Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cdo/34/2010

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Jany Bajánkovej a sudcov JUDr. Jany Cisárovej a JUDr. Milana Deáka, v právnej veci

navrhovateľa M. R., bývajúceho v P., zastúpeného JUDr. P. S., advokátom v P., proti

odporcom 1/ JUDr. J. P. a 2/ Š. P., obom bývajúcim v T., o odstránenie betónového

múrika, vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. , o dovolaní

navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 27. januára 2009 sp. zn. 10Co

290/2008, takto

rozhodol:

Dovolanie navrhovateľa z a m i e t a .

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Trnava rozsudkom z 18. júna 2008 č. k. -99 uloţil odporcom

povinnosť do 15 dní odstrániť múrik nachádzajúci sa na parcele č. X – orná pôda vo výmere

2 2

X ma parcele č. X – orná pôda vo výmere X m, vedených na Správe katastra Trnava,

Katastrálny úrad v Trnave, na LV č. X katastrálne územie L. Vykonaným dokazovaním mal

súd prvého stupňa za preukázané, ţe navrhovateľ a odporcovia sú vlastníkmi susedných

parciel ţe odporcovia postavili múrik na parcele patriacej do vlastníctva navrhovateľa.

Navrhovateľ sa preto oprávnene domáhal ochrany svojho vlastníctva a ţiadal odstrániť

neoprávnenú stavbu odporcov na svojom pozemku. Odstránenie stavby povaţoval súd za

účelné, pretoţe múrik slúţi len na oddelenie parciel navrhovateľa a odporcov, nie je

postavený na skutočnej hranici dotknutých parciel a bráni navrhovateľovi v riadnom uţívaní

nehnuteľnosti. Námietku odporcov o vydrţaní časti pozemku vo vlastníctve navrhovateľa,

ktorú fakticky zabrali po postavení múrika, povaţoval za nedôvodnú. Podľa názoru súdu

prvého stupňa odporcovia nepreukázali existenciu právneho dôvodu, na základe ktorého by

ktorékoľvek časové obdobie mohli byť kvalifikovaní ako oprávnení a dobromyseľní drţitelia

tejto nehnuteľnej veci. Odporcovia uţívali nehnuteľnosti vo vlastníctve navrhovateľa na

základe vymerania hranice geodetom, ktoré sa ale v konaní nepreukázalo. Ani takéto

vymeranie by však nemohlo predstavovať titul pre vydrţanie, pretoţe dlhodobé uţívanie

nehnuteľnosti omylom v domnení, ţe sa jedná o vlastné územie, nie je moţné z dôvodu

omylu v objekte drţania povaţovať za oprávnenú a dobromyseľnú drţbu spôsobujúcu

vydrţanie. V kúpnej zmluve mali odporcovia jasne uvedené nehnuteľnosti, ktoré boli

predmetom kúpy a časť parcely navrhovateľa tam nemohla byť uvedená, preto nemali dôvod

sa domnievať, ţe sú oprávnení drţitelia časti pozemku navrhovateľa. O trovách konania súd

nerozhodoval, keď poukázal na s tým, ţe o nich rozhodne samostatným

uznesením aţ po právoplatnosti rozsudku.

Na odvolanie odporcov Krajský súd v Trnave rozsudkom z 27. januára 2009 sp. zn.

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe návrh zamietol.

Odvolací súd po zopakovaní dokazovania dospel k záveru o nedostatku aktívnej legitimácie

navrhovateľa, keďţe vlastnícke právo k nehnuteľnosti, na ktorej sa múrik nachádzal, svedčilo

v prospech odporcov, ktoré nadobudli vydrţaním ako osobitným originálnym spôsobom zo

zákona, pretoţe boli splnené zákonom poţadované predpoklady a to spôsobilý predmet

vydrţania, oprávnenosť drţby a trvanie drţby nepretrţite počas celej zákonom ustanovenej

doby. Súd mal za nesporné, ţe prvá podmienka bola splnená, nakoľko ide o vec v právnom

zmysle, ktorá môţe byť predmetom vydrţania. V súvislosti s oprávnenosťou drţby odvolací

súd poukázal na vyjadrenia odporcov, svedkyne M. R., znalca Ing. J. G., na obsah znaleckého

posudku a obsah poštových poukáţok, z ktorých vyplynulo, ţe odporcovia uţívali

nehnuteľnosť v rozsahu, v akom im bola bývalým geodetom Ing. Š. vyznačená drevenými

kolíkmi. Napriek tomu, ţe sa ţiaden listinný dôkaz o vytýčení hraníc pozemkov nezachoval,

o tejto skutočnosti svedčia výsluchy svedkov Ing. A. S., T. K. ako i M. R., ktorí zhodne

potvrdili existenciu drevených kolíkov na tom mieste nehnuteľnosti, kde je postavený múrik

a podporne i poštové poukáţky o platbách odporcov geodézii v auguste 1983 v októbri a v

novembri 1984. Z týchto skutočností odvolací súd vyvodil, ţe odporcovia boli presvedčení

o poctivosti právneho dôvodu nadobudnutia veci, keď vlastníctvo nadobudli na základe

kúpnej zmluvy, nehnuteľnosť nebola zameraná, Ing. Š.. Aj keď sa vytyčovací náčrt

nezachoval, znalec Ing. G. pri svojom výsluchu potvrdil, ţe toto sa beţne stávalo, keďţe

nebola zákonom zakotvená povinnosť odovzdať vytyčovací náčrt vlastníkom ani ţiadnemu

štátnemu orgánu. Za splnenú povaţoval odvolací súd i podmienku nepretrţitosti drţby počas

celej zákonom ustanovenej vydrţacej doby. Odporcovia vstúpili do drţby najneskôr

v decembri 1984, keď hranica nehnuteľnosti bola vytýčená na jeseň 1984, ku ktorému záveru

dospel odvolací súd na základe listinných dôkazov – poštových poukáţok o platbách

Geodézie, ohlásenia drobnej stavby MNV Smolenice, ako i výsluchu svedkov Ing. A. S. a T.

K. v dobe stavania múrika a táto drţba bola prerušená aţ 27. októbra 1998, listom právnej

predchodkyne navrhovateľa M. R. adresovaným odporcovi 1/, keď táto i pred odvolacím

súdom potvrdila, ţe odporcov osobne navštívila aţ po zaslaní listu. Podľa Občianskeho

zákonníka s účinnosťou od 1. januára 1992 sa oprávnený drţiteľ stáva vlastníkom veci, ak ju

má nepretrţite v drţbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desiatich rokov,

ak ide o nehnuteľnosť ( ods. ). Odvolací súd v tejto súvislosti zdôraznil, ţe do doby,

počas ktorej mal oprávnený drţiteľ vec v drţbe, treba započítať aj drţbu vykonanú pred 1.

januárom 1992, avšak účinky súhrnnej právnej skutočnosti (t. j. právnej skutočnosti, ktorá

viedla k vydrţaniu) mohli nastať najskôr k 1. januáru 1992. Podľa názoru odvolacieho súdu

v prejednávanej veci desaťročná vydrţacia doba uplynula najneskôr 31. decembra 1994.

O trovách odvolacieho konania súd nerozhodoval s poukazom na

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal navrhovateľ dovolanie, v ktorom ţiadal

napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. V dovolaní

namietal, ţe súd nevykonal ním navrhovaný dôkaz (vytýčenie hraníc pozemkov znalcom -

geodetom) a ţe znalec vo svojom posudku č. 3/2007 nesplnil to, čo mu ukladalo uznesenie

súdu z 12. júla 2006 (v tejto súvislosti dovolateľ poukázal na bod D tohto posudku).

Navrhovateľ napádal i obsah posudku, keď niektoré vyjadrenia znalca v ňom uvedené označil

za nepravdivé. Vykonaním spomínaného dôkazu by sa preukázalo, ţe múrik nebol vymeraný

zosnulým Ing. Š., keďţe tento len vystrihuje stred spoločnej hranice pozemkov a ignoruje sa

pozdĺţna spoločná hranica. Podľa názoru dovolateľa týmto postupom súd (dovolateľ mal

zrejme na mysli súd prvého stupňa – poznámka dovolacieho súdu) zaťaţil svoje rozhodnutie

nielen vadami spočívajúcimi v porušení všeobecných procesných princípov podraditeľných

pod vadu konania v zmysle , ale súčasne postupoval aj v rozpore so

zásadami vyjadrenými v druhej hlave siedmeho odseku SR (predovšetkým ods.

1 a čl. 48 ods. 2) a čl. 6 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd. V súvislosti

s oprávnenosťou drţby dovolateľ tvrdil, ţe odporcovia pozemok opustili uţ dávno pred jeho

vydaním Obvodným pozemkovým úradom a zdôrazňoval i nedostatok dobrej viery odporcov,

2

keď poukázal na vyjadrenie odporcu 1/, ktorý jeho matke uviedol „mal som málo m“, pričom

odporcovia si nezapočítali svoje metre za plotom (prístupová cesta). Ďalej poukázal na

tvrdenia odporcov, ţe múrik bol vytýčený geodetom za prítomnosti svedkov – svedkovia však

vypovedali, ţe keď došli betónovať, kolíky uţ boli na mieste a nikoho nevideli. Podľa

dovolateľa súd prvého stupňa tieto skutočnosti zhodnotil v súlade s materiálnom pravdou, čo

však odvolací súd ignoroval.

Odporcovia vo svojom písomnom vyjadrení navrhli dovolanie navrhovateľa zamietnuť

a ţiadali priznať náhradu trov dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

ţe dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom (

ods.2 ), proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom

( ), preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu podľa

bez nariadenia pojednávania ( ) a dospel k záveru, ţe

dovolanie nie je opodstatnené.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ). Zmyslom dovolacieho konania je preskúmať

rozhodnutia odvolacích súdov v prípadoch stanovených zákonom z hľadiska stanovených

dovolacích dôvodov a zjednať nápravu tam, kde rozhodnutie odvolacieho súdu z pohľadu

právneho posúdenia a zákonnosti procesného postupu súdu, poprípade podkladov skutkových

zistení vo výsledkoch dokazovania, nemôţe obstáť.

Pre účely predmetného dovolania treba zdôrazniť, ţe dovolanie nie je „ ďalším

odvolaním“ a nemoţno sa ním úspešne domáhať revízie skutkových zistení súdov niţších

stupňov ani výsledkov nimi vykonaného dokazovania. Dovolací súd nie je treťou inštanciou,

v ktorej by bolo moţné preskúmať akékoľvek rozhodnutie. Posúdiť správnosť a úplnosť

skutkových zistení, a to ani v súvislosti s právnym posúdením veci, nemôţe dovolací súd uţ

len z toho dôvodu, ţe nie je oprávnený prehodnocovat vykonané dôkazy. Dovolacie konanie

má prieskumnú povahu; aj so zreteľom na ňu dovolací súd – na rozdiel od súdu prvého stupňa

a odvolacieho súdu – nemá moţnosť vykonávať dokazovanie ( § 243a ods.2 veta druhá

).

Z ustanovenia vyplýva, ţe dovolací súd je viazaný rozsahom

dovolania a uplatneným dovolacím dôvodom vrátane jeho obsahového vymedzenia;

obligatórne sa zaoberá len vadami konania vymedzenými v a inými vadami,

pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Podľa môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe a) v konaní

došlo k vadám uvedeným v , b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnon

posúdení veci. Dovolací súd sa obligatórne ( ) zaoberá procesnými vadami

uvedenými v a tieţ tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Vzhľadom na to dovolací súd skúmal, či v konaní nedošlo

k vade v zmysle . O takú vadu ide vtedy, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí

do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť

účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d) v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv

začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f)

účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g) rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval

senát. Ţiadna z vád vymenovaných v aţ e/ a nebola v dovolacom

konaní namietaná a ani v dovolacom konaní nevyšla najavo.

Z obsahu dovolania vyplýva, ţe navrhovateľ v tomto opravnom prostriedku uplatnil

dovolací dôvod podľa .Namieta, ţe v konaní mu bola odňatá

moţnosť pred súdom konať v zmysle tým, ţe neboli vykonané ním

navrhované dôkazy, ako i, ţe odvolací súd vykonané dôkazy nesprávne vyhodnotil.

Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia, je taký nesprávny,

procesné ustanovenia porušujúci postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa

účastníkovi odníme moţnosť pred ním konať a v konaní uplatňovať (realizovať) procesné

práva priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv.

Pri posudzovaní otázky, či v danom prípade došlo v konaní na súdoch niţších stupňov

k odňatiu moţnosti navrhovateľa konať, vzal dovolací súd na zreteľ, ţe vada konania

v zmysle je dôsledkom porušenia práva účastníka súdneho konania na

spravodlivý proces ( a Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd). Za porušenie tohto práva však nie je moţné povaţovať

nevykonanie navrhovaného dôkazu - vytýčenie hranic pozemkov znalcom geodetom. Súdna

prax je jednotná v tom, ţe ak súd v priebehu konania nevykoná všetky navrhované dôkazy,

nezakladá to vadu konania v zmysle ( viď R 37/1993, R 125/199,

R 6/2000). K procesným právam účastníka nepatrí, aby bol vykonaný kaţdý dôkaz, ktorý

účastník zo svojich subjektivných hľadísk povaţuje za významný, alebo aby bol vyhodnotený

spôsobom, ktorý účastník povaţuje za správny. Rozhodovanie o tom, ktoré z navrhovaných

dôkazov budú vykonané, patrí výlučne súdu a nie účastníkovi konania ( ,

). Ak súd rozhodne, ţe navrhované dôkazy nevykoná ( napr. preto, ţe sú

pre vec nerozhodné alebo nadbytočné ), nejde o postup, ktorým bola účastníkovi odňatá

moţnosť konať.

Navrhovateľ v dovolaní tieţ namieta, ţe súdy nesprávne vyhodnotili výsledky

vykonaného dokazovania. V zmysle dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to

kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo

prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Nesprávne

vyhodnotenie dôkazov nie je vadou konania v zmysle Pokiaľ súd nesprávne

vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov, môţe byť jeho rozhodnutie z tohto dôvodu vecne

nesprávne, no táto skutočnosť ešte sama osebe nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle

(pre úplnosť treba dodať, ţe nesprávne vyhodnotenie dôkazov nie je

samostatným dovolacím dôvodom ani vtedy, keď je dovolanie procesne prípustné – viď § 241

ods. 2 písm. a/ aţ c/ ).

Inou vadou konania ( ), na ktorú musí dovolací súd

prihliadnuť aj vtedy, ak nie je v dovolaní namietaná ( ), je procesná vada,

ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v nezakladá zmätočnosť

rozhodnutia. Jej základom je porušenie iných procesných ustanovení upravujúcich postup

súdu v občianskom súdnom konaní. Iná vada konania je právne relevantná, ak mala za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Podľa , odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil

súd prvého stupňa s výnimkami ustanovenými v ods. 2 aţ 7. Ak má odvolací súd za to, ţe súd

prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám ( ).

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, ţe podmienkou toho, aby odvolací súd

mohol zmeniť napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa je, aby toto rozhodnutie povaţoval

odvolací súd za nesprávne, napriek tomu, ţe súd prvého stupňa podľa názoru odvolacieho

súdu správne zistil skutkový stav veci. Aby odvolací súd mohol dospieť k takémuto záveru,

odôvodňujúcemu zmenu napadnutého rozhodnutia, musí sa zaoberať skutkovými zisteniami,

ku ktorým dospel súd prvého stupňa a aţ v prípade, ak zistí, ţe tomuto skutkovému zisteniu

nemoţno nič vyčítať, posúdi, či na správne zistený skutkový stav súd prvého stupňa správne

aplikoval právnu normu (či vec správne posúdil po právnej stránke). Ku zmene odvolaním

napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa môţe dôjsť aj vtedy, ak súd prvého stupňa

neúplne zistil skutkový stav veci, podmienkou zmeny rozhodnutia však v takomto prípade je,

ţe odvolací súd sám doplní dokazovanie, na základe ktorého dospeje k úplnému skutkovému

stavu tvoriacemu podklad pre rozhodnutie v danej veci ( a ).

Z obsahu spisu vyplýva, ţe ku skutkovým (nie právnym) záverom, na ktorých

odvolací súd zaloţil svoje hodnotiace závery, dospel odvolací súd na základe vyhodnotenia

dôkazov, ktoré zopakoval. Zo zápisnice o pojednávaní z 18. novembra 2008 ( č.l.117 -119

spisu ), z 9. decembra 2008 (č.l.120-122 spisu) a 27. januára 2009 ( č.l.125-128 spisu )

vyplýva, ţe odvolací súd bezprostredne pred ním opakoval dôkazy v zmysle § 213 ods.3

a zadováţil si tak rovnocenný poklad pre odlišné hodnotenie dôkazov v zmysle

. Dôkazy, ktoré opakoval – výsluch svedkyne M. R. a znalca Ing. J. G., znalca z odboru

geodézie boli pre právne posúdenie veci podstatné a dávali dostatočný podklad na vlastné

skutkové závery odvolacieho súdu, a to iné, neţ ich ustálil súd prvého stupňa. Takýto postup

je v súlade so zásadou priamosti a ústnosti občianskoprávneho konania. Vyhodnotenie

dôkazov odvolacím sudom je v súlade s obsahom spisu aj so zásadami formálnej logiky.

Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, na základe akých dôkazov,

vykonaných v konaní, mal preukázaný skutkový stav, ktorý ho viedol k zmene rozhodnutia

súdu prvého stupňa. Pri hodnotení dôkazov nemoţno odvolaciemu súdu vyčítať ţiadne

pochybenia, a preto ani nemoţno polemizovať s jeho závermi, ktoré majú oporu vo

vykonanom dokazovaní.

Procesné vady konania v zmysle nevyšli v dovolacom

konaní najavo.

Treba dodať, ţe spôsobilým dovolacím dôvodom v zmysle

nie je nesúhlas dovolateľa s vyhodnotením dôkazov súdom (porovnaj R 42/1993).

Neprípustnosť takého dôvodu je daná charakterom dovolacieho konania, v ktorom sa uţ

dôkazy nevykonávajú ( ), a tak ani neprislúcha dovolaciemu súdu, aby

prehodnocoval dôkazy vykonané v základnom konaní.

Z obsahu dovolania navrhovateľa vyplýva, ţe ako dovolací dôvod uplatňuje

ustanovenie , t.j. nesprávne právne posúdenie veci, pričom v rámci

takto uvedeného dovolacieho dôvodu obmedzil sa na všeobecnú kritiku právneho posúdenia

veci odvolacím súdom, oproti právnemu posúdeniu veci okresným súdom, ktoré povaţoval za

správne.

Pre zákonu zodpovedajúce uplatnenie dovolacieho dôvodu nie je postačujúce, keď

dovolateľ v dovolaní len označí niektorý z dovolacích dôvodov uvedených v § 241 ods. 2

písm. a) aţ c) (napríklad tým, ţe poukáţe na označenie ustanovenia zákona alebo

odcituje jeho text). Ustanoveniu zodpovedá a ním uloţenej osobitnej

náleţitosti dovolania vyhovuje len také dovolanie, v ktorom sa uvádza, z konkrétne ktorých

dôvodov sa napáda rozhodnutie odvolacieho súdu. Predpokladom toho je, ţe dovolateľ popíše

(špecifikuje) okolnosti, z ktorých usudzuje, ţe určitý dovolací dôvod je daný, a ţe dostatočne

konkrétne uvedie, v čom vidí nesprávnosť rozhodnutia odvolacieho súdu. Ak dovolateľ

podáva dovolanie z dôvodu uvedeného v , nestačí len poukázanie

na označenie (alebo text) tohto zákonného ustanovenia; nevyhnutnou náleţitosťou dovolania

je v takomto prípade vymedzenie, ktorý právny záver a z akých dôvodov nepovaţuje

dovolateľ za správny. Pokiaľ v dovolaní chýba táto (osobitná) náleţitosť, nie je (vzhľadom na

viazanosť dovolacieho súdu uplatneným dovolacím dôvodom) vymedzený obsah prieskumnej

činnosti dovolacieho súdu) a rozhodnutie odvolacieho súdu napadnuté dovolaním nie je

moţné preskúmať z hľadiska opodstatnenosti takto „uplatneného“ dovolacieho dôvodu.

Navrhovateľ tým, ţe v dovolaní neopísal okolnosti, z ktorých vyvodzuje nesprávnosť

právneho posúdenia veci odvolacím súdom, sám znemoţnil dovolaciemu súdu preskúmať

správnosť rozsudku odvolacieho súdu z hľadiska právneho posúdenia veci, na ktorom spočíva

jeho rozhodnutie.

Z uvedeného vyplýva, ţe dovolací dôvod podľa nie je daný

a keďţe neboli nezistené ani ďalšie dôvody uvedené v , ktoré by

mali za následok nesprávnosť dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu a ďalší

dovolací dôvod dovolateľ neuplatnil spôsobom, ktorý by zodpovedal § 241 ods. 1 a 2 písm.

c) , pre ktorý sa dovolací súd nemohol zaoberať správnosťou dovolaním napadnutého

rozhodnutia z hľadiska správnosti právneho posúdenia veci, na ktorom toto rozhodnutie

spočíva, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie navrhovateľa podľa § 243b ods.1

zamietol.

O trovách dovolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa vzhľadom na to, ţe v

konaní súd vo výroku rozhodnutia vo veci samej rozhodol, ţe o trovách konania rozhodne aţ

po právoplatnosti rozhodnutia a o týchto súd prvého stupňa doposiaľ nerozhodol (§ 224 ods.1

, )

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. apríla 2011

JUDr. Jana B a j á n k o v á, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť :

Hrčková Marta