Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
8ad/364066.0bf0a7.pdf
PDF · 123.93 KB
No categories available
5Obo/103/2009
Najvyšší súd 5 Obo 103/2009
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: A. S., a. s., S. Č., IČO: X.,
proti ţalovanému: C., a. s. v likvidácii, K., IČO: X., o zaplatenie 382 123,85 Eur
/11 511 863 Sk/ s príslušenstvom, na odvolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v
Bratislave č. k. 26 Cb 554/1994-447 z 27. januára 2006, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave
č. k. 26 Cb 554/1994-447 z 27. januára 2006 v napadnutej zamietajúcej časti z r u š u j e
a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uloţil ţalovanému povinnosť zaplatiť
ţalobcovi 280 591 Sk s 18% úrokom z omeškania od 15. 06. 1997 do zaplatenia. V časti
o zaplatenie 11 231 272 Sk s príslušenstvom ţalobu zamietol. Z odôvodnenia vyplýva,
ţe ţalobca sa domáhal zmenenou ţalobou práva na náhradu skutočnej škody a ušlého zisku
v sume 11 511 863 Sk s príslušenstvom.
Dokazovaním zistil, ţe ţalobca uzavrel so ţalovaným 07. 07. 1992 zmluvu o dielo
a 31. 08. 1992 mandátnu zmluvu. V zmluve o dielo sa ţalovaný ako zhotoviteľ zaviazal
za podmienok dohodnutých v zmluve vypracovať a dodať práce a výkony pre stavbu „výroba
kompaktných hnojív“ čo predpokladalo projekt stavby pre účely vydania stavebného
povolenia, konzultácie a prerokovanie projektu stavby v priebehu jeho spracovania s orgánmi
štátnej správy, dopracovanie projektu stavby pre jej realizáciu ďalej výkon generálneho
projektanta, autorského dozoru a rekonštrukcia vykládky surovín. Čas plnenia bol dohodnutý
do 30. 06. 1993.
V zmysle čl. 7 bod 7.1 zmluvy o dielo garantom technológie pre účely spracovania
projektovej dokumentácie bol ţalobca ako objednávateľ. Dohodnutá záručná doba bola
24 mesiacov a začala plynúť odo dňa odovzdania projektu.
V mandátnej zmluve sa ţalovaný ako mandatár zaviazal, ţe podľa ním vypracovaného
projektu zhotoví dielo – postaví linku na výrobu kompaktovaných hnojív. V čl. 3 bod 3.7
sa ţalobca ako mandant zaviazal vytvoriť pre mandatára podmienky na vykonanie činností
dohodnutých v článku 3 zmluvy za dohodnutú odplatu. Termín ukončenia skúšobnej
prevádzky pôvodne dohodnutý na 31. 03. 1993 bol dodatkom č. 2 zmenený do 30. 06. 1993.
Počas skúšobnej prevádzky, ktorá začala 16. 06. 1993, dopravný systém – šnekové
dopravníky, ktoré vykazovali nadmernú hlučnosť a čiastočné prehrievanie plášťa šnekov,
potvrdil nefunkčnosť diela. Ţalobca ţiadal vady šneku a radlera odstrániť do 16. 07. 1993
a ostatných vád do 15. 08. 1993. Ţalovaný k odstraňovaniu vád nepristúpil, preto ţalobca
pred uplynutím dohodnutého termínu vykonal demontáţ vadných častí diela na vlastné
náklady, kúpil nové zariadenia a vykonal montáţ nového zariadenia na vlastné náklady.
Dielo bolo skolaudované 29. 12. 1993. Ţalobca mal za to, ţe ţalovaný porušil ustanovenia
zmluvy o dielo aj mandátnej zmluvy, a tým ţalobcovi vznikla skutočná škoda na nákup
nového dopravného systému a škoda na výpadku výroby za 51 pracovných dní vo forme
ušlého zisku. Škodu vyčíslil v celkovej sume 2 302 312 Sk, ktorá pozostáva z :
1. úhrady faktúr za vadné časti diela T. ŠP P. ( škoda 280 591 Sk)
2. úhrady faktúry S. š. p. ( škoda 214 516 Sk)
3. úhrady faktúry za zámočnícke práce pri demontáţi diela ( škoda 71 824 Sk)
4. straty na ušlom zisku pri skúšobnej prevádzke ( 409 500 Sk)
5. straty na ušlom zisku pri 100% prevádzke (1 216 800 Sk)
6. miezd pracovníkov za demontáţ diela (109 081 Sk).
Na pojednávaní 28. 08. 2001 súd na návrh ţalobcu pripustil rozšírenie ţaloby na sumu
11 511 863 Sk, z čoho ušlý zisk predstavoval 10 847 028 Sk. Vznesenú námietku
premlčania ţalovaného proti rozšírenej časti ţaloby, súd posúdil podľa § 397 a nasl.
Obchodného zákonníka. Dospel k záveru, ţe ţalobca sa dozvedel o vzniku škody a o tom kto
za ňu zodpovedá najneskôr v mesiaci august 1993, a preto štvorročná premlčacia lehota práva
na náhradu škody uplynula v auguste 1997. Z tohto dôvodu v rozšírenej časti ţalobu zamietol
a zaoberal sa pôvodnou ţalobou, ktorou si ţalobca uplatnil právo na zaplatenie 2 302 312 Sk.
Súd prvého stupňa škodu špecifikovanú pod bodom 1. ţalobcovi priznal, pretoţe
ţiadna zo sporových strán úhradu faktúry nerozporovala.
Náhradu škody uplatnenú pod bodom 2., ktorá predstavuje rozdiel medzi úhradou
za vadné časti diela a nákupom funkčného dopravného systému, súd ţalobcovi nepriznal.
Keďţe ţalobca neodstúpil od uzavretej zmluvy o dielo a zmluva zostala v platnosti, ţalobca
správne uplatnil odstránenie vady diela podľa § 436 Obchodného zákonníka, avšak lehotu,
ktorú určil na dodanie bezvadného diela ( 15. 08. 1993) nedodrţal a ešte pred jej uplynutím
sám zasiahol do celkového projektu ţalovaného. Z tohto dôvodu ţalovaný nemôţe
zodpovedať za škodu.
Zo špecifikácie škody pod bodom 3. a predloţeného rozpisu prác a dodávok
z 30. 09. 1993 v sume 71 824 Sk nevyplýva, ţe táto čiastka sa týka prác na montáţi
a demontáţi šnekového dopravníka, ktorý bol namontovaný na stavbe podľa projektu
ţalovaného.
Stratu na ušlom zisku uvedenú pod bodom 4. a 5. súd nepriznal ţalobcovi z dôvodu,
ţe bez kolaudačného rozhodnutia a bez povolenia uţívať stavbu nebolo moţné vykonávať
výrobu, a teda nadobúdať zisk z výroby. Aţ do 25. 06. 1993 nebola stavba funkčná
aj z dôvodu nefunkčnosti granulátora, ktorého dodávateľom bol ţalobca. Bezprostrednú
moţnosť ovplyvniť včasné vydanie kolaudačného rozhodnutia, moţnosť zasahovať
do dodávateľskej činnosti jednotlivých zhotoviteľov, dodávateľov jednotlivých častí diela,
moţnosť uzatvárať zmluvy, moţnosť ovplyvniť rýchlosť dokončenia jednotlivých častí diela
mal ţalovaný v zmysle uzatvorenej mandátnej zmluvy len do 30. 06. 1993, nakoľko od tohto
dňa stratil oprávnenie vystupovať v mene ţalobcu. Po tomto termíne mohol a musel
všetky tieto práce a činnosti vykonávať a ovplyvňovať len samotný ţalobca, ţalovaný
na to uţ oprávnenie nemal. Kolaudačné rozhodnutie bolo poskytnuté ţalobcovi 29. 12. 1993.
Špecifikáciu škody bod bodom 6. súd tieţ zamietol, pretoţe ţalobca nevedel preukázať
akým spôsobom bola suma vypočítaná, i napriek tomu, ţe súd vykonal v tomto smere
dokazovanie na pojednávaní 24. 01. 2006.
Z uplatneného nároku súd priznal ţalobcovi právo na náhradu škody v sume
280 591 Sk a právo na úrok z omeškania v zmysle § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka
v spojení s § 502 Obchodného zákonníka vo výške 18% od 15. 06. 1997 do zaplatenia.
Vo zvyšnej časti ţalobu ako nedôvodnú zamietol. O náhrade trov rozhodol podľa
§ 142 ods. 1 O. s. p. a § 155 ods. 1 O. s. p.
Proti zamietajúcej časti rozsudku podal ţalobca odvolanie, v dôvodoch ktorého
navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil a ţalobe vyhovel. Podľa jeho
názoru súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam najmä v časti týkajúcej sa nákladov
za montáţ a demontáţ strojného zariadenia, ktoré bolo potrebné nahradiť. Predovšetkým však
tvrdil, ţe súd vec nesprávne právne posúdil. V spore ide celkom jednoznačne o náhradu škody
a nie o zodpovednosť za vady diela. Podľa § 757 Obchodného zákonníka pre zodpovednosť
za škodu spôsobenú porušením povinností ustanovených týmto zákonom platia obdobne
ustanovenia § 373 Obchodného zákonníka. Ustanovenia o mandátnej zmluve neobsahujú
osobitné ustanovenia o zodpovednosti vzniknutej v prípadoch ako je prejednávaný. Zmluva
o dielo znela na vytvorenie diela a bola prakticky konzumovaná mandátnou zmluvou,
keďţe dodávateľom bol v obidvoch prípadoch ţalovaný. Súd sa zbytočne venoval udalostiam,
ktoré sa odohrali po 30. 06. 1993. Do tohto dátumu mal ţalovaný odovzdať predmet záväzku.
Táto pripravenosť podľa mandátnej zmluvy obsahovala prirodzene aj skúšobnú prevádzku
v rozsahu jeden mesiac a nakoniec aj kolaudáciu. Poukázal na ustanovenie § 340 ods. 1
Obchodného zákonníka, podľa ktorého dlţník je povinný záväzok splniť v čase určenom
v zmluve a riadne, inak sa dostane do omeškania a to bez ohľadu na to, či ho nesplní vôbec
alebo poskytne plnenie vadné. Podľa § 373 Obchodného zákonníka kto poruší svoju
povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu. Konštrukcia tejto
zodpovednosti je objektívna. Ţalobca aţ do skúšobnej prevádzky nemal dôvod postupovať
podľa § 550 Obchodného zákonníka. Pokiaľ ide o uplatňovanie nárokov z vád diela, moţno
ich posudzovať iba vo vzťahu k zmluve o dielo, a to iba k tej časti, kde sa navrhol nevhodný
dopravník. Ţalobcu, ktorý dostal potrebné údaje, nemalo čo zaujímať ako túto vec mandatár
vyrieši. Treba pripomenúť, ţe dodaný dopravník nebol vadný ale nevhodný. Aţ znalecké
dokazovanie preukázalo, ţe vhodný je iný druh dopravníka. Úvaha súdu, ţe ţalovaný
mal subdodávateľa vyzvať na odstránenie vád diela je nesprávna, pretoţe subdodávateľ
zhotovil dopravník presne podľa pokynov ţalovaného. Ţalobca si tieţ uplatnil z titulu nároku
na náhradu škody ušlý zisk v dôsledku ţalovaným zavineného oddialenia začatia výroby,
ktorý mu nebol súdom priznaný. Súd nepriznal ţalobcovi aj poloţky, proti ktorým ţalovaný
nič nenamietal a ktoré museli byť logicky uplatnené pretoţe boli vynaloţené na náhradu
nefunkčného dopravníka za funkčný. Súd ďalej pochybil aj v otázke posúdenia premlčania
uplatneného nároku. Ţalobca aţ po celkom jednoznačnom závere znaleckého posudku
nadobudol vedomosť kto je škodcom, takţe ţalobný návrh rozšíril v rámci objektívnej
desaťročnej premlčacej doby. Pokiaľ súd kladie vinu na odklade začiatku výroby na ţalobcu
pre vadu granulátora, jednalo sa len o jednotýţdňový výpadok a v tom čase uţ mala dávno
beţať skúšobná prevádzka, ktorá je určená práve na odstraňovanie podobných závad.
K zisteniu tejto vady mohlo dôjsť aţ po pouţití dopravníka. Ţalovaný sa nemôţe zbaviť
zodpovednosti za to, ţe v dohodnutej lehote nedodal predmet zmluvy.
Ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, ţe súd správne posúdil premlčanie
uplatneného nároku v rozsahu ušlého zisku 9 885 563 Sk podľa § 397 Obchodného
zákonníka. Ţalobca uţ v čase podania ţaloby vedel o škode aj o škodcovi, ktorým mohol byť
jedine ţalovaný. Podľa dodatku 2 k mandátnej zmluve činnosť mandatára bola predĺţená
do 30. 06. 1993. Išlo o dohodnuté spolupôsobenie ţalobcu, ktoré nesplnil. Časť dodávky
ţalobcu bola vadná a po oprave do chodu bola daná aţ 25. 06. 1993. Ţalovaný po uplynutí
lehoty na výkon činností po 30. 06. 1993 uţ nebol oprávnený vykonávať reklamácie. Ţalobca
u poloţiek 2, 3, 6 neuviedol ţiadne právne argumenty a potrebnými dokumentmi nepreukázal
ich oprávnenosť, teda ţe ich skutočne vynaloţil v príčinnej súvislosti s porušením záväzku.
Vadný dopravník bol vyrobený poddodávateľom ţalovaného T., a.s. P., na základe podkladov
dodávaných ţalobcom. Úlohou ţalovaného bolo zabezpečiť investorské činnosti v rozsahu čl.
III zmluvy. Ukončením mandátnej zmluvy bolo ţalovanému znemoţnené vykonávať ďalšie
úkony v súvislosti s uvedením zariadenia do prevádzky. Pri vadách diela platia primerane
ustanovenia § 436 aţ § 441 Obchodného zákonníka. Podľa § 440 ods. 2 Obchodného
zákonníka uspokojenie, ktoré moţno dosiahnuť uplatnením niektorého nároku z vád,
nemoţno dosiahnuť uplatnením iného nároku. Ţalobca mal preto uplatňovať nároky
zo zodpovednosti za vady. Dohodou strán nebol rozšírený okruh práv na odstránenie vád
na právo ţalobcu na náhradu nákladov na odstránenie vád, ktoré si odstráni sám. V zmysle
§ 573 Obchodného zákonníka mandatár nezodpovedá za porušenie záväzku osoby, s ktorou
uzavrel zmluvu, lebo sa nezaručil v zmluve na plnenie záväzkov prevzatých inými osobami.
Navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom 5 Obo 94/2006-485 z 24. 10. 2007
na odvolanie ţalobcu proti zamietajúcej časti rozsudku zmenil rozsudok tak, ţe ţalovanému
uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi 214 516 Sk s 18% úrokom od 15. 06. 1997 do zaplatenia
a vo zvyšnej časti rozsudok potvrdil. Výrok rozsudku o priznaní náhrady škody vo výške
280 591 Sk nebol odvolaním napadnutý, a preto nadobudol právoplatnosť. Predmetom
odvolacieho konania bol nárok na náhradu škody špecifikovanej pod bodom 2. a 6.
Na základe dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa odvolací súd dospel k záveru,
ţe ţalovaný porušil zmluvný záväzok a dielo vykazovalo v rámci skúšobnej prevádzky
začatej 16. 06. 1993 vady. Dopravník nebol z hľadiska potrebných parametrov pouţiteľný
na vykonanie diela, bol nevhodný, to znamená ţe bol vadný. Ţalobca v záujme urýchleného
začatia výroby a zabránenia vzniku škody, kúpil nové zariadenie a zaplatením faktúry
mu vznikla škoda špecifikovaná v poloţke 2/ ţaloby, a preto v tejto časti napadnutý rozsudok
zmenil a ţalobe o zaplatenie 214 516 Sk s 18% úrokom od 15. 06. 1997 do zaplatenia
vyhovel. Podľa názoru odvolacieho súdu ţalobca právo na náhradu škody špecifikovanú
v bode 3. aţ 6. petitu nepreukázal, preto rozsudok v tejto zamietajúcej časti potvrdil.
Stotoţnil sa so záverom súdu prvého stupňa, ţe právo uplatnené rozšírenou ţalobou
je premlčané v zmysle § 397 Obchodného zákonníka, vzhľadom na vznesenú námietku
premlčania.
Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom zo 07. 07. 2009 č. k. IIIÚS 126/08-21
zrušil rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Obo 94/2006 z 24. 10. 2007
a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zistil, ţe zamietnutý nárok sťaţovateľa ( ţalobcu )
na náhradu škody podľa bodu 3. aţ 6. ţaloby bol riadne uplatnený, pričom ţalobca preukázal
predpoklady zodpovednosti za škodu aj pokiaľ ide o škodu uplatnenú v týchto bodoch.
Odvolací súd sa v preskúmavanom rozhodnutí zaoberal pôvodnou ţalobou, avšak v záveroch
svojho rozhodnutia o týchto bodoch ţaloby nepredloţil svoje stanovisko. Zostalo otázkou,
či ţalovaný nesplnením záväzku nespôsobil škodu v podobe ušlého zisku. Na jednej strane
všeobecné súdy uznali vadu dodávky diela ako aj nutnosť výmeny zariadenia, čím vznikla
logická situácia, ţe súčasťou priamej škody nie je len rozdiel v cene, ale aj cena demontáţe
a montáţe nového zariadenia. Oba súdy nedali v odôvodnení náleţitú odpoveď,
prečo príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a následkom v bodoch 1. a 2. ţaloby,
kde bol ţalobca úspešný v plnom rozsahu, akceptovali a určili povinnosť ţalovaného zaplatiť
ţalobcovi zistenú škodu spolu s úrokom a v tom istom porušení kvantifikovanú škodu,
ako aj príčinnú súvislosť medzi jej vznikom a následkom v bodoch 3. aţ 6. neuznali
a v rozhodnutí na tieto otázky nereagovali. Zo spisu vyplýva, ţe medzi vznikom škody
v bode 1. a 2. bola preukázaná totoţná príčinná súvislosť ako v bodoch 3. aţ 6. ţaloby
bez náleţitej reakcie oboch vo veci konajúcich súdov, čo moţno povaţovať za arbitrárny
postup vo veci, ktorý je nezlučiteľný s ústavou garantovaným právom, ţe ţalobca v súdnom
konaní na ţalobou prednesené otázky dostane primeranú odpoveď, ktorá bude aj náleţite
zdôvodnená tak, aby okrem ďalšej rozumovej úvahy výrok našiel aj adekvátne zdôvodnenie.
Povinnosťou súdov aj s ohľadom na § 157 ods. 2 O. s. p. je uviesť v rozhodnutí dostatočné
a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie zaloţili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 O. s. p.
prejednal vec v rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle
§ 214 ods. 2 O. s. p., rešpektujúc právny názor vyslovený v náleze Ústavného súdu
Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu je opodstatnené.
Z obsahu spisu vyplýva, ţe predmetom odvolacieho konania je nárok ţalobcu
na náhradu škody špecifikovanej pod bodmi 2 aţ 6 ţaloby, ktorá mala ţalobcovi podľa jeho
tvrdenia vzniknúť v príčinnej súvislosti s porušením povinností ţalovaného zo zmluvy o dielo
a mandátnej zmluvy uzavretých podľa zákona č. 513/1991 Zb. v znení neskorších zmien
a doplnkov ( ďalej len Obchodný zákonník ).
Podľa § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového
vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaţe preukáţe, ţe porušenie
povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.
Predpokladmi vzniku práva na náhradu škody v zmysle citovaného ustanovenia
sú porušenie právnej povinnosti (v tomto prípade záväzku zo zmluvy), vznik škody, príčinná
súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody. Náhrada škody
v Obchodnom zákonníku je postavená na objektívnom princípe zodpovednosti bez ohľadu
na existenciu zavinenia.
Súd prvého stupňa správne vychádzal zo skutkového zistenia, ţe predmetom zmluvy
o dielo bolo dodanie projektu na stavbu „ výroba kompaktných hnojív“. Na základe projektu
dodaného ţalovaným došlo k realizácii stavby v súlade s projektom. V rámci skúšobnej
prevádzky boli zistené okrem iného vady dopravného systému stavby, ktoré spôsobili
nefunkčnosť celej stavby. V konaní nebola spornou skutočnosť, ţe dopravný systém
navrhnutý v projekte ţalovaného bol na stavbu nevhodný. Nevhodnosť navrhnutého
dopravného systému v projekte je potrebné posúdiť ako vadu diela, to znamená ako vadu
dodaného projektu. Poskytnutie vadného plnenia je porušením zmluvného záväzku a tvorí
jeden z predpokladov nároku na náhradu škody.
Podľa § 564 veta prvá Obchodného zákonníka, pri vadách diela platia primerane § 436
aţ 441.
Uspokojenie, ktoré moţno dosiahnuť uplatnením niektorého z nárokov z vád tovaru
podľa § 436 a 437, nemoţno dosiahnuť uplatnením nároku z iného právneho dôvodu
( § 440 ods. 2 Obchodného zákonníka ).
Súd prvého stupňa na jednej strane v odôvodnení rozhodnutia správne konštatuje,
ţe predmetom zmluvy o dielo bolo dodanie projektu stavby bez špecifikácie, aký konkrétny
dopravný systém bude vyuţitý, na strane druhej, ale nesprávne odvodzoval vznik práva
na náhradu škody zo spôsobu uplatnenia práv zo zodpovednosti za vady v zmysle
§ 436 ods. 1 Obchodného zákonníka vo vzťahu k inému predmetnému dielu, a to stavbe,
dodávateľom ktorej podľa predloţenej zmluvy o dielo ţalovaný nebol. V tomto smere právny
záver súdu prvého stupňa nie je správny.
Je nesporné, ţe projekt dodaný ţalovaným bol vadný, a preto ţalobcovi vznikli práva
zo zodpovednosti za vadné plnenie v zmysle § 564 Obchodného zákonníka, ale aj nárok
na náhradu škody, ktorú nebolo moţné uspokojiť uplatnením niektorého z nárokov z vád
projektu. Výsledkom realizácie vadného projektu bola nefunkčná stavba. Ţalobcovi
v príčinnej súvislosti s odstránením vád stavby vyplývajúcich z vadného projektu vznikli
náklady, ktoré nemoţno povaţovať za nárok zo zodpovednosti za vady, ale za škodu,
na náhradu ktorej mu vzniklo právo v zmysle citovaného ustanovenia § 373 Obchodného
zákonníka. Ţalobcovi z rovnakého dôvodu vzniklo právo nielen na náhradu skutočnej škody
ale aj na náhradu škody vo forme ušlého zisku. Z uvedeného dôvodu nie je opodstatnená
námietka ţalovaného s poukazom na ustanovenie § 440 ods. 2 O. s. p. ţe ţalobca nemôţe
prípadné nároky z vád nahradiť uplatnením práva na náhradu škody.
Škoda, náhrady ktorej sa ţalobca ţalobou domáha, pozostáva zo skutočnej škody
za vynaloţené nevyhnutné náklady na odstránenie vád stavby realizovanej podľa vadného
projektu a z ušlého zisku. Podľa názoru odvolacieho súdu ţalobcovi vzniklo právo na náhradu
škody ktorá mu vznikla v príčinnej súvislosti s dodaním vadného projektu stavby „výroba
kompaktných hnojív“, a preto právny záver súdu prvého stupňa o nedôvodnosti uplatneného
nároku nie je správny. Z uvedeného dôvodu odvolací súd rozsudok v zamietajúcej časti podľa
§ 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. zrušil a v zmysle § 221 ods. 2 O. s. p. v rozsahu zrušenia vrátil
vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Úlohou súdu prvého stupňa bude v novom konaní doplniť dokazovanie o výške škody,
vrátane ušlého zisku, ktorá vznikla ţalobcovi v príčinnej súvislosti s vadou diela ( projektu ),
posúdiť námietku premlčania časti uplatneného práva, rozhodnúť vo veci a rozhodnutie riadne
v súlade s § 157 ods. 2 O. s. p. odôvodniť.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 29. apríla 2011
JUDr. Alena Priecelová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blaţíčková