Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Obo/103/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: A. S., a. s., S. Č., IČO: X.,

proti ţalovanému: C., a. s. v likvidácii, K., IČO: X., o zaplatenie 382 123,85 Eur

/11 511 863 Sk/ s príslušenstvom, na odvolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v

Bratislave č. k. -447 z 27. januára 2006, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č. k. -447 z 27. januára 2006 v napadnutej zamietajúcej časti z r u š u j e

a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uloţil ţalovanému povinnosť zaplatiť

ţalobcovi 280 591 Sk s 18% úrokom z omeškania od 15. 06. 1997 do zaplatenia. V časti

o zaplatenie 11 231 272 Sk s príslušenstvom ţalobu zamietol. Z odôvodnenia vyplýva,

ţe ţalobca sa domáhal zmenenou ţalobou práva na náhradu skutočnej škody a ušlého zisku

v sume 11 511 863 Sk s príslušenstvom.

Dokazovaním zistil, ţe ţalobca uzavrel so ţalovaným 07. 07. 1992 zmluvu o dielo

a 31. 08. 1992 mandátnu zmluvu. V zmluve o dielo sa ţalovaný ako zhotoviteľ zaviazal

za podmienok dohodnutých v zmluve vypracovať a dodať práce a výkony pre stavbu „výroba

kompaktných hnojív“ čo predpokladalo projekt stavby pre účely vydania stavebného

povolenia, konzultácie a prerokovanie projektu stavby v priebehu jeho spracovania s orgánmi

štátnej správy, dopracovanie projektu stavby pre jej realizáciu ďalej výkon generálneho

projektanta, autorského dozoru a rekonštrukcia vykládky surovín. Čas plnenia bol dohodnutý

do 30. 06. 1993.

V zmysle čl. 7 bod 7.1 zmluvy o dielo garantom technológie pre účely spracovania

projektovej dokumentácie bol ţalobca ako objednávateľ. Dohodnutá záručná doba bola

24 mesiacov a začala plynúť odo dňa odovzdania projektu.

V mandátnej zmluve sa ţalovaný ako mandatár zaviazal, ţe podľa ním vypracovaného

projektu zhotoví dielo – postaví linku na výrobu kompaktovaných hnojív. V čl. 3 bod 3.7

sa ţalobca ako mandant zaviazal vytvoriť pre mandatára podmienky na vykonanie činností

dohodnutých v článku 3 zmluvy za dohodnutú odplatu. Termín ukončenia skúšobnej

prevádzky pôvodne dohodnutý na 31. 03. 1993 bol dodatkom č. 2 zmenený do 30. 06. 1993.

Počas skúšobnej prevádzky, ktorá začala 16. 06. 1993, dopravný systém – šnekové

dopravníky, ktoré vykazovali nadmernú hlučnosť a čiastočné prehrievanie plášťa šnekov,

potvrdil nefunkčnosť diela. Ţalobca ţiadal vady šneku a radlera odstrániť do 16. 07. 1993

a ostatných vád do 15. 08. 1993. Ţalovaný k odstraňovaniu vád nepristúpil, preto ţalobca

pred uplynutím dohodnutého termínu vykonal demontáţ vadných častí diela na vlastné

náklady, kúpil nové zariadenia a vykonal montáţ nového zariadenia na vlastné náklady.

Dielo bolo skolaudované 29. 12. 1993. Ţalobca mal za to, ţe ţalovaný porušil ustanovenia

zmluvy o dielo aj mandátnej zmluvy, a tým ţalobcovi vznikla skutočná škoda na nákup

nového dopravného systému a škoda na výpadku výroby za 51 pracovných dní vo forme

ušlého zisku. Škodu vyčíslil v celkovej sume 2 302 312 Sk, ktorá pozostáva z :

1. úhrady faktúr za vadné časti diela T. ŠP P. ( škoda 280 591 Sk)

2. úhrady faktúry S. š. p. ( škoda 214 516 Sk)

3. úhrady faktúry za zámočnícke práce pri demontáţi diela ( škoda 71 824 Sk)

4. straty na ušlom zisku pri skúšobnej prevádzke ( 409 500 Sk)

5. straty na ušlom zisku pri 100% prevádzke (1 216 800 Sk)

6. miezd pracovníkov za demontáţ diela (109 081 Sk).

Na pojednávaní 28. 08. 2001 súd na návrh ţalobcu pripustil rozšírenie ţaloby na sumu

11 511 863 Sk, z čoho ušlý zisk predstavoval 10 847 028 Sk. Vznesenú námietku

premlčania ţalovaného proti rozšírenej časti ţaloby, súd posúdil podľa § 397 a nasl.

. Dospel k záveru, ţe ţalobca sa dozvedel o vzniku škody a o tom kto

za ňu zodpovedá najneskôr v mesiaci august 1993, a preto štvorročná premlčacia lehota práva

na náhradu škody uplynula v auguste 1997. Z tohto dôvodu v rozšírenej časti ţalobu zamietol

a zaoberal sa pôvodnou ţalobou, ktorou si ţalobca uplatnil právo na zaplatenie 2 302 312 Sk.

Súd prvého stupňa škodu špecifikovanú pod bodom 1. ţalobcovi priznal, pretoţe

ţiadna zo sporových strán úhradu faktúry nerozporovala.

Náhradu škody uplatnenú pod bodom 2., ktorá predstavuje rozdiel medzi úhradou

za vadné časti diela a nákupom funkčného dopravného systému, súd ţalobcovi nepriznal.

Keďţe ţalobca neodstúpil od uzavretej zmluvy o dielo a zmluva zostala v platnosti, ţalobca

správne uplatnil odstránenie vady diela podľa , avšak lehotu,

ktorú určil na dodanie bezvadného diela ( 15. 08. 1993) nedodrţal a ešte pred jej uplynutím

sám zasiahol do celkového projektu ţalovaného. Z tohto dôvodu ţalovaný nemôţe

zodpovedať za škodu.

Zo špecifikácie škody pod bodom 3. a predloţeného rozpisu prác a dodávok

z 30. 09. 1993 v sume 71 824 Sk nevyplýva, ţe táto čiastka sa týka prác na montáţi

a demontáţi šnekového dopravníka, ktorý bol namontovaný na stavbe podľa projektu

ţalovaného.

Stratu na ušlom zisku uvedenú pod bodom 4. a 5. súd nepriznal ţalobcovi z dôvodu,

ţe bez kolaudačného rozhodnutia a bez povolenia uţívať stavbu nebolo moţné vykonávať

výrobu, a teda nadobúdať zisk z výroby. Aţ do 25. 06. 1993 nebola stavba funkčná

aj z dôvodu nefunkčnosti granulátora, ktorého dodávateľom bol ţalobca. Bezprostrednú

moţnosť ovplyvniť včasné vydanie kolaudačného rozhodnutia, moţnosť zasahovať

do dodávateľskej činnosti jednotlivých zhotoviteľov, dodávateľov jednotlivých častí diela,

moţnosť uzatvárať zmluvy, moţnosť ovplyvniť rýchlosť dokončenia jednotlivých častí diela

mal ţalovaný v zmysle uzatvorenej mandátnej zmluvy len do 30. 06. 1993, nakoľko od tohto

dňa stratil oprávnenie vystupovať v mene ţalobcu. Po tomto termíne mohol a musel

všetky tieto práce a činnosti vykonávať a ovplyvňovať len samotný ţalobca, ţalovaný

na to uţ oprávnenie nemal. Kolaudačné rozhodnutie bolo poskytnuté ţalobcovi 29. 12. 1993.

Špecifikáciu škody bod bodom 6. súd tieţ zamietol, pretoţe ţalobca nevedel preukázať

akým spôsobom bola suma vypočítaná, i napriek tomu, ţe súd vykonal v tomto smere

dokazovanie na pojednávaní 24. 01. 2006.

Z uplatneného nároku súd priznal ţalobcovi právo na náhradu škody v sume

280 591 Sk a právo na úrok z omeškania v zmysle

v spojení s vo výške 18% od 15. 06. 1997 do zaplatenia.

Vo zvyšnej časti ţalobu ako nedôvodnú zamietol. O náhrade trov rozhodol podľa

a

Proti zamietajúcej časti rozsudku podal ţalobca odvolanie, v dôvodoch ktorého

navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil a ţalobe vyhovel. Podľa jeho

názoru súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam najmä v časti týkajúcej sa nákladov

za montáţ a demontáţ strojného zariadenia, ktoré bolo potrebné nahradiť. Predovšetkým však

tvrdil, ţe súd vec nesprávne právne posúdil. V spore ide celkom jednoznačne o náhradu škody

a nie o zodpovednosť za vady diela. Podľa pre zodpovednosť

za škodu spôsobenú porušením povinností ustanovených týmto zákonom platia obdobne

ustanovenia . Ustanovenia o mandátnej zmluve neobsahujú

osobitné ustanovenia o zodpovednosti vzniknutej v prípadoch ako je prejednávaný. Zmluva

o dielo znela na vytvorenie diela a bola prakticky konzumovaná mandátnou zmluvou,

keďţe dodávateľom bol v obidvoch prípadoch ţalovaný. Súd sa zbytočne venoval udalostiam,

ktoré sa odohrali po 30. 06. 1993. Do tohto dátumu mal ţalovaný odovzdať predmet záväzku.

Táto pripravenosť podľa mandátnej zmluvy obsahovala prirodzene aj skúšobnú prevádzku

v rozsahu jeden mesiac a nakoniec aj kolaudáciu. Poukázal na ustanovenie § 340 ods. 1

, podľa ktorého dlţník je povinný záväzok splniť v čase určenom

v zmluve a riadne, inak sa dostane do omeškania a to bez ohľadu na to, či ho nesplní vôbec

alebo poskytne plnenie vadné. Podľa kto poruší svoju

povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu. Konštrukcia tejto

zodpovednosti je objektívna. Ţalobca aţ do skúšobnej prevádzky nemal dôvod postupovať

podľa . Pokiaľ ide o uplatňovanie nárokov z vád diela, moţno

ich posudzovať iba vo vzťahu k zmluve o dielo, a to iba k tej časti, kde sa navrhol nevhodný

dopravník. Ţalobcu, ktorý dostal potrebné údaje, nemalo čo zaujímať ako túto vec mandatár

vyrieši. Treba pripomenúť, ţe dodaný dopravník nebol vadný ale nevhodný. Aţ znalecké

dokazovanie preukázalo, ţe vhodný je iný druh dopravníka. Úvaha súdu, ţe ţalovaný

mal subdodávateľa vyzvať na odstránenie vád diela je nesprávna, pretoţe subdodávateľ

zhotovil dopravník presne podľa pokynov ţalovaného. Ţalobca si tieţ uplatnil z titulu nároku

na náhradu škody ušlý zisk v dôsledku ţalovaným zavineného oddialenia začatia výroby,

ktorý mu nebol súdom priznaný. Súd nepriznal ţalobcovi aj poloţky, proti ktorým ţalovaný

nič nenamietal a ktoré museli byť logicky uplatnené pretoţe boli vynaloţené na náhradu

nefunkčného dopravníka za funkčný. Súd ďalej pochybil aj v otázke posúdenia premlčania

uplatneného nároku. Ţalobca aţ po celkom jednoznačnom závere znaleckého posudku

nadobudol vedomosť kto je škodcom, takţe ţalobný návrh rozšíril v rámci objektívnej

desaťročnej premlčacej doby. Pokiaľ súd kladie vinu na odklade začiatku výroby na ţalobcu

pre vadu granulátora, jednalo sa len o jednotýţdňový výpadok a v tom čase uţ mala dávno

beţať skúšobná prevádzka, ktorá je určená práve na odstraňovanie podobných závad.

K zisteniu tejto vady mohlo dôjsť aţ po pouţití dopravníka. Ţalovaný sa nemôţe zbaviť

zodpovednosti za to, ţe v dohodnutej lehote nedodal predmet zmluvy.

Ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, ţe súd správne posúdil premlčanie

uplatneného nároku v rozsahu ušlého zisku 9 885 563 Sk podľa § 397 Obchodného

zákonníka. Ţalobca uţ v čase podania ţaloby vedel o škode aj o škodcovi, ktorým mohol byť

jedine ţalovaný. Podľa dodatku 2 k mandátnej zmluve činnosť mandatára bola predĺţená

do 30. 06. 1993. Išlo o dohodnuté spolupôsobenie ţalobcu, ktoré nesplnil. Časť dodávky

ţalobcu bola vadná a po oprave do chodu bola daná aţ 25. 06. 1993. Ţalovaný po uplynutí

lehoty na výkon činností po 30. 06. 1993 uţ nebol oprávnený vykonávať reklamácie. Ţalobca

u poloţiek 2, 3, 6 neuviedol ţiadne právne argumenty a potrebnými dokumentmi nepreukázal

ich oprávnenosť, teda ţe ich skutočne vynaloţil v príčinnej súvislosti s porušením záväzku.

Vadný dopravník bol vyrobený poddodávateľom ţalovaného T., a.s. P., na základe podkladov

dodávaných ţalobcom. Úlohou ţalovaného bolo zabezpečiť investorské činnosti v rozsahu čl.

III zmluvy. Ukončením mandátnej zmluvy bolo ţalovanému znemoţnené vykonávať ďalšie

úkony v súvislosti s uvedením zariadenia do prevádzky. Pri vadách diela platia primerane

ustanovenia aţ . Podľa Obchodného

zákonníka uspokojenie, ktoré moţno dosiahnuť uplatnením niektorého nároku z vád,

nemoţno dosiahnuť uplatnením iného nároku. Ţalobca mal preto uplatňovať nároky

zo zodpovednosti za vady. Dohodou strán nebol rozšírený okruh práv na odstránenie vád

na právo ţalobcu na náhradu nákladov na odstránenie vád, ktoré si odstráni sám. V zmysle

mandatár nezodpovedá za porušenie záväzku osoby, s ktorou

uzavrel zmluvu, lebo sa nezaručil v zmluve na plnenie záväzkov prevzatých inými osobami.

Navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom -485 z 24. 10. 2007

na odvolanie ţalobcu proti zamietajúcej časti rozsudku zmenil rozsudok tak, ţe ţalovanému

uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi 214 516 Sk s 18% úrokom od 15. 06. 1997 do zaplatenia

a vo zvyšnej časti rozsudok potvrdil. Výrok rozsudku o priznaní náhrady škody vo výške

280 591 Sk nebol odvolaním napadnutý, a preto nadobudol právoplatnosť. Predmetom

odvolacieho konania bol nárok na náhradu škody špecifikovanej pod bodom 2. a 6.

Na základe dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa odvolací súd dospel k záveru,

ţe ţalovaný porušil zmluvný záväzok a dielo vykazovalo v rámci skúšobnej prevádzky

začatej 16. 06. 1993 vady. Dopravník nebol z hľadiska potrebných parametrov pouţiteľný

na vykonanie diela, bol nevhodný, to znamená ţe bol vadný. Ţalobca v záujme urýchleného

začatia výroby a zabránenia vzniku škody, kúpil nové zariadenie a zaplatením faktúry

mu vznikla škoda špecifikovaná v poloţke 2/ ţaloby, a preto v tejto časti napadnutý rozsudok

zmenil a ţalobe o zaplatenie 214 516 Sk s 18% úrokom od 15. 06. 1997 do zaplatenia

vyhovel. Podľa názoru odvolacieho súdu ţalobca právo na náhradu škody špecifikovanú

v bode 3. aţ 6. petitu nepreukázal, preto rozsudok v tejto zamietajúcej časti potvrdil.

Stotoţnil sa so záverom súdu prvého stupňa, ţe právo uplatnené rozšírenou ţalobou

je premlčané v zmysle , vzhľadom na vznesenú námietku

premlčania.

Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom zo 07. 07. 2009 č. k. -21

zrušil rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 24. 10. 2007

a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zistil, ţe zamietnutý nárok sťaţovateľa ( ţalobcu )

na náhradu škody podľa bodu 3. aţ 6. ţaloby bol riadne uplatnený, pričom ţalobca preukázal

predpoklady zodpovednosti za škodu aj pokiaľ ide o škodu uplatnenú v týchto bodoch.

Odvolací súd sa v preskúmavanom rozhodnutí zaoberal pôvodnou ţalobou, avšak v záveroch

svojho rozhodnutia o týchto bodoch ţaloby nepredloţil svoje stanovisko. Zostalo otázkou,

či ţalovaný nesplnením záväzku nespôsobil škodu v podobe ušlého zisku. Na jednej strane

všeobecné súdy uznali vadu dodávky diela ako aj nutnosť výmeny zariadenia, čím vznikla

logická situácia, ţe súčasťou priamej škody nie je len rozdiel v cene, ale aj cena demontáţe

a montáţe nového zariadenia. Oba súdy nedali v odôvodnení náleţitú odpoveď,

prečo príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a následkom v bodoch 1. a 2. ţaloby,

kde bol ţalobca úspešný v plnom rozsahu, akceptovali a určili povinnosť ţalovaného zaplatiť

ţalobcovi zistenú škodu spolu s úrokom a v tom istom porušení kvantifikovanú škodu,

ako aj príčinnú súvislosť medzi jej vznikom a následkom v bodoch 3. aţ 6. neuznali

a v rozhodnutí na tieto otázky nereagovali. Zo spisu vyplýva, ţe medzi vznikom škody

v bode 1. a 2. bola preukázaná totoţná príčinná súvislosť ako v bodoch 3. aţ 6. ţaloby

bez náleţitej reakcie oboch vo veci konajúcich súdov, čo moţno povaţovať za arbitrárny

postup vo veci, ktorý je nezlučiteľný s garantovaným právom, ţe ţalobca v súdnom

konaní na ţalobou prednesené otázky dostane primeranú odpoveď, ktorá bude aj náleţite

zdôvodnená tak, aby okrem ďalšej rozumovej úvahy výrok našiel aj adekvátne zdôvodnenie.

Povinnosťou súdov aj s ohľadom na je uviesť v rozhodnutí dostatočné

a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie zaloţili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa

prejednal vec v rozsahu podľa bez nariadenia pojednávania v zmysle

, rešpektujúc právny názor vyslovený v náleze Ústavného súdu

Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu je opodstatnené.

Z obsahu spisu vyplýva, ţe predmetom odvolacieho konania je nárok ţalobcu

na náhradu škody špecifikovanej pod bodmi 2 aţ 6 ţaloby, ktorá mala ţalobcovi podľa jeho

tvrdenia vzniknúť v príčinnej súvislosti s porušením povinností ţalovaného zo zmluvy o dielo

a mandátnej zmluvy uzavretých podľa v znení neskorších zmien

a doplnkov ( ďalej len ).

Podľa , kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového

vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaţe preukáţe, ţe porušenie

povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

Predpokladmi vzniku práva na náhradu škody v zmysle citovaného ustanovenia

sú porušenie právnej povinnosti (v tomto prípade záväzku zo zmluvy), vznik škody, príčinná

súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody. Náhrada škody

v je postavená na objektívnom princípe zodpovednosti bez ohľadu

na existenciu zavinenia.

Súd prvého stupňa správne vychádzal zo skutkového zistenia, ţe predmetom zmluvy

o dielo bolo dodanie projektu na stavbu „ výroba kompaktných hnojív“. Na základe projektu

dodaného ţalovaným došlo k realizácii stavby v súlade s projektom. V rámci skúšobnej

prevádzky boli zistené okrem iného vady dopravného systému stavby, ktoré spôsobili

nefunkčnosť celej stavby. V konaní nebola spornou skutočnosť, ţe dopravný systém

navrhnutý v projekte ţalovaného bol na stavbu nevhodný. Nevhodnosť navrhnutého

dopravného systému v projekte je potrebné posúdiť ako vadu diela, to znamená ako vadu

dodaného projektu. Poskytnutie vadného plnenia je porušením zmluvného záväzku a tvorí

jeden z predpokladov nároku na náhradu škody.

Podľa veta prvá , pri vadách diela platia primerane

aţ 441.

Uspokojenie, ktoré moţno dosiahnuť uplatnením niektorého z nárokov z vád tovaru

podľa § 436 a 437, nemoţno dosiahnuť uplatnením nároku z iného právneho dôvodu

( ).

Súd prvého stupňa na jednej strane v odôvodnení rozhodnutia správne konštatuje,

ţe predmetom zmluvy o dielo bolo dodanie projektu stavby bez špecifikácie, aký konkrétny

dopravný systém bude vyuţitý, na strane druhej, ale nesprávne odvodzoval vznik práva

na náhradu škody zo spôsobu uplatnenia práv zo zodpovednosti za vady v zmysle

vo vzťahu k inému predmetnému dielu, a to stavbe,

dodávateľom ktorej podľa predloţenej zmluvy o dielo ţalovaný nebol. V tomto smere právny

záver súdu prvého stupňa nie je správny.

Je nesporné, ţe projekt dodaný ţalovaným bol vadný, a preto ţalobcovi vznikli práva

zo zodpovednosti za vadné plnenie v zmysle , ale aj nárok

na náhradu škody, ktorú nebolo moţné uspokojiť uplatnením niektorého z nárokov z vád

projektu. Výsledkom realizácie vadného projektu bola nefunkčná stavba. Ţalobcovi

v príčinnej súvislosti s odstránením vád stavby vyplývajúcich z vadného projektu vznikli

náklady, ktoré nemoţno povaţovať za nárok zo zodpovednosti za vady, ale za škodu,

na náhradu ktorej mu vzniklo právo v zmysle citovaného ustanovenia § 373 Obchodného

zákonníka. Ţalobcovi z rovnakého dôvodu vzniklo právo nielen na náhradu skutočnej škody

ale aj na náhradu škody vo forme ušlého zisku. Z uvedeného dôvodu nie je opodstatnená

námietka ţalovaného s poukazom na ustanovenie ţe ţalobca nemôţe

prípadné nároky z vád nahradiť uplatnením práva na náhradu škody.

Škoda, náhrady ktorej sa ţalobca ţalobou domáha, pozostáva zo skutočnej škody

za vynaloţené nevyhnutné náklady na odstránenie vád stavby realizovanej podľa vadného

projektu a z ušlého zisku. Podľa názoru odvolacieho súdu ţalobcovi vzniklo právo na náhradu

škody ktorá mu vznikla v príčinnej súvislosti s dodaním vadného projektu stavby „výroba

kompaktných hnojív“, a preto právny záver súdu prvého stupňa o nedôvodnosti uplatneného

nároku nie je správny. Z uvedeného dôvodu odvolací súd rozsudok v zamietajúcej časti podľa

zrušil a v zmysle v rozsahu zrušenia vrátil

vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Úlohou súdu prvého stupňa bude v novom konaní doplniť dokazovanie o výške škody,

vrátane ušlého zisku, ktorá vznikla ţalobcovi v príčinnej súvislosti s vadou diela ( projektu ),

posúdiť námietku premlčania časti uplatneného práva, rozhodnúť vo veci a rozhodnutie riadne

v súlade s odôvodniť.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 29. apríla 2011

JUDr. Alena Priecelová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blaţíčková