Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tost/10/2011

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu

JUDr. Milana Lipovského a sudcov JUDr. Martina Piovartsyho a JUDr. Jany Serbovej

na neverejnom zasadnutí v Bratislave 4. mája 2011 v trestnej veci odsúdeného

F. L. pre trestný čin nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 ods. 1 Tr. zák. v znení

účinnom do 31. júla 2004 a trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 1, ods. 2 písm. j/ Tr. zák.

účinného do 31. decembra 2005 (ďalej Tr. zák.), vedenej na Krajskom súde

v Trenčíne pod sp. zn. , o sťažnosti odsúdeného F. L. proti uzneseniu Krajského súdu

v Trenčíne zo dňa 3. marca 2011, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa sťažnosť odsúdeného F. L. sa z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Trenčíne uznesením zo dňa 3. marca 2011, sp. zn. , podľa

zamietol návrh odsúdeného F. L. na povolenie obnovy konania v trestnej

veci vedenej pôvodne na Krajskom súde v Trenčíne, sp. zn. , zo dňa 29. mája 2006

v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 6. decembra 2006,

sp. zn. , nakoľko neboli zistené podmienky obnovy konania podľa

Proti tomuto uzneseniu podal priamo do zápisnice po vyhlásení uznesenia na verejnom

zasadnutí po porade so svojou obhajkyňou odsúdený F. L. sťažnosť, ktorú neskôr písomne

odôvodnil. Sťažnosť proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote aj obhajkyňa

obžalovaného.

Obhajkyňa obžalovaného v sťažnosti v podstate uviedla, že sa Krajský súd v Trenčíne

dôsledne nezaoberal možnosťami znaleckého skúmania duševného stavu odsúdeného,

kde poukázala na skutočnosť, že odsúdený bol už v detstve a predchádzajúcom období

2

pred skutkom liečený na psychiatrii z dôvodov depresívnych stavov, pričom sa jednalo

o dlhodobé liečenie. Poukázala aj na skutočnosť, že obžalovaný bral dlhodobo anabolika.

Vzhľadom na to, že obžalovaný bol dlhodobo liečený v predchádzajúcom období

aj psychiatricky, bolo podľa jej názoru potrebné v danom prípade vykonať aj znalecké

dokazovanie v otázke posúdenia jeho trestnoprávnej zodpovednosti a k možnostiam jeho

správania v stresovej situácii, v ktorej sa pri trestnej činnosti nachádzal. Tiež namietala,

že sa krajský súd dôsledne nezaoberal poukázaním účasti ďalších osôb na predmetnom čine,

či možnosťou použitia nejakej látky, ktorú dostal odsúdený od H. a ktorú si aplikoval.

Odsúdený vo svojej sťažnosti v podstate uviedol tie isté skutočnosti, ktoré už uviedol

aj v návrhu na povolenie obnovy konania. Rovnako, ako jeho obhajkyňa, poukázal

na skutočnosť, že krajský súd pochybil, keď nenariadil skúmanie jeho duševného stavu

prostredníctvom psychiatrického vyšetrenia, čo s ohľadom na nadmerné užívanie anabolík

odsúdeným a jeho dlhodobé psychiatrické liečenie bolo potrebné. Napriek tomu,

že z celkového kontextu odborných vyjadrení v súvislosti s užívaním týchto látok bolo

zrejmé, že tieto nie sú bez účinku na ľudskú psychiku, čo malo podľa odsúdeného stačiť

na objektívnejšie posúdenie rozsahu jeho trestnoprávnej zodpovednosti krajským súdom,

tento v svojom rozhodnutí túto skutočnosť úplne odignoroval. Poukázal na lekárske správy,

ktoré predložil na verejnom zasadnutí a ktoré majú potvrdzovať, že bol dlhodobo

psychiatricky liečený. Namietal, že krajský súd jeho námietku o účasti ďalších osôb na skutku

považoval za bezpredmetnú a neoveriteľnú, pričom sa ju ani nepokúsil overiť. Namietal

aj právnu kvalifikáciu jeho konania, ako aj použitie asperačnej zásady.

Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu

v Trenčíne, sp. zn. , zrušil a sám vo veci rozhodol tak, že vyhovie návrhu

na povolenie obnovy konania a zruší napadnuté rozhodnutie.

Na základe podanej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd nadriadený,

podľa preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia,

proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto výrokom

napadnutého uznesenia a zistil, že sťažnosť odsúdeného F. L. nie je dôvodná.

Podľa obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným

rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti

3

alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení

so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine, alebo

vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo

k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu,

alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného

trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo

by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Predtým neznámym dôkazom sa rozumie predovšetkým dôkaz, ktorý nebol vykonaný

v pôvodnom konaní, ale aj dôkaz v pôvodnom konaní síce vykonaný, ale s novým obsahom.

V takom prípade však musí byť predmetom hodnotenia súdu aj okolnosť, pre ktorú došlo

k obsahovej zmene dôkazu.

Účelom obnovy konania nie je posúdiť celkovú zákonnosť a odôvodnenosť

pôvodného rozhodnutia a správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. V konaní

o povolení obnovy nemôže súd preskúmavať zákonnosť postupu v pôvodnom konaní v tom

smere, či sa súd pri rozhodovaní vyrovnal so všetkými okolnosťami a obhajobou obvineného,

či rešpektoval zásadu bezprostrednosti a ústnosti pri dokazovaní a pod. (R 33/1988).

Pri obnove konania sa rozhoduje, či nové skutočnosti a dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré

vyšli najavo až po právoplatnosti rozhodnutia, môžu odôvodniť iné rozhodnutie, než aké bolo

urobené v pôvodnom konaní.

Vo vzťahu k námietkam odsúdeného a jeho obhajkyne, ktoré sa týkajú skúmania

duševného stavu odsúdeného F. L. a vplyvu anabolických látok na jeho psychiku Najvyšší súd

konštatuje, že týmito sa už dostatočne zaoberal Krajský súd v Trenčíne, sp. zn. ,

ktorý uviedol na str. 12 svojho rozhodnutia, že z odborného vyjadrenia MUDr. M. zistil,

že užívanie anabolických steroidov, krátkodobé ani dlhodobé, nemá vplyv na psychiku

užívateľa, nevedie k poruche ovládacích a rozpoznávacích psychických funkcií a navyše

ihneď po vysadení anabolík úplne vymiznú ich účinky. S týmito závermi sa stotožnil

aj Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací vo svojom rozhodnutí, sp. zn.

. Krajský súd v Trenčíne, sp. zn. , ktorý rozhodoval o návrhu

odsúdeného na povolenie obnovy konania vo svojom rozhodnutí okrem iného uviedol,

že dnes po viac ako siedmich rokoch by znalecké skúmanie duševného stavu odsúdeného

4

nebolo realizovateľné. Tieto tvrdenia považuje Najvyšší súd za správne a plne sa s nimi

stotožňuje.

V súvislosti s predloženými lekárskymi správami obžalovaným, ktoré mali

potvrdzovať, že sa psychiatricky liečil, Najvyšší súd si osvojil názor krajského súdu, že tieto

nie sú v súvislosti s jeho trestnou činnosťou akceptovateľné, nakoľko tieto popisujú jeho

duševný vývoj počas detstva a nevyplýva z nich taký záver, že by jeho psychický vývoj

vykazoval odchýlky majúce vplyv na jeho konanie osudného dňa, keď došlo k spáchaniu

skutku.

Ani ďalšie odsúdeným uvádzané námietky, nie sú takými skutočnosťami, ktoré

by podľa odôvodňovali obnovu konania a navyše ide o námietky,

ktorými sa už dostatočne zaoberali aj súdy v predchádzajúcich štádiách konania, a preto

Najvyšší súd nepovažuje za potrebné opätovne ich uvádzať, ale v tejto súvislosti na ne len

odkazuje, nakoľko ich považuje za správne.

Krajský súd v Trenčíne dospel k správnemu rozhodnutiu, že nie sú splnené podmienky

na povolenie obnovy konania uvedené v , a preto návrh odsúdeného

na povolenie obnovy konania ako nedôvodný zamietol v súlade so zákonom.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky

považoval sťažnosť odsúdeného F. L. za nedôvodnú a ako takú ju podľa § 193 ods. 1 písm. c/

zamietol.

Rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.

V Bratislave 4. mája 2011

JUDr. Milan L i p o v s k ý, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová