Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/63/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ M. W., bývajúceho

v B., 2/ E. L., bývajúcej v B., obaja zastúpení JUDr. O. N., advokátom v B., proti ţalovanej

M. M., bývajúcej v B. (predtým T. Š., zomrelý X., naposledy bývajúci v B.), zastúpenej

JUDr. P. P., advokátom v B., o majetkovoprávne vyporiadanie nehnuteľnosti, vedenej na

Okresnom súde Bratislava III pod sp.zn. , o dovolaní ţalovanej proti rozsudku

Krajského sudu v Bratislave z 8. októbra 2009, sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Ţalobcom 1/, 2/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava III rozsudkom z 5. februára 2009, č.k. -303

prikázal vlastníctvo pôvodného ţalovaného T. Š., k stavbe – garáţ súpisné číslo X.,

zapísanej na LV číslo X., ktorá je postavená na parcele číslo X., zapísanej na LV číslo X.,

nachádzajúcej sa v katastrálnom území R. do podielového spoluvlastníctva ţalobcu 1/

a ţalobkyne 2/, kaţdému v podiele X. k celku. Ţalobcov 1/, 2/ zaviazal k povinnosti

spoločne a nerozdielne vyplatiť pôvodnému ţalovanému sumu 2 389,96 € do piatich dní

od právoplatnosti rozsudku s tým, ţe plnením jedného zo ţalobcov zaniká v rozsahu plnenia

táto povinnosť druhému ţalobcovi. O trovách konania rozhodol samostatným uznesením

tak, ţe pôvodného ţalovaného zaviazal zaplatiť ţalobcom 1/, 2/ trovy konania vo výške

160,13 € do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Pôvodného ţalovaného zaviazal nahradiť

štátu trovy konania vo výške 5,31 € do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Súd prvého

stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe pri rozhodovaní o vyporiadaní vzťahu

medzi ţalobcami a pôvodným ţalovaným postupoval podľa poradia, ako ustanovuje zákon.

Poukázal na to, ţe stavbu posudzoval ako neoprávnenú a nie nepovolenú. Uviedol, ţe k

vyporiadaniu vzťahov medzi ţalobcami a pôvodným ţalovaným pristúpil spôsobom

2

prikázania do vlastníctva ţalobcov, z dôvodu, ţe ţalobcovia výslovne súhlasili s týmto

spôsobom a odstránenie stavby nepovaţoval za účelné, vzhľadom na záujmy vlastníka

a moţnosť vyuţiť pozemok. Z vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa za

preukázané, ţe ţalobcovia sú vlastníkmi pozemku parcely číslo X., katastrálne územie R. a to

na základe rozhodnutia Štátneho notárstva Bratislava III č. D 721/86-28 z 26. marca 1987.

Ďalej mal za preukázané, ţe vlastníkom stavby – garáţe súpisné číslo X., postavenej na

parcele číslo X. katastrálne územie R. je pôvodný ţalovaný. Predmetná stavba bola postavená

na základe rozhodnutia odboru výstavby Obvodného národného výboru B.R. z 26. júna 1969

o povolení stavby – garáţe T. Š.. Prvostupňový súd uviedol, ţe neoprávnená stavba je

spravidla aj nepovolenou stavbou, t.j. stavbou, na ktorú nebolo v stavebnom konaní vydané

stavebné povolenie podľa príslušných ustanovení o územnom

plánovaní a stavebnom poriadku v znení jeho neskorších zmien a doplnkov. Poukázal

na to, ţe na predmetnú stavbu bolo vydané stavebné povolenie v zmysle príslušných

ustanovení stavebného zákona, bolo však zistené z výpisov z listu vlastníctva, ţe

Československý štát nikdy nebol vlastníkom spornej parcely, a preto nikdy nebol oprávnený

predmetný pozemok uţívať. Súd prvého stupňa existenciu neoprávnenej stavby posudzoval

podľa právnej úpravy aká bola v čase vzniku stavby a spôsob vyporiadania medzi

stavebníkom a vlastníkom pozemku, na ktorej je stavba umiestnená, podľa právnej úpravy

platnej v čase rozhodovania súdu. O trovách konania prvostupňový súd rozhodol podľa § 142

ods. 1 v spojení s O trovách štátu rozhodol podľa

Na odvolanie pôvodného ţalovaného Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 8. októbra

2009 sp.zn. rozsudok okresného súdu potvrdil s odôvodnením, ţe súd prvého

stupňa náleţite zistil skutkový stav veci a jeho právny záver je zákonu zodpovedajúci.

Uviedol, ţe v odvolaní sa neargumentuje skutočnosťami, ktoré by mali za následok zmenu

súdom prvého stupňa zisteného stavu alebo jeho právneho hodnotenia, ani takými, o ktorých

by súd prvého stupňa pri rozhodovaní o veci nebol mal vedomosť alebo ktoré by nebol uváţil.

Odvolací súd ustálil vecnú správnosť odvolaním napadnutého prvostupňového rozhodnutia

a podľa ho potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa

s pouţitím

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal dovolanie pôvodný ţalovaný, ktorý

ţiadal, aby dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu, ako aj súdu prvého stupňa a vec

vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania a jeho dôvodnosť

vyvodzoval z ustanovenia , Dovolateľ v dovolaní poukázal

3

na skutočnosť, ţe z rozhodnutia Štátneho notárstva Bratislava III č. D 721/86-28 z 26. marca

1987 jednoznačne vyplýva, ţe ţalobca nikdy nebol a ani nie je vlastníkom pozemku parcely

číslo X.. Namietal nedostatok aktívnej legitimácie v tomto konaní pred súdom.

Ţalobcovia 1/, 2/ sa k dovolaniu pôvodného ţalovaného nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie bolo podané včas účastníkom konania ( ) skúmal najskôr, či

dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému je tento opravný

prostriedok prípustný. Dospel k záveru, ţe dovolanie smeruje proti takému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, proti ktorému nie je prípustné a preto ho treba odmietnuť.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

Keďţe v prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu,

podmienky prípustnosti dovolania upravuje ustanovenie

Dovolanie je zásadne prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ( ), alebo proti rozsudku,

v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto

veci ( ). Dovolanie je prípustné tieţ proti rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku

svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu, alebo ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa,

ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153

ods. 3 a 4 ( ).

V prejednávanej veci pôvodný dovolateľ napadol rozsudok odvolacieho súdu, ktorým

bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, pričom sa nejedná o prípad, v ktorom by sa

odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu skôr vysloveného v tejto veci.

Prípustnosť dovolania teda nemoţno vyvodzovať z ustanovenia Rovnako

odvolací súd nevyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe dovolanie je

prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ide

o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil

neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a ( ).

Vzhľadom na zákonnú povinnosť dovolacieho súdu skúmať vţdy, či napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných

vád uvedených v ( ), dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či

konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v aţ g/ Podľa

tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu (rozsudku či uzneseniu)

odvolacieho súdu, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto

v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník

konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa uţ prv

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh

na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala moţnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Citované ustanovenie

nemá obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom

dovolania. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet

konania významný a ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v ,

moţno ním napadnúť aj rozhodnutie vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska

neprípustné.

Pôvodný ţalovaný odôvodnil dovolanie tým, ţe z rozhodnutia Štátneho notárstva

Bratislava III č. D 721/86-28 z 26. marca 1987 jednoznačne vyplýva, ţe ţalobca nikdy nebol

a ani nie je vlastníkom pozemku parcely číslo X.. Namietal nedostatok aktívnej legitimácie

v konaní. Námietku, ţe sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov dovolateľ

nijako nekonkretizoval.

Podmienkou toho, aby niekto mohol byť účastníkom občianskeho súdneho konania je,

ţe musí byť na to spôsobilý. Spôsobilosť byť účastníkom konania sa rozumie spôsobilosť

subjektov mať procesné práva a povinnosti, ktoré procesné právo priznáva účastníkom

konania. Ide o procesnú subjektivitu. Túto spôsobilosť upravuje

v ustanovení § 19 tak, ţe ju má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, inak ten,

komu ju zákon priznáva. Vo všetkých občianskoprávnych konaniach majú spôsobilosť byť

účastníkom konania tí, ktorí majú všeobecnú spôsobilosť mať práva a povinnosti podľa

hmotného práva, teda všeobecnú hmotnoprávnu subjektivitu. Spôsobilosť mať práva

a povinnosti majú aj právnické osoby ( ). Nedostatok

spôsobilosti byť účastníkom konania je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania,

na ktorý musí súd prihliadať v kaţdom štádiu konania a má za následok zastavenie konania.

Tento nedostatok nemoţno odstrániť postupom podľa , pretoţe nejde o vadu

podania spočívajúcu v jeho neúplnosti alebo nesprávnosti. Spôsobilosť byť účastníkom

konania a prípadnú následnú vadu konania v zmysle je podľa

ustálenej súdnej praxe potrebné odlišovať od tzv. vecnej legitimácie (aktívnej alebo pasívnej)

predstavujúcej hmotnoprávny vzťah účastníka k prejednávanej veci, ktorá je z hľadiska

prípustnosti dovolania irelevantná (R 34/1993). Ţalovaný medzi spôsobilosťou byť

účastníkom konania a vecnou legitimáciou nerozlišuje. Preto jeho tvrdenia uvádzané

v dovolaní, ktoré sa týkajú aktívnej vecnej legitimácie, sú pre prípustnosť dovolania právne

bezvýznamné.

Pokiaľ ide o procesnú vadu podľa , namietanú v dovolaní,

dovolací súd osobitne skúmal, či v konaní sa rozhodlo vo veci, ktorá ne/patrí do právomoci

súdov a dospel k záveru, ţe dovolanie nie je prípustné ani podľa tohto ustanovenia, nakoľko

existenciu procesnej vady v zmysle v konaní nezistil.

Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe

v prejednávanej veci je dovolanie ţalovanej podľa

neprípustné. So zreteľom na to, dovolanie ţalovanej odmietol podľa § 243b ods. 5 prvá veta

v spojení s ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu,

proti ktorému je takýto opravný prostriedok neprípustný.

Najvyšší súd Slovenskej republiky úspešným ţalobcom 1/ a 2/ voči ţalovanej, ktorá

úspech nemala, nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, pretoţe im ţiadne nevznikli

( v spojení s a ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. apríla 2011

JUDr. Martin V l a d i k, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová