Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/293/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne Ľ. D., prechodne v B.,

proti ţalovanému I. D., zastúpenému

Mgr. A. S.,

o náhradu škody vo výške 1 570,07 € a vo výške 139,41 € mesačne od mesiaca apríl 2008

až do času, kedy žalovaný umožní žalobkyni bývať v byte, vedenej na Okresnom súde

Bratislava III pod sp.zn. , na dovolanie ţalovaného proti rozsudku Krajského

súdu v Bratislave z 1. júna 2010, sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Ţalobkyni náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava III 12. marca 2008 (neskoršie

zmeneným a z časti vzatým späť), sa ţalobkyňa domáhala voči ţalovanému zaplatenia sumy

47 300 Sk a sumy 4200 Sk mesačne od apríla 2008 aţ do času, kedy jej ţalovaný umoţní

bývať v byte č. X. na piatom poschodí bytového domu na S., ako aj náhrady trov konania.

Okresný súd Bratislava III rozsudkom z 24. marca 2009, č.k. -126 uloţil

ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobkyni 1 653,06 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku ţalobu zamietol a vyslovil, ţe ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov

konania. Vychádzal zo zistenia, ţe rozsudkom Okresného súdu Bratislava III z 28. mája 2003,

č.k. -57, bolo zrušené právo spoločného nájmu účastníkov k trojizbovému bytu,

za výlučného nájomcu súd určil ţalovaného a ţalobkyni uloţil povinnosť vypratať predmetný

byt do 15 dní po zabezpečení náhradného bytu. V konaní bolo preukázané, ţe ţalovaný

náhradný byt ţalobkyni nezabezpečil, pričom sa o to ani váţne neusiloval. Pokiaľ ţalovaný

tvrdil, ţe ţalobkyňa opustila predmetný byt dobrovoľne a tým jej zaniklo právo bývania

a na zabezpečenie náhradného bytu, súd sa s týmto tvrdením nestotoţnil, pretoţe nemal túto

skutočnosť preukázanú. Konštatoval, ţe právo ţalobkyne mohlo zaniknúť len v prípade, ak by

sa z bytu odsťahovala dobrovoľne a s trvalým úmyslom viac sa do bytu nevrátiť. Z jej

správania a z ostatných okolností by muselo byť zrejmé, ţe ide o jej trvalý úmysel napr.

z dôvodu, ţe si svoju bytovú otázku trvalo a s konečnou platnosťou vyriešila sama. V konaní

však nebolo preukázané, ţe by ţalobkyňa výslovne prehlásila, ţe byt trvalo opúšťa a nehodlá

sa viac vrátiť, takúto vôľu ţalobkyni nebolo moţné vyvodzovať ani z okolností, za ktorých

na začiatku roka 2005 bývala v byte len občas. Iba skutočnosť, ţe ţalobkyňa striedavo bývala

aj u svojho mladšieho syna, ktorému dala aj niektoré veci z predmetného bytu, a ku ktorému

si vzala aj časť osobných vecí, nemoţno povaţovať za dostatočnú pre takýto záver, pričom je

potrebné prihliadnuť aj na skutočnosť, ţe v tom čase bývala v jednej izbe s dcérou, ktorej sa

v marci 2005 narodilo dieťa. Ţalobkyňa ani nikdy výslovne neprehlásila, ani to nemoţno

vyvodzovať z jej správania, ţe by sa vzdala práva na zabezpečenie náhradného bytu. Naopak,

v konaní bolo preukázané, ţe ţalovaný vymenil zámok na byte, resp. ţe to umoţnil vykonať

synovi. Bolo preto jeho povinnosťou (po výmene zámku) dať kľúč od bytu aj navrhovateľke

a tak jej umoţniť bývanie v byte. Tým, ţe to dodnes, aj napriek začatému exekučnému

konaniu neurobil, je dané jeho zavinenie. Na strane druhej súd uviedol, ţe ţalobkyňa sa však

za celé obdobie od výmeny zámku v byte, aţ do podania návrhu na začatie exekúcie, správala

pasívne, voči ţalovanému ţiadnym primeraným spôsobom nedomáhala odovzdania kľúčov

od bytu, alebo toho, aby jej umoţnil v predmetom byte ďalej bývať. Ţalobkyňa si teda

nesplnila svoju povinnosť predchádzať vzniku škody a tým je dané aj jej zavinenie za škodu,

ktorá jej vznikla aţ do konca júla 2007. Porušením povinnosti ţalovaného vznikla ţalobkyni

škoda, ktorá spočíva vo zvýšených nákladoch na bývanie. Po právnej stránke odôvodnil

rozhodnutie ustanoveniami § 417 ods. 1, § 420 ods. 1 a 3, § 441, § 442 ods. 1 a 3, § 100

ods. 1, . Dospel k záveru, ţe ţalobkyni v súvislosti

so zavineným porušením povinnosti ţalovaného vznikla škoda po 1. júli 2007, ktorá spočíva

vo zvýšených nákladoch vynaloţených na zabezpečenie náhradného ubytovania oproti

nákladom, ktoré by inak vynaloţila, keby bývala v predmetnom byte. Ţalobkyňa od 1. júla

2007 do 31. decembra 2007 bývala v ubytovni, za ktorú platila sumu 4 000 Sk mesačne,

od 1. februára 2008 býva v prenajatej garsónke, za ktorú platí mesačne sumu 6 900 Sk.

Ubytovanie, ktoré si ţalobkyňa zabezpečila, povaţoval za primerané, zodpovedajúce

poţiadavkám na primeraný byt v zmysle ,

na zabezpečenie ktorého má inak nárok. Je preto daná príčinná súvislosť medzi porušením

povinnosti ţalovaného a vznikom škody. Mal za to, ţe ţalobkyni vznikli zvýšené náklady

v dôsledku porušenia povinností ţalovaného, ktorý napriek exekučnému konaniu stále

porušuje právo ţalobkyne na bývanie v predmetnom byte. V časti vzniknutej škody (do konca

júna 2006) pre zavinenie ţalobkyne s odkazom na ustanovenie § 417 a § 441 Občianskeho

zákonníka, a v časti škody vzniknutej do 22. marca 2006, aj pre dôvodne uplatnenú námietku

premlčania, ţalobu zamietol. Ďalej zamietol aj ţalobu v časti náhrady škody vo výške

4200 Sk mesačne od decembra 2008 do marca 2009, nakoľko ţalobkyňa preukázala

zaplatenie nájomného naposledy za mesiac november 2008. O náhrade trov konania rozhodol

podľa

Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 1. júna 2010, sp.zn. napadnutý

rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a rozhodol, ţe ţalobkyni nepriznáva náhradu trov

odvolacieho konania. S poukazom na ustanovenie a potvrdil napadnuté

rozhodnutie súdu prvého stupňa, v celom rozsahu sa stotoţnil s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia a skonštatoval správnosť jeho dôvodov. Na doplnenie uviedol, ţe bolo dostatočne

preukázané, ţe ţalovaný porušil súdom uloţenú povinnosť zabezpečiť ţalobkyni náhradný

byt, resp. strpieť pobyt ţalobkyne v predmetnom byte do času, kedy jej zabezpečí náhradný

byt tým, ţe po výmene zámkov na predmetnom byte ţalobkyni kľúč od bytu nedal napriek jej

evidentnej snahe sa do bytu dostať. Taktieţ mal za preukázanú existenciu zvyšných

predpokladov vzniku zodpovednosti ţalovaného za spôsobenú škodu, ktorá bola ţalobkyňou

uplatnená. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa s pouţitím

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal ţalovaný dovolanie. V dovolaní namietal, ţe

odvolací súd nedostatočným odôvodnením svojho rozhodnutia mu ako ţalovanému odňal

moţnosť konať pred súdom, čím je daný dovolací dôvod v spojení

s ustanovením , ďalej ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá

mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci [ ] ako aj to, ţe

rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci [§ 241 ods. 2

písm. c) ]. V súvislosti s odňatím moţnosti konať pred súdom namietal, ţe odôvodnenie

rozhodnutia odvolacieho súdu s poukazom na ustanovenie je nedostatočné,

pretoţe uţ v odôvodnení rozhodnutia súdu prvého stupňa, z ktorého odvolací súd vychádzal,

absentovalo, akými úvahami sa súd prvého stupňa riadil pri hodnotení dôkazov, jednotlivé

dôkazy neposúdil samostatne, ani navzájom. Dovolateľ mal za to, ţe odvolací súd sa vecou

vôbec nezaoberal, nevysporiadal sa so skutočnosťami uvedenými v odvolaní, ktoré majú

rozhodujúci význam pre rozhodnutie, nepreskúmal rozhodnutie súdu prvého stupňa tak, ako

mu to ukladajú jednotlivé ustanovenia a neodôvodnil, prečo

vo veci nenariadil pojednávanie. Za inú vadu konania majúcu za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci, označil ţalovaný fakt, ţe odvolací súd v rozpore s vykonaným

dokazovaním na súde prvého stupňa a po preskúmaní rozhodnutia súdu prvého stupňa dospel

k záveru o preukázaní protiprávneho konania ţalovaného, a to „ţe ţalovaný porušil súdom

uloţenú povinnosť zabezpečiť ţalobkyni náhradný byt, resp. strpieť pobyt ţalobkyne

v predmetnom byte do času, kedy jej zabezpečí náhradný byt tým, ţe po výmene zámkov

na predmetnom byte ţalobkyni nedal kľúč, napriek jej evidentnej snahe sa do bytu dostať“.

Nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom [ ] spočívalo

podľa dovolateľa v záveroch oboch súdov o existencii predpokladov na vznik škody, ktoré

však podľa jeho presvedčenia dané neboli.

Ţalobkyňa sa k podanému dovolaniu písomne nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr,

či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným

prostriedkom.

V zmysle dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa § 238

ods. 1 je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle je dovolanie

prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru

dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie prípustné

tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého

odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke

zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd

prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.

V danom prípade dovolaním ţalovaného nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok

odvolacieho súdu, ale taký potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého

odvolací súd nevyslovil, ţe dovolanie proti nemu je prípustné. Dovolací súd v prejednávanej

veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané.

Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, ţe dovolanie

ţalovaného nie je podľa aţ 3 procesne prípustné.

S prihliadnutím na zákonnú povinnosť ( ) skúmať vţdy, či

dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom

niektorou zo závaţných procesných vád vedúcich k vydaniu tzv. zmätočného rozhodnutia,

neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa

zaoberal aj otázkou, či konanie a rozhodnutie odvolacieho súdu nie je postihnuté niektorou

z vád vymenovaných v aţ g/ (t.j. či v danej veci nejde o prípad

nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka, nedostatku riadneho

zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo

uţ prv začatého konania, o prípad nedostatku návrhu na začatie konania vo veciach, ktoré

moţno začať len na návrh, o prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať, či o prípad

rozhodovania vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným). Takéto vady konania

ale v dovolacom konaní neboli zistené.

Ţalovaný namietal, ţe odvolací súd s poukazom na ustanovenie

nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie, čím mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom

podľa

Predmetnému dôvodu dovolania v zmysle sú vlastné tri pojmové

znaky: 1/ odňatie moţnosti konať pred súdom, 2/ to, ţe k odňatiu moţnosti konať došlo

v dôsledku postupu súdu, 3/ moţnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania.

Vzhľadom k tej skutočnosti, ţe zákon bliţšie v ţiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie

moţnosti konať pred súdom nešpecifikuje, pod odňatím moţnosti konať pred súdom je

potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý znemoţňuje účastníkovi konania

realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu Občianskym

súdnym poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov.

Pokiaľ ţalovaný tvrdí, ţe rozsudky súdov niţších stupňov nevyhovujú poţiadavkám

kladeným na odôvodnenie rozhodnutí z hľadiska princípov spravodlivého procesu, a to najmä

pokiaľ ide o ich úplnosť, zrozumiteľnosť a presvedčivosť a vyvodzuje z toho, ţe absenciou

riadneho odôvodnenia súdnych rozhodnutí mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom

v zmysle ustanovenia , dovolací súd poukazuje na uznesenia Ústavného

súdu Slovenskej republiky, ktoré citoval aj ţalovaný v dovolaní, a to uznesenie sp.zn. IV. ÚS

115/03 z 3. júla 2003 v zmysle ktorého: „Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky

otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,

prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali

do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia

všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní

skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, ţe z tohto aspektu je plne

realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.“, ako aj na uznesenie Ústavného

súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo 16. marca 2005, podľa ktorého: „Súčasťou

základného práva na súdnu ochranu v občianskom súdnom konaní podľa

Slovenskej republiky je právo na odôvodnenie, ktorého štruktúra je rámcovo upravená

v Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní ( ).

Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na kaţdú

námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci

význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie

dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.“

Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len

na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť

na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Ustanovením je odvolaciemu súdu daná moţnosť vypracovania

tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Moţnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je

podmienená tým, ţe odvolací súd sa v plnom rozsahu stotoţní s dôvodmi rozhodnutia súdu

prvého stupňa, a to po skutkovej ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne

nestotoţní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia.

Môţe síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvého stupňa, toto doplnenie však

nemôţe byť v rozpore so závermi súdu prvého stupňa, môţe ho iba dopĺňať v tom zmysle, ţe

ďalšie závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvého stupňa. Odvolací súd

prirodzene musí odpovedať na podstatné a právne významné dôvody odvolania a nemôţe sa

obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne

na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody. Inak sa dostane

mimo limitov práva na spravodlivý proces, ktoré je chránené nielen , ale aj

čl. 6 ods. 1 Dohovoru.

Preskúmaním veci dovolací súd dospel k záveru, ţe rozhodnutia súdov niţších stupňov

zodpovedajú vyššie uvedeným poţiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí. Súd

prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav,

primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej

veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval

na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery

primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká

aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola

popretím ich účelu, podstaty a zmyslu.

Súd prvého stupňa primerane vysvetlil, v čom spočívalo protiprávne konanie

ţalovaného (porušenie právnej povinnosti zabezpečiť ţalobkyni náhradný byt, výmena zámku

na byte bez toho, aby dal ţalobkyni kľúč od bytu), vznik škody (spočívajúcej vo zvýšených

výdavkoch na primerané bývanie oproti nákladom, ktoré by vynaloţila, keby bývala v byte

na S.), príčinnú súvislosť medzi konaním škodcu a vzniknutou škodou (zvýšené náklady,

ktoré ţalobkyňa mala v súvislosti so zabezpečením náhradného ubytovania boli dôsledkom

zavinenia porušenia povinnosti ţalovaného umoţniť ţalobkyni bývať v predmetnom byte,

resp. zabezpečiť jej primerané náhradné bývanie) a zavinenie ţalovaného. Jeho odôvodnenie

obsahovalo skutkové aj právne závery, ku ktorým súd prvého stupňa v konaní dospel,

absenciu ktorých ţalovaný namietal v odvolaní a pre ktoré povaţoval rozhodnutie

odvolacieho súdu za neodôvodnené.

Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe skutkové a právne závery súdu

prvého stupňa nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1

, a preto aj odôvodnenie dovolaním napadnutého rozsudku

odvolacieho súdu ako celok s poukazom na ustanovenia spĺňa parametre

zákonného odôvodnenia ( ). Za porušenie základného práva zaručeného

v v ţiadnom prípade nemoţno povaţovať to, ţe

odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv ţalovaného.

Ţalovaný svoje dovolanie odôvodnil aj tým, ţe v konaní došlo k inej vade konania

[ )].

Iná vada konania je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných

v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Je právne relevantná, ak mala za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Z hľadiska dovolateľom tvrdenej existencie tzv. inej vady

konania v zmysle treba uviesť, ţe dovolací súd môţe pristúpiť

k posúdeniu opodstatnenosti tvrdenia o tomto dovolacom dôvode aţ vtedy, keď je dovolanie

z určitého zákonného dôvodu prípustné (o tento prípad ale v prejednávanej veci nejde).

Pokiaľ ţalovaný za inú vadu konania povaţuje nesprávnosť zistení skutkového stavu

veci súdmi niţších stupňov, treba uviesť, ţe v zmysle ustanovenia

dôvodom dovolania nemôţe byť samo osebe nesprávne skutkové zistenie. Dovolanie totiţ nie

je „ďalším“ odvolaním, ale je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným na nápravu len

výslovne uvedených procesných ( a ) a hmotnoprávnych (

ods. 2 písm. c/ ) vád. Preto sa dovolaním nemoţno úspešne domáhať revízie skutkových

zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa, ani prieskumu nimi vykonaného

dokazovania.

Ţalovaný v dovolaní ďalej namieta, ţe napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo o sebe ale prípustnosť

dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje

zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia ţalovaného boli opodstatnené (dovolací súd

ich z uvedeného aspektu neposudzoval), ţalovaným vytýkaná skutočnosť by mala za následok

vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle

V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)pouţil správny právny

predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil

(ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie bolo procesne

prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).

Vzhľadom na to, ţe prípustnosť dovolania ţalovaného nemoţno vyvodiť zo ţiadneho

ustanovenia , Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie

odmietol podľa v spojení s ako smerujúce

proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na odmietnutie

dovolania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej

správnosti.

V dovolacom konaní procesne úspešnej ţalobkyni vzniklo právo na náhradu trov

konania proti ţalovanému, ktorý úspech nemal ( v spojení s

a ). Ţalobkyňa však nepodala návrh na uloţenie povinnosti nahradiť

trovy konania ( ), a preto jej ich dovolací súd nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerov hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 3. mája 2011

JUDr. Vladimír Magura, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu Kazimíra Kaštiel'a,

bývajúceho v Banskej Bystrici, Šalgotarjánska 4011/3, zastúpeného Ulianko & partners,

s.r.o., so sídlom vo Zvolene, Nám. SNP 41, proti ţalovaným 1/ Erike Takáčovej, bývajúcej

vo Zvolene, Nám. SNP 2010/45, 2/ Monike Štramovej, bývajúcej vo Zvolene, Prachatická

2255/39, zastúpeným JUDr. Mariánom Görčim, advokátom so sídlom vo Zvolene,

Nám. SNP 50, o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva, vedenej na Okresnom súde

Zvolen, pod sp. zn. , na dovolanie ţalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku Krajského

súdu v Banskej Bystrici z 8. apríla 2010, sp. zn. takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Ţalované 1/ a 2/ sú povinné zaplatiť ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania

v sume 74,61 € na účet jeho právneho zástupcu Ulianko & partners, s.r.o., so sídlom

vo Zvolene, Nám. SNP 41, do troch dní.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Zvolen rozsudkom zo 17. februára 2009, č.k. -178 (v poradí

prvým) zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal určenia, ţe do dedičstva po nebohej

Vilme Kaštieľovej, rod. Bedenskej, narodenej 27. mája 1920, r.č. 205527/793, zomrelej

19. októbra 2004, naposledy bývajúcej vo Zvolene, Nám. SNP 2010/45, občianke SR, patrí

spoluvlastnícky podiel o veľkosti ½- ice na dvojizbovom byte č. 4 nachádzajúcom sa

na druhom poschodí vo vchode č. 45 v bytovom dome so súp. č. 2010 na Námestí SNP 2010

vo Zvolene (postavenom na pozemkoch parcelách registra „C“ parc. č.1070/53, parc.

č.1070/54, parc. č.1070/55) a príslušenstve tohto bytu - spoluvlastníckom podiele o veľkosti

5764/565270 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach obytného domu, ktoré sú

vedené na Správe katastra Zvolen, nachádzajú sa v okrese Zvolen, obci Zvolen,

v katastrálnom území Zvolen, zapísané na liste vlastníctva č. 5040 ako aj určenia, ţe

do dedičstva po nebohom Kazimírovi Kašiteľovi, rod. Kaštieľovi, narodenom 6. novembra

1912, rod. č. 121106/788, zomrelom 26. júla 2003, naposledy bývajúcom vo Zvolene

Nám. SNP 2010/45, občanovi SR, patrí spoluvlastnícky podiel o veľkosti ½- ice

na dvojizbovom byte č. 4, nachádzajúcom sa na 2. poschodí vo vchode č. 45 v obytnom dome

so súp. č. 2010 vo Zvolene, Námestí SNP 2010 (postavenom na pozemkoch parcelách registra

„C“ parc. č. 1070/53, parc. č. 1070/54, parc. č. 1070/55) a príslušenstve tohto bytu -

spoluvlastníckom podiele o veľkosti 5764/565270 na spoločných častiach a spoločných

zariadeniach obytného domu, ktoré sú vedené na Správe katastra Zvolen, nachádzajúce sa

v okrese Zvolen, obci Zvolen, v katastrálnom území Zvolen, zapísané na liste vlastníctva

č. 5040. V odôvodnení konštatoval, ţe rozhodnutie vo veci závisí od posúdenia prejudiciálnej

otázky - či darovacia zmluva uzatvorená medzi rodičmi ţalobcu ako darcami a ţalovanou 1/

ako obdarovanou mala také vady, ktoré by ju robili absolútne neplatným právnym úkonom.

Dospel k záveru, ţe darovacia zmluva nemá také vady, ktoré by robili tento právny úkon

absolútne neplatným a z ktorého by potom bolo moţné vyvodzovať, ţe uvedenú nehnuteľnosť

nemohla nadobudnúť ţalovaná 1/ a ţe táto potom patrí do dedičstva po nebohých rodičoch

ţalobcu. O trovách konania nerozhodol s poukazom na ustanovenie

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo 16. septembra 2009, zn.

(v poradí prvým) napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie s konštatovaním, ţe právny záver súdu prvého stupňa je predčasný. Uviedol, ţe

vykonané dokazovanie súdu prvého stupňa neviedlo k dostatočne zistenému skutkovému

stavu, pretoţe súd nevyhodnotil výpoveď ţalovanej 1/ a nezaujal ani právny názor

k stanovisku Najvyššieho súdu SR č. z 3. októbra 2001, podľa ktorého zmluva

o prevode nehnuteľností musí byť uzavretá v písomnej forme, pričom prejavy vôle účastníkov

vrátane ich podpisov musia byť na tej istej listine ( ods. l )

a v prípade, ak takúto zmluvu vrátane ich nedielnych príloh tvorí viac ako jeden list, musia

byť všetky tieto hárky pevne spojené (zošité) tak, aby tvorili technickú jednotu, a to uţ pred

jej podpísaním.

Okresný súd Zvolen rozsudkom zo 16. decembra 2009, č. k. -268

(v poradí druhým) určil, ţe do dedičstva po nebohej Vilme Kaštieľovej, rod. Bedenskej,

narodenej 27. mája 1920, r.č. 205527/793, zomrelej 19. októbra 2004, naposledy bývajúcej

vo Zvolene, SNP 2010/45, občianke SR, patrí spoluvlastnícky podiel o veľkosti ½- ice

na dvojizbovom byte č. 4 nachádzajúcom sa na druhom poschodí vo vchode č. 45 v bytovom

dome so súp. č. 2010 na Námestí SNP 2010 vo Zvolene (postavenom na pozemkoch

parcelách registra „C“ parc. č.1070/53, parc. č.1070/54, parc. č.1070/55) a príslušenstve tohto

bytu - spoluvlastníckom podiele o veľkosti 5764/565270 na spoločných častiach a spoločných

zariadeniach obytného domu, ktoré sú vedené na Správe katastra Zvolen, nachádzajú sa

v okrese Zvolen, obci Zvolen, v katastrálnom území Zvolen, zapísané na liste vlastníctva

č. 5040. Súčasne určil, ţe do dedičstva po nebohom Kazimírovi Kašiteľovi, rod. Kaštieľovi,

narodenom 6. novembra 1912, rod.č. 121106/788, zomrelom 26. júla 2003, naposledy

bývajúcom vo Zvolene SNP 2010/45, občanovi SR patrí spoluvlastnícky podiel o veľkosti

½-ice na dvojizbovom byte č. 4, nachádzajúcom sa na 2. poschodí vo vchode č. 45 v obytnom

dome so súp. č. 2010 vo Zvolene, Námestí SNP 2010 (postavenom na pozemkoch parcelách

registra „C“ parc. č. 1070/53, parc. č. 1070/54, parc. č. 1070/55) a príslušenstve tohto bytu -

spoluvlastníckom podiele o veľkosti 5764/565270 na spoločných častiach a spoločných

zariadeniach obytného domu, ktoré sú vedené na Správe katastra Zvolen, nachádzajúce sa

v okrese Zvolen, obci Zvolen, v katastrálnom území Zvolen, zapísané na liste vlastníctva

č. 5040. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, ţe darovacia zmluva uzatvorená

medzi darcami Vilmou Kaštieľovou a Kazimírom Kaštieľom a obdarovanou ţalovanou 1/

pri jej čítaní a jej podpisovaní nebola pred jej podpisom zviazaná tak, ako to vyţaduje zákon,

a preto je absolútne neplatným právnym úkonom, z ktorého nemohli nastať právne účinky

prevodu predmetnej nehnuteľnosti na ţalovanú 1/. Na základe tejto skutočnosti určil, ţe

predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva po nebohých darcoch u kaţdého v 1/2-ici.

O náhrade trov konania nerozhodol s poukazom

Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 8. apríla 2010, sp. zn.

(v poradí druhým) napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219

ods. 1 potvrdil. Skonštatoval, ţe súd prvého stupňa v predmetnej veci vykonal

dokazovanie v potrebnom rozsahu, správne zistil skutkový stav a tento správne aj po právnej

stránke kvalifikoval. Úplne sa stotoţnil aj s odôvodnením súdu prvého stupňa, na ktoré

v súlade s ustanovením aj odkázal. O náhrade trov odvolacieho konania

nerozhodol s poukazom na ustanovenie

Proti rozsudku odvolacieho súdu podali ţalované 1/ a 2/ dovolanie. Prípustnosť

dovolania odôvodnili ustanovením tvrdiac, ţe rozhodnutie

odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. V dôvodoch dovolania

ďalej namietali, ţe súd prvého stupňa (s poukazom na ) dospel na základe

vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam a následne k nesprávnym

právnym záverom, pričom opakovane zdôrazňovali, ţe v konaní nebolo priamo preukázané,

ţe zmluva v čase podpisu zviazaná bola ako ani to, ţe zviazaná nebola. Navrhli, aby dovolací

súd napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu, resp. súdu

prvého stupňa na nové konanie.

Ţalobca vo svojom vyjadrení k dovolaniu navrhol, aby dovolací súd dovolanie

ţalovaných 1/ a 2/ zamietol, pretoţe nie sú dané dôvody dovolania a nie sú dané ani ţiadne

vady konania, pre ktoré by bolo potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť. Zároveň navrhol, aby

dovolací súd zaviazal ţalované 1/ a 2/ nahradiť mu trovy dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podali včas účastníčky konania ( ), zastúpené advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr,

či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným

prostriedkom.

V zmysle dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa § 238

ods. 1 je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle je dovolanie

prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru

dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie prípustné

tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého

odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke

zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd

prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.

V danom prípade dovolaním ţalovaných 1/ a 2/ nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok

odvolacieho súdu, ale taký potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého

odvolací súd nevyslovil, ţe dovolanie proti nemu je prípustné. Dovolací súd v prejednávanej

veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané.

Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, ţe dovolanie

ţalovaných 1/ a 2/ nie je podľa aţ 3 procesne prípustné.

S prihliadnutím na zákonnú povinnosť ( ) skúmať vţdy, či

dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom

niektorou zo závaţných procesných vád vedúcich k vydaniu tzv. zmätočného rozhodnutia,

neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa

zaoberal aj otázkou, či konanie a rozhodnutie odvolacieho súdu nie je postihnuté niektorou

z vád vymenovaných v aţ g/ (t.j. či v danej veci nejde o prípad

nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka, nedostatku riadneho

zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo

uţ prv začatého konania, o prípad nedostatku návrhu na začatie konania vo veciach, ktoré

moţno začať len na návrh, o prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať, či o prípad

rozhodovania vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným). Takéto vady konania

ale v dovolacom konaní neboli zistené.

Z obsahu dovolania je zrejmé, ţe ţalované 1/ a 2/ namietajú nesprávnosť skutkových

zistení súdov niţších stupňov. Treba uviesť, ţe v zmysle ustanovenia

dôvodom dovolania nemôţe byť samo osebe nesprávne skutkové zistenie. Dovolanie totiţ nie

je „ďalším“ odvolaním, ale je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným na nápravu len

výslovne uvedených procesných ( a ) a hmotnoprávnych (

ods. 2 písm. c/ ) vád. Preto sa dovolaním nemoţno úspešne domáhať revízie skutkových

zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa, ani prieskumu nimi vykonaného

dokazovania.

Ţalované 1/ a 2/ v dovolaní ďalej namietajú, ţe napadnutý rozsudok odvolacieho súdu

spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť

dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje

zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia ţalovaných 1/ a 2/ boli opodstatnené (dovolací

súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval), ţalovanými 1/ a 2/ vytýkaná skutočnosť by mala

za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, nezakladala by ale prípustnosť

dovolania v zmysle V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)pouţil

správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových

záverov vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie

bolo procesne prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).

Vzhľadom na to, ţe prípustnosť dovolania ţalovaných 1/ a 2/ nemoţno vyvodiť

zo ţiadneho ustanovenia , Najvyšší súd Slovenskej republiky

dovolanie odmietol podľa v spojení s ako

smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom

na odmietnutie dovolania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu

z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní procesne úspešnému ţalobcovi vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti ţalovaným 1/ a 2/, ktoré úspech nemali (

v spojení s a ). Dovolací súd priznal ţalobcovi náhradu

trov dovolacieho konania spočívajúcu v odmene advokáta za 1 úkon právnej sluţby, ktorú mu

poskytol vypracovaním vyjadrenia k dovolaniu ţalovaných 1/ a 2/ (§ 14 ods. 1 písm. b/

vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

sluţieb). Základnú sadzbu tarifnej odmeny za tento úkon právnej sluţby určil podľa § 11

ods. 1 v spojení vo výške 55,49 eur, čo s náhradou výdavkov za miestne telekomunikačné

výdavky a miestne prepravné vo výške jednej stotiny výpočtového základu [§ 1 ods. 3 a § 16

ods. 3 vyhlášky (t.j. 7,21 € )] po pripočítaní DPH v sume 11,91 € (§ 18 ods. 3 vyhlášky)

predstavuje spolu 74,61 €.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 17. februára 2011

JUDr. Vladimír Magura, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Falbová