Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Tdo/11/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Emila

Bdžocha a sudcov JUDr. Martina Piovartsyho a JUDr. Viliama Dohňanského na neverejnom

zasadnutí 10. mája 2011 v Bratislave v trestnej veci obvineného I. V.,

pre prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov,

ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 1 Tr. zák., o dovolaní obvineného

podaného prostredníctvom obhajcu JUDr. L. P. proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z

25. mája 2010, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa sa dovolanie obvineného I. V. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda z 11. decembra 2009, sp. zn.

, bol obvinený I. V. uznaný za vinného zo spáchania prečinu nedovolenej výroby

omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania

s nimi podľa § 171 ods. 1 Tr. zák., na tom skutkovom základe, že

dňa 22. marca 2008 v čase okolo 00.30 hodiny na miestnej komunikácii medzi obcami

V. a O., okres D., bolo zastavené jeho osobné motorové vozidlo zn. V., EČ: D., pri kontrole

osôb príslušníkmi Obvodného oddelenia policajného zboru Dunajská Streda boli u neho

v peňaženke nájdené 2 ks papierových skladačiek s obsahom bieleho prášku s hmotnosťou

37 mg, s priemernou koncentráciou 75,1 % metamfetamínu, obsahujúce 28 mg

metamfetamínu vo forme bázy, ktoré zodpovedá jednej obvykle jednorázovej dávke

psychotropnej látky, podľa analýzy kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Bratislava

pričom metamfetamín je podľa o omamných látkach, psychotropných

látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradené do II. skupiny psychotropných

látok.

Za to mu bol podľa § 171 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l/, § 37 písm. m/

Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. bol obvinený pre výkon uloženého trestu zaradený

do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Proti výroku o treste tohto rozsudku podali obvinený a jeho matka K. V. odvolanie.

Krajský súd v Trnave uznesením z 25. mája 2010, sp. zn. , obe odvolania podľa

zamietol ako nedôvodné.

Obvinený I. V. písomným podaním z 2. augusta 2010 (doručeným súdu prvého stupňa

4. augusta 2010), podal prostredníctvom obhajcu JUDr. L. P. (v zmysle doloženého

plnomocenstva – č. l. 123) proti uvedenému uzneseniu krajského súdu dovolanie.

V dovolaní poukázal na naplnenie dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. c/,

písm. g/, písm. i/ a domáhal sa zrušenia uznesenia krajského súdu ako aj rozsudku

okresného súdu.

Naplnenie týchto dovolacích dôvodov videl v tom, že príslušníci Policajného zboru

vykonávajúci v inkriminovanom čase obchádzkovú službu neboli oprávnení vykonať kontrolu

osôb a vecí, preto nimi zadržaný hlavný dôkaz (skladačky obsahujúce psychotropnú látku) bol

získaný nezákonným spôsobom a treba ho považovať za dôkaz neexistujúci.

Skutočnosť, že na výzvu policajtov im odovzdal peňaženku s dokladmi, v ktorej boli

aj predmetné skladačky a takto sa dostali do rúk polície a priznanie, že psychotropnú látku

mal pri sebe, nemôže byť podľa obvineného interpretovaná v jeho neprospech.

Ďalej poukázal na to, že vyhlásenie o tom, že sa cíti byť vinným urobil pred súdom

prvého stupňa lebo v dobe, keď sa skutok stal sa domnieval, že sa nedopúšťa trestného činu

a kvôli tejto neznalosti sa skutočne cítil vinným. Nezákonný dôkaz sa však nestáva zákonným

dôkazom ani po tomto priznaní a ohľadom jeho viny, či neviny preto nastala situácia,

že sa nestal skutok, pre ktorý sa viedlo trestné stíhanie, resp. skutok nie je trestným činom.

Argumentoval tým, že pokiaľ sú rozhodnutia prvostupňového i odvolacieho súdu

založené na dôkaze, ktorý nebol získaný zákonným spôsobom, nemali naň súdy vôbec

prihliadať a správne mal byť spod obžaloby oslobodený , preto sú tieto rozhodnutia založené

na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku a nesprávnom použití iného

hmotnoprávneho ustanovenia, čo je dôvodom na ich zrušenie.

Prvostupňový súd v súlade s doručil dovolanie obvineného

na vyjadrenie Okresnej prokuratúre Dunajská Streda. Okresný prokurátor v písomnom

vyjadrení z 10. februára 2010 poukázal, že obvinený pri kontrole totožnosti policajtom

predložil peňaženku s dokladmi, v ktorej boli papierové skladačky. Policajti tieto predmety

zaistili v zmysle o Policajnom zbore v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o Policajnom zbore“) a po začatí trestného stíhania ich zaslali

na znalecké skúmanie. Napadnuté rozhodnutia prvostupňového i odvolacieho súdu sú podľa

názoru okresného prokurátora správne, preto navrhol dovolanie obvineného odmietnuť.

Po tomto postupe predložil okresný súd dovolanie Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky.

Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že dovolanie proti napadnutému

uzneseniu je prípustné ( a ) a bolo podané oprávnenou

osobou ( ), v zákonom stanovenej lehote ( ).

Dovolanie súčasne spĺňa podmienky uvedené v až , ako aj obsahové

náležitosti uvedené v

Dovolací súd po preskúmaní spisového materiálu však zistil, že dovolateľom

namietané dovolacie dôvody uvedené v , ,

v posudzovanom prípade zjavne naplnené neboli, a preto je dovolanie potrebné odmietnuť

podľa 382 písm. c/

Podľa dovolanie možno podať, ak

- bolo zásadným spôsobom porušené právo na obhajobu (písm. c/),

- rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným

spôsobom (písm. g/),

- rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku

alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť

a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť (písm. i/).

Podľa dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením,

bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania

podľa § 371.

Najvyšší súd z obsahu dovolania zistil, že obvineným uplatnené dovolacie námietky

vecne zodpovedajú iba dovolacím dôvodom podľa a ,

nakoľko v nich namietal nezákonnosť získania hlavného dôkazu a z toho vyplývajúce

nesprávne právne posúdenie zisteného skutku. Z obsahu dovolacích námietok však

nevyplýva, akým spôsobom malo prísť k zásadnému porušeniu práva obvineného

na obhajobu v zmysle

Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky musí obsah

konkrétne uplatnených dovolacích námietok skutočne vecne zodpovedať zákonnému

vymedzeniu takého dovolacieho dôvodu podľa Pokiaľ tomu tak nie je a podané

dovolanie len formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, hoci

v skutočnosti obsahuje argumenty stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu, ide

o dovolanie, ktoré je potrebné odmietnuť podľa

Pokiaľ ide o dovolacie námietky zakladajúce podľa obvineného naplnenie dovolacieho

dôvodu uvedeného v nutno podotknúť, že tieto vychádzajú

z argumentácie o nezákonnom získaní dôkazu (papierových skladačiek s psychotropnou

látkou), nakoľko policajti neboli pri služobnom zákroku v inkriminovanom čase oprávnení

vykonať tzv. bezpečnostnú prehliadku osôb podľa § 22 ods. 1 zákona o Policajnom zbore.

Takáto argumentácia však neobstojí, pretože sám obvinený v odvolaní proti

prvostupňovému rozhodnutiu (č. l. 81) uviedol, že hoci policajti od neho pri kontrole

totožnosti žiadali len občiansky preukaz, dobrovoľne im vydal celú peňaženku s dokladmi,

v ktorej sa našli skladačky.

Dovolací súd zistil, že v posudzovanom prípade službukonajúci policajti zaistili

skladačky s psychotropnou látkou pri kontrole totožnosti obvineného. V danom čase

postupovali podľa § 18 ods. 1 zákona o Policajnom zbore a nie podľa § 22 ods. 1 uvedeného

zákona, ako sa mylne domnieva obvinený. V peňaženke s dokladmi, ktorú im dobrovoľne

vydal obvinený našli aj papierové skladačky, využili svoje oprávnenie podľa § 21 ods. 1

zákona o Policajnom zbore a uvedené veci zaistili pre podozrenie, že súvisia s trestným

činom.

Navyše treba poukázať na skutočnosť, že prvostupňový súd žiadne dokazovanie

ohľadom viny obvineného nevykonával. Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní (č. l. 67 – 69)

veci vyplýva, že po tom, čo prokurátor odmietol uzavrieť dohodu o vine a treste, obvinený

I. V. po poučení v zmysle a vyhlásení, že je vinný zo spáchania skutku

uvedeného v obžalobe, na všetky otázky položené mu samosudcom v zmysle § 333 ods. 3

písm. c/ až písm. h/ , odpovedal kladne „áno“.

Na tomto podklade prokurátor navrhol vyhlásenie obvineného prijať, pričom súd

uznesením vyhlásenie obvineného prijal a rozhodol, že dokazovanie v rozsahu, v akom

obvinený priznal spáchanie skutku, sa nevykoná. V posudzovanej veci súd vykonal

dokazovanie iba prečítaním listinných dôkazov súvisiacich s výrokom o treste, a to odpisu

z registra trestov (č. l. 43), správ na obvineného (č. l. 44 – 49) a vyjadrenia obvineného

z 10. decembra 2009.

Podľa dovolacieho súdu, ak obvinený na hlavnom pojednávaní po prednesení

obžaloby a poučení o jeho právach vyhlási podľa , že je vinný

zo spáchania skutku alebo niektorých skutkov uvedených v obžalobe a súd po postupe podľa

, , , , (primerane) a stanovisku

prokurátora rozhodne uznesením, že vyhlásenie obvineného prijíma ( )

a zároveň podľa vyhlási, že dokazovanie v rozsahu, v akom obvinený

priznal spáchanie skutku, sa nevykoná a vykoná dôkazy súvisiace len s výrokom o treste,

náhrade škody alebo ochranným opatrením (prípadne „nepriznaným“ výrokom o vine)

nemožno proti takémuto výroku o vine podať právne účinné odvolanie, ani dovolanie

z dôvodu podľa (dokazovanie, ktoré súd nevykonal nemohol

vykonať nezákonným spôsobom).

Pokiaľ ide o dovolacie námietky obvineného vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa

, Najvyšší súd Slovenskej republiky pripomína, že tento dovolací

dôvod je daný v prípadoch, keď rozhodnutie súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení

zisteného skutku alebo na inom nesprávnom hmotnoprávnom posúdení. Formuláciou

uvedenou v tomto ustanovení zákon vyjadruje, že dovolanie založené na dovolacom dôvode

podľa je určené k náprave právnych chýb rozhodnutia vo veci

samej, pokiaľ tieto chyby spočívajú v právnom posúdení skutku alebo iných skutočností

podľa noriem hmotného práva.

V rámci tohto dovolacieho dôvodu je možné namietať vo vzťahu k zistenému skutku,

že tento mal byť posúdený ako iný trestný čin alebo, že skutok nevykazuje znaky žiadneho

trestného činu. Koncepcia dovolania v trestnom práve, osobitne úprava dovolacieho dôvodu

podľa , veta za bodkočiarkou „správnosť a úplnosť zisteného

skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť“, vylučuje možnosť uplatňovania námietok

proti skutkovým zisteniam pre ich nesprávnosť alebo neúplnosť, či už v dôsledku

nevykonania potrebného dokazovania alebo nesprávneho hodnotenia dôkazov.

Najvyšší súd zistil, že právne posúdenie skutku obvineného bolo v súlade so zákonom,

prvostupňový súd na základe vyhlásenia obvineného o jeho vine skutok správne právne

kvalifikoval ako prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo

prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 1 Tr. zák., nakoľko konanie

obvineného naplnilo všetky zákonné znaky uvedeného trestného činu, keď tento pre vlastnú

potrebu neoprávnene prechovával psychotropnú látku.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí dospel k záveru,

že je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania predpokladané ustanovením § 371 ods. 1

písm. c/, písm. g/, písm. i/ , a tak podľa uznesením dovolanie

obvineného odmietol.

Uznesenie bolo prijaté jednomyseľne.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 10. mája 2011

JUDr. Emil B d ž o c h, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Monika Ivančíková