Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Obo/108/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Jozefa

Štefanka a členiek JUDr. Anny Petruľákovej a JUDr. Ivany Izakovičovej v právnej veci

ţalobcu: S. - S., B., B., IČO: X. proti ţalovanému: Ing. J.CH., L., V.,

správca konkurznej podstaty úpadcu E., spol. s r.o v likvidácii, A.,

IČO: X., o vyňatie vecí z konkurznej podstaty, na odvolanie ţalovaného proti rozsudku

Krajského súdu v Bratislave zo dňa 18.03.2010, č. k. -676 a odvolania

ţalobcu proti opravnému uzneseniu zo dňa 15.06.2010, č. k. -697, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky zamietajúci výrok opravného uznesenia Krajského

súdu v Bratislave zo dňa 15.06.2010, č. k. -697 o p r a v u j e v časti

parcely č. 540/2 o výmere 1100m2 - zastavené plochy a nádvoria - podľa listu vlastníctva

č. X k. ú A.: m e n í, ţe ţalovaný je povinný vylúčiť túto parcelu z konkurznej podstaty

úpadcu E., s. r. o. v likvidácii, A., IČO: X..

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa

18.03.2010, č. k. -676 v takto opravenom znení opravného uznesenia zo dňa

15.06.2010, č. k. -697 p o t v r d z u j e.

Ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e:

Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom uloţil správcovi konkurznej podstaty

povinnosť vylúčiť z konkurznej podstaty presne označené nehnuteľnosti v kat. území A., L.

a R. Ţalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

Opravným uznesením na návrh ţalobcu opravil výrok rozsudku tak, ţe výrok

I. rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č. k. -676 zo dňa 18.03.2010

sa upravuje tak, ţe z nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. X, k. ú. A.

má správna výmera parcely č. 126/3 znieť 1486 m2 - zastavané plochy a nádvoria,

b/ za parcelou č. 1526/1, k. ú. L. bez evidencie na liste vlastníctva podľa výroku

IV., c/ nasleduje parcela č. 1704/25.

Návrh na opravu výroku rozsudku v časti parcela č. 519/87 nehnuteľností

špecifikovaných vo výroku III., pôvodne evidovaných v PKV č. X a parcely č. 540/2

o výmere 1100 m2 - zastavané plochy a nádvoria, podľa listu vlastníctva č. X, k. ú. L.,

zamietol.

Podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku v čase vyhlásenia konkurzu na majetok

úpadcu - t. j. dňa 30.10.1998 nepatrili nehnuteľnosti špecifikované v ţalobe úpadcovi,

ani nešlo o majetok, ktorý úpadca získal po vyhlásení konkurzu alebo ním zabezpečil svoj

majetok. Súd dospel k záveru, ţe nehnuteľnosti, ktorých vylúčenia zo súpisu konkurznej

podstaty sa ţalobca domáhal, neboli predmetom zmluvy o predaji podniku. Na prevod iných,

ako v zmluve určených nehnuteľností, nemoţno aplikovať ustanovenia o prechode ostatných

práv a záväzkov, známych i neznámych, v zmluve neuvedených, resp. iba všeobecným

výkladom pojmov uvedených v , podľa ktorého majetkom podniku

na účely tohto zákona je súhrn vecí a finančných prostriedkov, ku ktorým má podnik právo

hospodárenia alebo ktoré sú v jeho vlastníctve, ako aj súhrn práv, iných majetkových hodnôt

a záväzkov podniku. Tieto, ako podstatná náleţitosť zmluvy, museli byť v zmluve jasne

špecifikované. Okrem práva nájmu nebol preukázaný vznik iného práva úpadcovi, ktoré ho

však neoprávňovalo k zaradeniu pozemkov do súpisu konkurznej podstaty.

Podľa názoru súdu z predloţeného súpisu konkurznej podstaty nebolo moţné

ani jednoznačne identifikovať zaradenie nehnuteľností do súpisu a vyjadrenia ţalovaného

v tomto smere boli protichodné. Správca konkurznej podstaty raz uvádzal, ţe nehnuteľnosti

evidované pre katastrálne územie A. na pozemno-kniţnej vloţke č. X a č. X

pre k. ú. R. č. X, pre k. ú. L. na PKV č. X a LV č. X pre k. ú. A., ako i na LV č. X, LV č. X,

LV č. X pre k. ú. L. zaradil do konkurznej podstaty úpadcu. Inokedy tvrdil, ţe do súpisu

zaradil len ním uvádzané sporné nehnuteľnosti. Ţalobca na základe výzvy súdu však podal

ţalobu o vylúčenie nehnuteľností z konkurznej podstaty špecifikovaných vo výzve. Táto

neobsahovala bliţšie označenie tzv. sporných nehnuteľností neskôr uvádzaných správcom.

Súd tieţ zistil, ţe v priebehu konania dochádzalo aj k zmenám zápisu nehnuteľností

v Katastri nehnuteľností tak, ţe boli novo vytvorené ďalšie listy vlastníctva so zavkladovaním

vlastníckeho práva tretích subjektov. Išlo o listy vlastníctva č. X k. ú. A., č. X

k. ú. A., č. X k. ú. A., č. X k. ú. L. Správca konkurznej podstaty vzniesol námietku nedostatku

aktívnej legitimácie ţalobcu u týchto nehnuteľností. Podľa jeho vyjadrení však výzvu voči

týmto subjektom na podanie ţaloby prostredníctvom konkurzného súdu neinicioval. Dôsledok

zamietnutia ţaloby voči ţalobcovi by bolo ponechanie nehnuteľností v konkurznej podstate

a moţnosť ich speňaţovania. Preto súd akceptoval obranu ţalobcu, spočívajúcu v tvrdení, ţe

k vyporiadaniu týchto nebol v niektorých prípadoch z jeho strany udeľovaný potrebný súhlas

(LV p. B.), resp. v tvrdení, ţe v čase podania ţaloby bol ţalobca ako správca pozemkov

legitimovaný. Na základe toho, ţe ţalobca

ako správca nehnuteľností vzniesol pochybnosti o zaradení nehnuteľností do súpisu

konkurznej podstaty, bol výzvou súdu na podanie ţaloby na základe toho i vyzvaný

a legitimovaný.

Opravné uznesenie vydal súd l. stupňa na návrh ţalobcu. Podľa odôvodenia nebolo

moţné vykonať opravu výroku rozsudku v navrhovanej časti parcely c. 519/87, pretoţe táto

je uvedená vo výroku rozsudku a obsiahnutá v časti III. bod A, ako parcela zapísaná

na novozaloţenom liste vlastníctva č. X, k. ú. A.. Parcela č. 540/2 sa na liste vlastníctva

v znení aktuálnom ku dňu vyhlásenia rozsudku nenachádzala, preto nebolo moţné v tom čase

o nej rozhodovať. Parcela č. 1704/24 je zapísaná na liste vlastníctva č. X,

k. ú. L.

Proti tomuto rozsudku sa odvolal ţalovaný. Ţalobca podal odvolanie proti opravnému

uzneseniu.

Ţalovaný v odvolaní vytýka napadnutému rozsudku vady podľa § 205 ods. 2

písm. b/, c/, e,/ g/ a nerešpektovanie ust. , pretoţe súd rozhodol

nad rámec v ţalobe uplatneného nároku. Spochybňuje danosť naliehavého právneho záujmu

ţalobcu vo veci. Namieta tieţ, ţe súd l. stupňa sa nevyrovnal s aktívnou legitimáciou ţalobcu,

ktorú tento podľa jeho mienky nemá. Poukazuje pritom aj na nález Ústavného súdu SR

č. 1/96 v súvislosti s privatizáciou majetku. Odvolávajúc sa na ust.

Zb. tvrdí, ţe F. je jediným subjektom, ktorý sa stal vlastníkom majetku pôvodne patriaceho

štátu. V zmysle rozhodnutia ústavného súdu podľa neho vlastníctvo štátu prešlo

na F. a ţalobca bol povinný ku dňu účinnosti privatizácie vydať majetok F. a tento takto

získaný majetok štátu predal Zmluvou úpadcovi. Uvádza, ţe ţalobca uţ pri vypracovaní

projektu mohol a zo zákona bol povinný presne špecifikovať, ktorý majetok do privatizácie

nepatrí.

Vychádzajúc z tohto svojho názoru potom namieta, ţe súd neúplne zistil skutkový

stav, keď nepripustil vstup F. ako účastníka do konania ako pôvodného vlastníka

a predávajúceho. Neúplné zistenie skutkového stavu spočíva aj v tom, ţe ţalobca nepredloţil

výstupný formulár F.1 (B)/ 1, podľa ktorého bol povinný predať majetok.

Namieta, ţe súd sa nevysporiadal s otázkou, čo patrí podľa § 6 ods. 2, § 18 ods. 1

ZKV do podstaty a čo sa do podstaty podľa § 19 ods. 1 ZKV zapíše.

Upozorňuje na to, ţe následkom napadnutého rozhodnutia súdu l. stupňa nemoţno

pre nemajetnosť úpadcu vysporiadať prihlásené nároky veriteľov a aj súdom priznané

reštitučné nároky oprávneným osobám.

Pokiaľ súd l. stupňa na str. 12 konštatuje, ţe v priebehu konania dochádzalo k zmenám

zápisu nehnuteľností v katastri a ţe voči týmto novým subjektom správca výzvy nepodal,

poukázal na stanovisko obchodnoprávneho kolégia, sp. zn. Obpj 7/2002, z ktorého vyplýva

nemoţnosť iného subjektu zasahovať do konkurzného konania, na ust. § 14 ods. 1 písm. d/

ZKV, podľa ktorého sa súdne a iné konania, týkajúce sa majetku patriaceho do podstaty,

prerušujú. Uvádza tieţ, ţe o nových subjektoch nemal informácie, pretoţe mu Správa katastra

v N. oznámila, ţe mu ako neoprávnenej osobe neumoţní prístup do zbierky listín.

Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu l. stupňa

na ďalšie konanie.

Ţalobca vo vyjadrení k odvolaniu ţalovaného navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť.

Podľa neho ţalovaný vo svojom tvrdení o nedostatku aktívnej legitimácie na strane

ţalobcu nerešpektuje existenciu zákonov upravujúcich vlastníctvo štátu k pôde a inému

poľnohospodárskemu majetku, najmä a č. v znení

neskorších predpisov a , z ktorých jednoznačne vyplýva aktívna

legitimácia S. zastúpenej S. a nadväznosti na skutočnosť, ţe sporné nehnuteľnosti neboli

predmetom privatizácie a Zmluvy o predaji podniku č. 1810/1997.

Ţalobca podal odvolanie proti návrhu na opravu zamietajúceho výroku opravného

uznesenia, týkajúceho sa parcely č. 540/2 o výmere 1100 m2 - zastavané plochy a nádvoria.

Navrhol v tejto časti výrok napadnutého uznesenia zmeniť a návrhu vyhovieť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal odvolania podľa

bez nariadenia pojednávania v zmysle a dospel k záveru, ţe odvolanie

ţalovaného nie je dôvodné. Odvolanie ţalobcu je dôvodné.

Ţalobca sa odvolal proti zamietajúcemu výroku opravného uznesenia zo dňa

15.06.2010, č. k. -697. Pripojil výpis z Katastra nehnuteľností s dátumom

aktuálnosti 01.01.2010 a 01.04.2010 (čl. 705-709), ktoré svedčia o tom, ţe v čase vyhlásenia

rozsudku dňa 18.03.2010 bola sporná parcela č. 540/2 o výmere 1100 m2 evidovaná na LV

č.X. Svedčí o tom však aj LV zo dňa 17.03.2010 (čl. 661).

Z uvedeného dôvodu odvolací súd odvolanie ţalobcu čo do parcely č. 540/2

evidovanej na LV č. X k. ú. A. vyhovel a v súlade s týmto rozhodnutím výrok napadnutého

opravného uznesenia opravil.

Pokiaľ ide o odvolanie ţalovaného, odvolací súd sa stotoţnil nielen s výrokom

napadnutého rozsudku v znení odvolacím súdom opraveného opravného uznesenia voči

ţalovanému, ale aj s jeho odôvodnením, ktoré je podľa názoru odvolacieho súdu plne v súlade

s ust. Preto v súlade s ust. na zdôraznenie jeho

správnosti sa vyrovnáva so základnou námietkou odvolateľa, a to tvrdeným nedostatkom

aktívnej legitimácie ţalobcu, ktorý ţalovaný opiera o svoj názor, ţe jediným subjektom, ktorý

sa podľa zákona stal vlastníkom majetku patriaceho pôvodne štátu, teda aj poľnohospodárskej

pôdy, je F., z čoho vyplýva, ţe v Zmluve o predaji podniku č. 1810/1997 boli súčasťou

privatizovaného podniku aj nehnuteľností, ktorých vylúčenia z konkurznej podstaty

sa ţalobca domáha.

V rozpore s týmto tvrdením ţalovaného je samo znenie čl. II ods. 5 Zmluvy o predaji

podniku č. 1810/1997 (čl. 316), kde sa výslovne uvádza, ţe na kupujúceho prechádzajú práva

a povinnosti vyplývajúce z nájomných zmlúv, uzavretých so S., ktorých predmetom je

uţívanie pôdy v správe S. V rozpore s týmto tvrdením je aj dohodnutá kúpna cena 15 mil. Sk,

ktorá svedčí o tom,

ţe cena poľnohospodárskej pôdy, ktorej nájom prechádzal na kupujúceho, nebola do nej

zahrnutá.

Súčasťou kúpnej zmluvy je špecifikácia privatizovaných nehnuteľností pre E., kde sa

ako ich úhrnná zostatková cena uvádza suma vyše 57 mil. Sk, ale ţiadne pozemky

neobsahuje. Osobitnú prílohu tvorí súpis označený ako Štátny majetok A., ocenenie

pozemkov vo vlastníctve štátu (privatizovateľných), teda nie privatizovaných.

Ţalobca v tejto súvislosti vo vyjadrení k odvolaniu ţalovaného správne a opodstatnene

poukazuje na ustanovenie č. , ako aj

Aktívna legitimácia ţalobcu na podanie vylučovacej ţaloby je daná, ako správne

konštatoval súd l. stupňa tým, ţe ho súd na podanie ţaloby vyzval. Konanie na základe

vylučovacej ţaloby podľa § 19 ods. 2 ZKV nie je konaním o návrhu podľa § 80 písm. c/

Naliehavý právny záujem je daný tým, ţe SKP zapísal vec do súpisu podstaty.

Pre prípad, ţe vylučovacia ţaloba nebude podaná včas, § 19 ods. 2 ZKV zakotvuje

predpoklad, ţe je do súpisu zahrnutá oprávnene.

Pokiaľ ide o nález Ústavného súdu SR č. 1/96, na ktorý ţalovaný poukazuje, tento

rozoberá nesúlad ust. , a s /

SR. Ústavný súd síce konštatuje: „Fond je jediným subjektom, ktorý sa podľa zákona

stal vlastníkom majetku pôvodne patriaceho štátu....“, avšak len v súvislosti s poukázaním

na stratu kontroly štátu nad majetkom určeným na privatizáciu v dôsledku novelizovania

cit. zákona o sporné ustanovenia.

S týmto doplnením odôvodnenia odvolací súd napadnutý rozsudok súdu l. stupňa

podľa a ako vecne správny potvrdil.

Úspešnému ţalobcovi vzniklo podľa v spojení s

právo na náhradu trov konania. Keďţe mu ţiadne nevznikli, odvolací súd mu ich náhradu

nepriznal.

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 3. mája 2011

JUDr. Jozef Štefanko, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová