Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Tdo/3/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila

Bdžocha a sudcov JUDr. Martina Piovartsyho a JUDr. Viliama Dohňanského na neverejnom

zasadnutí 10. mája 2011 v trestnej veci proti obvinenej N. K.,

pre trestný čin skrátenia dane a poistného podľa , –

(účinný do 31. decembra 2005) o dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej

republiky proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 28. apríla 2010, sp. zn.

, takto

rozhodol:

Podľa dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej

republiky o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Humenné z 29. júla 2009, sp. zn. , bola

obvinená N. K. oslobodená spod obžaloby okresného prokurátora pre trestný čin skrátenia

dane a poistného podľa , – (účinný

do 31. decembra 2005) na tom skutkovom základe, že

dňa 31. marca 2005 na Daňovom úrade v Snine podala daňové priznanie

za zdaňovacie obdobie roka 2004, v ktorom zahrnula do daňových výdavkov čiastku

1 342 836 Sk ako výdavky vynaložené na dosiahnutie príjmov, ktoré dokladovala faktúrami

od dodávateľa J. C. zo S. aj napriek tomu, že uvedený dodávateľ nevykonával žiadne práce

uvádzané v texte faktúr, uvedené faktúry nevystavil, ich hotovostné úhrady neprevzal,

a tak svojím konaním skrátila daň z príjmov fyzických osôb vo výške

292 033 Sk.

Podľa súd poškodenú stranu Daňový úrad Snina so svojím

nárokom na náhradu škody odkázal na konanie vo veciach občianskoprávnych.

Na podklade odvolania okresného prokurátora proti prvostupňovému rozsudku

Krajský súd v Prešove uznesením z 28. apríla 2010, sp. zn. , rozhodol tak, že

podľa zrušil rozsudok Okresného súdu Humenné

z 29. júla 2009, sp. zn. , v celom rozsahu a podľa z dôvodu

uvedeného v trestné stíhanie obvinenej N. K.,

nar. X. Y. v S., trvale bytom S., pre vyššie uvedený skutok zastavil.

Proti vyššie uvedenému uzneseniu krajského súdu podal generálny prokurátor

Slovenskej republiky písomným podaním zo 6. septembra 2010 (doručeným súdu prvého

stupňa 14. septembra 2010) dovolanie.

Dovolateľ sa ním domáhal, aby dovolací súd podľa vyslovil

rozsudkom porušenie zákona v ustanoveniach, o ktoré sa podané dovolanie opiera v prospech

obvinenej N. K.. Zároveň podľa navrhol zrušenie uznesenia Krajského

súdu v Prešove, ako aj zrušenie ďalších rozhodnutí na zrušené rozhodnutie obsahovo

nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad a podľa § 388

ods. 1 prikázal Krajskému súdu v Prešove, aby vec v potrebnom rozsahu znova

prejednal a rozhodol.

V dovolaní poukázal na naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/

s tým, že napadnutým uznesením krajského súdu bol porušený zákon v ustanoveniach

a v prospech obvinenej N. K..

Naplnenie dovolacieho dôvodu oprel o skutočnosť, že Krajský súd v Prešove

ako odvolací súd odôvodnil zastavenie trestného stíhania splnením podmienok neprípustnosti

trestného stíhania v zmysle a Protokolu č. 7 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Protokol“) konštatujúc nesúlad

slovenského prekladu uvedeného článku s jeho originálom v anglickom a francúzskom

jazyku, ako aj to, že za prekážku rozhodnutej veci je nutné považovať nielen oslobodenie,

resp. odsúdenie za trestný čin, ale aj postih obvineného za iný správny delikt.

Konštatoval, že obvinená N. K. bola Daňovým úradom Snina uznaná

za vinnú zo spáchania správneho deliktu, a to za nedopatrením nezaúčtovaní príjmov

ovplyvňujúcich základ dane a zaúčtovaní výdavkov na osobnú spotrebu do daňových

výdavkov, ako aj za nepreukázanie deklarovaných výdavkov spočívajúcich v uskutočnení

úhrad v prospech dodávateľa J. C., ktoré mali predstavovať výdavky preukázateľné

vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov,

za čo jej bola podľa o správe daní a poplatkov

uložená pokuta v sume 37 234 Sk.

Aj napriek tomu, že uvedené konanie vykazovalo znaky zhody so skutkom právne

kvalifikovaným orgánmi činnými v trestnom konaní ako trestný čin skrátenia dane

a poistného podľa § 148 ods.1, ods. 3 Tr. zák. (účinného do 31. decembra 2005), uviedol,

že delikt vymedzený v rámci daňového konania nemožno považovať za delikt trestnej povahy

v intenciách čl. 4 Protokolu. Právna prax, aj vzhľadom na argumentáciu Európskeho súdu

pre ľudské práva, sa prikláňa k právnemu názoru, že trestnoprávnu povahu majú všetky

priestupky podľa zákona o priestupkoch. To však nebráni tomu, aby členský štát podľa

vnútroštátneho práva zaradením určitého konania medzi závažné trestné delikty, resp. trestné

činy, odlíšil takéto skutky od drobných deliktov a vytvoril tak priestor pre prísny postih týchto

konaní. Úvaha konkrétneho členského štátu sa ale nemôže vymykať z pravidiel upravených

pre všetky účastnícke štáty v zmysle príslušných článkov citovaného Dohovoru.

Tiež poukázal na to, že v posudzovanom prípade bolo potrebné zohľadniť aj § 215

ods. 2 písm. b/ , v zmysle ktorého prokurátor môže zastaviť trestné stíhanie,

ak o skutku obvineného bolo už právoplatne rozhodnuté disciplinárne alebo kárne iným

orgánom, cudzozemským súdom alebo orgánom príslušným na konanie o priestupku alebo

inom správnom delikte a toto rozhodnutie možno považovať za dostačujúce.

Dospel teda k záveru, že uloženie pokuty Daňovým úradom Snina nevytvára prekážku

rozhodnutej veci a nebráni orgánom činným v trestnom konaní a súdom posúdiť takéto

konanie, pre ktoré bola podaná obžaloba, v riadnom trestnom konaní a rozhodnúť,

a to so zreteľom na prísnosť hroziacej sankcie a jej účel, ale aj na tú skutočnosť, že uložená

sankcia – „pokuta“ nie je v zmysle platných právnych predpisov evidovaná v žiadnom registri

a pre páchateľa nemá, okrem úhrady sumy zodpovedajúcej pokute, žiadne iné dôsledky.

Povaha a stupeň prísnosti trestu za trestný čin je výrazne prísnejšia ako sankcia

za administratívny delikt, pričom zohľadňuje aj povahu a stupeň závažnosti,

resp. nebezpečnosti konania pre spoločnosť, ako aj význam záujmu chráneného trestným

zákonom.

Prvostupňový súd v súlade s doručil dovolanie generálneho prokurátora

Slovenskej republiky na vyjadrenie obvinenej N. K. a poškodenému Daňovému úradu Snina.

Obvinená N. K. v písomnom vyjadrení k podanému dovolaniu prostredníctvom

obhajcu predovšetkým uviedla, že zásada „ne bis in idem“ je všeobecne uznávanou zásadou

trestného konania v demokratických a právnych štátoch. Právo nebyť opätovne trestne stíhaný

za čin, za ktorý už bola tá istá osoba právoplatne odsúdená alebo oslobodená spod obžaloby,

je základným ľudským právom, čo vyplýva nielen z už spomínaného čl. 4 Protokolu 7

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ale

aj z čl. 14 ods. 7 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach a čl. 50 ods. 5

. Túto zásadu je preto potrebné aplikovať nielen na trestné činy,

ale aj na priestupky pri akejkoľvek ich kombinácii v prípade, že je zachovaná totožnosť

skutku, o ktorej možno hovoriť pri čiastočnej zhode konania alebo následku. Jednu

z kombinácii predstavuje aj priestupok, ktorý má trestnoprávny charakter, a trestný čin.

V prípade, že priestupkové konanie voči obvinenému bolo meritórne ukončené rozhodnutím

príslušného správneho orgánu a toto nebolo formou mimoriadnych opravných prostriedkov

zrušené, nie je možné pre ten istý čin tú istú osobu trestne stíhať a odsúdiť.

Ďalej poukázala na tvrdenie generálneho prokurátora Slovenskej republiky, ktorý

poznamenal, že krajský súd sa nepridržiaval striktného prekladu sporného článku protokolu

uverejneného v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Je však zrejmé, že tento preklad nie

je úplne presný v porovnaní s jeho originálom v anglickom a francúzskom jazyku, pretože

nesprávne používa termíny „trestný čin, trestné konanie, rozsudok a odsúdenie“.

Pri porovnaní popisu skutku v napadnutom rozsudku s popisom skutku, za ktorý bola

ako fyzická osoba v konaní o správnom delikte postihnutá je zjavné, že konanie uvedené

v oboch skutkoch vykazuje zhodu. Aj sám generálny prokurátor Slovenskej republiky uznáva,

že právna prax sa prikláňa k názoru o trestnoprávnej povahe všetkých priestupkov podľa

zákona o priestupkoch. Je preto irelevantné, že sankcia pri trestnom čine je prísnejšia ako

sankcia za administratívny delikt, čo len zohľadňuje stupeň nebezpečnosti konania.

Vzhľadom na to, že rozhodnutie Daňového úradu Snina o uložení pokuty vytvára

prekážku rozhodnutej veci, považuje rozhodnutie Krajského súdu v Prešove o zastavení

trestného stíhania za správne. Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky ako dovolaciemu súdu

preto navrhla, aby dovolanie podané generálnym prokurátorom Slovenskej republiky podľa

odmietol, pretože je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania alebo

podľa ak zistí, že dôvody dovolania nie sú preukázané, dovolanie

na verejnom zasadnutí zamietol.

Po tomto postupe predložil okresný súd dovolanie Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky.

Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že dovolanie proti napadnutému uzneseniu

je prípustné ( a ), bolo podané oprávnenou osobou (

ods. 2 písm. a/ ) a v zákonom stanovenej lehote ( ). Dovolanie

súčasne spĺňa podmienky uvedené v , ako aj obsahové náležitosti uvedené

v

Dovolací súd po preskúmaní spisového materiálu však dospel k záveru,

že dovolateľom namietaný dovolací dôvod uvedený v

v posudzovanom prípade splnený nebol.

Podľa dovolanie možno podať, ak

rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo

na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného

skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť (písm. i/).

Treba uviesť, že dovolanie, ako mimoriadny opravný prostriedok v zmysle tohto

ustanovenia, je určené k náprave právnych pochybení vo veci samej, pokiaľ tieto pochybenia

spočívajú v právnom posúdení skutku alebo iných skutočností podľa noriem hmotného práva,

nie však z hľadiska procesných predpisov. Nesprávnym právnym posúdením zisteného skutku

sa rozumie zistenie, že skutok bol v napadnutom rozhodnutí kvalifikovaný ako trestný čin,

napriek tomu, že nešlo o žiadny trestný čin alebo že išlo o iný trestný čin. V praxi to znamená,

že s odkazom na uvedený dovolací dôvod sa nemožno domáhať preskúmania skutkových

zistení, na ktorých je založené napadnuté rozhodnutie. Naplnenie tohto dovolacieho dôvodu

sa teda týka nesprávnosti právnej kvalifikácie skutku, ktorý je predmetom trestného konania

a ktorý je v meritórnom súdnom rozhodnutí spravidla vyjadrený v tzv. skutkovej vete

výrokovej časti rozhodnutia.

Podľa prokurátor môže zastaviť trestné stíhanie,

ak o skutku obvineného bolo už právoplatne rozhodnuté disciplinárne alebo kárne iným

orgánom, cudzozemským súdom alebo orgánom príslušným na konanie o priestupku alebo

inom správnom delikte a toto rozhodnutie možno považovať za dostačujúce.

Z tohto ustanovenia vyplýva, že trestné stíhanie môže byť vedené aj napriek existencii

takéhoto právoplatného rozhodnutia a len „môže“, ale nemusí byť zastavené. Ide

o fakultatívnu možnosť prokurátora zastaviť trestné stíhanie.

Rovnakú možnosť ako prokurátor má podľa aj súd.

Podľa pri predbežnom prejednaní obžaloby súd trestné

stíhanie môže zastaviť, aj ak sú tu okolnosti uvedené v § 215 ods. 2 alebo 3 alebo § 283 ods. 5

Podľa súd môže zastaviť trestné stíhanie aj vtedy, ak zistí

na hlavnom pojednávaní niektorý z dôvodov uvedených v § 215 ods. 2 alebo 3.

však ukladá súdu aj obligatórnu povinnosť zastaviť trestné

stíhanie.

Podľa súd zastaví trestné stíhanie, ak na hlavnom pojednávaní

zistí, že je tu niektorá z okolností uvedených v § 9 ods. 1.

Podľa trestné stíhanie nemožno začať, a ak už bolo začaté,

nemožno v ňom pokračovať a musí byť zastavené, ak tak ustanovuje medzinárodná zmluva.

Z doslovného znenia tohto ustanovenia je zrejmé, že trestné stíhanie je neprípustné,

ak tak ustanovuje medzinárodná zmluva.

Podľa čl. 4 Protokolu nikoho nemožno stíhať alebo potrestať v trestnom konaní

podliehajúcom právomoci toho istého štátu za trestný čin, za ktorý už bol oslobodený alebo

odsúdený konečným rozsudkom podľa zákona a tohto štátu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje za potrebné pripomenúť, že v zmysle

zásady „ne bis in idem“ nikto, teda žiadna osoba, nemôže byť opätovne trestne stíhaná za ten

istý skutok. Táto zásada je obsiahnutá v niektorých ustanoveniach medzinárodných zmlúv,

ktorými je Slovenská republika viazaná, predovšetkým v čl. 14 ods. 7 Medzinárodného paktu

o občianskych a politických právach (ďalej len „Pakt“) a čl. 4 Protokolu. V zmysle čl. 7 ods. 5

sú tieto medzinárodné zmluvy záväzné a majú prednosť pred

zákonmi. Navyše ustanovenie výslovne upravuje ako špecifický

dôvod neprípustnosti trestného stíhania to, že jeho vedenie vylučuje vyhlásená medzinárodná

zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná.

Dovolací súd tiež konštatuje, že rozhodnutie Krajského súdu v Prešove správne

poukazuje na nepresný slovenský preklad vyššie uvedeného čl. 4 Protokolu, ktorý nie je

dôsledne totožný s anglickým a francúzskym originálom. Anglický výraz „offence“

a francúzsky výraz „infraction“ má širší význam ako slovenský výraz „trestný čin“, preto

by bol vhodnejší ich preklad všeobecnejším pojmom, a to pojmom „delikt“.

Aj napriek nesprávnemu prekladu je potrebné uviesť, že zásadu „ne bis in idem“,

resp. právo nebyť súdený alebo potrestaný dvakrát“, možno v zmysle čl. 4 Protokolu

vzťahovať tak na činy patriace podľa slovenského právneho poriadku medzi trestné činy, ako

aj na činy patriace medzi priestupky, a to vo všetkých kombináciách, ktoré medzi nimi

prichádzajú do úvahy, a to 1. Trestný čin – trestný čin, 2. Trestný čin – priestupok,

3. Priestupok – priestupok, 4. Priestupok – trestný čin, teda:

1. Osobu, proti ktorej sa trestné stíhanie pre trestný čin meritórne skončilo, nie je

možné trestne stíhať a potrestať pre ten istý čin, a to bez ohľadu na to, či ide o ten

istý trestný čin ako v predchádzajúcom konaní alebo došlo k zmene právnej

kvalifikácie trestného činu.

2. Proti osobe, ktorej trestné stíhanie pre trestný čin sa meritórne skončilo, nie je

možné viesť priestupkové konanie a znovu ju potrestať za ten istý čin

a kvalifikovať ho ako priestupok, zatiaľ čo predtým bol tento čin kvalifikovaný

ako trestný čin.

3. Proti osobe, ktorej priestupkové konanie pred príslušným správnym orgánom pre

určitý čin skončilo meritórnym rozhodnutím, nie je možné viesť ďalšie

priestupkové konanie pre ten istý čin a znovu ju potrestať, aj keby bol tento čin

po právnej stránke kvalifikovaný ako iný priestupok v porovnaní

s predchádzajúcim konaním.

4. Osobu, proti ktorej sa priestupkové konanie pre určitý čin skončilo meritórnym

rozhodnutím príslušného správneho orgánu, nie je možné trestne stíhať a odsúdiť

pre ten istý čin, hoci by bol tento čin právne kvalifikovaný ako trestný čin a v už

skončenom priestupkovom konaní bol právne kvalifikovaný ako priestupok.

Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôrazňuje, že uvedené platí iba za predpokladu,

že prvé právoplatné rozhodnutie týkajúce sa konkrétneho činu nebolo zrušené zákonom

predpísaným spôsobom v dôsledku podania mimoriadneho opravného prostriedku, pričom

je potrebné tiež poukázať na to, že zásadu „ne bis in idem“ nemožno aplikovať všeobecne

na každé rozhodnutie správneho orgánu a na všetky skutky, ale len na tie, ktoré majú

trestnoprávnu povahu.

Na podklade týchto úvah a citovaných zákonných ustanovení Najvyšší súd Slovenskej

republiky rozhodol na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, spôsobom

uvedeným vo výroku tohto uznesenia, pretože dospel k záveru, že dovolací dôvod podľa

v posudzovanom prípade splnený nebol.

Uznesenie bolo prijaté jednomyseľne.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 10. mája 2011

JUDr. Emil B d ž o c h, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Monika Ivančíková