Z. Ľ. H..
Krajskému súdu vyčítal nesprávnosť jeho záveru o tom, ţe správny súd preskúmava
iba skutočnosť, či rozhodnutie správneho orgánu nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených
zákonom, nakoľko mal za to, ţe týmto postupom sa vytvára stav, kedy subjektom
domáhajúcim sa ochrany proti nesprávnym alebo nespravodlivým rozhodnutiam správneho
orgánu je odnímané právo na súdnu ochranu. Vyslovil, ţe jedným zo základných atribútov
kaţdého rozhodnutia (správneho aj súdneho) by mala byť predvídateľnosť rozhodnutia
vyjadrená zásadou „o rovnakom rovnako“. Dodal, ţe súd by mal opätovne preskúmať aj celý
proces prijímania rozhodnutia správnym orgánom a vyhodnotiť podrobne jednotlivé
argumenty uvádzané sporovými stranami. Opätovne zdôraznil, ţe základný argument ţalobcu,
ţe autor nemôţe konať v zlej viere, nebol riešený v argumentácii ţalovaného, ani
v argumentácii súdu prvého stupňa, napriek čomu autor nemôţe vyuţiť svoje elementárne
právo, teda chrániť si svoje dielo formou zápisu do registra ochranných známok, pričom nemá
moţnosť domáhať sa súdnej ochrany proti takémuto rozhodnutiu. Preto zastával názor, ţe
rozhodnutie súdu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ţalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej
republiky rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 O.s.p. potvrdil a účastníkom konania
nepriznal právo na náhradu trov konania. Ohľadom odvolacej námietky ţalobcu, ţe mu bola
dôsledkom nesprávneho postupu ţalovaného aj súdu odmietnutá ochrana diela formou zápisu
do registra ochranných známok s odôvodnením, ţe autor koná v zlej viere, sa ţalovaný
stotoţnil s názorom súdu, ţe v rámci konania o preskúmaní napadnutých rozhodnutí
ţalovaného nie je potrebné bliţšie sa zaoberať aj týmto dôvodom, keďţe išlo len o jeden
z viacerých dôvodov, pre ktoré bola sporná prihláška zamietnutá, pričom pre rozhodnutie
o zamietnutí prihlášky ochrannej známky je postačujúce, ak existuje čo i len jeden z dôvodov
podľa § 2 ods. 1 zákona č. 55/1997 Z.z. Zdôraznil, ţe napriek skutočnosti, ţe postup súdu
v súvislosti s posudzovaním existencie dôvodu podľa § 2 ods. 1, písm. k/ zákona č. 55/1997
5
Z.z. nebol ţalobcom v podanom odvolaní nijakým spôsobom spochybnený, argumentácia
ţalobcu sa sústreďuje práve na preukázanie jeho dobrej viery ako autora diela, pre ktorého
názov ţiada o ochranu formou ochrannej známky. Poukázal na § 205 ods. 1 O.s.p., podľa
ktorého v odvolaní musí byť uvedené, v čom je rozhodnutie alebo postup súdu nesprávny,
avšak v podanom odvolaní ţalobca namieta skutočnosť, ktorou sa súd nezaoberal a nemala
na rozhodnutie súdu ţiadny vplyv, keďţe z odôvodnenia zamietajúceho rozsudku vyplýva, ţe
súd sa stotoţnil s názorom ţalovaného ohľadne existencie dôvodov pre zamietnutie
predmetnej prihlášky podľa § 2 ods. 1, písm. b/ a c/ zákona č. 55/1997 Z.z. Vzhľadom
na uvedené mal ţalovaný za to, ţe poukaz ţalobcu v odvolaní na jeho dobrú vieru pri podaní
predmetnej prihlášky je právne bezvýznamný. Ďalej sa vyjadril, ţe napriek uvedenému,
ţalobca v odvolaní ţiadnym spôsobom nespochybňuje záver súdu týkajúci sa prekáţok
zápisnej spôsobilosti podľa § 2 ods. 1, písm. b/ a c/ zákona č. 55/1997 Z.z., hoci práve tento
záver súdu mal byť v nadväznosti na § 205 ods. 1 O.s.p. ţalobcom spochybnený. Preto
ţalovaný dospel k záveru, ţe bez ohľadu na skutočnosť, či bolo podanie prihlášky ţalobcu
urobené v dobrej viere alebo nie, prihlásené označenie nie je spôsobilé na zápis do registra
ochranných známok podľa ust. § 2 ods. 1, písm. b/ a c/ zákona č. 55/1997 Z.z.
Ku námietke ţalobcu, ţe ţalovaný v danom prípade rozhodol v rozpore s jeho
dovtedajšou praxou, pričom ani súd takéto konanie ţalovaného nijako nespochybnil, uviedol,
ţe tieto výhrady ţalobcu zrejme smerujú k spochybneniu záveru ţalovaného (a aj súdu)
ohľadne zápisných prekáţok podľa § 2 ods. 1, písm. b/ a c/ zákona č. 55/1997 Z.z., keď
sa ţalobca poukazom na iné konania vedené pred ţalovaným správnym orgánom snaţí
preukázať dostatok rozlišovacej spôsobilosti prihláseného označenia. Vo vzťahu k uvedenému
ţalovaný vyslovil, ţe takáto argumentácia nie je dostačujúca, nakoľko aj v prípade podobného
skutkového stavu vo veci ochranných známok nie je určujúce ako Úrad priemyselného
vlastníctva SR v skoršej veci rozhodol, ale relevantná je vţdy zákonná úprava. Doplnil,
ţe zásadu predvídateľnosti správnych rozhodnutí nemoţno vykladať spôsobom, ktorého
dôsledkom je rozpor so zásadou zákonnosti. Preto mal ţalovaný za to, ţe nie je pochybením
súdu, ak sa nezaoberal skoršími rozhodnutiami ţalovaného, ktoré nemali súvis s prejedná-
vanou vecou. Za podstatné povaţoval, ţe súd sa v prvostupňovom rozsudku dostatočne
vysporiadal s otázkou rozlišovacej spôsobilosti prihláseného označenia, resp. s vyhodnotením
zápisných prekáţok podľa § 2 ods. 1, písm. b/ a c/ zákona č. 55/1997 Z.z. Ďalej uviedol,
ţe jedinou námietkou ţalobcu vo vzťahu k zápisným prekáţkam podľa § 2 ods. 1, písm. b/
6
a c/ zákona č. 55/1997 Z.z. sa tak javí poukazovanie na iné konania ţalovaného. Podotkol,
ţe nedostatok rozlišovacej spôsobilosti prihlasovaného označenia však nemoţno odstrániť
poukazom na iné do registra zapísané ochranné známky.
Vyjadrený nesúhlas ţalobcu s pribratím obchodnej spoločnosti M. S., S.. S. do konania
pokladal za nekonkrétny a nepravdivý, keďţe ţalobca neuvádza do ktorého konania
(správneho alebo súdneho) nemala byť táto spoločnosť pribratá. Dodal, ţe z konania pred
súdom vo veci preskúmania napadnutých rozhodnutí ţalovaného je zrejmé, ţe v zmysle § 250
ods. 1 O.s.p. nebol do konania pribratý ţiadny subjekt. Rovnako ţiadny subjekt nebol pribratý
ani do správneho konania pred ţalovaným vo veci prihláseného označenia. Spoločnosť M. S.,
S.. S. podala v zmysle § 8a zákona č. 55/1997 Z.z. pripomienky proti zápisu prihláseného
označenia do registra ochranných známok, pričom v zmysle tohto ustanovenia tak môţe
urobiť kaţdý. Ďalej uviedol, ţe z citovaného ustanovenia vyplýva, ţe ten kto pripomienky
podá, nestáva sa účastníkom konania o prihláške ochrannej známky. Poznamenal, ţe
v správnom konaní neboli voči prihlásenému označeniu vznesené ţiadne námietky v zmysle §
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal
rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru,
ţe odvolaniu ţalobcu nemoţno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 O.s.p. s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia
bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa
28. apríla 2011 (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.).
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú,
menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj
rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môţu byť priamo dotknuté
(§ 244 ods. 1, 2 O.s.p.).
Podľa § 245 ods. 2 O.s.p. pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe
zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváţenie), preskúmava súd iba, či také
7
rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť
a vhodnosť správneho rozhodnutia.
Podľa ustanovení druhej hlavy (rozhodovanie o ţalobách proti rozhodnutiam
a postupom správnych orgánov) sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická
osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu
a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.).
Je potrebné zdôrazniť, ţe konanie o správnej ţalobe je rozhodovaním o zákonnosti
právoplatného správneho rozhodnutia. Nejde tu o pokračovanie v uţ skončenom správnom
konaní.
Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 55/1997 Z.z. ochranná známka je akékoľvek označenie,
ktoré moţno graficky znázorniť a ktoré tvoria najmä slová vrátane osobných mien, písmená,
číslice, kresby, tvar výrobku alebo jeho obal, prípadne ich vzájomné kombinácie spôsobilé
rozlíšiť tovary alebo sluţby jednej osoby od tovarov alebo sluţieb inej osoby, zapísané
do registra ochranných známok.
Podľa § 2 ods. 1, písm. b/ zákona č. 55/1997 Z.z. za ochrannú známku nemoţno uznať
označenie, ktoré nemá rozlišovaciu spôsobilosť.
Podľa § 2 ods. 1, písm. c/ zákona č. 55/1997 Z.z. za ochrannú známku nemoţno uznať
označenie, ktoré tvoria výlučne značky alebo údaje slúţiace v obchode na určenie druhu,
akosti, mnoţstva, účelu, hodnoty, zemepisného miesta pôvodu alebo iných vlastností tovarov
alebo sluţieb, prípadne času výroby tovarov či poskytnutia sluţieb.
Podľa § 2 ods. 1, písm. k/ zákona č. 55/1997 Z.z. za ochrannú známku nemoţno uznať
označenie, ktoré je predmetom prihlášky, ktorá nebola podaná v dobrej viere.
Podľa § 40b ods. 3 zákona č. 55/1997 Z.z. úrad rozhoduje na základe skutkového
stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ktoré boli účastníkmi predloţené alebo navrhnuté.
Rozlišovacia spôsobilosť je jednou zo základných vlastností kaţdého označenia, ktoré
sa uchádza o zápis do registra ochranných známok. Na rozlišovacej spôsobilosti označenia
8
je zaloţená základná funkcia ochrannej známky, funkcia rozlišovacia. Aby označenie ako
ochranná známka malo rozlišovaciu spôsobilosť, nestačí len odlišnosť od známych označení,
ale musí byť svojou formou a obsahom originálna do takej miery, ţe jeho osobité znaky
poskytujú moţnosť individualizovať tovar, ktorý ním má byť označený. Je nevyhnutné
zohľadniť celkový dojem, akým pôsobí označenie ako celok, s prihliadnutím na povahu
tovaru či sluţieb.
V zmysle citovaných zákonných ustanovení je pre posúdenie zameniteľnosti
ochranných známok rozhodujúce hľadisko priemerného spotrebiteľa. Rozlišovacia
spôsobilosť, t.j. schopnosť individualizovať tovar od určitého výrobcu alebo z určitého
obchodného zdroja, sa pohybuje od úplnej identity, zhodnosti v niektorých prvkoch, cez
podobnosť spôsobujúcu zameniteľnosť, aţ po úplnú odlišnosť. Rozlišovaciu schopnosť
označenia je preto potrebné skúmať vţdy vo vzťahu k vnímaniu priemerným spotrebiteľom,
a to z viacerých hľadísk – vizuálneho, fonetického, významového, porovnávaním druhu
tovarov a sluţieb, či porovnaním dominantných prvkov známkového motívu.
Právna úprava ponecháva na zhodnotení Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej
republiky, či prihlasované označenie má dostatočnú rozlišovaciu spôsobilosť (distinktivitu).
Pri hodnotení schopnosti individualizovať tovar z určitého obchodného zdroja je nutné mať
na zreteli, ţe spotrebiteľ spravidla nemá moţnosť vzájomne porovnať viac označení
či výrobkov, ţe porovnáva s obrazom v pamäti či skorším sluchovým vnemom, ţe má
priemernú pamäť a priemerný zmysel pre detail. Zameniteľnosť preto môţe byť odvodzovaná
ako z podobnosti v dominantnom prvku, tak naopak aj z toho, ţe výrobok dominantný
odlišujúci prvok nemá a ostatné prvky majú nízku rozlišovaciu schopnosť, teda vyvolávajú
zhodný alebo veľmi podobný celkový dojem.
V súlade so závermi prvostupňového súdu i odvolací súd mal z predloţeného
spisového materiálu za to, ţe skutkový stav bol správnym orgánom náleţite zistený a správne
právne posúdený. Podľa názoru odvolacieho súdu ţalovaný vo veci rozhodol v súlade s vyššie
uvedenými kritériami. Odvolací súd sa stotoţnil so záverom ţalovaného, ţe prihlasované
označenie „HOKEJOVÁ SIEŇ SLÁVY“ je bez rozlišovacej spôsobilosti, nakoľko len opisuje
účel, resp. zameranie tovarov alebo sluţieb poskytovaných pod týmto označením. Pri posu-
dzovaní skutočnosti, či prihlasované označenie je spôsobilé v spojitosti s prihlasovanými
9
tovarmi a sluţbami identifikovať len prihlasovateľa (ţalobcu) bolo ţalovaným konštatované,
ţe rovnako je označená aj sieň slávy v Toronte, majúca vzťah predovšetkým k hráčom
a histórii kanadsko-americkej profesionálnej hokejovej ligy, ale aj sieň slávy spadajúca pod
medzinárodnú hokejovú federáciu IIHF. Vychádzal z predpokladu, ţe podľa týchto vzorov
bola vytvorená aj existujúca hokejová sieň slávy na Slovensku, zachytávajúca výrazné
osobnosti a udalosti slovenského hokeja, pričom takúto sieň slávy si môţe vytvoriť
kaţdý hokejový klub, ktorý si chce uctiť svojich významných hráčov. Zároveň sa ţalovaný
zaoberal existenciou zápisnej výluky podľa § 2 ods. 1, písm. k/ zákona č. 55/1997 Z.z.
z dôvodu, ţe prihláška ochrannej známky č. POZ 474-2004 „H. S. S.“ nebola podaná v dobrej
viere. Mal za to, ţe dôkazom existencie zlej viery je existencia právneho vzťahu medzi
osobou prihlasovateľa a osobou, ktorá podala pripomienky (spoločnosť M. S., S.. S.).
Ţalovaný dospel k záveru, ţe daný projekt vznikal a bol realizovaný v úzkej súčinnosti so S.
Z. Ľ. H., resp. spoločnosťou M. S., S.. S., či uţ v čase, keď prihlasovateľ ešte nebol
v zmluvnom vzťahu so S. Z. Ľ. H. alebo v čase, keď v zmluvnom vzťahu bol. Z dokladov
a zmlúv doloţených podávateľom pripomienok mal za preukázané, ţe nositeľom a tvorcom
daného projektu je S. Z. Ľ. H., ktorý prostredníctvom spoločnosti M. S., S.. S. zodpovedá za
finančnú, marketingovú, obsahovú náplň, smerovanie, organizačnú a realizačnú stránku
projektu, ako aj za koordinovanie všetkých zúčastnených subjektov. Z iných doloţených
dokladov ďalej vyvodil, ţe p. N. (ţalobca) bol so S. Z. Ľ. H., resp. so spoločnosťou M. S., S..
S. v určitom záväzkovom vzťahu, v rámci ktorého sa obidva subjekty podieľali okrem iného
aj na realizácii a finalizácii projektu siene slávy slovenského hokeja, resp. hokejovej siene
slávy. Ţalobca ako konateľ spoločnosti M. S., S.. S. uzatváral aj rôzne zmluvy pre úspešnú
realizáciu daného projektu, čo by podľa ţalovaného nebolo moţné bez prezentovaného
zmluvného vzťahu. Následne ţalobca ešte v čase trvania uvedeného vzťahu medzi ním a S. Z.
Ľ. H., resp. spoločnosťou M. S., S.. S. podal predmetnú prihlášku ochrannej známky bez
vedomia S. Z. Ľ. H., resp. spoločnosti M. S., S.. S., ako spolutvorcu a koordinátora konečnej
podoby daného projektu, čím podľa ţalovaného porušil v tom čase stále trvajúce záväzkové
vzťahy medzi ţalobcom a S. Z. Ľ. H., resp. spoločnosťou M. S., S.. S. Ohľadom existencie
zápisnej výluky podľa ust. § 2 ods. 1 písm. c/ zákona č. 55/1997 Z.z. ţalovaný uviedol, ţe
s činnosťou hokejovej siene slávy je beţne spojený aj predaj a propagácia rôzneho športového
oblečenia, obuvi a ďalších športových potrieb. S touto činnosťou sú tieţ spojené rôzne
spoločenské a športovo-kultúrne akcie, rôzna propagačná a marketingová činnosť takýchto
akcií. Preto ţalovaný vyslovil, ţe činnosť hokejovej siene slávy je spojená aj s tovarmi ako sú
10
športové oblečenie a obuv v triede 25, športové potreby a pomôcky v triede 28, ale aj
sluţbami ako reklamná a propagačná činnosť, či marketing v triede 35, sprostredkovanie
v oblasti nehnuteľností v triede 36 a organizovanie športových, kultúrnych a spoločenských
akcií na podporu športu v triede 41 Medzinárodného triedenia tovarov a sluţieb. Pri celkovom
hodnotení prihlasovaného označenia odvolací súd zastáva názor, ţe toto nie je svojou formou
a obsahom originálne v takej miere, ţe by bolo spôsobilé individualizovať a rozlišovať tovar
alebo sluţby jednej osoby od tovarov alebo sluţieb druhej osoby.
V tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti rozsudok Najvyššieho správneho
súdu Českej republiky zo dňa 9. apríla 2009, č.k. 7As 56/2008-170, v ktorom bolo
konštatované, ţe označenie „GOLF“, ktoré má byť registrované ako slovná ochranná známka
(bez ďalších grafických prvkov) pre časopis o hre golf, oznamuje relevantnej verejnosti len to,
ţe ide o časopis o tejto hre, pričom samé o sebe ničím dotyčný časopis neodlišuje od iných
časopisov zameraných na túto problematiku. Najvyšší správny súd zároveň zdôraznil, ţe
v prípade slovnej ochrannej známky je nutné trvať na vyššej miere rozlišovacej spôsobilosti,
nakoľko takto zapísané označenie vylučuje akékoľvek iné (napr. grafické) zobrazenie
takéhoto označenia iným podnikateľom. Zapísaná ochranná známka vo svojej slovnej podobe
teda musí v takej miere identifikovať pôvodcu, aby spojitosť so sluţbami a výrobkami bola
úplne zrejmá a jasná. Podľa názoru odvolacieho súdu slovné označenie „H. S. S.“ uvedené
nespĺňa, keďţe prihlásené označenie nie je schopné odlíšiť tovary a sluţby jedného výrobcu
(poskytovateľa) od tovarov a sluţieb iných osôb, teda nespĺňa základnú hmotnoprávnu
podmienku existencie označenia ako ochrannej známky, ktorou je podmienka rozlišovacej
spôsobilosti.
Odvolaciu námietku ţalobcu spočívajúcu v tvrdení, ţe krajský súd postupoval
nesprávne, keď sa v konaní obmedzil len na prieskum skutočností, či rozhodnutie správneho
orgánu nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, povaţoval Najvyšší súd
Slovenskej republiky za neopodstatnenú. Zároveň odvolací súd uvádza, ţe v zmysle § 245
ods. 2 O.s.p. pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej
úvahy (správne uváţenie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí
a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho
rozhodnutia. Správna úvaha predstavuje ponechanie moţnosti správnemu orgánu v rámci
určitého tolerančného pásma formulovať svoje závery autonómne. Práve tolerančne-úvahové
11
pásmo obmedzuje súd pri súdnom prieskume. Na vstup do tohto tolerančného pásma by mal
ţalobca jednoznačne vyvrátiť právne východiská ţalovaného správneho orgánu
(argumentačne jednoznačne preukázať vybočenie z medzí a hľadísk ustanovených zákonom)
a pre zrušenie rozhodnutia nepostačuje, keď vec zostáva v polohe rovnako závaţných
argumentov (bliţšie pozri napr. rozsudok NS SR sp. zn. 3Sţhuv/5/2008 z 19. novem-
bra 2008).
Za neodôvodnenú povaţoval aj odvolaciu námietku ţalobcu, týkajúcu sa predví-
dateľnosti rozhodnutia, ktorá je podľa ţalobcu vyjadrená v zásade „o rovnakom rovnako“.
V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Vrchního súdu v Prahe č.k.
7 A 147/99-35 zo dňa 27. decembra 2001 (mutatis mutandis), podľa ktorého úvahu Úradu
priemyselného vlastníctva, vyjadrenú v odôvodnení rozhodnutia, na základe ktorej dospel
k záveru, ţe ochranná známka so skorším právom prednosti je zameniteľne podobná
s prihlasovaným označením (teda ani úvahu ţalovaného ohľadne rozlišovacej spôsobilosti
prihlasovaného označenia), nemôţe súd posudzovať z hľadiska ţalobcom namietaných iných
rozhodnutí, vydaných správnym orgánom, v ktorých Úrad priemyselného vlastníctva dospel
k záveru inému.
Ani námietku ţalobcu spočívajúcu v jeho tvrdení, ţe postupom ţalovaného a následne
aj krajského súdu bola autorovi diela odmietnutá jeho ochrana formou zápisu do registra
ochranných známok, nakoľko autor konal v zlej viere, nepovaţoval Najvyšší súd Slovenskej
republiky za relevantnú, a to najmä s ohľadom na skutočnosť, ţe odmietnutie zápisu
prihlasovaného označenia do registra ochranných známok nemá vplyv na autorské dielo, ani
na práva z tohto diela vyplývajúce, nakoľko inštitút autorského diela je odlišný od inštitútu
ochrannej známky, pričom oba sa riadia rozdielnymi právnymi normami. Súčasne odvolací
súd podotýka, ţe ako ochrannú známku nie je moţné zapísať označenie, ak prihláška
ochrannej známky nebola zjavne podaná v dobrej viere. Uvedené je nutné skúmať s ohľadom
na informácie, ktoré sú známe Úradu priemyselného vlastníctva pri posudzovaní zápisnej
spôsobilosti, poprípade by mu známe byť mali. Nástrojom, na základe ktorého môţe byť
s určitosťou konštatované, ţe ochranná známka nebola zjavne podaná v dobrej viere, je najmä
inštitút pripomienok (§ 8a zákona č. 55/1997 Z.z.). Za účelom posúdenia dobrej viery
sú posudzované akékoľvek relevantné okolnosti pre rozhodnutie, či došlo k podaniu prihlášky
v dobrej viere. Najmä sa prihliada, či osoba, ktorá podala prihlášku, mala vedomosť o práve
12
inej osoby na zhodné alebo podobné označenie, alebo logicky musela mať vedomosť
o takomto práve v dobe podania prihlášky a či by pouţitie takéhoto označenia bolo v rozpore
s dobrými mravmi, alebo by neoprávnene poškodilo osobitný charakter či povesť označenia,
ktoré je predmetom iného práva. S ohľadom na vyššie uvedené, ako aj skutočnosti zistené
ţalovaným, sa odvolací súd stotoţnil s jeho záverom, ţe predmetná prihláška nebola podaná
v dobrej viere.
Neobstojí ani námietka ţalobcu voči pribratiu obchodnej spoločnosti M. S., S.. S. do
konania, nakoľko zo spisového materiálu je zrejmé, ţe v prejednávanej veci nebola predmetná
obchodná spoločnosť do konania pribratá.
Z týchto dôvodov aj odvolací súd zhodne s názorom prvostupňového súdu dospel
k záveru, ţe prihlasované označenie nespĺňa podmienky na zápis ochrannej známky
do registra. K tomu, aby ţalobca mohol byť v danom prípade úspešný, prihlasované
označenie by muselo mať k dotknutým výrobkom alebo sluţbám dostatočne priamy
a konkrétny vzťah, aby mohlo relevantnej verejnosti okamţite a bez premýšľania poskytnúť
popis dotknutých výrobkov a sluţieb alebo niektorej z ich vlastností, čo však v danom prípade
zistené ani preukázané nebolo.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel odvolací súd k záveru, ţe odvolanie ţalobcu
nie je dôvodné a námietky v ňom uvedené sú skutkovo i právne bezvýznamné pre rozhodnutie
v preskúmavanej veci. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením
napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť jeho dôvodov, na základe čoho tento podľa
§ 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250k ods. 1 O.s.p. a s pouţitím § 246c ods. 1, veta prvá
O.s.p. tak, ţe účastníkom ich náhradu nepriznal, nakoľko ţalobca v odvolacom konaní úspech
nemal a ţalovanému náhrada trov konania zo zákona neprináleţí.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. apríla 2011
13
JUDr. Zuzana Ďurišová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Dagmar Bartalská