Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Obdo/14/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: N., Š.N., IČO: X. proti

ţalovanému: O.S., a. s., Š.B., IČO: X., zastúpený R.C., s. r. o., V.B., IČO: X., o vyslovenie

neplatnosti právnych úkonov, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn.

, o dovolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo 7.

decembra 2010, č. k. -419, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

zo 7. decembra 2010, č. k. -419 z r u š u j e a vec v r a c i a Krajskému

súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e:

Okresný súd Bratislava I rozsudkom z 9. decembra 2008, č. k. -348

ţalobe vyhovel a vyslovil, ţe Zmluva o úvere č. 250005136, Dohoda o vyplňovacom práve

k bianko zmenke č. 250005136-BZ-01, Zmluva o vystavení platobnej bankovej záruky

č.250005135, Dohoda o vyplňovacom práve k bianko zmenke č. 250005135-BZ-01 a Zmluva

o budúcej zmluve o zriadení záloţného práva k nehnuteľnej veci č. 25000136-ZZ-01, všetky

podpísané za ţalobcu podpredsedom N. so ţalobcom dňa 17. augusta 2005, sú absolútne

neplatné. Ţalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe z obsahu spisu vyplýva, ţe ţalobca

sa určovacou ţalobou domáhal absolútnej neplatnosti právnych úkonov z dôvodu

ich podpísania vtedajším podpredsedom N. (ďalej len „N.“). Uviedol, ţe konanie podpredsedu

N. nie je moţné povaţovať za zákonné. Skutočnosť, ţe podpredseda N. nemal

Zastupiteľstvom ţalobcu určený rozsah zastupovania predsedu samosprávneho kraja, nevedie

k domnienke, ţe podpredseda zastupuje predsedu v čase jeho neprítomnosti v plnom rozsahu.

Súd prvého stupňa sa nestotoţnil s názorom ţalovaného, ţe podpredseda N. bol v tom čase

oprávnený zastupovať predsedu N. a ţe nepotreboval ţiadnu plnú moc na zastupovanie ani

poverenie, nakoľko zastupiteľstvo určilo, ţe podpredseda N. je oprávnený zastupovať

predsedu N. v čase jeho neprítomnosti, ani s názorom, ţe to, ţe zastupiteľstvo neurčilo, ktoré

právomoci má podpredseda vykonávať, nie je smerodajné. Uviedol, ţe v konaní bolo

preukázané, ţe predmetné právne úkony v tom čase mohol vykonávať v zmysle § 16 ods. 3

Zákona

č. o samospráve vyšších územných celkov (ďalej len „Zákon o samosprávnych

krajoch“) iba štatutárny orgán, ktorý mal oprávnenie konať v majetkovoprávnych veciach.

Na odvolanie ţalovaného Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací rozsudok súdu

prvého stupňa potvrdil, ţalobcovi trovy odvolacieho konania nepriznal.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa

povaţuje za vecne správne. Námietke odvolateľa, týkajúcej sa nedostatku naliehavého

právneho záujmu, nevyhovel s odôvodnením, ţe predmetom napadnutých zmlúv bola aj

zmluva o budúcej zmluve o zriadení záloţného práva k nehnuteľnej veci č. 25000136-ZZ-01,

ktorá má priamo za následok ohrozenie alebo zneistenie právneho postavenia ţalobcu voči

jeho vlastníckemu právu, čo zakladá dôvod pre jeho právnu neistotu, a teda aj naliehavý

právny záujem na určovacej ţalobe. Ďalej poukázal na viacero rozhodnutí súdov v obdobných

sporoch, v ktorých bol prezentovaný rovnaký právny názor, ako vyslovil súd prvého stupňa

v napadnutom rozhodnutí. Dovolanie vo veci nepripustil, lebo sa nejedná o otázku zásadného

právneho významu.

Na dovolanie ţalovaného Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho

súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe rozhodnutie súdu v zmysle § 157 ods. 2

(ďalej len „“) musí obsahovať dostatočné dôvody,

na základe ktorých je zaloţené. Odvolací súd sa vo svojom rozhodnutí ţiadnym spôsobom

nevysporiadal s námietkou ţalovaného, ktorá sa týkala zmeny zákonného sudcu

JUDr. Gabriely Buľubášovej. Ani z obsahu spisu nevyplýva, prečo bola zákonná sudkyňa

zmenená.

Odvolací súd dôvod zmeny zákonnej sudkyne nezisťoval.

Poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 5. septembra 2006, sp. zn.

.

Ďalej uviedol, ţe ţalovaný vo svojom odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa

uviedol v dôvodoch nielen nedostatočne zistený skutkový stav a nesprávne právne posúdenie

veci, ale aj porušenie jeho ústavného práva na zákonného sudcu. Skutočnosť, ţe odvolací súd

vôbec nezisťoval, či bolo porušené ústavné právo účastníka, je potrebné povaţovať za odňatie

práva konať pred súdom, čo je dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania. Rozhodnutie

vydané v konaní postihnutom takouto procesnou vadou nemôţe byť povaţované za správne.

Odvolací súd vo veci opätovne rozhodol rozsudkom zo 7. decembra 2010, č. k.

-419, ktorým rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a ţalobcovi trovy

odvolacieho a dovolacieho konania nepriznal.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe vzhľadom na záver dovolacieho súdu,

ktorým je súd niţšieho stupňa viazaný, odvolací súd vec opätovne prejednal s verejným

vyhlásením rozsudku, po odstránení vytýkaného nedostatku dovolacím súdom.

Uviedol, ţe doplnil dokazovanie tým, ţe si od súdu prvého stupňa vyţiadal rozvrh

práce na rok 2008, ktorý platil ku dňu rozhodovania vo veci (9. december 2008), z ktorého

odvolací súd zistil, ţe v predmetnej veci sa stala zákonnou sudkyňou od 15. mája 2008

JUDr. Marta Barková z dôvodu preloţenia JUDr. Lenky Praţenkovej na Okresný súd

Pezinok. Z uvedeného je zrejmé, ţe vo veci konala aj rozhodla zákonná sudkyňa, preto dôvod

nezákonného sudcu uvedeného v odvolaní ţalovaného je irelevantný. Čo sa týka ostatných

námietok uvedených v odvolaní ţalovaného, odvolací súd poukázal na odôvodnenie svojho

rozhodnutia v konaní , rozsudok str. 372, z 2. februára 2010.

Proti napadnutému rozhodnutiu odvolacieho súdu podal ţalovaný dovolanie, v ktorom

navrhol, aby dovolací súd zrušil alebo alternatívne zmenil napadnutý rozsudok odvolacieho

súdu a aby vyslovil právny názor, ţe boli porušené ústavné práva ţalovaného na spravodlivý

súdny proces účastníka konania.

Dovolateľ ako dovolací dôvod uviedol, ţe v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237

písm. f) a g) , podľa ktorých sa účastníkovi konania postupom súdu odňala moţnosť

konať pred súdom a rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe

namiesto samosudcu rozhodoval senát. Uviedol, ţe odvolací súd neodstránil vady konania,

pre ktoré Najvyšší súd SR zrušil rozsudok odvolacieho súdu.

Ďalej uviedol, ţe odvolací súd vo svojom rozsudku opätovne neodôvodnil zmenu

zákonného sudcu v konaní pred súdom prvého stupňa. Súd prvého stupňa ţalovanému

neoznámil, ţe zákonným sudcom sa v konaní stala JUDr. Lenka Praţenková, ktorá vo veci

nepojednávala. Podľa dovolateľa napadnutý rozsudok odvolacieho súdu nerešpektoval právny

názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorého rozsudok, ktorý je postihnutý

vadou konania podľa , nemôţe byť povaţovaný za správny.

Podľa názoru ţalovaného zmena zákonného sudcu v konaní pred súdom prvého stupňa

mala vplyv na nesprávne právne posúdenie veci a nesprávne zistenie skutkového stavu.

Odvolací súd sa obmedzil na formálne preskúmanie rozvrhu práce na súde prvého stupňa,

pričom zjavne nedostatočne zistil zmeny zákonného sudcu v konaní a ich vplyv na zákonnosť

rozhodnutia. Odvolací súd sa ţiadnym spôsobom nevysporiadal s ostatnou argumentáciou

ţalovaného a s právnym názorom dovolacieho súdu.

Ţalovaný ďalej poukázal na nález Ústavného súdu SR, sp. zn.

z 5. septembra 2006 a nález Ústavného súdu ČR, sp. zn. z dôvodu preukázania

svojho nároku na zákonného sudcu.

Dovolateľ má za to, ţe s poukazom na dovolací dôvod podľa

sa odvolací súd nevysporiadal so ţiadnymi námietkami uvedenými ţalovaným v odvolaní,

rovnako sa nevysporiadal s konštatáciami o dôvodoch dovolania ţalovaného a odôvodnením

rozhodnutia dovolacieho súdu. Podľa dovolateľa nedostatočným odôvodnením napadnutého

rozsudku a rozsudku súdu prvého stupňa bolo porušené jeho právo na súdnu a inú ochranu

podľa SR. Poukázal na judikatúru Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS

20/08-03, , .

Uviedol, ţe odvolací súd v zrušenom rozsudku poukázal na rozhodnutia iných súdov,

pričom neodôvodnil, aký vzťah majú rozhodnutia iných súdov k prejednávanej veci.

Ďalej uviedol, ţe súd prvého stupňa, ako aj odvolací súd sa nevysporiadali s ust. § 11

ods. 2 písm. b), e), j), q) Zákona o samosprávnych krajoch.

Ţalovaný má za to, ţe súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, keď bez

odôvodnenia aplikoval v spojitosti s Zákona

o samosprávnych krajoch, ţe pokiaľ neboli právne úkony podpísané oprávnenou osobou,

nemoţno usudzovať, ţe bola dodrţaná písomná forma právneho úkonu.

Uviedol, ţe zo Zákona o samosprávnych krajoch vyplýva, ţe predseda samosprávneho

kraja nemôţe zastaviť výkon uznesenia zastupiteľstva, pokiaľ je toto uznesenie potvrdené

nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých poslancov v zákonom stanovenej dvojmesačnej

lehote. Ţalovaný je toho názoru, ţe takéto potvrdené uznesenie nahrádza podpis predsedu

(prípadne podpredsedu) samosprávneho kraja. Uviedol, ţe samotná platnosť alebo neplatnosť

uznesení N. nemá vplyv na platnosť či neplatnosť dokumentov, ktoré podpísal predseda N..

Podľa dovolateľa súd prvého stupňa a odvolací súd sa v rozsudkoch nevysporiadali

so znením štatútu N. a jeho posúdením v spojitosti s ust. ,

ţe pokiaľ tretia strana nevedela a ani nemohla vedieť, ţe podpredseda nie je oprávnený

podpísať spomínané dokumenty, tieto by nemali byť postihnuté absolútnou neplatnosťou.

Ţalovaný podpísal predmetné dokumenty v dobrej viere, ţe zo strany N. došlo k podpísaniu

predmetných dokumentov oprávnenou osobou.

Uviedol, ţe predmetné dokumenty je potrebné povaţovať za také, ktorých predmet

súvisí s predmetom činnosti samosprávneho kraja v zmysle Zákona o samosprávnych krajoch,

a teda ich nemoţno označiť za absolútne neplatné.

Dovolateľ poukázal na podanú ústavnú sťaţnosť, ktorú Ústavný súd odmietol

pre nedostatok právomoci, sp. zn. -24. Ţalovaný ďalej poukázal na súdne

konania vedené na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. , .

Ďalej uviedol, ţe právna istota patrí k základným poţiadavkám, ktoré sa pri výklade

a uplatnení právnej normy vyţadujú v aplikácii práva Európskych spoločenstiev a Európskej

únie a poukázal na niektoré rozhodnutia Európskeho súdneho dvora a nález Ústavného súdu

Slovenskej republiky, sp. zn. .

Ţalobca vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, ţe odvolací súd sa neodchýlil od právneho

názoru dovolacieho súdu. Odvolací súd sa vysporiadal so skutočnosťou, ţe rozhodoval

zákonný sudca, a to vyţiadaním si podkladov z Okresného súdu Bratislava I. Ţalobca

povaţuje rozhodnutie odvolacieho súdu za vecne správne a dostatočne odôvodnené vo vzťahu

k vyjadrenému názoru Najvyššieho súdu SR. Uviedol, ţe bývalý podpredseda podpísal v čase

17. augusta a 27. júla 2005 zmluvy slúţiace na financovanie nákupu budovy na Palárikovej

ulici, zmluvu o budúcej zmluve na financovanie výstavbu tejto budovy, nájomné zmluvy

zo 17. augusta 2005, zmluvy o poskytnutí finančných príspevkov na úhradu za sociálne

sluţby z 23. septembra, o ktorých uţ bolo na súdoch v jednotlivých právnych veciach

rozhodnuté. Dotknuté zmluvy sú vyhlásené za absolútne neplatné právne úkony.

S poukazom na SR ţalobca uviedol, ţe podpísaním predmetných zmlúv

podpredsedom N. išlo o zásah do výlučnej právomoci predsedu N.. Uviedol, ţe jedna vec je

schválenie uznesenia zastupiteľstvom, čiţe kolektívnym orgánom a druhá je uzatvorenie

a podpísanie zmluvy. Ţalobca poukázal na znenie ust. § 16 ods. 1, 2 a 3, § 11

ods. 2 písm. e), j), § 11 ods. 5, § 12 ods. 1 písm. b), § 13 ods. 1 Zákona o samosprávnych

krajoch, . Uviedol, ţe ako účastník zmluvného vzťahu

môţe za samosprávny kraj vystupovať len predseda. Podpredseda je poslancom, preto je táto

funkcia nezlučiteľná s funkciou predsedu ako zamestnanca. Nemoţno konštatovať,

ţe zo strany zastupiteľstva v rozpore s ust. § 11 ods. 2 písm. j) Zákona o samosprávnych

krajoch nebolo schválené uznesenie v prospech podpredsedu, ktoré by ho oprávňovalo

zastupovať predsedu N. v oblasti akýchkoľvek právnych úkonov. Ţalobca poukázal na § 9

ods. 1 a 2, § 8 ods. 7 Štatútu N.. Uviedol, ţe zo zákona a Štatútu vyplýva, ţe predseda

je jediným štatutárnym orgánom, teda on môţe uzatvárať zmluvy za samosprávny kraj alebo

niekoho poveriť uzavrieť zmluvu. Na uvedený účel ţiadne splnomocnenie v tom čase

predsedom nebolo dané.

Uviedol, ţe ako vyplýva z dotknutých uznesení Zastupiteľstva N. č. 179/2005

a z potvrdeného uznesenia Zastupiteľstva N. č. 198/2005, práve Zastupiteľstvo N. si pri ich

schvaľovaní bolo vedomé tejto kompetencie a výslovne uviedlo, ţe poveruje predsedu

podpisom všetkých dotknutých zmlúv, ktoré sú predmetom tohto sporu. S poukazom na § 20

ods. 2 uviedol, ţe je potrebné rozlišovať medzi dočasnou

neprítomnosťou vedúceho pracovníka na pracovisku a zastupovaním predsedu N.

v tak závaţných právnych úkonoch majetkovoprávneho charakteru, ako je podpisovanie

predmetných zmlúv a dohôd v zmysle Zákona o samosprávnych krajoch. Nakoľko predseda

ani podpredseda nie sú zamestnanci N., sa na tieto právne vzťahy nemôţe

aplikovať, čo potvrdili uţ právoplatné rozsudky. Masívna mediálna kampaň, ako aj uznesenie

č. 179/2005 a č. 198/2005 riadneho zasadnutia zastupiteľstva, ktoré poverujú iba predsedu N.

podpísaním zmlúv, dodatku a zmeniek, ešte pred podpísaním sporných dokumentov vylučuje

moţnosť, ţe by banka konala v dobre viere.

Uviedol, ţe banka si neoverila totoţnosť klienta, ako jej prikazuje Zákon o bankách,

ani oprávnenosť štatutára podpísať zmluvy (neexistovalo plnomocenstvo predsedu na podpis

zmlúv ani uznesenie zastupiteľstva). V obchodnej praxi všetky zmluvné dokumenty medzi

ţalobcom a ţalovaným podpisoval výhradne predseda N.. Na všetkých zmluvách, ktoré

sú predmetom sporu, sú citované uznesenia Zastupiteľstva N. 179/2005 a 198/2008,

na podklade ktorých sa uzavreli. Keďţe si ţalovaný musel ozrejmiť, či N. prijal úver,

nemohol si nevšimnúť znenie citovaného uznesenia. V zmluvách a dohodách je menovite

uvedené meno predsedu N. a vtedajší podpredseda podpísal za skratku v. z., a to vrátane

zmeniek. Ďalej uviedol, ţe zamestnankyňa banky sa osobne zúčastnila rokovania Finančnej

komisie, kde predseda N. vyjadril svoj nesúhlas s úverom a podpisovaním bianko zmenky

a oznámil komisii, ţe odmieta podpísať takto formulované zmluvy. Ing. S. (vedúca oddelenia

obecných a miestnych samospráv banky) bola prítomná na rokovaní Finančnej komisie,

vedela o nesúhlasnom stanovisku predsedu N. a vyjadrila sa, ţe banka vyhovela všetkým

pripomienkam N. a povaţuje zmluvy za bezpečné. Poukázal na skutočnosť,

ţe ţalovaný v tak závaţných veciach ekonomického významu, ako je uzavretie úverovej

zmluvy, nevyzval predsedu N. na podpis, ani k rokovaniu a dohodol si priamo termín podpisu

s podpredsedom. O podpísaní predmetných zmlúv sa predseda a samosprávny kraj dozvedeli

z médií. V súvislosti s neprítomnosťou predsedu 17. augusta 2005 bolo uţ na súde prvého

stupňa preukázané, ţe predseda bol na pracovisku a podpisoval dokumenty. Podpredseda N.

nebol v ten deň v sídle, ale bol v Bratislave, teda nemohol zastupovať podpredsedu, keď bol

sám neprítomný. Ţalobca navrhol, aby dovolací súd dovolanie odmietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

ţe dovolanie bolo podané v lehote stanovenej v a po preskúmaní veci

v zmysle dospel k záveru, ţe dovolanie ţalovaného je dôvodné.

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý je prípustný len proti zákonom

výslovne určeným právoplatným rozhodnutiam odvolacieho súdu.

V predmetnej veci odvolací súd rozsudkom potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa,

pričom odvolací súd vo svojom potvrdzujúcom rozsudku nevyslovil, ţe je dovolanie

prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu a nejde

o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorý vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej

podmienky podľa a , a preto prípustnosť dovolania podľa

nie je daná.

Dovolateľ v dovolaní prípustnosť dovolania zakladá tým, ţe sa mu postupom súdu

odňala moţnosť konať pred súdom a rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát v zmysle a

Z dôvodov uvedených v ustanovení § 237 moţno podať dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu

odvolacieho súdu. Tieto vady majú za následok zmätočnosť rozhodnutia a dovolací súd

je vţdy povinný prihliadnuť na tieto procesné vady, aj keď ich účastník nenamieta.

Podľa dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať

pred súdom.

Dovolateľ naplnenie ust. § 237 písm. f) O. s. p vidí v tom, ţe odvolací súd svoje

rozhodnutie neodôvodnil v súlade s ust. ods. , nevysporiadal sa so ţiadnymi

námietkami uvedenými ţalovaným v odvolaní, rovnako sa nevysporiadal s konštatáciami

o dôvodoch dovolania ţalovaného a odôvodnením rozhodnutia dovolacieho súdu.

Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie taký postup súdu, ktorým znemoţní

účastníkovi konania realizáciu procesných práv priznaných mu Občianskym súdnym

poriadkom za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

Musí však ísť o znemoţnenie realizácie konkrétnych procesných práv, ktoré by inak účastník

mohol pred súdom uplatniť a z ktorých v dôsledku nesprávneho postupu súdu bol vylúčený.

Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania,

ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový

a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných

účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového,

ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,

postačuje na záver o tom, ţe z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka

na spravodlivý proces ( č. 313/2004).

Súd nie je povinný sa v odôvodnení rozhodnutia zaoberať všetkými skutočnosťami,

tvrdenými účastníkmi konania. Rozhodnutie súdu nemusí byť totoţné s očakávaniami

a predstavami účastníka konania, ale musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia (§ 157

ods. 2 ) a účastníkovi musí dať odpoveď na zásadné otázky a námietky, spochybňujúce

závery ním namietaného rozhodnutia v závaţných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich

súvislostiach.

Dovolací súd dospel k záveru, ţe v danom prípade postupom odvolacieho súdu bola

ţalovanému odňatá moţnosť konať pred súdom v zmysle Odvolací súd

napadnuté rozhodnutie neodôvodnil v súlade s ustanovením Ţiadnym

spôsobom sa nevysporiadal s námietkami ţalovaného. V odôvodnení napadnutého

rozhodnutia nedostatočne uviedol iba skutočnosti odôvodňujúce zmenu zákonného sudcu

a čo sa týka odôvodnenia ostatných námietok ţalovaného, odkázal na odôvodnenie rozsudku

z 2. februára, č. k. -372, ktorý bol vydaný v tomto konaní a následne zrušený

dovolacím súdom pre nedostatok odôvodnenia. Odkaz odvolacieho súdu na odôvodnenie

zrušeného rozhodnutia nemoţno povaţovať za riadne odôvodnenie rozhodnutia, takýto postup

nie je zlučiteľný so zákonnou poţiadavkou preskúmateľnosti kaţdého rozhodnutia. Uvedený

rozsudok odvolacieho súdu bol zrušený pre nedostatok odôvodnenia (§ 237 písm. f/ a g/),

a preto nemôţe byť povaţovaný za správny, vrátane jeho odôvodnenia. Rovnako skutočnosť,

ţe bol zrušený, t. z. neexistuje a súd naň nemôţe odkazovať. V prípade zrušenia rozhodnutia

je súd povinný opätovne preskúmať všetky námietky účastníkov konania a dať im odpoveď

na zásadné otázky a námietky spochybňujúce závery rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Tým, ţe odvolací súd napadnuté rozhodnutie neodôvodnil v súlade s ustanovením

§ 157 ods. 2 Občianskeho súdneho konania, porušil právo ţalobcu na spravodlivý súdny

proces v zmysle § čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Uvedená vada je dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vţdy

zrušiť, pretoţe rozhodnutie postihnuté takouto vadou nemôţe byť povaţované za správne.

Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok

odvolacieho súdu v zmysle zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí odvolací súd rozhodne aj o trovách pôvodného konania

a dovolacieho konania v zmysle

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. apríla 2011

JUDr. Anna Marková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová