Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Sžo/16/2011

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Jany Zemkovej PhD. a členov senátu JUDr. Ivana Rumanu a JUDr. Gabriely Gerdovej v právnej veci žalobcu: Ing. V. K. N., D. K. právne zastúpený advokátskou kanceláriou .J. A, DK, s.r.o., M., D., proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SLV- 105/PK-2009 zo dňa 06. októbra 2009 v spojení s rozhodnutím Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Banská Bystrica č. PPZ-209-13/HCP-BB-2007 zo dňa 20.03.2007, konajúc o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. - 39 zo dňa 11. februára 2011, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č. k. -39 zo dňa 11. februára 2011 p o t v r d z u j e.

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e

I.

Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom rozhodnutie žalovaného

č. SLV-105/PK-2009 zo dňa 06.10.2009 podľa (ďalej len ) zrušil, vec vrátil na ďalšie konanie a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 788,82 €.

Žalovaný, rozhodujúc o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Riaditeľstva hraničnej

a cudzineckej polície Banská Bystrica č. PPZ-209-13/HCP-BB-2007 zo dňa 20.03.2007,

ktorým bol žalobca uznaný za zodpovedného podľa o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len ) za škodu vzniknutú stratou prideleného materiálu a bola mu uložená povinnosť v súlade s uhradiť služobnému úradu škodu vo výške 20.144,50 Sk, napadnutým rozhodnutím potvrdil prvostupňové rozhodnutie a odvolanie žalobcu zamietol.

Krajský súd rozsudok odôvodnil tým, že žalobcovi sa v konaní nepodarilo vyvrátiť

záver, že bez jeho zavinenia došlo k strate jemu zverených predmetov 2 kusov Alkotestov dräger. Správny orgán pri určovaní výšky škody vychádzal z hodnoty stratenej veci v čase, za akú by ju bolo možné obstarať v čase jej straty, v súlade s Hodnotu nabíjačiek stanovil podľa ceny určenej dodávateľom v danom období – záver roka 2005 vo výške 4.826,64 Sk/kus.

Rozpor podľa názoru krajského súdu spočíva vo vyčíslení nadobúdacej hodnoty

nabíjačiek v čase ich preukázaného prevzatia žalobcom (19.09.2005) v sume 1.340,-Sk a určení ceny v čase ich zistenej straty vo výške 4.826,64 Sk. Z predloženej faktúry dodávateľa nemožno jednoznačne zistiť, či ide o totožný typ nabíjačiek dodávaných v roku 1998 aj v roku 2005 vzhľadom na podstatný rozdiel v cene, žalovaný v rozhodnutiach neuviedol, akým spôsobom dospel k určeniu sumy 2.413,32 Sk za každú nabíjačku.

Bez riadneho zdôvodnenia spôsobu ako správny orgán dospel k výslednej sume

vyúčtovanej škody, nemožno preskúmať zákonnosť jeho rozhodnutia a súlad jeho postupu s Určenie výšky škody namietal žalobca aj v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu, pričom žalovaný sa podľa názoru prvostupňového súdu s touto námietkou dostatočným spôsobom nevysporiadal.

Výrok o náhrade trov konania odôvodnil ustanovením , zásadou

úspechu v konaní.

II.

Proti rozsudku krajského súdu podal včas odvolanie žalovaný, ktorý navrhol

napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave zmeniť tak, že žaloba sa zamieta. V dôvodoch uviedol, že zo správy o vyšetrení škody vedenej pod č. PPZ-99-10/HCP-BB- 2006 zo dňa 09.08.2006 vyplýva, že žalobca zodpovedá za stratu nasledovných výstrojných súčiastok, a to ďalekohľad 7 x 50NPP v počte 1 ks, ďalekohľad 7 x 50 v počte 2 ks, ďalekohľad 8 x 30 v počte 3 ks, lupa asperická v počte 1 ks, nabíjačka Alcotest v počte 2 ks, mikroskop Lumagi v počte 1 ks, konvexné zrkadlo v počte 2 ks, UV lampa prenosná v počte 2 ks, lopata ženijná v počte 5 ks a jedlonosič nerezový v počte 2 ks, ktorých stratou vznikla škoda v celkovej výške 20.144,64 Sk.

Zo žalobou napadnutých rozhodnutí podľa názoru žalovaného vyplýva, že výška

predmetnej škody bola ustálená na základe riadneho posúdenia všetkých súvisiacich náležitostí, vyplývajúcich z ustanovenia , ako aj z pokynu generálneho riaditeľa všeobecnej sekcie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 8 zo dňa 07.09.1999 o určení výšky skutočnej škody na majetku štátu v konaní o náhrade škody.

Zo zadovážených dôkazov je podľa názoru žalovaného dostatočne preukázané, že pri

určovaní výšky spôsobenej škody na jednotlivých výstrojných súčiastkach, teda aj pri určovaní výšky škody spôsobenej u predmetných nabíjačiek sa vychádzalo z ustanovenia Prvostupňový správny orgán, ako aj odvolací orgán žalovaného pritom vychádzal z podkladov, ktoré mu boli zaslané ekonomickým odborom Krajského riaditeľstva Policajného zboru Banská Bystrica, ktoré je správcom majetku štátu a Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Banská Bystrica je jeho užívateľom.

Z príslušných písomných podkladov vyplýva, že v „Preúčtovacom doklade“ drobného

hmotného majetku komoditnej skupiny č. 20 – Operatívna technika a materiál, je pod poradovým číslom 12, 13 a 14 evidovaná „nabíjačka k Alcotest Dräger“ v celkovom počte troch kusov. Súčasťou predmetného preúčtovacieho dokladu je doložka cit.: „Zodpovedný pracovník: mjr. Ing. V. K. O. T. dňa 19.09.2005.“ Uvedený doklad je vlastnoručne podpísaný odvolateľom.

III.

Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd podľa § 219

ods. 1 napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. -39 zo dňa 11.02.2011 ako vecne správny potvrdil. Uviedol, že v prejednávanej veci je rozpor vo vyčíslení nadobúdacej hodnoty samostatných nabíjačiek k Alkotestom Dräger ku dňu 19.09.2008 v sume 1.340,- Sk a k stanoveniu ceny v čase zistenej straty týchto nabíjačiek vo výške 4.826,64 Sk. Súhlasí s konštatovaním prvostupňového súdu, že žalovaný správny orgán do dnešného dňa nepredložil príslušné dôkazy smerujúce k tomu akým spôsobom správny orgán dospel k určeniu výšky škody 2.413,32 Sk za každú nabíjačku k Alkotestom Dräger. Z uvedeného dôvodu je žalobca toho názoru, že nie je možné preskúmať zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, pričom určenie výšky škody namieta už od počiatku konania vedeného voči žalobcovi zo strany správneho orgánu. Uviedol, že správny orgán nebral do úvahy argumenty žalobcu a ani mu neumožnil nahliadnuť do nadobúdacích dokladov, ktoré by preukazovali, že predmetné nabíjačky boli dodané navyše, nad rámec súprav Alkotest Dräger.

Žalovaný sa podľa názoru žalobcu pri riešení škody nezaoberal tým, či skutočne škoda

vznikla a tvrdením žalobcu, že predmetné nabíjačky k Alkotest Dräger nechýbajú, pretože tzv. sady Alkotest Dräger, ktoré mal žalobca zverené boli odovzdané správnemu orgánu kompletne. Jediný argument, ktorý žalovaný používa je skutočnosť, že žalobcov podpis

sa objavil na delimitačnom protokole, čo však nemôže slúžiť ako dôkaz na vyvrátenie pochybností, ktoré žalobca uviedol v podanej žalobe.

Žalobca uviedol, že je potrebné, aby bola správnemu orgánu uložená povinnosť tieto

listinné dôkazy týkajúce sa dodávky 2 ks nabíjačiek k súpravám Alkotest Dräger a spôsob výpočtu a odôvodnenie vzniknutej škody, predložiť v rámci správneho konania, a to takým spôsobom, aby správny orgán vydokladoval nadobudnutie 2 ks nabíjačiek od výrobcu alebo dodávateľa a taktiež, aby vydokladoval listinami, kedy došlo k dodaniu náhradných nabíjačiek.

Na záver žalobca uviedol, že výška škody musí byť jednoznačne určená takým

spôsobom, aby mohol byť preskúmaný spôsob určenia výšky škody. Podľa názoru žalobcu, správny orgán nedisponuje potrebnými dôkaznými prostriedkami na preukázanie skutočnej výšky škody, a preto rozhodol nesprávne, v rozpore so zákonom.

IV.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní ( ) bez nariadenia pojednávania ( veta prvá ) a po tom, ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku vyvesené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk, www.nsud.sk najmenej päť dní vopred, rozsudok verejne vyhlásil (, ).

Z obsahu administratívneho spisu senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej

len najvyšší súd) zistil, že správou o vyšetrení škody zo dňa 09.08.2006 bol ustálený typ a hodnota materiálu (jedlonosič nerezový 2x, lopata ženijná 5x, UV lampa prenosná 2x, konvexné zrkadlo 2x, mikroskop LUMAGI 1x, nabíjačka ALCOTEST 2x, lupa asperická 1x, ďalekohľad 8x30 - 3x, ďalekohľad 7x50 - 2x a ďalekohľad 7x50 NPP 1x), ktorý chýbal pri mimoriadnej inventarizácii majetku vykonanej v dňoch 25.01.2006 až 01.02.2009 a za ktorý bol hmotne zodpovedný žalobca. Z vyjadrenia žalobcu zo dňa 30.08.2006 vyplýva, že nesúhlasí s uvedenou správou v položke č. 6 – nabíjačka ALCOTEST v počte 2 ks v celkovej sume 4.826,64 Sk a žiada vykonať revíziu delimitačných protokolov, v ostatnom s uvedenou správou súhlasí.

Predmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorý

zrušil rozhodnutie žalovaného, pričom senát najvyššieho súdu v rámci odvolacieho konania skúmal aj konanie, ktoré mu predchádzalo najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v žalobe, a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu. K úplným a dostatočným dôvodom uvedeným v odôvodnení rozsudku krajského súdu, s ktorými sa najvyšší súd stotožňuje, dodáva:

Kľúčovou otázkou sporu a zároveň podstatnou námietkou žalobcu v danej veci bola

dôvodnosť nároku žalovaného na náhradu škody spôsobenej žalobcom vo vzťahu k namietaným položkám – nabíjačkám Alcotest Dräger v počte 2 kusy v celkovej hodnote 4.823,64 Sk.

Podľa policajt je povinný konať tak, aby

nedochádzalo ku škodám na zdraví a majetku, ani k bezdôvodnému obohateniu. Ak hrozí škoda, je povinný na ňu upozorniť nadriadeného. Ak na odvrátenie hroziacej škody treba neodkladne vykonať služobný zákrok, policajt je povinný zakročiť podľa osobitných predpisov.

Podľa policajt zodpovedá služobnému úradu

za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením svojich povinností pri výkone štátnej služby alebo v priamej súvislosti s ním. Služobný úrad je povinný preukázať policajtovi zavinenie s výnimkou prípadov uvedených v § 164 a 165.

Podľa predpokladom na vznik zodpovednosti

policajta za škodu služobnému úradu je

a) vznik škody, b) porušenie povinností pri plnení výkonu štátnej služby a plnení služobných úloh alebo v priamej súvislosti s ním, c) príčinná súvislosť medzi porušením povinností a vzniknutou škodou, d) zavinenie, e) právny vzťah policajta k služobnému úradu v súvislosti s výkonom štátnej služby.

Podľa policajt sa zbaví zodpovednosti celkom

alebo čiastočne, ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo čiastočne bez jeho zavinenia.

Podľa policajt zodpovedá za stratu služobnej rovnošaty

a jej súčastí, výzbroje a iných predmetov, ktoré mu boli zverené na základe písomného potvrdenia. Tejto zodpovednosti sa policajt zbaví, ak preukáže, že stratu nezavinil.

V zmysle preúčtovacieho dokladu drobného hmotného majetku mal žalobca prevziať

dňa 19.09.2005, po zrušení Oddelenia hraničnej a cudzineckej polície Žilina 3 kusy nabíjačiek k Alkotestu Dräger v obstarávacej sene 1.340,- Sk/kus. Napriek takto určenej hodnote nabíjačiek a konštatovaniu, že chýbajúce nabíjačky sú v užívaní od 31.12.1998, správny orgán pri určení výšky škody vychádzal z obstarávacej hodnoty podľa faktúry č. 56483 zo dňa 30.12.2008 v sume 4.826,64 Sk/kus. V zápise knihy škôd nebolo uvedené inventárne číslo chýbajúcich položiek materiálu zistených pri mimoriadnej inventarizácii.

Na základe uvedeného nie je možné zistiť, či v inventári chýbajú nabíjačky

špecifikované v preúčtovacom doklade zo dňa 19.09.2005 v obstarávacej hodnote 1.340,Sk/kus v užívaní od 31.12.1998 alebo nabíjačky v obstarávacej hodnote 4.826,64 Sk/kus, zakúpené dňa 30.12.2005.

Zmyslom a účelom odôvodnenia rozhodnutia je zhrnúť a zhodnotiť všetky skutočnosti,

ktoré sú podkladom pre jeho výrok, a preto je potrebné uviesť nielen hodnotenie dôkazov, ktoré správny orgán vykonal, ale aj reagovať na vyjadrenia a návrhy účastníkov, ktoré pri svojom rozhodovaní nebral do úvahy. Z odôvodnenia musí byť zrejmé, ktoré námietky účastníka považuje za nesprávne a z akého dôvodu a ktoré skutočnosti považuje za preukázané, a aké úvahy ho viedli k danému záveru. V odôvodnení je potrebné zdôvodniť, akým spôsobom dospel správny orgán k výslednej sume vyúčtovanej škody.

Súd nie je povinný a ani oprávnený nahrádzať činnosť správnych orgánov, pričom

vecne preskúmať zákonnosť správneho rozhodnutia je možné len za predpokladu náležitého odôvodnenia administratívneho rozhodnutia, v ktorom správny orgán vyhodnotí a bude reagovať na všetky námietky žalobcu, ktoré prezentoval počas celého konania.

S poukazom na uvedené najvyšší súd podľa , napadnutý rozsudok

Krajského súdu v Bratislave č. k. -39 zo dňa 11.02.2011 ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania súd rozhodol podľa veta prvá ,

veta prvá v spojení s tak, že úspešnému žalobcovi, zastúpenému advokátom ich náhradu priznal. V zákonom stanovenej lehote ( ) nevyčíslil žalobca trovy odvolacieho konania, odvolací súd preto postupoval podľa odseku 2 a keďže z obsahu spisu iné trovy odvolacieho konania žalobcu než trovy právneho zastúpenia nevyplývali, rozhodol tak, že žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.

V Bratislave dňa 03. mája 2011

JUDr. Jana Z E M K O V Á PhD.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Emília Čičková