Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
a7d/362851.82c2a5.pdf
PDF · 96.62 KB
No categories available
3Tost/10/2011
N a j v y š š í s ú d 3 Tost 10/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu
JUDr. Milana Lipovského a sudcov JUDr. Martina Piovartsyho a JUDr. Jany Serbovej
na neverejnom zasadnutí v Bratislave 4. mája 2011 v trestnej veci odsúdeného
F. L. pre trestný čin nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 ods. 1 Tr. zák. v znení
účinnom do 31. júla 2004 a trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 1, ods. 2 písm. j/ Tr. zák.
účinného do 31. decembra 2005 (ďalej Tr. zák.), vedenej na Krajskom súde
v Trenčíne pod sp. zn. 1T 4/05, o sťažnosti odsúdeného F. L. proti uzneseniu Krajského súdu
v Trenčíne zo dňa 3. marca 2011, sp. zn. 3Ntok 1/2011, takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť odsúdeného F. L. sa z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Trenčíne uznesením zo dňa 3. marca 2011, sp. zn. 3Ntok 1/2011, podľa
§ 399 ods. 2 Tr. por. zamietol návrh odsúdeného F. L. na povolenie obnovy konania v trestnej
veci vedenej pôvodne na Krajskom súde v Trenčíne, sp. zn. 1T 4/2005, zo dňa 29. mája 2006
v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 6. decembra 2006,
sp. zn. 3 To 74/2006, nakoľko neboli zistené podmienky obnovy konania podľa § 394 Tr. por.
Proti tomuto uzneseniu podal priamo do zápisnice po vyhlásení uznesenia na verejnom
zasadnutí po porade so svojou obhajkyňou odsúdený F. L. sťažnosť, ktorú neskôr písomne
odôvodnil. Sťažnosť proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote aj obhajkyňa
obžalovaného.
Obhajkyňa obžalovaného v sťažnosti v podstate uviedla, že sa Krajský súd v Trenčíne
dôsledne nezaoberal možnosťami znaleckého skúmania duševného stavu odsúdeného,
kde poukázala na skutočnosť, že odsúdený bol už v detstve a predchádzajúcom období
pred skutkom liečený na psychiatrii z dôvodov depresívnych stavov, pričom sa jednalo
o dlhodobé liečenie. Poukázala aj na skutočnosť, že obžalovaný bral dlhodobo anabolika.
Vzhľadom na to, že obžalovaný bol dlhodobo liečený v predchádzajúcom období
aj psychiatricky, bolo podľa jej názoru potrebné v danom prípade vykonať aj znalecké
dokazovanie v otázke posúdenia jeho trestnoprávnej zodpovednosti a k možnostiam jeho
správania v stresovej situácii, v ktorej sa pri trestnej činnosti nachádzal. Tiež namietala,
že sa krajský súd dôsledne nezaoberal poukázaním účasti ďalších osôb na predmetnom čine,
či možnosťou použitia nejakej látky, ktorú dostal odsúdený od H. a ktorú si aplikoval.
Odsúdený vo svojej sťažnosti v podstate uviedol tie isté skutočnosti, ktoré už uviedol
aj v návrhu na povolenie obnovy konania. Rovnako, ako jeho obhajkyňa, poukázal
na skutočnosť, že krajský súd pochybil, keď nenariadil skúmanie jeho duševného stavu
prostredníctvom psychiatrického vyšetrenia, čo s ohľadom na nadmerné užívanie anabolík
odsúdeným a jeho dlhodobé psychiatrické liečenie bolo potrebné. Napriek tomu,
že z celkového kontextu odborných vyjadrení v súvislosti s užívaním týchto látok bolo
zrejmé, že tieto nie sú bez účinku na ľudskú psychiku, čo malo podľa odsúdeného stačiť
na objektívnejšie posúdenie rozsahu jeho trestnoprávnej zodpovednosti krajským súdom,
tento v svojom rozhodnutí túto skutočnosť úplne odignoroval. Poukázal na lekárske správy,
ktoré predložil na verejnom zasadnutí a ktoré majú potvrdzovať, že bol dlhodobo
psychiatricky liečený. Namietal, že krajský súd jeho námietku o účasti ďalších osôb na skutku
považoval za bezpredmetnú a neoveriteľnú, pričom sa ju ani nepokúsil overiť. Namietal
aj právnu kvalifikáciu jeho konania, ako aj použitie asperačnej zásady.
Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu
v Trenčíne, sp. zn. 3Ntok 1/2011, zrušil a sám vo veci rozhodol tak, že vyhovie návrhu
na povolenie obnovy konania a zruší napadnuté rozhodnutie.
Na základe podanej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd nadriadený,
podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia,
proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto výrokom
napadnutého uznesenia a zistil, že sťažnosť odsúdeného F. L. nie je dôvodná.
Podľa § 394 ods. 1 Tr. por. obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným
rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti
alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení
so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine, alebo
vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo
k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu,
alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného
trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo
by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.
Predtým neznámym dôkazom sa rozumie predovšetkým dôkaz, ktorý nebol vykonaný
v pôvodnom konaní, ale aj dôkaz v pôvodnom konaní síce vykonaný, ale s novým obsahom.
V takom prípade však musí byť predmetom hodnotenia súdu aj okolnosť, pre ktorú došlo
k obsahovej zmene dôkazu.
Účelom obnovy konania nie je posúdiť celkovú zákonnosť a odôvodnenosť
pôvodného rozhodnutia a správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. V konaní
o povolení obnovy nemôže súd preskúmavať zákonnosť postupu v pôvodnom konaní v tom
smere, či sa súd pri rozhodovaní vyrovnal so všetkými okolnosťami a obhajobou obvineného,
či rešpektoval zásadu bezprostrednosti a ústnosti pri dokazovaní a pod. (R 33/1988).
Pri obnove konania sa rozhoduje, či nové skutočnosti a dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré
vyšli najavo až po právoplatnosti rozhodnutia, môžu odôvodniť iné rozhodnutie, než aké bolo
urobené v pôvodnom konaní.
Vo vzťahu k námietkam odsúdeného a jeho obhajkyne, ktoré sa týkajú skúmania
duševného stavu odsúdeného F. L. a vplyvu anabolických látok na jeho psychiku Najvyšší súd
konštatuje, že týmito sa už dostatočne zaoberal Krajský súd v Trenčíne, sp. zn. 1T 4/2005,
ktorý uviedol na str. 12 svojho rozhodnutia, že z odborného vyjadrenia MUDr. M. zistil,
že užívanie anabolických steroidov, krátkodobé ani dlhodobé, nemá vplyv na psychiku
užívateľa, nevedie k poruche ovládacích a rozpoznávacích psychických funkcií a navyše
ihneď po vysadení anabolík úplne vymiznú ich účinky. S týmito závermi sa stotožnil
aj Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací vo svojom rozhodnutí, sp. zn.
3 To 74/2006. Krajský súd v Trenčíne, sp. zn. 3Ntok 1/2011, ktorý rozhodoval o návrhu
odsúdeného na povolenie obnovy konania vo svojom rozhodnutí okrem iného uviedol,
že dnes po viac ako siedmich rokoch by znalecké skúmanie duševného stavu odsúdeného
nebolo realizovateľné. Tieto tvrdenia považuje Najvyšší súd za správne a plne sa s nimi
stotožňuje.
V súvislosti s predloženými lekárskymi správami obžalovaným, ktoré mali
potvrdzovať, že sa psychiatricky liečil, Najvyšší súd si osvojil názor krajského súdu, že tieto
nie sú v súvislosti s jeho trestnou činnosťou akceptovateľné, nakoľko tieto popisujú jeho
duševný vývoj počas detstva a nevyplýva z nich taký záver, že by jeho psychický vývoj
vykazoval odchýlky majúce vplyv na jeho konanie osudného dňa, keď došlo k spáchaniu
skutku.
Ani ďalšie odsúdeným uvádzané námietky, nie sú takými skutočnosťami, ktoré
by podľa § 394 ods. 1 Tr. por. odôvodňovali obnovu konania a navyše ide o námietky,
ktorými sa už dostatočne zaoberali aj súdy v predchádzajúcich štádiách konania, a preto
Najvyšší súd nepovažuje za potrebné opätovne ich uvádzať, ale v tejto súvislosti na ne len
odkazuje, nakoľko ich považuje za správne.
Krajský súd v Trenčíne dospel k správnemu rozhodnutiu, že nie sú splnené podmienky
na povolenie obnovy konania uvedené v § 394 Tr. por., a preto návrh odsúdeného
na povolenie obnovy konania ako nedôvodný zamietol v súlade so zákonom.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky
považoval sťažnosť odsúdeného F. L. za nedôvodnú a ako takú ju podľa § 193 ods. 1 písm. c/
Tr. por. zamietol.
Rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.
V Bratislave 4. mája 2011
JUDr. Milan L i p o v s k ý, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová