Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžf/24/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: D., S., S. X., X. B., právne

zastúpený advokátom JUDr. E. K., advokátska kancelária so sídlom G. X., X. K. proti

žalovanému: Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, Nová č. 13, 974 01 Banská

Bystrica v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/222/8300-

43312/2008/991192-r zo dňa 19. mája 2008 o odvolaní žalobcu voči rozsudku Krajského súdu

v Bratislave č.k. -91 zo dňa 25. marca 2010, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k.

– 91 zo dňa 25. marca 2010 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave podľa zamietol

žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutie žalovaného č. I/222/8300-

-43312/2008/991192-r zo dňa 19. mája 2008, ktorým bolo zmenené rozhodnutie daňového

úradu Bratislava II č. /Petl zo dňa 28 januára 2008 za zdaňovacie obdobie

roku 2001 na dani z príjmov právnických osôb a to zo sumy 400 800 Sk na sumu 399 100 Sk.

Svoje rozhodnutie krajský súd odôvodnil tým, že princíp vzniku nároku na odpočet

dane z pridanej hodnoty, ktorý upravuje o dani z pridanej

hodnoty spočíva v tom, že platiteľ má nárok na odpočet dane iba v tých prijatých

zdaniteľných plneniach, ktoré sú určené na uskutočňovanie zdaniteľných plnení platiteľa

a daňový doklad iba deklaruje, že došlo k zdaniteľnému plneniu medzi dvoma platiteľmi

2

dane z pridanej hodnoty. Stotožnil sa so skutkovými závermi žalovaného, že správne

postupoval, keď spochybnil podpis zmluvy uzavretej medzi C. G., S. a žalobcom zo dňa 5.

februára 2001, ktorej predmetom bolo poskytovanie spojených s odbornou konzultačnou

činnosťou a poradenstvom. Podľa súdu bolo preukázané, že žalobca dostačujúcim spôsobom

nepreukázal reálnosť plnenia a materiálny obsah plnenia prijatých služieb. Súd ďalej

poukázal na ust. o dani z príjmov, z ktorého vyplýva, že

výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov sa pre

zistenie základu dane odpočítavajú vo výške preukázanej daňovníkom a to vo výške

ustanovenej zákonom a osobitnými predpismi. Súd poukázal, že celá činnosť bola realizovaná

iba vystavením konečnej faktúry a príslušných dodacích listov bez preukázania konkrétneho

reálne uskutočnenia zdaniteľného plnenia, ktoré by vyplývalo z obsahu predmetu zmluvy

uzavretej dňa 5. februára 2001 a že faktúra č. X. od C. G., S. nemohla byť vystavená

a podpísaná jej konateľom, keďže sa nachádzal vo výkone trestu odňatia slobody

a nepredložil žiadne materiály, ktorými by dosvedčil vykonané služby.

Proti rozsudku krajského súdu v Bratislave č.k. -91 zo dňa 25. mar-

ca 2010 podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a žiadal napadnutý rozsudok zmeniť

a zrušiť rozhodnutie žalovaného č. I/222/8300-43312/2008/991192-r zo dňa 19. mája 2008

a zároveň rozhodnúť o trovách konania.

Vo svojom odvolaní poukázal na to, že podľa jeho názoru krajský súd vec posúdil

po skutkovej a právnej stránke nesprávne a že napadnutý rozsudok nie je v súlade s zákonom.

Podľa jeho názoru jedinou originálnou úvahou súdu prvého stupňa, ktorá však nevyplýva

z rozhodnutia žalovaného je jeho argumentácia ust. § 24 ods. 2 písm. u/ a § 25 ods. 1 písm. t/

o dani z príjmov, ktoré však nijak nesúvisia s predmetom sporu.

Žalobca považuje argumentáciu súdu ust. o dani z pridanej

hodnoty za takú, ktorá u neho vzbudzuje oprávnené pochybnosti o tom, či súd vôbec vedel,

čo je predmetom sporu. Poukázal na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky, že ust. § 24 ods. 1 zákona č. 366/199 Z.z. predstavuje vecné a nie osobné

vymedzenie výdavkov pre daňové účely a zároveň poukázal aj na rozhodnutie Ústavného

súdu Slovenskej republiky č. -44 z 18. septembra 2008. Podľa jeho názoru

žalobca mal povinnosť dokazovať to, že k výdavkom došlo a keď za daného stavu bolo

sporné či dodávky realizovala spoločnosť C. G., S., nebolo možné prijať záver, že žalobca

výdavky nepreukázal, nakoľko účely ust. o dani z príjmov

3

spochybnenie osoby dodávateľa nie je postačujúce k tomu, aby boli výdavky vylúčené. Bolo

povinnosťou správcu dane v súlade s ust. o správe daní

zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom obstarať potrebné podklady pre

rozhodnutie. Správca dane nevykonal nič preto, aby vykonal posun z úrovne

pravdepodobnosti do úrovne istoty v súlade s ust.

Zb. o správe daní. Správca dane mal vykonať nim navrhované dôkazy a vypočuť oprávnené

osoby spoločností A., S. a S. & P., K. a tým, že tak nepostupoval porušil ust. § 29 ods. 2

o správe daní.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril tak, že navrhol, aby odvolací súd

rozsudok krajského súdu v Bratislave z 25. marca 2010 ako vecne správny potvrdil. Podľa

jeho názoru správca dane vykonal dostatočné dokazovanie podľa

Zb. o správe daní. Poukázal, že v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia sú podrobne

uvedené dôvody, pre ktoré neboli uznané konkrétne náklady podľa § 2 písm. i/ zákona

č. o dani z príjmov a poukázal aj na komunikáciu medzi žalobcom a inými

subjektmi, ktorá mala prebiehať elektronicky, avšak zmluva o pripojení na internet bola

až z 9. apríla 2001, avšak nie za obdobie január až júl 2001. V rámci kontroly a ani

odvolacieho konania žalobca nepredložil žiadnu evidenciu došlej pošty, prostredníctvom

ktorej by mali byť doručené originály dodacích listov a dodávateľská faktúra vystavená

spoločnosťou C. G., S.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 v spojení

s (ďalej len „OSP“) preskúmal napadnutý rozsudok

a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 v spojení

s veta prvá a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

Podľa proti rozsudku súdu podľa a je prípustné

odvolanie. Podľa ods. 3, ak odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie

správneho orgánu v medziach žaloby nie je v súlade so zákonom a súd prvého stupňa žalobu

zamietol, môže rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že zruší rozhodnutie správneho

orgánu a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Inak o odvolaní

rozhodne spôsobom podľa §§ 219 až 221 tohto zákona.

4

Podľa § 246 ods. 1 na preskúmavanie rozhodnutí a postupov sú vecne príslušné

krajské súdy, ak zákon neustanovuje inak.

Podľa § 221 ods. 1 písm. f/ súd rozhodnutie zruší, len ak sa účastníkovi konania

postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne

iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje

za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá

na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, Ústavného súdu

Slovenskej republiky ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že efektívny súdny

prieskum rozhodnutí štátnych orgánov za účelom zabezpečenia práv a záujmov jednotlivcov

je základným prvkom systému ochrany ľudských práv.

Podstata základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa

Slovenskej republiky spočíva v tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv

na nezávislom a nestrannom súde. Tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle

a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá

ochrana v medziach zákonov, ktorú tento článok vykonáva.

Vykladať a aplikovať zákony je v právomoci všeobecných súdov, pričom tento výklad

nesmie byť arbitrárny a musí byť náležite odôvodnený. Rozhodnutie súdu musí byť

odôvodnené a musí byť z neho dostatočne zrejmé na základe čoho súd dospel k svojmu

rozhodnutiu. Aj keď nie je nevyhnutné, aby sa súd vysporiadal s úplne všetkými argumentmi

účastníkov, vyjadrenie, ktoré bolo akceptované a malo rozhodujúci vplyv na výsledok sporu

musí byť zdôvodnené jasne a nepochybne. Rozsudok vynesený súdom musí obsahovať

odôvodnenie. Odôvodnenie rozsudku musí byť písomné a musí obsahovať odpovede súdu na

všetky argumenty prednesené stranami, ktoré viedli k rozhodnutiu. Rozsah tejto povinnosti

závisí od povahy rozsudku. Dôvody musia byť špecifikované s ohľadom na skutkové

5

okolnosti prípadu a nielen odkazovať na určité časti zákonov. Akýkoľvek nedostatok alebo

neadekvátnosť v odôvodnení môže viesť k neplatnosti rozsudku z formálnych dôvodov.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku, tak ako je uvedené vyššie, nie je vôbec zrejmé,

ktoré skutočnosti považoval krajský súd za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov

vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie

navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Už vôbec nemožno konštatovať, že odôvodnenie

rozsudku je presvedčivé.

Odvolací súd dáva do pozornosti, že úlohou súdu v preskúmavacom konaní

je preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia správneho orgánu v medziach žaloby, pričom

v danom prípade krajský súd tento prieskum v podstatnej časti vôbec neurobil. Nevysporiadal

sa so všetkými relevantnými námietkami žalobcu uvedenými v žalobe a vôbec nie je

odvolaciemu súdu zrejmé, prečo poukazoval na ust. o dani

z pridanej hodnoty.

Najdôležitejšou časťou odôvodnenia akéhokoľvek rozsudku je tzv. právna veta,

t. j. právny názor konajúceho súdu, ktorý odôvodňuje výrok, korešponduje s výrokom

a umožňuje každému pochopiť, prečo konajúci súd vo veci rozhodol tak, ako rozhodol.

Pri nedostatku právnej vety nie je možné dospieť ani k záveru, či je rozhodnutie

prvostupňového súdu vo výroku vecne správne, keďže výroku nekorešponduje žiadne

relevantné odôvodnenie.

Nie je úlohou odvolacieho súdu domýšľať dôvody, pre ktoré prvostupňový súd

rozhodol vo veci tak ako rozhodol, ani nahrádzať úlohu prvostupňového súdu v súdnom

prieskume rozhodnutí správnych orgánov. Ak by odvolací súd takúto úlohu na seba zobral,

potom by vážnym spôsobom zasiahol do práva účastníka konať pred súdom, nakoľko by ho

de facto obral o možnosť dvojinštančného konania garantovaného v týchto prípadoch

zákonom. Preto krajský súd pochybil, keď rozhodnutie odporcu zrušil bez toho, aby sa

v dôvodoch svojho rozhodnutia riadne vysporiadal so všetkými podstatnými námietkami,

ktoré v konaní uviedli všetci účastníci konania.

6

Takéto rozhodnutie možno považovať za arbitrárne, pretože aj nedostatočne

odôvodnené rozhodnutie súdu môže zasiahnuť do práva na súdnu ochranu, ktorá je

garantovaná každému .

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. f/ napadnutý

rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, pričom

v novom konaní krajský súd preskúma zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného, vo veci

opätovne rozhodne, pričom rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania podľa § 224

ods. 3 a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodní podľa .

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

V Bratislave 28. apríla 2011

JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská