Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Csp-48-2020.pdf
PDF · 113.18 KB
Case nature
Area
Subarea
7Csp/48/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Korčekovou v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o., so sídlom 1. mája 173/11, Trenčín, proti žalovanej: C. C., G.. XX.XX.XXXX, K. Č. XXXX/X, K., zastúpenej Spotrebiteľským centrom, so sídlom Andyho Warhola 33, Medzilaborce, o zaplatenie 2.568,63 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 2.568,63 eur s 5 % -ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.549,81 eur od 15.11.2019 do zaplatenia, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobcovi sa voči žalovanej p r i z n á v a náhrada trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté tunajším súdom samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 13.02.2020 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovanú na zaplatenie 2.549,81 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne od 15.11.2019 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania, titulom porušenia povinností vyplývajúcich zo zmluvy o úveru.
2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaná a žalobca uzatvorili dňa 22.08.2016 Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX. Predmetom úverovej zmluvy bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 3.700,- eur zo strany žalobcu. Žalovaná sa zaviazala peňažné prostriedky vrátiť v 84 pravidelných mesačných splátkach po 77,77 eur. Žalovaná sa dostala s plnením zmluvných povinností do omeškania, keď úver riadne a včas nesplácala. Na základe tejto skutočnosti žalobca dňa 30.10.2019 pristúpil k zosplatneniu budúcich splátok úveru a vyzval žalovanú k splateniu celého zostatku úveru a dlžných splátok. Žalovaná ku dňu podania žaloby celkovo uhradila sumu 2.966,06 eur. Žalobca eviduje voči žalovanej dlh vo výške 2.568,63 eur, ktorý pozostáva z úroku vo výške 18,82 eur a istiny vo výške 2.549,81 eur.
3. Žalovaná so žalobou nesúhlasila. Uviedla, že od žalobcu si dňa 22.08.2016 požičala 3.700,- eur a v splátkach zaplatila 2.758,52 eur. Informácia o tom, koľko úrokov si žalobca môže uplatňovať chýba. Z údajov, ktoré sú uvedené v zmluve nevie vyvodiť koľko ju doposiaľ uver stál. Žalovaná uviedla, že nevie, na akom základe a akým spôsobom si žalobca vypočítal sumu, ktorú žiada. V zmluve je uvedená celková čiastka, ktorú by žalobca dostal, keby úver splácala 84 mesiacov, ale ona ho splácala iba 38 mesiacov. Na základe čoho si môže žalobca vyžiadať zaplatenie úrokov, keď klient nemá návod, podľa ktorého by si to vypočítal. Uviedla, že jediný zrozumiteľný údaj v zmluve je celková suma, ktorú by žalobcovi zaplatila, keby splácala úver 84 mesiacov. Informácie, ktoré jej boli poskytnuté nepovažuje za dostatočné, resp. nevie z nich zistiť, koľko ju úver stál za 38 mesiacov.
4. K predmetnému vyjadreniu žalovanej sa žalobca vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 22.09.2020. Ku skutočnosti, že zmluva neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov uviedol, že náležitosť podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) ( neskôr l)) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch je v úverovej zmluve uvedená výlučne v súlade so znením zákona o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia úverovej zmluvy a v súlade so znením Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere. Uviedol, že úverová zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti vyžadované zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. je uvedená v zmluve v časti textu zmluvy označeného pojmom „úver“, kde sú obsiahnuté presné údaje o výške mesačnej splátky - 77,77 eur, o počte splátok - 84 a tiež termínoch splatnosti splátok. Žalobca uviedol, že splátkový kalendár s rozkladom splátok bol žalovanej odovzdaný pri podpise úverovej zmluvy, takže žalovaná mala presné informácie o rozklade splátok.
5. Na pojednávanie nariadené na 19.01.2022 sa nedostavili strany sporu, hoci boli riadne predvolané. Právny zástupca žalobcu ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a súhlasil s tým, aby súd rozhodol v jeho neprítomnosti. Žalovaná ani jej zástupca svoju neúčasť neospravedlnili.
6. Súd vykonal vo veci dokazovanie obsahom listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu a zistil tento skutkový stav:
7. Žalobca so žalovanou uzavrel dňa 22.08.2016 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere - hotovostný a revolvingový úver č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 3.700,- eur. Celková suma, ktorú sa žalovaná zaviazala zaplatiť bola vo výške 6.532,68 eur. Žalovaná sa zaviazala poskytnutý úver splatiť v pravidelných mesačných splátkach v počte 84 splátok. Medzi stranami bola dohodnutá ročná úroková sadzba 18,04 %. Priemerná RPMN bola vo výške 14,48 % a odplata vo výške 18,04 %.
8. Žalovaná zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere ku dňu podania žaloby uhradila celkovo 2.966,06 eur.
9. Nakoľko žalovaná porušila svoje povinnosti, ktoré jej vyplývali zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, žalobca listom zo dňa 30.10.2019 oznámil žalovanej, že vyhlásil mimoriadnu splatnosť pohľadávky zo Zmluvy č. XXXXXXXXXX a vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 2.847,63 eur.
10. Predžalobnou výzvou zo dňa 18.11.2019 žalobca vyzval žalovanú na úhradu dlhu vo výške 2.849,58 eur.
11. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
12. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
13. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
14. Podľa § 53 ods. 6 OZ, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.
15. Podľa § 1a ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely
tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.
16. Podľa § 1 ods. 4 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa § 1a <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/87/> sa použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu, naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy.
17. Podľa § 2 písm. a) ods. 2 vyhlášky Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 289/2010 Z. z., najneskôr v posledný pracovný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí príslušného kalendárneho štvrťroka, ak v § 3b <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/289/> nie je ustanovené inak, sa na webovom sídle Ministerstva financií Slovenskej republiky zverejnia informácie o údajoch v hlásení v rozsahu časti B hlásenia, a to priemerné hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov na jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov a kreditných kariet.
18. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
19. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
20. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
21. Podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.
22. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
23. Podľa § 2 písm. h) zákona o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), na účely tohto zákona sa rozumie celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.
24. Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
25. Podľa § 9 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie.
26. Podľa § 19 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a iných poplatkov okrem kúpnej ceny, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť za kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez ohľadu na to, či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na úver. Náklady na vedenie účtu, na ktorom sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, náklady na používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a ostatné náklady na platobné transakcie sa zahrnú do celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, ak otvorenie účtu nie je dobrovoľné a náklady na účet neboli zrozumiteľne a samostatne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo v akejkoľvek inej zmluve uzavretej so spotrebiteľom.
27. Podľa § 121 ods. 3 OZ, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
28. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
29. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
30. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „nariadenie“), výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
31. Na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že žaloba je dôvodná. Je nesporné, že právny vzťah sporových strán má spotrebiteľský charakter, keď žalobca pri jeho vzniku konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zatiaľ čo žalovaná nevstúpila do právneho vzťahu v kontexte svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Rovnako možno konštatovať, že zmluva zo dňa 22.08.2016 založila medzi sporovými stranami spotrebiteľský vzťah v zmysle definície formulovanej v § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že žalobca uzatvoril so žalovanou dňa 22.08.2016 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver v dohodnutej výške 3.700,- eur. Žalovaná sa zaviazala poskytnutý úveru splatiť v pravidelných 84 mesačných splátkach vo výške 77,77 eur a to až do splatenia celkovej čiastky vo výške 6.532,68 eur. Žalovaná porušila zmluvu o úvere tým, že nesplácala úver v súlade so zmluvou, preto žalobca listom zo dňa 30.10.2019 oznámil žalovanej, že vyhlásil mimoriadnu splatnosť pohľadávky zo Zmluvy č. XXXXXXXXXX a vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 2.847,63 eur.
32. V rovine súkromného práva a osobitne zmluvného práva je pre úpravu právnych vzťahov a spotrebiteľských záväzkov určujúcim právnym predpisom Občiansky zákonník, ktorý v tejto sfére predstavuje lex specialis právny režim spotrebiteľských zmlúv ku všetkým ostatným právnym predpisom s obdobným predmetom súkromnoprávnej regulácie dotýkajúcim sa spotrebiteľských zmlúv a záväzkov z nich plynúcich. Ide o prioritné pôsobenie Občianskeho zákonníka na všetky záväzkové vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, a ktoré môžu byť upravené aj v osobitných právnych predpisoch. Právny režim záväzku, ktorého účastníkom je spotrebiteľ a ktorý má svoj základ v Obchodnom zákonníku sa riadi výhradne právnym režimom Občianskeho zákonníka. Súd v tomto smere poukazuje na novelu Občianskeho zákonníka č. 102/2014 Z. z. zo dňa 01.04.2015, ktorou bola v § 52 ods. 2 doplnená tretia veta, podľa ktorej na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
33. Žalobca si podanou žalobou uplatňoval sumu 2.568,63 eur, titulom nesplatenej sumy zo spotrebiteľského úveru. Ohľadom právneho posúdenia zisteného skutkového stavu sa súd musel v prvom rade vysporiadať s argumentáciou žalovanej, ktorá tvrdila, že z predmetnej zmluvy jej nie je zrejmé, koľko úrokov si žalobca môže uplatňovať, a že z údajov, ktoré sú uvedené v zmluve nevie vyvodiť koľko ju doposiaľ uver stál. Súd podrobil predmetnú spotrebiteľskú zmluvu preskúmaniu v naznačenom smere a nezistil ani jeden z dôvodov spôsobujúcich neplatnosť zmluvy resp. bezúročnosť a bezpoplatkovosť. V zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) až i), l) a p) (t.j. dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru, úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, ročnú percentuálnu mieru nákladov, celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť a výšku, počet, frekvenciu splátok). Súd sa nestotožnil s tvrdeniami žalovanej, že zo zmluvy nie je možné zistiť, koľko úrokov si
môže žalobca uplatňovať. V danom prípade zo zmluvy o úvere je zrejmá výška úveru (3.700,- eur) druh a účel úveru, výška splátky (77,77 eur), termín splatnosti prvej splátky, počet splátok (84), periodicita a termín splatnosti splátky (mesačne, v 15. deň kalendárneho mesiaca), termín konečnej splatnosti úveru, celková čiastka, ktorú musí klient zaplatiť, t. j. súčet výšky úveru a celkových nákladov klienta spojených s úverom (6.532,68,- eur), ročná úroková sadzba (18,04 %) ako aj ročná percentuálnu mieru nákladov (19,8 %). Vzhľadom na vyššie uvedené možno konštatovať, že podmienky tejto zmluvy umožňovali žalovanej bez ťažkostí a s istotou identifikovať výšku úrokov, ktoré sa žalovaná zaviazala v súvislosti s poskytnutým úverom žalobcovi uhradiť. Pokiaľ ide o to, či zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorú uzatvorili strany sporu, obsahuje výšku, počet a termíny splátok úrokov a iných poplatkov, je potrebné mať na zreteli, že eurokonformný výklad § 9 ods. 2 písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z. umožňuje dospieť k záveru, že toto ustanovenie nevyžaduje, aby zmluva o úvere obsahovala presné vymedzenie vnútornej skladby jednotlivých splátok, to znamená určenie, aká časť každej jednotlivej splátky sa použije na splátku istiny a aká jej časť spláca bežné úroky a poplatky. Účelom predmetného ustanovenia nebolo, aby mal spotrebiteľ už pri uzatvorení zmluvy k dispozícii v číselnom vyjadrení informáciu, aká časť bude v tej ktorej anuitnej splátke (výška ktorej je konštantná) pripadať na istinu, úverový úrok a iné platby. Vychádzajúc z účelu smernice, účelu § 9 ods. 2 písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z. súd uzatvára, že predmetné ustanovenie je potrebné interpretovať tak, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky (viac pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.02.2018, sp. zn. 3Cdo 146/2017).
34. Vyššie uvedené interpretačné prístupy a právne závery najvyššieho súdu sa vzťahujú na právny stav do 30.04.2018. Na problematiku rozporu medzi zákonom a smernicou vo veci členenia splátok spotrebiteľského úveru na splátky istiny, úrokov a iných poplatkov podstatným spôsobom reagoval aj samotný zákonodarca, ktorý dňa 12.10.2017 prijal zákon č. 279/2017 Z. z., ktorým s účinnosťou od 01.05.2018 upustil od požiadavky členenia splátok. Vyššie uvedenú zmenu zákonodarca odôvodnil skutočnosťou, že bez takejto zmeny by bol zákon (naďalej) v rozpore so smernicou a tiež dôvodom, že týmto krokom zákonodarca napráva skutočnosť, že Slovenská republika pri implementácii smernica išla, napriek požiadavke tzv. úplnej harmonizácie, nad rámec podmienok stanovených smernicou.
35. Súd ďalej podrobil súdnej kontrole aj ustanovenie o dojednanej ročnej percentuálnej miere nákladov a to s poukazom na § 11 ods. 1 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, v zmysle ktorého poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľ. Prepočtom RPMN súd dospel k záveru, že v zmluve mala byť uvedená správna výška RPMN vo výške 19,39 %, pričom v zmluve bola RPMN uvedená vo výške 19,8 %. Nakoľko však v zmluve nebola výška RPMN uvedená v neprospech spotrebiteľa (keďže v zmluve bola uvedená vyššia ako skutočne mala byť) takto potom nebolo možné dospieť ani k záveru, že zmluva je bezúročná a bezpoplatkov.
36. Napokon sa súd sa zaoberal aj primeranosťou výšky odplaty. Ustanovenie § 53 ods. 6 OZ upravuje situácie, kedy je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov. V takom prípade nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis. Vykonávacím predpisom je v tomto smere predpis č. 87/1995 Z. z., teda Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Ustanovením § 1a sa nariadením určila najvyššia prípustná výška odplaty pri spotrebiteľských zmluvách, ktorých predmetom je poskytnutie peňažných prostriedkov. Odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa ust. § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Odsek 4 hovorí, že na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty sa použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu, naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy. V zmysle súhrnných informácii o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami za 2. štvrťrok 2016, ktoré zverejňuje Ministerstvo financií na webovom sídle ministerstva, bola k 30.06.2016 stanovená priemerná hodnota RPMN pri spotrebiteľských úveroch vo výške 10,10 %. Najvyššia prípustná odplata teda bola stanovená ako dvojnásobok priemernej hodnoty RPMN t.j. 20,20 %. (2 x 10,10 %). V zmluve bola dohodnutá odplata 18,04 % a teda možno ustáliť, že takto dohodnutá odplata nepresahuje najvyššiu prípustnú mieru.
37. Napokon súd sa nestotožňuje ani s názorom žalovanej o tom, že žalobca nemá nárok na zmluvné úroky po zosplatnení. Súd v tejto súvislosti poukazuje na právny názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v rozhodnutí sp. zn. 5Cdo/42/2020 zo dňa 16.06.2020, ktorý si súd osvojil a z ktorého cituje: „Zmluva o úvere uzavretá medzi stranami sporu je spotrebiteľskou zmluvou podliehajúcou zákonu o spotrebiteľských úveroch. Tento zákon ale nepokrýva všetky otázky vzniku úverového zmluvného vzťahu, práv a povinností strán, ktoré zo zmluvného vzťahu vyplývajú, riešenia otázok, na akú dobu je dlžník povinný platiť úroky z poskytnutého úveru, vzťah úrokov z úveru a úrokov z omeškania, výšku úrokov z omeškania, ktoré sú predmetom úpravy Obchodného zákonníka. Ustanovenia Občianskeho zákonníka sa v prípade právneho vzťahu, účastníkom ktorého je spotrebiteľ, použijú vtedy, ak v Občianskom zákonníku existuje také ustanovenie, ktoré je možné prednostne aplikovať (§ 52 ods.2 OZ). Zo žiadneho ustanovenia Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka či zákona o spotrebiteľských úveroch nevyplýva zákaz dohody účastníkov úverovej zmluvy o povinnosti dlžníka platiť úroky z úveru až do úplného splatenia úveru. Obchodný zákonník, ani Občiansky zákonník nemodifikuje moment trvania záväzku platiť úrok, ani jeho výšku v prípade omeškania dlžníka s platením úveru ani v prospech dlžníka, ani v prospech veriteľa. Za situácie, že dlžník z úverového vzťahu porušil povinnosť splácať úver, v dôsledku čoho došlo k jeho zosplatneniu veriteľom, je nutné dospieť k záveru, že neexistuje rozumný dôvod na to, prečo by dlžník nemal platiť úroky z úveru, ktoré sú odplatou za poskytnutý úver, a to vo výške, na akej sa s veriteľom dohodol. Zosplatnenie je inštitút slúžiaci ochrane veriteľa, podstata úverového vzťahu a jeho existencia zostáva zachovaná, veriteľ nemá peňažné prostriedky, patrí mu za ne dohodnutá odmena, záväzok dlžníka v zmysle platenia dohodnutej odmeny zostáva nedotknutý a aplikuje sa na dobu, na ktorú bola zmluva dohodnutá ako doba riadneho splácania úveru, keďže dohodnuté úroky majú zmluvný základ. Rozdiel je len v tom, že pre omeškanie k povinnosti platiť zmluvné úroky pristupuje povinnosť platiť úroky z omeškania. Inak povedané dlžníkovi zostáva záväzok platiť úrok rovnaký, ako v čase jeho dojednania, t.j. veriteľovi patrí úrok v rovnakej výške a za rovnaké obdobie bez ohľadu na to, či k omeškaniu dlžníka s platením úveru došlo alebo nedošlo. Pre spotrebiteľa je však nevýhodné, aby platil úroky až do zaplatenia istiny. Dojedanie, ktorého obsahom je platenie dohodnutých úrokov až do zaplatenia istiny jeho postavenie zhorší. Pokiaľ by totiž spotrebiteľ, ktorý sa pre svoju ekonomickú situáciu dostal s plnením splátok úveru do omeškania, musel v dôsledku vyhlásenia predčasnej doby splatnosti úveru platiť dohodnuté úroky až do úplného splatenia istiny, zaplatil by v konečnom dôsledku sumu neprimerane vysokú ako náhradu za poskytnutie peňazí. Dohodnuté úroky predstavujú cenu peňazí za ich poskytnutie na vopred dohodnuté obdobie, tzn. že jej výška musí byť stanovená v čase uzatvorenia zmluvy o úvere. Dlžník teda presne vie koľko bude povinný za poskytnuté peniaze veriteľovi zaplatiť. Keďže spotrebiteľ nevie predpokladať časový úsek svojho omeškania nie je možné ani určiť celkovú výšku zmluvného úroku, ktorý sa môže bez fixného ohraničenia navyšovať neobmedzene. Takto stanovená cena teda nie je vyjadrená určito, jasne a zrozumiteľne. Z tohto dôvodu potom dojednanie, ktorým sa dlžník - spotrebiteľ zaviaže platiť dohodnuté úroky až do úplného zaplatenia istiny po vyhlásení predčasnej doby splatnosti úveru spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Takéto dojednanie je teda porušením ustanovenia § 53 ods.1 OZ. Dovolací súd dospel k záveru, že v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí.“ Nie je preto dôvod, prečo by mala žalovaná uhradiť úrok iba za obdobie 38 mesiacov, kedy úver splácala.
38. Keďže žalovaná sa so zaplatením dlhu dostala do omeškania, súd žalobcovi priznal aj úroky z omeškania, o ktorých súd rozhodol podľa § 121 ods. 3, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.
39. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Nakoľko žalobca mal vo veci plný úspech súd mu priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku osobou súdneho úradníka samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 ods. 2 Exekučného poriadku). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 Exekučného poriadku).