Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
10b/364331.ca77e0.pdf
PDF · 192.41 KB
No categories available
4Obo/49/2010
Najvyšší súd 4 Obo 49/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: M. J., Č. proti žalovanému:
JUDr. D. K., likvidátor spoločnosti I. K., a. s., v likvidácii, IČO: X., Č., o poskytnutie
informácií, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu Bratislava č. k.
7Cbs 5/2005-112 z 25. februára 2010, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu Bratislava č. k.
7Cbs 5/2005-112 z 25. februára 2010 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť
poskytnúť žalobcovi prehľad o nehnuteľnostiach a pohľadávkach spoločnosti I. K.
ku dňu vstupu do likvidácie, t. j. ku dňu 09. 01. 1996. Ďalej uložil žalovanému povinnosť
špecifikovať číselné údaje, ktoré sa nachádzajú v súvahe k 09. 01. 1996, konkrétne pozemky
v hodnote 4 mil. Sk, budovy a iné stavby v hodnote 20 926 mil. Sk, nedokončené hmotné
investície v hodnote 68 233 mil. Sk, poskytnuté preddavky na hmotný I. majetok v hodnote
55 279 mil. Sk, krátkodobé pohľadávky z obchodného styku v hodnote 130 311 mil. Sk, a to
tak, že medzi informáciami o súbore nehnuteľností a pohľadávok bude presná identifikácia
majetku s účtovnou cenou k 09. 01. 1996, u pohľadávok aj dlžnú osobu a spôsob ručenia, a to
v písomnej forme, do 3 dní od právoplatností rozsudku. Žalovaný je ďalej povinný zaplatiť
99,58 Eur na náhradu trov konania žalobcovi, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobca podaním zo dňa 18. 03. 2009 preukázal, že je akcionárom I. F. K., a. s.
v likvidácii, podľa výpisu z C. D. C. P. SR, a. s., B. zo dňa 19. 02. 2009.
Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že prvostupňový súd pri svojom rozhodovaní
vychádzal zo spresnenej špecifikácie žaloby zo dňa 13. 10. 2009 , predstavujúcej poskytnutie
informácií súvisiacich so vstupom obchodnej spoločnosti do likvidácie. Nárok žalobcu
v znení jeho spresnenia súd posúdil, že nie je nad rámec s ustanovením § 74 Obch. zákonníka
a je v súlade s ustanovením § 183a Obch. zákonníka. Na základe takto zisteného skutkového
a právneho stavu súd uznal právny nárok žalobcu za oprávnený a rozhodol tak, ako je
uvedené vo výroku napadnutého rozhodnutia.
O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p., nakoľko žalobca mal
vo veci plný úspech, priznal mu plnú náhradu trov konania, celkom vo výške 99,58 Eur, ktoré
spočívajú v zaplatenom súdnom poplatku.
Proti tomuto rozsudku podal žalovaný odvolanie, v zákonom stanovenej odvolacej
lehote podľa § 204 ods. 1 O. s. p. Namieta, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je nezákonné,
nepreskúmateľné, nevyplýva z vykonaného dokazovania ani z ustanovení žiadneho zákona
a výrok o uloženej povinností je nevykonateľný. Poukazuje na zásadné procesné pochybenie
súdu tým, že napadnutý rozsudok vyhlásil na pojednávaní dňa 25. 02. 2010 bez jeho účasti,
napriek tomu, že sa riadne ospravedlnil z dôvodu likvidátorovej práceneschopnosti, pričom
predložil lekársku správu a žiadal o odročenie pojednávania.
Nesúhlasí s konštatovaním súdu, že na jeho faxové podanie zo dňa 23. 02. 2010
neprihliadol z dôvodu, že ho nedoložil do spisu originál tohto podania. Predmetné podanie
ešte v ten istý deň odoslal aj doporučene poštou, k čomu predložil podací lístok zo dňa
23. 02. 2010.
Uvedenými procesnými pochybeniami došlo k vade konania, ktorou mu bola ako
účastníkovi konania odňatá možnosť konať pred súdom.
Domnieva sa, že súd sa právnym názorom odvolacieho súdu dostatočne neriadil,
keďže z výroku ani z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva, aké doklady, resp.
listiny majú byť žalobcovi predložené. Z ust. § 74 Obch. zákonníka nevyplýva povinnosť
likvidátora vypracovávať špecifikáciu číselných údajov v súvahe, má povinnosť vypracovať
likvidačnú účtovnú súvahu a na požiadanie akcionára ju zaslať, a ako vyplýva z vykonaného
dokazovania, žalobcovi likvidačná účtovná súvaha zaslaná aj bola. Ak by žalobca mal podľa
súdu zákonný nárok na ďalšie doklady v súvislosti so vstupom spoločnosti do likvidácie je
potrebné, aby súd tieto doklady, ktoré majú byť žalobcovi zaslané, riadne označil, inak je
rozhodnutie súdu nevykonateľné. Má však za to, že uložená povinnosť napadnutým
rozhodnutím je nad rámec zákona a likvidátor nemá zákonné oprávnenie ju poskytnúť. Ak by
likvidátor poskytoval na požiadanie doklady, nad rámec zákona, valné zhromaždenie ako
najvyšší orgán spoločnosti je oprávnené voči nezákonnému postupu likvidátora vyvodiť
zodpovednosť a uplatniť prípadnú náhradu škody.
Nikdy nespochybňoval právo žalobcu podľa ust. § 183a Obch. zák. o nahliadnutí
do listín v sídle spoločnosti, ktoré sa ukladajú do zbierky listín. Ako však s danou vecou
súvisí právo žalobcu nahliadnuť v sídle do listín, resp. právo požiadať o ich zaslanie,
z napadnutého rozhodnutia nevyplýva, preto je takéto rozhodnutie nepreskúmateľné.
Zastáva názor, že žalobcovi poskytol všetky zákonom stanovené doklady ku dňu
vstupu spoločnosti do likvidácie. Na valných zhromaždeniach, na ktorých sa žalobca
pravidelne zúčastňuje mu boli poskytnuté vždy všetky potrebné informácie a vysvetlenia.
Z týchto dôvodov požiadal odvolací súd, aby napadnutý rozsudok zmenil a žalobu
zamietol a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť trovy prvostupňového, ako aj odvolacieho
konania žalovanému.
K podanému odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý tvrdeniu žalovaného, že svoju
neúčasť na pojednávaniach riadne ospravedlňoval, z dôvodu práceneschopnosti, o čom aj
predložil lekársku správu, dodal, že lekárska správa, ktorú predložil žalovaný, nie je
dokladom, ktorý preukazuje práceneschopnosť. Lekárska správa – nález, je dokladom o tom,
že nejaká osoba navštívila lekára a bola ním vyšetrená, a teda nie je dokladom o tom, že lekár
uznal vyšetrovanú osobu za práceneschopnú.
Žalobca na základe rozhodnutia odvolacieho súdu spresnil, resp. konkretizoval
informácie, ktoré požaduje od žalovaného, a to aj napriek tomu, že stále považuje pôvodnú
požiadavku portfólia, t. j. zoznam majetku, prehľad imania spoločnosti za dostatočne
zrozumiteľnú. Preto žalobca požiadal odvolací súd, aby urýchlil konanie tohto sporu
a potvrdil napadnuté rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 25. 02. 2010 č. k.
7Cbs 5/2005-112.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) prejednal
odvolanie podľa § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2
O. s. p. a dospel k záveru, že sú splnené predpoklady pre zrušenie napadnutého rozsudku
v zmysle § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p.
Žalovaný v odvolaní poukazuje na existenciu odvolacích dôvodov, uvedených
v ustanovení § 205 ods. 2 písm. a/ , d/, f/, v spojení s ustanovením § 221 ods. 1 písm. f/
Pod odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký procesný postup súdu,
ktorým účastníkovi odňal možnosť realizovať tie procesné práva, ktoré mu Občiansky súdny
poriadok umožňuje, a to najmä zúčastniť sa pojednávania vo veci, byť vypočutý ako účastník,
robiť podania, navrhovať vykonanie dôkazov a pod.
Každý účastník má právo, aby vec bola prerokovaná na súde v jeho prítomnosti, aby
sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom (čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv
a slobôd).
Zásada ústnosti, ako zásada prejednacia v záujme dosiahnutia účelu sporového
občianskeho súdneho konania je upravená v ust. § 101 O. s. p., ktoré umožňuje súdu
pokračovať v konaní, ak sú účastníci nečinní, pričom z vážneho dôvodu o odročenie
pojednávania nepožiadali.
Základným predpokladom takéhoto postupu súdu je však skutočnosť, že predvolanie
na pojednávanie bolo účastníkom, resp. ich právnym zástupcom riadne doručené tak, ako to
predpokladá ust. § 115 O. s. p. a účastník sa neospravedlnil z pojednávania z vážnych
dôvodov.
V danom prípade súd prvého stupňa vec prejednal a rozhodol na pojednávaní dňa
25. 02. 2010 bez účasti žalovaného napriek tomu, že v zápisnici o pojednávaní zo dňa
25. 02. 2010 skonštatoval, že žalovaný sa nedostavil z dôvodu práceneschopnosti, avšak
v napadnutom rozsudku nie je žiadna zmienka, prečo súd dôvod choroby neakceptoval
a neodročil pojednávanie, ale meritórne vo veci rozhodol.
Ako však vyplýva z priloženej lekárskej správy z 22. februára 2010, ošetrujúci lekár
pacientovi – žalovanému vzhľadom na jeho pretrvávajúce zdravotné problémy doporučil
kľud na lôžku.
Podľa ust. § 101 ods. 2 O. s. p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak
sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu
o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom
na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Možnosť prejednať vec v neprítomnosti účastníka treba posudzovať vždy s ohľadom
na všetky okolnosti daného prípadu, pričom treba mať na zreteli, že zúčastniť sa
prejednávania v právnej veci pred súdom je nenahraditeľným právom účastníka konania, a to
v každom štádiu postupného procesu, pokiaľ zákon neustanovuje inak, ak na tomto svojom
práve účastník trvá. Zákon bližšie nešpecifikuje, čo treba považovať za dôležitý dôvod,
danosť ktorého bráni súdu prejednať vec v neprítomnosti účastníka. Posúdenie dôvodnosti je
výlučne vecou úvahy súdu. Za takýto dôležitý dôvod treba považovať aj akútne ochorenie,
vyžadujúce lekárske ošetrenie, alebo pretrvávajúce ochorenie, pre ktoré sa nemôže účastník
zúčastniť na pojednávaní. V danej veci práve o tento prípad ide. Z obsahu lekárskej správy
vystavenej dňa 22. 02. 2010 nepochybne vyplýva, že žalovaného zdravotný stav v deň
pojednávania mu neumožňoval pohyb vzhľadom na nariadený kľudový režim. Neúčasť
žalovaného na pojednávaní bola ospravedlnená telefaxovým podaním urobeným 23. 02. 2010
o 12.28 hod. Toto podanie bolo konajúcemu súdu doručené pred začatím pojednávania, čo
nepochybne vyplýva z obsahu zápisnice o pojednávaní z 25. 02. 2010 o 8.30 hod. (č. l. 106)
a bolo doplnené originálom v súlade s ust. § 42 ods. 1 O. s. p. (č. l. 103, 105, 114 ). Za tejto
situácie neboli splnené podmienky na prejednanie veci v neprítomnosti žalovaného, keďže
mu bol výslovne doporučený ošetrujúcim lekárom kľud na lôžku, s kontrolným vyšetrením až
o tri týždne, pričom na osobnej prítomnosti ako účastník konania trval.
Prejednaním veci v neprítomnosti žalovaného došlo za daných okolností k odňatiu
možnosti konať pred súdom a zároveň aj k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces
v intenciách čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, napadnuté uznesenie zrušil
podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie (§ 221 ods. 2 O. s. p.).
Podľa ust. § 226 O. s. p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho
súdu.
Ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci (§ 224 ods. 3
O. s. p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
V Bratislave 29. apríla 2011
JUDr. Alena P r i e c e l o v á, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová