Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
bc8/364661.8bed97.pdf
PDF · 108.22 KB
No categories available
2MCdo/5/2010
Najvyšší súd 2 M Cdo 5/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu R. C., bývajúceho v J.,
zastúpeného JUDr. R. J., advokátom Advokátskej kancelárie J., s.r.o., so sídlom v B., proti
žalovanej G., a.s., so sídlom v B., zastúpenej JUDr. D. H., advokátom v B., o zaplatenie
9 294,30 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn.
51 C 246/2006, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky
proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 15. októbra 2009 sp. zn. 6 Co 251/2009, takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 15. októbra 2009 sp. zn.
6 Co 251/2009 v napadnutej časti výroku o trovách odvolacieho konania a v rozsahu zrušenia
vracia vec Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava II rozsudkom z 23. januára 2009 č.k. 51 C 246/2006-145
zamietol návrh žalobcu, ktorým sa domáhal voči žalovanej zaplatenia 9 294,30 €
s príslušenstvom titulom náhrady škody. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanej
náhradu trov konania 1 745,99 € k rukám právneho zástupcu žalovanej a zaplatiť na účet
Okresného súdu Bratislava II trovy konania 413,73 €, všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.
Krajský súd v Bratislave na odvolanie žalobcu rozsudkom z 15. októbra 2009 sp. zn.
6 Co 251/2009 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Žalovanému náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že súd prvého
stupňa riadne zistil skutkový stav, výsledky vykonaného dokazovania správne vyhodnotil
a vec správne posúdil aj po právnej stránke. Námietky žalobcu boli podľa názoru odvolacieho
súdu nedôvodné. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení
s § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že ich náhradu žalovanej nepriznal, keďže jej v odvolacom konaní
žiadne trovy nevznikli.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu v časti výroku o trovách odvolacieho
konania, podal mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky. Prípustnosť
a opodstatnenosť mimoriadneho dovolania vyvodzoval z ustanovenia § 243e ods. 1, § 243f
ods. 1 písm. c/ O.s.p. Navrhol rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu
súdu na ďalšie konanie. Namietal, že odvolací súd sa dôsledne neriadil § 137, § 142 ods. 1,
§ 149 ods. 1, § 151 ods. 1 a 4, § 224 ods. 1 O.s.p., § 9 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. c/ vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb. Uviedol, že súd prvého stupňa vyzval žalovanú
na vyjadrenie sa k odvolaniu žalobcu. Žalovaná sa k odvolaniu písomne vyjadrila
prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Vo vyjadrení žiadala, aby súd zaviazal žalobcu
k náhrade trov odvolacieho konania v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Odvolací súd
jej preto mal priznať náhradu trov odvolacieho konania za jeden úkon právnej služby –
vyjadrenie k odvolaniu. Na jednej strane súd konštatuje, že žalovaná mala v odvolacom
konaní plný úspech a na strane druhej uvádza, že trovy konania jej nepriznáva, pretože jej
žiadne nevznikli. Súd prehliadol úkon žalovanej na č.l. 163 – vyjadrenie k odvolaniu žalobcu.
Ide o zrejmú nezákonnosť. Ďalej poukázal na to, že súd nevyzval žalovanú na vyčíslenie trov
odvolacieho konania.
Žalovaná sa k mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora vyjadrila a s jeho
dôvodmi sa plne stotožnila.
Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu uviedol, že
nebolo povinnosťou odvolacieho súdu v zmysle § 151 ods. 4 O.s.p. vyzývať žalovanú
na vyčíslenie trov. Navrhol mimoriadne dovolanie zamietnuť a žalovanú zaviazať k náhrade
trov.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní
(§ 10a ods. 3 O.s.p.), po zistení, že mimoriadne dovolanie podal včas generálny prokurátor
Slovenskej republiky (§ 243g O.s.p.) na základe podnetu účastníka konania (§ 243e ods. 1 a 2
O.s.p.), preskúmal vec bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.)
v rozsahu podľa § 243i ods. 2 v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok
odvolacieho súdu v napadnutej časti treba zrušiť.
V zmysle § 243f ods. 1 O.s.p. môže byť mimoriadne dovolanie podané iba z dôvodov,
že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b) konanie je postihnuté inou vadou,
ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) rozhodnutie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný rozsahom mimoriadneho dovolania, ale
i v mimoriadnom dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 243i ods. 2 v spojení
s § 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tzv. inými
vadami, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolací súd dôvody
dovolania posudzuje podľa obsahu tohto opravného prostriedku, nielen podľa toho, ako ich
dovolateľ označil.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť podľa § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p. skúmať vždy,
či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou
z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou,
či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/
O.s.p. O procesnú vadu konania v zmysle § 237 O.s.p. ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci,
ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal
spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol
riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už
prv začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a g/ rozhodoval
vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát. Procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. v konaní
o mimoriadnom dovolaní nevyšli najavo. Najvyšší súd dospel k záveru, že v konaní došlo
k procesnej vade v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
Odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné rozumieť taký postup súdu, ktorým
účastníkovi konania odníma tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. O vadu, ktorá je
z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval
v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto
postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva.
Podľa § 137 O.s.p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich
zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov,
trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové
výdavky, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena
za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná
náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý
vo veci úspech nemal.
Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh
spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada
trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní
od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa § 151 ods. 4 O.s.p. ak sa rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, nevyhlasuje
a bol podaný návrh na rozhodnutie o trovách, súd vyzve účastníka na vyčíslenie trov do troch
pracovných dní od doručenia výzvy. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane.
Zo spisu vyplýva, že Okresný súd Bratislava II listom z 27. mája 2009 vyzval
žalovanú, aby sa v lehote 15 dní od doručenia výzvy vyjadrila k odvolaniu žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava II z 23. januára 2009 č.k. 51 C 246/2006-145. Žalovaná
prevzala výzvu 3. júna 2009 (doručené právnemu zástupcovi). Následne 5. júna 2009
(t.j. 2 dni od doručenia výzvy) sa žalovaná prostredníctvom právneho zástupcu k odvolaniu
písomne vyjadrila (č.l. 163 – 164 spisu). V závere vyjadrenia navrhla rozsudok okresného
súdu ako vecne správny potvrdiť a žalobcovi uložiť povinnosť zaplatiť žalovanej náhradu trov
odvolacieho konania do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Spis bol krajskému súdu
predložený 24. júla 2009. Rozsudok odvolacieho súdu bol vyhlásený 15. októbra 2009,
pričom v zmysle zápisnice o vyhlásení rozsudku pred odvolacím súdom odvolací súd
rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdil. Žalovanej nepriznal náhradu trov
odvolacieho konania. V písomnom vyhotovení rozhodnutia v časti odôvodnenia trov konania
bolo konštatované, že odvolací súd žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,
hoci bola úspešná z dôvodu, že jej trovy v odvolacom konaní nevznikli. Svoje rozhodnutie
v tomto smere odvolací súd nijako bližšie neodôvodnil. Nie je zrejmé, či predmetné
vyjadrenie žalovanej súd prehliadol (tak ako to namieta generálny prokurátor), resp. nie je
zrejmé, prečo na toto vyjadrenie odvolací súd neprihliadol (prečo tento úkon nezohľadnil)
a teda má zato, že jej žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. Súd sa musí s touto
skutočnosťou v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadať. Dovolací súd pre úplnosť
uvádza, že krajský súd nebol povinný vyzvať žalovanú na vyčíslenie trov odvolacieho
konania, pretože nešlo o prípad v zmysle § 151 ods. 4 O.s.p., keďže došlo k vyhláseniu
rozhodnutia.
Odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými
rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení
dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a skutkové
zistenia súdu, ale tiež s poukazom na prijaté právne závery. Účelom odôvodnenia rozsudku je
vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu
musí byť zároveň aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v dovolacom
konaní. Ak rozsudok odvolacieho súdu neobsahuje náležitosti uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p.,
je nepreskúmateľný.
Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka
na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada
i so špecifickými námietkami účastníka; porušením uvedeného práva účastníka na jednej
strane a povinnosti súdu na druhej strane sa účastníkovi konania (okrem upretia práva
dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite,
skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho
dôvodmi) v rámci využitia prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.
Nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva
na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá i prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/
O.s.p. a zároveň aj dôvodnosť podaného dovolania.
Generálny prokurátor Slovenskej republiky preto dôvodne podal mimoriadne
dovolanie podľa § 243e O.s.p. v spojení s § 243f ods. 1 O.s.p., keďže to vyžadovala ochrana
práv a ním chránených záujmov účastníkov konania a túto nebolo možné dosiahnuť inými
právnymi prostriedkami. Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok
odvolacieho súdu v napadnutej časti výroku o trovách odvolacieho konania podľa § 243b
ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu o trovách odvolacieho konania
a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. apríla 2011
JUDr. Martin Vladik, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová