Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
f1f/382435.f7c16a.pdf
PDF · 99.88 KB
No categories available
1Obdo/39/2010
Najvyšší súd 1 Obdo 39/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: A., spol. s r. o., Š., H., zast.
JUDr. P.N., advokátom,
so sídlom v L., K. proti ţalovanému: V., pobočka N., T., N., o zaplatenie 2 569,99 Sk
s príslušenstvom, na dovolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre, č. k.
15 Cob 119/2004-47 zo dňa 24. júna 2004, v časti týkajúcej sa rozsudku Okresného súdu
v Nových Zámkoch, č. k. 15 Cb 88/02-26, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre, č. k.
15 Cob 119/2004-47 zo dňa 24. júna 2004 v napadnutej časti z r u š u j e a vec mu
v r a c i a na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e:
Okresný súd v Nových Zámkoch rozsudkom, č. k. 15 Cb 88/02-26 zo dňa 25.02.2004
ţalobu zamietol a ţalobcu zaviazal zaplatiť ţalovanému 1 836 Sk titulom náhrady trov
konania.
Krajský súd v Nitre napadnutým rozsudkom rozsudky Okresného súdu v Nových
Zámkoch, č. k. 14 Cb 12/04-23 zo dňa 09.03.2004, č. k. 14 Cb 191/03-20 zo dňa 19.02.2004,
č. k. 15 Cb 179/03-21 zo dňa 01.03.2004, č. k. 14Cb 179/03-22 zo dňa 12.02.2004, č. k.
15 Cb 88/02-26 zo dňa 25.02.2004, č. k. 15 Cb 90/02-25 zo dňa 01.03.2004, č. k.
15 Cb 182/03-21 zo dňa 01.03.2004 a č. k. 15 Cb 84/02-23 zo dňa 25.02.2004 potvrdil.
Ţalobcu zaviazal zaplatiť ţalovanému na účet jeho právneho zástupcu náhradu trov
odvolacieho konania v sume 15 075 Sk. Proti tomuto rozsudku pripustil dovolanie.
Podľa odôvodnenia rozsudku odvolací súd zistil, ţe predmetné veci sa dotýkajú tých
istých účastníkov a skutkovo spolu súvisia, preto ich podľa § 112 ods. 1 O. s. p.
v záujme hospodárnosti spojil na spoločné konanie.
Odvolací súd sa stotoţnil s právnym názorom súdu l. stupňa, ţe poplatok z omeškania
podľa § 38 ods. 4 z. č. 273/1994 Z. z. môţe voči poisťovni uplatňovať len zmluvné
zdravotnícke zariadenie a keďţe ţalobca si podanými ţalobami uplatnil nárok na zaplatenie
poplatku z omeškania podľa § 38 ods. 4 citovaného zákona, pričom nebol zmluvným
zdravotníckym zariadením ţalovaného. Správne preto súd prvého stupňa ţaloby zamietol.
Odvolací súd usúdil, ţe odvolací súd nemohol ţalobcovi alternatívne priznať úroky
z omeškania, pretoţe tieto si ţalobca neuplatnil, a to ani v ţalobe, ani v priebehu konania
návrhom na jej zmenu podľa § 95 O. s. p. Ide pritom o výlučné dispozičné právo účastníka
konania a oprávnenie súdu na zmenu uplatneného nároku zo zákona nevyplýva. Sú to pritom
rozdielne nároky, vyplývajúce z rôznych právnych predpisov, s rozdielnou právnou
kvalifikáciou.
Keďţe podľa názoru odvolacieho súdu ide vo veci o rozhodnutie zásadného právneho
významu z hľadiska procesného práva, pripustil vo veci podľa § 238 ods. 3 písm. a/ O. s. p.
dovolanie.
Podľa názoru odvolacieho súdu pre takúto zmenu právnej kvalifikácie je potrebná
zmena ţaloby, čo však vzhľadom na dispozičnú zásadu môţe urobiť len ţalobca.
Keďţe ţalobca ţalobu nezmenil, odvolací súd napadnuté rozsudky podľa § 219 O. s. p.
ako vecne správne potvrdil.
Ţalobca vo svojom dovolaní navrhol napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušiť
a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Poukazuje na ust. § 2 O. s. p., podľa ktorého v občianskom súdnom konaní súdy
prejednávajú a rozhodujú spory. Tvrdí, ţe rozhodovanie súdu je činnosť, na základe ktorej
súd právne posudzuje vec a na skutkový stav aplikuje príslušnú právnu normu, preto ak
na skutkový stav uvedený v ţalobe právny poriadok pripúšťa aplikáciu určitej právnej normy,
súd je povinný v rámci právneho posudzovania veci príslušnú právnu normu aj aplikovať,
bez ohľadu na to, ako ju posudzuje ţalobca.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací po zistení, ţe dovolanie
je prípustné podľa § 238 ods. 3 písm. c/ O. s. p., prejednal ho v súlade s § 243a ods. 1 O. s. p.
bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, ţe je dôvodné.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.).
Dovolaním z dôvodov uvedených v § 237 O. s. p. je moţné napadnúť všetky
rozhodnutia odvolacieho súdu bez ohľadu na formu rozhodnutia, na jeho obsah alebo
na povahu predmetu konania. Prípustnosť dovolania podľa § 237 O. s. p. nie je daná tým,
ţe dovolateľ tvrdí, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté niektorou z vád uvedených
v tomto ustanovení. Dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je v tomto prípade
prípustné iba vtedy, ak touto vadou rozhodnutie skutočne trpí, t. j. ak sa stali skutočnosti,
v dôsledku ktorých vada vznikla a prejavila sa v rozhodnutí (postupe) odvolacieho súdu.
K tomu, či rozhodnutie odvolacieho súdu trpí niektorou z vád uvedených v § 237 O. s. p.,
prihliada dovolací súd nielen na podnet dovolateľa, ale z úradnej povinnosti (§ 242 O. s. p.).
Dovolanie je tieţ prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený
rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho
rozsudku, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného
významu (§ 238 ods. 3 O. s. p).
Dovolací súd uţ vo veci raz rozhodol, a to v uznesení, sp. zn. 5 Obdo 29/2005 zo dňa
22.11.2006, ktorým dovolanie odmietol podľa § 238 ods. 5 O. s. p. Vychádzal pritom
z názoru, ţe aj po spojení vecí je potrebné vychádzať z hodnoty jednotlivých spojených vecí
a nie zo súčtu ich predmetu, keďţe spojenie vecí je potrebné povaţovať za opatrenie, ktorého
účelom je zabezpečenie hospodárnosti konania. Spojenie vecí však nemá vplyv na procesné
práva účastníkov a nemení sa ním ani ich postavenie. Prípustnosť dovolania proti
rozhodnutiu, proti ktorému inak dovolanie nie je prípustné, preto nemôţe byť zaloţená
len tým, ţe prejednávaná vec bola spojená s inými vecami.
Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý vo veci rozhodoval na základe sťaţnosti
ţalobcu, svojim nálezom zo dňa 26.07.2007, č. IV ÚS 88/07-28 uvedené rozhodnutie
dovolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Ústavný súd poukazuje na zásadu predvídateľnosti súdneho rozhodnutia a s ňou
súvisiaci princíp právnej istoty. Podľa neho najvyšší súd okrem porušenia zásady právnej
istoty zanedbal aj svoju zákonom stanovenú povinnosť pri zabezpečovaní jednoty
rozhodovania.
Keďţe dovolací súd vo svojom rozhodnutí zo dňa 22.11.2006, sp. zn. 5 Obdo 29/2005
sa zaoberal len prípustnosťou dovolania, v opätovnom konaní sa v súvislosti s dovolaním
ţalobcu zaoberal meritom napadnutého rozsudku odvolacieho súdu.
Ţalobca odôvodňuje dovolanie nesprávnym právnym posúdením veci odvolacím
súdom. Nesprávne právne posúdenie veci vidí v tom, ţe právna kvalifikácia uplatneného
nároku je náleţitosťou návrhu. Tvrdí, ţe táto prislúcha súdu a jej zmena nie je zmenou
návrhu.
Podľa názoru dovolacieho súdu opísaním právne významných rozhodujúcich
skutočností podľa § 79 ods. 1 O. s. p. ţalobca určuje, o čom a na akom skutkovom základe
má súd rozhodnúť. Zo súhrnu opísaných rozhodujúcich skutočností, uvedených v ţalobnom
návrhu, musí byť zrejmý právny dôvod ţaloby, teda o aký právny vzťah k ţalovanému svoj
uplatnený nárok opiera. Výslovné uvedenie právneho dôvodu uplatneného nároku § 79 ods. 1
O. s. p. ako náleţitosť ţalobného návrhu neustanovuje.
Pokiaľ ide o zmenu návrhu, za takýto návrh sa spravidla pokladá prípad, ţe ţalobca
poţaduje síce rovnaké plnenie, ale odvodzuje ho z iného skutkového základu, prípadne
uplatňuje iné plnenie.
Z obsahu spisu vyplýva, ţe ţalobca v ţalobe sám vymedzil skutkový a právny základ
uplatneného nároku omeškaním ţalovaného s úhradou za ţalobcom poskytnutú zdravotnú
starostlivosť a poţadoval zaplatenie poplatku z omeškania.
Na tom istom skutkovom základe (omeškaní so splnením peňaţného záväzku)
v odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa namietal posúdenie nároku tieţ z právneho
dôvodu úroku z omeškania.
Odvolací súd dospel k záveru, ţe ţalobcovi právo na ţalobou uplatnený poplatok
z omeškania podľa § 38 ods. 4 zák. č. 273/1994 Z. z. nevzniklo, pretoţe nebol zmluvným
zdravotníckym zariadením ţalovaného, ktorý záver odvolacieho súdu je v rozpore
s princípom rovnosti (pozri nález Ústavného súdu SR č. II.ÚS 249/94-27).
Odvolací súd tieţ uzavrel, ţe vec nemohol posúdiť alternatívne z iného právneho
titulu, pretoţe pre zmenu právnej kvalifikácie je potrebná zmena ţaloby, ktorá prislúcha
ţalobcovi.
Pretoţe o zmenu ţaloby nejde, ak ţalobca na základe tých istých skutočností mení
iba jeho právnu kvalifikáciu, je takýto záver súdu v rozpore s ust. § 95 O. s. p., a preto
rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva aj z tohto dôvodu na nesprávnom právnom posúdení
veci tak, ako to opodstatnene namieta ţalobca.
Najvyšší súd Slovenskej republiky z uvedeného dôvodu dovolaniu ţalobcu v zmysle
§ 243b ods. 2 O. s. p. vyhovel, zrušil preto rozsudok odvolacieho súdu v napadnutej časti
a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie, v ktorom tento podľa § 243d ods. 1 O. s. p.
rozhodne i o náhrade trov dovolacieho konania.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 3. mája 2011
JUDr. Jozef Štefanko, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová