Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
e80/364655.edca77.pdf
PDF · 104.01 KB
No categories available
2Cdo/63/2011
Najvyšší súd 2 Cdo 63/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ M. W., bývajúceho
v B., 2/ E. L., bývajúcej v B., obaja zastúpení JUDr. O. N., advokátom v B., proti ţalovanej
M. M., bývajúcej v B. (predtým T. Š., zomrelý X., naposledy bývajúci v B.), zastúpenej
JUDr. P. P., advokátom v B., o majetkovoprávne vyporiadanie nehnuteľnosti, vedenej na
Okresnom súde Bratislava III pod sp.zn. 13 C 160/1999, o dovolaní ţalovanej proti rozsudku
Krajského sudu v Bratislave z 8. októbra 2009, sp.zn. 3 Co 111/2009, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Ţalobcom 1/, 2/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava III rozsudkom z 5. februára 2009, č.k. 13 C 160/1999-303
prikázal vlastníctvo pôvodného ţalovaného T. Š., k stavbe – garáţ súpisné číslo X.,
zapísanej na LV číslo X., ktorá je postavená na parcele číslo X., zapísanej na LV číslo X.,
nachádzajúcej sa v katastrálnom území R. do podielového spoluvlastníctva ţalobcu 1/
a ţalobkyne 2/, kaţdému v podiele X. k celku. Ţalobcov 1/, 2/ zaviazal k povinnosti
spoločne a nerozdielne vyplatiť pôvodnému ţalovanému sumu 2 389,96 € do piatich dní
od právoplatnosti rozsudku s tým, ţe plnením jedného zo ţalobcov zaniká v rozsahu plnenia
táto povinnosť druhému ţalobcovi. O trovách konania rozhodol samostatným uznesením
tak, ţe pôvodného ţalovaného zaviazal zaplatiť ţalobcom 1/, 2/ trovy konania vo výške
160,13 € do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Pôvodného ţalovaného zaviazal nahradiť
štátu trovy konania vo výške 5,31 € do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Súd prvého
stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe pri rozhodovaní o vyporiadaní vzťahu
medzi ţalobcami a pôvodným ţalovaným postupoval podľa poradia, ako ustanovuje zákon.
Poukázal na to, ţe stavbu posudzoval ako neoprávnenú a nie nepovolenú. Uviedol, ţe k
vyporiadaniu vzťahov medzi ţalobcami a pôvodným ţalovaným pristúpil spôsobom
prikázania do vlastníctva ţalobcov, z dôvodu, ţe ţalobcovia výslovne súhlasili s týmto
spôsobom a odstránenie stavby nepovaţoval za účelné, vzhľadom na záujmy vlastníka
a moţnosť vyuţiť pozemok. Z vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa za
preukázané, ţe ţalobcovia sú vlastníkmi pozemku parcely číslo X., katastrálne územie R. a to
na základe rozhodnutia Štátneho notárstva Bratislava III č. D 721/86-28 z 26. marca 1987.
Ďalej mal za preukázané, ţe vlastníkom stavby – garáţe súpisné číslo X., postavenej na
parcele číslo X. katastrálne územie R. je pôvodný ţalovaný. Predmetná stavba bola postavená
na základe rozhodnutia odboru výstavby Obvodného národného výboru B.R. z 26. júna 1969
o povolení stavby – garáţe T. Š.. Prvostupňový súd uviedol, ţe neoprávnená stavba je
spravidla aj nepovolenou stavbou, t.j. stavbou, na ktorú nebolo v stavebnom konaní vydané
stavebné povolenie podľa príslušných ustanovení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom
plánovaní a stavebnom poriadku v znení jeho neskorších zmien a doplnkov. Poukázal
na to, ţe na predmetnú stavbu bolo vydané stavebné povolenie v zmysle príslušných
ustanovení stavebného zákona, bolo však zistené z výpisov z listu vlastníctva, ţe
Československý štát nikdy nebol vlastníkom spornej parcely, a preto nikdy nebol oprávnený
predmetný pozemok uţívať. Súd prvého stupňa existenciu neoprávnenej stavby posudzoval
podľa právnej úpravy aká bola v čase vzniku stavby a spôsob vyporiadania medzi
stavebníkom a vlastníkom pozemku, na ktorej je stavba umiestnená, podľa právnej úpravy
platnej v čase rozhodovania súdu. O trovách konania prvostupňový súd rozhodol podľa § 142
ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 2 O.s.p. O trovách štátu rozhodol podľa § 148 ods. 1 O.s.p.
Na odvolanie pôvodného ţalovaného Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 8. októbra
2009 sp.zn. 3 Co 111/2009 rozsudok okresného súdu potvrdil s odôvodnením, ţe súd prvého
stupňa náleţite zistil skutkový stav veci a jeho právny záver je zákonu zodpovedajúci.
Uviedol, ţe v odvolaní sa neargumentuje skutočnosťami, ktoré by mali za následok zmenu
súdom prvého stupňa zisteného stavu alebo jeho právneho hodnotenia, ani takými, o ktorých
by súd prvého stupňa pri rozhodovaní o veci nebol mal vedomosť alebo ktoré by nebol uváţil.
Odvolací súd ustálil vecnú správnosť odvolaním napadnutého prvostupňového rozhodnutia
a podľa § 219 O.s.p. ho potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 142 ods. 1
O.s.p. s pouţitím § 151 O.s.p.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal dovolanie pôvodný ţalovaný, ktorý
ţiadal, aby dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu, ako aj súdu prvého stupňa a vec
vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania a jeho dôvodnosť
vyvodzoval z ustanovenia § 237 písm. a/, b/ O.s.p. Dovolateľ v dovolaní poukázal
na skutočnosť, ţe z rozhodnutia Štátneho notárstva Bratislava III č. D 721/86-28 z 26. marca
1987 jednoznačne vyplýva, ţe ţalobca nikdy nebol a ani nie je vlastníkom pozemku parcely
číslo X.. Namietal nedostatok aktívnej legitimácie v tomto konaní pred súdom.
Ţalobcovia 1/, 2/ sa k dovolaniu pôvodného ţalovaného nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie bolo podané včas účastníkom konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr, či
dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný. Dospel k záveru, ţe dovolanie smeruje proti takému rozhodnutiu
odvolacieho súdu, proti ktorému nie je prípustné a preto ho treba odmietnuť.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
Keďţe v prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu,
podmienky prípustnosti dovolania upravuje ustanovenie § 238 O.s.p.
Dovolanie je zásadne prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený
rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 238 ods. 1 O.s.p.), alebo proti rozsudku,
v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto
veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.). Dovolanie je prípustné tieţ proti rozsudku odvolacieho súdu,
ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku
svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie
po právnej stránke zásadného významu, alebo ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa,
ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153
ods. 3 a 4 (§ 238 ods. 3 O.s.p.).
V prejednávanej veci pôvodný dovolateľ napadol rozsudok odvolacieho súdu, ktorým
bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, pričom sa nejedná o prípad, v ktorom by sa
odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu skôr vysloveného v tejto veci.
Prípustnosť dovolania teda nemoţno vyvodzovať z ustanovenia § 238 ods. 2 O.s.p. Rovnako
odvolací súd nevyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe dovolanie je
prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ide
o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil
neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 (§ 238 ods. 3 O.s.p.).
Vzhľadom na zákonnú povinnosť dovolacieho súdu skúmať vţdy, či napadnuté
rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných
vád uvedených v § 237 O.s.p. (§ 242 ods. 1 O.s.p.), dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či
konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p. Podľa
tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu (rozsudku či uzneseniu)
odvolacieho súdu, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto
v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník
konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa uţ prv
právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh
na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala moţnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne
obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Citované ustanovenie § 237 O.s.p.
nemá obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom
dovolania. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet
konania významný a ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p.,
moţno ním napadnúť aj rozhodnutie vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska
Pôvodný ţalovaný odôvodnil dovolanie tým, ţe z rozhodnutia Štátneho notárstva
Bratislava III č. D 721/86-28 z 26. marca 1987 jednoznačne vyplýva, ţe ţalobca nikdy nebol
a ani nie je vlastníkom pozemku parcely číslo X.. Namietal nedostatok aktívnej legitimácie
v konaní. Námietku, ţe sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov dovolateľ
nijako nekonkretizoval.
Podmienkou toho, aby niekto mohol byť účastníkom občianskeho súdneho konania je,
ţe musí byť na to spôsobilý. Spôsobilosť byť účastníkom konania sa rozumie spôsobilosť
subjektov mať procesné práva a povinnosti, ktoré procesné právo priznáva účastníkom
konania. Ide o procesnú subjektivitu. Túto spôsobilosť upravuje Občiansky súdny poriadok
v ustanovení § 19 tak, ţe ju má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, inak ten,
komu ju zákon priznáva. Vo všetkých občianskoprávnych konaniach majú spôsobilosť byť
účastníkom konania tí, ktorí majú všeobecnú spôsobilosť mať práva a povinnosti podľa
hmotného práva, teda všeobecnú hmotnoprávnu subjektivitu. Spôsobilosť mať práva
a povinnosti majú aj právnické osoby (§ 18 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Nedostatok
spôsobilosti byť účastníkom konania je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania,
na ktorý musí súd prihliadať v kaţdom štádiu konania a má za následok zastavenie konania.
Tento nedostatok nemoţno odstrániť postupom podľa § 43 O.s.p., pretoţe nejde o vadu
podania spočívajúcu v jeho neúplnosti alebo nesprávnosti. Spôsobilosť byť účastníkom
konania a prípadnú následnú vadu konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. b/ O.s.p. je podľa
ustálenej súdnej praxe potrebné odlišovať od tzv. vecnej legitimácie (aktívnej alebo pasívnej)
predstavujúcej hmotnoprávny vzťah účastníka k prejednávanej veci, ktorá je z hľadiska
prípustnosti dovolania irelevantná (R 34/1993). Ţalovaný medzi spôsobilosťou byť
účastníkom konania a vecnou legitimáciou nerozlišuje. Preto jeho tvrdenia uvádzané
v dovolaní, ktoré sa týkajú aktívnej vecnej legitimácie, sú pre prípustnosť dovolania právne
bezvýznamné.
Pokiaľ ide o procesnú vadu podľa § 237 písm. a/ O.s.p., namietanú v dovolaní,
dovolací súd osobitne skúmal, či v konaní sa rozhodlo vo veci, ktorá ne/patrí do právomoci
súdov a dospel k záveru, ţe dovolanie nie je prípustné ani podľa tohto ustanovenia, nakoľko
existenciu procesnej vady v zmysle § 237 písm. a/ O.s.p. v konaní nezistil.
Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe
v prejednávanej veci je dovolanie ţalovanej podľa Občianskeho súdneho poriadku
neprípustné. So zreteľom na to, dovolanie ţalovanej odmietol podľa § 243b ods. 5 prvá veta
O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu,
proti ktorému je takýto opravný prostriedok neprípustný.
Najvyšší súd Slovenskej republiky úspešným ţalobcom 1/ a 2/ voči ţalovanej, ktorá
úspech nemala, nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, pretoţe im ţiadne nevznikli
(§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. apríla 2011
JUDr. Martin V l a d i k, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová