Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
acd/364045.11121f.pdf
PDF · 114.35 KB
No categories available
4Tdo/11/2011
Najvyšší súd 4 Tdo 11/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Emila
Bdžocha a sudcov JUDr. Martina Piovartsyho a JUDr. Viliama Dohňanského na neverejnom
zasadnutí 10. mája 2011 v Bratislave v trestnej veci obvineného I. V.,
pre prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov,
ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 1 Tr. zák., o dovolaní obvineného
podaného prostredníctvom obhajcu JUDr. L. P. proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z
25. mája 2010, sp. zn. 3 To 52/2010, takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. sa dovolanie obvineného I. V. o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda z 11. decembra 2009, sp. zn.
2T/115/2009, bol obvinený I. V. uznaný za vinného zo spáchania prečinu nedovolenej výroby
omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania
s nimi podľa § 171 ods. 1 Tr. zák., na tom skutkovom základe, že
dňa 22. marca 2008 v čase okolo 00.30 hodiny na miestnej komunikácii medzi obcami
V. a O., okres D., bolo zastavené jeho osobné motorové vozidlo zn. V., EČ: D., pri kontrole
osôb príslušníkmi Obvodného oddelenia policajného zboru Dunajská Streda boli u neho
v peňaženke nájdené 2 ks papierových skladačiek s obsahom bieleho prášku s hmotnosťou
37 mg, s priemernou koncentráciou 75,1 % metamfetamínu, obsahujúce 28 mg
metamfetamínu vo forme bázy, ktoré zodpovedá jednej obvykle jednorázovej dávke
psychotropnej látky, podľa analýzy kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Bratislava
pričom metamfetamín je podľa zák. č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných
látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradené do II. skupiny psychotropných
látok.
Za to mu bol podľa § 171 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l/, § 37 písm. m/
Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. bol obvinený pre výkon uloženého trestu zaradený
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Proti výroku o treste tohto rozsudku podali obvinený a jeho matka K. V. odvolanie.
Krajský súd v Trnave uznesením z 25. mája 2010, sp. zn. 3 To 52/2010, obe odvolania podľa
§ 319 Tr. por. zamietol ako nedôvodné.
Obvinený I. V. písomným podaním z 2. augusta 2010 (doručeným súdu prvého stupňa
4. augusta 2010), podal prostredníctvom obhajcu JUDr. L. P. (v zmysle doloženého
plnomocenstva – č. l. 123) proti uvedenému uzneseniu krajského súdu dovolanie.
V dovolaní poukázal na naplnenie dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. c/,
písm. g/, písm. i/ Tr. por. a domáhal sa zrušenia uznesenia krajského súdu ako aj rozsudku
okresného súdu.
Naplnenie týchto dovolacích dôvodov videl v tom, že príslušníci Policajného zboru
vykonávajúci v inkriminovanom čase obchádzkovú službu neboli oprávnení vykonať kontrolu
osôb a vecí, preto nimi zadržaný hlavný dôkaz (skladačky obsahujúce psychotropnú látku) bol
získaný nezákonným spôsobom a treba ho považovať za dôkaz neexistujúci.
Skutočnosť, že na výzvu policajtov im odovzdal peňaženku s dokladmi, v ktorej boli
aj predmetné skladačky a takto sa dostali do rúk polície a priznanie, že psychotropnú látku
mal pri sebe, nemôže byť podľa obvineného interpretovaná v jeho neprospech.
Ďalej poukázal na to, že vyhlásenie o tom, že sa cíti byť vinným urobil pred súdom
prvého stupňa lebo v dobe, keď sa skutok stal sa domnieval, že sa nedopúšťa trestného činu
a kvôli tejto neznalosti sa skutočne cítil vinným. Nezákonný dôkaz sa však nestáva zákonným
dôkazom ani po tomto priznaní a ohľadom jeho viny, či neviny preto nastala situácia,
že sa nestal skutok, pre ktorý sa viedlo trestné stíhanie, resp. skutok nie je trestným činom.
Argumentoval tým, že pokiaľ sú rozhodnutia prvostupňového i odvolacieho súdu
založené na dôkaze, ktorý nebol získaný zákonným spôsobom, nemali naň súdy vôbec
prihliadať a správne mal byť spod obžaloby oslobodený , preto sú tieto rozhodnutia založené
na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku a nesprávnom použití iného
hmotnoprávneho ustanovenia, čo je dôvodom na ich zrušenie.
Prvostupňový súd v súlade s § 376 Tr. por. doručil dovolanie obvineného
na vyjadrenie Okresnej prokuratúre Dunajská Streda. Okresný prokurátor v písomnom
vyjadrení z 10. februára 2010 poukázal, že obvinený pri kontrole totožnosti policajtom
predložil peňaženku s dokladmi, v ktorej boli papierové skladačky. Policajti tieto predmety
zaistili v zmysle § 21 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o Policajnom zbore“) a po začatí trestného stíhania ich zaslali
na znalecké skúmanie. Napadnuté rozhodnutia prvostupňového i odvolacieho súdu sú podľa
názoru okresného prokurátora správne, preto navrhol dovolanie obvineného odmietnuť.
Po tomto postupe predložil okresný súd dovolanie Najvyššiemu súdu Slovenskej
republiky.
Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že dovolanie proti napadnutému
uzneseniu je prípustné (§ 368 ods. 1 a § 566 ods. 3 Tr. por.) a bolo podané oprávnenou
osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), v zákonom stanovenej lehote (§ 370 ods. 2 Tr. por.).
Dovolanie súčasne spĺňa podmienky uvedené v § 372 až § 373 Tr. por., ako aj obsahové
náležitosti uvedené v § 374 Tr. por.
Dovolací súd po preskúmaní spisového materiálu však zistil, že dovolateľom
namietané dovolacie dôvody uvedené v § 371 ods. 1 písm. c/, písm. g/, písm. i/ Tr. por.
v posudzovanom prípade zjavne naplnené neboli, a preto je dovolanie potrebné odmietnuť
podľa 382 písm. c/ Tr. por.
Podľa § 371 ods. 1 Tr. por. dovolanie možno podať, ak
- bolo zásadným spôsobom porušené právo na obhajobu (písm. c/),
- rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným
spôsobom (písm. g/),
- rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku
alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť
a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť (písm. i/).
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením,
bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
podľa § 371.
Najvyšší súd z obsahu dovolania zistil, že obvineným uplatnené dovolacie námietky
vecne zodpovedajú iba dovolacím dôvodom podľa § 371 ods. 1 písm. g/ a písm. i/ Tr. por.,
nakoľko v nich namietal nezákonnosť získania hlavného dôkazu a z toho vyplývajúce
nesprávne právne posúdenie zisteného skutku. Z obsahu dovolacích námietok však
nevyplýva, akým spôsobom malo prísť k zásadnému porušeniu práva obvineného
na obhajobu v zmysle § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por.
Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky musí obsah
konkrétne uplatnených dovolacích námietok skutočne vecne zodpovedať zákonnému
vymedzeniu takého dovolacieho dôvodu podľa § 371 Tr. por. Pokiaľ tomu tak nie je a podané
dovolanie len formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, hoci
v skutočnosti obsahuje argumenty stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu, ide
o dovolanie, ktoré je potrebné odmietnuť podľa § 382 písm. c/ Tr. por.
Pokiaľ ide o dovolacie námietky zakladajúce podľa obvineného naplnenie dovolacieho
dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. nutno podotknúť, že tieto vychádzajú
z argumentácie o nezákonnom získaní dôkazu (papierových skladačiek s psychotropnou
látkou), nakoľko policajti neboli pri služobnom zákroku v inkriminovanom čase oprávnení
vykonať tzv. bezpečnostnú prehliadku osôb podľa § 22 ods. 1 zákona o Policajnom zbore.
Takáto argumentácia však neobstojí, pretože sám obvinený v odvolaní proti
prvostupňovému rozhodnutiu (č. l. 81) uviedol, že hoci policajti od neho pri kontrole
totožnosti žiadali len občiansky preukaz, dobrovoľne im vydal celú peňaženku s dokladmi,
v ktorej sa našli skladačky.
Dovolací súd zistil, že v posudzovanom prípade službukonajúci policajti zaistili
skladačky s psychotropnou látkou pri kontrole totožnosti obvineného. V danom čase
postupovali podľa § 18 ods. 1 zákona o Policajnom zbore a nie podľa § 22 ods. 1 uvedeného
zákona, ako sa mylne domnieva obvinený. V peňaženke s dokladmi, ktorú im dobrovoľne
vydal obvinený našli aj papierové skladačky, využili svoje oprávnenie podľa § 21 ods. 1
zákona o Policajnom zbore a uvedené veci zaistili pre podozrenie, že súvisia s trestným
činom.
Navyše treba poukázať na skutočnosť, že prvostupňový súd žiadne dokazovanie
ohľadom viny obvineného nevykonával. Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní (č. l. 67 – 69)
veci vyplýva, že po tom, čo prokurátor odmietol uzavrieť dohodu o vine a treste, obvinený
I. V. po poučení v zmysle § 257 ods. 1 Tr. por. a vyhlásení, že je vinný zo spáchania skutku
uvedeného v obžalobe, na všetky otázky položené mu samosudcom v zmysle § 333 ods. 3
písm. c/ až písm. h/ Tr. por., odpovedal kladne „áno“.
Na tomto podklade prokurátor navrhol vyhlásenie obvineného prijať, pričom súd
uznesením vyhlásenie obvineného prijal a rozhodol, že dokazovanie v rozsahu, v akom
obvinený priznal spáchanie skutku, sa nevykoná. V posudzovanej veci súd vykonal
dokazovanie iba prečítaním listinných dôkazov súvisiacich s výrokom o treste, a to odpisu
z registra trestov (č. l. 43), správ na obvineného (č. l. 44 – 49) a vyjadrenia obvineného
z 10. decembra 2009.
Podľa dovolacieho súdu, ak obvinený na hlavnom pojednávaní po prednesení
obžaloby a poučení o jeho právach vyhlási podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por., že je vinný
zo spáchania skutku alebo niektorých skutkov uvedených v obžalobe a súd po postupe podľa
§ 333 ods. 3 písm. c/, písm. d/, písm. f/, písm. g/, písm. h/ Tr. por. (primerane) a stanovisku
prokurátora rozhodne uznesením, že vyhlásenie obvineného prijíma (§ 257 ods. 6 Tr. por.)
a zároveň podľa § 257 ods. 7 Tr. por. vyhlási, že dokazovanie v rozsahu, v akom obvinený
priznal spáchanie skutku, sa nevykoná a vykoná dôkazy súvisiace len s výrokom o treste,
náhrade škody alebo ochranným opatrením (prípadne „nepriznaným“ výrokom o vine)
nemožno proti takémuto výroku o vine podať právne účinné odvolanie, ani dovolanie
z dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. (dokazovanie, ktoré súd nevykonal nemohol
vykonať nezákonným spôsobom).
Pokiaľ ide o dovolacie námietky obvineného vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa
§ 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., Najvyšší súd Slovenskej republiky pripomína, že tento dovolací
dôvod je daný v prípadoch, keď rozhodnutie súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení
zisteného skutku alebo na inom nesprávnom hmotnoprávnom posúdení. Formuláciou
uvedenou v tomto ustanovení zákon vyjadruje, že dovolanie založené na dovolacom dôvode
podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. je určené k náprave právnych chýb rozhodnutia vo veci
samej, pokiaľ tieto chyby spočívajú v právnom posúdení skutku alebo iných skutočností
podľa noriem hmotného práva.
V rámci tohto dovolacieho dôvodu je možné namietať vo vzťahu k zistenému skutku,
že tento mal byť posúdený ako iný trestný čin alebo, že skutok nevykazuje znaky žiadneho
trestného činu. Koncepcia dovolania v trestnom práve, osobitne úprava dovolacieho dôvodu
podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., veta za bodkočiarkou „správnosť a úplnosť zisteného
skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť“, vylučuje možnosť uplatňovania námietok
proti skutkovým zisteniam pre ich nesprávnosť alebo neúplnosť, či už v dôsledku
nevykonania potrebného dokazovania alebo nesprávneho hodnotenia dôkazov.
Najvyšší súd zistil, že právne posúdenie skutku obvineného bolo v súlade so zákonom,
prvostupňový súd na základe vyhlásenia obvineného o jeho vine skutok správne právne
kvalifikoval ako prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 1 Tr. zák., nakoľko konanie
obvineného naplnilo všetky zákonné znaky uvedeného trestného činu, keď tento pre vlastnú
potrebu neoprávnene prechovával psychotropnú látku.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí dospel k záveru,
že je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania predpokladané ustanovením § 371 ods. 1
písm. c/, písm. g/, písm. i/ Tr. por., a tak podľa § 382 písm. c/ Tr. por. uznesením dovolanie
obvineného odmietol.
Uznesenie bolo prijaté jednomyseľne.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 10. mája 2011
JUDr. Emil B d ž o c h, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Monika Ivančíková